Skip to main content

Full text of "Sborník Muzeálnej slovenskej spoločnosti. Revue de Societé de musée slovaque. Sammelwerk der Slowakischen Museumsgesellschaft"

This is a digital copy of a book that was preserved f or generations on library shelves before it was carefully scanned by Google as part of a project 
to make the worlďs books discoverable online. 

It has survived long enough f or the copyright to expire and the book to enter the public domain. A public domain book is one that was never subject 
to copyright or whose legal copyright term has expired. Whether a book is in the pubHc domain may vary country to country. Public domain books 
are our gateways to the pást, representing a wealth of history, culture and knowledge thaťs often difficult to discover. 

Marks, notations and other marginália present in the originál volume will appear in this filé - a reminder of this book' s long journey from the 
publisher to a library and finally to you. 

Usage guidelines 

Google is proud to partner with libraries to digitize public domain materials and make them widely accessible. Public domain books belong to the 
public and we are merely their custodians. Nevertheless, this work is expensive, so in order to keep providing this resource, we háve taken steps to 
prevent abuse by commercial parties, including placing technical restrictions on automated querying. 

We also ask that you: 

+ Make non- commercial use of the filé s We designed Google Book Search for use by individuals, and we request that you use these files for 
personál, non-commercial purposes. 

+ Refrainfrom automated querying Do not send automated queries of any sort to Google's systém: If you are conducting research on machine 
translation, optical character recognition or other areas where access to a large amount of text is helpful, please contact us. We encourage the 
use of public domain materials for these purposes and may be able to help. 

+ Maintain attribution The Google "watermark" you see on each filé is essential for informing people about this project and helping them find 
additional materials through Google Book Search. Please do not remove it. 

+ Keep it legal Whatever your use, remember that you are responsible for ensuring that what you are doing is legal. Do not assume that just 
because we believe a book is in the public domain for users in the United States, that the work is also in the public domain for users in other 
countries. Whether a book is still in copyright varies from country to country, and we can't offer guidance on whether any specific use of 
any specific book is allowed. Please do not assume that a book's appearance in Google Book Search means it can be used in any manner 
any where in the world. Copyright infringement liability can be quite severe. 

About Google Book Search 

Google's mission is to organize the worlďs Information and to make it universally accessible and useful. Google Book Search helps readers 
discover the worlďs books while helping authors and publishers reach new audiences. You can search through the full text of this book on the web 

at http : //books . google . com/| 




Sborník Muzeálnej 
slovenskej spoločnosti 



Muzeálna slovenská spoločnos 
slovenská spoIDcnos t 



luzeálľ 



--^^ -.,^ ÍDi^rtižedbyCjOOQlC 



o /<x v/ ^ť?/3. Y{ 7 -y o) 



Bou^t widitheincome of 
THEKELLERFUND 



Bequeathed in Memory of 

JasperNewton Keller 

Betty Scott Henshaw Keller 

Marián MandellKeller 

Ralph Henshaw Keller 

CarlTilden Keller 




r 



Digitized by 



Googlí 



Digitized by VjOOQIC 



Digitized by 



Googlí 



Digitized by VjOOQIC 



Digitized by 



Googlí 




kS^^ TC/3.f 



.SBORNIK 

MUSEÁLNEJ SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTL^ 



Rediguje: 

A. SOKOLÍK. 

tajomnfk. 



Ročník YII. 






TURČIANSKY SV. MARTIN. 

Tlačou knAitlafiamko-účastínárakeho spolku. — Nákladom vlastným. 

1902. 



Digitized by 



Googlí 



5-ť^(A w 1 3-^1 ď I o) 



IVÉRSITY) 
BRARY 



riAKVAKť 

luNIVÉRSlTY 

LIBRARY 



Digitized by 



Googlí 



r.P 



1/ 



Príloha kn 3. čísln Gasop. Hns. slov. spoločnosti z r. 1902. 



..%..^ťt^..j^..c!h..<±>.^^ 



aVaVavaVa^ä^ä^ävävavavaI^avaVaVä^^^ 







l*Ä t* -^ '4 w 

\ - v ■ ^s-. ^V?^'>* >* - - •: 3ŕl- -^■- ŕ^"D 



i 



I 

TURČIANSKY SV. MARTIN. 1902. ^ 

Thii'ou Kaíhtlaíiarakeho úóistinárskeho spolku.— Nákladom vla-iUiým. T). |^ 



IM^^I^I^IMSS^IMF^MSZSI^^^MM^MIMMS^^ 



Digitized by 



by^OÓ^l 



y^ 



OBSAH. 



Strana 

RozYedenie etyma HVA. Podáva Lad. Ad. Beuss a 

Miestne bi^e a skazky. Podáva Lud. A. Beuas. (Pokračovanie) 18 

Z gemerského Hrona. Náčrtok mlestopisný. Podáva JuUu§ Botto .... 34 
Prispe\ky k mieatopUu Slovenska. (Adminiatiatívne podelenie stolice 

zvolenskej.) Podáva Alexander Kardoes 43 

Naše deti. Príspevok Drahotknf Kawdonovej doplňuje iMÚmila Mark<mčová 59 
Sto rokOT a dejov nhorakélio nmeleetva 1800—1900. Podáva dr. J. 

Petrikovieh 72 

Z¥yky a obyčaje v Koifanoeli. cTuriec.) Opisuje Ján Fúricka 82 

Soznam žiTOéieliov, darovaných Museálnej slovenskej spoločnosti predsedom 

Andrfjom Kme(om. Sostavil dr. Ján Fttrikovich, (Pokračo vanie j .... 90 



-^i^l^- 



Digitized by 



Googlí 



Rozvedenie etyma HVA. 

Jazyka dar sveril nám Boh. 
Hymna. 

Ktymologia, čiže slovozpyt, zanáša sa skúmaním jednotlivých slov, 
hladaním ich pôvodu a zvlášte vykazovaním prvkov čili koreňov. Toto 
posledné je velmi starodávne, lebo už umní Indovia reči mŕtvej sanskrit- 
skej, takéto etyma pilne sbierali, spisovali a do slovníkov, podla syste- 
matického alfabetu vkusne ukladali. Sami Angličania, spisovatelia etymov, 
tento spôsob si osvojili a ďalej v ňom pokračovali, naši poprední vedomci 
ale, ako Dobrovský, Hanka a Miklo&ič v reči slovanskej ho nasledovali. 

Ked sa ale pováži, že reč tvorí živý organismus a rozkladá sa na 
jednotlivé skupeniny vospolok spojené a predstavuje celok, že ako strom 
má peň, konáre, ratolesti, vetve a listy, t. j, že má etyma (zárodky), 
theniata (rodiny), Jíorene (radices, rody) atd. a tvorí samostatné, dokonalé 
teleso, — tak sa ukazuje, že púhe kopenie koreňov, ktoré medzi sebou 
v spojitosti nestoja, je nedostatočné a povrchné, a ten duch a život reči, 
ktorý sa geniusom linguae i^azýva, sa udušuje a súvislosť veľkolepého 
oiiganismu trhá a ruší. 

Nesprávnosť pri sostavovaní koreňov ukazuje sa v tom, že od jed- 
Qoho koreňa nesmyselné slová sa odvodzujú, ktoré naskrze ta nepatria, 
ale i takémuto koreňu mnohonásobné významy sa dávajú, ktoré nemožno 
do logickej súvislosti uviesť. Na príklad koreň KRA bude zahrnovať tieto 
slová: *ra-jať, žm-I, Ära-va, Ära-dnúť, Am-sa, Ara-j, Jcrá-i\i^ Ärá-m atd. 
Tu vidno, že, ačpráve je tu istý fonetický koreň, ale ani jedno slovo do 
nejakej príbuznosti s diuhým slovom nemožno uviesť, a to vedie nás k tej 
poučke, že slová nie podľa zvuku fonetického, ale podľa smyslu logického 
majú byť do spojitosti uvádzané. Ba práve zkúsenosť nás učí, že reč, aby 
rozličné pochopy znala vysloviť, silným nátlakom účinkuje, a to rozlič- 
nými spôsobami, na prekrucovanie a prehlasovanie samého koreňa. Na 
príklad : koreň VIAŽ (binden) takto sa mení, ale smysel netratí : ría-sf-ať, 
viaz-nii^ vcÄf-eň'), s-vä-sf-ok, s-vii^-el (Bánd), uzy rus. (fesseln), po-rcs-mo 

') Väzeň, ■ Ä. 



Digitized by 



Googlí 



_4 _ 

(vlastne: po-vä-e-mo), 'wá^-ds^, 'lei-ina ^Meerenge), 'íí^er-ky (eng) ; a abstrakta: 
t-ííÄ-a, ttíi-iť (sehnefl), t-is-eň (vlastne: t-íjsr-eň č.), s-tíi-íť (plagen) atd. 
Všetky tieto slová a korene i takto písané: viaž, vez, uz, už, tuh, túz, 
tis, súž, podla hlavného pochopu: „binden" spolu patria a tvoria rodinu. 

Reč naša vyniká výbornými vlastnosťami, a k týmto prináleží i táto 
spojitosť, alebo radšej príbuznost slov, ktorá v celom objeme reči sa do- 
kazuje. Aby sa to ale i názorne dokázalo, tým cielom etymon HVA má 
byť podla istých zásad rozvedené. Ale márna by to bola práca, keby reč 
naša neobyčajnou ohebnostou a pružnosťou nebola obdarená, a rýdzosťou 
nad všetkými inými rečiami nevynikala. Pri iných rečiach, zvlášte cudzími 
elementami preplnených, alebo príliš ošúchaných, tupých a neohebných, 
takáto úloha previesť sa nedá; len výlučne povedá poet: — jazyka dar 
s veril nám Boh." 

Ale, aby sme sa nevzdialili príliš od predmetu, poznamenať nutno, 
že reč pozostáva z artikulovaných skrze rečový orgán vyslovovaných 
sylláb; syllaby sa skladajú do slova, a tieto vyslovujú istý určitý pochop, 
ktorý i iné individuum pochopuje a rozumie. Slová sa skloňujú a spojujú 
v sadu. Iné tvory nemajú reč, ale len signále. 

Každé slovo považuje sa ako čiastka velkého rečového organismu a 
v spojitosti stojí, ako smyslora, tak i foneticky (zvukom), s iví^mi príbuznými 
slovami, a tvorí samostatnú skupeninu. Isté slovo i so svojimi príbuznými, 
tak ďaleko rečovým geniusom a tvorivým nátlakom dá sa do premenovania 
a pretvarovania hnať, že konečne i vnútorný smysel i zovnútornú formu 
utráca a vyzlieka, a nové pochópy i novú formu slova postavuje, a toto 
živým tvorivým organismom reči sa nazýva. Jednotlivé slová teda ako 
reťaz spolu sa spájať musia, spojené na skupeniny sa delia, a takto so- 
stavený slovník syniheticJcým slovníkom sa menuje a tú výhodu má, že 
už hotové etymologisované slová obsahuje. 

Reč slovenskú avšak nemožno natoľko dostatočnou považovať, žeby 
sa len z nej samej synthetický slovník sostaviť dal, lebo je ona len 
úlomok, jedna vetev obšírneho organismu slovanských nárečí. Všetky tieto 
nárečia vzájomne sa doplňujú, jeden a tenže génius v nich účinkuje, a 
tvoria všetky spolu jeden celok. — Ale i pri tomto opäť pozorovať, že 
je nie celkom oddelený a isolovaný; pri sostavovaní slovníka povstávajú 
medzery, ktoré hneď sanskritou a latinčinou, hneď gréčtinou a nemčinou 
vyplňované byť musia, a z toho nasleduje, že všeobecný organismus len 
indo-europejské reči predstavujú. 

Nová táto práca, t. j. do podrobnosti rozobrať tento objem reči, po- 
žaduje 1 nové prípravy a predpráce, podla ktorých takáto neprebraná 
zásoba správne podelená a roztriedená by mohla byť, a k takýmto isté 
pevné body ako východište sa ustanovujú, a síce : 

1. Etyma. Pod nimi sa rozumejú prvky čili zárodky reči. Ony sa 
jednoducho jednou syllabou píšu. Predstavujú všeobecný pochop, a tento 



Digitized by LjOOQIC" 



— 5 — 

v inej reči a mnohými synonymami sa vysvetluje a udáva. Etymon je 
akoby stredobod, z ktorého rozličné ale rovnorodé (príbuzné) pochopy 
vychádzajú á na široko sa rozvetvujú; ale i naopak, všetky takéto po- 
chopy sa v ňom sústredňujú. Povahe ludskej je to primerané, že ona 
všade a vo všetkom jednoduché prvky hľadá a na tieto ako stejné body 
redukuje'). I v reči našej asi 27 etymov možno načítať, ale ich i sotva 
viac bude, lebo ináče smysel i pamäť by obťažená bola a jasný pochop 
slov by sa zatemnil. 

Predpokladať nutno, že reč sa tvorila na základe predmetov, ktoré 
na smysly padajú^ na príklad na sltich: hrmeť, hučať, zneť, reč; na sraJc: 
svetlo, blesk, tma, barva ; na pocit tela : mäkký, teplý, bolesť, hlad ; na 
pocit jazyka: sladký, horký; na pocit nosa: smrad, pácha. Druhým sú- 
činitelom pri tvorení reči bolo pozorovanie pohybu^ ako je : beh, lietanie, 
krútenie, padanie, plazfenie; a tretí súčiniteľ vzťahuje sa na čin, na via- 
zanie, stavanie, sekanie, rúbanie, lapanie, bitie, krájanie atď. Z týchto 
teda primitívnych pochopov odvodzujú sa etyma. 

2. Themata. Isté etymon rozkladá sa na viac themat čili na rodiny. 
Všetky sú podriadené etymu. Ich odvodenie musí byť odôvodnené i podľa 
smyslu i podľa formy, čo sa deje: prezvukovaním, smyslovou príbuzno- 
sfou, aphaeresou, prosthesami, neutrami, vysúvaním a vsúvaním hlások a 
mnohými inými prostriedkami. Hlavná tedy úloha slovozpytu je, dôvodmi 
dokázať príbuznosť themat ku etymu. — Themata sa opäť rozkladajú na 
rody čili: 

3. Korene. Ony záležia z jednej syllaby, málo alebo nič neprezvu- 
kovanej. Ich úlohou je podávať materiál ku tvoreniu mluvnických foriem 
a slov, totiž slovies, prídavných i samostatných mien atď. 

Príbujsnosf slov, na ktorú sa veľká váha kladie, dokázať sa dá ne- 
početnými prostriedkami a spôsobami; k najdôležitejším a najhlavnejším 
prináležajú však nasledujúce: 

1. Smyslová alebo logická príbuznosť. Táto záleží v tom, že keď dve 
slová totožný smysel majú a ináče i foneticky sa shodujú, považujú sa 
ako príbuzné. Na príklad : vadiť a hádať sú totožného významu, lebo obe 
slová znamenajú „sprechen" a síce: zankend-sprechen, a streitend-spre- 
chen. Alebo keď v inej reči slová totožného sú smyslu, možno analogične 
zavierať, že i v našej reči totožného smyslu budú a spolu patria; na 
príklad: gelb, Galie, Gold = žltý, žič, zlato. Alebo: lambo, lingo, lingua, 
zodpovedá lízať, lizák = jazyk (l—j ako : íosniť, jasniť). 

2. Prezvnhovanis, Ono môže byť eufonické^ na príklad: roh, rožok; 
písať, píšem; včela, fčela; kmin, tmin; kuvik, čuvik. Ale i smyslomenné 
čili genetické, na pr. krútiť, vrtiť; ľúbiť, láska; kúsať, kyslý; dúchať, 

^) Tak na príklad spoluhlásky na 30, čísla na 10, tóny na 12, barvy na 7 sa 
redukujú, ačpráve by sa mohly do nekonečnosti rozšíril 



Digitized by 



Googlí 



— 6 — 

puchnúť. Isté pravidlá prezvukovania nedajú sa ustanoviť; prirodzená ale 
vec, že samohlásky hrdelné do hrdelných, perné do perných, jazykové do 
jazykových a siplavé do siplavých prechádzajú. 

3. Aphaeresis čili úsek, nadmier oblúbený v našej reči. Na príklad : 
topor, toporisko: to]porisko; homola, hojmíla; chodiť, ch]ísť. Sem pri- 
nálež! i vysúvanie, na pr. žnem, ž*ať; vriskať, v'ýskať ; obveť, ob'eť; sta- 
i7ga, striga atď.; ale i vsúvame samo- i spoluhlások (epenthesis), na 
príklad: huba, ga-wí-ba; krilo, krí-rf-lo; žltý, žl-w-tý, hromadiť, hroma- 
i-diť atd. 

4. Dve aktívne' foímy slovesa, aktivum totiž a neutrum. Na príklad: 
svietiť, kvitmiť... viazať..., viazmiť, budiť... bdeť, o ktorých obšírne 
pojednávané bolo už prv vo Sbomiku. (Vidz SMSS. roč. II. str. 52.) 

5. Tvorivé lyríveslcy^ zvlášte v slovesách otvoreného koreňa. Na pr. : 
sta-ť, sta-v, stá-dlo, stá-n, st-ôl, ste-na, sta-jna, sto-h, stí-p, ste-blo. 

6. Prosthesis čili predložky. Ony sú mrtvé, ku slovu neprináležajúce 
hlásky, často aby sa prvej syllabe dodalo dôrazu, alebo aby slovo stalo 
sa blahozvučným. Na príklad: kôra, s-kora, s-mrť, r-mútiť sa, mo-drina, 
mi-lovať (lúbiť), d-laba, k-lepec, š-krečaf atd. 

7. Mnohé slová nedajú sa do súvislosti s inými doviesť, ale musejú 
byť v iných rečiach, zvlášte v sanskrite, hľadané a jej pomocou vysve- 
tlené. Na takéto slová, ako aj na slová záhadného pôvodu, osobitný 
slovník sa požaduje. K takýmto vysvetlenia potrebujúcim slovám pri- 
náleží: 

Pták = ssk. pata-ga. Koreň pat znamená lietať a ga (srovn. nem. : 
ge-hen) = isť, doslovne: letkom chodiaci. Analogične: ssk. uran-ga, do- 
slovne: na prsiach chodiaci = had. 

Obrva, složeno zo ssk. abhi + ru, doslovne : ob, okolo a ru = rásť, 
teda: ob-rostlina. 

Noc ssk. niôa, ni = nieder, sl ša z= kloním, padám = zá -}- pad, 
totiž slnka. Tomu podobné je i: 

Hniezdo (h. prosthesis), lat. nidus, složeno z ní, dolu a do dare, 
dať, doslovne: dolu položené = hniezdo. 

Sák, sskr. sak = pliesť,- srovn. <iá)to<; = pletený štít, nem. Sack = 
pletený mech. 

Krava v ssk. ku, to čo ký? ká? lat. quis? Složeno ale s druhýra 
slovom, znamená ku niečo opovržujúceho, srov. xáxo?; na príklad: ka- 
rádža = hoc dJcý král; sskr. rava = hlas, zvuk; srovn. si. rev, ru- 
čanie. V sskr. karava (vrana) tolko, čo ledajaký hlas majúci, to samé 
znamená i lat. coitus, a naše: k-rava. 

Boh. V sskr. bhaž = dividere, a z tohoto povstalo: bhažja = for- 
tuna secunda, ale i hága mase. = portio, pars Antheil, ale i: fortuna, 
felicitas, doslovne: dobré šťastie. 



Digitized by 



Googlí 



- 7 - 

Parom, Perún je part. Act. lit. Per-cun; od Jcu lat. = cudere 
a predložky per, po, to čo per-cutens, bijúci. 

Sítivrat (Sitivrat božstvo), od sskr. satja =■ verus a vra =: loqui, slov. 
vraveť; doslovne: veri-dicus, pravdoraluvný. 

Živa (bohyňa Živa) ; sskr. sivá, aj áivas od áí = lebendig, slov. živý. 

V sanskr. áivas = faustus, prosper. 

Nebo; sskr. nabhas =: nubes; die Wolke. 

Med: sskr. medu = sladký; sskr. medu-liz = medoliz i= včela. 

Zima; sskr. hiina = silah; híma-laja; laja = lóže, doslovne: 
sňaho-lože. 

Kôn = equus; a equus = skr. aávas, znamená rychlý. 

Syn; sskr. su = generare; syn teda pait. pass. = generatus. 

My.^; sskr. muš = furari, to čo nem. máusen = kradnúť. 

Sestra ; sskr. su -j- stri ; sanskr. su =: spolu : zu-satwm-en a stri = 
nasci, teda se-stra, doslovne: sú-rodná. 

Vdova zo sskr. vi, to čo naSe vy, ale smyslom bez, a dhavas = 
muž, doslovne: bez-muža. Naproti tomu vdovec, je nesprávnosť reči. 

Raj, sskr. raja = regnum ; teda raj doslovne : královstvo. 

Slová takéto v reči našej nie sú cudzie, ale len pomocou iných 
možno ich vysvetliť a do súvislosti s etymami uviesť, lebo na pr. sskr. 
rava je to samé, čo slov. revať, alebo da to samé, čo dať atd. 

Etymon HYA. 

Ono je zo sanskritý prejaté a označuje všeobecný pochop: sagen, 
sprechen, reden^ t. j. skrze rečový orgán artikulované hlasy vydávať. 

V tomto „sprechen" rozoznávajú sa: 

1. Rozličné spcisofty reči ; a síce: einen Wunsch äussern = wíinschen, 
etwas verlangen = bitten, ale i antworten, erzählen, verehren, rathen, 
empfehlen, Wahrheit sprechen, beschwôren^ fluchen, plaudern, lästern, 
befehlen, frohlocken, phantasieren, schelten, danken. 

2. Hlas, akým sa vyslovuje; a síce: scbreien, murren, knarren, 
schwatzen^ schnarchen, rôchem, rasseln, klappern, hústeln, plarren, tonen. 

3. Napodobfienie zvukov tvorov živých, na pr. : hú-kať, rú-kať, si-peť, 
kví-kať; ale i vecných, na pr. : trú-biť, štr-kať, cen-gať, hr-meť. 

4. Interjekde čiže výkrikníky^ na príklad : hop, hi; jaj, ach, pfuj atí. 
— Ako z tohoto vidno, pochop HVA všetko to zahrnuje, čo na sluch 
účinkuje, a všetko. Čo na zrak, pocit účinkuje, alebo na pohyb a čin sa 
vzCahuje, vytvára. A poneváč napodobňovania zvukov a výkrikníkov do 
pochopu „sprechen" nesiahajú, tu do povahy brať sa nebudú. 

£tymon HVA má ale i stránku zovnútomú (formu), z hlások zále- 
žajúcu, ktorá podobným spôsobom rozličným prezvukovaním, vsúvaním a 
vysávaním hlások sa mení, a síce: pôvodné HVA zodpovedá slov-spiš- 
skému: hva-riť, a slov-geraerskému : hvä-kať (schreien). 



Digitized by 



Googlí 



— 8 — 

Ked.sa vsuje do HVA o; HOV, z toho sa utvorí: hov-orit. 

H — Z_prem6neno ^ ZV A, zodpovedá: zva-ť, ale i zvo-lať s apfaae- 
resou 'volať (vocare) ; zvo-niť (toben) ; zvučať (erhaben tônen). 

V — L premenene = hla, a od toho: hlas (Stimme), pols. halasovac 
(lärmen). 

H — G premenene = GOV, a od toho : gov-oriť, a glas, čo len v ná- 
rečiach prichádza. 

Etymon HVA rozkladá sa na tri čiastky: 

1. HOV-oriť, 2. ZVA-ť, 3. HLA-sovať, a že sú správne prezvuko- 
vane, to dokazuje totožný smysel: sprechen-rufen-stimmen. 

1. HOV-orit 

Slovo: „hovoriť" má tú povahu, ako mnohé iné slová; že viac- 
násobnú aphaeresu dopúšťa, bez toho, žeby pochop (smysel) sa narušil, 
a síce: hov, ho]ror, hov]or, hovojri a povstanú z neho nasledujúce the 
máta: hov, 'vor, 'or, Vi. Že skutočne tieto themata i smyslom i formou 
spolu patria, vysvetluje sa nasledovne: 

a) Th. hov povstalo od etyma hva vsutím o a znamená to isté čo 
hvariť. Pomocou aphaeresy: ho] vor povstáva: 

b) Th. vor a vysutím o, vra] z čoho vra-wet Ked ale prejde v — p 
(srovn. vraj : česky: prý) povstane parallelné (coordinované) sloveso : pra-viť, 
sagen ; ale i pria-t^ gônnend sprechen, a ^wo-siť (iwccari, jpreces) bittend 
sprechen. 

V slove prajviť ale i vra]veť, nová aphaeresa povstáva a tvorí nové 
sloveso parallelné: vetAt^ antworten, ktoré je ku praviť neutrum, praviť... 
vetiť : ale i ťí^-ať, jemanden willkommen sagen ; a ked : v — p prejde *) 
jpýť-ať, bitten a s vysutím y : jp7a-ť, fragen, — sú parallelné slová s vetit 

Z veťit prirodzene povstalo — ked sa mu predložka po položila: 
po-ved-ať (t-d ako fesat-deska), sskr. = vad, vač, sprechen. Jeho paral- 
lelné slová sú : vadAty zanken, polské ^oď-ač ; hád-zí sa, rathen, streiten, 
ale i rus. gaž-daí, tadeln, a slov. provincialismus: gaz-it, s ktorým súvisí 
feí-gr-ať, ziichtigen, befehlen, predigen. 

Zo slova pove]dať aphaeresou povstalo parallelné sloveso : díí (z: 
dic-ere, dic-o) a dei-ovať (Dank sagen). 

c) Th. or povstalo aphaeresou z hov]or-iť, z čoho pochodí latinské 
or-ator, or-are a slov. or-odovat (t-d ako veMť, po-vedať), flehend sprechen, 

d) Th. ri povstalo aphaeresou z hovo]ri-ť, z čoho sa tvorí: rí-kať, 
re-knúť, ale i ná-rc-k. Ale možno ho odvodiť i od v-ra-veť, v-rí-skať (ked 
v-k prejde ako vo v-rtiť, Ä;-rútiť), kri-čať, kri-k a s aphaeresou k]rí-kať. 
Vec atd. 



') Ako: varít-j9arit; OTaj-prý. 



Digitized by 



Googlí 



— 9 — 

Všetky tieto themata: hov, var. or a ri odvodzujú sa od etyma: 
HOV-orií, ale majú i parallelné čili coordinované slová, ktoré sa alebo 
kolmo podpisujú, alebo vodorovne sa píšu a znakom (:) spojujú, ako to 
nasledujúci prehľad predstavuje: 

Prehľad themat e etyma HVA. 

a) hov-orif. 

b) 'vor: vra-veť. 

pra-vi(: 'vetriť: po-ved-aí: 'dií. 
pro-sif. vlt-ať. vad-iť. 'dekovať. 
pria-ť. pýt-ať. hád-aí. 

gaždaf: kázat. 

c) 'or: or-odovaí. 

d) 'rl: ríkat. 

a) Thema: hov. 

Äat7-oriť, sprechen, predstavuje spolu i koreň. Neprezvukuje sa. Málo 
slov vykazuje, obecne známe je: roz-Aoľ or = Gespräch. Ináče má dia- 
lektové formy: gutorič, gvariť, hvariť, hvákať atd. 

b) Thema: vor. 

Prezvukuje sa na: vra, vrá, vri, vre, v'y, akožto nové themata. 

Fra-veť. sprechen; vra-va, Gerede; vra-vorať, betäubt sprechen; 
iTa-kať, schwatzen; t;ríí-gaf, schreien; rus. vra-t = dummes Zeug spre- 
chen, lugen; rrí-skať a vre-šťať, ťre-sk, schreien wie Hase, Frosch; 
vy-skat (r vypadlo), jauchzen ; v 'y-sk, Jauchzen ; vra-žiť, vra-žba, rus. vor- 
ožiť, wahrsagen, hexen. — Ked prejde vo vre v — b^) tvorí 

Themata: bre, bri, bra. 

Brc-šťať, to čo vre-šfať; 6re-chaí, 6ri-skaf, unschicklich sprechen, 
bellen; 6n-diť r., abgeschmacktes Zeug reden; &n-dkyj, abscheulich *) ; 
6rí-dif, schelten a bra-nit r. — Ked prejde v br r — 1 ^) tvorí 

Themata: blu, bla, bal. 

JSÍíí-znií, phantasieren ; 6íá-zon, hlorhút = Narr ; 6í-b, blôde, wahn- 
sinnig sprechend; &až-akaí r., spassen, plaudern, schwatzen; />aí-amutiť, 
verwirrt sprechen; bal-ij r., Possenreiser ; ftaí-y, leeres Geschwätz; bal- 
janičaf r., scherzen spassen. — Ked sa v ií, I vysuje, themata tvorivé 
prívesky j, s, ch prijímajú. 

Th. ba-j, be-s, ba-ch. 



') Brídit, schmutzig macheD, ale i brí-zgať r., sich eckeln, už neprináležia ku 
pochopn: »8agen, sprechenc; ale nové etyma tvoria a bezohľadne sa dalej vyviňujú. 

') Ako : vojna — 6oj : vrÁút — oôrátíť. 

') Ako: brodiť — Wúdiť; kríkať — kíicad; rodiť — pľodit; repík, lat. rapere — 
/apAÍ; rojtla — ^ojtra. 



Digitized by 



Googlí 



1 



- 10 - 

Baj'dít r., sprechen; bájAt fabeln; háj^ Fabel; ftaj-ka, Máhrchen; 
6acA-orka, idem; bás-nit^ dichten; fces-edovať, sprechen, konversieren. 

Th. pra, ver. 

iVa-viť, Recht, Wahrheit, gerade sprechen ; pra-yý zz probus, brav ; 
2>ra-vica, die rechte Hand; i>ra-votiť, processiren. Jeho neutruni je: uer-iť, 
lat. venis, wahr; rier-a, Glaube; ver-it, etwas (das Gesagte) fttr wahr 
halten; ver-ný, treu (die Wahrheit haltend). M 

Th. pros, hroz. 

ProS'it, proS'hB. Bitte, lat. preces, sskr, prac; áo-pŕos-it sia r., er- 
fragen, sich etwas ausbitten; áo-pros, gerichUíche Befragung, Verhôr; 
yoS'pros r., Frage; s-pros r., Frage, Bitte. Jeho aktívum je: hroz-it^ 
Äro2r-ba, Drohung. 

Th. pria. 

Pria-tf wíinschen, gonnen, sskr. prithi, pri-ja; pria-tel, Freund 
(Gônner), sskr. pri-tí, amor, pri-ja, sláv. Gôttin = Freya. 

Th, vet, bet, vec, vit, vin. 

VetAtf r. vietiť, sprechen; vieta, Redesatz; oďvieťit^ antworten; vec 
(das Gesagte, srov. nem. = Sačh-e)] o-ftcc-ať, versprechen (tolko, čo 
O'Vet-it) ; O'heť (o-vieť), versprochenes Opfer ; o-&^^oval, opfern, dedicare ; 
yíť-ija r., Redner; i?iY-instvo r., Beredsamkeit ; s-rie^ovanie, Rath geben, 
Rath; s-vie^ovat r., rathen, anrathen; s-vie^nik, Rathgeber, Hofrath; 
ob-vín-ovať, beschuldigen ; tm-iť, beschuldigen, tadeln; ťíw-a, Schuld- 
Verbrechen. 

Th. vit. 

Fí7-ať, bewillkomraen, griissen. 

Th. pyt, p'ta, pyl, pot, 'taz, 'taž, "žeb. 

PýťSít, fragen, forschen, untersiichen, bitten (lat. = petere); pHat 

') Pra- viť, recht, eben, grád machen od pôvodného pochopu >Bagen sprechen* 
sa uchyľuje a samostatné etymon tvorí : j>m- vo, Becht; s-pra- ved livý, gerecht; |?ra-vý, 
echt, recht, grád, a s aphaeresou p]rav-ý, Vor-ný, gerade, nicht schief. Ale od prav-ý 
i prím-y (v— m ako pokryrať — chrám;, pochodí: priamo, gerade; pro-stý, gerade, 
frei, leer, dumm: z-pra-viť, (gerade machen), zurichten; na-pra-viť, verbessem; pra- 
covať, (mit Zuríchtung sich beschäftigen) arbeiten; prá-ca, Arbeit; z-pra-vovať, re- 
gieren, lenken, richten; z-pra-vca, Verwalter; z-pra-vný, ordentlich. 

Pod prácou sa rozumeje i pra-tať, räumen, weglegen, entfemen; r. pros-tít, 
pro5-taf, wegräumen, entfemen; z-pros-tiť, befreien, erledigen; pro«í-tý, (befreit) frei, 
leer; prór-ny, (auageleert) leer, ledig; práár-nota, (frei von Arbeit^í Miissft, Trágheit 
(Arbeitslosigkeit) ; pra^-nik, Festtag; pra^-dničaC r., ein Fest feiern (nicht arbeiten, 
faulenzen) , pro^-dno, mússíg. — Toto thema skrze predložky mnohonásobný význam 
obsahuje, na príklad: na-pra-viť (chybu); ná-prat;-a, Ausgleichung der Parteien; 
z-prd-va, Bericht, Nachrícht ; s-pra-va, Regierung, Verwaltung ; o-pra-va, Einfassuog ; 
o-pra-vka, Flickerei, Verfeinerung ; o-pra-viť sa, gesund werden ; od-pro- viť, wegräumen, 
ôfFnen (das Fass); od-pra-va, Hinriclitung ; ú-pra-va, Zubereitug, Pracht, Luxus; za- 
pra-viť, Schuld zahlen, vermachen; zá-pra-va, Brantweinmeisch ; pre-pravit,' iiber 
einen Fluss schaffen; vý-prava, Absendung, Ausstellung, Aussteuer atd. 



Digitized by 



Googlí 



— 11 — 

č., fragen ; vyz-2>y^ovaf, forschen, ausfragen ; pyťtít r., probieren, ver- 
suchen; joy^-va, Forschung; jpy^af, bitten, betteln; pyi-ks, r., peinliche 
Frage; j^yMivosť r., (der víel fragt) Neugier; i^yZ-inyj r., neugierig; 
o-py^ať, befragen ; poťsĺz, Anfrage, Äntrag — tuná po povstalo z py sl 
predstavuje sa ako predložka, ktorú aphaeresa odstraňuje a zostane po]- 
táz-aí; tój?-ať ale nové thema tvorí: do-ťa^, Anfrage; o tó£r-ka, Frage; 
o-íťMT-ovať, anfragen ; o-täs-ny, fraglich ; íai-ebník, der Bittende oder An- 
fragende (Bettler), a skrze aphaeresu povstalo: ta]ie6-nlk, "M>-rák (cor- 



Th. (po)ved, ves, vieš, vie§. 

{Poyved-aty sagen; po-vícd-ka, Ságe; po-ves-t, Nacbricht (d— s ako 
kla-d-em, kla-s-ť), z-ves-t. mes-tník, Bote; vieá-atel r., Erzähler; vieš-isd, 
reden, sagen sprechen; vidf-Cun, Wahrsager; veš-tiť, wahrsagen; so-vieš- 
čanie, Verabredung; so-ťícá-čatel r., Rathgeber, so-má-6ať, bestímmen. 
(Ináče splýva so s-vícZ-ovatel.) 

Th. vad, važ, vas. 

Fad-ií sa, zanken; t'ai-da, Verláumdung; ra-su, Zwist. 

Th. had, gad, gaž, kaž, kar, kaj. 

Hád-dit sa, streiten, muthmassen, wahrsagen : gad-sič p., to isté zna-r 
mená; ^od-atel, Wahrsager; grai-dať, tadeln; ÄaV-af, zuchtigen, predigen, 
befehlen; ia-e?-ár, Zuchtmeister; Ací^sr-eú, Disciplín ; u-Ä;a^, Befehl ; iar-hať, 
(z— r) strafen, schelten, ztichtigen; a jeho neutrum káj-si^ foí-ť, Bussé 
thun; Ä^j-icnosf, Bussfertigkeit. 

Th. dí, dík, dek, deč. 

Dŕ-ť 6. (= dico), sagen ; ď/A-a, Danksagung ; íM-ovať, danken : 
v-ífec-ný, dankbar. 

c) Thema: or. 
Th. or. 

Or-odovať (lat. zr orare, or-ator), Fíirbitte einlegen. 

d) Thema: ri. 

. Povstalo skrze aphaeresu zo slova hovo]n*-f, tak analogíčne, ako dí, 
zo slova povejrfaf, dít\ Správne do príbuznosti dá sa i s m-skať, vre-sk 
a ifí-kať uviesť, ked v— k prejde (ako vitií-Arútiť), z čoho skrze aphae- 
resu povstane k]n-kať, 'reč atd. Poneváč toto thema je otvorené (samo-, 
hláskou sa končiace), teda ako i pri iných thematoch prikladajú sa mu 
jednoducho tvorivé prívesky : k, č, š, d, t, p, h. V tomto páde pomáha 
si reč i s prosthesami, čilí predložkami ku thematu neprislúchajúcimi, 
a také sú : k, šk, štek. Nasledujúci prehľad predstavuje tieto dva spô- 
soby tvorenia slov. 

Prehľad ťhetnat: ri, 
1) tvorených príveskami: 

ri-Ä*ať: ro-Ä-ovať: re-c: ra-d-iť 



Digitized by 



Googlí 



— 12 — 

rú-A-at rie-,^-iť ra-d-ovať 

re-p-tať rí-d-ií 

ro-ť ria-d-iť 

2) tvorených prosthesou: 

i-ri-čat šte-kM-t ái-re-čať cÄ-rá-paí. 

Poznám. Že v tomto prehlade thema re-í v príbuznosti stojí s ra- di-ť, 
dokazige analógia v nemCine: red-en: rath-en. Ra-d-iť vykladá sa slo- 
vom latinským suadere (od suavis, príjemný), teda wohl-rathen, a jeho 
neutrum bude: radovat, sich fŕeuen. S týmto súvisí i ig-rat a síce ig, 
ih = iz, teda iz-rad(ovať), ih-rad(ovať), frohlocken. 

1. S tvorivými príveskami, 

Th. ň'Jc, ro-i, re-i, le-k. 

Rik-at, rei-núť, sagen; roÄ:-ovať, berathschlagen ; mt-oS, Reichstag; 
pro-roÄ, Wahrsager; vý-roi, Ausspruch, Stimme; rot, Jahr, vlastne Aus- 
spruch des Schicksals, doslovne lat. íátum ; ú-roX;, Zins-Abgabe von einem 
Jahre; po-rek-nút, verwilnschen ; ná-rek, weinen, klagen. Medzitým i tu 
r — 1 prechodi v fefc-ovaí (ako kri-čaí, kíi-cať) a znamená Segen sprechen, 
das Heilen durch besprechen, incantatio. A s týmto v istej príbuznosti 
stojí i lieč'it^ heilen. 

Th. re-6, rá-c, ru-c, r' c. 

Reč^ sskr. re, Sprache; rec-niť, Rede halten a je neutrum od rík-af; 
rdčAt (hôflich) befehlen, geruhen ; rdč-it sa, einander gut sein, sich ver- 
tragen; po-rwc-iť sa, Biirgschaft leisten fur etwas, gut sagen, mit Wort 
gut stehen; po-rwcať sa, sich empfehlen, Abschied nehmen; po-ruc-it, 
tolko čo prikázať; po-r«c-enie, Befehl, Auftrag; po-ruc-ník, Befehlhaber; 
u-r'c-iť (u-rec-iť), bestimmen. *) 

Th. ra-íi, ra-í, ra-Z, ra-ť, r'-^. 

Slová: rad-if, rad-ovať, rid-iť a riad-iť spolu patria. 

Bad'it, (freundlich) rathen, suadere a súvisí s poručit, jeho neutrum 
je: rad-ovať, sich freuen; r. rad^ slov. rád, froh erfreut, geme haben, 
lieben; rad-osf, Freude; rad-ostný, freudig, erfŕeulich; rod-ovanky, 
Freudemal; ih-raf (tolko čo iz-radovať, d sa vysulo), sich vergnugen, 
spielen ; ig-r a-íišče r., Schauplatz, Buhne ; ig-ri-áče r., grosses Spiel, mit 
Tanz und Gesaug verbunden; ig-raf srb., tanzen; 'h-raf, spielen, za- 
'h-rd-rať, scherzen, scháckern a z toho ža-V-í, ža-r-íovať, spassen. Od 
rad-iť odvodzuje sa: rad-ca, Rath; rod-nica, Rathhaus; rod-ný, suadens. 

Th. rí-d, rí-d-sr, rí-í, ra-j, ra-c, ria-d. 

-Ríd-iť, richten, regere, verwalten, administrare ; vy-ríd-iť, ausrichteu; 
r/di^-enie, Richten, Verwalten, Fíigung z B. Gottes; ríš-e^ Reich (das 
regiert, verwaltet wird) ; r/í-an, incola imperii ; raj, Paradies, lat. regnum 
sskr. ragia, raja; ssl. rač-i i sskr. raÄ-ša = rex (regens). 



') Slová napodobnené, ako: ruí-ať, rýk-ať, rev-ať, rvat, heulen, brúUen do tre- 
tieho podriadeného oddielu prináležia. Vidz vyäšie str. 8. 



Digitized by 



Googlí 



- 13 - 

ižiod-ií, Č. fád-it, lärmen, oder Getôse machen, zechen, tumultuari 
ešte sem patrí, ale riaďit, ordnen^ lenken, aufräumen zanecháva pochop : 
sprechen, sagen, a prechodí do činnosti*). Od ridiť.. riadif je neutrum 
(( totiž na ia sa stupňuje ako kri-víf, kri-vief). 

Th. rie-í, ro-^, re-á, rie-cÄ, ru-S. 

Rieš'ity Urtheil fallen, beantworten ; rieáí-enie, Entscheidung ; rieá-itel, 
Schiedrichter; roí-a r., Eid, Schwur, po-ro^a, die Geschworenen beim 
Gerichte; roťit siar., schwôren, fluchen ; h-reá-iť(Ajeprosthesis), fluchen 
ale i slindigen; h-rieéh^ Sunde; g-riech r., Súnde, Schuld, schwere (mora- 
lische) Last, Kummer, Gram; g-niá-nyj r., traurig, (beschwert) betriibt; 
k-fu5-ný (h — k), schwierig, bitter, streng; g-rus-kosť, Schwere; g-rws-no 
(auch physisch) schwer. I v nemčine slová: schwôren a schwer v tom 
istom pomere stoja, a od hlavného pochopu „sagen^ sa uchylujú. 

Th. rú-Ä, ry-Ä, ť-i, ťn, 'r-w. 

2?wA-ať, lästem^); rwÄ-anie, Lásterung; riíÄ-avý, lästerlich, Schimpf 
sagend; ryA-otaf, reÄ-otať, wiehem; r'ž-at r. (o sa vysulo a h— ž prešlo); 
h-rim-ať sa (h, prosthesis alebo metathesis) a ho-r'n-iť sa, (wiehem) vor 
der Brunst der Stutte; ž-ri6-bec (ž, prosthesis), Fiillen od hinnire = 
r'i-at; ož-rše-hit sa, fuUen (ein wiehemdes Fullen werfen). 

Th. re-p, ra-jp, ro-í, ťL 

JRep-tat, rop-ta(, murren ; rap-otať, plaudern (wie Elster) ; rot r., ge- 
nitív rta, Mund, Organ der Sprache ; ro^ik r., Miindchen ; ríy, č. rto-wé 
(o, vysuto), Lippe (als Sprachorgan). 

2. Slová s prosthesou: k, šte, šk, ch, h, go. 

Th. i-rič, t-lic, ifc-lik, 'lik, 'lek. 

-KWé-aí, schreien (sskr. kri = loqui a lat. cZa-mare) ; klic-^í r. (r — 1), 
Hii-núf, frohlocken; 'iiÄ-ovať (k, aphaeresis), froh-ZocÄ-en, jauchzen, 
jubeln; 7iA-ostvovaí r., idem; lik r., Freudengeschrei, Jubel; 'lek-tsit r., 
Utzeln (zum Schreien bringen). 

Th. šte-m^). 

áíe-kli-ť, ščékotsit r. (1 sa vysulo), kitzeln (zum Lachen und Schreien 
bringen); šte-kulsL, Aufschreiende, Zänkerin; i^6-kaí, bellen; áí-kavec, der 
Zungendreher ; št-kat, schluchzen; šť'WSLÍ (k sa vysulo), sí'-váč, Hetzer; 
iť-vanica, Hetze; áíe'ček, Holzsperling (srov. nem. Spatz: Schwätz-er); 
ite'-kavka, Dohle, s aphaeresou šteJAavka; šte-heisit (schwatzen wie 
Vogel). 

*) Bod, ordo, Reihe; v-riad-ii, einreihen; roď-om, der Ordnung nach; noá-ny, 
ordeDtlich; riaďókf Zeile, kleine Beihe; h-riaďk&y (h, Prosthesis) GartenWt atd. 

^ ylastne: bruUen, beUen, rôhren. 

*) Základný prvok ri je úplne vytisnutý, a zastupuje ho i podľa smyslu pro- 
athesis: He, Toto šte predstavuje súčasne i koreň, ačpráve na pr. šte-ku\& malo by 
Ba písaC správne šteÄ;'u-la, aby vysuté r aspoň značkou C) udané bolo. Podobne 
i v dove škre, š korenný prvok simuluje. 



Digitized by 



Googlí 



- 14- 

Th. J-kre, ô-krie, š-kri. 

Škr6't&t, schreien; šhre-k, škre'^íek, Hamster, lat. 'cri-cetus; šhrie-f it, 
heítig streíten, zanken; iÄ:n-pa(, knarren, knírschen. 

V nasledujúcich slovách základný prvok ri, už len samým r sa za- 
stupuje, a prosthesy: ch, k, g, k to spôsobujú, že pochop „sagen* na: 
schnarchen, rocheln, rasseln, klappern, knarren, husteln premenujú, ktoré 
hlasy nie rečovým organom, ale nosom, zubami, hrdlom atď. sa vydávajú. 

Th. ch-rá, ch-ri, k-ro,. ch-ro, ch-r, h-r, go-r, k^r, šk-r. 

CArd-pat (vo sne) i cÄro-potať, schnarchen ; chra-py *)> Nasenlôcher, 
chŕí-pé 6., Nasenlôcher, Naše. Jeho neutrum je: cÄri-pet, heiser sein; 
cÄro-chot, Heiserkeit; cAro-chtaf, grunzen (wie Schwein); iroc^i-taf, iďem; 
cÄr-čef, rocheln (des Sterbenden) i cÄrojp-tif, rasseln; cAr-líť, werfen aus 
der Gurgel, speíen. A od týchto odvodi sa orgán, ktorým sa to deje: 
cAr-tan, Ar-tan, Gurgel ; Ard-lo (d sa vsulo), Hals ; Ard-ý, stolz (den Hals 
aufrecht haltend) ; Ard-osť, Stolz ; Ard-ina, Held (stolz) ; Ard-lií, quälen, 
plagen ; Ard-lovať, ringen, balgen, beim Halse driicken ; Ard-úsif , Vd-úsit 
wiirgen; gorAo r., Kehle, Gurgel, Hals am Gefasse, Schlund; jrr-k, fcr-k, 
Hals; ^'kr-tit (s prosth.i, die Kehle zu driicken, wiirgen (ale naráža i na 
krú-tiť, zkrú-tiťj ; ^for-lovina r., Schlund, Ôffnung, Kráter ; gor-nec, Ar-nec, 
Topf (mit Hals); grAo r., Kropf; gfr-lak, Kropíigans; Ar-vol si., s aphae- 
resou 'vole, Kropf; jror-lastyj r., der eine starké Stimme hat; ^or-lanenie 
r., schreiendes Singen, Plarren; (/or-laniť, schreiend singen; gor-hn r., 
Schreihals; jror-lica, Turteltaube, Ard-li5ka (d sa vsulo) od ť|for-lanií; 
Aor-lif , wehklagen eifem ; Aor-livý, eifrig (môže sa ale i od : horeť, žáriť 
odvodiť). 

Th. ch-ru, ch-r, ch-ri, ch-re, ch-ra, ch-ro, chria. 

(7Arw-8tať, chru-pkať, knarrend mit Zähnen zermalmen; cArw-pka, 
/?Aru-stačka, Knorpel, cartilago; cArw-mkať, knorpeln; cAr-chlať, husteln; 
cAr-kaí, cArd-kať (krv); cAri-sf, das erste diinne Eis auf dem Wasser, 
wenn es zu frieren anfángt; od cAre-sť, Geráusch; cAra-st, Gestráusch; 
cAre-stiť, klapperu ; cAr?í-st, Maikäfer ; cAro-bák -), škra-húk, Käfer (ch — šk) 
(der Räuschende) ; cAra-mostiť, Geräusch, Getôse machen ; ám-motiť (ch— š, 
ako mucAa, muška; cAvastať, .s-vastať), Geráusch machen; fAría-štel, 
Wachtelkônig, Wiesen-Änarrer, lat. crex (kričiaci). 

2. ZVA-ť. 

Ono sa odvodzuje od etyma HVA a síce: H — Z prechodí ako: sskr. 
hima: zima; lat. veho: vozím; horeť: záriť. Ale je i smyslom príbuzné, 
lebo zva-ť znamená : einladen, nennen, rufen, locken, ale i spôsob, akým 
hlasom: klingen, schallen, tôuen. 



') Od chrápaf pochod! clirapy, tak i od gorlaniť pocliodí gorlo, hrdlo ; od 
chrustať: chrupka. 

') ^i P prechodí do stj ako : chrá|)ať, chrusťačka ; lepest : list ; rú6ič, láska. 



Digitized by 



Googlí 



^ 15 - 

Th. 2va, zov, zýv, zvo. 

Zwa-í, einladen (z. B. Gäste) ; zov-em (Indie) ; na-^ýy-ať, nennen ; 
ní'jsov, Benennungj v-rýv-ať r, rufen a slov. tolko, čo anbeten, anrufen; 
fro-lať, aufrufen ex-clamare (z je nie prosthesis, ako by sa zdalo). 

Zo slova j^yolávať (verb. iterativum) oft aufrufen, povstávajú skrze 
aphaeresn z]vol a zvo}!a themata. 

Th. 'vol, 'vel, 'vá-b. 

Foí-aí, lat t?oc-are, rufen ; voZ-avka, ardeac inerea (vták) ; velret, be- 
fehlen, jubere; voí-avec, Lockvogel; ra-b-iť (b je tvorivý prívesok), 
mien, locken, anlocken; vá-b-ič, Locker; t?á-b-nik, Lockvogel; tví-b-ik, 
Lockspeise. 

Th. ^ák. 

iai-ať, locken '). — Ku thematu zva prináleží dalej : 

Th. zvo, zve, zn, zvu, 'vu, 'vč, šv. 

ZvO'JÚtj Nachrichten ausbreiten, ale i läuten ; zvo-nec, Schalle, Glôck- 
chen ; evo-n^ Klang, Schall, Läute, Geláute ; ^ro-nko, hellklingend ; zve-niet 
ľ., z'ni€'t slov., klingen, schellen, tonen a je neutrum od zvoniť ; zvu-k, 
Laut, Schall, Klang, ale i Klirren, Geráusch ; zvu-bsí, schallen, tonen ; 
zpu-Čnosf, hell klingen, hell tônnen a ab^tr. : Loben; s aphaeresou ale 
z\vti€^ 'ťce-la (vuč-ela) Biene ; í5ve-hla, Biene je metathesis. 

3. HLA-sať, 

Odvodzuje sa od etyma HVA, a síce V — L (ako hr-vol — gr-io, 
bor — hol). Ale je i smyslora príbuzné, lebo hlásať znamená : ausrufen, 
bekannt machen, verkiinden, ale spolu udáva i spôsob hlasu: laut, hell, 
sansen, brausen, tônen, heulen. 

Th. hla, hlu, h'u, sly, slu, uch, 'uô, "sov. 

Hlchs, Stirame; ÄaZ-asovač p., lärmen; gla-zit r., laut reden; gla- 
Sať r., einen Ton geben, lauten, rufen, nennen; fcZa-hol, Schall, Ton: 
Äía-holiť, tonen, schallen; Äía-sný. laut; Aía-sitý, laut, hell, schallend; 
Wti-čný, schallend, lärmend; Jilu-k, Brausen, Getôse; ÄVčeť, h'uk (í sa 
vysulo), brausen, sausen, tônen; h'u-sle (tonendes Inštrument), Violin; 
Ä«-sť (od hu-dem) ; ^fw-dok z: Gudok (musik. Instr.). 

Slovesu ^iá-sať je neutrum slyš-aí^ anhôren, Gehor geben, alebo i 
síy-šať, hôren, sZý-chať, hôren, vernehmen; sZw-ch, Gehôr; siií-žiť, gehor- 
chen, dienen; sífi-ha, Diener; sZw-šný, anstándig, gehôrig. A s aphaeresou 
sl]tteÄa-ť, 'uch'O Ohr. ; 'ws-ko, Ôhrchen; ch-ífcÄo-lák (ch je prosthesis), Ohr- 
^mrm; š-wá-kať (ia's Ohr) lispeln; 'í5e-ptať, flustern, a lat. a-?ís-cultare. 

Od hlučný, schallend, lärmend, hluk, Brausen, Getôse, Getúmmel, 
] ochodí : hlu'šit (durch den Lärm, das Brausen) betauben, taub machen, 
ik tvorí sa neutrum: Wu-chý, Äíu-chnúť, taub werden. 



*) Jeho neutram : lač-net, hangern ; aW-ba r. Hunger, ale i lak-omii, begierig 
in, od pochopu: >Bagen' sa uchylujú. 



Digitized by 



Googlí 



- 16 - 

Od Aaía-sovač, lärmen, Äaía-sowník, Lärmmacher, skrze aphaerestt: 
halajsova-č povstáva: 'soi;-a (heulende, lármende) Eule. Analogične i v la- 
tinčine ulii'ldL od uZu-lare, heulen, ein klägliches Ge^chrei erheben, sa 
odvodzuje, ale i v nemčine Eule od h^den pochodí, ktoré je príbuzné 
hala — ale aphaeresou sa odstránilo a v reči sa prijalo: 'soť-a. 

Záverečná úvaha. 

V tejto skupenine slov, z etyma HVA odvodzených, ozýva sa základný 
ton: sagen, sprechen, reden a predstavuje zvláštnym hpôsobom spolu spo- 
jený organický celok. Niektoré slová, ba i celé skupeniny od pôvodného 
pochopu sa uchyliijú a z oboru vystupujú, na príklad: bridiť (schelten) 
a hridif (schmutzig machen), už nový pochop a tak i nové etymon tvorí, 
alebo : praviť (sprechen) a (na)j^rat;if (recht-, eben machen) sú slová rôz- 
neho pochopu. Z tohoto vidno, že slová v našej reči nepretržene sa spá- 
jajú a na etynia rozkladajú. 

Z tejto spojitosti predpokladá sa, že reč je organisovaná, t. j. podla 
istých zásad sostavená, že má hlavné i podriadené údy, oddiely a články, 
že sa snaží všetky slová do spojitosti a súladu, smyslom i formou uvíesf, 
nové slová tvoriť a cudzie odstrániC, slovom : je živý, tvoriaci organismus. 

Tento nesmierne velký obsah slov, aby svoju spojitosť neutratil a 
zmätok nepovstal, udržujú isté pevné body, z ktorých reč sa vyvinuje 
a vychodí, a opäf na ne prichodí, a také sú v prvom rade etyma,. potom 
jednotlivé slová (ako hovoriť), themata a naposledy i korene. Táto zásadná 
myšlienka i v latine a gréčtine sa objavuje, ktoré reči síce na korene sa 
rozkladajú, o thematoch a etymoch však ani reč byt nemôže. 

Pri rozbore etyma HVA objektívne sa pokračovalo. Individuálnym 
náhľadom, neodôvodneniu, nanútenému a svevoľnému utriedeniu slov sa 
vyhýbalo všemožne, a preto i nasledujúce slová ako neistého pôvodu tu 
sa uvádzajú, a také sú: siUlif. Toto slovo má stáť v spojitosti so sedet, 
a prísaJiaf, alebo suád prisám, čo by podľa nemeckého znamenalo : bei 
Gott, pri-sam(om) Bohu. Ináče mluiit, kliať, slovit a modlit rozhodne od 
iných etymov sa odvodzujú. 

Ako reč pri tvorení slov si počína, toho spôsoby sú najrozmanitejšie, 
lebo každé slovo z iných hlások je složené a v iných pomeroch a okol- 
nostiach stojí, a preto isté positívne pravidlá ustanoviť sa nedajú. Naj- 
obecnejSie spôsoby tvorenia sú, ako sme videli, prezvukovanie, aktív-ne- 
utrové formy, aphaeresis atd. Ale najväčší zástoj v tomto ohlade majú 
predložky, skrze ktoré slovo neobyčajne v smysle sa pohybuje a preme- 
nuje a často i nové themata sa tvoria. Na príklad : ríkaf: ^o-reknúť, od- 
reknúť, ^a-reknúť, pri-reknúť, vy-reknúť, yý-rok, ú-rok, pro-rok^ fieí-rek, 
í*-rech, s-rok, ofc-rok atd. Pri rozvedení výšudaného etyma však i týmto 
spôsobom tvorené slová sú vynechané, aby sa spis príliš nerozšíril a je- 
dine na slová spojovacie sa ohľad bral. 



Digitized by 



Googlí 



- 1? - 

Podía príbuznosti sostavený slovník, každému slovu etymológiu, pôvod, 
význam a príbuznosť podáva, ale súčasne i sIožitos< fonetickú i smyslovú 
určuje, lebo každé slovo z viac faktorov fonetických i smyslových je slo- 
žené, teda do najukrytejších záhybov reči vniká. Na príklad slovo hrdlicka, 
jednoducho odvodzuje sa od gor-lanit, n. schreieud singen; ale gorlanif 
pochodí od ýor-lo, v slove však hr-d-lo d je len vsuté. Hrdlička tedy 
znamená doslovne hrdlom spievajúci (totiž pták). Iný príklad : povdačfiost^ 
Daukbarkeit, nasledovne dá sa rozviesť: po je predložka, tu útlosť, mier- 
nosť označujúca, v je vsuté ako prosthesis euphonická, a ^dač-nost od- 
vodzuje sa od dak'OWBÍ (lebo č prirodzene prechodí do i), č. dék-ovati, 
a toto opäť od dík-B, č. Dank, a dík-a od dí-t, čo zodpovedá lat. dico, 
dic-tus. A díť povstalo aphaeresou zo slova pove-daf, díť. Koncovka nosť 
to samé znamená, čo v nemčine: har, hringen, v slovenčine ale niesť^ 
nosiť^ tedy : díky -j- nosiť. Význam teda slova povďačnosť je : mit innigen 
Worten dargebrachter Dank. 

Celé toto pojednávanie je len chatrný nástin prísneho skúmania, 
v ktorom sa pokračovať má. Jednotlivá sila nepostačuje, ale spojené sily 
v jednom smere účinkujúce v stave sú i najťažšie úlohy rozlúštiť. A čím 
čo tvrdšie sa nadobýva a rodí, tým vzácnejším býva. Nenie tak zavinutej, 
istým zákonom podriadenej myšlienky, že by ona tými duchovnými zá- 
kony nedala sa postihnúť a vysvetliť. A takýmto zákonom je poddaná i 
reč naša. Naše stoletie a dospelosť v náhľadoch nám kynie, že len prísnym 
trudom a prácou všetko docieliť možno. I táto teda veda žiadnym ne- 
obyčajným kúzlom sa nezveladí, len dômyslom, umom a prácou. 

Podáva Luá. Ad. Eeuss, 



jď^ 



Digitized by 



Googlí 



Miestne báje a skazky. 

Podáva Lud. A, Reuss. 
(Pokračovanie.) 

Všeobecná úvaha o bájoch a skazkách. 

Dosaváď miestnym bájom a skazkám lahodná pozornosf sa veno- 
vala. Ony ako divé kvety rástly na bralách a pod zápoľami, na pustých 
hradoch a v jaskyňach, na Vepru, Sitne, Tatrách, pri riekach, jazerách 
a studničkách. Nepestoval a neopatroval ich tu nikto, slobodne sa tu vy- 
viňovaly a prekvitaly, alebo nehodami zastihnuté, hynuly a mizly. Neboly 
ešte sberané ani kritický a meritorne preskúmané, ale ani krásoumne 
ocenené. Možno o nich rieknúf, že je to vzácny a výtečný materiál, ale 
hrubý, surový a nezpracovaný. I perla od hlienu a blata najprv musí byť 
očistená, a nepravidelný diamant pravidelne obsekaný, obrúsený a vy- 
leštený, aby bol briliantom a cena sa mu mnohonásobne zväčšila. 

Pri spisovaní bájok zvláštny ohfad sa bral, aby boly autenticné, čisto 
slovenské, a nie skrze jednotlivcov vymyslené, alebo iným národom pri- 
slúchajúce. A práve preto pri každom báji prameň verne sa udáva. Lebo 
jestliby niektoré do pochybnosti boly uvedené, celá sbierka utratila by 
tú hodnotu, ktorá sa jej právom pripisuje a svevolné vymysleniny, alebo 
báje iných národov nemohly by sa menovať podaním ľudu. Také veci ani 
nepotrebujeme, ani nehladáme. Ked niektoré báje narážajú na české, ruské, 
polské, z toho nenasleduje, žeby boly prevzaté ; ony len v duchu našom a 
podla názoru a okolností našich sa vyvynuly. Ani nenasleduje, žeby báje 
podobné gréckym, románskym, nemeckým, litevským, ba práve i indickým 
nemohly byť čisto slovenské, ked všetky tieto národy tvoria jeden kmen 
a v reči, obyčajoch, v názoroch sa shodujú; prečo by sa neshodovali i 
v bájoch? Mnohé báje medzitým sú tak temne podané, zkomolené, mo- 
dernými menami opatrené, a modernizované, že len prísnou kritikou dá 
sa vypátrať ich pôvodnosť. Na príklad: Lútky čiže Pidimužíci nazývajú 
sa Gnómami; Hôrna Vila menuje sa Božskou pannou; Čert menuje sa 
Zlým duchom atd. Obyčajná chyba bájov je zamotaný štýl, že pravý smysel 
vynájsť temer nemožno, a v takomto páde len varianty vypomôcť môžu. 
No nemožno utajiť, že mnohé tradície ľudu nutne požadujú, aby incisami, 
opisami rozšírené a štylistickými ornamentami a figúrami ozdobené boly. 



Digitized by 



Googlí 



— 19 — 

&im by sa čitatelovi prijemnejšimi stály, ale to len na úkor autentičnosti 
mohlo by sa staf a preto len v jednoduchom rúchu sa podávajú. 

Mnohé a vzácne báje, od výmyslu sveta, ako sa hovorí, po svete sa 
túlajú a do predhistorických časov padajú, ako na príklad báj o Obroch 
(č. 56.), báj o turčianskom jazere a sladkom mori na Dolnej zemi (č. 
28). Iných vek môže sa na 700—1000 rokov položiť (č. 65. 66. 18.). 
Ich hodnota ale zvlášte v tom záleží, že ich tvorenie nepochodí od jed- 
notlivcov, ale v nich náhľad, túžba a vtip celého národa sú složené. 
Tvorby jednotlivých ludí sú individuálnym názorom poddané a ako také, 
krátkeho veku, snadno sa prežijú, zvetchejú a zostarnú. Nie tak miestne 
báje a skazky. Tieto prežily rozličné sociálne, náboženské a krajinské 
prevraty, prežily mnohé pokolenia a predsa pútavými, zanímavými a svie- 
žimi zostaly a budú zostávať, ako Mickiewicz predpovedá: „Pokial ich 
vlastný národ nezneváži." Ony sú to, čo medzi kvetami Immortalky (sla- 
mené kvety): iné krásne, bujné kvety vädnú a hynú, — tieto zlatou a 
striebornou barvou opatrené žijú a neumierajú. A tejto povahy sú i skazky 
a báje. 

Mnohí spisovatelia pochopili zanímavosť týchto ľudových tradícií a 
vo forme ballád, rozprávok, románov a dramat i spracovali, na pr. Paulíny- 
Tóth, Matúáka, K. Štúr, Lauček, S. Chalúpka, J. Botto ; — a z Maďarov : 
M. Tompa, M. Jókai atd. Ale to všetko zdá sa byť predčasným. Mnohé 
totiž báje sú len úryvky z väčších dejov, neúplné a kusé. Doplňujúce 
varianty sa postrádajú. Často smysel báju sa neprávo poníma a vykladá, 
a miesto toho, žeby sa báj zvelebil a vzdelal, nevýznamným a nevkusným 
sa stáva. Škoda pary. No, toto zase len tam poukazuje, aby tento vzácny 
materiál do toho času sa neupotreboval a nehýbal, pokiaľ nebude posbe- 
raný, preobzretý a pripravený. Práve tak sa i s bájeslovím nakladalo, 
reflexie, vývody, porovnávania sa písaly, kdežto bájeslovie slovanské ešte 
sa ani nebolo narodilo. Samo sebou sa rozumie, že takého literárne plody, 
ako meteory na okamženie sa zjavily a hneď bez stopy i zanikly. 

Keď tradície ľudu svojim časom značnú sbierku tvoriť budú a istú 
úhľadnosť a pôvabnosť obdržia, preniknú veľmi ľahko do vzdelaného obe- 
censtva a stanú sa obľúbenými. Ale vítané budú zvlášte výtvarnému umeniu. 
Už teraz v mnohých hájoch tak zanímavé scény sa opisujú, postavy pred- 
stavujú, a výjavy odhaľujú, že povolaný umelec zaznať ich nemôže a 
nesmie. Umelectvo predpokladá síce správne technické vyvedenie, ale po- 
žaduje i ideálnu myšlienku. Ale ani nedá sa mysleť, aby umelec niečo 
zvláštneho s oduševnením umeleckým previedol, keď ho nejaká myšlienka 
nepodporuje. Takéto jasné, jednoduché a zanímavé predmety, obsažené 
sú v tradíciách ľudu. A umelec nemusí sa ostýchať, žeby niečo takého 
obecenstvu podal, čo by bolo preň indiiferentné, ľahostajné, ba naopak, 
pri takomto umeleckom výtvare — vzatom zo života ľudí — obecenstvo 
pribáji si ešte i to, čo umelec ani netušil. 



Digitized by 



Googlí 



t)o toho Času výtvarné umenie nemôže prospievať, pokial predmety 
sem čeliace nebudú spracované a náležité pristrojené. Nenie to úloha 
umelcova, aby sa sám pričinil umelecký materiál hladat a sháňat, staro- 
žitnosti, bájeslovie, ethnografiu študovať, do geniusa národa atdl. sa vmysleť, 
To všetko do osobitných odborov patrí. Umelcovi pôdu pripraviť nutno. 
Jemu vedecké vývody na ruku majú ísť, okolnosti, situáciu nutno objaviť, 
povahu osobností opísať, slovom všetko už hotové a prepracované podať. 
A v tom páde, jestliby čo temné a neisté našiel, aby bolo mu od patričného 
odborníka vysvetlené a rozvedené. Úloha umelcova ale nemôže v inšom 
záležať, ako všetky predpráce reasumovať, v jednu myšlienku (ideu) spojiť 
a podla pravidiel svojho umelectva to vylíčiť a predstaviť. — K takýmto 
jednoduchým prvkom pripočitujú sa i prítomné báje. Ony tvoria hlavného 
faktora a sú akoby korene vrazené do pevnej pôdy, udržujúce umelectva 
peň, na ktorom nádobný kvet umeleckého výtvaru spočíva. 

Báje a báchorky slovenské sú najrozmanitejšej nálady: veselé, žar- 
tovné, vážne, mravo-kárne, ^trašné, tendenciósne i komické, práve tak, 
ako naše spievanky. I tieto pre svoju nesmieme rozdielnu povahu ani 
do antických škál nemožno umiestiť. Takejto povahy sú i báje a skazky. 
Ani ten spôsob štýlu pomenovať neznáme, akým by sa ony písať malý. 
Čo pri ktorom báji má sa vlastne vyzdvihnúť, čo mlčaním pominúť? akým 
tenorom to predniesť? Často jedno slovo celému predmetu dá iný náter. 
A spisovateľ obratne musí pero viesť, aby ten pravý tón ulahodil, v kto- 
rom tóne ten báj lud podáva. 

Predhistorické tradície mali i starí Gréci; Rimania, Židia a majú 
i naši Česi, už skrze ich kronikárov dávno napísané. Ony sú spojivo 
medzi dávnym a terajším vekom. Naše dejepisné pamiatky sú dosť cha- 
trné, a preto tým viac nám na tom záleží, tieto vzácne pozostatky dávno- 
vekosti zachrániť. Ony síce nepredstavujú pravú skutočnosť a istotu deje- 
pisnú, ale v mnohom ohlade pravdepodobnosť. Báje na príklad podávajú, 
že nižiny potisské kedysi pod vodou boly a toto veľké jazero Sladkým 
móram sa nazývalo. Tak i turčianska stolica bola zaplavená, až Váh si 
odtok čez bralá predral a voda stiekla. Z bájov a povestí často dá sa 
zavierať na kultúru národa, na nepriateľské nájezdy, pohanský kultus, 
na veľké udalosti; na príklad: zasypanie osady Chyžišťa, prepadnutie sa 
starých Seliec. O všetkom tomto dejepis mlčí, len tradície, ako bludičky 
nočné, aké-také svetielko podávajú; ináče ani to by sme nevedeli. 

Starí Gréci boli eminetne kultúrnym národom. Oni zvlášte na prvky 
a východište vied a umení váhu kládli, skrze to najvyšší stupeíi vzde- 
lanosti dosiahli a v mnohých vedách a umeniach po 2000 rokoch nedo- 
stižnými sa stali. Oni si počínali prostorozumne, názorne a jasne, svojej 
vedomosti prvky a prvé pochopy položiac za základ a basis, pokračovali 
postupne dalej. Nie tak ich nástupní ci. Prejali síce tú kultúru a objemné 
ju i rozšírili, ale dalej nepriviedli, poneváč to východište a prvé pochopy 



Digitized by 



Googlí 



— 21 — 

vied, ako basis do chladu nebrali. Naproti tomu nové vedy (na pr. cbemia) 
pod krátkym časom a rýchle sa vyvinuly. Čo sa ale bájov týka, tu opäť 
grécke báje svojou krásou a pôvabnosťou vynikajú, ako žiadne iné. I tieto 
na počiatku boly jednoduché, primitívne, ako ich lud podával, a len potom 
boly skrze umelcov na eposy, tragédie atd. spracované. No i naša snaha 
je tá istá, že takéto prvky kultúry v národe našom hladáme a sbierame. 
Jednoduché nápevy, majú poskytovaC základ budúceho umelectva hudby; 
porekadlá obsahujú zárod filosofie ; štúdia krojov a výšiviek, sú návodom 
krásoumeleckej ornamentiky; miestne ale báje a skazky majú slúžif za 
postament vyšším literárnym tvorbam a plodom. 

Tak by sa zdalo, že táto sbierka a štúdium sú zbytočné a nepotrebné, 
keď grécka mythologia to dostatočne môže vynahradiť. Ovšem, že boly 
časy (a sú i teraz), v ktorých grécky mythus u národa románskeho a 
nemeckého sa zveleboval a za vzor slúžil, obdivovali, ospievovali ho, re- 
flektovali všade v literatúre i umení nail, ale len preto, že nemali svojho 
vlastného, a nemali tolko pružnosti duchovnej, aby si niečo podobného 
mohli utvoriť. Potrebovali mythus grécky nezbytne, aby zaostalý cit krásy 
a nežnosti vybrúsili; a preto celú mythologiu tak ako je prejali. U nás 
grécke báje — možno rieknut — sa vyžily a svoju pôvabnost so dňa 
na deú tratia. Ale čo by to za nesmysel bol z gréckej mythologie pred- 
mety brať pre lyriku, dramaturgiu, eposy atď. a v básňach Zeusa, Juno, 
Venus, Herkulesa... ospevovať? To malo smysel u výš menovaných ná- 
rodov, pre nás je to ale už nedostatočné a zbytočné. — Naše báje sú 
tej hodnoty čo grécke (keď i nie sú tak ešte spracované). Ony potrebám 
našim vyhovejú. Nášho národa svet je sára pre seba zavrený a dostatočný, 
nepotrebuje v tomto obore cudzích praeceptorov, inštruktorov a magistrov. 
Jeho tvorivosť, pružnosť a obrazotvornosť je známa ; ináč by sa to u iných 
hľadalo, alebo napodobňovalo, čo si sám národ zná utvoriť?! Tu ešte 
len pokusy bájov podávame a už veľkoleposť a elegantnosť vypuklo sa 
predstavuje, a čo vtedy, ked na poveľ: „Už!" zo zakliateho Sitna báje 
sa pohnú a priaznivým svetlom osvetlené budú? 

Ač prítomný spis len čisto slovenské báje má obsahovať, predsa ne- 
možno pominúť na tomto mieste jeden báj pobaltických Slovanov, kto- 
rého jednotlivé úlomky i na Slovensku sa spomínajú. Báj tento vtipu 
plný je skrze komedianta s Lútkami importovaný a rozšírený pod menom 

42. Jutrobogov kováč. 

Prvý napísal ho Henrik Jäde pod názvom: Schmied von Juterbogk; 
pozdejšie názov premenili na: Schmied von Apolda, Jutroboga ale pre- 
menili na kresťanského Sankt-Petera a kováča na Peterle. 

Jutrobog, ináče i Jutrovít zvaný, bol ctený ako Jitrenka, ale v po- 
dobe mužskej od pobaltických Slovanov, a predstavoval sa, ako mládenec 



Digitized by 



Googlí 



— 22 — 

na bielom koni s lúčami na hlave. Predzvestoval východ slnka a roz- 
háĎal nočné mrákoty. Tento istý boh Úsvitu vyzýva sa v spievanke: 
„Svitaj, Bože, svitaj", ale i v Slov. povesťach (P. Dobš. po v. 1880 sv. 
II.) v tomto príbehu: Plavčík pri narodzení mal pririeknuté od Zlatej 
Baby '), ^^ ^^ ^^^^ dostane kňahnu ; čo keď kráľ dopočul, namrzel sa a 
diefa Plavčíka dal klamoro od rodičov vyžiadať a do vody hodif, ale 
mlynár ho našiel, z vody vytiahol a vo svojom dome i vychoval. Ked 
odrástol, skutočne uchádzal sa o ruku kňahninu. Naložené mu bolo, za 
jednu noc ďalekú krajinu obchodiť. Plavčík sa vybral a priSiel v noci do 
hoi7, z ktorej sa vymotat neznal. Náhodou stretnul sa s mládencom, 
ktorý niesol pochodeň (kahanec) v ruke, a keď sa mu predstavil, že je 
on Úsvit (Dennica, Zora), v tom razom pochodňou zapálil zore a Plav- 
číkovi cestu osvietil ružovým svetlom.*) 

V báchorkách ruských Noc, Jitrenka (= Jutrobog) a Slnce (= Slneč- 
ník) predstavujú sa ako jazdci na čiernom, bielom a Červenom koni. ') 
Posvätného koňa pohania držali i Triglavovi a Svätovítóvi. Z čoho na- 
sleduje, že i otázny Jutrobog, ako predchodca Slnka, mal bieleho koňa. 
Báj tedy takto vysvetlený bude i srozumitelný, a výprava sa podla Hof- 
manna^) nasledovne^). 

Keď raz Jutrobog po svete chodil, ^) zastavil sa i u svojho kováča, 

') Slovanské kmeny ju nazývajú i Kodjenicou, RožanicoU) a SndnicoUi Čo zod- 
povedá rim. Parcse (od parere). Predatavovaly sa, ako bielo oblečené bohyňky a novo- 
rodzeniadku osud ustanovovaly. U Slovákov Rodienica doprosta nazývala sa Baboa, 
na čo nesčiselné mená miest a vrchov, kde ako bohyňa vzývaná bola, poukazujú. 
V slov. povesťach obyčajne Rodjenica zjavuje sa, ako Šedivý starec, pútnik, svätý 
muž, alebo i žobrák a predpovedá novorodzenému dieťaťu, budúci osud, ženbu, 
smrť atd. 

'^) Jutrobog, Jitrobok, jednoducho i biely boh, alebo Belem oceňovaný, je v slo- 
vanskom bájeslovi zaznaný a vylúčený, ale týmto slovenským príspevkom jeho osôb- 
nosť a povaha natoľko objasnená a znázornená, že bez rozpaku meda veľbohov slo- 
vanských vriadený byt môže. — Výjav ale ten, kde sa Jitroboh s Plavčíkom v tmavej 
hore stretne a Jitroboh pochodňou zore zapaluje, je veľkolepý. 

») Srovn. dr. H. Máchal: Slov. báj. 67. 

*) Der Kinder Wundergarten 1878. 

') Pri reprodukcii tohoto báj u mená Sankt Peter a Peterle sú pôvodnými Jutro- 
bog a kováč zamenené, ale i miesto kresťanského neba pi&e sa pohanské: Nava; 
miesto smr( užíva sa ako personifikácia: Smrťka, a pekelný pes i vlastným menom 
Mita sa menuje. 

^) Putovanie veľbohov po svete tým cieľom, aby poznali, ako ľudia žijú, Či m 
bohov ctia, aby dobrých ľudí odmeňovali, zlých ale trestali. Často pripomína sa v báje- 
slovi. Takúto návštevu i Ovid (metám) Jupitera a Mprcura opisuje. V slov. pove- 
sťach títo veľbohovia (Perún, Radhosť, Vodokráľ, Mája, Sv. Nedieľka, Jutrobog.. .) 
v podobe pustovníkov, pútnikov, šedivých starcov, starých otcov, ba i žobrákov 
k ľudom prichádzajú, a pomoc, radu. Šťastie prinášajú, alebo na zlých i hroznú po- 
kutu uvaľujú. V rúchu kresťanskom tieto bytnosti, svätými osobami a síce; Hospo- 
dinom, Nebeským otcom, Kristom Pánom, sv. Máriou, sv. Petrom, sv. Jánom, sv. 
Eliášom a zvlášte anjelmi zastúpené bývajú. (V Sborn. MSS. V. 137). 



Digitized by 



Googlí 



-ŽÔ- 

ktorý mu od dávnych časov a ochotne kone podkúval. Z uznalosti dal 
mu slobodu, aby si tri veci žiadal, že mu ich vyplní. Kováč dlho ne- 
premýšlal a hueí vyslovil, že si po prvé žiada : aby jeho milý kulač vždy 
plný bol; potom, aby kto na jeho hrušku pred domom vyleze, bez jeho 
dovolenia nemohol sliezt ; a naposledy, aby do jeho vihne nikto inᣠlen 
klúčovou dierkou vnisC mohol. Jutrobog sa nad tým divil, že prečo si 
za odmenu Navu (nebe) miesto takých maličkostí nepýta^). Ale kováč 
bol cele šťastný a ubezpečený, a kulač nikdy nebol prázdny. No, po dlhých 
rokoch prišla raz i pre kováča smrť. „Nuž veď dobre! idem, rekne kováč, 
ale mi dones naposledy ešte z tam tých hrušiek pred domom." Smrtka 
ochotná vyštverala sa síce na strom, ale dolu nemohla.. Dosť prosila ko- 
váča, aby ju pustil, že starí ludia nemôžu mreť, ale kováč nedal sa pre- 
hov(»riť, kým prísahu nesložila, že nikdy preň nepríde. Ked sa ale osvo- 
bodila doložila: „No, ale preto pošlem pre teba Čerta." Kováč slovo 
Smrťkino nebral na žart, zatvoril sa do chyže. A skutočne Čert prišiel. 
Poneváč ale dvere otvoriť nemohol, klúčovou dierkou sa pchal. Tu kováč 
nastrčil mech, Čerta doň tuho zaviazal a na nákove najťažším kladivom 
mlátil, kým neslúbil, že nikdy viac preň neprijde. No, rekne na slobode 
Čert: „Ale ťa ani do pekla nepustím", a ani viac neprišiel. Konečne 
kováč i život i kulač zunoval, rád by bol zomreť. A poneváč ani Smrtka, 
ani Čert nešiel, tedy sa sám vybral prosto do Navy (neba), ale tam ho 
Belboh (Slnečník) nepustil, lebo vraj si to za živa nežiadal. Išiel teda 
do pekla. Ale ako to Čerti zvedeli, že to Jutrobogov kováč, brány rýchlo 
zavreli a pekelného Mita z reťaze pustili *). Kováč sa vrátil, ale nevedel, 
čo už teraz počať? So dňa na deň slabnul. A keď takto usužovaný raz 
v samote sedel, prišiel posol, že od Navy (neba) zodral sa kľúč a duše 
nemôžu do Navy, aby rýchlo druhý ukoval. Kováč sa hneí podvolil, 
po8la poslal na hrušky a pod tým časom ukoval dva. Posla s jedným 
klúčom odpravil, s druhým ale sám šiel a z Navy sa viac nenavrátil '). 
Veselý tento báj prináleží k najpodarenejším. Vtip a humor sa vzá- 



') Nava, alebo Nav, menoval sa príbytok pre dobré duše. Ešte Hájek o Pre- 
myslovi a Libuši hovorí, že >odeäli do Navy a pobŕbení jfloa.< V Navi sa nachodili 
]SLsné, veselé, zelené lúky, ktorých krásy duSe sa nasýtiť neznalý. V slov. povesťach 
opisuje sa Sklenený zámok, ligotavý, hladký a neprístupný. Do neho sa môže len 
po schodoch z vtá&cích kostí vnísť (Bim. po v. 87. \ preto zomrelým dávali i drapy 
a pazúry do hrobu (Han: Wiss d. sláv. Myth. 415). Zomrelí dobrí ludia obdržali 
lahké, biele a priezračné telo a sto smyslov, aby radosť požívať mohli. Tento teda 
radofltný stav a Navu odporúčal Jutrobog kováčovi. 

-) Mita, podmienečne v tom smysle, čo Cerberus (srovn. A Jungmann : Krok. 
IHl n. č. III). Ináče Mita u Vendov zlý duch, predstavoval sa, ako ležiaci pes, to- 
tožný s nemeckým Garm, psom pekla. 

*) Táto bájka končí sa i tak, že kováč išiel do toho zámku spať, okolo kto- 
rého havrany obletovaly, ked raz tieto zmizly, trúba zavznela a kováč bol prijatý 
do neba- 



Digitized by 



Googlí 



- 24 — 

jomne zamieňajú. Všetko v ňom prirodzene a dôkladne sa predstavuje. 
Jeho dávnovekost je istotne tisícročná. Pochodí od pobaltických Slovanov 
i Katarov (= bojovníkov) menovaných, ktorí bojovali proti hrabivým 
Nemcom, ako Ivi za slobodu, národ a náboženstvo, a padli s mečom v ruke 
do posledného muža. Pusté zostaly ich kraje a posvätné háje, ženy a deti 
padlý do zajatia a starci vymreli. Báju ale tomto, ako sirote putujúcej šírym 
svetom, aby dalej po cudzine sa nepotuloval, tu sme miesto vykázali, a 
ako vzácnu pamiatku medzi naše báje vriadili. 

Čo sa dalej našich bájov týka, i tu nutná potreba vyhľadáva, aby 
v záujme ich dôležitosti, niektoré predmety, slová, výpovede, osobnosti 
atd. vysvetlené boly. Nie všetko ale pre dávnuvekosť a nespoľahlivosť 
tradície dá sa vysvetlit; mnoho temného a záhadného ešte zostáva. Pod 
bájom medzitým rozumeje sa dej neobyčajný, ktorý osoby obrazotvornostou 
utvorené predstavujú a vypravuje sa spôsobom dejepisným. Naproti tomu 
skazka záleží z krátkeho predmetu, neobyčajných vlastností. 



a) Báje a skazky o Sitne a okolí. 



43. Husári a kone v Sitne. 

O Sitne už v roč. V. MSS. na strane 143. bola zmienka ; tu teda len ako 
doplnok onoho článku podáva sa ešte toto : Raz nejaký človek na Sitne 
hladal voly. Tu prijde k akýmsi dieram, otvorí dvere a vidí množstvo 
husárov v radoch. Každý stál pri svojom koni a vo strmeni držal nohu. 
Najbližší zvolal na neho: „No, či už?" Ale človek boží nepovedal ani 
slova, len prasknul dvermi a utekal prestrašený preč. Keby bol rieknul : 
„Už!" boli by sa husári na kone vyšvihli, vyrútili, i boli by i sami oslo- 
bodení od kliatby a dobre by sa viedlo i Slovákom. (Pokorný z Potulek 
II. 245.) ») 

Na Sitne nachodf sa hojný prameň. Tento prameň vraj v istú ho- 
dinu v noci vodu ztratf, lebo že v ten čas husári kone napájajú. (Pok. 
Pot. II. 248.) Ale sa nachodí i smradľavý podchody zkadiaľ od týchže 
koni kal a moč vyteká. 

Keď sitnianske kone vodou sa zásobujú, bájka ľudu postarala 1 o 
obrok týchže koni, o čom nasledujúca bájka sa výprava:*) Ked raz Sebe- 



Podobnú skazku vypravujú i Čeäi o Blaniku. V ňom vraj driema množstvo 
rytieratva, ktoré sa má raz vyrútit a k pomoci Čechom prispef. 

») Temný a nepatrný, ale natoľko zanimavý báj, že poukazuje na spoločenské 
pomery panujúce na Sitne. Sitno totiž stálo v nejakom sväzku s KrniŠom. Dedina 
Kmi§ i dnes prináleží k sitnianskemu panstvu. Kňaz kmišovský mohol byť pravým 
pohanským kňazom =: Žrecom, a kone na Sitne udržované, ako Svantovitovi na Kone, 
a Triglavo^'^í boli určené k modloslužbe, veštbám alebo i obrane, Že nejaká modla 



Digitized by 



Googlí 



— 25 — 

chlebánia viezli ovos do Štiavnice, na ceste vyše prenčovského chotára, 
na vrchu „Žobráku" rečenom, pristavili ich v noci ozbrojení hajdúsi (sit- 
niansky husári) a zachytili ich i s vozmi do Sitna. Cesta bola ako dlaĎ 
rovná, A keč ovos tam složili, dostali písmo, aby išli ku krnišovskému 
kňazovi, že im ten za ovos vyplatí. Keď sa ale vozári nazpät vracali, 
až hradská cesta im zmizla. Driapali sa teda po takých výmolách a zá- 
vozoch, že kolesá na pleciach museli vynáSať. Krnišovský kňaz im sku- 
točne vyplatil. — Ďalej sa báji, že tento ovos pozdejšie sa našiel v piv- 
nici do brala vykresanej, ale v takom spráchnivelom stave, že keí sa 
ho dotkli i vrecia i ovos na prach sa rozpadly. (V tejto pivnici vraj 
našla sa i stará r. 1848. ukrytá šabla.) (Pok. z Pot. II. 248. Kraeť Vel. 
Sit. 10). 

44. Podivné jaskyne. Šarkan. Mlyn. Biezov potok. 

Na Sitne ukazujú sa podzemné chodby a jaskyne v ktorých človek 
nevyhladne, ani nevy smädné, akokoľvek dlho by tam býval. — Výprava 
sa, že na Sitne žil niekdy mocný Šarkan'), klorý vraj tam pášuceho va- 
ta ctená bola, to dokazuje takzvaný: Bohoj o- vr ch (zi boho\ vrch) (Vel. Sit. 5). Aký 
bôžik Ba pod tým rozumie, to len pomocou mythologie možno sblížene určif, lebo 
kresíanstvo netrpelo, aby z pohanstva i len pamiatka sa zachovala. 

Meno osady Kmiš (na 6en. Karte : Krisnya) veTmi upomína na krsa éi karasa, 
ktorý sa opisuje ako bôžik omladeného slnka. (Čas. MSS. III. 92). A Sitno príhodné 
bolo pre modloslužbu slnka. 

Meno Petrov vršok (leží za chrbtom pavillonu. Vel. Sitn. B3). Tu poznamenať 
sla&no, Že ako u Juhoslovanov sv. Eliáá alebo Jlija zastupuje Perúna, tak u nás to- 
hoto Perdna zastupuje sv. Peter y Čo z bájeslovia sa dokazuje. (Dr. Mach. báj. 26.) 
Petrov vršok mohol sa nazývať: Perduov vršok a to preto, že sa mu tam obetná 
pocta vydržiavala. 

Meno osady : Sv. llija patrí doprosta pravoslávnej cirkvi. Portál starodávny na 
Biji pod Sitnom ale je pozostatok chrámu kresťanského, na tom mieste založeného, 
kde niekdy stál chrám pohanského Perúna. Eultus Perúna bol skrze kresťanstvo 
odstránený, a na jeho miesto kultus sv. llija uvedený. „Muselo to dávno byť (píše 
spis Veleby Sitna 132), velmi dávno, snád ešte za Časov Cyrilla a Methoda, apo- 
štolov slovanských, odkedy táto dedinka takto (llija) pomenovaná bola." — Kultus 
Perúna dokazuje i názov vrchu HoHky ktorý leží južne od Sitna (str. 7). Holík ale 
znamená to, éo Lysá hora. Že na Lysých horách sa Perúnovi obete konaly, o tom 
pí§e Cyprián Kobert o menách: Babenberg a Kachlenberg: „Že všetky mestá po- 
hanských Slovanov malý na blízku lysý (holý) drevín pozbavený, vrch, na ktorom 
sa obete za hriechy vykonávaly, aby hnev nebies bol ukrotený, a že také vrchy po- 
važované boly za (Perúnove) hromosvody, aby mesto pred týmto strašným úkazom 
prírody zachráneno bolo, a preto bývalý vždy lysé, akoby ich nebeský oheň bol 
opálil ; a tieto lysé hory boly Svatovítovi (?) posvätené. > Vrchy takéto u nás len hromo- 
vládcovi Perúnovi mohly byť posvätné. 

Pohanské slávnosti záležajúce z obeti, Žertvi, pálenie mŕtvych (žiare), síce za- 
nikly, ale lud kresťanský tradicionálne tieto púte a schôdzky na Sitne zachováva, a 
okolo SV. Štefana sa tam podľa starej obyčaje hostí a častuje. 

') Tu má stáť Drak s 3, 6, 12 hlavami. Pod Drakom sa ale rozumie lúpežnícka 
3, 6, 12 hláv silná banda. 



Digitized by 



Googlí 



— 26 — 

lactaa i s krdlom oviec sožral, a preto bol ohromným až hen z Bystrice 
dovezeným delom zastrelený. — Z Beluje popod Sitno vedie chodník do 
Štiavnice. Pri chodníku tomto je močiar ; tam vraj stál niekdy mlyn, ale 
sa prepadnú!. No ešte i teraz vraj počuí, ako pod zemou mele, a vídaf 
dve plačúce deti ztadial chodiť. (Pok. z Pot II. 248.) — Pri Biezovom ') 
potoku chodí vraj kňaz bez hlavy, s akousi kožou na chrbte, a nie raz 
koniarom rozháňa tu pasúce sa kone. (Pok. z Pot. II. 248.) 

45. Podvodom odstránení Tatári. 

Na lúke Tatárskej ležal vraj Tatár so svojim vojskom obliehajúc 
ztadial Sitniansky zámok. Sedem rokov boli Sitnania obliehaní. Potrava 
im vyšla, hlad sa dostavil a už sa chceli Tatárom podaf. Pomohli si ale 
tým podvodom (ako na Hradovej v Tisovci), že posmetali všetky zbytky 
múky zo sudov a upiekli, ako koleso veTký koláč, a hodili ho dolu medzi 
Tatárov s tými slovami: „A čo nás^ešte za druhých sedem rokov budete 
obliehať, samé takéto budeihe jiesť/ Ked to Tatár videl, že ani silou, ani 
vyhladovaním zámok nedobyje, namrzený odtiahol preč. (Pok. z Pot. 
II. 247.) 

46. Zasypaná dedina. Prepadnuté Staré Slelce. 

Na Velkú sobotu na Glória, ked rozväzujú sa zvony, počuť aj vo 
vrchu Žiare rečenom zvoniť, lebo je tam zasypaná dedina, kde sa volá 
na „Chyžištia". Tam vraj najprv stála dedina, terajšie mestečko Nemce. 
(A. Kmeť Vel. Sitna 137.) — O prepadnutí Starých Seliec^), lud b^i, 
že to bolo za stará sveta^), ked na svete ešte bývala pravda, a kto čo 
riekol, to tak bolo a tak sa i stalo. V tomto čase prečo, prečo nie, niekto 
zaklial Staré Selce:^) „Bodaj ste sa do Sitna prepadly aj so Selciami^. 

*) Pod Biesom rozumej e sa vôbec zlý duch. Slováci si ho predstavujú ako čier- 
neho capa. Zjavuje sa v krútiacom sa vetre, do ktorého treba otvorený nóŽ hodit 
Jemu pripisuje sa besnota, vzteklosť a pošetilost. Napáda ludf i statok. V slov. báje- 
sloví nenie eŠte určite opísaný. Spisovatelia kresťanskí pod Biesom rozumejú pohan- 
ského bôžka vôbec. Ináée Bemik je vrch pri Telgarte ustavičnému vetru vystavený. 
Besovo zeUfy i Bugačka (Datura stramonium), je jedovatá zelina, a Besovo mlieko 
(Euphorbia ciparissias), je tiež ostrá, Čo na vlastnosti Besove má sa vzťahoval 

'') Staré Selcia, zove sa i dnes hon v chotáre seleckom v stôl. zvolenskej, vyše 
B. Bystrice. I v Honte je povestný vrch Sitno s takým príepadliskom, z ktorého 
vraj Čerti na svet vychodia a to Čo porvali, dnu hádžu. (Vel. Sit. 126.) 

") To jest: v zlatom veku, o ktorom Slovania bája, že vtedy boli ludia dobrí 
a Pán Boh v podobe starca chodil po zemi a uéil ľudí orať a siať. Ľudia mohli 
rozkazovať nielen živým, ale i bezživotným tvorom a ich slopo bolo platné. (Erben 
báje 29-31.) 

^) Pri kliatbe k dosaženiu ciela dostatočné je slovo. Slovom prevedie sa to, čo 
sa zdalo nemožným. Ľud verí, že moc slova je tak velká, že môže človeka umoriť 
i oživiť, bolesť spôsobiť i uliečiť, zlé duchy privolať i odstrániť, človeka na 2vera 
premeniť, bralá otvoriť i zatvoriť, poklady odhaliť . . . Slovo má moc i nad samou 



Digitized by 



Googlí 



- 27 - 

Ä tak sa i stalo, zem sa otvorila a Selce s celým národom pod zemou 
zmĺzly, len kňaz a rechtor na blízkom vrchu sa zachránili. Ale i ti, keď 
videli tú hroznú záhubu od laku a strachu skameneli a tam i dnes vidíte 
ich skamenelé postavy (vápencové). (A. Kmeť Vel. Sit. 126.) 

47. Čertovská svatba na Sitne. 

Raz na Sitne strhla sa čertovská svatba. I prišiel do Sebechlieb 
posol hladaf na svatbu hudcov, a skutočne i našiel a sjednal sa s pred- 
niakom Ozankom >). Ozanko pojal svoju družinu a šiel na Sitno hraf. 
Ale divno mu to bolo, že mladucha bola obesená dievka, a ked s ňou 
jeden čert vytancoval, zavesil ju, druhý ale ju odkväčil a zas s ňou 
tančil. Ozanko sa divil a myslel si, toto je nie s kostolným riadom a 
vyšiel von. Na dvore sa poobzerajúc, vošiel nazreť i do stajne, kde mnoho 
koni stálo, a počuje, že na neho niekto volá: „Vitaj, Ozanko! Kde si 
sa tu vzal?* I obzeral sa okolo, ale nikoho nevidel. „Či ma nepoznáš?" 
ozval sa jeden kôň, „ja som ladzanský išpán." — „Ej, poznám ťa dobre, 
ty kujon! sto striel do teba, lebo si ma vela ráz za panštinu dal vy- 
palicovať." — „No, vidíš Ozanko, to som ja tu zakliaty do koňa; ale ti 
teraz aspoň dobrou radou poslúžim. Hlaďže, ked vám pri svatbe hodia 
do barbory svatobníci peniaze, tie sa vám na uhlie premenia, ale urobte 
na barbore kríž. A keď vám peniaze za hudbu budú dávať, neberte, ale 
pýtajte si z toho uhlia, čo je v kúte." Hudci tak urobily, po svatbe 
hpsičky uhlím nabité pobrali a belujským chodníkom poberali sa domov. 
Ale ako náhle prišli na belujský chotár, kapsičky im oťažely a spadly 
s pliec. Divili sa, čo to, obzrú kapsičky a tu boly plné zlata, ledva ich 
domov dotežtili, (A- Kmeť Vel. Sit. 12)2). 



prirodoa : búrku, víchricu a Tadovec privolať, alebo zažehnat atd. A tejto moci slova 
to sa pipisQJe, Že i St2iré Selce sa prepadly. 

Dané alovo v povesťacb, zvláäte kráľa, je sväté, nemožno ho odvolať; musí 
\iyi vyplnené. Slovo v obecnom Živote je tolko, Čo pravda. Pravda odvodzuje sa od 
prorái. Luhat na mnohých miestach Slovenska je výraz neznámy a zameňuje sa 
alovom: cigánif. 

Slovom vyreknutú túžbu, žiadosť, predstavuje si lud, ako niečo vo vzduchu a 
T prostore sa vznášajúceho, a preto ku takejto vyslovenej túžbe, alebo Žiadosti, oby- 
éftjáe druhá osoba dokladá : >Daj to Boh, aby sa ti to slovo osvietďo,< t. j. svetlom 
oživotvorílo — skutočnosťou sa stalo. 

Tej istej povahy je i kliatba. I táto vyslovená, ked i nie hneď, ale sa vyplní. 
Za roky akoby .vo vzduchu sa vznášala a každého okamženia môže na prekliaty 
predmet padnúť. — O krivoprísažnikoch sa pevne verí. Že ked nie za živa, teda po 
smrti očernejú. Čierne totiž duSe sú — podla bájeslovia — duše hriešnikov a tieto, 
ako obťažené hriechom nemôžu ísť hore do Navy (neba), len biele sá toho schopné. 

') Priezvisko toto v okolí je dosavád známe. 

^ Tento báj dôkladne iUustruje to porekadlo: Čertu slúžil, Čert ho vzal. — 
Deva totiž; mravne zavrhla, oddala sa prostopašnosti, znevážená od ľudí, spustila 
sa fioha, oddala sa čertu a zaškrtila sa. Čerti, aby svojej radostí výrazu dďi, pri- 



Digitized by 



Googlí 



— 28 — 

48. Čert ako mladý zaf a skamenelé peniaze. 

Vyše Seliec, ba eSte vyše Hiadla (vo zvol. stôl.) na vrchu Hradisko 
stál kedysi za starodávna zámok a okolitý lud musel pánovi jeho ťažko 
robotovať. Keä dcéra zámockého pána odrástla, bola by sa rada vydaí, 
ale sa nikto o ňu neuchádzal. „No," riekla raz netrpelivo, „trebárs by 
i čert prišiel pre mňa, len by som sa mohla vydať." Nepominulo mnoho 
času, tu naraz do zámku mnoho pánov sa nahrnulo — a to boli všetko 
čerti, a medzi nimi i mladý zať kulhavý, a bola hneď i svatba. Počas 
svatby musel lud krom iných robot i vodu z potoka Vážnice hore do zámku 
nosiť. Čerti medzitým na zámku neslýchaní škrek a pisk dorábali. Lud 
krém toho trýznený a nad týmto hurhajom domrzený, čertov i so 
zámkom preklial: „Aby vás Parom pobil!" Hned n^ to v noci ztrhla 
sa nevídaná povíchrica a rachotenie hromu '). Čerti rýchlo schytili zámok 
i 8 mladuchou a s peniazmi a niesli ho preč až na vrch, ktorý leží medzi 
Podkoniciami a Lupčou a tam sa ukrývali, ale im tu i peniaze vypadly, 
ktoré so sebou niesli a na okrúhle kamenčeky sa obrátily. Tento vrch 
sa až posial „Na Peniažťokách" zovie, lebo sa tu podnes skamenelé peniaze 
(pod menom Nummulity známe) nachodia. Čerti ale, pozbavení peňazí, 
celý zámok Hradisko „so sečinom" (so všetkým činom) hodili pri Štiavnici 
na Sitno. Od tých čias i vrch nedaleko od Etadiska „Čertovou svatbou*' 
sa menuje, na pamiatku tejto svatby. (A. Kmeť Vel. Sit. 10). 

49. Poklad na Holíku a Dedovej lúke^). 

Pod Sitnom na juhu leží pekný kopec, Holík menovaný. Na tomto 
kopci sa nachodí: Čierna studnička. Ked sa od tejto niekoľko metrov 
odmerá ku jednému dubu a tam sa kope, príde sa ku dverám zamurova- 

strojili jej svatbu a pri ohavnom plese ju vyvádzali do tanca, pričom Ozanko sva- 
tobné piesne veselo húdol . . . Ale i panský išpán, ukrutný na poddaných, zhovádile 
zachádzal s Ozankom a po smrti stal sa koňom. Aby Ozankov hnev zmiernili dáv& 
mu dobrú radu a radf opatrnosť. Ozanko dobrú radu prijíma, ale si pri tom mysltl 
Čertu si slúžil, čert ťa vzal. 

^) Srbi a Malom si bája, že počas búrky Perún (s v. Ilija) hromami naháňa a 
bije Čertov, pričom sa tfto kryjú do kostolov, domov, stromov, do Fudí i zvierat 
Preto i tu Čerti, zastihnutí búrkou, utekajú, ale nešťastne — ako dalej báj vypravuje — 
hromami bití, potratili peniaze a zámok hodili na Sitno, kde sa vraj majú nachádzai 
jeho rumy. 

^) Na Sitne, zvláäe pri Starom hrade, na Tatárskej, Žiare, no všade majú byf 
uložené poklady. Každý poklad je zázračný, zakliaty a pod ochranu duchov, bôžkov, 
čertov, Šarkanov, hadov, jaSteríc atd. postavený. Poklady tieto časom vyhárajú a 
otvárajú sa najmä o polnoci pred dňom sv. Jána Krstitela. Z tohoto dá sa za- 
tvárať, že dríevni obyvatelia, baníci a roľníci oplývali zlatom i zbožím a podľa tra- 
dície hľadajú sa po nich takéto poklady. — Uloženie pokladov pripisuje sa výlufiQC 
zbojníkom (dobrým chlapcom). Toho dôkazom sú i mená: Zbojnícky stôl a Zhcjnieka 
skala na temäni Sitna. Zbojmcka studnička, Zbojnicko bralce. Zhojiste vrch s pivni- 
cami a pokladmi, leží za počuvalskou hradskou, nad močarou. (Vel. Sit. 14). 



Digitized by 



Googlí 



- 29 - 

neho sklepu. Do vnútra však treba hodiť z toho duba peň, lebo v hrtane 
pivnice sem-tam ustavične švihá meč a každého pretne, kto by sa opo- 
vážil dnu ísf. O ten peň zlomí sa meč. Tu vraj počut časom silné hu- 
čanie. V tejto diere leží velký poklad, ktorý videl jeden človek, ale ho 
preto nemohol vziať, lebo boli traja, čo sa zaprisahali, že ho jeden bez 
druhého nevezme. (Pok. z Pot. II. 249). — Na Krnišove na „Dedovej 
lúke** má byť velký štvorhranný kameň a pod ním poklad, o ktorý práve 
tak sa zaprisahali dobrí chlapci, že ho jeden bez druhého nebude hýbať. 
Chlapci sa ale po svete roztratili a poklad nepohnutý zostal ležať. (A. Kmeť 
Vel Sit. 157). 

50. Poklad za mrežami a na nemčianskom Žiare. 

Pri rumoch Sitnianskeho zámku sú poklady v kamennej pivnici ulo- 
žené. Pivnica je mrežami opatrená a zlatou zámkou zavretá. Cez mreže 
vidno schody dolu do pivnice, tam zas mrežové dvere a za nimi kade, 
rýdzym zlatom naplnené. Takéto mreže spomínajú sa i na hornej „Ilij- 
skej iúke** a ned!aleko „Šoštalovej studničke**. Mnohým sa pošťastilo ná- 
hodou takéto mreže nájsť a uložené zlato v käďach videť, ale čože, ostý- 
chal sa hned zámku otvoriť, a keď pozdejäie zase prišli — už viac mreže 
nemohli nájsť. (Pok. z Pot. II. 247—249). 

V nemčianskom vrchu, Žiare rečenom, tiež sú vraj poklady. I videla 
ich jedna žena s dieťaťom, že sú otvorené, vnišla dnu, ale čo sa po- 
náhľala von s pokladmi, dieťa si tam zabudla, a bralá medzitým sa za- 
rrely. (A. Kmeť. Vel. Sit. 137). 

51. Poklad v kamennom psovi. 

Keď ešte Belujania chodili s hrncami na Dolnú zem až na Sarvaš, 
tedy im tam nejaký gazda povedal, že na Sitne, na takrečenom „Sala- 
äovisku", leží jeden psovi podobný kameň, ten aby mu doviezli, že im 
dobre zaplatí. Belujania velký, psovi podobný kameň doviezli a na dvore 
shodili. Gazda rozbil kameň a z neho sa krásne dukáty vysypaly, čo si 
dakedy zbojníci tam boli skryli. (Pok. z Pot. 248). 

52. Kamene so zlatým nápisom. 

Na Sitne na niektorých pokladoch stojí kameň so zlatým nápisom: 
„Tu leží velký poklad zlata" '). Takéto kamene sa pilne hľadajú, a stalo 
sa, že dvaja bratia Beňovicovci, obidvaja chýrni siláci, pracujúc na Sitne 
ako rubári, prišli na kameň so zlastým nápisom : „Kto ma na druhý bok 
obráti, ten uvidí, na čom ležím". Na čom že by ležal, na poklade, mysleli 



*) K vybájeniu takýchto lákavých nápisov istotne podalo podnet v krupinskom 
chotáre na Žibrítovskej hranici, v hôrke nachádzajúce sa bralce, na ktorom patrný 
je oelý riadok znakov, akoby písmenám podobných, ale len od prírody. 



Digitized by 



Googlí 



-So- 
fii bratia. Kameň bol ozrutne veliký, ale bratia siláci mysleli si: ale sa 
nám predsa musíš podat, nech vidíme na čom ležíš. I zapreli sa obidvaja 
pleciami a nohami, až im v obličaji žily nabehly, ale kameň sa s miesta 
nepohol. „Vari ho všetci čerti držia," riekli bratia, „podme s druhej 
strany. "^ S druhej strany sa zas zapreli, až ich pot zalial. „No ešte trochu i*" 
a kameň sa prevalil. Tu zvedaví siláci na boku kameňa čítajú nový, zla- 
tými písmenami písaný nápis : „Už si teraz i na druhom boku poležím''. 
„Hej, ba keby <a porantalo,'' riekli bratia, ' „či nám to bolo treba, ako 
sme sa pri tebe darmo vyparili." (Podta Kme(. Vel. Sit. 139.) 

53. Kamenná Jaskyňa na MnídeJ hore. 

Na Mníšej hore býval vraj kedysi v jaskyni pustovník (mních). Baz, 
keď tam polovali dvaja horári, prepadol sa im do jednej jamy pes, ked 
jazveca honil. Jeden z horárov spustil sa dolu a jazveca zabU. Ked sa 
ale vôkol poobzeral, videl, že je priestor velký ako izba, na prostriedku je 
kamenný stôl, na stole veľký krčah a poháre akoby z kameňa vykresané 
a okolo stola kamenné sedadlá. To bol dakedy byt pustovníkov. Túto 
jaskyňu pozdejšie hladali, a keď ju viac najs( nemohli, tento báj o nej 
rozniesli. (A. Kmef. Vel. Sit. 171). 

54. Štiavnický Nový Zámok. 

O založení a budovaní tohoto zámku vypravuje sa nasledujúca po- 
vesť. Za dávnych časov, keď sa Štiavnica ešte Zemnicou menovala, ba- 
níci nosili strieborné podkovky a mladé ženy zlatom vyšívané čepce, žil 
v jednom velkora dome, tam v Ružovej ulici, široko-ďaleko známy boháč 
so svojou jedinou dcérou Ruženou. Boháč tento sám bol majiteľom nie- 
kolko bohatých baní na zlato a jeho najmilšia práca bola, keď sa mohol 
prehŕňať v zlate a striebre. O ňom sa rozprávalo, že ku bohatstvu ne- 
prišiel dobrým spôsobom, lež bol s čertom v porozumení, a raz i tak 
náhle zmizol, že nikto nevedel, kam sa podel, lebo ho čerti vzali. 

Dcéra Ružena stala sa dedičkou nesmierneho otcovho bohatstva. Za- 
čala vystrájať hody a zábavy, sháňala rozpustila mládež okolo seba a 
sama stala sa najväčšou samopašnicou. V tejto bezbožnej spoločnosti na- 
tolko spustli život viedli, že sa zločincami stali, a vrchnosťou stíhaní, 
prenasledovaní, súdení a na vysokom kopci i odpravení boli. Ruženu to 
mrzelo a prosila vrchnosť, aby jej dovolili šibenice odstrániť, že na miesto 
nich pekný zámok postaví. Vrchnosť povolila. Začala tedy s velkými 
radovankami a hlukom zámok stavať. A aby i sama na stavbu dohliadať 
mohla, dala vyhotoviť most od svojho domu k onomu kopcu. Ale zase 
len velký shon vo svojom dome robila, ako predtým. Raz vybrala sa i 
80 svojimi hodovníci ku Hronu na poľovačku, a po skončenom love v krás- 
nom lesíku postavili stany, aby si pohulákali pri hudbe. Medzitým prišiel 



Digitized by 



Googlí 



— 31 — 

na koni jazdec s listom od kremnického strýca, v ktorom ju vystríhal, 
aby prestala od prostopašnosti, vstúpila do seba; lebo blízka je hodina, 
kde bude hladat milos( u Boha a u ludí. To hrdopyšnú Ruženu tak roz- 
mrzelo, že strhla zlatý prsteň s ruky^ hodila ho do Hrona a odkázala 
svojmu strýcovi do Kremnice: „Len potom uverím, až tento do vody 
hodený prsteň zase nazpät dostanem . . .'' a v bujnej veselosti pokračovalo 
sa dalej. 

Po iejto udalosti ubehlo mnoho dni a Ružena na výstrahu strýcovu 
Tiac ani nemyslela. Zámok čo deň krásnejšie vyzeral, a že sa mal skoro 
už dohotovií, od radosti dala skvostnú hostinu pristrojif a vSetkých svojich 
hostí k nej povolat. Eed medzitým hostia v najlepSej nálade boli, ku- 
chári pripravoval} i rybu, v ktorej útrobách, ked! ju pytvali, našli i 
Rožeain zlatý prsteň, ktorý do Hrona hodila. Aby jej radosť a pre- 
kvapenie spôsobili, vložili prsteň rybe do pysku a položili ju pred Ru- 
ženu na stôl. Ale ako Ružena videla rybu i prsteň^ náramne sa zlakla, 
ou stola skočila a hostí tam nechala, lebo tušila, že strýcovo proroctvo 
sa iste vyplní. I tak sa stalo. Bohatstva zásoba čo deň sa míňala. Bane 
sa nevyplácaly, hostiny prestaly, zámok dostavať nevládala, jedným slovom 
na mizinu prišla. Ľudia jéj začali vyhýbať, kamaráti a kamarátky ju viac 
nepoznaly, opustená od všetkých, konečne zomrela v najbiednejšom stave. 
I pochovali ju pri nedostavenom novom zámku, ale i ten v noci blesk 
hromu zapálil a zničil a hrob Ruženin sa prepadol. Porúchané múry 
zámku dalo mesto roznosit a vyrovnať a nechalo len onú vežu, ktorá me- 
nuje sa podnes Novým Zámkom. Ukazuje sa tam ešte to miesto, kde 
bol vraj Ruženin hrob a kde stál most, po ktorom sa chodilo na zámok. 
I ulica Ružová vraj podla jej mena sa zove. (Pok. z Pot. H. 227, podla 
Sokola VI. 359.) 

b) Povesti a skazky o tísovskej Hradovej. 



55. Husita Uderský a Jeho dcéra Vanda. 

Na Hradovej v Tisovsci býval vraj husita Uderský, ktorý mal spa- 
nilú a múdru dcéru Vandu. Keď nepriatelia raz hrad obliehali, nemohúc 
ho dobyť, chceli obyvateľov hladom vymoriť. A bolo by sa im i podarilo, 
keby Vanda nebola vymyslela zvláštny podvod. Kázala totiž sobrať všetky 
pozostatky múky v hrade a dala z nich napiecť veliké chleby, ktoré 
potom do nepriatelskeho tábora dala metať. Podvod sa podaril, lebo 
nepriatelia, vidiac krásne chleby, predpokladali, že potravnej zásoby 
majú hojnosť, od obliehania upustili a odišli. 

Podla inej povesti bol hrad dobytý od nepriateľov. Nepriateľský 
vodca zahorel láskou k Vande a prenasledoval ju, Vanda mu ale z hradu 
ušla. Ale zamilovaný Nemec, lakomý tvor, pustil sa za ňou a Vandu do- 



Digitized by 



Googlí 



- 3Ž - 

háňal, ale táto zavše hi*s£ dukátov hodila na cestu, a pokiaľ Nemec zlato 
sbieral po ceste, Vanda pod tým časom ďalej ušla, až sa dostala na blízky 
husitský hrad Muráô. — Iný variant opäť podáva, že táto múdra panna 
Vanda ticho z hradu unikla, kone ale dala obrátenými podkovami pod- 
kovať. Ked nepriatelia spozorovali, že koňské stopy vedú hore do hradu, 
mysleli, že obleženým na hrade pribudlo posily i potravy, odtiahli vojsko 
svoje od Hradovej. (Pok. z Pot. II. 135.) 

56. Obrí na Hradovej. 

Na Hradovej (v Tisovci) nájdené boly celé kostry z ludí neoby- 
čajnej velikosti, z čoho povstal báj, že tam kedysi žili obri, pre Ti- 
sovec velmi osožní ; ale ako títo vymreli, i Tisovec klesnul a schudobnel *). 
Na hrade rástla i slečna obriila, a ked ešte bola nerozumným dieťaťom, 
sbehla s hradu do poIa a našla tam orajúceho roľníka s pluhom i vol- 
kami. Slečne obrine sa to nadmier páčilo i rozostrela zásterku a do nej 
sobrala i roľníka i pluh s volkami, aby sa nálezom tak milým doma 
rodičom mohla pochváliť. Rodičia sa ale nad tým zarazili, že prečo to tam 
nenechala, a poručili jej, aby tú hračku zaniesla ta, kde ju našla, lebo 
vraj roľník, užitočné stvorenie, ore a seje na chlebík, a keby pole ne- 
obrábal, nemali by sme ani my chleba. (Pok. z Pot. 11. 131.) 

57. Horimila a jéj syn Bojan na Hradovej ')• 

Na tisolrskej Hradovej za pohanských časov žila Horimila s manželom 
i so synom Bojanom. Bojan zamiloval sa do krásnej vedomcovej (Svato- 
Ďovej) dcéi7. Hradník (správca hradu, Lubor menovaný) ale usiloval sa 
Horimilu za ženu dostať, aby sám pánom hradu a panstva zostať mohol. 
Z tej príčiny hľadel manžela pred Horimilou zoškliviť, žaloval nailho ako 
na neverného, až tam doviedol, že Horimila dala manžela do „Čiernej 
veže" zavreť. Čierna veža bola ale len tak, akoby prilepená, že sa mohla 
každé okamženie do hroznej prepasti zrútiť. Ked potom zradný hradník 
zvedel, že syn Horimilin Bojan mieni si vedomcovu dcéru za ženu pejat, 
zanevrel i proti tomu a naviedol Horimilu, aby vedomcovi a jeho dcére 
napiekla a poslala jedom napravené koláče s tým pozdravom, aby obidvaja 
prišli na hrad a dcéra s Bojanom sa sosobášila. Bojan s radosťou išiel, 
ale vedomca a dcéru doma nenašiel, lebo odišli kamsi do sveta. Bojan 
vybral sa ich hľadať. 



*) Je to jedna z najstarších tradícii, ktorá do tmavých predhistoríckých éasov 
RÍaha a všetky národy ju udržujú, že na svete dakedy žili ľudia velikáni; kostí vraj 
nalezené v horách a v riekach svedčia o ich neobyčajnom vzraste. Slovania hája, že 
míli ohromnú silu, lesy im boly po kolená, miesto kyjov užívali celé stromy. Potom 
ale ich pokolenie pomaly vyhynulo. (Ináče to slovo obor, odvodzuje sa od národného 
mena Avarov a ním sa označuje často i cudzinec). Nasledujúca bájka týmto spôso- 
bom znázorňuje toto obrovstvo. 



Digitized by 



Googlí 



— 33 — 

Hradnfk v tej domnienke, že sú všetci traja potrávenl, a manžel 
T Čiernej veži uväznený, poznovu Horímilu namietol, aby ho prijala za 
manžela. Ona však rozhodne odpierala a radila mu, aby si inú vyhladal, 
lebo veď po jej smrti krém toho hrad i panstvo jemu pripadne. 

Bojan medzitým šťastne s cesty domov sa vrátil, a keď sa od čelade 
všetko dozvedel, že i matku zlostný bradnik k manželstvu núti, hnevom 
zapálený vrazil í so zbrojnošmi do svetlice, aby sa pomstil, a to práve 
T ten čas, keď sa mal s matkou sobášiť. Hradník vidiac, že je ztratený, 
?ľhnul sa dvermi do Čiernej veže, ale veže už tam nebolo, sosula sa. 
Hradník to netušiac, padnul do strašnej prepasti a polámal si kosti*). 

(Dokončenie.) 

') Z celého deja dá sa zavierať, že ho už ruka Qinelecká prepracovala a ozdo- 
bila. To prezradzujú novo vložené mená, ako Lubor, Svetoň, Horimila a Bojan, ale 
i dos( podarený závin celého deju. Charaktery osôb sú markantné : pán hradu pred- 
stavaje sa ako neéetný, spustlý darebák, jeho žena Horimila ako slabá nerozhodná 
iena, hradník ako lakomý, vypočítavý zlosyn, Bojan ako zamilovaný mladík a ve- 
domec ako opatrný a rozvažitý otec. Dej natolko pútavý a na výstupy bohatý, že 
diima všetkým požiadavkám môže zodpovedať. 



Fozn. Na predoälej (32.) strane k nadpisu > Horimila a jej syn Bojan na Hra- 
dovej* vystala nasledujúca nóta: 

Povesť túto v pfiťaktové dráma spracoval D. Lauéek pod názvom: ÚJdad a 
nuitka. B. Pokorný (z Pot 138) reprodukuje ju, ale dosť temne. Osnova celého deju 
vo svojej prostote je, ako nasleduje. 



#^ 



Digitized by 



Googlí 



t 



z gemerského Hrona. 

Náčrtok miestopisný. Podáva Jttlius Botto. 

V severnej čiastke stolice geraersko-malohontskej pod Kráľovou holou 
a pod jej výbežkami, svojou výškou jej tamer rovnými, na pravom brehu 
rieky Hrona, tu pod Královou holou svoje žriedla majúcej, býva v osa- 
dách : Vernári, Telgárte, Šumjacom, Pohorelej, Helpe, Závadke a Polomke 
asi 14.000 Slovákov rozličného nárečia a náboženstva. Predkov všetkých 
týchto Slovákov sotva možno za autochtónnych praobyvatelov tejto, ináče 
velmi macošskej, riedkej, neúrodnej zeme považovať, lebo keby boli všetci 
autochtónnymi, nebolo by k pochopeniu, ako sa môžu, súc obyvatelmi 
jednej a tej istej, neveľkej doliny, mluvou, náboženstvom, krojom, zvy- 
kami, názormi, ba i stupňom vzdelanosti tak nápadne líšif. Kým obyva- 
telia osád Yernára, Telgártu a Šumjaceho grécko-katolícku uniatskú vieru 
vyznávajú, sú obyvatelia Pohorelej, Helpy, Závadky a Polomky rimsko- 
katolfci, medzi ktorými niet sedliaka evanjelika, lebo evanjelici, počtom 
asi 150., sú alebo novší prišelci, alebo úradníci a horári na panstve knie- 
žaťa Bllipa Koburga zamestnaní, ktorému, vlastne íideikomissu koburgov- 
skému celý tento kraj Hrona právom vlastníckym náleží. Pravde naj- 
podobnejšie je, že pôvodnými alebo aspoň najstaršími obyvatelmi tohto 
kraja sú obyvatelia Helpy a Závadky, poneváč i rečou i krojom k lip- 
tovským Slovákom najbližšie stoja a s nimi takmer jednu čeľaď tvoria. 
Grécko-katolícki uniati obcí Vemára, Telgártu a Šumjaceho prisíahovali 
sa sem akiste zo Spiša; pohorelskí katolíci zo spišskej Magury, Polom- 
čania z Poľska. 

Isté je však, že na gemerskom Hrone od nepamäti bývali Slováci: 
miestopisné názvy hôľ, dolín, potokov, obcí, poukazujú na rýdzi slovenský 
pôvod. Nad osadami : Vemár, Telgárt a Šumjac vyčnieva veľkolepá Krá- 
ľova hoľa, majúca toto meno alebo od kráľa Belu IV., z bitky od Šajavy 
!do Turca tadiaľto utekavšieho, alebo od kráľa Mateja Korvína, ktoiý na 
nej viac ráz poľoval, tak pomenovaná. O Matejovi píšu, že počas jednej 
poľovačky dal vysekať na „Veľkú skalu", tak menuje sa skalné bralo 
nad Šumjacím, tieto významné slová: „latens odium, juvenile consilium, 



Digitized by 



Googlí 



35 - 



prívatum commodum^ per haectría pereunt omnia regiia^. Ale takéhoto 
nápisu tam niet. 

Čiastky Kráľovej holi, totižto najvyšššie konftiai-e tejto až po lip- 
tovské Boce siahajiicej reíaze hôľ menujú sa: nad osadami Vemár, 
Telgárt a Šumjac: Zuber, Martalňška, Kráľova skala, Stoličné, Sedlo, 
Veľká skala. Stredná hoľa. Roveň; nad Pohorelou: Pecliarka, Orlová, 
Bartková, Na úplaz, Nad jamou, Prieslop, Brestová, Na bane ; nad Helpou : 
Orgony, Pri kobuljarkách, Priehyba, Temná^ Na Kolčiarovo ; Nad Závad- 
kou: Na skale; Nad Polomkou: Dlhý grúň, Temná, Durbáková dolina, 
Rokytanka dolina, Ždiarskô, Havranná skalka a Javorínka. 

Okrem týchto, ako to v opisoch jednotlivých osád pripomenuté bude, 
názvy hôr, dolín, potokov a honov poskytujú bohatú nomenklatúru rýdzych 
pôvodných slovenských slov. Všetky níizvy sú pomníkami „aere peren- 
nius" prvobytnosti slovenskej, ktoré ani moľ nežerie, ani rez nekazí a 
ktorých sa i madárisácia sotva dotkne, kedže siim majiteľ týchto hôľ, 
knieža Filip Koburg, brat bulharského kniežaťa Ferdinanda, na svojich 
hôrnych mappách, pre miestopisnú istotu, iných názvov užívať nedovolí. 

Pravda, toto pod Kráľovou hoľou ležiace údolie náleží ľudu sloven- 
skému vo veľmi malej miere. Pri komasáciach dostali bývalí urbarialisti 
zemičky okolo dedín, niečo málo lúk na brehoch Hrona, pastvín žiadnych 
a niečo málo urbariálnej hory; liôľne výrobiská podržalo si panstvo Ko- 
burgovské, zčiastky pre súvislosť komplexov hôr, zčiastky aby bývalých 
urbarialistov skrze pasienky hôrne vo večnej odvislosti držalo. 

Kto bol, ten bol, ale bol to istotne Slovan, ktorý tieto hole, stráne, 
úplazy, sedlá, priehybiny, zápole, bralá, pálenice, čerťaže slovenskými me- 
nami označil a slúži mu to k nemalej ctí, že ačpráve nebol grammatične 
vzdelaným slovanským filológom, urobil to zručne, duchu slovenskej reči 
zodpovedave, tvaru hôľ a hôr primerane. Ale ostane to večným tajom- 
stvom, ktorý Slovan kročil prvý na túto macošskú, siatiu^ kopaninám a 
ovocinárstvu cele nepriaznivú, len na hory a hôľnu pastvu bohatú pôdu. 

Samuel Reuss, bývalý ev. farár veľko-revúcky, rodák zvolensko-ľup- 
čiansky, opisuje vo svojom dielci: „Dejiny evanjelických cirkví na Hrone" 
prvotný stav hronských Slovákov nasledovne: Lud tento žije v kraji hor- 
natom, zinlhom, neúrodnom ; svoje bydlo vyvolil si v prostriedku čiernych 
lesov, rozdelených bystrým Hronom a potokami a vysokými hoľami ohra- 
dených. Od susedov vzdialený, väčším dielom na seba ponechaný, 
nemal ani potreby, ani príležitosti zo svojich tmavých lesov a dolín vy- 
chádzať a priateľstvo vzdialených Liptákov a ešte vzdialenejších spišských 
Nemcov hľadať. Poloha jeho kraja spojovala ho so stolicou gemerskou a 
zvolenskou, a po potrebe šiel do Jelšavy, Brezna alebo Bystrice. Synovia 
tohto kraja, vystúpiac na Kráľovu hoľu a viftac na všetky strany len 
more lesov, i hľadali i našli pôžitok a rozkoš len v hlbokých dolinách. 

Lud tento spieva si pri každej poľnej práci, pri každom osobnom. 



Digitized by 



Googlí 



— 36 - 

alebo spoločnom zamestnaní; piesne skladá si sám; týchto predmetom je: 
láska a hrdinské skutky ovčiarov; ich nápevy sú dojímavé, väčôím dielom 
veselé a vrtké, v zármutku bôlne. Spievané verSe sú najviac jambické. 
Každá domácnosť opatrí si všetko sama bez pomoci remeselníkov ; pokrm 
a odev aj bez kupcov ; svoj príbytok stavia si hospodár sám ; mládenci 
schádzajú sa v zime na priadky; v lete vylihujú celé noce bez urazenia 
stydlivosti pri svojich milenkách. Živia sa chlebom, mäsom, mliekom, 
v lete lesným ovocím. Staré ženy opatrujú dietky a včely. 

Reč hronského Slováka nie je rečou bojovného muža, ani maznavého 
meSťana, ale rečou svobodného* ovčiara a valacha, v ktorej tu i tu útlejSie 
city vycítiť možno. Jeho spôsob hovorenia nenie ani ozdobný, ani vzde- 
laný a delí sa takmer od všetkých susedných obyvateľov. 

Mravy hronských Slovákov nie sú tak hybké a maznavé, ako oby- 
vateľov Liptova; nepodobajú sa ani mravom nevľúdnych nemeckých Spi- 
šiakov, ani chvastavých občanov Muránskej doliny. Hronský Slovák je 
muž priamy, k cudzím prívetivý, k príchodzím úctivý ; o sebe a o iných 
smýSIa triezvo a spravodlivé. Pravdepodobné je, že je toho istého pô- 
1 vodu, čo Slováci od Brezna na dol bývajúci a že na gemei-ský Hron 
prišiel od Lučatína a Valaskej. Aspoň výzor, kroj, mravy a reč na to po- 
ukazujú. , 

' Ovčiarstvo bolo od nepamäti najmilším zamestnaním týchto hron- 
ských Slovákov : v ôom nachodili všetko svoje bohatstvo. Na mrázniciach 
vyzimované ovce opatroval si sám hospodár; proti vlkom bránil ich va- 
trálom a so svojím pomocníkom, veľkým bielym psom. Na jar zavčasu 
vyviedol ich na lúky, radostne pozerajúc na stádo svoje. Oddajúc dozor 
nad nim synom, odišiel k svojej manželke, ktorá v zime veľkým sňahom 
brodiac, nosila na mráznice jedlo a soľ. O valašky opretí synovia medzi- 
tým veselo prehrávali si na suímitách, fujarách, gajdách, že sa zápole 
len tak ozývaly. Ženúc stádo svoje domov, sbierali jahniatka, vkladali 
ich do teplého cedidla a kedl blížili sa k domu, vítaly ich staršie, doma 
nechaué jahňatá s veselým bľacaním. Na Ďura urobili na príhodnom 
mieste kolibu a opatrili ju potrebným salašným riadom. Ked čas pô- 
doju prišiel, na geletách sediaci otec a synovia palcami vytláčali biele 
mlieko; komuty, bakeši odháňal na strungu honelník. Bača medzitým 
precedil mlieko, nalial kľagu, syr stlačil do hrudy, kotál zavesil na kľuku, 
varil žinčicu-urdu, alebo psiarku, hojnú to živnosť i na leto i na zimu. 
Synovia hotovili svojim milenkám zo syra pletence, parenice a oštiepky. 

Z oviec nastrihaly ženy vlny, spriadly ju a hotovily z nej bielučlé 
súkno, vysoké klobúky a rozličné šatstvo pre pohlavie mužské. Vybieli/ 
si i plátno, vyšlvaly umele tkanice. Mužovia skľudili v jaseni ovos a vy- 
mlátili ho ; staré ovce vyrezali, vyúdili, brindzu poodkladali ; keď kapus u 
mali, už boli hrdí: slovom, majúc všetko, dbali o svet málo. 



Digitized by 



Googlí 



— 37 — 

Patriarchálna a ídyllická nevinnosf takéhoto spôsobu žitia zamedzila 
u nich značnú premenu mravov a vzdelania, ktorá by k nim zo sused- 
ných kragov prísť bola mohla. Všetko ostávalo u nich pôvodným a jestli 
sa niečo časom i premenilo, stalo sa to pozdejšie ako v iných krajoch. 
Z tohoto všetkého vidno, že vzdelanie ludu slovenského na Hrone, jeho 
známosti náboženské a civilisácia vzmáhaly sa pomaly. 

Ako dlho slúžil lud hronský modlám pohanským, nemožno povedaf. 
Pravdepodobne trvalo to dlho. Mnohé obyčaje pohanského pôvodu trvajú 
u neho podnes. Sem náleží starodávna kliatba: „bištuk dade'', dnes „bištu 
dade**. Bištuk bol zlým bohom, ktorého v hneve do dedov, starých otcov 
a starých matiek odosielali. I „Perún", „paromová strela**, „tisíc bohov" 
a Jasná strela" sú ešte i dnes ako pozostatky veku pohanského v úžitku. 
K príznakom pohänstva patrí i čarodejníctvo, ktorému staré ženy roz- 
umely najlepšie. Tieto, strigami zvané, ženy poznaly zeliny výborne, ob- 
zvláše nebezpečné, jedovaté, ktorými divné a pospolitému ludu nepocho- 
piteľné skutky vyvádzaly. Ich kunštami bolo zaklínanie, začitovanie, pod- 
strelenie, liečenie rán a nemocí ; ovšemže k tomu bola väčšia, s poverami 
spojená známosť potrebná. Dobročinné ženy, boly ženy múdre; zlostné a 
pomstychtivé volaly sa Ježibaby. 

Starodávne rozprávky o mravoch, náboženstve daly by sa najsnad- 
nejšie na priadkach žien a dievčat posbierať, lebo tieto vyprávajú o nich 
s akousi nástojčivou hodnovernosťou. E starobylostiam hronským náleží 
aj valaský alebo zbojnícky tanec. V dobe pohanskej pestovali ho i po- 
hanskí Moravania, a v stolici trenčianskej a nitrianskej je miestami i dnes 
zvyčajným. 

Z doby pohanskej pochodí i zvyk mrtvé telá pod stromami pocho- 
vávať. Hmotné znaky veku pohanského neostaly v tomto kraji. V susednej 
stolici zvolenskej, v okolí jaseňovskom a predajňanskom sú pozostatky 
práce Rimanov, mavších za účel vymýÝanie zlata. Náhodou vykopali tam 
i peniaze z doby cisára Maximiana. I dolina rimavská — Bimava od ri- 
mare aurum — bola takýmito prístrojami preplnená. Kraje sjačské, ša- 
javské, zatisské prepustil kňaz bulharský Salán roku 888 Arpádovi. (Reuss 
hovorí takto na základe Anonyma. Ale už aj maďarský učenec Vámbéry 
verí, že Arpáda nebolo a tak nemohol mu Salán kraje šajavské, sjačské 
a zatisské prepustiť.) Okolie Spiša stalo sa len pozdejšie obydleným a 
pod Polanom a Rikolfom r. 1230 bolo ešte hustým lesom. Naproti tomu 
na Hrone, okrem starých ciest a niektorých starých názvov historicky 
p A&tného nič nieto. Filológa zaujímať môžu tieto názvy : Hron, predtým 
Q on, Ipolt alebo Opoltica (tejem pole, ich scheide das Feld), odtial 
ti m; Svarín, Bruna, Úplaz, Stošky, Klaky, Gindura, Bacúch, Volchový 
p ok, Vemár, Helpa (Golepa) a Telgárt. 

I v dobe kresťanskej bolo učenie kresťanské poverami pohanskými 
p .úešané. Takýmito poverami a obyčajmi bolo : nosenie Moreny, obrazu 



Digitized by 



Googlí 



- 38 - 

dmrti a jej utopenie do Hrona počiatkom jará; kladenie ohňa, behanie 
S: metlami na Jána v noci, spevy a tance dievčat v máji, pieseň „Hoja 
Ďunda boja**. 

Prvým náboženstvom tohto kraja bolo náboženstvo pravoslávne, staro- 
verské ; katolícke dostalo sa sem akiste zo zámku zvolenského, na ktorom 
král Ludvik Velký roku 1382 v prítomnosti mnohých Uhrov a Poliakov 
snem krajinský držal, a vytislo vieru pravoslávnu. Stolicu gemerskú obrátili 
staroverci na vieru kresfanskú. Poznaf to i z toho, že chrámy na Polome, 
na Vlachove a na Bystrom posvätené boly svätému Mikulášovi aj vtedy, 
keď pravoslávnej viery na tom vidieku už nebolo. Ešte zadlho pripomí- 
nali si pravoslávie týmito slovami: stalo sa to za starej viery, ked ešte 
stará viera bola. Mienku túto podporuje i tá okolnosf, že počas rozširo- 
vania viery evanjelickej bolo na Šumjacom veľa starovetcov, ktorí tomuto 
náboženstvu podnes vernými zostali. 

Tak myslí a píše S. Beuss. 

V Slovenských Pohľadoch z roku 1895 na stranách 382, 500, ô6() 
a 623 uverejnená je veľmi zajímavá rozprava slovenských spisovateľov 
Štefana Mišíka a Jozefa Škultétyho o tom, akej viery sú Slováci? Jozef 
Škultéty tvrdí, že Slováci sú nielen rímsko-katolíckej a evai^elickej, ale 
laj kalvínskej a pravoslávnej (uniatskej) viery. Cieľom dokázania odvoláva 
,sa i na Slovákov gemerského Hrona, bývajúcich na Yernáre, Telgárte a 
Šumjacom. On tvrdí a presvedčený je, že vernárski, telgártski a šumjackí 
grécko-katolíci sú takf istí Slováci, ako ich rímsko-katolícki susedia v Po- 
horelej, na Závadke, na Helpe a na Polomke. 

Naproti tomu Š. Mišík, opierajúc sa i na mienky slavistov Srezniev- 
skebo a Šafárika tvrdí, že dotyčné spišských Rusov Šafárik celkom správne 
ponímal vec, ked ich nedržal za Slovákov. V Šariši a Zemplíne sú vraj 
Rusi menej poslovenčení, než vo Spiši, no za Slovákov ich nik nepova- 
žuja Je tedy presvedčený o ruskej povahe i o ruskom pôvode spišských 
a gemerských uniatov. I Šembera pokladal za Rusov obyvateľov gemer- 
ského Šumjaca, Telgártu a Yernára. Mienka J. Škultétyho ohľadom toho, 
že šumjackí, telgártski a vernárski grécko-katolíci sú takí istí Slováci, 
ako ich katolícki susedia v Poborelej, na Závadke, v Helpe a Polomke, 
potrebuje opravy, lebo obyvatelia obce Pohorelej sú rozhodne poľského 
pôvodu. Dokazuje to nepod vratne ich reč; na príklad: „mô krove god 
sä^ = moju kravu had cicia; „což tebe do tego, ja dala ze svego"; 
„po coš ta vľuz"* = na čo si tam vliezol. Ešte silnejšie podopre náhľad 
ten, že sú Poborelci poľského pôvodu, súvislý výpis rozprávky, ktorú 
v nárečí pohorelskom v Slovenských Povestiach uverejnil P. Dobšinský. 
Rozprávka je táto: „Raz se ti pan gazda opýta kocuríka: „A což žadaš, 
kocurik, za te tvoje zajončky?" — „Ja, gvari kocurik, pozdravuje te pau 
vilkomožny, pan Kocurikovsky a prosi ponížene a pýta tvoje dievke 
Krstine za žene!" — „Ha, bisťu bogu, de nach si je bere!" — Razem 



Digitized by 



Googlí 



— 39 — 

biežel veselo kocurik zaingravajonci, vyskakujonci do domu. „Ja, gvari, 
gazdičku! uhádni, čo ti ja zamte planečky vypýtal. Či bys neuhádol, že 
žene? Ja ti vypýtal kralove Erstine za žene. No bodej ma čert vzul, len 
se gotovit. Maš tri dukáty, kup si ty za ne kepene, klobúky a plachte 
a sebe kup panské šaty. A tote staré klobúky natrepme na vóz, tak go 
pôjdem do tego zumku pre neveste. "". A hneď gazdičko nakúpil plachte, 
klobúky, kepene; sam se pripravil, zaprahnul kone a hybaj do zumku 
pre mlade neveste. Prišli nedaleko tego zumku a išli cez dajaký most. 
„Ha^ bystu hrmenskym bogu, gazdičku! pre vrhnime toten vóz!^ A oni 
prevrhli voz i s plachtami. A tu huk a tu tresk a oni plakat, nariekat: 
„Ja, bystu bogu, tam su naše šaty, tam su naše dary!" atd. 

I z tohoto krátkeho úryvku tedy nemožno nevídef poištinu. 

Naproti tomu mluva šumjacká a telgártska je nasledujúca: „I bulo 
jedno mesto, i tam buv jeden gazda i na tot čas pritriafiu sa taký a 
taký chlapčisko a stau do služby do toho gazdu a služiu do roka za groš. 
I išla mu gazdina do jarmarku a on jej dau tot groš, aby mu kúpila, 
CO prvšuo zazre okom, a to čo by sa nejednala. I potom jak išla do 
toho jarmarku, prebehnuv ju jeden kocúr a vtiek do chyž; i ona bežala 
nim do chýž a spýtala sa, začuo jej ho dajú? „Za groš!'' hvari. A ona 
ho kúpila za tot groš a to tak, čuo sa ani nejednala. I prišla domov a 
hvarela mu: „Na, tu ho maš!"" Len ti tu raz kocúr k nemu prehvareu: 
„Hej, gazdo! tak ty dobre urob: uši remenuo cediuko a nasbieraj plánok. "^ 
Gazda nasbierau plánok a kocúr jich ziau do remennoho cediuka a hybaj 
ihrajuci, vyskakujúci do sveta. I nadišou na neho zajac: „Kdeže ideš, 
kocuru?" — „Ja, hvari, idem tam a tam do toho velikého zámku na 
hostinu.** — „A či by si ma neziau?" — „A ved hybaj, koá mi soženeš 
piaf a dvacaf zajacov.** Potom ti vedno šli do kralovskoho zámku vo velkej 
radosti. „Pozdravuje ta pan Eocurousky, posiela ti podarúnok.** — n^^íy 
podarúnok?** — „Zajačky.** — Tu zajačky vyrezali, vydusili a kocúra za 
staou posadili. „Mriau, mriau, lepši doma, jako tu!** (A tu doma nič, 
chýbaj kolotka [fučka]). Kocúr sa pritiahne ku dverom a kral mu dau 
dukát A tu kocúr von z dveri z radosti ihrajuci, vyskakujúci ku svojmu 
gazdovi: „No, gazdo, tu ho maš dukát za tie plánky.** 

I Dobšinský je toho náhladu, že žriedlo Hrona obýva Ind slovenský, 
avšak štíhlou postavou tela, krojom, hovorom a vierou od ostatných ge- 
merských Slovákov značne sa deliaci. Jeho príbuzní, čo do reči a kroja 
sú vraj ešte Rejdovci v gemerskej a Handelci v hornej zvolenskej stolici. 
Dlhých samohlások títo Hronci nemajú; ale zato tým mocnejšie kladie 
sa prízvuk v slovách dvoj- a trojslabičných na predostatnú syllabu, v slo- 
vách štyríslabičných okrem toho i na prvú; pri jednoslabičných slovách 
prízvuk sa mení ; kde jednoslabičné podstatné meno predložka predchodí, 
tam je 4>rízvuk na predložke ; ináč i na mene i na predložke. Na prí- 
klad: A slúžiu dó roka zá groš. Kod mi sožéneš piat a dvácaf zajacov. 



Digitized by 



Gpoglí 



- 4Ô- 

Ako vidnO; mluva pohorelská a šumjacká, ačpráve tieto dediny sú 

chotárne, jedna od druhej vo vzdialenosti pol druhej hodiny ležiace, ani 

I ani horou neoddelené, delia sa nápadne. Pohorelci sú bez pochyby kolo- 

I nisovaní Poliaci, pravdepodobne toho istého pôvodu, čo' spišskí Lipni- 

' (ania, lebo dominujúcou hláskou je i v Lipníku i v Pohorelej ô: krovô, 

miesto kravy. 

Nápadný je i slovenský dialekt v obci Polomka. Tam spoluhlásku c 
nepoznajú, vyslovujúc ju všade ako c, miesto s ale užívajú é. Na príklad: 
Boli šme na polovacke, zastrelili šme sutku, nebola to sutka, bol to ro- 
háčik, zavesili šme ju na bucka. 

Najnadanejším ludom gemerského Hrona je bezsporne lud pohorel- 
ský. Výšivky pohorelské, na výstave Živeny v Turč. Sv. Martine vysta- 
vené, práce sedliacky Kristíny Petro, vzbudily svojím vkusom, umelecko- 
sCou zaslúžené ocenenie. Y obciach uniatských nepoznajú ženy toto 
umenie. 

Politických dejov nemá kraj tento; náboženské prevraty a názory 
v tomto kraji osvetľujú i zápisnice ev. a. v. seniorátu gemerského vo 
velmi malej miere. Y zápisniciach prichodia krstné a rodinné mená, ktoré 
1 poukaziyú na ruský pôvod Šumjacanov a Telgártcov. Poneváč v týchto zá- 
pisniciach častejšie je reč i o pravoslávnych sviatkoch, ktorých Šumja- 
čania i počas evanjelisácie kŕčovite pridŕžali sa, nutné je i o počiatkoch 
reformácie na Hrone prehovoriť. 

Yšeobecná je mienka, že všetci gemerskí Hronci boli kedysi viery 
pravoslávnej ; niektoré terajšie katolícke obce prijaly vraj vieru katolícku 
i zo zvolenského zámku. Yzdialenejšie obce : Šumjac, Telgárt a Yernár zo- 
staly pravoslávnymi i žatým. Avšak je nevysvetlitelnou záhadou, prečo, 
keď celý tento kraj pravoslávie vyznával, len dolné obce katolícku vieru 
pryaly, susedné horné ale nie? Dediny Pohorela a Šumjac sú chotárne 
a predsa nie sú jednej viery. Yela pravdepodobnosti bude v tom, že Po- 
horelci, Šunyačania a Polomčania sem pozdejSie kolonisovaní, doniesli 
so sebou i vieru. Samuel Reuss myslí, že na premenu viery a nábožen- 
ských názorov vplýval zámok Muránsky, poťažne jeho velitelia. 

Je pravda, že keď lúpežnícky zeman gemerský, Matej Bašo z Čoltova, 
roku 1548 zo zámku Muránskeho na Rimave, na Spiši, v Liptove, ba 
i v Sliezsku a Polsku raboval, pomáhali mu v tomto hriešnom diele, 
pravda, silou donútení, i niektorí hronskí Rusnáci a Yalasi. Oškodovaní 
a ozbíjaní okolití zemania a katolícki farári ponosovali sa na krajinskom 
sneme, ktorý Basu a jeho spoločníkov prísne potrestať uzavrel. S preve- 
dením exekúcie poveril kráľ Ferdinanda L Nemca Mikuláša Salma a Slo- 
váka Fraňa Bebeka plešivského, ktorí zradou Rusnákov a Yalachov zámok 
Muránsky zaujali, bratov Bašovcov a ich spoluvinníkov, gemerských ze- 
manov Serényiho a Tarnókyho, chytili a pod zámkom na hrdle potrestali . 
Rusnáci a Yalasi boli omilostení; a peneváč Salm vieru evanjelickú vy 



Digitized by 



Googlí 



— 41 — 

znával, ustanovil i na zámok evanjelických prefektov, ktorí vieru evan- 
jelickú i na Hrone rozširovali. . 

Y zápisniciach ev. seniorátu gemerského stojí, že dňa 28. apríla 
r. 1595 shromaždili sa evanjelici na Muránskom zámku. Neboli však prí- 
tomní: judex z kaštiela, zo Šumjaceho a z Telgártu; títo majú pod cir- 
kevnou pokutou do najbližšej konvokácie prísf. Tertia actio, sivé quaerela 
fttit, dvojctihodného pána seniora: item na Telgártcov preto žaloval, že 
mrtvé telá, obzvlášte dietok, bez ceremónie a bez poriadneho vypreva- 
denia k hrobu, vedia obyčaje zatvrdilých pohanov pochovávajú, že ne- 
majú ohlad na cmiter im dávno vykázaný, ani opravif ho nechcú, ale 
každý dla svojej vôle nakladá so svojím mrtvým. Dietky nechávajú bez 
krstu i za dva týždne. Niektorí zanedbávajú Večeru Pána pred sobášom, 
znevažujú ohlášky, ako to dva páry urobily, jeden Ferenc a druhý me- 
nom Artým^ týchto má pán senior potrestaf. Poneváč meno Artým je 
čisto ruského pôvodu, musel byf i tento Artým ruského pôvodu. 

Roku 1610 kúpil muránske panstvo a s ním i Hron Jur Széchy, 
velmož gemerský, prívrženec Gabriela Bethlena, ktorý i so svojou man- 
želkou Máriou Drugeth z Humenova vieru evanjelickú nielen vyznával, 
ale aj rozširoval. V tom čase bol na Polomke evanjelickým kňazom istý 
Michal Nikolai, ktorému sa ale tam zle vodilo, lebo pri senioráte žaloval 
Polomčanov, že mu zo všetkého, ako povinní sú, dežmu nedávajú, ani 
mu faru ešte nevystavili. Vyslanci polomskí Adam Stančfk a Juro Tokár 
prosili dva týždne poshovenie. Roku 1625 bol na Polomke ev. kňazom 
istý Gašpar Gažúr. 

Na seniorálny konvent do Jelšavy prišli roku 1626 i Šumjačania a 
oznámili, že poneváč ich kňaz, Helmosius Vratislavský, ktorého im ne- 
bohý pán velkomožný Jur Széchy dal, odišiel a nemajú spôsob svojho 
kňaza vydržaf, aby sa seniorát za nich u veľkomožnej panej primlúval, 
aby privolila a nenútila ich svojho vlastného kňaza chovať, ale aby ich 
pri starom poriadku nechala tak, aby im kňaz z Muránskeho zámku pri- 
sluhoval. Avšak i mravná cena niektoi*ých vtedajších ev. kňazov musela 
byt nízka, keď Gašpar Gažúr istého Michala Pavlínyiho, ev. kňaza, pri 
senioráte žaloval, že je odpadlíkom a že do Ríma pre odpustky chodil, 
zaslúži tedy, aby nielen z fary, ale i z celého bratrstva prepustený bol, 
aby tento chorý datel — morbida picus — nenakazil celé stádo. 

Takýtoto chorým dlatlom bol však i sám Gažúr; lebo 6. septembra 
roku 1634 žalovala ho vdova Juraja Széchyho pri senioráte, že sa so 
s on slúžkou cudzoložstva dopustil a potom túto slúžku z domu vyhnal ; 
i a často op^a a v tejto ohavnosti neslušné skutky pácha. Na očistenie 
{ ial mu seniorát tridsatdňový termín. A poneváč dopustil sa i sväto- 
J ectva, lebo aby sa polomským kňazom stať mohol, dal prefektovi pan- 
{ s Fraňovi Jákófiymu, o toliarov a 5 dukátov, cielom vyšetrenia jeho 
1 ''ov vyslal seniorát dvoch kňazov. Za siraoniu seniorát pokutoval Ga- 



Digitized by 



Googlí 



— 42 — 

žúra na 2 toliare, a keď sa pozdejšie i smilstvo a opilstvo proti nemu 
dosvedčilo, odsúdil ho na ztratu úradu. 

V októbri r. 1636 visitoval ev: hronské cirkve senior Jakub Holý, 
farár betliarsky. Na Šumjacom nemali evanjelici kostol. Kňaz Ján Prie- 
hradný ponosoval sa, že jeho cirkevnici sú ludía hlavatí, že nezná, akej 
sú viery, lebo Večeru Pána potupujú, výročité a apoštolské sviatky rušia, 
nový a starý kalendár konfundujú (schismatice rutheni^ant) a pridŕžajú 
sa viery staroverskej. Na cirkevnfkov pohorelských ponosoval sa, že vy- 
znanie viery ledabolo mechanicky odriekajú, staroverci k spovedi chodi< 
nechcú, a že pri týchto ani svetská pomoc nič neosoží. 

Nad týmito „äismatickými šelmami^ {nebulones schismatici) vyniesol 
senior taký súd, aby tupitelia slova Božieho pokutou nepoctivého osli- 
čieho pochovania (sepultura asinina) trestaní boli; ut sint lux sine crux, 
to jest, aby bez pohrabných obradov nie na cmiteri, ale kdekoľvek po- 
chovaní boli. 

Šumjačania držali sa tedy i pod omietkou ev. cirkve svojich starých 
pravoslávnych zvykov. 

Na Šumjacom bol kostol evanjelický roku 1640 postavený a roku 
1641 vysvätený. Pri tejto príležitosti vyskytla sa zase tá žaloba, že 
v cirkvi šumjackej nachodia sa i teraz mnohí šismatici, ktorí výročité 
sviatky i teraz dla starého kalendára zachovávajú a slávia, a poneváč to 
proti poriadku celej krajiny robia, preto už teraz uzaviera sa nepreme- 
níteľne, aby priestupníci na 40 zlatých trestaní boli. Ohladom pochová- 
vania zomrelých bolo ustanovené, že jestli by svojich zomrelých bez 
obradov cirkevných na neprísluänom mieste, doma, alebo inde, bez kňaza 
pochovávali, pokutu 12 zlatých zaplatia. Šumjačania soznalí, že svätia 
sviatky pravoslávne, vyhovárajúc sa takto: „Ačpráve sviatky dla starého 
kalendára doma v samotnosti zachovávame, nenútime pána farára k prá- 
cam a službám svätým. 

Tak sa zdá, že ev. cirkve na Hrone, na Polomke a na Šumjacom 
ani za 60 rokov netrvaly, lebo po smrti Márie Drugeth vydala sa jej 
dcéra Mária Széchy za Fraňa Veselényiho, prijala vieru katolícku a vy- 
povedala ev. kňazov z Muránskeho zámku. Cirkev ev. šun\jackú visitoval 
roku 1653 Ondrej Majer, senior a farár jeläavský. Pri tejto príležitosti 
presvedčil sa, že Šumjačania svätili pravoslávne sviatky dla starého rus- 
náckeho kalendára, čo im pod pokutou 40 zlatých zabránené bdo. Farár 
ponosoval sa, že Šumjačania služby Božie nenavštevujú, spoveďou natolko 
opovrhujú, že dajedni za 10 rokov ani raz neboli pri nej. 

Roku 1685 už nebolo ev. cirkví na Hrone. 

Dnes sú Slováci gemerakého Hrona viery katolíckej a uniatskej. 
Uniati sú iste ruského pôvodu : i v pospolitej mluve na Šumjacom a Tel- 
gárte užívané slová „slavianský", „miaso" poukazujú na pôvod ruský. 

(Dokončenie.) 



Digitized by 



Googlí 



Príspevky k miestopisu Slovenska. 



Administratívne podelenie stolice Zvoleuslcc^j M* 

Podáva Alexander Kardoss. 

A. 

1. Alacsony Tatra, Nízka Tatra, pohorie medzi Zvolenom, Liptovom, 
Gemerom a Spisom: Prašivá, Ďumbier a Králova hoIa. (Dfa Kmeía.) 

2. Alsó-Hermánd, Dolný Harmanec, dedina, vidz Hermánd. 

3. Alsó-Lebota, Dolná Lehota, dedina v breznianskom okrese. 

4. Alfió-Lehotai kôrj^yzôség= Dolno-lehotský okresný notariát v brez- 
Äanskom okrese. 

5. Alsó m^jor (Ocsovai), Dolný majer, osada pri Ocovej. 

6. Alsó-Micsinye, Dolná Mičiná, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

7. Alsó-Peresény, Dolné Pršany, dedina v baôsko-bystrickom okrese. 

8. AIsó-Rakolcz, Dolný Rakytovec, vidz Rakytovce. 

9. Alsó-Szarvas, Dolný Jelenec, osada, patrí k Starým Horám. 

10. Alsó-Tôrôk, Dolná Turecká, osada, patrí k Starým Horám. 

11. András-Szent, vidz Szent-András. 

B. 

1. Bábaszék, Babiná, dedina vo zvolenskom okrese. 

2. Babos, Pôbiš, osada, patrí k Beňuäi. 

3. Baczúr, Bacúrovo, dedina vo zvolenskom okrese. 

4. Badin, Badín, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

5. Badini korjegyzôség = Badínsky okresný notariát v bailsko- 
í»y8trickom okrese. 

6. Badin patak, Badínsky potok, s kremnických vrchov niže Badína 
do Hrona tečúci. 



*) Na prvom n^ieste nachodí sa madarský, na druhom slovenský názov obce, 
na tretom mieste udan^* je, Čo je patričná obec, konečne v ktorom slúžnovskom 
olTeae leží. 



Digitized by 



Googlí 



— u ~ 

7. Balázs, Baláže, dedinka v baňsko-bystrickom okrese. 

8. Bállint, Valentová, osada, patrí k Starým Horám. 

9. Balogh-Fekete, vidz Fekete-Balogh. 

10. Baraczka, Bravaco (idem do Bravaciho), osada, patri k BeňuSi. 
U. Becsó, Bečov, dedinka v baňsko-bystrickom okrese. 

12. Benesbáza so .6. osadami: 1) Pôbiš, 2) Bravaco, 3) Gašpero, 4) Fi- 
lipo, 5) Podholia, 6) Srnko; Beňuša (Beňuš), dedinka v breznianskom 
okrese. 

13. Benesházai kôrjegyzôség =: BeňuSovský okresný notariát, v brez- 
ňanskom okrese. 

14. Berezna, Breziny, dedinka vo zvolenskom okrese. 

15. Berzencze-Garam, vidz Garam-Berzencze. 

16. Berzencze-Vas, vidz Vas-Berzencze. 

17. Besztercze patak, Bystrica, potok, prameniaci zpod Vel. Krížnej, 
maď. : Nagy Krizsna a vtekajúci v Banskej Bystrici do Hrona. 

18. Beszterczebánya, Baňská-Bystrica, sídlo stolice, svobodné královskó 
mesto so sriadeným magistrátom. 

19. Beszterczebányai járás = Baňsko-bystrický slúžnovský okres. 

20. Beszterczebányai kôrjegyzôség = Baňsko-bystrický okresný no- 
tariát v baňsko-bystrickom okrese. 

21. Beszterczebányai rézhámor, vidz Rézhámor. 

22. Bikás, Bujakovo, dedina v breznianskom okrese. 

23. Bikási-Vasgyár, vidz Vasgyár (bikási). 

24. Birótelep, Rychtárová, osada, patrí k Starým Horám. 

25. Blato, Blato, detvanské lazy. 
2(5. Bobó, recte Dobo (vidz toto). 

27. Borosznó, Brusno, dedina v breznianskom okrese. 

28. Borosznó gyógyfilrdô=Bnisnianske kiípele, osada, patriaca k Brusnú. 

29. Borová Hora, Borová Hora, liečivé kúpele pri Sliači, ešte lepšie, 
silnejšie, než sliačske, patria mestu Zvolenu. 

30. Borovina major, Borovina majer, osada. Majer i= statok pri VeT. 
Slatine. 

31. Bozók-Lehota, Bzovská Lehota = Bzovík, dedina vo zvolenskom 
okrese. 

32. Brád, Bratkovica i Bradkovica, lazy pri Hriňovej. 

33. Brádihid, Bratkovský most. Osada; lazy patria k Hriňovej. 

34. Breznobánya, Brezno. Svobodné kráľovské mesto so sriadeným 
magistrátom. 

35. Breznobányai járás = Brezniansky slúžnovský okres. 

36. Brezó-Zólyom, vidz Zólyom-Brezó. 

37. Brusnianska, Brusnanka (voda). Potok, tečúci s Vepra, vteká j i 
Brusné do Hrona. 

38. Búcs, Buča, dedina vo zvolenskom okrese. 



Digitized by 



Googlí 



— 45 — 

39. BúcBí kôrjegyzÔ8ég = Bučiansky okresný notariát vo zvolenskoni 
okrese. 

40. Budá^, Budíčka, dedina vo zvolenskom okrese. 

41. Bndiszlava, Budislava. Potok, tečúci s Yepra, vteká pri Brusné 
do Hrona. 

42. Bukócz, BukoveC; osada a pramene kyslej vody, patria k Svätému 
Ondreju. 

43. Bukócz patak, Buková i Bukovec potok, vidz Bukovec. 

44. Bukovec patak, Buková. Potok, s Prašivej tekúci popri obci 
Bokovci, vteká do Hrona povyše Sv. Ondreja. 

45. Bulló, tiež Palánka és Bulló, Buly, osada. Laz, patrí k Donovalom. 

46. Butykova, Bufkova, osada. Laz patrí k Hriôovej. 

47. Bukkôs, Bukovec, osada. Laz patrí k Motyčkám. 

C. 

1. Chmatimech, vidz Kvatimecli. 

2. Csécsóny, Čačín, dedinka vbaňsko-bystrickom okrese. 

3. Cseljenec major, Čeljenec, majer pod Veprom niže Lubietovej. 

4. Cserény, Cerín-Závada, dedinka v baňsko-bystrickom okrese. 

5. Cserpatak, Osrblia, dedinka v breznianskom okrese. 

6. Cserpatak, Osrblianka. Potok, tečie zpod Poľany Cez obec Osrblia, 
pri Hronci vteká do Hrona. 

7. Cserpataki-Vasbánya, vidz Vasbánya. 

D. 

L Divény-Gyetvai hágózr: Kriváň, Priesmyk a vrch (432 m. vysoký) 
na hranici zvolensko-novohradskej medzi Detvou a Divinom v Novohrade. 

2. Dobo, Dubovô, dedina v zvolenskom okrese. 

3. Dobrocs, Dobroč, osada, patrí k Čiernemu Hroncu. 

4. Dobro Királyi, Dúbravy, dedina nedfaleko Dobronivej v zvolenskom 
okrese. 

5. Dobronya, recte Dobrónya, Dobronivái Dobrá Niva (starší užívajú), 
dedina (velká obec) v zvolenskom okrese. 

6. Dobró-Ocsova, Dúbrava, dedina v slatinskom okrese. 

7. Dobro- Váralja, Podzámčok, dedina v zvolenskom okrese. 

8. Dombszôg, Stožok i Stožky, dedina v slatinskom okrese. 

9. Dóval, Donovaly; dedina (velká obec) s nasledujúcimi osíidami: 
1. ualy, 2. Hanesy, 3. MiSúty, 4. Mistriky, 6. Močiar, (3. Polanka, 7. 
Sli čany, v baňsko-bystrickom okrese. 

10. Drienka, Drienkina (voda), potok s Vepra cez obec Povrazník 
W ^ci, vteká za Slovenskou Lupčou do Hrona. 

11. Dúbrava niet v sozname, Dúbrava. Majer pri Mihalkovej. 



Digitized by 



Googlí 



— 46 — 

12. Dubravicza, Dubravica, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

13. Duvó, Dúvodnô, osada, patrí k Motyčkám. 

E. 

1. Élesd, Kostiviarska, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

2. Erdôkôz, Polhora, dedina v breznianskom okrese. 

3. Erdôkôzi kôrjegyzôség =: Polhoranský okresný notariát v brezňan- 
skom okrese. 

F. 

1. Fajtô, Fajto (Do Fajtov), osada, patrí k Čiernemu Hroncu. 

2. Farkasfalu, Vlkanová. Vide Farkas-Petofalva. 

3. Farkasfalva, vidz Farkasfalu. 

4. Farkas-Petôfalva, Vlkanová-Peťová, obec záležajúca z dvoch dedin, 
Vlkanovej a Peťovej, v baňsko-bystrickom slúžnovskom okrese. 

5. Fehérko, vidz Lopér, Vaiskova, osada so železným hámrom, patrí 
k Lopeju. 

6. Fejérkô, vidz Fehérko. 

7. Fejérkô p. Vaiskova, potok z popod Ďumbiera, popri osade Vai- 
skovej tečúci, vteká pri Lopeji do Hrona. 

8. Fejérkôvi Vashámor, vidz Fejérkô. 

9. Fejérpatak, Biele Vody, osada, patrí k Hriňovej. 

10. Fekete Balogh, Čierny Hronec (i Balogh), dedina s 12. osadami : 
1. Dobroč, 2. Fajto, 3. Jergo, 4. Komô, 5. Krám, 6. Medved, 7. Latky, 
8. Pustvo, 9. Vidrovo, 10. Dolina, U. Závodia, 12. Jánošovka, v brez- 
ňanskom. okrese. 

11. Fekete-Baloghi kôrjegyzôség = Čierny Hronecký okresný nota- 
riát v brezňanskom okrese. 

12. Fekete víz p., Hronec, potok s Vepra, pri Hronci do Hrona vte- 
kajúci. 

13. Felsô-Furész, Horná píla, osada, patrí k Hriňovej. 

14. Felsô-Hennáud, Horný Harmanec, dedina, vidz Hermánd. 

15. Felsô-Lehota, Hornia Lehota, mestečko (velká obec) v Brezílan- 
skoni okrese, 

16. Felsô major. Horný majer, majer pri Ocovej. 

17. Felsô-Micsinye, Horná Mičina, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

18. telsô-Micsinyei kôrjegyzôség = Hornomičinský okresný notariát 
v baňsko-bystrickom slúžnovskom okrese. 

19. Felsô-Peresény, Horné Pršany, dedina v b.rbystrickom okrese. 

20. Felsô-Bakolcz, Horný Rakytovec, vidz Rakolcz. 

21. Felsô-Récska, vidz Rjécske. 

22. Fesô-Szarvas, Horný Jelenec, osada, patrí k Starým Horám. 

23. Felsô-Tôrôk, Hornia Turecká, osada, patrí k Starým Horám, 

24. Forgácsfalva, Lômy = Lôm, osada, patrí k Hriňovej. 



Digitized by 



Googlí 



r^ 



— 47 — 

25. Fiilop^ Filipo (Idem do Filipov), osada, patrí k Beňuši. 

26. Furdô (Vaczoki), Iíacúchovský kyslý kúpel na hranici Gemera, 
v brezňanskom okrese. 

25. Ffirész Harajec (Ocsovai), Harajec, očovská píla. 

26. Ffirész (Perhati), Priechodnanska píla a mlyn, patrí k Priechodu. 

G. 

1. Garam, Hron, rieka prameni sa zpod Erálovej holi^ v Gemeri, 
a tečie cez brezííanský, bystrický a zvolenský okres. 

2. Garam-Berzencze, Hronská Breznica, dedina v zvolenskom okrese. 

3. Garam-Hidvég, Zámstia, dedina, v brezňanskom okrese. 

4. Garamszeg, Garamsek, dedina v baňsko-bystrickom okrese, (dla 
Sasinka Hronsek; na vojenskej mappe z roku 1881. Hronjec). 

5. Garam -Szent-Miklós, Dubová, dedina v brezňanskom okrese. 

6. Gôncôlfalu, vidz Gonczolfalva. 

7. Gonczolfalva, Kyncelová, dedinka v baňsko-bystrickom okrese. 

8. Gyetva, Detva, dedina (velká obec) s 5. osadami: 1. Kriváň, 2. 
Piest, 3. Sklíarovo, 4. Korytárky, 5. Za priechody lazy, v Slatinskom 
okrese, 

9. Gyombér, Ďumbier, vrch nad samým Breznom 2045 m. vys. i vrchy 
lui hranici Zvolena a Liptova v Nízkej Tatre. 

10. Gyôrgyô, Jergaly (Do Jergalov), osada, patrí k Motyčkám. 

H. 

1. Hájnik, Hajniky, dedina v zvolenskom okrese. 

2. Hajniky kôrjegyzóség = Hajnický notariát v Zvolenskom okrese. 

3. Halászi, Rybáre, vidz Halászi-Sliács. 

4. Halászi-Sliács, Rybáre-Sliács, dedina s kúpelmi v zvolenskom okrese, 
vidz i Rybáre a Sliač, tvoria spolu jednu obec. 

5. Harajec ffirész, vidz Ffirész Harajec. 

6. Haromvíz, vidz Trivody. 

7. Havasalj, Podholia, osada, patrí k Beňuši. 

8. Hédel, Híadel, dedina v baňsko-bystrickom okieso. 

y. Hédel p., Hiadlová (voda), Potok s PraSivej vedúci cez lliadeľ, 
vtoká pred Lučatínom do Hrona. 

10. Hegyhát, Klokoč, dedinka v Slatinskom okrese. 

11. Herencsvôlgy, Hriňová, velká obec s nasledujúcimi 21. lazmi, 
osadami a rúbaniskami: 1. Bratkovský most, 2. Buťková, 3. Biele Vody, 
4. Horná Píla, 5. Lômy=:Lôm, 6, Hukava, 7. Jasenka, 8. Jasenovo, 1). 
Prvý a 10. Druhý Krivec, 11. Komárno, 12. Skalisko, 13. Magura, 14. 
Uangútovo, 15. Riečka, 16. Slanec, 17. Snohy, 18. Stoliansko, 19. Vsučim, 
20. Uhlisko a 21. Vrch Slatina. 



Digitized by 



Googlí 



— 48 — 

12. Herencsvôlgy, Hriôová, dedina (velká obec) v slatinskom okrese. 

13. Hennand (Alsó = Dolný, Felsô = Horný), Harmanec, dediny 
v baňsko-bystrickora okrese. 

14. Hermándi papirgyár, vidz Papirgyár. 

15. Homokhegy, Sandberg. Lud menujn Zampärg, osada, patriaca 
k Španej doline. 

16. Horhát, Hrochoť i Cbrochoť, dedina v slatinskom okrese. 

17. Hroncók, Hrončok, samota pri Kamenistom potoku niže Hronca 
v brezňanskom okrese. 

18. Hucsavapatak, Hučava (i OCovský), potok s Vepra fiez OCovu 
vteká do potoka Zolny. 

19. Hukova, Hukva. Laz, patrí k Hriňovej. 

20. Husova, Husova, Lazy na západ, nedaleko Detvy. 

21. Huta (Vaskohó), Lubietovská železná Huta, pri Lubietovej. 

22. Hutná, potok s Vepra popri Lubietovej vedúci vteká povyše 
Lučatina do Hrona. 

23. Hzikov, Hzikov, osada pri obci Stožku, na vojenskej mappe 
Olzikovci. 

J. 

1. Jabrikó, Jabríková, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

2. Jakabfalu alebo Jakabfalva, (Svätý) Jakub, dedina v baňsko-by- 
strickom okrese. 

3. (Jakabfalvi) Kartongyár, Vidz Kartongyár. 

4. Jánosi-Zólyom, vidz Zólyom-Jánosi. 

5. Jánoska, Hanesy (U Hanesov), osada, patrí k Donovalom. 

6. Jarabé, Jarabá, dedina v breznianskom okrese. 

7. Jaszenka tiež Jaszenki, Jasenka, osada, patrí k Hriňovej. 

8. Jaszenova, Jasenovo = Jaseňová, osada, patrí k Hriňovej. 

9. Javorja hegy, Javoria 1024 m. vys. vrch v Ostrovských Horách 
na hranici Zvolena a Novohradu, východne od Pliešoviec. 

10. Jeczenye, Jašenia, dedina s osadou Kramlištia, v brezňanskom okr. 

11. (Jeczenyei) Savanyúkút, vidz Savanyúkút. 

12. Jeczenye patak, Jasena, potok s Prašivej tekúci popri Jasenici, 
vteká pri Predajnej do Hrona. 

13. Jergó recte Jerke, Jergo (u Jergov), osada, patrí k Čiernemu 
Hroncu. 

L 

1. Illésfalu alebo Hlésfalva, Eliáš i Iliaš, dedina v baňsko-bystrickom 
okrese. 

2. Ipoly hegy, Ipel 1058 m. vysoký vrch na samej hranici zvolensk'jj 
a novohradsko-gemerskej stolice. 



Digitized by 



Googlí 



— 49 — 



K. 






1. Kalinovec, Ealinovec, majer = statok pri Hájnikách. 

2. Kallós, Kalištia^ dedinka v baňsko-bystrickom okrese. 

3. Eálnok, Ealinka, dedinka v slatinskom okrese. 

4. Eálnok, Ealinka, majer pri obci Ealinke. 

5. Eamarócz, Eomámo, osada, patrí k Hriňovej. 

6. Eamó, Eomô (b. n. U Eomov, rodinné meno), osada, patri k Čier- 
nemu Hroncu. 

7. Eánalja, Podka' ová, osada, patrí k St. Horám. 

8. Karám, Erám, osada, patrí k Čiernemu Hroncu. 

9. Eartongyár (Jakabfalvi), Nový Svet, papiereň pri Jakube, patrí 
karmaneckej dielni na papier. 

10. Earvacz L, Erivec L, osada, patrí k Hriňovej. 

11. Earvacz II., Erivec II., osada, patrí k Hriňovej. 

12. Eassa Lehota, Lehota, Lehôtka, pri Tŕni (mad. Temye), dedinka 
v zvolenskom okrese. 

13. Eecskés, Eozelník, dedina v asvolenskom okrese. 

14. Eeremcse, Eremnička, dedina v baňsko-bystríckom okrese. 

15. Eirályfalu alebo Eirályfalva, Eráľová, dedina v baňsko-bystrickom 
okrese. 

16. Eirályhegy, Erálova hoIa, vrch 1843 m., i vrchy v Nízkej Tatre 
v Gemeri. 

17. Eirályka, Eráliky (b. n. Do Erálikov), dedina v baňsko-bystric- 
kom okrese. 

18. Eirályka patak, vidz Eráličská. 

19. Eis Garam, Hronec, dedina v brezňanskom okrese. 

20. Eis-Garanii korjegyzôség = Hronecký okresný notariat v brez- 
ňanskom okrese. 

21. Eis-Garami Lemezgyár, vidz Lemezedénygyár. 

22. Eis-Garami Vashámor, vidz Vashámor. 

23. Eis-Garami Vasôntiide, vidz Vasontode. 

24. Eis-Garami Zománczoló, vidz Zomanczoló. 

%. Eis-Eapócz, Eramlištia, osada, patrí k Jašeniu. 

26. Eis-Pónik, vidz Pónik, Lehôtka, dedinka, patrí k Ponikám. 

27. Eis-Szalancz, Slanec, lazy, vidz Szaláncz. 

28. Eis-Szalatna, Malá Slatina i Slatinka, dedina v slatinskom okrese. 

29. Elementka, Elementka, lybník na Eamenistom potoku, poniže 
Si ilej v brezňanskom okrese. 

30. Eomarócz, vidz Eamarócz. 

31. Eordéháza, Eordíky (b. n. Do Eordíkov), dedinka v baňsko- 
h] tričkom okrese. ^ 

32. Eordéháza patak, vidz Eordíčská. 

4 



Digitized by 



Googlí 



— 50 -• 

33. Kordícska, Kordíčska voda, potok s kremnických vrchov vteká 
pri Tajove do Štiavnický. 

34. Kovácsfalva, Kováčova, dedina v zvolenskom okrese. 

35. Kôrmôczbányai hegycsoport, Kremnické vrchy na hranici Zvo- 
lena a Tekova vo Velkej Fatre (dla Kmeťa). 

36. Kôroracse vidz Keremcse. 

36. Kôvecses patak, Kamenistá voda, potok tečúci z pod Yepra popri 
obci Sihlej, vteká pred obcou Hroncom do Hronca. 

38. Kovesdomb, Skalisko, Lazy (so sklenou hutou), patria k Hrinovej. 

39. Králičská, Králičská voda, potok z Kremnických vrchov cez Krá- 
liky tečúci. 

40. Kratkovo, osada, pri obci Stožku. 

41. Krivány, KriváĎ, ogada, patrí k Detve. 

42. Krnvo, Kmvo, lazy severne od Stožku, nedfaleko železnice. 

43. Krizsna N., vidz Nagy-Krizsna. 

44. Kvatimech, Chvatimech, železiarska dielňa pri Hronci pod vrchom 
Chvatimechom. 

L. 

1. Lakócza, Lukovo, dedinka v zvolenskom okrese. 

2. Laszkomer, Laskomer, stupy a sklad na pušný prach pri Banskej 
Bystrici. 

3. Latos, Latky (tie), osada, patrí k Čiernemu Hroncu. 

4. Lauľin, Laurin 1026 m. vysoký vrch v zalesnatelých kremnických 
vrchoch. 

5. Lehota, Alsó zz Dolnia, Felsô = Homia, Lehota, mestečko (velká 
obec), v brezňanskom okrese. 

6. Lehota-Bozók, vidz Bozók-Lehota, Bzovská Lehota, i Bzovík, de 
dina v zvolenskom okrese. 

7. Lemezedénygyár (Kis-Garami), dielíla na nádoby zo železného 
blachu v Hronci. 

8. Libetbánya, Lubietová, dedina (velká obec), k nej patria Povrazník 
a Šajba, v baňsko-bystrickom okrese. 

1). Libetbányai Huta, vidz Huta. 
10. Libetbányai patak, vidz Lubietovská. 
ÍL Libetbányai Vaskohó, vidz Huta. 

12. Lipcsei (Váľ-kástély) Lupčiansky zámok nad Slovenskou Lupčou. 

13. Lipcse patak, Lupčica, potok, vytekajúci zpod Panského Diela, 
vrchu 1104 m. vys. nad Baňou a vtekajúceho pri Slovenskej Lupči do 
Hrona. 

14. Lipcse-Utcza, Lupčianska ulica, dedina pri Slovenskej Lupči 
v baňsko-bystrickom okrese, na vojenskej mappe z roku 1885 zaznačená 
Panská ulica. 



Digitized by 



Googlí 



- 51 — 

15. Lipcse-Utczai kôrjegyzôség = Okresný notáriat Lupčianskej ulice 
v baňsko-bystrickom okrese. 

16. Lipcse-Zólyoni, vidz Zólyom-Lipcse. 

17. Lomnícz p. Lomnistá, potok z pod Prašivej, vtekajúci povySe 
Jašenia do Hrona. 

18. Lopejská p., Lopejská, potok s Vepra pri Lopeji do Hrona 
tečúci. 

19. Lopér, Lopej, dedina s osadami Yajskovou a Pod Brezovou v brez- 
Aanskom okrese. 

20. Lopér p., vidz Lopejská. 

21. Lubietovská, Lubietovská voda, potok, vidz Hutná. 

22. Luczato, Lučatín^ dedina v baňsko-bystríckom okrese. 

23. Lukavícza p., Lukavica, potok z Mičinej cez Velkú Lúku, vteká 
pri Troch Duboch do Hrona. 

24. Lukócza, Lukavica, dedinka v baňsko-bystrickom okrese. 

25. Lukócza p., vidz Lukavica. 

M. 

1. Magura, Magura, patrí k Hriúovej. 

2. Majorfalu, vidz Majorfalva. 

3. Majorfalva, Majer, dedinka v Baňsko-bystrickom okrese. 

4. Malachova, Malachová voda, potok z Kremnických lesnatých vrchov 
vteká pri Radvani do Hrona. 

5. Malakó, Malachovo, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

6. Malakó patak^ vidz Malachová. 

7. Mangód, Mangutovo, osada^ patrí k Hriňovej. 

8. Matyásfalva, Môfová, dedina v zvolenskom okrese. 

9. Medvés, Medved (b. n. Do Medfvedov), osada, patrí k Čiernemu 
Hroncu. 

10. Mesterhely, Mistriky, osada, patrí k Donovalom. 

11. Mezôkôz, Medzibrodia, dedina v brezňanskom okrese. 

12. Mičinsky p., Mičinský potok, tečie cez Hornú a Dolnú Mičinú. 

13. Micsinye Alsó, vidz Alsó-Micsinye. 

14. Micsinye Felsô, vidz Felsô-Micsinye. 

15. Micsinye patak, vidz Mičinsky. 

16. Mihályi, Mihalková, dedina v zvolenskom okrese. 

17. Mihálytelek, Mihalovo, dedina v brezňanskom okrese. 

18. Miklósfalu alebo Miklósfalva, Detva Huta, dedina (velká obec) 
v slatinskom okrese. 

19. Misód, Mišúty, osada, patrí k Donovalom. 

20. Mócsa, Môlča, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

21. Mócsa patak, vidz Muolčanka. 

22. Mocsár, Močiar, osada, patrí k Donovalom. 



Digitized by 



Googlí 



- 52 — 

23. Mócz, Moci (b. n. U Môcov) osada, patrí k Motyžkám. 

24. Mogyoród, Lieskovec, dediúa v zvolenskom okrese. 

25. Mosód, Moštenica, dedina, v baňsko-bystrickont okrese. 

26. Mosódi kôrjegyzôség = Moštenický okresný notáriat v baňsko> 
bystrickom okrese. 

27. (Mosódi) Savanyúkút, vidz Savanyúkút. 

28. (Mosódi) Yashámor, vidz Yashámor. 

29. Mosód patak, MoStenica, potok vedúci zpod Praéivej cez obec 
Moštenicu, vteká medzi Lupčou a Lučatínom do Hrona. 

30. Motyók, Motyčky, dedina s 5. osadami: 1. Bukovec, 2. Duvodnô, 
3. Jergaly, 4. Moci, 5. Štubňovo, v b.-bystrickom okrese. 

31. Môičanka p., Môlčanka, potok s Vepra cez MôlCu vedúci, vteká 
za Šatkovou do Hrona. 

N, 

1. Nagy- Fatra, Velká Fatra, vrchy tiahnúce sa z Turca, Liptova a 
Tekova na severo-západnej hranici Zvolenskej s Veľkou Krížnou a na 
západnej s kremnickými vrchami. (Dla Kme(a.) 

2. Nagy Krizsna hegy, Velká Krížna 1575 m. vysoký vrch severne 
nad Tureckou, patrí k Velkej Fatre (dla Kmefa), na hranici Turca, Zvo- 
lena a Liptova. 

3. Nagy Rét, Velká Lúka, fledina v zvolenskom okrese. 

4. Nagy Szaláncz, Velký Slanec, vidz Szaláncz. 

5. Nagy Szalatna, Velká Slatina (i len Slatina), dedina, patrí do sla- 
tinského slúž. okresu. 

6. Nagy Szalatnai járas r: Velkoslatinský slúžnovský okres. 

7. Nagy Szalatnai kôrjegyzôség = Velkoslatinský okresný notáriat 
v slatinskom okrese. 

8. Németfalva, Nemecká, dedina v brezúanskom okrese. 

9. Németfalvai kôrjegyzôség = Nemecký okresný notáriat v Brez- 
ňanskom okrese. 

10. Németi-Zólyom, vidz Zólyom-Németi. 

11. Nyeresznicza p. Nieresnica, potok, tenúci cez Dobronivú. 

O. 

1. Ocsova, Očová, dedina v slatinskom okrese. 

2. Ocsovai fiirész, vidz Harajec. 

3. Ocsovai kôrjegyzôség = Očovský okresný notáriat v slatinskom 
okrese. 

4. Ocsova patak, vidz Hučava. 

5. Óhegy, Staré Hory, dedina s 11. osadami: 1. Valentová, 2. Rich- 
tárová, 3. Podkanová, 4. PraSnica, 5. Rybo, 6. Dolný Jelenec, 7. Horný 
Jelenec, 8. Jelenská, 9. Jazarec, 10. Dolná a U. Horná Turecká, v baäsVo- 
bystrickom okrese. 



Digitized by 



Googlí 



- 53 - 

6. Óhegyi kôrjegyzôzég ľ= Starohorský okresný notáriat v baĎsko-by- 
strickom okrese. 

7. Ó-Hata, Stará Huta, osada, pri Železnej Breznici. 

8. Olaszka, Valaská, dedina (velká obec) s osadou Štiavnická, v brez- 
úanskom okrese. 

9. Olmányfalva alebo Olmányfalu, Ulmanka, dedina v baňsko-by- 
strickom okrese. 

10. Orócz, Oravce, dedinka v baňsko-bystrickom okrese. 

11. Osztroluka, Ostrolúka, dedina v zvolenskom okrese. 

12. Osztrolukai kôrjegyzôség = Ostrolúcky okresný notáriat v zvo- 
lenskom okrese. 

13. Osztroski hegycsoport, OstroSka, 878 m. vysoký vrch na hranici 
Zvolena a Novohradu. 

14. Ostrovské hory = vrchy, sem patria Vepor, Polana, Javorja vo 
Zvolene, Cahaju sa po Novohrade, Zvolene a Gemeri. 

15. Ôrdôg lakodalma. Čertova Svadba, vlastne správne Čertovica, 
lebo Čertova Svadba leží od priesmyku v bok, vrch i priesmyk 1238 m. 
v Nízkej Tatre, cez ktorý vedie cesta zo Zvolena do Liptova. 

P. 

1. Padkócz, Podkonice, dedina v banskobystrickom okrese. 

2. Padkóczi kôijegyzôség = Podkonický okresný notáriat v bansko- 
bystrickom okrese. 

3. Palánka, Polanka, osada, patrí k Donovalom. 

4. Pallós, Podlavicze, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

5. Pallósi kôrjegyzôség = Podlavický okresný notáriat v baíisko-by- 
strickom okrese. 

6. Papírgyár (Herniandi), Harmanecká papiereň poniže Dolného Har- 
manca. 

7. Parasznyó, Praänica, osada, patrí ku Starým Horám. 

8. Pelsôcz-Szász, vidz Szász-Pelsôcz. 

9. Pelsôcz-Tót, vidz Tót-Pelsôcz. 

10. Peresény-AIsó, vidz Alsó-Peresény. 

11. Peresény-Felso, vidz Felsô-Peresény. 

12. Perhát, Priechod, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

13. Péteri, Predajná, dedina v brezňanskom okrese. 

14. Péteri kôrjegyzôség = Predajnanský okresný notáriat v brez- 
kiiskom okrese. 

15. Péteri patak, vidz Predajnanská. 

16. Petofalu alebo Petôfalva, Peťova, dedina, vidz Farkas-Petufalva. 

17. Pla>Tio, potok s Vepra, tečie pri krčme Príboji do Hrona. 

18. Polána hegy, Polana, 1459 m. vrch nad Detvou. 



Digitized by 



Googlí 



— 54 — 

19. Polána hegycsoport, Polana, vrchy = pohorie nad detvanskými 
lazy, patria k Ostrovským horím. 

20. Pónik, Poniky (i Pojniky), dedina (velká obec). K Ponikám patria : 
Lehôtka, dedinka a Ponická Huta dedina a huta, v banskobystrickom 
okrese. 

21. Pónik-Kohó, Ponická Huta, patrí k Ponikám. 

22. Póráz, Povrazník, dedina, patrí Lubietovej. 

23. Prassiva, Prašivá, 1955 m. vysoký vrch i vrchy v Nižných Tatrách 
(dla Kmefa). 

24. Predajnanska voda, potok idúci s Vepra, vteká pred samým Lo- 
pejom do Lopejskej. 

25. Príboj, krčma povyše Šalkovej a povyše hradskej. 

26. PusztáS; Pustvô, osada, patrí k Čiernemu Hroncu. 

B. 

1. Radvány, vidz Zólyom-Radvány. 

2. Radványi korjegyzôség zz Radvanský okresný notáriat v baíisko- 
bystrickom okrese. 

3. Rakitócz ináč Rakolcz (Alsó-Felsô), Rakytovce, obec s dvoma 
dedinami s Horným a Dolným Rakytovcom. 

4. Rásztó, Rástoka, dedina v brezňanskom okrese. 

5. Récska recte Rjécske (vidz túto). 

6. Récske, Riečka, dedina v baĎsko-bystrickom okrese. 

7. Récske patak, vidz Riečanka. 

8. Rjécske, Riečka, laz, patrí k HríĎovej. 

9. Rézhámor (Beszterczebányai), Hámor, medený hámor pri samej 
Banskej Bystrici. 

10. Rezsôpart, Štiavnická, osada, patrí k Valaskej. 

11. Ribó, Rybo (b. n. U Ry bo v), osada, patrí k Starým Horám. 

12. Riečanka, potok z kremnických vrchov cez obec Riečku sa tia- 
hnúci, vteká niže Tajova do Štiavnice. 

13. Rohozna patak, Rohozna, potok tečúci s Vepra, vteká pred Breznom 
do Hrona. 

14. Roncsok, vidz Hroncók. 

15. Rudló, Rňdlová, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

S. 

1. Sálfalu alebo Sálfalva, Šalková, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

2. Savanyúkút (Jeczenyei), Jašenia kyslá voda. 

3. Savanyúkút (Mosódi), Moštenická kyslá voda. 

4. Sebesér, Bystrá, dedina v brezňanskom okrese. 

f). Sebesér patak, Bystrá, potok zpod Ďumbiera tečúci popri obci 
Bystrej, vteká pri Štiavnické do Hrona. 



Digitized by 



Googlí 



r" 



— 55 — 

6. Sebô, Šajba, dedina, patrí k Lubietovej. 

7. Siriny, Siriny, majer pri Bu6i. 

8. Sopotnica, Sobotnica, potok z PraSivej, vteká pri Svätom Ondreji 
do Hrona. 

9. Štiavnica, potok z kremnických vrchov, vteká niže Banskej By- 
strice do Hrona. 

10. Štiavnická, kiípel pri BaĎskej Bystrici na Dolných lúkách. 

11. Stubnyó, ŠtubĎovo (b. n. U Štubilov), osada, patrí k Motyčkám. 

12. Stureci hágó, Šturec 1010 m. vysoký vrch a priesmyk vo Velkej 
Fatre (dla Kmeťa), na severnej hranici Zvolena a LiptoVa, cez ktorý 
vedie hradská do Hornej Revúci v Liptove. 

13. Sulyok, Piest, osada, patrí k Detve. 

14. Szakbény, Skubín, dedina v banskobystrickom okrese. 

15. Szalacs, Sliačany, osada, patrí k Dono valom! 

16. Szaláncz, Slanec, osada, patrí k Hriúovej. 

17. Szalatna Kis, Malá Slatina, vidz Kis-Szalatna. 

18. Szalatna Nagy, vidz Nagy- Szalatna. 

19. Szalatna patak. Slatina, potok zpod vrchu Polany vedúci, vteká 
pri meste Zvolene do Hrona. 

20. Számpor, Sampor, dedina v zvolenskom okrese. 

21. Szánk, Snohy, laz, patrí k Hriňovej. 

22. Szarvas, vidz Alsô = Dolný, Felsô = Horný Jelenec. 

23. Szarvasvôlgy, Jelenská (dolina), osada, patrí k Starým Horám. 

24. Szászfalu, Sásová, dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

25. Szász-Pelsôcz, Sása, dedina v zvolenskom okrese. 

26. Szász-Pelsôczi korjegyzôség = Sásanský okresný notiíriat v zvo- 
lenskom okrese. 

27. Szebedény, Sebedín, dedina v slatinskom okrese. 

28. Szelcse, Selce, dedina v baósbo-bystrickom okrese. 

29. Szelcsei korjegyzôség = Selčiansky okresný notáriat v bansko- 
bystrickom okrese. 

30. Szélnye, Sietnica, dedina v zvolenskom okrese. 

31. Szénás, Senica^j dedina v baňsko-bystrickom okrese. 

32. Szent András, Svätý Ondrej, dedina s osadou Bukovec, majúcou 
kyslú vodu, v brezňanskom okrese. 

33. Szent Andrási korjegyzôség = Sväto-Ondrejský okresný notáriat 
v brezňanskom slúžnovskom okrese. 

34. Szent Jakab, vidz Jakabfalu. 

35. Szerkô, Smko, osada, patrí k Beňuôi. 

36. Szikla, Šihla (Idem na Sihlu), dedina v l)rozňanskom okres?. 

37. (Sziklai) Úveghuta, vidz Úveghuta. 

38. Szilánk, Skliarovo, osada, patrí k Detve, 



Digitized by 



Googlí 



— 66 — 

39. Szliács, Sliač, vidz Halászi-Szlíács 

40. Sztoljarszko, Stoliansko, osada, patri k HriAovej. 

41. Szucsó, Vsučim, osada, patri k Hriňovej. 

T. 

1. Tabla, Tabla, majer pi obci Badfne. 

2. Tajó, Tajovo, dedina v baôsko-bystrickom okrese. 

3. Tajó patak, Tajovská voda, potok tečúci cez dedinu Tajovo. 

4. Tatra Alacsony, vidz Alacsony Tatra. 

5. TekAós, Korytárky, osada, patrí k Detve. 

6. Ternye, (Tŕňa) Trnie, dedina v zvolenskom okrese. 

7. Ternyei kôrjegyzôség ľ= Trnavský okresný notáriat v zvolenskom 
okrese. 

8. Tócsa, Jazarec, osada, patrí k Starým Horám. 

9. Tót-Pelsôcz, Pliešovce, dedina (veľká obec), v zvolenskom okrese. 
10. Tôrôk, Alíió = Dolná, Felsô = Horná Turecká, osada (vlastne 

osady), patrí k Starým Horám. 

U. Tri duby, majer pred Hájnikmi. 

12. Trivody, Tri vody, samota medzi Hroncom a Lubietovou na hra- 
nici brezňanského okresu. 

13. Tuf na barlang. Tufová jaskyňa, asi 3 km. za Horným Harmancom, 
od cesty v pravo na samej hranici zvolensko-turčianskej. 

14. Túr, Tórová, dedina v zvolenskom okrese. 

U. 

1. Uhliszko-Szalancz, Uhlisko, osada, patrí k Hriňovej. 

2. Úrvôlgy, Baňa i Spania a Španá Dolina, s osadou Sandberg, de- 
dina v baňsko-bystrickom okrese. 

3. Úrvôlgyi segédjegyzôség = Banský pomocný notáriat v baňsko- 
bystrickom okrese. 

V. 

1. Vaczok, Bacúch, dedina v brezňanskom okrese. 

2. (Vaczoki) Fiirdô, vidz Fiirdô. 

3. Vámos, Mýto, dedina v brezňanskom okrese. 

4. Vámosi kôrjegyzôség = Mýtanský okresný notáriat v brezňanskom 
okrese. 

5. Váralja, vidz Zólyom-Váralja. 

6. Vasbánya (Ôserpataki) Osrblianska baňa na železo v brezňansko n 
okrese. 

7. Vasberzencze, Železná Breznica, dedina v zvolenskom okrese. 

8. Vasgyár (Bikási) Bujakovská železodielňa. 

Ih Vasgyár (Zólyom-Brezói), vidz Zólyom ľ.rezó. 



Digitized by 



Googlí 



- 57 — 

10. Vashámor (Fejérkôvi), vidz Fehérkô. 

11. Vashámor (Kis-Garami); Železný hámor v Hronci. 

12. Vashámor (Mósódi) Moštenický železný hámor. 

13. Vaskohó (Libetbányai), vidz Huta. 

14. Vaslemezgyár (Kvatimechi), Dielňa na železný blech v CJivati- 
mechu. 

15. Vaslemezgyár (Zólyomi), Dielňa na železný blech v meste Zvolene. 

16. Vasôntode (Kis Garami), Hronská dielňa na liatie železa. 

17. Végles, VíglaS, dedina v slatinskom okrese. 

18. Végleshutta, ViglaShuta, dedina v slatinskom okrese. 

19. Végleshuttai kôijegyzôség = Viglašhutiansky okresný notáriat 
v slatinskom okrese. 

20. Vepor hegy, Vepor 1344 m. vysoký vrch vo Vepre. 

21. Vepor hegycsoport, Vepor, vrchy — hory v Ostrovských Horách. 

22. Vidrás, Vjdrovo (Z Vidrova), osada, patrí k Čiernemu Hroncu. 

23. Vôlgyes, Dolina, osada, patrí k Čiernemu Hroncu. 

24. Vrch Szlatina, Vrch Slatina, laz, patrí k Hriňovej. 

Z. 

1. Zalobudza, Zalobudza, majer medzi Ocovou a Dúbravou. 

2. Zalobudza patak, Zalobudza, potok cez Zalobudza tečúci. 

3. Za príechodi, Za Priechody, rúbaniská, osada, patrí k Detve. 

4. Zavaros alebo Zavoros, Závodia, osada, patrí k Čiernemu Hroncu. 

5. Zlatna, detvanské lazy pri Detve. 

6. Zolna, Zolná, dedina v slatinskom okrese. 

7. Zolna patak, Zolna, potok, tečúci s Vepra cez Zolnú, vteká pred 
mestom Zvolenom do Hrona. 

8. Zólyom, Zvolen, sv. kr. mesto so sriadeným magistrátom, sídlo 
slúžn. okresu v zvolenskom okrese. 

9. Zólyom Brezó, Brezová (b. n. Pod Brezovou), osada a spolu 
dielňa na železo, patrí k Lopeju. 

10. (Zólyom Brezói) Vasgyár, vidz Zólyom Brezó. 

11. Zólyom Jánosi, Jánošovka, osada, patrí k Čiernemu Hroncu. 

12. Zólyomi járás = Zvolenský slúžnovký okres. 

13. Zólyomi kôrjegyzôség = Zvolenský okresný notáriat v zvolenskom 
okrese. 

14. Zólyomi vár (kastély). Zvolenský zámok, nad mestom Zvolenom. 

15. Zólyomi vaslemezgyár, vidz Vaslemezgyár. 

16. Zólyom Lipcse, (Zvolenská Lupča) i Slovenská Lupča (dla Štúra) 
n tečko (velká obec), v baňsko-bystrickom okrese. 

17. Zólyom Nómeti, Nemce, dedinka v baňsko-bystrickom okrese. 

18. Zólyom Eadvány, Radvaň, mestečko v baňsko-bystrickom okrese. 



Digitized by 



Googlí 



— os- 
lí). Zólyom Szt András, Svätý Ondrej, vidz Szent András. 

20. Zólyom Yáralja, Podzámok; osada, pod Zvolenským zámkom, patri 
ku Zvolenu. 

21. Zólyom vármegye. Zvolen = Zvolenská stolica. 

22. Zománcoló (Kis Garami), Hronská dielňa na gliedenie železných 
nádob (v Hronci). 

Toto administratívne podelenie je spracované, čo sa týka: 

I. madarsJcých názvov 

a) na základe soznamu stolice zvolenskej, vydaného za &asov hlav- 
ného župana baróna Jána Radvanského. 

h) na základe administratívnej a cestopisnej mappy stolice Zvolenskej 
z tých časov, keď ešte nebolo uvedené do života Štátne matrikárstvo, čo 
z toho súdim, lebo je na nej označený ešte židovský matrikársky úrad. 

Toto časové určenie preto nemôžem precísne označiť, lebo jak na 
sozname, tak na mappe nie je udaný rok. 

Čo sa týka: 

n. slovenských názvov: 

a) na základe láskavých výpovedí pp. Ľudovíta Turzu, Dr. Ivana 
Turzu, Andreja Hanzlíka, Dr. Jána Veselá, A. B. . .y, Pavla Križku a 
Jána Kozelnického. 

1) na základe vlastnej zkúsenosti. 

c) na základe geologickej zprávy o horilom Považí a Pohroní od D. 
Štúra, odo dňa 31. marca 1868: Aus dem Jahrbuche der k. k. geolo- 
gischen Reichsanstalt, 18. Band^ Jahrgang 1868, III. Heft, Bericht ilber 
die geologische Aufnahme im oberen Waag- und Gran-Thale, von D. Štúr. 
Vorgelegt in der Sitzung am 31. März. 

d) na základe vojenských špeciálnych máp (1:75.000) z rokov 1879, 
1880, 1881 a 1885. 

e) čo sa tyče rozdelenia — roztriedenia hôr na základe článku p. 
Andreja Kmeťa, uverejneného v „Slovensku", prémii Umeleckej besedy 
v Prahe, pod názvom: „Prírodní pomery na Uherském Slovensku." 

Toto administratívne podelenie stolice zvolenskej obsahuje všetky 
obce a osady, všetky slúžnovstvá a okresné notáriaty, ktoré sú len v me- 
novanom sozname obsažené, Jalej obsahuje všetky topografické názvy hôr 
menovanej administratívnej a cestopisnej mappy, nakoľko sa týkajú samej 
stolice, konečne i daktoré osady^a potoky na vojenskej špeciálnej mappe. 

Kde boly odchýlky medzi úradným stoličným soznamom a admini- 
stratívnou mappou, tam som bral za základ soznam a nie mappu. 



Digitized by 



Googlí 



Naše deti. 

Príspevok Ľrahotiny Kardossovej *) doplňuje Jbudmila Markovióorá, 

ICed krstná matka odoberá sa s nemluvDiatkom do kostola, prerečic 
ku kmotre: „Odnášame vám pohana, donesieme kresťana/ 

Ked navráti sa od krstu: „Odniesli sme vám pohana, donášame 
kr^tana." 

Ked matka ide od úvodu, všetky úvodnice berú diéta na ruky, aby 
iM)lo vzácne, aby sa oú trhali, keď dorastie. Pritom dávajú mu peniaze 
do podušky, do vienka, do križmy. 

Ked sa malé diefa zo sna usmieva, to sníva sa mu, vraj, o anje- 
liekoch. 

Malé bába uspávajúc Či-fci-či-či, há-há-há-há! 
Väčšiemu spievajú:* • 

Hajulenky beli. Haju, haju, usniže, 

môj anjelik biely, Pánbožko fa kolíše, 

hajulenky hája, anjeli čky hrajú, 

pôjdeme do hája. že ti snfčky dajú. 

Tiež: 

Spi, dieťatko, spi, zavri očičky. 
Pán Boh bude s tebú spati, 
anjeličky kolerabati — 
spi, dieťatko, spi, zavri o'Mčky. 

Pestúnka, ked kolfše, spieva: 

Haju, haju, spiže, Hoju, hoju, hojky, 

mama varí slíže, mama pečie dolky, 

jakové, takové, a tatíček chlebíček, 

syrové, makové. odkrojí nám krajíček. 

Haju, haju, hajušky, Búvajže mi, búvaj, 

mama varí halušky; len sa nenadúvaj; 

haju, haju, haju, ked sa mi naduješ, 

aj nám dačo dajú. buvať mi nebudeš. 



«) Sborník MSS., roč. VL, 2., str. 129. 



Digitized by 



Googlí 



— 60 — 

Tiež : Alebo : 

Haju beli, Búvaj, dieťatko, búvaj, 

manka varí príde k nám Svámy Šuhaj 

pery-pery, na peknom bielom koni — 

a keď ich navarí, už mu šablička zvoní, 
pôjdeme my bani. 

Malému dietatku príhovárajá sa: „Ľjst! Apsht! Kukuc!'' 
Keď skrývajú sa diefafu s boka na bok za pestúnkinu hlavu : „Kde 
je — kde je? Zakukaj! Tu si ty?" 
Keď dieía rúčkou kyne: „Pá I Pá!" 
Keď rúčku zvŕta: „Jako sa máš? Tak len, tak len/ 
Keď diéta učia stá(: „Pán, pán, stojí sám ľ' 
Keď ho kŕmia: „Otvor ústa — ham kapusta!" 
Keď rúčkami čapká: 

Čapulenky čapušky, 

išly babky na hrušky, 

postávaly na vráta, 

popadaly do blata. 

Keď prstami prepletá, pri poslednom slove rúčky rozhodí: „Šijem 
hotky do robotky, šic!" 

Dieťa najskôr tancuje, potom drotuje: 

Ja som dobrý remeselník 
z tej trenčianskej stolice, 
po mestečkách, po dedinách 
chodím drotovať hrnce. 

Hrnce, misky, také poháry! 

Pri tanci i túto spievajú: 

Tanci, tanci, tanci; Tanci, tanci, tanci, 

pôjdeme my k Anči, pôjdeme my k Anči, 

a od Anči ke Kače A od Anči k Elene 

na ty čerstvé koláče. na varené pálené. 

Alebo: Hopsasa, rasasa! nôžky moje 

išly by do roboty, neskoro je I 

Keď dieťa laskotia, dvoma prstami preberajú: 

Leze, leze po železe, 

kde nájde dierku, všade vleze. 

Keď dieťaťu vodu dávajú piť: 

Brmbalo moje, brmbalo, 
brmbi, moje, brmbi. 

Keď dieťaťu rúčku ohýbajú: 

Po vôli, ručička, po vôli, 
na koho tó ručička povolí? 



Digitized by 



Googlí 



— 61 — 

Keď pastou o stôl tlčie: 

Tuto kiýeni; tuto kujera, 
tuto iskry skáču. 

Keď si diefa sediacemu na nohu stane a sa čača: 

Čača na koni, 
púček makový; 
otvor, bábo, vráta, 
nesem koňom mláta; 
a keď neotvoríš, 
šuchnem (a do blata. 

Keď sa s diefatom na rukách v polkruhu rozháňa : 

Kosfm, kosím trávu Nebojím sa horára, 

na zelenej lúce, ani jeho kocára, 

neni horár doma, len sa bojím velice 

iSiel do Senice. ryphtárovej palice. 

Keď sa diefa na lone hotká: 

Hio, hio na koníčku 
do Liptova pre soličku. 

Tiež: Alebo: 

I tu tak sejú mak Hopsasa, rasasa, 

i cibuľku i cesnak. čert babu natriasa. 

Keď dá dieťa kvetinu ovoňať, kýchne sa: „Apci!" 

Keď sa deťom kaSička na dlani varí : 

Varíme, varíme kasičku 

na zeleuom randlíčku; 

tento pýta papať, 

tomuto nemáme čo dať; 

tento hovorí: poďme krásť; 

tento hovorí: chytia nás; 

a tento maličký: nažalujem na vás! 

Tiež: 

Tuto bola studienečka, 

Pila na nej Ludenečka, Varila myšička kasičku 

utekala, utekala, na zelenom randlíčku. 

túto sa schovala. 

Zakončia : Tiež : 

A tomuto ništ nedala, A tomuto malunkéuiu 

odrezala mu hlavičku, utekala pod pažičku 

utekala, utekala pre užičku. 
na vodičku, ua vodičku. 

Keď dieťa dáva packu, ukazuje rúčkou na dlani: 

Krížom, krážom, ' 

prstom, loktom, 
pác! 



Digitized by 



Googlí 



- 68 - 

Kcd diefaťu dotýkajú sa prstom tváre: 

Oltáreček, 
sviečečka, sviečečka, 
poduštička, poduštička^ 
dvierečka, 
schodeček, 
cingylingy zvoneček! 
Ked dietafu hlavu dlaôami s boka na bok sáču: 

Meli, meli múčky, 
červené klobúčky, 
čo zomelem, to predám, 
mlynárovi nič nedám^ 
a mlynárke bakku, 
vyšívanú šatku. 
Deti si štipcom ruky pochytajú a na kouec sa po nich poplieskajú : 

Kvá, kvá, kvačica, Daj nám, mlynár, čapice, 

čierna, biela kačica rozženieme kačice: 

po mlynečku chodila, heš, heš, heS, 

kačičky si vodila. heš, heš, heš! 

Ked sa zpak ruky po 3 prsty zakvačia a ukazovákom sa palec do- 

ý * Pýtam, pýtam na havrane (arhane, 

všetky prsty dolámané, 
kto mi dá, kto mi dá, 
toho Pán Boh požehná. 
Kto mi nedá, kto mi nedá, 
toho psi zedá! 
Alebo: Toho psi masarskí roztrhajú. 

Kcd dieía smrká, prekárajú ho: 

Bol jeden smrkonos, 
tak ho smrká, 
tak ho smrká: 
nebolo mu za groš dost! 

Ked sa dievča uderí, tešia ho: „Však sa ti to zahojí, kým sa vydáš!" 

Ked uderené miesto fúkajú a trošku poplujú: 

Jaká bolesť, taká masf — tf, tf, tf! 
netreba tam sadla klásť — tf, tf, tf! 

Kcd su chlapček poreže, ľutujú ho: 

A ja som malý chlapeček, 
porezal som si paleček; 
ach, jaj, šak to bolí, 
už sa mi ten paleček nezahojí! 

Alebo mu spievajú: Dievčaťu spievajú: 

A ja som malinký pacholíček, Ej, hora, hora, hájiček, 

stúpil mi koníček na malíček; porezalach sa malíček; 

ach. Bože, prebože! porezalach sa, bolí ma, 

jak to veľce bolí, príde Janíček, zhojí ma. 
už sa mi malíček nezahojí! 



Digitized by 



Googlí 



- 63 - 

Keď si dieťa kladie niečo do úst, žebná sa po tvári: 

Izák, Jakub, Abrbám, 
daj mi chleba, bude ham! 

Tiež: Otče náš, jenž si, 

daj chleba, zjem si! 

Ked deti pýtajú chleba: 

Odkrojte mi krajíček, 
aby sa mi ušiel Janiček; 
a mne smidku 
dlho žitku. 

Kto darované nazpat vzal, vyvolávajú na neho: 

Najprv dal, potom vzal, 
na kameni žaby dral! 
a žaby sa sbehly 
a Janíčka zjedly. 

Keď zasadne cudzie miesto, odháňajú ho: 

Na prostred mora 
dole z cudzieho koňa. 

Keď treba pre dačo utekať: 

Nohy na pleca, 
hlavu do vreca! 

Keif treba na dačo hore vyliezť: 

Hore sa, dole sa, 
lámte, chlapci, kolesá! 

Keď deti tlčú mak, prekárajú ich: 

Tlky, tlky, rytopen, Tiež: Tučem, tučem mak, 

čo je kdesi, na slepičf pak, 

vyskoč ven! aby stará nekvákala, 

lebo nemá zač I 

Keď dievča píska, hvízda, zahriaknu ho: „Nehvízdaj, lebo ľanna 
Mária plače." 

Deti sa tešia: 

Na Vianočky plné gačky, len do pol brucha, 

na Velikú noc na svätého Víta 

na jeme sa moc! len čo si napýta! 
na svätého Ducha 

Keď dieťa spadne, volajú naň: „ľoď sem,, zdvihnem ťíi!" 
Dievčatá vysmievajú: 

Jedna Beta, dve Bety, Mariša, Mariša, 

to sú samé klebety. nepozeraj na Miša. 

Jedna Zuzka, dve Zuzky, Judka, Judka 

to sú samé motúzky. mala muža mutka, 



Digitized by 



Googlí 



— 64 — 

Kač — Kač — Kačena, 
nasypem ti jačmeňa. 

Alebo : 

Eva spadla s chlieva, 
zabila kohúta; 
utiekla do kúta, 
zlomila si nohu, 
chvála Pánu Bohu! 



Za komiárom vykrikujú: 

Kominár, kominár, 
kedy si sa umýval? 
„Včera večer v sobotu, 
kedl som nemal robotu." 



Za žobrákom: 

Odkiaľ si? „Z Pustej vsi." 
Čo robíš? „Pýtam si.« 
Kde máš kapsu? „Na nosi.*' 



Maznavej spievajú: 

Ništ inšie nerobila, 
len vždycky blečali: 
škaredá, zašubraná, 
čo sis' to začala? 

Maznavého vysmievajú: 



Vzdorovitej spievajú: 

Moja milá, netrucuj, 
len sa piskne napucuj: 
budeš pekná, červená, 
jako cvikel pečená. 

, Smejú sa, jako na Morave plačú." 



Maškrtnému chlapcovi spievajú: 

Za kachľami hrnec, 
a buchty sú v nem; 
Janko kol nich poskakuje, 
buchty z hrnca vyťahuje: 
poďte, buchty, sem, 
sem, sem! 



Taktiež všetečnému: 

Tak mi mamka riekla, 

ked posušky piekla: 

„Chceš, Kubo, uderím {a." 

A ja som riekou, 

za pec utiekou: 

hopsa, mamka, nebojím sa! 



Hubatému spievajú: 

Nebudem dobrý, nebudem, 
kým ma oderú na bubon; 
keď na mne budú bubnovať, 
ešte im budem hubovať. 

Porovnania: Otrhaný, jako lipa na Filipa. — Čo sa vrtíš jako švec 
na vahani? Alebo: Tancuje, od zeme nikam. — Drápe sa, jako žaba na 
orech. Tiež: Nadúva sa, jako prázdny mech. Tiež: Si tlstý, jako komár 
pod kolenom. 

Keď sa deti učia chytro vyslovovať bez oddýchnutia: 

Pred potokom za potokom V teplej peci prasa kvičí 

piet kýt konopi. na pekáči. 

Alebo: Skákalo psisko 
prez kriepopisko, 
prez pcháč, prez rasocháč, 
prez Nevyrovnávalovo humno. 

Tiež: Pán kaplán, pán kaplán, pán kaplán. 
Otázky a odpovede: Co budeme jesť? Obzerance s čakanei. — Klo 



Digitized by 



Googlí 



— 65 — 

umrel? Živý. — Čo nového? Videl krivý ämatlavého. Kolko je hodín? 
Yäak si ja hodím. Alebo: Kolko je hodín? Eolko bolo včera o tomto 
čase. — Kedy to bude? Na svätého Dindy, 60 nebude nikdy. — Čo si 
dostal? Z koláča dieru^ z trdelníka prostriedok a z opice chvost. — Kde 
(kam) ideš? Sovno za nosom. — Prečo? Pre staré vreco. 

Ospalému : Zábudlivému : 

Komu sa zjécha, Zapíš si to 

rád by išiel, kde je viecha. do komína uhlíkom. 

Malého pisára prekárajú: Alebo: Jedno leží, druhé beží, 

Háčky báčky ^^®**® ** ^^ ^^^^' 

prišli k nám vojačky. štvrté hlavou kýva. 

Malá žiačka učí sa čítaf :' 

A, B, G, mamička mna chce, 
D^ £, M, ja mamičku chcem. 

Keď sa dva kroky s boka na bok kročí a na konci sa zavrtí : 

Keď som chodil do školy, 
učil som sa litery; 
jeden, dva, tri, štyri, 
to sú pekné litery. 

Pri tvrdení dačoho nepravdepodobného povie sa: 

Amen I 
zabil babu kameň 
a deda postruheii. 

Keď deti mliečny zub prehadzujú prez strechu, volajú: 

Myšička, myš, poď ke mne blíž, Myšička, myš, poď ke mne blíž. 

ja ti dám kostený, Kocúrko moj milý, 

ty mi dáš železný — nepôjdem von z díry, 

kostený z(j)íš. lebo ma z(j)iš. 

Keď sa hladká z ručníka urobená kočička, hovorí sa: 

Cicuška, micuška, kde si bola? 

y komúrce na púlce. 

A čo si tam robila? 

Mléčko pila. 

A mne si ništ nenehála? 

Sama málo mala. — 

Šic, kočka, na myši ! 

Keď sa hrajú na nemých, povedia si: 

Vé mlyne na klyne Ja som pán kapitán, 
červivý pes, prerečiem čo chcem, 

kto slovko prerečie, červivého psa 
mosi ho zesf. nechcem. 

Keď si hladia do očí, aby sa nezasmiali: 

Hledmejme se, 
nesmejme se, 



Digitized by 



Googlí 



a kto zruší, 
chy( za uši. 

Ked sa dieťa hnevá, prekárajú ho: 

Zasmej sa mi, nechce sa mi. 
Ukáž zuby, nemám huby. 

Ked je pod mračnom, vyvolávajú deti: 

Výndi, výndi, slnečko, 
za makové zrnečko. 
Šak my ti ho dáme, 
čim sa poihráme. 

Alebo: Ked prší: 

Áionka, ronka, Neprš, neprš, déšč, 

daj, Bože, slnka. povezeme réž 

A jak nám ho nedáš, na koláčky, na pagárky, 

tedy nám ho predáš. Pánbožkovi do čepičky, 

A jak nám ho nepredáš, tebe dáme též. 

tedy nám ho darmo dáš. 

Syn, sediac na fúre zbožia, volá na otca: 

Tatíčko, teče rážl 

Neboj sa, synku, 

šak si kúpim kabáč. (Pagáč.) 

Ked vietor na prostred cesty prach krúti do výšky, volajú : 

Kykyndora, vetor krúti! 

Komu je zima, na toho volajú : 

Ked ti je zima, strč sa do komína, 
ked ti bude teplo, hybaj pod okienko. 

Ked počujú deti kukučku zakukať, spytujú sa: 

Kukulienka, má panenka, 
kolko mi rokov dáš, 
kým pôjdem na sobáš? 

Za strnádkou volajú deti: 

Čičitŕň, čičití-ň, 
vypáraj mi z paty tŕň. 

Na pipíšku volajú: Tiež: 

Podpolem, podpolem! Podte žať, podte žaí! 

Lastovička zobúdza sedmispáčov: 

Stávaj, darebáče, 
Budeš h jísti. 

Ked chytia deti kočku za ocas, spytujú sa: 

Máš tatka? Máu! 
A manku? Mán! 

Malá deti učia sa vvsloviť: 



Digitized by 



Googlí 



r 



Za včelou nôtia: 



- 67 - 

Žaba krká a kukučka kuká. 

Polná včela; polná včela, 
žihadlo má jako ruka. 



Alebo: Polný šräeň, polný ôršeň, 
žihadlo má jsJco ruäen. 

Keď sliepka kodkodáka: 

Kod-kod-kod-kod kod-kodák, 
nesem vajčo jako klát, 
kohútkovi nepoviem, 
jedno predám, druhé zjem. 

O sliepke hádajú: 

Ide húdek, nese súdek 
a v tom súdku dvojí trúnek. 
Čo je to? 
Keď idú kravy s poIa, spievajú si deti: 

MÚ kravičky mú, 

jedna za druhú, 

jedna nese mliečko, 

druhá telátečko, 

tretá smotanu. 
O kravách si rozprávajú: 

Bol jeden pán, 

a mal moc kráv^ 

jedna bola strakatá, 

druhá bola makati, 

tretá bola biela, 

štvrtá bola čierna. 
A tá prvá aká bola? 

Keď mŕtvemu zvonia, volajú deti: Dakde žaby krkajú: 

Kmotor Ján Umreu ! 
umreu nám. Ktože? 

prosme zaň! Čože? 

Keď chudobný zomrel: Trhan, šklban! 

Trhan, šklban, ,, Umreu páni 

trhan, šklban. Umreu pán! 

Keď je svadba, vyvolávajú za muzikantmi: 

Ešte ona môže byť, — 
čo sis chytil, to si drž. 

Keď mladá žena ochorie, posmievajú sa jej : 

Ta to tela, preskočím ho! 

Ta tú slamu, podknem sa na ňu. 

Keď kvitne materina dúška, spievajú deti: 

Materina dúška, 
Nechoď za Matúška. 



Digitized by 



Googlí 



— 68 — 

Keď sa dievča hrá na hostinku, spytujú sa: 

Kucharenka, (o varlä? 
Príde k tebe tovariš! 

Keď niekto ochká, zanôtia mu: 

Acht Ach! Ach! 
rozsypala hrach; 
skákala pomaly 
rozsypala hobály; 
•kakala hubky^ 
rozsypala Supky^ 
ach, ach, ach! 

Kto povie miesto áno mhm: 

Aha, mhm, čo to máš? 
Aha, mhm, truku. 
Aha, mhm, kdes ju vzal? 
Aha, mhm, v hruku. 

Hluchému sa posmievajú: 

Vitaj, mitrla, na trhu, 
Nesem húsera v batohu. 
Jako sa ty vaši mávajú. 
Tri groše mi zaňho dávajú. 
Ach, Bože môj, šak si hlúpy. 
Myslím, že ho niekto kúpi. 

Keď sa dvaja neporozumeli: 

Ja' o koze, 
Ty o voze. 

Keď sa deti do hry čítajú: 

Ekety, pekety, zukrty mé, Itum, kvítum, habine, 

abľiy švábri, domine. nus puf geheraus. 

Alebo : 

Ededen, mededen, tintríntán, 
hajdu, šógo, mit kiván; 
hetky, betky, kineretky, 
ty si taký velký pán. 

Tiež : Aj : 

Anevanci, tranevanci, Katolíci v jednom dvore, 

piteranci, koledanci, honili sa s turci^ 

éhan, špréhan, jeden turek 

pitirui, prágan. za pazúrek, 

Pragity, góto, už sú oba v konci, 

letťlion vóto, buk, suk, venl 
on puk vek. 

Tiež: Cigórie, móre, ajne miši nore, 

bum, dum, dederum, 
ajne rosa ab. 



Digitized by 



Googlí 



69 — 



Aj: 



Hry f M chyianku: 

Sedí zajÍG pod dubem 
hraje karty s holubem. 
A ty milá holubičko, 
daj mi toto vajíčečko. 
Ja pújdem do Brna, 

Tiež: 

Umrel nám žid pod poličku, 
pojedol nám šošovičku. 
Až nás bude bóniť, 
budeme mu zvónit. 
Hoň, žide, hoň, 
trebárs krky zlom. 

Tiež: 

Od trnky do trnky, 
hladali žgongolky, 
žgongolky tot, 
preskočil plot 
šuchy miechy na orechy. 

Alebo: Tiež: 

Jeden, dva, to som ja. 
Jeden, tri, to si ty! 
Jeden, štyri, ty si z dfry. 
Jeden, pä<, nič neplef. 
Jeden, šes<, ty si pes. 
Jeden, sedem, ty si jeden. 
Jeden, osem, votkaj nos sem! 
Jeden, deväť, budeme ťa hnevať. 
Jeden, desať, budeme ťa vešať. 
Jeden, jeden, jedenásť 
A ty, Jano, chytaj nás! 

Hra na plátno. 

Pozri do neba! 
Čo Pánbo robí? 
Pece koláčiky. 
Dal ti? Áno. 
Kde si ho položila? 
Na kraj stola. 
Kto ti ho uchytil? 
Mladá sova. 
Kde s ním lecela? 
Do komúrky. 
Čo tam uchycívaV 
Kus homúlky. 

Hra na mená. 

Cinci, binci! Kto si? 
Andel. — Čo chceš? 
Gara^u. — Není tu! 
vyletela komínom. 



kúpim si tam šnúru. 
Šnúra sa mi zatočí, 
holbu vína vytočí. 
Popelatá, štropelatá ven, 
uhodím ťa zlatým kamenem. 

Alebo : 

V šlrem poli hruška stojí, 
kto je šelma, ten sa bojí. 
Ja som šelma, nebojím sa, 
chytím šablu, postavím sa. 
Hrajte mi, trúbte mi, 
zahrajte mi marš! 



An, tan, tes, 
ty si starý pes! 
A ja mladá veverička 
a ty za mnu bež. 



Strýčko! smime sa 
jít okúpat? 

Môžete, môžete, 

ale rybyčky 

mi nepoplašte. 
Ah— áh! 
Ši— ši— ši. 

(Kvokne si opodál a 
napodobní, ako by sa 
kúpala. Kecf ryby po- 
plaší, chytajú ju.) 

Hra na repku. 

Môžeme si repky natrhať? 

Môžete, môžete, 
len jamku zahrňte, 
aby pán nepoznal. 
Pozri do neba! 
Čo Pánbo robí? 
Penáze číta. 
Čo ti dal z nich? 

Babku. 
Sadni na lopatku! 



Hurdy, burdy! Kto si? 
Čert. — Čo chceš? 
Pivoňku. 
Ber si ju. 



Digitized by 



Googlí 



— 70 — 



Hra na elaié prasa. 

Hádaj, bádaj, hádula, 
Kde je moja zlatá guľa V 
Ja bych rada bádala, 
U koho som videla. 
U marasa, u karasa, 
Daj mi moje zlaté prasa! 

Hry na holo. 

Lésane, lésane, 
pleteme my lésane; 
ale ich my nepleteme, 
lež sa pletú samy, 
jako horní páni. 
Pod stolom sú drobce, 
kurča vodu chlopce, 
málo nás, málo nás, 
poď, Anička, medzi nás. 



Alebo : 

Hádaj, hádajú hádaču, 
koTko pečú koláču? 
Ja by rada hádala, 
u koho som zbadala: 
u marasa, u karasa, 
daj mi moje zlaté prasa! 

Alebo : 

Slfžence, slfžence, 

osypané žgance — 

málo nás, 

málo nás, 

poď, Anička, medzi nás! 

Moc nás, moc nás, 

chod, Anička, preč od nás! 



Tiež: 



Jede, jede páôa, jede, jede žáma, 
jede, jede všetko naše ritelstvo 
pre tú dcéru krásnu, jako hviezdu jasnú, 
kerá má tri dvory o deváti havraúkoch. 

Verš sa opakuje, len prvé slová sa zamenia: 

Vítame vás — vezmite si — ďakujeme. 

Hra na lokeš. 

Lokeš! čo chceš? 
Toho pozadného. 
Chyt si ho, jak môžeš. 

Alebo : 

Chyť palicu, zabi ho! 

Hra na holo. Pri poslednom slove si deti kvoknú. 

Kolo, kolo mlynské, 
za štyri rimské, 
keby sa nám polámalo, 
škody by nám nadelalo, 
čapulenky čap! 

Hra na hapucína. Deti, pochytajúc sa za ruky, v rade idu v pred a v zad. 

Ja som starý kapucín, 
nemám nič nového, 
len ty jedny klapice 
z dreva lipového. 
Klap, klap, klapice 
z dreva lipového. 



Digitized by 



Googlí 



— 71 — 

Hra na Adama. Deti utvoria kolo; kto je v kole, ukazuje vSelijaké 
figúry, ktoré všetky deti za nim robia. Tak raz začapká, raz zadupe, 
repku strúha, dlhý. nos ukdže atď. do nekonečna, až naposledy si ustatý 

sadne. 

Mal náš Adam vela detí, 

acby já, jaj! 
Bolo ich tam ako smetí, 

ach, já, jaj ! 
Tí robili takto . . . 

ach, já, jaj! 



1. 



Detské í)esuicky. 



3. 



Straky, vrany 

za humny oraly; 

blcha skáče, 

na voz snopky hádže; 

veš leze, 

do stodôlky ve^e. 

2. 

Komár k muške prisedá, 
rád by sa ženiti; 
vlk galoty natriasa, 
rad by dnižbom býti. 

Veš bude družicu, 
blcha tanečnicu, 
a ploštica kuchárku, 
hnida zasednicú. 



Ženilo sa ^taré bydlo 
a bralo si motovidlb; 
všetkých vtákov povolalo, 
len tú sovu vynechalo. 
Keď sa sova dozvedela, 
sama si tam priletela; 
sadla si tam na kraj piecky, 
kázala hra< po nemecky. 
A ten vrabec, prvý tanec^ 
stúpil jej na pravý palec. 
Však si, vrabce, však si hlúpy, 
nestúpaj mi na pazúrky; 
keby tu neboli hosti, 
prašťali by tvoje kosti. 
Hej, ale keď sú tu hosti, 
nechcem robit mrzutosti. 



Keď komára ženili, 
kúska chleba nemali; 
priletel k nim sláviček, 
daroval im krajíček. 

Keď komára ženili, 
kvapky vína nemali; 
priletel k nim sláviček, 
doniesol im žajdlíček. 



Tak sa oni popili, 
až komára zabili; 
komár leží na dvore, 
muška plače v komore. 

Neplač, muška; čo ti je V 
veď ti komár ožije. 
Horké jeho ožití, 
keď je na smr( zabitý. 



-^^ 



Digitized by 



Googlí 



sto rokov z dejov uhorského umelectva 

1800-1900. 

Maliarstvo, sochárstvo s 235. obrazmi v texte a 30. samostatnými prílo- 
hami. Vydané podporou k. uh. ministeriuma vyuiby a osvety. 
y Budapešti, Atheneum^ literárno-knítlačiarsko-úi* spoločnost 1901. 
Tomáš Szana. (Szana Tamás. Száz év a magyar miivészet torténetéból 
1800—1900. Festészet, szobrászat. 235 szôvetképpel és 30 ônálló mel- 
léklettel. A vallás- és kôzoktatásUgyi m. k. ministerium támogatásával. 
Budapest, az Atheneum irodalmi és nyomdai r. társulat kiadása. 

Nielen zovňajšie skvostne vystrojenie knihy: velký kvárt formát, 
hrubý papier, na vrchu zlatorez, krásna tlač a nadovšetko reprodukcie 
obrazov a skulptúr^ daly podnet k úvahe prítomného pojednania^ ale 
obzvlášte sám obsah knihy. Nachodíme v nej mená majstrov, našich naj- 
bližších krajanov^ ako Júliusa Bencúra, pochodiaceho z Oravy; sochárov: 
Adolfa Huszára zo Sv. Jakuba pri B. Bystrici, Štrobla z Liptova a Lau- 
rinca Dunajského zo Slov. Lupče. 

Čo za sto rokov na kultúrno-umeleckom poli v kresbe, mafbe, skul- 
ptúre a sochárstve sa vytvorilo v Uhorsku, to všetko umelecké a kritické 
pero najvýznamnejšieho maďarského kultúrhistoriographa Tomáša Szanu, 
v tomto diele krátkym, ráznym a majstrovským spôsobom vo forme histo- 
ricko-kritickej ocenilo. V krátkom vý(ahu sdeľujem tu obsažnú prácu 
k vôli oboznámeniu čitateľa s madarsko-kultúrnymi snahami. 

V prvom odseku spisovateľ vychodí od prvých počiatkov temnoty a 
nevšímavosti maďarského národa naproti krásnemu umeniu. Stredná vrstva 
obyvatelstva, a uhorské zemianstvo zvlášť, necítily potreby sa vzdelával 
Mestá boly nemecké, kommunikácia nezodpovedaj úca, politické pomery 
zlé! Vysoká aristokracia bola tiež nemecká a ľahostajná pre maďarstvo. 
Vo všeobecnosti sa malo zato, že maďarský národ vzdelania ani nepotre- 
buje. Tak v časopisoch si postavili otázku: „Vajjon szúkséges-e, hogy 
egy nemzet (mint már p. o. a dicsô magyar nemzet) a képirás 's raj- 
zolatok elômozdítása által pallérozodjon." 

Po zemianskych kaštieloch a salónoch nenachodíme počiatkom to- 



Digitized by 



Googlí 



— 73 — 

hoto stoletia žiadnych obra7ov, mimo málo od cudzích majstrov. Krom 
krásnej a bohatej obrazáme grófa Mikuláša Eszterházyho, ktoró tiež vo 
Viedni bola opatrovaná, v celom Uhorsku nájdeme len dve, ktoré by boly 
mohly slúžit za vzdelávacie prostriedky pre umelcov. Jedna bola obra- 
záreň Jána Fáya v jágerskom lyceume^ a druhá grófova Brunzvikova 
v Budine. 

Na umeleckú stránku priôla reč po prvý raz v Uhorsku vtedy, ked 
Franc Kazinczy r. 1806 pozdvihoval otázku o postavení pomníka pre M. 
Csokonai-a, a domorodému umelectvu prvé počiatisy založili homo-iihorskí 
umelci v prvých dvoch desaťročiach minul, stoletia. A títo boli všetci 
z meštianskej triedy a nemeckého mena, ako sú Andrej Adler z Preš- 
porku, Lachbichler, Deutscher a Perger z Holiča; len že oni nepožívali 
od madadlarskej pnbliky žiadnej úcty, ako o tom hovorí ,,Tudományos 
Gyujtemény« z r. 1819. 

V tomto období znaroenitejší boli Ján Michal Hesg rodom z Jágru 
nar. r. 1768 a súčasne Ján Donát portraitista. Zo sochárov ako význam- 
nejšieho spomína Ladislava Dunajského, rodom z Lubietovej vo zvolen- 
skej stolici. 

Ale vzdor tomuto, a že už aj madarstvo malo svojich učencov vo 
Viedni, aristokracia ešte vždy privolávala cudzích, nemeckých umelcov 
do svojich bytov a do Pešte. Tak ku pr. sasko-meiningenský maliar 
Fridrich Krech potraitoval mnoho aristokratov; ba ešte aj Štefan Szé- 
chenyi dal svojho otca Jánom Enderom nemcom portraitovat^ vzdor tomu, 
že Donat už dobré meno požíval. Ani Francova Eazinczyho vrelá za- 
ujatosf za maďarské umelectvo nepohla umením napredok. On požiadal 
grófa Jozefa DessewfFyho^ aby Pavla Balkai-a na poli maliarstva pinoho 
sľubujúceho, rodom z Jágru, podporoval. Študoval vo Viedni. Stal sa 
ináče výborným maliarom kvetín, ale, krom vari dvoch prác, nezostalo 
viac po ňom. 

Všeobecnost si krásne umenie až potom začala všímat, keď zainteres- 
sovalo sa zaň aj peštianske museum, ktoré gróf Franc Széchenyi roku 
1802 založil a roku 1807. sám snem za také vyhlásil. Széchenyi daroval 
svoju celú knižnicu a sbierku. Na to sa hneď po krajine zaviedly sbierky 
nielen peňažné, ale i vecné. Mnoho sa nasbieralo (Martin Kovachich) 
r. 1810, obžvlášte reliquistických vecí; len obrazov, sôch a skulptúr 
málo. 

Časopisy v rokoch 1815 — 1821 spomínajú v maliarstve znatných 
domácich : Starká rodom zo Šoprona, Rombauera, Steina, Gabriela Stett- 
nfra a Aloisiu Szapáry. Po nich nezostalo avšak len meno. Mená si za- 
chovali ešte Hofbauer, Marczinkey, Jozef Schärifer, Franc Šimo a Mi- 
clael Vandza^ historický maliar. 

Tlač robila svoju povinnosť, povzbudzovala obecenstvo za umenie) 
a e aristokracia nepodujala nič za vlastenecké sily. Z príležitosti pre- 



Digitized by 



Googlí 



- 74 - 

triasania otázky na stoličnej kongregácii v Zemplíne r. 1826, či latinská 
u či maďarská reč má by( úradnov, začalo sa i v Pešti madarísovat. 
Toto hnutie sa šírilo a prešlo i na zovňajšok. Začaly samú Pe6( okra- 
šlovaf., sochami ozdobovať, no pravda v prvých počiatkoch nepatrne (Michal 
Bauer rod. z Budína a Franc Uhrl sochári.) V rokoch 1764—1834 objavil 
sa sochár Štefan Ferencsy, národ, v Rim. Sobote r. 1792. Pôvodca ho 
menuje viac naturalistom, ako erudovaným sochárom a s ním aj tretiu 
desatinu tohta stoletia zatvára. 

Pomery umelecké polepšily sa len so založením učenej akadémie. 

Druhý odsek počína so štvrtým desaťročím, v ktorom (1840) v me- 
siaci júni otvorili prvú umeleckú výstavku v Pešti. Bola slabými silami za- 
stúpená. Najpodarenejší obraz vystavil Jozef Schmiedt : Matiaša Hunyadyho. 
Záchvat výstavkový ale chytro zhasol, lebo obecenstvo sa neinteressovalo. 
Z velkého obecenstva umelectvu nedostávalo sa žiadnej podpory. Umelci 
pracovali na spôsob remeselníkov. Budili zaujatosť na všeliaký spôsob; 
dovolávali sa dám, aby domácich umelcov, sochárov podporovaly. Tak 
roku 1846 započaly sa podpisy na „Szoborcsarnok", ale prv zaspal, akoby 
bol mohol doniesť úžitku. 

Musel prísť cudzinec Marastoni, maliar z Benátok, ktorý skvostne 
zariadenú privátnu školu umelecká založil, ktorá avšak tiež pre nevší* 
mavosť a pre smrť Marastoniho r. 1852 bez zvláštnych úspechov po nie- 
koľkých výstavkách sa rozišla. 

Franc Széchenyi darovaním svojej knižnice a svojich pár obrazov 
r. 1802 Národnému museumu, ako známo položil základ obrazáme, ktorá 
sa velmo tvrdo vzmáhala, a až len r. 1846, 19. marca sa otvorila. Vdaka 
neprajným pomerom a zlej správe ústavu, domorodí a na slovo vzatí 
umelci, ako ku pr. Karol Markó^ ani svoje obrazy neposielali do Peäte 
na výstavku. Ich obrazy nikto nekupoval, lebo správa radšej cudzích 
umelcov podporovala a aj na výstavách cudzích umelcov diela zakúpené 
vystavovala. 

Vzdor týmto neblahým pomerom umelci sa rozmnožovali a zah)žeDÍm 
„Nemzeti képcsamoku" v Národ, museume, umožnilo sa, aby domorodých 
umelcov diela boly zakúpené. 52 kusov zaopatrili. Medzi nimi i diela 
Karola Markó starš. z Levoče (maliarska rodina, ešte aj dcéry malo- 
valy). Portraitisti toho času boli: už raz spomenutý Donát, Ľarahášy 
Alois Hora, Jozef Borsos, Ludvik Latkóczy, Katarína Ivanovics atcf. 
Aj maliara genre-ov mali, ako na príklad Jozefa Molnára, ktorý sloven- 
ského drotára namaľoval. V cirkevnom maliarstve vynikol Jozef Wagner. 
Viacej pozornosti sa obrátilo dejepisnému maliarstvu ; taký bol v Rím \ 
zdokonalený Ferdinand Vidra, a Pešťan Heinrich Weber. Mnohostran- 
nosťou sa vyznačil Valentín Kiss (1826—1868). Zpomedzi mnohých jeho 
obrazov meno mu zabezpečil obraz: „Jablonczai Petes János", ako sa lúči 
so svojou dcérou pri zamrežovanom obloku, v leopoldovskej temnici v oko • 



Digitized by 



Googlí 



— 75 — 

vách okutý r. 1()74. Originál sa nachodí v Nár. museume v Budapešti ; 
iiiy v našom museumo opatrujeme podíírenú kópiu od neznámeho kopistu. 
Toho času časopisectvo sa obzvlášte Karola Marhó zaujalo; a nemali 
dosť chvály pre jeho obrazy, navzdor tomu, že motívy nebral z Uhorska, 
ale ztadiaľ, kde žil, najviac z Talianska. Často vidíme uAho i themata 
z Biblie a z Homéra. Narodil sa v Levoči r. 1790 a žil v Ríme. Bol 
krajinár a náš spisovatel ho drží za prvého krajinára Uhorska minulého 
stoletia. Velký počet jeho obrazov opatrujú v obrazárni Národ, museumá 
v Budapešti, medzi nimi čo veľmi podarený : „Pút Krista Pána do Emaus. — 
I jeho traja synovia a dve dcéry tiež sú maliari. 

Druhého z lepších maliarov toho času spomína sedmohradčana Mi- 
kuláša Barahá^a (1810—1898). Namaľoval celú galleriu podobizní čel- 
nejšícb ludí. Pozdejšie stal sa maliarom genre-ov. Maľoval i cirkevné 
obrazy a bol jeden z najlepších aquarellistov. 

Na poli sochárstva v tomto občasí (v 40. rokoch) nestalo sa nič 
zvláštneho. Jediní Rudolf Zullich a Ladislav Dunajský sa spomínajú. 

Treti odsek. Už roku 1847 a tým viac v nasledujúcich revolučných 
rokoch bolo málo chuti a zaujímavosti za krásne umenie. Mysle mladých 
maliarov umelcov boli viac s politickými veciami zaujaté, než aby mohly 
mysleť na tvorby umelecké. Umelci zavreli svoje ateliere, alebo odcesto- 
vali do cudzozemská. Len sám Barabáš portrétoval generálov povstania a 
v cudzozemskú pracovali Karol Broczhy (1807 — 1855) a Alexander Ko- 
siná. K. Broczky v Londýne sa stal chýrnym a zostal aj dvorným malia- 
rom. Od neho je známy obraz „Psy ehe a Amor.** 

Po skončení revolúcie (ažko sa chápalo k práci na umeleckom poli. 
Konečne „Umelecký spolok" začal účinkovať a obstarávať výstavky obrazov, 
lebo protegoval cudzích, dosť slabých maliarov, čo zapríčinilo veľkú roz- 
mrzenosť jak v obecenstve tak aj medzi umelci. Títo sa schopili starší 
s mladšími a počali pracovať na pozdvihnutí umelectva. Pilne vystavovali 
svoje plody Valentin Kiíis, Mikuláš Barabáš, Michal Kovdv, Ďalej súčasť 
nili sa na výstavkách medzi inými Jozef Molndr a Alexander Brodvzky 
ako krajinár, ale najčastejšie sa zúčastnil monotónny, ale veľmi plodný 
historický maliar Samuel Orlai Petrics (1822 — 1881)). (Podarené nama- 
loval: Szt István ébredés 1851) a zo starej školy I^lóric Than (1818—1899.) 

Na konci 50 rokov zjavil sa Bartolomej Szckely^ dobre vzdelaný 
v talianskej a francúzskej škole. Maľoval oltárny obraz Spasiteľa v mo- 
dranskom ev. kostole r. 1865. 

Za tohoto času politického potlačenia naplnila sa obmzáreň Národ- 
ní o museuma mnohými historickými obrazmi, pravda obrazy nie všetko 
pi 3j triedy, lež zväčša povrchne spracované. Za prvého historického 
ui iara drží pôvodca Viktora Madarásza, ktorý sa v Paríži vzdelal a 
b< v technike majstrom. Namaľoval Feliciana Zácha, Elisabethu Bátho- 
vi TI, Zrínyho, Frangepana atd. Nešťastne pochodil s nemeckou kritikou. 



Digitized by 



Googlí 



— 76 — 

Za ten celý čas nebolo nikoho, kto by sa bol s genre-maliarstvom 
zaoberal, až odrazu Ján Janko a Karol Lotz, Nemec z Hessen-Hom- 
burgu, s obrazami zo života vzatými, a s prirodzenou vemostou podatými, 
sa zjavili. PrvSí skoro sa stal významným illustrátorom (1833—1896). 
Poslednejší zostal za Čas pri genrech. Maľoval životné prípadnosti na 
puste. Pozdejäie sa obrátil na fresko-maliarstvo. Roku 1884 allegorícký 
ozdobil vo freskách klenutie opery v Pešti s výtečným prospechom. Lotz 
bol mnohostranný. 

V krajinárstve si vy dobili meno : Karol Markó, Géssa Ssilassif a 
Anton Ligeii. Tento svoje obrazy v krásnom, vidnom svetle, v úslní ma- 
ľoval. On podáva prírodu v nedeľnom rúchu. Mnoho cestoval po východe 
a zato majú i jeho obrazy toľkú pestrosC bariev. Uňho je tak nebo, ako 
i rastlinstvo živými barvami maľované. 

V sochárstve po Ferenczymu v 50. a 60. rokoch len Ladislav Du- 
najský pracoval. So strednou umeleckosfou postavil sochu Martina Lend- 
vaya; Marsalko, ktorý levov na reťazovom moste v BudapeSti>)snoval, a 
Jojsef Engel vynikol s Evou a Amorom. Štefan Széchenyi sa mu ne- 
podaril. 

Vo IV. odseku liči sa, ako vplývalo uvedenie ústavy do života na 
duševný život. A dokaziye, že ani ponad umenie neprebehlo bez stopy. 
Pod vplyvom konštitúcie koncom 50 rokov a počiatkom 60 rokov aj 
umelecký spolok „Múegylet^ vraj lepší smer vzal, totiž lepšie sa macbrí- 
sovalo, ale pritom všetkom ešte vždy nemeckí umelci boli protegovanl. 
Na súbehu týmto spolkom vypísanom sa súčastnili: Karol Lotz, Franc 
Elimkovics, Samuel Orlai-Petrics, Jozef Molnár a Ladislav Madarász. Spolok 
zakúpil len po jednom obraze Klimkovicsa a Madarásza. 

V sochárstve pracovalo sa v plánoch na pomníky pre M. Csokonaya, 
Jozefa Katonu a Vôrôsmartyho. 

Roku 1861 založili „Képzômúvészeti társulat", ktorá mala „Múegyleť* 
parallysovaf a len v národnom maďarskom smere pracovať a len maďar- 
ských umelcov podporovať. „Múegylet" až roku 1869 zanikol. Medzitým 
v tejto kritickej dobe mnoho mladých ľudí študuje a maľuje v cudzo- 
zemskú, z ktorých najviac poaomosti na seba obrátil Alexander Liezen- 
MaycTy rod. z Rábu (1839—1898). Učil sa vo Viedni a v Mníchove. 
Zpomedzi jeho mnohých a podarených obrazov, vyzdvihujem Máriu The- 
reziu, obraz teplotou dýchajúci, v kresbe a podaní, ako i v sile koloritu 
prekvapujúci. Koncom 70 rokov illustroval Gôtheho. Skončil ako pro- 
fessor na maliarskej akadémii v Mníchove. Maďarskému umeniu slúžil 
len v prvých rokoch, potom bol kosmopolitom. 

Liezen-Mayerovi blízky bol Alexander Wagner, tiež v Mníchove aka- 
demický professor. Maľoval Titusa Dugovicsa. Mnoho cestoval po Itálii, 
Turecku a bol i v Paríži a v Španielsku, čo neostalo bez stopy na jeho 
tvorby. Maľoval debrecínskych čikóšov. Pilný a tvorivý nielen v maliarstve, 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 77 - 

ale i vo freskách a illustráciach. Maloval „Mazeppu**. V jeho obrazoch 
javia sa pohyblivé momenty života. U neho všetko ž^je v pohybe. Pod 
nim sa u6il v Mníchove Michal Munkácsy a Pavel Vágó. 

Zo života maďarského ludu maloval, tiež v Nemecku vychovaný Favel 
Bôhm. Yeikú pozornosť obrátil na charakteristika madbrského sedliaka. 
Jemu podobný bol Ján Valentíny, ktorý mal v cigánoch zaľúbenie. 

Michal Munkácsy (1844—1900) prišiel do Budapešte v 60. rokoch. 
,Eépzomuvészeti Társulat** poznala v ňom velKé maliarske vlohy. Pô- 
vodca ho drží za najväčšieho majstra tohoto stoletia. Skromný prišiel 
z Čaby, ako stolársky tovaryš. Bol vo Viedni, zkade r. 1866 odcestoval 
do Mníchova. Jeho zaujímal Rembrandt a Franc Adam (maliar bitiek). 
Tu namaľoval „Búru na puste" (Zivatar a pusztán). Roku 1868 šiel do 
Dôsseldorfu za Enausom, kde na samých malých komposíciach pracoval, 
až na jeden väčší obraz v tmavých barvách držaný: „Siralomház", ktorý 
na parížskej výstave r. 1870 zlatou medalliou odmenili. Po takom úspechu 
sa s času na čas v Paríži zdržoval. Roku 1873 vyobrazil „Zálogház'', 
ale vzdor tomu, že svetlejšie s barvami začal narábaf, nedosiahol toho 
áspechu, ako pri predošlom. Až zase r. 1877 s najväčšou umeleckosfou 
vypracovaný historický obraz „Milton" vyvíšil ho na najvyššie miesto 
v umelectve. Bol vystavený r. 1878 na paríškej výstave. 

Na ňom postavy oprovdove žijú, stelesnené sú do neuverenia. — 
V tomto čase dokázal nevyčerpateľnú pilnosf. Na naliehanie obrazokupca 
Sedelmeyera maľoval r. 1881 : Krista pred Pilátom a na Kalvárii. Y oboch 
v dobrej harmónii stojí vznešený predmet s vernosfou a jednoduchosfou 
komposície. Oríginále kúpil jeden philadelphický boháč. S menšou po- 
darenosfou namaľoval ešte roku 1866 : Ecce homo, a Honfoglalás ; tento, 
(1894) podľa maďarských bájok maľovaný, slabo sa vydaril. 

Roku 1884 s veľkou virtuositou maľoval podnebie na cis. umelecko- 
historickom museume vo Viedni. 

Kým M. Munkácsyho v Paríži obdivovali, ža ten čas si gr. Michal 
Zichy vydobil slávy v Rusku na cárskom dvore. Už v 40. rokoch vy- 
stavil v Pešti v „Képzômtivészeti egyesiilet-e** : „Az anya fájdalma". Jeho 
olejové maľby sú čisto fantastické tvorby: Hodina strašidiel (Kisértetek 
órája) dielo v najvyššom stupni fantastické. Luther na Wartburgu a krá- 
ľovná Elisabeta nad rakvou Franca Deáka vzbudily obdiv. Pri cárskych 
dvorných ceremóniách, zábavách a poľovačkách prinášal veľmi podarené 
illustrácie. 

Ulustroval aj autorov : Byrona, Lermontova a Aranya. Kreslil perom 
a kriedou veľmi majstrovsky a bol mnohostranný. (Monštre de genie, ho- 
v tiri o ňom Theophile Gautier.) Po uvedení konštitúcie úfal, že ho uhorská 
vláda pri Eszterházovskej gallerii upotrebí a mu miesto zaopatrí. No 
sklamal sa a žije dalej v Rusku, kde mu gažulirujú. 

K posledným dvom umelcom druží sa i JuUus lieficíir, správca maj- 



Digitized by 



Googlí 



— 78 — 

strovskej školy v Budapešti. Maloval : Lapačka Franca Rákóczyho, ktorý 
obraz ho vyzdvihol na historického maliara. Krst Vajka bravoome a po- 
darené previedol. Kritika mu vytýkala, že pri niektorých obrazoch po- 
užíval prímnoho pestrosti farieb, aby obraz vynikol Čím blyskavejšie. Na 
millenium maloval „Budavár viszavétele a torôkôktôľ* (1896), v ktorom 
sa mnoho pravidelnosti nachodí. Technika dos( smelá. Populárnosf nado- 
budly mu nie tieto velké obrazy, ale menšie a portraity. ObzvláSte por- 
traity podarené maloval, trafil charakter osoby. Príklad : portrait jeho 
vlastných dietok. 

Potom nasledovali: Leopold Horovicz s biblickými obrazmi (Zkaza 
jeruzalemská). Počas francúzsko-nemeckej vojny (1870—71) žil vo Var- 
šave, kde bol oblúbeným portraitistom. Maloval kňažnú Sapiehovu. Tiež 
Ďuro Vastagh, takže dobrý portraitista, a iní menej významní maliari, čo 
za krátky čas maľovali. Medzi nimi Gťm Mészoly, krajinár v realistickom 
smere. 

V dobe konštitúcionalismu, ako sme videli, bolo požehnanie na ma- 
liarov, no nie tak na sochárov. Čo vynikavejší sa vyskytol Mikuláš Iz^) 
(1831—1875), rodák z borSodskej stolice. Vzdelával sa z počiatku u Šte- 
fana Ferenczyho a potom u Grassera vo Viedni. Významným stal sa, skrze 
„Juhásza" (v gáťach oblečený ovčiak). V antickom sochárstve sa vzdelaí 
nemal príležitosti. So sochami M. Csokonai a A. Petôíiho nemal štastia. 
On bol madarsko- národný realista a nie sochár monumentálnosti; ako 
rečené antické vzdelanie mu chýbalo. Zostalo po ňom viac nedokonče- 
ných diel. 

Adolf Huszdr (1843—1885) rod. zo Sv. Jakuba pri B. Bystrici. 
Osnoval a vyhotovil, jeho najlepšie dielo, sochu generála Béma. V monu- 
mentálnom sochárstve sa sklamal (socha Fr. Deáka). Socha Eotvoša je 
dosť dobré dielo. 

Kým títo v Uhorsku pracovali, za ten čas uhorského pôvodu Jozef 
Ľoehm, Max Klein a Viktor Tilgner v cudzozemskú sbierali vavríny. 
Jozef Boehm bol v Anglicku chýrnym sochárom a miláčkom královnej 
Viktórie, ktorej aj sochu postavil. Z jeho premnohých diel neprišlo k nám 
ani len jedno. 

Maxavi Kleinovi v Nemecku dostalo sa uznania. Z pomedzi jeho 
diel významnejšie je Germánsky otrok (a german rabszolgája). ktorému 
i v Paríži dostalo sa uznania. Potom „Leo"^, grandiosne vyjadrená mužská 
sila nad silou divej zvery. Hagar s Izmaelom. Vyznačil sa obzvlášte v re- 
lifnom umení v Berlíne, kde aj od dlhších čias žije. 

Bližšie ako títo stojí Uhorsku Viktor Tilgner^ rodom z Prešporla, 
ktorý častejšie navštívil umeleckú výstavku v Budapešti. V tvárnej pli- 
stike (arczkép plastika) vydobyl si velké meno vo Viedni. On zaviedi)! 
rozdiel robiť pri zhotovovaní mužských a ženských bustách — a v tých ;o 
posledných doniesol to k dokonalosti. Autor hovorí: „tobb vold ez,-miiid 



Digitized by 



Googlí 



r 



- 79 - 



chic, úgyesség és izlés: a nôi lélek iutuicziója." Sochy poprsí jeho žen- 
ských žijú a dýchajú. Z monumeDtálnych jeho tvorieb spomenieme len 
Yo Viedni v ludovej záhrade nachodiacu sa: „Ženské rabujúci Triton", 
pomník Hummelov v Prešporku; Mozaitou pomník s podstavcom amu- 
rettami okrášleným a Yrendlov pomník v Steyeri. Budapešť sa nemôže 
honosif ani jedným dielom Boehma, Kleina alebo Tilgnera. 

K odsek. Za posledných 30 rokov mnoho sa spravilo na kultúmo ume- 
leckom poli za madarstvo. Vláda dáva každoročne značné summy na kul- 
túmo-umelecké ciele a stavia odborné školy. Z cudziny privoláva domácich 
umelcov, tak aj Bencúra, ktorému postavila osobitnú školu. Eszterházovskú 
galleríu premenila na krajinskú obrazáreú a r. 1881 sa (doniesol XXXIX. 
zák. či. na ochranu starých pomníkov umeleckých. Zaujatost za pekné 
umenie tak vzrástla, že nevyhnutnostou bolo založit „Nemzeti szalon^, 
nový to umelecký spolok. Následkom takýchto okolností vzrástol báječné 
počet umelcov. Len sa nový umelci nechceli dať zachvátiť tou ideou, 
aby sa historického, cirkevného a allegorického malebného umenia cho^ 
pili. Nadarmo <(a pokúsil v tom smere agitovať aj Arnold Ipolyi. Lepšie 
sa páčili obrazy ku pr. Franca Inocenia : Beatrice di Cenci, alebo Ignáca 
Roskovicsov zdravorealistický obraz: „Kremeň, práchno a ocielka." Ma- 
loval síce aj cirkevné obrazy dosť podarené a obzvlášte vo freskách sa 
vyznačil. 

Arpád Feszty sa pokúsil v cirkevnej malbe so svojou Golgatou a 
pri hrobe Kristovom, ale nepožíval žiadnej podpory. I druhí, na cirkev- 
nom poli pracovať chcevší, tiež tak pochodili. Koncom stoletia zavládol 
v umení materialismus, sdružený so skepticismom, ktorý skoro vykorenil 
nádejou blažiaci idealismus zo sŕdc domácich umelcov. Oni s ich moder- 
nými pochopami vnášali do cirkevných obrazov charakter každodenných 
vecí. V nich vyhynula viera, ktorá by ich viedla k pozdvihujúcej malbe 
cirkevnej. Najviacej pozornosti na seba obrátil ešte Ladislav Uegedús a 
Alexander Bthari, ktorý so svojim „Do hrobu položením Krista" celkom 
do realismu upadol. Ináče maloval s velkou schopnosťou. 

Ale ani historickému maliarstvu sa nedarilo. Krom Pavla Vágá 
8 jeho „Maďarmi pred Kievom", druhí málo sa vyznačili. Mnoho starosti 
robila blížiaca sa výstava. 

Pred samou výstavou bolo treba kultusministrovi bar. Lorandovi 
Eotvôsovi vypísať súbeh a objednávky porobiť u maliarov, aby sa v nich 
ambícia prebudila. No všetko nepomáhalo, bol krátky čas. Na výstave 
n *K)]o od mladšej generácie historického obrazu, ktorý by bolo možno 
p taviť na niveou tvorby terajšieho umenia. Ani len jednej tvorby ne- 
b o, nevynímajúc ani Alex. Bihariho, ktorá by bola zodpovedala očaká-r 
v aiu. Na výstave ešte najviac vyvodil, ako historiijký obraz „Snem tor- 
d "ský r. 1567" od Aladára Kreischa a „Martýri aradskí" od Jána 
2 rmu, ktorý samostatne, nie na vyzvanie, maloval. Podal verne. 



Digitized by 



Googlí 



— 80- 

Štastnejäí boli v genre-malíarstve. 

Tu sa mnohí maliari dosvedčili. Medzi nimi vynikali : Arpád Feszty, 
Otto JBadiiz, Alexander Bihari (s pekným úspechom) a Emerich jRévésg, 
ktorý do života luda vnikli a silno charakterísovali. Pavol Vágó malovai 
dolnozemský lud pri poľnej práci; Tthamér Margitay maľoval s veľkým 
štastím „Hnutie strednej triedy.^ — Medzitým časom JuUusí Kardos a 
Eugen Kemény maľovali v Mníchove menSie obrazy, najviac pre bohatých 
Ameríkáncov. Autor spomína ešte mnoho lepších maliarov v rokoch 90., 
tak na príklad Štefana Csók-SL, genre-maliara a v symbolistickej kompe- 
sícii v^^znamného Ludvika Marka. Ďalej genreistu Dome Skuteczky, ktorý 
cudzozemské, italské predmety berie si za vzory. Známy obraz z tunaj- 
ších predmetov je baňsko-bystrický trh. (Portraety ich veličenství krála 
kráľovnej v turč. stôl. dvorane sú jeho diela.) Potom Theodor Zemplényi, 
maliar slovenského života, pracoval s veľkým citom. Favol Joanomcs ma- 
ľuje silný juhoslovanský ľud na Balkáne. Franc. EisenhiU a Jiditis Tomai 
maľujii východné (orientálne) predmety. 

Themata z vojenského života málo maliarov si bralo, len Pavol Vágó, 
potom Ladislav Fataky a Heinrich Fapp, 

Z lepších portraitistov spomína Franca Paczku^ Eduarda Kondós- 
syho, Eduarda Ballo a druhích. Najväčšej slávy sa ale dožil Filip Ldszló. 
Maľoval členov aristokratických rodín. Mnoho ráz bol medaillami odmenený. 
Porovnávajú ho s Nemcom Lenbachom. Pozomost na seba vyvolal ešte 
Bertalan Karlovszky so ženskými portraitami. 

Na dráhe maliarstva prírody a krajinárstva stúpal za Gézom Mé- 
szôlyom i BéUi Sí)ányi. On si themata bral z uhorského života a z uhor- 
ských vidiekov ; tak aj barón Ladislav Medniansky so svojimi pošmúmej 
(hmlistej) povahy obrazmi. 

Z akvarellistou spomína Eliaia EdviAiO a druhých. 

Z najmladšej generácie vyzdvihol: Oskára Mendlíka a zveromaliara 
Belu PaUika. Kritika ho uznala za maliara prvého rangu. Y najnovšom 
čase vo zveromaliarstve nasledoval ho Géza Vastagh ml. s veľkým pro- 
spechom. 

„Stilleben" veľmo skleslo, len Franc Ujházy s ovocím voľačo ratoval. 

Sochárstvo. Náhla smr( A. Huszára starosti doniesla, kto nastúpi 
jeho miesto v sochárstve. Ďuro Kiss, ktorý práve z Mníchova prišiel, 
nedokázal sa, vzdor svojej ženiálnosti, by( na ceste umenia monumentál- 
neho sochárstva „Milosrdný Samaritán"" je jedno z jeho lepších diel. Donát 
zase nemal ambície stať sa monumentálnym sochárom. Musel prísf rad na 
Aloisa Štróbla, myslím rodom z Liptova, a Ďura Zalu. A, Štrobl pri 
všetkej svojej učenosti a pečlivosti vypracovaní svojho „Perseusa" a sar- 
kophaga Fr. Deáka*" a druhých svojich diel, nezobudil zaujatosf za svoje 
diela. On je správcom sochárskej majstrovskej školy. 

í)uro Žala je z modernej francúzskej školy, a vplyv v tej škole na 



Digitized by 



Googlí 



r 



- 81 — 

jeho dielach (Maria a Magdaléna) badať. Popri týchto dvoch naj viacej 
je v Uhorsku spomínaný ešte Ján Fadriis svojim „Kristom na kríži." 
Pomník královny „Márie Therezie" je jeho dielo pre rodné mu mesto 
Prešporok. Kráľovná sedí na španielskom koni. Aj sochu „Matiaša Kor- 
YÍna*' pre KIuž on osnoval, tiež na koni. Pôvodca mlčí v kritike. V pla- 
stickom umení pracuje aj Jozef JRona, V monumentálnom sochárstve po- 
kúsil sa so sochou „Eugena Savoyského". Ďalej spomína Karola Senyei-íL^ 
všestranného a dekoratívneho sochára, Eduarda Telesa, Júliusa JanJco- 
viea (Zlodej husí) ml. Ďura Vastagha, ktorý samé zvery bral si za 
predmety svojich prác; a Štefana Toth: Pomsta. 

Spomína sa dálej Ô. Beck, významný skulptor mincí. 

Koncom tohoto stoletia sa i poftet sochárov rozmnožil a želá si pô- 
vodca od nich, aby v dekoratívnom sochárstve i pre salóny pracovali. 

V VI. odseku opisuje naturalismus, verismus, impressionismus^ idea- 
lismus a symbolismus, a žaluje sa, že vplývajú cudzie vlivy na našich 
umelcov. Hľadajú nový smer, ktorých neo-impressionistmi menuje, medzi 
ktorými Jozef Eippe-Rónai, Adolf Fényes a mnohí iní mladí vynikli. 

V poslednom, VIL odseku uznáva, že Uhorsko koncom minulého 
stoletia tolko urobilo pomerne za pekné umenia, ako vari žiadna velmoc 
? Európe. V millenámom roku uzavreté postavit musem pre krásno-umenie 
v Budapešti, kam sa má aj Esterházovská obrazáreil preložif. Želá si, 
aby aj maďarský národ usiloval sa ma( svoje madarsko-národné umenie, 
a vidí, že terajší genre-maliari sú na dobrej ceste, na takej, akú bol 
počal sochár Mikuláá Izsó so svojim „Juhászom**. 

Podáva dr. J. PetriJcofich. 



yíď^ 



Digitized by 



Googlí 



Zvyky a obyčaje v Košfanoch. ') 

(Turiec.) 
^ Opisuje Ján Párička. 

„Mnohovážny a opatrný muži. Vám jest velmi dobre známa re£, která 
napsaná stojí v prvních knihách Mojžišových v kapitole druhé: Blaho- 
slavená Svätá Trojice prvšího otce naäého k obrazu svému sfonnovatí 
a stvoriti ráčila. Yidúce ale jeho samotnosf núznu a bídnu, že neni dobre 
byti človeku samotnému, uvédi Pán Buh na Adama tvrdý sen a když 
usnul, vyňal jemu jedno rebro z boku jeho levého a to misto vypbil 
telem. Z toho rebra učinil jemu pomocnici Evu, a privedl ji k Adamovi, 
kterýžto rekl: toto je kosť jedna z kostí mých a telo z tela mého, a 
bude nazvaná manželku, nebo z muže vzatá jest. Kdežto sluší nám ve- 
deti, že Eva z tej kosti byla jest učinená, která byla nejbližSí pri srdci 
Adamovom, a týmto Pán Buh tak jakoby chcel ukázati a napomenutí, 
aby medzi manželstvem byla úprimná láska a srdečné milovaní. T&k jako 
nás i svätý Pavel apoštol napomína k Efezským v kapitoli piatej: Muži 
milujte manželky vaše, jako své vlastní telo. A netoliko Pán Buh stav 
svätý manželský ráčil jest naríditi a ustanoviti, ale i svú väemohúcnosti, 
moci božskú ráčil jest i potvrditi, a to když pojal Evu za ruku a privedl 
jí k Adamovi a rekl: Rostež, a množte se, naplňte zemi a podmante 
ji sobe. A protož jisteže za kterú vec máme se tak Pánu Bohu modliti^ 
jako za šťastlivé manželství? Jako tak činili i v Starem zákone svati 
patriarchové. Abrahám modlil se za syna 3vého Izáka, aby jemu Pán 
Buh ukázati ráčil, pobožnú manželku z poctivých rodiču. A uslyšaná 
jest jeho modlitba pred Pánem Bohém a ukázaná mu jest skrze Elízera, 
který byl vyslan do Mezopotanie, onáno pobožná panna, Rebeka, dcéra 
Batueľova za manželku; o čem poznamenane nalezáme v knihách Moj- 
žišových 24. kapitoli. Anebo, rovným spúsobem tak se zachoval i starý 
Tobiaš, že se modlil za štaslivé manželství syna svého Tobiaše mladélio. 
A tez byla uslyšaná jeho modlitba pred Pánem Bohém, nebo hnedl^y, 



») Vidz r. V. 8V. 1. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 83 — 



když byl vyslan s aiyelem Rafaelem do Rages mesta, obdržel onúno po- 
božnú pannu, Sáru, dcéru Saguelovu za manželku, o čem poznamenane 
nalezáme v knize Tobiade kap. 6. 

Tak činil i tento opatrný muž N. N., že se modlil za šťastlivé man- 
želství syna svého ; a též jest uslyšaná jeho modlitba pred Pánem Bohém, 
a ukázaná mu jest skrze božské tajné rady a slušné prostredky, v tomto 
poctivom a mnohi^vážnem dome u mnohovážneho muže N. N. a jeho milej 
manželky, jejichto milá dcéra, panna N. N. jmenovanému mládenci N. N. 
za budúci jeho milú a úprimnú manželku, s kterú by on mohl v tomto 
svete medzi lidmi poradný život vésti a potom aj své hospodarstvi dobre 
ríditi a spravovati. 

Prosíme tehdy, žeby ste se na rozkaz Pána Boha rozpamätávali a 
túto predjmenovanému mládenci odovzdati ráčili, pamatujice na tú reč, 
kterú vypisuje múdry Sirách v kap. 7. : Vydej dcéru svú muži múdremu 
a veliký skutek vykonáš." 

Což veríme, že to učiníte k naši žádosti. 

Iný prívet: 

„Slovutní, múdri a opatrní páni susedove a prátelé nám velice do- 
brotiví. Medzi jinými duvodý Písma svätého nacházime v první knize 
Mojžišove v 2. kapitoli totižto; žeby nebylo dobre byti človeku samoir 
nemu. Eterúž reč Písma svätého i svätý Pavel potvrdzuje v Novém zá- 
kone, k Rimanum v 7. kapitoli, kdež povída: jeden každý, pro vyvaro- 
vani ze smilstva, af má poradnú manželku. 

Tento príklad a rozkaz Pána Boha všemohúcího rozväzuje tento po- 
ctivý a dobre zachovalý mládenec, jmenem N. N. Vrúcne se Pánu Bohu 
modlil za dar Ducha Svätého, aby mohl vúli Božskú poznati a prikázaní 
Boží plniti. Usiloval se dnem i noci slova Božího poslúchati, aby skrze 
to nejaké mravy, náležité také obzvláštní pobožnosti mohl se naučiti. 

Což i obdržel a dosáhl, nebo poznal ze slova Božího, že človek a 
to obzvláštne samotný, jest rozličným bídam a težkostem podan, jakož 
to i Duch Svätý dosvedčtge skrze slová své. Tež na tento spúsob, jestli 
že jeden človek samotný upadne, neni kdo by ho pozdvihl. Áno i pozdeji, 
jako dobrý úžitek a skutek z manželství pobožného pocházi, dozvedčuje 
i král Dávid v žalme svem, že manželka dobrá jest jako vínny kmeň, 
a dítky splozené jako mládictví olivové. 

Stemito a takovými príklady spravuje se i náš pán principál a mla- 

doženích, ve srdci svem. Neprestával se vrúcnymi modlitbami všemohú- 

' u Pánu Bohu modlíti, aby mu skrze skutky své, nejináče, než jako 

mu TobiaSovi mladému, skrz anjela Rafaele, byl ukázal dcéru ^agule 

; inem Sáru, také i jemu ukázati ráčil skrze anjela svého. 

Coi i obdržel. Neb poneváč beze všeho nadaní a jeho očekávaní 
izal mu poctivého muže a suseda našeho dcéru jmenem N. N., kterúž 
poradne od Pána Boha, srdcem i vrúcnymi modlitbami obdržel a vy- 

6* 



Digitized by 



Googlí 



— 84 — 

žádal. Potom také chvalitebnými od Boha narízenými prostredky a prítely, 
totižto skrze nás, legáty s ním vyslané, prosí a žádá ji k vernému man- 
želství, tak aby ona jemu byla verná pomocníci, jeho obchod a hospo- 
dárství dostatecno ríditi mohla, a jako v príslovích nacházime, aby byla 
bedlivá k pracovaní, v kríži a nerestech jemu k potešení daná. 

V čem veríme, že jak poselství tak i žádosť naši vyplníte, a nám 
jí na prosbu naši k rukám oddáte. Amen." ^ 

Oddavač: 

„Vyslyšavše od vašich slovutných opatrností dosti obšírne a grun- 
tovné poselství, že totižto tento poctivý mládenec častokráte rozväzoval 
reči samého Pána Boha, že neni dobre byti človeku samotnému. Poneváč 
tedy tento stav manželský poradne vyrídzen jest od samého Pána Boha, 
my to dnes také k žádosti vašich mnohovážnych opatrností konáme, ne- 
jináče než jako služebníku Abrahámovmu Elizerovi, když pannu Rebeka 
Izákovi za manželku žádal, tak že i hneď slušnú odpovedi vzal Elizer od 
Lábana, bratra Rebeky, mlúvíciho: Od Hospodina vyšla jest vec táto a 
nemúžeme ji odepríti v ničem. Aj — praví — Rebeka jest pred tebú, 
vezmiž ji a nech jest za manželku pánu tvému Izákovi. 

I ja tedy tež na místo tohoto opatrného muže a jeho milej man- 
želky N: N. oznamujem: Poneváč od Hospodina táto vec jest súdzená, 
aby táto panna N. za manželku byla daná predj menovanému mládenci, 
nemúžeme odepríti v ničem, než na žádosť vaši ji odovzdávame, nech 
že jú i on tak opatruje a obhajuje ako Izák svú milú Rebeku a Tobiaš 
svoju milú Sám.** 

Teraz nasleduje privedenie mladuchy, ktorá v svojej izbietke alebo 
komore horké slzy vylieva nad svojou svobodou (pravda, niektorá len 
zo zvyku plače!) Hned neprivedú tú opravdovú, ale nejakú inú. Pytač 
odpovedá, že je to nie tá : 

„Milí páni prítelé. Jákbb patriarcha slúžil Lábanovi za dcéru jeho 
Ráchel sedem let; a když jeho oklamal a druhú dcéru svú Liu k nemu 
privédl, tedy slúžil jemu ješte jiných sedem let. A zdalo se mu techto 
sedem let velmi krátki dňové, pro velikosť lúbosti. Než ale vám milí 
pritelé známo jest, že tento náš pán novoženích slúžil Lábanovi, totižto 
Otci nebeskému, více než štrnáste lét. Tedy prosíme, žeby ste budúcu 
jeho manželku k rukám naším odevzdati ráčil. A tak sa k tejto ne- 
priznávame.** 

Prvý družba privedie opravdovú mladuchu, oddavač jú oddáva py- 
tačovi. 

„Milá má dcéro, chod s Pánem Bohém. Hospodin, který byl príto- 
men služebníku Abrahámovému Elizerovi, nech On bude aj tobe prítomen, 
a kterýžto Buh bohaté a hojne požehnával Abraháma, Izáka a Jákoba, 
nech On aj tobe svého požehnaní udeliti ráči, po všecky dni živobytí 
tvého," 



Digitized by 



Googlí 



— 85 — 

PytaČ ďakuje: 

„Milí páni prátelé. Velikú vdečnosť ste netoliko naproti nám, ale 
také i naproti všetkému prítelství učinili. Zato my predne Pánu Bôbu, 
potom také i vám veliké podekování Činíme/ 

Pytač pýta ratolesť (znaky pre starejších): 

„Milí páni prítelé 1 Čítame v prvních knihách Mojžišových v siedmej 
a ôsmej kapitoli, jako Pán Buh ráCil zvestovati Noe patriarchovi, muži 
^ravedlivému prvšího sveta, potopu, a rozkázal mu delati koráb, nebo 
videl ohavnosť a mrzkosf lidskú na svete. Po malem pak času rozkázano 
mu jest, aby všel do korábu s manželku svú a dítkami svými a aby 
vzal se sebú ze všelijakých zvírat a ptáku po páre. Když pak po šesti 
mesícich Noe byl otevrel okno na korábu, a vypustil krkavce, aby tým 
mohl poznati, či se vody umenšily a hnev Pána Boha se ukrotil, kte- 
rýžto krkavec vyletíce, nemohl naleznúti místa, kdež by sobe byl odpo- 
činul, opäť se navrátil k pánu svému do korábu. Po druhé vypustil 
holuba; aten týmže spúsobem když nemohl naleznúti místa, opäť se na- 
vrátil k pánu svému, Noe patriarchovi, ale též daremne, a bez všetkého 
úžitku a znamení. Po tretí, po sedmi dnech vypustil holubici, kterážto 
se navrátila ne prázdna, ale priniesla jemu ratolesť olivovú s listem ze- 
leným v pyšteku svem. Vidúce to Noe patriarcha, velice se z toho po- 
tešil a zaradoval, a Pánu Bohu česť a chválu vzdával, nebo videl, že se 
vody umenšily, a hnev Pána Boha se ukrotil. Tak i my, chtejíce ktejže 
holubici pripodobnení byti, žádame od vás znamení peknej ratolesti, aby 
nám zverene bylo, od pána novoženícha, že sme opravdoví legáti a po- 
slove jeho ; a nadto nadovšetko, aby náš pán novoženích mohol se z toho 
tešiti a radovati. Což veríme, že to učiníte, a nás poslov a legátov, da- 
romných neprepustíte." 

Nato donesú na tanieri šatky s kytkami kvetov a pripnú to všetkým 
starejším. 

lílladucha sa odoberá od rodičov: 

„Moji milí a úprimní rodičia! Poneváč mne ten čas a termín pri- 
šiov, že sa ja k svätému sobášu odobrať a s vami sa rozlúčiť musím, 
dakujem vám tedy predovšetkým úprimne a srdečne, za vaše vemô ro- 
dičovskô starania a opatruvania ; že ste sa vy od mojej maličkosti o mňa 
starali a verne opatruvali. Za ktorú lásku vašu rodičovskú vám tiež činím 
moje detinskô, srdečnô, dobro poďakuvania, a vinšujem vám, aby vás 
Hospodin drahý ráčiv v dobrom zdraví zdržovať a opatruvať. A tak moji 
iiill a úprimní rodičia, s Bohom sa majte! 

Iná odobierka: 

sMoji milí a úprimní rodičia! Prišiov mi ten čas, že sa podla ulo- 

; mia Božieho, od vás odtrhnúť a odlúčiť musím. Čím viac ste mi od 

ôjho detinstva dobrého činili, a čím milšie mi prebývania s vami bolo, 

ŕm väčšmi sa moje srdce rmúti, že vás teraz zanehávam. Znám ja to, 



Digitized by 



Googlí 



— 86 — 



1 



že 6om od vás mimo zaslúženia svojho mnoho dobrého priala, a že som 
sa vám až posaváď za vaše mnohé ustavania odslúžii nemohla. Preto 
budete mi i žatým v pamäti, lebo ja, a&kolvek odídem, predsa vaäon 
dcérou by{ neprestanem, a vždy sa rozpomínaf budem na tento čas. Milí 
a úprimní páni rodičia, za všetku vašu lásku, za všetko ustavania a do- 
bročinnosf slušne vám činím podakuvania. Láskavý Hospodin nech vás 
máva vo svojej všemohúcej ochrane a obrane, a nech vám hojnú odplata 
dat ráči za všetko to, čo ste mi dobrého učinili. 

Teraz vás Bohu porúčam, a všetko dobro vám vinšujem. Zostaňte 
zdravi a majte sa dobre!'' 

Keď sa toto skončilo, svadobníci sa „nafruštikujú** (legáti mlado- 
ženíchovi teda už po druhý raz). Pán starejší volaktorý, sa tak pred, 
ako aj po firuštiku, pomodlí. 

Ako som už podotkol, mladý za{ vyšle len svojich „legátov" pre 
mladuchu, on sám ale neide k nej pred sobášom, a tak ani jeho družina, 
a potom sa oba prievody spoja. Dakedy ale len pred kostolom počkajú 
jeden druhého. 

Na sobáš idú so spevom. Sebou vezmú „hriateho** (pálené so ško- 
ricou a cukrom osladené) a „výslužiek" (pokrájané koláče). Výslužky vy- 
hadzujú ludom, hriatym častujú toho, koho stretnú. 

K oltáru vedú mladuchu dvaja prední družbovia, mladého zata ale 
dve predné družice. 

So sobášu idú všetci (mladý zat sa teraz už s mladuchou vezie) do 
domu mladuchinho. Keď prídu domov, muzikanti, ktorí, kým trval sobáš, 
prešli od mladého za(a k mladuche, prijmú ich hudbou. Začne sa teraz 
„muzika", už či doma, lebo dakde v krčme. Mládež si zatančí, starší si 
besedujú pri pohárikoch, a dakedy si aj oni zaskočia. 

Asi v prostred zábavy je snímanie venca « hlavy mladuchinej. Táto 
sa popredku vzdiali od družiny tancujúcej, do svojej izbietky, alebo ko- 
môrky, a tam očakáva predného družbu. Družba príduc k nej, zavinšuje 
jej nasledovne: 

„Mladá pani nevesta. Ja opovažujem sa k vám prístúpif a vašu ze- 
lenú radolesf s hlavy vašej sňat, a skrze túto moju povinnosf vás do 
stavu manželského uvádzam. Sám Hospodin ráč vám byt prítomný, po 
všetky dni života vašeho. To vám srdečne vinšujem." 

Yenec jej s níme s hlavy, napichne na vidličku a ide s nim pred 
starejších, kde vraví: 

„Páni starejšovia I Príkladom Dávidovým svoju povinnosf som vyko- 
nav. Znak tento pred vás donášam, aby mi uverenô bolo, že som pre- 
mohov našu mladú pani nevestu a jej okrasu panenskú s hlavy sdsAav. 
Prosím, ráčte srdečným úmyslom pryať." 

Veniec zapichnú s vidličkou do brady na povalu. Široká za ten čas 
začepčí mladuchu. Po začepčení rozdávajú mladuchské hriato a koláče. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 87 - 

Potom ide, už zaiepiená mladucha zase na muziku, a tak sa zabá- 
vajú, až kým ich zváčka so štetkou nepríde volať na večeru. 

Pri večeri muzikanti zas vyhrávajú. Tak ako pri obede u mladého 
zafa, prídu ku každému, a ten im rozkazuje alebo spieva a oni za nim 
hrajú, pravda — nie zadarmo. Pár šestáčkov im musí daf každý „do 
basy". Spev sa ozníeva čez celú večeru. Pred a po večeri modlitba ani 
teraz nevystane. Pri konci večere pán starejší zadakuje za večeru: 

„Veliké podekování činíme za dary Pána Boha; a tak též máme 
pekné prísloví, že nevdečný človek jest ten, který nejaké dobrodení prijme 
a za ne neumí podekování učiniti ; nebo nevdečnost samému Pánu Bohu 
se nelíbi a jako tma od svetla, tak človek nevdečný. delí se od vdečného. 
I my také dobrodení prijali sme od vašich slovutných opatrností, 
za které jest slušná veci podekovati. Protož, poneváč jíž z vúle Boží od 
vás se ubírame, nechceme abycbom v nevdečnosti nalezení byli. 

Tedy dekujeme nejprvé Pánu Bohu všemohúcimu, že nás chránil a 
obránil od vSého neštestí jak lidského také telesného, a potom též i vám, 
za dary vaše, které ste pred nás predložili." 

Na konci večere sa hostia, ešte po pár krajciaroch poskladajú zváčke 
a kuchárke, a niekedy i na kostol alebo nejaké iné dobročinné ciele. 
Toto skladanie pre kuchárku a zváčku, deje sa aj „pri fruštiku", tak u 
mladuchy, ako aj u mladého za(a. 

Nad ránom sa hostia rozchádzajú, každý ide s obnôžkou nejakou, 
t j. 8 koláčami, ktoré každému nadelili, ba niektorý si aj kúsok mäsa 
alebo inšieho od večere uschová a vezme domov. 

Nato sa aj mladý za< poberie domov s mladuchou; mladuchu od- 
prevadia niektoré družice a ženy (zvlášte, keď ide na druhú dedinu). 
Mladucha, keď príde k novotným rodičom vinšuje nasledovne: 
„Dobrý večer vinšujem, novotnl rodičia! Buď Bohu chvála, za jeho 
dobrodenia, že som si ja poctivé môj vienok zachovala, lebo to je ko- 
nma panenská, ktorou mňa Pán Boh korunovav s Duchom Svätým. S man- 
želom mojím, synom vaším, ktorému som ja dnes pri svätom sobáši prí- 
sahu složila, jemu za manželku vzdaná bola, vás ja prosím ponižene, aby 
ste vy mňa, neuznávali ako za nevestu, ale ako za vaše vlastnô diefa. 
Bude-li nás Pán Boh zdržuvaf, budem vám lásku preukäzovaf, ctit a 
miluvať." 

Druhý deň svadby. 

Zváčky, tak ako dňom predtým a v ten samý čas, svolávajú svojich 
e dobníkov na fŕuštik. Y oboch domoch sa teda hostia sídu, a fruštikujú ; 
c bm tak, ako dňom predtým. Muzikanti u mladého za(a vyhrávajú. 
1 fraštiku ide družina od mladuchy (vlastne od mladuchiných rodičov, 
I ) mladucha je už u mladého zafa) k mladému zatovi, a začne sa tanec 
( \ doma vo dvore alebo v krčme). 

Podvečer donesie mladucha pred starejších takzvaný radostník (ve- 
I koláč). Pri donesení radostníka vinšuje nasledovne : 



Digitized by 



Google 



IJ^ 



— 88 — 

, Dobro ráno (!?) vinäujem páni starejšovial Prichádzam pred vás, 
ako niekedy dcéra Ragnelova^ ked ona velké zármutky znáSat musela. 
Pri jej boku sedem mužov zamorduvaných mala: priSiov mladý TobiaS, 
ten bov zachovaný. Tak, aby som aj ja zachovaná bola, aj s mojím milým 
manželom, s týmto radostníkom sa vám vďačím. Prijmite vďačne aj mňa 
8 ním." 

Starejäovia pokrájajú radostník na drevenom tanieri, a síce na tolko 
kúskov, kolko je hostí na svatbe^ a potom z neho pri večeri každý do- 
stane kúsok. 

Tancujúcich príde zase zavolaf zváčka so štetkou na večeru. Večera 
je aj u mladého zafa taká, ako dňom predtým u mladuchy. Pri konci 
večere u mladého za(a, donesie prvá družica, starejSím taký radostník, 
ako pred večerou mladucha. YinSuje pritom nasledovne: 

„Dobrý večer vinšujem, páni starej sovia! Odkázala vám naša pani 
mladá nevesta, že ona nemá ani zlata, ani striebra, ani toho drahého 
kameňa, len tento vezdejší chlebíček, čo jej Pán Boh ráčiv požehnaf, 
z úrody zemskej, z rosy nebeskej ; a že ona poctivé a poriadne do stavu 
manželského vstúpila, a stav panenský premenila, svoju svadobnú ríšu 
obveselila, a bielu korunu na hlavu stavila. Vďačne toto prímte páni sta- 
rejšovia od pani mladej nevesty." 

Z tohto radostnika tiež každý dostane po kúsku. 

Prv bolo vo zvyku, že prvá družica doniesla miesto radostnika dre- 
veného koňa starejšim, začo sa jej potom svadobníci skladali. 

Po večeri ide každý svojou stranou, nesúc domov v šatke uzviazané 
koláče a podobné veci. 

Ale ešte ani s týmto je nie celkom skončená svadba; ešte aj na 
tretí deň večer býva takzvaná „hostina" u rodičov mladej mladuchy, kde 
idú tí samí hostia, čo boli aj na svadbe. Toto býva už bez hudby. 

Poznámky. Rozdiel treba robif, medzi svadbou, kde mladucha odíde 
od rodičov a príde k mladému zafovi, a kde mladý zaf ide k mladuche 
„na prístupky". Keď ide mladý zaf na prístupky k mladuche, vtedy sa 
aj zvyky svadobné zmenia a síce: odobierku od rodičov odrieka mladý 
zaf, pred odchodom na sobáš ; po sobáši zas novotným rodičom vinšuje ; 
mladucha a prvá družica u mladuchiných rodičov donesú radostník sta- 
rejšim a vinšujú. 

Zvyky tak pri r.-katolíckej, ako aj pri evanjelickej svadbe sú tie 
samé. 

Vinše starejších, ktoré mi na žiadosf jeden bývalý starejší, ktorý ich 
dobre vie, odpísal, podal som verne dľa rukopisu, mimo niektorých pra- 
vopisných zmien. Vinše družbov, družice, mladuchy, podal som v nárečí 
tunajšom, poneváč rukopis, ktorý sa mi náhodou dostal do ruky, bol 
v ohlade mluvy velmi skomolený. 



Digitized by 



Googlí 



- 89 - 
Svadobné piesne. 



1. 



Toto sa té cesty 
aj tó vinohrady 
kade som chodievav 
k milej na vohľady. 

Tadeto, tadeto 
chodievav Janiček, 
ale mu zarástov 
tŕninou chodni6ek. 

Tŕninu vyrúbam, 
ďatelinku skosím; 
ešte si to diovča 
od mamky vyprosím. 



Dobre mi je dobre ; 
ešte si podobrím: 
rôček, lebo zo dva 
diov&afom pochodím. 

Dobre mi je, dobre; 
čo by mi nebolo? 
vedf nemám takého 
£o by mi plakalo. 

Ani mi neplačO; 
ani mi nefiká^ 
ani mi nepýta: 
daj mamka chlebíka. 



Pribovský pán farár 
peknú kázeň káže; 
nejednej panenke 
slobodu zaviaže. 

Keby ja vedela, 
žeby mne zaviazav: 
dala by porobif, 
žeby viac nekázav. 

4. 

Vydať sa len, vydaí, 
ale vedief ako, 
veď je s mrcha mužom 
do roka ďaleko. 

5. 

Družba milý, družba, 
začo tvoja služba? 
ani koňa nemáš, 
len na svini beháš. 



Pán družbovský pyšný, 
že má za groš čižmy; 
koňa za päť groši, 
čo sa na ňom nosí. 



(Dokončenie.) 



#^ 



Digitized by 



Googlí 



Soznam živočíchov, 

darovaných Museálnej slovenskej spoločnosti predsedom Andrejom Kmdm. 
8o8tavil dr. Ján Petrikovich. 
(Pokraéoyanie.) 

Echimodermata (Stachelhäuter. — Ostnokožci). 
L Grinoidea (Haarsteme. — Vlasatí). 

1. Antedon rosaceus = Comatula mediterranea. Lam. 

II. Asteroidea (Seesteme, — Hvlezdíšij. 

2. Asteracanthion tenuispina. 
8. Palmipes membranaceus. 

4. Asterína gibbosa. 

5. Astropecten pentacanthus. D. Chiaje. 

6. „ platyacanthus. 

7. Opbioderma longicauda. Linck. 

8. Ophioglypha lacertosa. Linck. 

9. Ampbiura squamata. D. Chiaje. 

10. Ophiopsila aranea. Forb. 

11. Ophiothrix fragilis. O. F. MttU. 

12. Ophiomyxa pentagona. Lam. 

III. Echinoidea. (Seeigel. — Ježovitl.) 

13. Psammechinus microtuberculatus. Blaim. 

14. Strongylocentrotus lividus. Lam. 

15. Toxopneustes brevispinosus. 

16. Schizaster canaliferus- Ag. 

IV. Holothurioidea (Seewalzen. — Valcovití). 

17. Cucumaria Plancyi. Maren. 

18. . doliolum. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 91 — 

19. Thyone fusus. O. F. Mull. 

20. Synapta digitata. Matz. 

Všetky pochodia s ostrova Kepbalonie v Grécku. 

Crustacea (Krebsthiere. — Kôryôi). 

A) Decapoda (Zehníiissíge Erebse. — Raky). 

a) Brachyura (Krabben. — Krátkochvosté raky, alebo krabi). 

1. Stenorhynchus phalangium. M. Edw. 

2. „ longirostris. M. Edw. 

3. Inachus scorpio. Fab. 

4. „ thoracicus. Boux. 

5. Pisa Gibsii. Leách. 

6. „ tetraodon. Leách. 

7. Lissa chiragra. Leách. 

8. Maia verrucosa. M. Edw. 

9. Acanthonyx lonolatus. Latr. 

10. Euryuome aspera. Leách. 

11. Lambrus massena. Boux. 

12. „ angulifrons. M. Edw. 

13. Xantho rÍYulosus. Bisso. 

14. Pilumnus hirtellus. Leách. 

15. Lupa hastata. M. Edw. 

16. Portunus depurator. Leách. 

17. „ conugatus. Leách. 

18. y, pusillus. Leách. 

19. „ arcuatus. Leách. 

20. Telphusa fluviatilis. Latr. Brussa v Malej Asii. 

21. Gelasimus vocans. L. Pulo Nias pri Sumatre. 

22. Brachynotus sexdentatus. Deh. 

23. PachygrapsuB marmoratus. Stimps. 

24. Nautilograpsus minutus. M. Edw. 

25. Pinnotheres veterum. Bosc. 

26. nia nucleus. Leách. 

27. Ebalía pentianti. Leách, 
n Thia polita. Leách. 

I. Doríppe lanata. Bosc. 
0. Ethusa Mascarone. Boux. 
II. Hyas coarctatus. Fab. 
?. Dromia vulgaris. M. Edw. 
3. Homola spinifrons. Leách. 



Digitized by 



Googh 



— 92 — 

b) Anomura (Einsiedlerkrebse. — Mäkkochvosté raky). 

34. Eupagurus i^eticulatus. 

35. Paguristes maculatus. Uell. 

36. Porcellana platycbeles. Lamk. 

c) Macrura (Langschwänzige Krebse. — Dlhochvosté niky). 

37. Galathea squamifera. Leách. 

38. Scyllarus arctus. Fabr. 

39. Callianassa subterranea. Leách. 

40. Gebia littoralis. Desm. 

41. Nephrops norvegicus. Leách. 

42. Crangon vulgaris. Fabr. 

43. Anchístia migratoria. Heller. 

44. Palaemonetes varians. Philippevilla v Algerii. 

45. Palaemon squilla. Fabr. 

46. Alpheus ruber. M. Edw. 

d7. „ platyrhynchus. Heller. 

48. » deutipes. Guér. 

49. Athanas nitescens. Leách. 

50. Penaeus Caramote. Desm. Smyrna. 

B) Stomatopoda (Maulfíisser. — Pyskouohé raky). 

51. Squilla mantis. Rond. 

C) Cirripedia (Rankenfusser. — Chapadlovité). 

52. Lepas anatifera. L. 

53. Conchoderma virgatum. 

Kde sa neudáva nálezisko, tie živočíchy pochodia z pobrežia ostrova 
Kephallonie v Jonickom mori v Grécku. 

Hmyzy. 

Motýle. (Lepidoptera. Schmetterlinge.) 

1. Ornithoptera Brovkeana (J*, Borneo. 

2. Papilio Ajax, Sev. Amerika. 

3. Papilio Laodamas, Kolumbia. 

4. Papilio Vertumnus, Južná Amerika. 

5. Papilio Pandion, Kolumbia. 

5. a. Papilio Cleotas, Kolumbia. 

6. Papilio Impunctata, Brasilia. 

7. Papilio Hippodamus, Kolumbia. 

8. Papilio Dioxippus, Kolumbia. 



Digitized by 



Googlí 



- 93 - > 

9. Papilio Macrosilans, Kolumbia. 

10. Papilio Erithonius, Východná India. < i 

11. Papilio Polytes, Východná India. 

12. Papilio Sarpedon, India. \ 

13. Papilio Corinneus, Afrika. ^ 

14. Papilio Antheus, Afrika. 

15. Earema Proterpia, Afrika. 

16. Peureute Lencodrosyue, Kolumbia. 

17. Archonias Eurytele. 

18. Archonias Gritias, Južná Amerika. 

19. Eurema Brigitta, India. * 

20. Pieris Elodia, Južná Amerika. 

21. Pieris Phryne, Kolumbia. 

22. Pieris Naomi, Jáva. 

23. Pieris Phaloe, India. 

24. Delias Eucharis, Afrika. 

25. Delias Pasitho«, India. 

26. Preioneris Thestylis, Afrika. 

27. Hebomoia Glaucippe, Vých. India. 

28. Ixias Pyrene, Vých. India. 

29. Daptonoura Polyhymnia. 

30. Catopsilia Agarítha, Kolumbia. 

31. Catopsilia Scylla, Vých. India. 

32. Lycorea Atergatis, Kolumbia. 

33. Hymenitis Gomussa. 

34. Heliconius Cydno, Kolumbia. 

35. Heliconius Columbana^ Brasilia. 

36. Heliconius Erato verii^^ Južná Amerika. 

37. Heliconius Rhea, Kolumbia. 

38. Heliconius Doris coerulea, Juž. Amerika. 

39. Phyciodes Naron, Kolumbia. 

40. Hypanartia Godmani. 

41. Anartia Jatrophae, Sev. Amerika. 

42. Junonia Clelia, Afrika. 

43. Panacea Prola, Kolumbia. 

44. Peridromia Amphinome, Sev. Amerika. 

45. Peridromia Arethusa, Kolumbia. 

46. Danais Agleoides, Vých. India. 

47. Danais Trionis, India. 

48. Danais Genutia, India. 

49. Danais Luciplena, Jáva. 

50. Gatonephela Numilia^ Kolumbia. 

51. Eunica Pomona, Kolumbia. 



Digitized by 



Googlí 



- 94 — 

52. Eunica Alcmena, Južná Amerika. 

53. Perisama albipenais, Brasilía. 

54. Callicore Candrena, Južná Amerika. 

55. Catagramma Pulchra, Južná Amerika. 

56. Catagramma Phileas, Južná Amerika. 

57. Catagramma Atacama, Južná Amerika. 

58. Gynaecia Dirce, Kolumbia. 

59. Smyrna Blomfieldi, Južná Amerika. 

60. Adelpha Linnaei^ Kolumbia. 

61. Adelpha Aeolia, Brasilia. 

62. Megalura Merops, Vých. India. 

63. Megalura Berania, Brasilia. 

64. M^alura Jole, Brasilia. 

65. Chlorippe Cyane, Južná Amerika. 

66. Chlorippe Cherubina c?, Južná Amerika. 

67. Anaea PhilQa, Južná Amerika. 

68. Protogonius Druryi, Brasilia. 

69. Aganisthos Odius, Južná Amerika. 

70. Megistanis Boeotus, Južná Amerika. 

71. Prepona Calciope, Južná Amerika. 

72. Morpho Cypris (jľ, Venezuela. 

73. Morpho Menelaus c^, Kolumbia. 

74. Morpho Peleides, Južná Amerika. 

75. Morpho Coelestis, Južná Amerika. 

76. Caligo Prometheus, Brasilia. 

77. Callitaera Aurora, Južná Amerika. 

78. Diorhina Perianda, Južná Amerika. 

79. Monetha Albertus, Brasilia. 

80. Cirrochroa Aoris, India. 

81. Pyrrhopyge Charybdis, Južná Amerika. 

82. Curetis Bulis cJ, Sikkim. 

83. Erycides Vulcanus, Kolumbia. 

84. Charaxes Arja, Vých. India. 

85. Actías Luna, Sev. Amerika. 

86. Attacus Cynthia, Vých. India. 

87. Attacus Atlas, (J*, India. 

88. Callosomia Prometheus (^, Sev. Amerika. 

89. Callosomia Prometheus 9i Sev. Amerika. 

90. Antierea Pemyi, Vých. India. 

91. Antherea Jamamai, Japan. 

92; Telea Polyphemus, Sev. Amerika. 

93. Platysamia Cecropia, Sev. Amerika. 

94. Hyperchiria Jo (j*? Sev. Amerika. 

95. Urania fulgens, Južná Amerika. 



Digitized by 



Google J 



— 95 — 

Bovnokrýdle. (Orthoptera, die Gradflttgler.) 

1. Ectobia livida, Fab. Dolňo-Rakúsko. (Pemitz.) 

2. Aphlebia punctata, Meg. D. -Rak. Pernitz. 

3. Períplaneta amerícana, L. Egypt. 

4. Loboptera decipiens, Germ. Hercegovina. 

5. Mantis religíosa, L. (^, Baden pri Viedni. 

6. Bacillus Rossii, Fab. ^, Dalmácia. 

7. Bacillus Rossii, Fab. 9) Rovigno. 

8. Tryxalis nasuta, L. 9 ďí Hercegovina. 

9. Mecostethus grossus, L. Pemitz, D.-Rakúsko. 

10. Gomphocems rufus, L. Môdling, D.-Rakúsko. 

11. Gomphocems maculatus, 9) Malá Asia. 

12. Stenobothras miniatus, Charp. ď, Pemitz. 

13. Chrysochraon brachyptemm, Ocsk. 9, Pernitz. 

14. Chrysochraon dispar, Heyer. 9, Pernitz. 

15. Stethophyma fuscum, Pall. cí 9, Pemitz. 

16. Stanronotuď brevicoUis. 

17. Acrotylus patraelis, Sturm. Dalmácia, 

18. Epacromia strepens, Latr. 

19. Oedipoda Schochii, Br. Malá Asia. 

20. Oedipoda coerulescens 9, Môdling pri Viedni. 

21. Oedipoda miniata, Pall, Hercegovina. 

22. Oedipoda gratiosa, Serv. Malá Asia. 

23. Oedalens nigrofasciatus 9, de Geer. 

24. Schistocerea peregrina, Oliv. Sev. Atrikánska kobylka. 

25. Acridium aegypticum. L. Algeria. 

26. Caloptenus italicus, L. 

27. Pamphagus Saharae, Br. Algerská Sahara. 

28. Nocarodes Straubei, Fieb. 9, Malá Asia. 

29. Glyphanes obtusus, Fieb. Atheny. 

30. Pygromorpha grylloides, Latr. Sahara. 

31. Pezotettix pedestris, L. cí 9, Pemitz. 

32. Platyphyma Gioraae, Rossi. 9 cf, Dalmácia. 

33. Orphania denticauda, Charp. 9, Pemitz. 

34. Poecilimon Sancti Pauli, Br. 9 Ephesus, Malá Asia. 

35. Isophya camptoxipha, Fieb. 9 cľ, Pernitz. 

36. Barbitistes seiTÍcauda, 9^ Fab. D.-Rakúsko. 

37. Phaneroptera falcata cf, Scop. Baden pri Viedni. 

38. Tylopsis liliifolia; Fab. d*, Malá Asia. 

39. Conocephalus mandibularis, Charp. 9i Dalmácia. 

40. Xiphidium fuscum 9 cf, Maria Enzenrsdorf pri Viedni. 

41. Xiphidium dorsale 9 cľ, Pemitz. 



Digitized by 



Googlí 



— 96 — 

42. Platycleis bicolor, Phil. 9i Môdling pri Viedni. 

43. Platycleis grisea, Fab. 9? Môdling pri Viedni. 

44. Platycleis brachyptera L. J 9, Pemitz. 

45. Platycleis Roeselii Hagenb. cf, Pemitz. 

46. Decticus verrucivorus L. ď, Pemitz. 

47. Rhacocleis discrepans Fieb. 9í Dalmácia. 

48. Thamnotrizon dalmaticus, Kraus. 9, Hercegovina. 

49. Thamnotrizon apterus, Fab. Tyrolské Alpy. 

50. Thamnotrizon cinereus, L. 9? Môdling. 

51. Ephippigera vitium, Serv. 9cí, Vôslau. 

52. Gryllus desertus, Pall. 9i Dalmácia. 

53. Nemobius sylvestris, Fab. 9? Vôslau. 

54. Brachytrupes achatinus. Jáva. 

55. Gryllotalpa africana, Pal. Jáva. 



Opravy. 

V Sbomíka ro^. VI. bv. 2. zostaly nasledajpce tlakové chyby: 
Na str. 155. od vrchu riadok 21. má štát: nie bäckamí, ale háčkami. Na str. 
156. od vrchu riadok 6. a 9. má byt »8pÚ8tkomc a nie vspústkouc Na str. 156. od 
vrchu riadok 13. namiesto »zemän« má stáť: »Zemän«. Na tej istej strane od spodku 
10. riadok má stáť: »vrchomc a nie ^orechomt. Na str. 162. od vrchu 26. riadok má 
byť >jednoduhýc a nie »jednoduchý<. Na str. 164. od vrchu riadok 27. má stá£: 
»Živicec namiesto »Živec<. Na str. 166. od vrchu riadok 12. miesto <priehybom« má 
by f: » priehybou* 



^>^ 



Digitized by 



Googlí 



r 



Prosíme všetkých priateľov dedovizne slovenskej, i tých, ktori už 
v Sbomiku uverejnenými vzácnymi plodmi ducha svojho podnik ná- 
rodný a vlastenecký na spôsob uznaný, cenný, chtivo podopreli, i tých, 
ktorých s vďakou prijaté literárne príspevky pre úzko8< priestoru nemolriy 
byf uv^ejnené až posial, a ktorým vSetkým za priazeň a vrelosf k veci 
dokázanú vyslovuje správa hlboké poďakovanie ; no i všetkých tých, ktorí 
i vedia i majú o (om pisaf v obore účinkovania Museálnej slovenskej 
spoločnosti, všetkých prosíme, aby dielo naše či väčšími, či menšími člán- 
kami, dopisami, opisami, krátkymi zprávami atd. atd. láskavé podopret 
ráčUi. 

Bedaktor. 



Novým členom Museáhiej slov. spoločnosti môžeme prepustif osem 
soSitov Sbamika, soš. I. a U. (r. 1896, 1897, 1898 a 1899) pri doplatku 
za každý sošit po 2 K, v to počítajúc aj porto. 

Správa. 



H<+- 



Digitized by 



Googlí 



Sborník MuseálneJ slovenskej spoloônosH vychádza 
loha Časopisu Mus. slov. spel. v neurčitých dobách, avšak každéh 
aspoň v dvoch svázkoch. 

Členovia Museálnej slov. spoločnosti dostávajú Sbomik zdai'j 
pri doplatku 2 kor. za ročník, ktorý doplatok ku zásielke členoyské 
spevku pripojiť prosíme. 

Poneváč vydávanie Časopisu Mus. slov. spol. a Sbomika s 
nýnx nákladkom je spojené, správa s povdačnosíou prijme všetky 
menšie na vydávanie týchto znejúce obete a príspevky. 

Všetky zásielky venované museálnym alebo knižničným sbi 

ako i dopisy týkajúce sa správy Museálnej slovenskej spoloi 

prosíme na meno tejto, všetky články a dopisy týkajúce sa Sbor 

I prosíme zase na meno redaktora A. Sokolík^a do Turč. Sv. \ 

láskavé posielať. 

PI. t. priaznivci museálnych sbierok našich prosia sa úctivé, í 
každom kúsku prípadnej zásielky nesťažovali si poznamenať — n 
možno — kde ktorý' predmet nájdený bol, zkade pochodí, čím nál( 
ťažné príspevok, získa na zajímavosti. 

4^f 

Výťah zo stanov. 

členovia Museálnej slovenskej spoločnosti. 

Znklddajúcini členom môže byť, kto raz navždy složí 50 

JRtadnym členom stane sa, kto ročite najmenej 4 koruny 
sa zaviaže. 

Činným členom je, kto ciele spoločnosti sbieraním a zaši 
predmet museálnych a kniževných sbierok tvoriacich vecí podpore 
zaviaže a aj skutočne podporuje. 

Kto chce stať sa zakladateľom, alebo riadnym a poťažne činnj 
nom, ten oznámi to predsedníctvu budto bezprostredne, bu(í kroz 
rého člena. 

S úctou prosia sa ct. členovia Museálnej slovenskej spoločnost 
každý v svojom kiiihu a podla možnosti, hladeli budiť záujem za m 
vlastenecký tento ústav. Keby každý dosavádny člen behom roku 
aspoň jednoho nového člena, čo veru — aspoň po väčšine — n( 
pomenovať nemožnosťou, nielen že zdvojnásobnily by sa materiálu 
striedky spoločnosti, ale zmohutnela by táto aj o vec zaujímajúc 
členami a účinkovanie jej stávalo by sa dalej a dalej i širším i 
vejším. 

— -tOi- — 

Cena 3 Koľ. 



Digitized by 



Googlí 



Digitized by 



Googlí 



OBSAH. 



je a skazky. Podáva Lud. A. Renas (Dokončenie! 
záhadných Pythagorových číslach. L, A. R. . 
mkovee a Ziatnô. Miestopisné črty. K, A. Medvi 
l^ba a rozliéné rady i čary. (Dľa starých zápisk 

»yéaje v KoSfauoch. (Turiec) Opisuje Ján Páričkc 
porekadlá a úslovia. Sdehije A. Halaša . . . 

iňsko-Stiavnieká 

cumy z obvodu Sitna. Podáva Andrej Kmeť . 
miamatiekej sbierky Museálnej slovenskej spolo< 
stavil dr. Ján PetrUcovich 



--^í^\^~ 



Digitized by 



Googlí 



r 



Miestne báje a skazky. 

Podáva Ltíd. A. Eeuss. 

(Dokonanie.) 

58. Studienka Lažbetka v UJlačke. 

Za dedinou Ujlačka zvanou^ smerom k Piešfanom, nachodi sa stu- 
dienka Lužbetka menovaná. Pri nej vidno množstvo všelijakých flonov (ko- 
šieľky a iné rozličné handry) navešanýcb. Pripisujú jej na blízko i na ďa- 
leko liečivú moc. Tak na pr. ked dakto z očí skape (ked z očí príde), 
tedy ho — zvlášte malé deti — okúpu, a aby sa nemoc nevrátila, dačo 
8 nemocného, obyčajne košielku, alebo dáku handričku tam nechajú. 
V zime, alebo ked je dieťa velmi nemocné, naberú si vody domov a tam 
z očí skapaného kúpu. I štyri hodiny cesty putujú k tej studničke, počnúc 
od Nitry až po Hlohovec, celé okolie. Poznamenať nutno, že sú tu dve 
studne, jedna má liečivú moc, a voda druhej slúži v poli pracujúcim ku 
občerstveniu. (Čas. MSS. IL 47.) 

59. Nález žriedla Trenčianskycli Teplíc. 

Prvé žriedlo Trenčianskych Teplíc bolo objevené asi pred 500 rokmi. 
Jeden totiž pastier z Teplej, idúc za svojim stádom s ranavou nohou, 
dostal aa vraj ku kúriacimu bahnisku a vykúpal si v ňom chorú nohu. 
Po kúpeli pocítil značné uľavenie bolesti i navštevoval častejšie toto ba- 
hnisko, až sa mu noha úplne vyliečila. Div tento skoro sa rozhlásil po 
okolí; chorí ludia začali chodiť k divotvornému žriedlu a týmto spô- 
sobom stály sa Teplice chýrečným kúpelom. (Pok. z Pot. L 129.) 

60. Drak vo Váhu. Bozpaéitosf Vábu. 

Vo Váhu žije nesmieme dlhý drak, ktorý často vypluje na povrch, 
zakrúti chvostom a vlnami z koryta bije do pevných mostov, skál, polí, 
dorokov, a zaberá i rúca všetko čo zachytí. — Iný variant vypravuje, že 
tento drak má hlavu na hrade Bytči, v studni, a chvost vo Váhu. Keď 
mal sedem rokov, chcel ho nejaký čarodejník von vyčariť, ale páni ne- 
dovolili, že je vraj pekné stvorenie. Drak ale narástol od tých čias tak, 

7 



Digitized by 



Googlí 



— 98 — 

že chvost do studne viac xtiahnuf nemôže a rastie vždy ďalej dolu Váhom 
až k samému Dunaju.*) (Pok. z Pot. L 117.) 

Od EriLlovian spúšta sa Váh do skalnatých užín, v ktorých sa pri 
Šútove, ako by v rozpakoch sem a tam začína krútiť. V Turci ale, blízko 
Sučian, nevie si už rady, kam sa trhnúť má. O ňom sa rozpráva, že ked 
Stvoriteľ ukazoval smer riekam, Váh prišiel pozde a preto točí sa podnes 
a nazýva sa: Vagus t. j. blúdiaci. (Pok. Pot. I. 116.) 

61. Studňa na Trenčianskom zámku. 

Studňa táto, do skaly kresaná, je asi 40 — ''O siah hlboká a zove sa 
i Mudnou milencov, O jej vykopaní nasledovne sa vypravuje. Štefan Zá- 
pola, nekdajší pán Trenčína, vrátiac sa z tureckej vojny, priniesol sebou 
i spanilú otrokyňu Fatmu a zavdačil sa ňou svojej panej Hedvike. Po 
uzavretom pokoji s Turci, prišiel na zámok i mladý turecký kupec Omar, 
milenec Fatmin, a žiadal bohatého Zápoľu o vydanie Fatmy. Ponúkal mu 
báječné daiy. Ale Zápola nechcel o tom ani počuť, lebo ten dar jeho panej 
bol velmi milý a čo raz daroval, nechcel nazpät pýtať. Darmo prosil 
Omar na kolenách Zápolu. Tento ho nakrátko odbavil: „z trenčian- 
skej skaly a z môjho oka slzu neobdržíš!" To slovo si povážil Omar. 
„A či pri tom slove zostaneš?" opýtal sa Omar Zápolu. Ked Zápola pri- 
svedčil, že keď zo zámockej skaly vodu dostane, že mu Fatmu prepustí, 
Omar odišiel, svojich ludí sobral a začal na zámku studňu do skaly kresať. 
Tri roky pracovali na studni a voda sa ešte neukazovala. Konečne, ked 
Omar nádeju tratil, že Fatmu vykúpi, podarilo sa dokopať bohatého pra- 
meňa, ktorý potom celý hrad vodou zásobil. Zápoľa sTub svoj vyplnil 
a šťastný Omar si odniesol milovanú Fatmu. (Povesť túto básnický spra- 
coval: Mik. Dohnaný. Lipa II. 319. — Pok. z Pot. I. 136.) 

62. Poklad Bátoryčkin na Čachtickom zámku. 

Na Čachtickom zámku Bátoryčka, čo do 600 nevinných diev mu- 
čením zmámila, trest svoj znáša za svoje zločiny a zjavuje sa časom 



') Ako lesy, nivy, tok i more, jazerá, potoky a rieky držaly sa za ofivené 
nadprirodzenými bytnostami Vypravuje sa, Že Dnieper, Volha a D vina boly driev 
ľudmi a potom rozlialy sa na veľrieky. Plavci na týchto riekach obete im donáSall. 
I. Dunaj, Váh a Hron sa predstavujú ako dlhé, bystro bežiace. Živé telesá, ktoré 
každoročne po Jána Krstiteroví na šiesty deň (na Petra Pavla) bez podmienky obeC 
požadujú. I v tomto báj i ti'ito zosobneno^Č Drakom sa zove. Jeho hlava je vraj na 
hrade Bytči a telo sa ťahá Váhom až k samému Dunaja. Zná sa hrozne búrit, ked 
sa telom hádže a vodu z koryta vyti^ne. Vtedy sa hovorí, Že Drak Váha zúri a 
mosty, úrody a domy zaberá. 

Takto zúrivý a strašný rozvodnený Váh sa opisuje. Prítomný ale báj s dra- 
hého stanoviska ako by s úsmechom pozoruje a opisuje zúrivca : SiraŠný pravda je 
Váh vo svojej prudkosti, pere sa o bralá, beží vofdep, krúti sa sem a tam, ako bez 
smyslu, ale naposledy sám nezná, ako dalej a zkadiaF von 



Digitized by 



Googlí 



- 99 ~ 

i^ierno oblečená (podľa Me4ňanského) i na zámku Zay-Uhrovskom. liaz 
usnul pri Čachtíciach pastier oviec. Prišla k nemu biela pani a žiadala 
ho, aby šiel do hradu, tam že nájde hada so zlatými kľúčami. Klúče aby 
vzal ústy od hada a had že ho povedie k pokladu. Pastier neveril jej, 
ba ani ked sa mu vraj druhý raz zjavila, neposlúchol. Na tretom ráze, 
keď usnul, zjavila sa mu vraj v čiernom obleku a povedala, že prečo 
ju neposlúchol? Teraz vraj poklad bude už len toho, kto odkolísaný 
bude v kolíske z tej čerešne, čo dakedy vyrastie na tom pustom hrade. 
(Pok. z Pot. I. 96.) 

63. Poklad Hr^jnohov pri NádaSi. 

Pri Nádaši pod Bielou Horou, pri hradskej ukazovaný býva dutnatý 
dub, do ktorého je vyrezaná • diera v podobe obďalníka. Do tejto diery 
možno vstrčiť hlavu a podívať sa na horný otvor v dube, ktorým bol sem 
nasypaný podla povesti a pravdepodobnosti poklad, ktorý Vlachovia ke- 
dysi na hradskej pracujúai vynašli. Vypravuje sa, že to bol poklad „do- 
brého chlapca** Hrajnohu, kamaráta Jánošíkovho. Poklad tento bol vraj 
tak značný, že sedliak Čačovan, idúc za vozom, tolko si ešte nasbieral 
dukátov, čo s voza padaly, kolko ich len vládal uniesť. Na tomto dube 
teraz visí kríž. (Pok. z Pot. L 33.) 

64. Skamenelý mních. (Variant k číslu 3.) 

Základ hradu Hríčova položil Kilián, kasteihiu hradu Bytčanského. 
Na Hričove' sídlil Lahar, lúpežný rytier, a jeho i*od dlho obýval hrad. Po 
poslednom Laharovi zostala na Hričove vdova bez detí. O jej ruku počal 
sa uchádzať pán susedného hradu Lietavy Franko Thurzo, pravda len zo 
ziskuchtivosti, lebo túžil panstvo Bytčanské so svojim sppjif. Staršia vekom 
vdova neprijala nabídnutie Thurzovo, zato vraj prijala ho ako syna a 
učinila ho dedičom Hričova. No vdova prijala nevďačnú kukučku do 
hniezda I Thurzu mrzelo čakať na smrť svojej dobroditelky. Raz v noci 
vnišiel do spalne vdovinej so sluhami a rozkázal ju odniesť do hlbokej 
murovanej veže, zkadial jej plač a krik nikto počuť nemohol. Ráno ale 
vyhlásil Thurzo, že vdova sa zblaznela. Ale jej uväznením stal sa sám 
nespokojným, lebo musel ustavične ostražitým byť, aby jeho zločin ne- 
vyšiel na javo. 

Mnoho rokov úbohá pani ztrávila v tomto väzení. Raz v noci pri 
hroznej hrmavici prišiel vraj k zámockej bráne akýsi mních ') a prosil 



^) PatmOy Že miesto mnícha má stáf nejaká osoba bájedná a divotvorná. Po 
svete totiž putovali pohanski bohovia, aby poznali, ako Žijú Tudia. Dobrých odme- 
ňovali, zlých ale trestali. Taký bol Jutroboh, Perún, Svatovlt a iní. Z tohoto nasle- 
duje, že tento báj z predkresfanskej doby pochádza a mená: Kilian, Lahar, Thurzo 
sú pozdej&ieho pôvodu. 

7* 



Digitized by 



Googlí 



— lOO — 

o nocľah. Ale darmo prosil, Thurzo ho surovo odbyl. Tu mních po- 
hrozil trestom za ukrývaný zločin, ktorý rau vykričal. Rozzlobený Thurzo 
zato dal mnícha skrze sluhov hanebne odohnaf. Ráno predivif sa neznali, 
keď pri bráne videli stá< mnícha, ale skamenelého. Thurzo ho rozkázal 
mlatky rozticf, no na druhé ráno tu stál vraj kamenný mních zase. A 
to sa opakovalo dakoľko ráz. Strach a hrúza opanovaly Thurzu í jeho 
ľudí. Zločin nedal sa viacej tajif. Nepozostávalo inšie než prepustiť La- 
harovu vdovu z väzenia, ale vdova bola už mrtvá. Thurzo i jeho lud zo 
strachu opustili hrad, ktorý spustnul a zostaly len rumy. A kamenný 
mních dosial stojí pri bráne. (Pok. z Pot. I. 180.) 

65. Zvorád pustovník na Skalke pri Trenčíne. 

Ked na Skalke ešte nebolo ani chrámu ani kláštora, za dávnych 
časov mal tu v skale jaskyílu kresťanský pustovník Zvorád, a tu v samôt- 
nosti trávil život za tri roky. Pohanom to nebolo po vôli a preto ho so 
sveta sniesli. Jeho jaskyňu zaujal potom sv. Benedikt (Blahoslav), pu- 
stovník; ale i tohoto podla povesti raz traja pohania prepadli a chceli 
zavraždiC, práve ked sa modlil. Sv. Benedikt náhle poručil skale, aby sa 
otvorila a vzala ho do ochrany. Čo sa i stalo, a on zmiznul pred očami po- 
hanov. Na pamiatku tejto udalosti povstalo pä{ okrúhlych dier a dve šTa- 
paje v kamennej tejto jaskyni a podnes sa ukazujú. 

Za istý čas potom pobožný Penedikt žil v tejto jaskyni pokojne, 
lebo sa ho neopovážil nikto viac napadnúť. Ale raz, keď išiel na P«innenský 
vrch, prepadli ho vrahovia a hodili do Váhu, kde sa utopil. Na tomto 
mieste potom celý rok sedával orol a krikom svojim hľadel vzbudif po- 
zornosť okolo idúcich ludí, čo sa mu i podarilo. Telo Benediktovo potom 
bolo z vody vytiahnuté a pochované. Teraz na Skalke vidno už len rumy 
kostola i kláštora. ') (Pok. z Pot. L l50.) 

^) Tolko podáva tradícia ludu. Báj ale teuto má i stránku historickú. Sasinek 
totíŽ píše (81ov. Let. IV. soS. I. 2.i, že Zvorád piiäiel do Uhorska z Krakovská okolo 
r. 1018 a prijal pustovnícke rúcho od Filipa, opáta nitrianskeho, a utiahol sa na Skalku 
yySe Trenčína. Zvorád zomrel r. 1025. Jeho jaskyňu zaujal jeho učedlnfk Benedikt, 
odkial chodil na Pnnnensiký vrch, kde biskupovi Maurovi rozprával o živote a smrtí 
svojho duchovného otca Zvoráda. Benedikt bol r. 1028 zavraždený a jeho telo v Nitre 
pochované. Boku 1222 dal nitriansky biskup vystaviť nad jaskyňou kláôtor benedik- 
tinsky a tam, kde podľa povesti bol Benedikt do Váhu hodený a nalezený, vybo- 
doval Jur Thurzo, hrábä, r. 1520 kostol, ktorý za Jozefa II. spustnul a teraz leží 
v rumoch. Tofko vypravuje dejepis. 

Tradícia táto, 900 rokov stará, splýva úplne s dejepisom. Možno si predstavii. 
Že tenkrᣠkresťanstvo začalo sa rozširovať. Zvorád a Benedikt od pohanov len preto 
mohli byt za^Taždeni, Že pohanské modly znivočili, posvätné háje pofikvrňovali a po- 
hanské obrady zatracovali, Čo Fud rozzlobený na oboch pomstil smrťou. 

Ináče príčina Zvorádovej vraždy udáva sa i nasledovne : Zvorád v jaskyni tri 
peniaze dlho a hlasne takto Čítal : jeden, dva, tri . . . Čo ked lúpežníci počuli, domnie- 
vajúc sa, Že má mnoho peňazí, prepadli a zabili ho. Viac ale krém týchto troch pe- 
ňazí nenašli u neho. 



Digitized by 



Googlí 



- 101 — 

66. Verný Bndiaä Vršatskébo hradu pána. 

Hrad Vršatec stojí na červenavom brale 3000 stôp vysokom. O ňom 
sa tvrdí, že je najstarší na Považí. V histórii ale preto nebol dôležitý, 
že nemá pitnej vody leda z dažďa nalapanej. O ňom sa báji, že keď 
roku 1241 blížily sa tatárske hordy, vyzval král Belo IV. tamejšieho 
hradu pána Imricha, aby sa snažil s čatami svojimi priraziť ku kráľov- 
skému vojsku. Imrich s lútosfou lúčil sa s mladou žienkou. A keď hrad 
už opúštal, padnul mu k nohám starý kastellán Ondrej Budiač a prosil, 
aby ho vzal so sebou proti Tatárom. Na mnohé prosby privolil pán k tomu, 
a Budiač potom údatne bojoval pri boku Imrichovom. Y bitke ale pri 
Šajave oba upadli do zajatia tatárskeho a náhodou oba boli na jednej 
refazi za nohy prikovaní. Budiač v tomto položení len o tom premýSIal, 
ako by seba, ale i svojho pána mohol oslobodiť. Na útek nebolo možno 
ani pomyslet. Ked ale boli raz do nejakej diery zavretí, naôla sa tam i 
sekera. Budiač hned sa pokúsil reťaz sekerou rozdrviť, to ale nešlo, lebo 
reťaz bola príliS hrubá. Tu nebolo inej pomoci, ako že Budiač zodvihol 
sekeru a uťal si vlastnú nohu, ktorá bola k nohe Imrichovej reťazou prí- 
putnaná. Imrich šťastne ušiel a dostal sa na svoj hrad Vršatec. Keď vojvoda 
tatársky Kádan počul čo sa stalo, užasnul nad vernosťou Budiaca, dal 
ho vyliečiť a vyliečeného obdarujúc, prepustil na slobodu. Budiač šťastne 
príkulhal na Vršatec. Král Belo daroval vernému kastellánovi dedinu 
Mikušovce, povýšil ho do stavu zemanskéhO; a dal mu do erbu položiť 
vršatského Iva s uťatou nohou reťazou sopätou. Znak tento vraj v me- 
novanej dedine Budiačovci podnes podržali. (Podľa Zieglera Vaterl. Im- 
mortellen a Pauliny-Tótha. Pok. z Pot. I. 176.) 

67. Vrôatecký lev. 

Na skale vršateckej (pri Pruskom) sídlil kedysi šarkan (drak), podlá 
iných povestí krídlatý lev. Preto Nemci Vršatec nazývajú Lôwensteinom. 
Báječného Iva zabil vraj jeden rytier a na tom mieste vystavil si hrad. 
Kožu ale s toho Iva vyvesil pod bránou, kde vraj mnoho rokov visela. 
Ostatne erb vršateckých pánov má v červenom poli okrídleného Iva. Čer- 
vené pole znázorňuje krvavý kameň, *) (Pok. z Pot. L 175.) 

68. Počet tatranských končiarov. 

liaz šuhajci žiaci pustili sa do Tatier počítať všetky končiare a so- 
jhorce v Tatrách. Čím viac chodili, tým viac sa mýlili v počítaní. Ko- 
nečne upustili od márneho počítania a umienili sí^ nazpäť sa vrátiť, ale ľahli 
si ešte na peknú pažiť, pri otvore jednej jaskyne, aby si odpočinuli. Po- 



^) Pravdepodobné je, ie ku pomenovaniu podnet dala podoba Iva vrSate- 
;kých skáL 



Digitized by 



Googlí 



— 102 — 

líhali si hlavami spolu do kruhu, von nohami a zaspali, len najmladší 
nespal. Tu vystúpi z jaskyne obor-žena a plaskne rukama až sa Tatry 
ozvaly a riekne: „No už som vSetkých 999 konCiarov Tatier pochodila, 
ale takéto divotvorné zviera som ešte predsa nevidela ľ Idem si pre muža, 
aby sa prišiel podívaCľ' S tým obor-žena zmizla v jaskyni. Najmladší 
ihneď zobudil kamarátov a vyrozprával im, ŕo videl a počul. Žiaci ne- 
dočkali muža-ozrutu, lebo nič dobrého nečakali, ale sa posberali rýchle 
a utekali kadelahSie domov. Od toho času sa vie, že Tatry majú 999 
končiarov. (Pok. z Pot. II. 49.) 

69. Sinrf Ctibora na Beckove. 

Nad Váhom na vysokej skale stojí v rozvalinách starý zámok Beckov. 
Eedf sa polnoc blíži, doba zlých duchov, tu nad skalou počuf zúfalé vo- 
lanie. Eedf sa ale noc ku ránu blíži, počuť žialne nariekanie. Preto i 
bystré Váhu toky zanechal y staré brody a inam sa obrátily, aby krík 
a nárek nočný nepočuly. Tento ustavičný krik a nárek povesť vysvetluje 
takto: 

Na tomto hrade žil kedysi Ctibor, pán toho okolia náruživý a zlostný. 
Ked raz po polovačke unavený zaspal, zobudilo ho zavýjanie poľovného 
psa- V hneve skočil, čo to môže byť, že ten pes od bitky skučí? „Pane, — 
riekli pokorne sluhovia — jeden starý žobrák prišiel prosiť o kus chleba, 
Sivko ale, chrt váš jedovitý, vyskočil naú, vytrhnul mu kus haleny i z no- 
havíc i kus mäsa zo stehna. Žobrák palicou sa bránil a pes začal skučať. 
Nato rozzlobený Ctibor, besom posednutý, starca úbohého chytil za vlasy, 
dlho ho vliekol, naposledy do prepasti mrštil, kde i náhle skonal. Ztadiaľ 
počuť po polnoci žalostné stonanie. Potom Ctibor namáhaním unavený, 
lahnul na skaliny machom zarastené a spánkom premožený na úslnf zaspal. 
Tu, čo nevideť, priplazil sa k nemu malý ale jedovatý hadík, a otvorenou 
hubou vliezol mu do útrob a začal ho štípať. Ctibor prebudený začal sa od 
bolesti svíjať, sebou trhať a kričať : Kde som? pomoc! kde sluhovia? A 
v bolesti i zúfalstve voslep bežal práve ku priepasti, kam sa zvážil, padnul 
a kosti polámal. — A ztadial počuť do polnoci zúfalé volanie. Preto i 
bystré toky Váhu Beckov obchádzajú a tichším krajom tečú. (Čerň. čít. 
II. 42. Báj tento ako balladu spracoval A. Sládkovič.) 

70. Kozia skala v Orave. 

V Kozej skale bývala kedysi Tcrálovná božská^ bohatá panna a rada 
pomáhala úbohým ludom radou i peniazmi. Raz driečny šuhaj Janko bol 
vyslaný od obce v súrnej* záležitosti ku nej o poradu a pomoc. Janko 
sadol na koníka a v blesku i hrmavici bežal okolo Oravy až sa stavil, 
kde sa vypína strašná Kozia skala. Tu koníka priviazal, ohník si nakládol 
a čakal polnoc, až sa Kozia skala otvorí a královna, božská panna, z jas- 



Digitized by 



Googl( 



— 103 — 

kyne sa zjaví. O polnoci skala sa rozdvojila, ako nejaké dvere, panna 
vyšla a Janka vliídne privítala: aby reknul. v akej veci ku nej prišiel a 
60 by si žiadal. „Obec ma sem poslala, riekne Janko. A aj ! beda, prebeda ! 
ani vysloviť sa nedá! Nad našou obcou je diera veliká a v nej dvaja 
strašní draci sa osadili ; kej sa zotmí, vybehúvaju na náš rožný statok, 
zabíjajú ho, žerú a tým do biedy nás uvalujú. Preto idem k tebe, pomôž 
nám, panno drahá, sami si neznáme; pomôž úbohým, lebo ináč zahynieme." 
Panna ticho Janka vypočula, potom riekla: „Znám tých drakov; i sem 
jeden chodí a hody si robí, tam na protejšej janHí. Ale nič to, tomu spo- 
môžeme. Tu máš tento prútik, vráť sa domov veselo, a ked prijdeš, čakaj 
pri tej diere na drakov. Keď sa vytiahnu von, maj sa smelo. Sadni na 
jeinoho a di-uhého poSib týmto prútom, ktorý potom daj sožrať žrú- 
tom, a hneď sa rozlejú na čiernu kolomaž '). Keď to vykonáš, prijdi zase 
a dám ti odmenu!" Keď to panna riekla, zmizla v Kozej skale a vchod 
s hrmotom sa zavrel. 

Janko tak vykonal, ako mu panna kázala. Drakov znivočil a osadu 
od nich oslobodil. Po mesiaci, po dvoch, výstroj il sa Janko zase, na ko- 
níku veselo jachal pod Koziu skalu. Tu koníka napojil, ohníka si založil 
a o polnoci takto začal pannu vyvolávať: „Ty, královno božská, čo v tej 
akale bývaš, už som drakov vykazil a Oravu oslobodil, prines dary i 
odmenu Jankovi, daj z tvojich pokladov, čo si mi slúbila, i pre milú mne 
nevestu!" Ako to riekne, zem sa strasie, skala sa odrúti a z Kozej skaly 
krásna panna von vystúpi. „Pristúp bližšie, Janko, volá milým hláskom, 
tu máš, čo som ti slúbila, zlato, striebro; vyberaj si čo ti vôIa, kolko 
uniesť vládzeš. Ale radím ti, neber len to, čo ti treba, bys' nezhynul pre 
neslušnosť, ako mnohí iní ; škoda by fa bolo, veď si ešte mladý. Tu hľa I 
ber si tieto perly, zlato, drahokamy, čo ti bude i neveste na všetky časy, 
ale druhého sa netýkaj, čo nepatrí tebe, lebo bys' zahynul, tu hla v tomto 
temnom svete!" Co keď počul Janko plné kapsy, vrecia napchal zlatom 
a striebrom. Potom sa ešte raz vôkol poobzerá, a zazrúc krásny zlatý 
pannin veniec, i ten sebou schytí. Ale beda! Už po tebe, Janko!" — 
Zem sa striasla a skalná brána treskom sa zavrela ; splašený koník bežal 
domov osedlaný, zvestujúc, že už Janka viacej niet. O (Cem. čít. IL 56. vo 
forme ballady spracoval J. Matúška.) 



O Zlé bytnosti, ako čerti, draci, óarodejníci sú čierneho tela a premoženi roz- 
lejá aa na äemu smola alebo kalomaž. (Šk. Dobš. pov. 53, 81. Rps. XIV. 13.) Ako 
takí, ktorí sú z temnej hmoty stvorení, a do Navy (Slnkového zámku, teda do nebies) 
nemôiu. príst Hmota táto, jedovatá a pálčivá, do zeme sa vpije. Dušu nemajú, len 
para vypustia. Pod drakmi vôbec rozumejú sa obecní lúpežníci, ktorí rožný statok 
zajímali a hostiny vystrájali. 

') Pod kráíávnou božskou v tomto báji spomínanou rozumeje sa: panna zvláštnou 
nadzemnou mocou opatrená, teda Hôrna Vila. Bájeslovie opisuje takúto horskú Vilu 
äže Horalku, že býva na vysokých horách v jaskyňach a slujoch. Jej byt ako raj 



Digitized by 



Googlí 



o štyroch záhadných Pythagorových číslach. 

Pythagoras, grécky filosof, žil — ako známo — okolo r. 580 pred 
Kristom. Jeho škola (spoločnosť učených), ktorá pestovala matematika 
a geometriu, bola povestná. Podľa jeho mena až podnes nazýva sa pro- 
blema Pythagorovo v geometrii, komma Pythagorovo v akustike (t. j. díffe- 
rencia, ktorá vyplýva pri ladení 12 tónov podľa kvint) a abakus Pythago- 
rov v aritmetike (krdt). Krém týchto spomínajú sa ešte i štyri (1, 2, 3, 
4) takzvané posvätné Pythagorovo čísla (das heilige Geviertel) istej ne- 
známej aritmetike príbuznej vedy, ktorých tradícia je pochybná a preto 
ich záhadnými nazývame a o nich tu pojednávat mienime. 

Čo sa zo školy Pythagorovej dozvedáme, je veľmi málo. Jednotlivé 
výpovede sa zachovalý, ako na pr. : „Všetko povstalo skrze člslový pomer." 



osvetlený je jasným svetlom zlata; vSetko náradie z drahého kameňa a zlata. (Dr. 
Mach. báj. 110.) Tak i táto Vila mala byt v jaskyoi v Kozej skale ukrytý a len o 
polnoci prístupný. Zlato a striebro na hromadách sa jasalo. Ďalej, Vily sa charakte- 
rizujú, Že aČkoli sú celkom dobré, dobročinné a priaznivé, predsa podráždené ukrntne 
sa pomstia (ibid. 114). Práve taká je i táto panna známa v okolí ako dobroditeľka ; 
vďačne radou a pomocou slúži, preto k nej i Janko bol poslaný, ba i odmenu sľú- 
benú mu ponúkla. Eed ale i to chcel vziať, čo mu nepatrilo, a siahol i na jej veniec 
(korunku), ako okrasu a odznak pannestva, tu Vila, obrazená, ukrutne sa pomstila : 
jaskyňa sa treskom zavrela a Janka na večnosť uväznila. 

Ku mnohým krásnym výjavom prínáležajú i nasledujúce dva výjavy v tomto 
báji zavinuté. Krásna Horalka iste predpokladala, že Janko veľkými darmi prekva- 
pený, zapomenie sa a bude siahať i na jej odznak božstva, na zlatý veniec, bez kto- 
rého by ona svoju vysokú povahu utratila a pohanená bola, a preto dôrazne ho na- 
pomína a vystríha: » Netýkaj sa toho, Čo je božie, ty si Človek smrteľný. Pokoj daj 
tomu, lebo Čo je moja sláva, to je tvoja smrť. Kebys' ty mňa chcel ponížiť, ja ťa 
musím znivočiť. Ty sa uspokoj s tým, čo ti svet dáva, ale vyššie ti neradím N No, 
Janko šťastím a bleskom zlata okúzlený, málo na výstrahu dtwl, lebo ked skvostný, 
drahokamy vykladaný pannenský veniec zazrel, jeho mladucha mu prišla na pamäť, 
siahol po ňom, ale i hned vyslovená pomsta ho zastihla, zahynul. 

Druhý výjav prirodzene z tohoto vyplýva, aby tento príbeh len tak na prázdm • 
neodznel, ale dalej smútkom sa rozniesol. Bujný koník o jedfu uviazaný, čo nevide ; 
rachotom brala sa splašil, odtrhol sa, a ako bol osedlaný, tak smerom, s roztrhnutou 
úzdou, k domovu bežal. Doma iste rodičia drahého syna a snúbenica svojho snúbenca i 
s radosťou Čakali ; ale ked videli koňa penou pokrytého, rukami zalomiac, zkríkli • 
»Iste drahý Janko nám zahynul!* 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 105 



A Theano, Pythagoiova učedlni&ka, vyslovila : „Nie z čísla, ale podla čísla 
povstalo všetko." *) Z toho nič istého nedá sa vyrozumeť, čo by sa na 
oné posvätné čísla dalo zavieraf. Rimania ale, dedičovia kultúry gréckej, 
boli národom bojovným; lahodne sa oni s vysokými štúdiami zaoberali; 
a čo písali, sú len úryvky povrchne pochopené a vo všeobecnosti vyslo- 
vené a preto len s reservou v známosť sa brat môžu. 

Z mnohých pozdnejších spisovateľov, písavších o tejto otáznej vede, 
dá sa vyrozumeť, že ona mala za predmet hudobnú harmóniu a táto sa 
zakladala na monochorde. Strunu totiž na harmóniu vydávajúce intervalla 
delili a z toho harmonické pravidlá abstrahovali, o čom Aristoxenus (lib. 
2) a Plutarch (de musica p. 1144) toto píšu: „Pythagoroví prívrženci 
intervalla tónov počtovaním určovali, hudbári ale podla sluchu." Ale i 
Eaklid (p. 87) a Aristid Quinctil (de musica lib. 3, p. 110) tvrdia, že 
„dĺžku struny na 8J92 rovnakých čiastok delili." *) Z tohoto sa dá za- 
vi^^ť, že tá temná a s obzoru zanikla vela, bola teória harmónie, na 
základe číslového pomeru vyvinutá. Svedectvo o tom vydávajú i Plinius 
(lib. 2. cap. 22) a Plutarch (de mus. 2. pag. 1 147) nasledujúce : ') „Slovu 
muzika mnohonásobný. význam Gréci dávali; oni tým slovom označovali: 
nápev, takt, básnictvo, tanec, posunkovanie a držali ho za spojidlo všet- 
kých vied a temer všetkého umenia. Ale nie dosť na tom, hladanie sú- 
vislosti ponúkalo ich všade analógiu hladať a zákonom harmónie i pohy- 
bovanie nebeských telies a pocit duše podriadiť." 

Táto veda harmónie súčasne pestovaná bola s matematikou a geo- 
metriou, ale sa jej privlastňovaly len štyri základné čísla, ktoré keď vy- 
nalezené boly, veda obdržala nesmierne rozmery. Tak píše Pluto (de virt. 
mor tom. 2 p. 441) a Aristid. Quinctil (de mus. lib. 3 t. 2): „Po vy- 
naložení štyroch prvotných čísel: 1, 2, S, i, ako základu silstavy hu- 
dobnej, lahko bolo zavierať, že pravidlá harmónie nepremenitelné sú a 
že príroda sama spôsobom nepremenitelným čísla a medzery tónov i inter- 
valla) ustanovila i vo všeobecnej sústave vesmíra." A Sext. Empir (Arist. 
metaph. lib. 1, c. 5) podobne Diog. Laért. (in Pythagor. lib. 8) to samé 
potvrdzuje: „Po vynalezení prvotných čísel 1, 2, 3, 4, videli Gréci nie 
len zákon stístavy hudobnej, ale i základné zákony prírodovedy a mravo- 
vedy." atd. 

Výš uvedené štyri základné čísla nazývaly sa doprosta svätými (das 

heilige Geviertel) a to preto, že boly predôležité, ako žiadne iné. A aby 

í"^ Pythagoras dôraznosti dodal, požadoval, aby učedlníci na ne i prísahu 

ladali. Hlbokomyseľný Pythagoras totiž pred videl, že ak sa učedlníci 



^) Tomuto locus parallelas v knihe Múdrosti kap. XI. takto zneje: » Hospodin 
icky veci na mírn, na poÓet i na váhu spoŕádal.* 

') Toto Číslo 8193 tak povstane, kéd sa 2 postupne po 2 násobí. 
*) Podľa Barthebni Anacharsis Keise str. 140. 



Digitized by 



Googlí 



— 106 — 

týchto čísel i pustia, celá sústava harmónie sa otrasie a do rumov padue 
a zanikne. 

Veda táto súčasne s matematikou a geometriou pestovaná, v škole 
Pythagorovej v neobyčajne veľkých rozmeroch sa vyvinula, na vSetky vedy 
a umenia blahodarne vplývala, kvitla a veľkého dosahu resultaty posky- 
tovala, o ktorých spisovatelia lichotivé sa vyslovujú. Vôbec čo krásneho 
a výtečného hellenský svet zná preukázaf, čím sa po 2000 rokoch môže 
pochlúbií, to všetko jedine tejto vede má dakovať. 

Medzitým náuka táto na jemných aritmetických pochopoch založená, 
nesčíselnými rozoznavkami obťažená, bez pochyby i písmom a nepravými po- 
chopami natoľko sa zmútila, že povstaly medzi učedlníci hádky a nedo- 
rozumenia a veda začala sa tratif, čo Aristoteles takto vysvetľuje: »Pytha- 
gorova náuka o číslach je temná a hlboká a pre mysliteľov toľko pô- 
vabnosti poskytuje, že z toho celý roj rozličných domnienok povstal." 
Slovom, mnohí učedlníci nevedeli sa v nej vyznať, tí ale, ktorí ju rozumeli, 
i dalej ju pestovali a nazvali ju vedou tajnou. Takto na niekoľko ladí 
odkázaná veda, bez príspevku nových síl, začala klesať i zanikla bez 
toho, žeby sme jej meno znali a sústavu, princípy boli postihli ; zosnulá 
a od 2000 rokov ani znak života neukazuje. Veľkolepé antické kolossálne 
chrámy, stavané podľa návodu tejto vedy od Iktinosa, Mnesiklesa, Li- 
bona, Skopasa Hermogenesa, Paeoniosa Pytheusa atď., ač v rozvalinách, 
stoja ešte ako pomníky drievnej slávy. Ona mohutne niekdy vplývala 
zvlášte na výtvarné umenie, všade stopy a pozostatky jej sa obdivujú a 
báji sa o jej veľkoleposti. 

Pravda, že muoho sa popísalo takrečeno ojej divoch, ale to všetko 
písané nabuboreno vo všeobecnosti ; meritóme o tejte vede nikto nepísal, 
a čo sa písalo, je samá mystiiikácia. I^en jedna iskra svetla ako by le- 
žala v tej výpovedi výš uvedenej, že „Gréci po vynaložení prvotných 
čísel: 1, 2, 3, 4, videli nielen mkon sústavy hudobnej, ale i základné 
pravidlá prírodovedy a mravovedy. Všetko bol pomer a harmónia: čas, 
spravodlivosť, priateľstvo, rozum, neboly iné ako pomery čísel." 

Teda škola Pythagorova sa zvelebila len tenkrát, kedf vynašla štyri 
základné čísla ; tu sa predstavila stístava, odhalil pomer a analógia v roz- 
ličných predmetoch; do toho času veda táto bola bez ducha a smyslu. 
Práve tá snaha je i naša, aby tie štyri Hsla, ktoré sú kľúčom tejto mŕtvej 
vedy, postihnuté boly a ten závoj odhalený, pod ktorým ona pohrobená 
leží. Dá sa predpokladať, že túto úlohu rozlúštiť mnohí sa pokúsili, 
všetko ale dosavádne namáhanie zostalo bez výsledku. Problema stojí. 

Medzitým, keď tento bežný číslorad takto sa napíše: 
1 — 2 — 3—4 — 5 — 6 — 7 — 8 — 9 — 10—11 — 12... 
treba poznamenať predovšetkým, že matematici rozdiel robia medzi 
prvými a prvotnými číslami, (medzi : die ersten Zahlen a die ersten Prim- 
25jihlen). Prvé štyri čísla ovšem sú 1, 2, 3, 4; ale prvotné štyri čísla 



Digitized by 



Googl( 



— 107 — 

(die vier Primzahlen) sú : 1, 3, 5, 7 ; a toto sú tie pravé Pythagorove 
čísla. Ale ani toto je ešte nie korrektne vyslovené, lebo jednotka (1) nie 
je číslo, a len udáva, že na tom mieste môže niečo stáf (v algebre ale 
ani sa nepíše la, ale zrovna a). Poneváč jednorka ani nedelí, ani nená- 
sobí, pochop čísla nemd, preto teda miesto jednorky, číslo 2 ako pií- 
bozné sa položí, a tak štyri Pythagorove autentičné čísla ani iné ne- 
môža byť ako: 5, s, o, 7. 



Týmto spôsobom úloha bola by rozlúštená^ ale zďaleka nie dokon- 
čená. Láskavý čitatel mohol by to i verit i neverif, a tú námietku učinit, 
že je to len zdanlivé, hypotétične vyslovené, z čoho na sústavu har- 
mónie, na pomery, na analógiu v iných vedách málo čo sa zavieraf dá. 
Treba preukazoval a potvrdiť, že sú to (2, 3, 5, 7) pravé Pythagorove 
čísla. Na túto oprávnenú námietku v skromnosti len to sa odpovie, že 
o sústave tejto velkolepej vedy obšírne štúdia po ruke ležia, náležité 
preskúmané a praktične skvelými výsledkami potvrdené. *) Všetko obšírne 
reprodukovať a vysvetlovať tu vec nemožná, ale dostatočné bude, keď len 
clmh a pole tejto vedy sa vykáže, z čoho sa dá zavierať, že Pythagorove 
čísla, ako sú vykázané, sú pravé a nepodvratné. 

Hlavné body tejto samostatnej a obnovenej velvedy sú nasledujúce: 

a) Jej positívny základ a východište predstavuje monochord (samo- 
strun) a všetky tie vývody, ktoré moderná akustika zná preukázať o 
dĺžke struny, otrasoch tónu, o dĺžke vín atď. 

b) založená je na týchto štyroch prvotných číslach : 2, 3, 6, 7. Iné 
čísla naskrze netrpí. 

c) Počet čísel môže byť rozmnožený, ale tak, že cudzí element (iné 
neposvätné číslo) prístupu nemá. Rozmnoženie ale dosiahne sa, keď čísla 
2, 3, 5, 7 budú kombinované a hneď i násobené, na pr. 2X3 = 6, 
2X5=10, 3X5 = 15... alebo i takto sa zdvoja, ztroja, na pr. 5 X 5 n 25, 
3X3X3 = 27... (O čom v Zákl. pravidlách súzvuku, § 25. obšírne 
pojednáva.) Týmto spôsobom vyvinú sa čísla: harmonickými zvané. 

d) Keď pod harmonickými číslami tóny sa myslia, tenkráť ich otrasy 
sa rozumejú a tak tón bude číslo a éislo tón. 

e) Harmonické tóny (čiže čísla) delia sa na diatonické, rhromatirké 
a enharmonieké. Na rovnorodé a rôznorodé (homogénne a heterogénne) ; 
tvrdé a mäkké (dur a moU) ; viazané a neviazané (relatívne a absolútne) ; 
roslošené a nerozložené (na faktorov). 

f) Pomer môže byť dvojčlenový na pr. 3:5; pomer postupný (čiže 
m lodičky), na pr. 2 : 3 : 9 : 27 : 5 : 45 ; pomer viac čísel k jednomu číslu 
(k tónike), na pr.* .9 : 5, 3:7, 3 : 21 . . . pomer súčasný (čiže akkordový) ; 
pcjier a j:A;orďa ku akkordu; pomer (pri akkordoch konsonantný, dlssonan- 



') Bokopis obiírne vypracovaný. 



Digitized by 



Googlí 



— 108 — 

tný a disharmonický : pomer radu rovnorodých čísel k inému radu rovno- 
rodých čísel; pomer aritmetický, insový (čiže aequivalentx)vý pri akkor- 
doch) a geometrichj (zriedka) (Vidz Zákl. práv. str. 61). 

g) Harmonické čísla sostavujú sa do kvintového a tercového postupu 
(Quinten- a Terzen-Gang), do akkordov, škál, do radov (Ordnung) a pod- 
radov a do skupenin, 

h) Celá sústava vedy (applikovaná na muziku); aby zmätku a nedo- 
rozumeniu vyhla, čo sa velmi snaduo stať môže, má utkvelé body (Fix- 
punkte) a lubovolné sady (willkíihrliche Sätze) a síce : DÍška struny kladie 
sa m 1 m. ; čas otrasu z=. 1 sek. ; počet otrasov = 1. ; dlika vlny C tónu = 
1 modul ; základná oktáva = 1 okt (nečiarkovaná od C — C s 128—256 
otrasí.) Ľubovolné sady ale slúžia k tomu, aby čísla do nekonečnosti be- 
žiace obmedzené boly, preto obmedzujú sa diatonické tóny na 7, chro- 
matické na 5, enharmonické na 9 a hyjyerenharmonické na 5. Tóniky ob- 
medzujú sa na 9, tóniny na 19, stupnice na 9, priniy pre kmeňové ak- 
kordy na 4 a dvojclenoré pomery v jednej oktáve na 28. 

i) Táto veda ako samostatná má mnohé zvláštnosti a rozoznavky i 
matematike neznáme ba protivné, na pr. tieto zlomky: '/s? Vn Vj Vt--* 
matematika označuje jednoducho z: 1 ; v tejto vede sú ale veličiny roz- 
ličnej povahy a hodnoty ; no, také jemné dištinkcie prichádzajú i pri ná- 
sobení, delení, pri rovniciach, pomeroch atď. 

k) Analógia tejto vedy, snadno prenesená bude na iné predmety na, 
pr. na plastiku, na čas. . . keď miesto jednotky lineálna dĺžka = 1 alebo 
pri čase za jednotku = 1 sekundový kyv sa položí a potom na pred- 
metoch tieto harmonické zásady sa applikujú a rozvedú. 

1) Veda táto samostatná, príbuzná je matematike, ale s tým rozdielom, 
že matematika zanáSa sa kvantitou (kolkosfou, velkosfou), táto veda ale 
kvalitou (jakosfou) čísel, t. j. ich povahou, príbuznosfou a složitostou, a 
preto i arithmologiou čiže čisloslovim menovať sa má. 

Takto nastínili sme, podla slabých síl, význam tejto vedy, o ktorej 
velký Pythagoras, ako o moci nebeskej, reknul, že všetko povstalo skrze 
číslový pomer. A vskutku, jeho nadaný národ, drievni Gréci, podTa tejto 
arithmologie čiže číslovedy ladili hudobné nástroje, harmonizovali nápevy, 
stavali bohom mramorové chrámy, kresali sochy, stavali pomníky, sosta- 
vovali ornamenty, ukladali v maíbách barvy, písali ódy, dramata, hymny ; 
tvorili si metra, na javišti herci posunkovali, rečníci rečnili, filosoíi vy- 
svetlovali mravovedu, stvorenie sveta atd. Ale ako by nie? Ked analógia 
v prírode je všade tá istá, nepremenitelná, a všade vo vesmíre tieže zí- 
kony sú platné. £, Ä. B. 



Digitized by 



Googlí 



r 



Velšíce, Mankovce a Zlatnô. 

Miestopisné črty. 

Do severo-západného kóta Tekovskej stolice ťa zavediem, milý či- 
tatelu. Dve míle od stoličného sídla, Zlatých Moraviec, čnie sa velčická 
veža. Pod nábožensko-kultúrny kráž obce Velšíc patria čo filiálky ešte dve 
obce : Mankovce a Zlatnô^ kam sú obe prifarené. Obyvateľstvo obcí týchto 
je kremä Židov — cudzincov — čisto katolícke, slovenské, a javí tie isté 
národopisné zvláštnosti, tak čo do telesnej sústavy, ako aj čo do nárečia, 
ktorým hovorí, obyčajov a kroja, ktorý užíva. Od obyvateľov susedných 
obcí líši sa zvlášte v kroji značne, a preto zasluhuje, aby sme ho dla 
možnosti dôkladne opísali. 

Obec Vdšice (lud hovorieva : do Velšíc, v VelSicach, Velšičania) po- 
číta dla najnovšieho spočítania ') 774 obyvateľov, ktorí bývajú v 72 domoch. 
Má ríra.- katolícky chrám Boží a katolícku počiatočnú školu. Chotár 
obce počíta 5869 katastrálnych jutár. 

Mankovce (Mankovčania, z Mankoviec) majú dľa tohože počítania 
v 38 domoch 298 duší, katolícku elementárku a 740 katastr. jutár poľa. 

Zlatnô (stoliční páni pomadarčili ho r. 1888 na Kiš-Araňoš, ľud 
ale si vždy hovorí len na Zlatnem, Zlatôania) počíta 283 obyvateľov, 37 
domov. Chotár obce tejto rozsiahly je na 2717 kat. jutár. 

Obyvatelia obcí týchto hovoria tým istým nárečím. K poznaniu ich 
krajomlnvy poslúža nám nasledujúce ukážky: Pred šístimi rokámi; do 
VíÄňa (miesto do Viedne); býlych; prit; vyzdravev; slúbev; čil, včilék, 
včilja; povidat; mlíko; radši môže sto párov uolov ít kúpit, ako jennu 
kravu; tá kŕma; kofitvol; ľudí (miesto ľudia); môžeš; pri mojom krsti; 
prajem; uôlr=vôl; us smi to spiavev; povi sa; víra := viera; počím; 
vAúter ; lad = kamenec ; popannut = zachytiť ; svojimi očima ; zložev 
ôi \k dole; povidat; von:=on; neukripiš ho = nepresvedčíš ho; stro- 
m rl-(ie); zhyní-(ie); ít = isí; právotit (pravotif); krvavev ; tolko ; vnišlo 
aj ynišlo ; ráz = raz ; trafev ; pomatám, doňísol, čisto = čisto ; zaklíeňa =: 
pi klina ; čepená — Čepčená (nevesta) ; pruv = prv ; nestev ; ovocí(ie) ; 

*) Úiadné vydante: Dr. Jozef Jekelťalussy : >Hely8égnévtár 19()().« 



Digitized by 



Googlí 



— 110 — 






prinde (príjde); žihlava; pov zr polovica; žochtár; žobrák; kemeavo srdce; 
Škeredá streda; železo (železo); filak trafev; hrom zabev; tuno = ta; 
choc = chod ; priat = vÍDšova< ; bou = bol ; prišov ; musí it ; klbása ; 
dira a dírky; šČuchnúf; povedat i povídat; koleda; bačkore (miesto ba- 
čkory) ; stavania == stavenie ; verestuje ; praj = vraj ; dlhej (kabát) = dlhý 
(kabát). ») 

Pozoruhodnejšie slová a výrazy poznamenáme tieto; 

Bovlan = vytrasená a pohúžvaná viazanica slamy. 

Otep = vymlátená viazanica ražnej slamy. (Nevyralátenú menujú 
„snop".) 

Začaporev sa = zafŕkal (blatom). 

Krsný apo. 

Zanesím mu dar; bude mekší na mňa. 

Rosť (tá) = rasca, kmín. 

Svoju roveň, abo: svojej rovni si ber. 

Rozumom chybuje =: blaznie. 

Nijakú mirnosí (pokoj) s ním nemám. 

Na mízer mi vynšla (na pr. lichva). 

US sneh vetor začav lízať. (Z jari.) 

Znehat sa s niečoho r= zanechať nejakú chybu. 

Zhrívanka = hriata, sladká pálenka. 

Mrcha časy nás nastaly. 

Stunna na bič = studňa na svod. 

Ada pôjdem ! = pravda že, rozumie sa, že pôjdem ! 

änôra=: stuha, stužka, partíea. 

KrStodelný krsný otiec. 

Na prikor mi urobev. 

Skarhav ho Pán Boh. 

Klejú sa zemáky = klujú, klíčia. 

Priatel neznamená tolko ako kamarát, (amicus), lež ako: rodina, 
príbuzný. Tak aj vo Zvolene,' Novohrade a Honte. 

Varaca = habarka, fafurka. 

Na noci = cez noc. 

Stok = prameň. 

Hlavná krava = dobrá, drahá. 

Je na vysokých jaslách = na chudobnej strave. 

Naši predkovia zachovávali a zachovávajú po jednotlivých krajoch 
prerozmanité obyčaje. Pochádzajú ony zväČSa z časov pohanských, lež 
sú vzácne pre ich starobylosť, a preto, jestli sa ony neprotivia dobrým 
mravom, nemalý by sa lahkomyselne odhadzovať a zanechávať. Každý 



^) Tento Dominatív neudržal aa dfa môjho vedomia nikde na Slovensku, jedine 
na tomto kraji, tak aj v naSej cirkevnej piesni: 9 Ježiš pin^ mílostí.c 



Digitized by 



Googlí 



— 111 - 

národ má také starobylé národné zvyky a pyšný je na ne, ako na 
vzácnu pamiatku po otcoch. Na okolí VelSic nepozostaly — bohužial — 
jedine skromné zbytky našich staroslovenských obyč^jov. O pálení ohňov 
na Jána na pr. ani nechyrujú; zato na Štedrý večer (iného pomenovania 
tohoto večera tu neznajú) vystelú aj izbu slamou. 

Na Štefana (mu^delnika) chodia mládenci po domoch, kde majú 
dievky na vydajú a vinšujú nasledovne: 

„Vinšujeme vám týto slávnie svatky: 

Adama a Évy, 

Krista Pána narodení, 

svadho Štefana, prvého muóedelnika, 

svadho Jána, prvého evanjelistu, 

jak zrne ich v dobrom zdraví mohli dočekat, 

tak aby zme ich móhli v zdraví prečekat, 

a s Kristom Pánom v nebi sa radovat."" 

Na Nový rok chodí mužská mládež z dom do domu vinšujúc šťa- 
stlivý Nový rok. 

Na Luriu deti v ženskom úbore a so zvončekmi (lud ich menuje 
sZlivanóek'') aj s krýdlami husacími (krilla) chodia po domoch, nemé, 
ometajú steny a tancujú „na hlucho". 

Na Blažeja chodia školskí chlapci pre rechtora sberaf slaninu na 
i*ažne, čomu hovoria: „Ideme s Blažejom." Vojdúc do izby, po náležitom 
„Pochválen . . " prerečň : 

„Neská je deň svätej Blažije, (takí) 

zachovajme ho podľa obyčaje; 

milá pani, pre tvú česf, 

daj nám masa hojnú časí; 

aš nám vy masa nadáte, 

na svojich hrncach poznáte, 

keď budú padat s polici 

ko trambolickej stolici. 

Rerere — máte mačku na slanine, 

hybajte si ju zohnat 

a nám s nej kus odrezat; 

aš by ste sa mali porezať, 

pôjdeme si samy odrezat." 

Na Fašiangy chodili mládenci so spevom po domoch, kde boly dievky, 
„s klátikom", ktorý uviazali dievke na nohu, aby sa vymenila. 

Aj na deň sv, liehora vyberávali žiaci vajcia po domoch pre rechtora. 

Zpomedzi svadobných obyčajov tunajších len tieto zaznačíme. Napred 
]>rfde mládenec so svojim krstným otcom, alebo druhým „priateľom" 
pre prsteň", t. j. požiada si dievku od jej rodičov za ženu. Jestli všetci 
iirivolia, riadne hneď sa aj „sprstenkujú." 

Keď idú na sobáš do Božieho chrámu — ku matrikárovi by za celý 
I vet neišla „v paráde" — mladucha nosí na čele asi štyri palce širokú 



Digitized by 



Googlí 



— 112 - 

„partu'', povyšívanú „hodbábom''; perlami í kamenčeky. Od chrbta visia 
jej 8 party svetlej, alebo červenej (zväčša sedmorakej barvy), „Snóry*. 
Na vrchhlave nosí „rozmajrínový" venček. 

Ked ide k s v. sobášu, a vôbec dokial ju „nezačepčia", nosí v ruke 
„štiapek'' (paličku), na vrchu nastoknuté červené jabĺčko, a v ňom parúfka 
rozmarínu. (Celý tento odznak mladej nevesty menujú Jabíčkom*'.) Radi 
ho prekrývajú neveste, lež len aby ju prekárali, potom jej ho zas pri- 
navrátia. 

Mladoženích má „zo trúch pazuch pero*' za širákom (tri rozmarínové 
parúťky), z nehož visí červená „šnóra". 

Jednu z početných svadobných piesní, v tomto okolí spievaných, po- 
dávam tu na ukážku (poznamenajúc, že iej nápev silno upamätujúci na 
inostranné slovenské ľudové piesne, postráda zvláštnych vnád). 

„Čože je to za zelinu, trávu, 
hore naším humnom rozsypanú? 
rozsypanú pod zelenú mrežu, 
už to dievča susedovo vezú. 

Vezú, vezú na sklenom ko&íku 
a šuhajko na vranom koníku. 
Ten koDÍček prevesele skáče, 
a dievčina — prežalostne plače. 

Neplač dievča, neplač, duša moja, 
lepší som ti, jak mamička tvoja. 
Keby tvoja mamička zomrela, 
de by si sa, dievčina, podela? 

Letela by do poIa šíreho, 
hľadala by šuhaja iného; 
pásla by šuhaja iného: 
de neráslo sedem rokov trávy.** 

Konečne prehovorme ešte niečo o zvyčajných karoch, ktoré na mnohých 
miestach toľkým výtržnostam, márnotratníctvom a nemiernosti poskytujú 
príležitosť. Po pohraboch schádzajú sa do príbytku zomrelého „pohrab- 
níci**, t. j. tí, čo na pohrabe činnú účasf brali: užšia rodina, nosičia, 
susedia. Prv ale, nežby títo do izby vstúpili, poumývajú si ruky na jednej 
miske. Vítajúc jeden druhého, hovoria: „Pán Boh poteš zarmútených!" 
Odveta: „Pán Boh uslyš, spoločne." Potom sa pomodlia a požijú skromný 
obed, pri ktorom často pripomínajú cnosti a útrapy nebožkého. 

Ako vyzerá kroj obyvateľov týchto obcí? 

Mužskí nosia cez leto gate, belasý lebo kávový „kabátik** úzko k telu 
priliehajúci, červenými šnúrami obľúbený, napredku uezapnuteľný (len 
pri hrdle 2—3 háčiky sa dajú zapnúť), vojenskej blúzni veľmi podobný 
krátky kabát. „Lajblíky zhotovujú tiež z čierneho alebo svetlého súkna. 
U mládencov sú tieto na prsiach vyšívané. Na nohách nosia čižmy, pri 
práci ale „bačkory** i „pantofle**, nad ktoré — jestli je blato — na • 



Digitized by 



Googlí 



r 



113 — 



tiahnú si staré sáry „aby sa — vraj — nezaCaporev". „Širáky" nosia 
zo širšou karimou (strechou), horná čiastka je gulatá. — Fúzy sú tu 
dosť zriedkavé, ako. vôbec naši predkovia holili si celú tvár, a obyčaj 
nosif fúzy donášajú zvlášť naši rekrúti z cudziny, nazdávajúc sa, že čo 
je cudzie, je spolu aj múdre a pekné. 

Ženské nosia „rukávce" t. j. s golierom spojenie oplecká, siahajúce 
až skoro po päste. Rukávce vyšívajú červeným i belasým „harasom", asi 
na jednu piaí u pliec. Za týmto nasleduje nevySívané, biele pole. Niže 
lakfa sú zas na dlaň široké výšivky. Bezprostredne u pästi neni výšiviek. 
Rukávce sú skôr k telu priliehajúce, než ^vyduté. Živôtok menuje sa tu 
„ovrSník", je červený, tkaný a s ozdobami povtkávanými. Na prsiach je 
soSitý a prevlieka sa cez hlavu. Rukávce ovršník pravda nemá. Okolo 
hrdla nosia tiež vyšívanie. Na spodnom tele nosia „spodnik**, na tomto 
2—3 sukne z belasého, alebo čierneho súkna, siahajúce až po členky. 
Sukňa je bohato rancovaná, dolu na dlaň širokým „plechom" obšitá. — 
Vydaté ženy nosia „čepec", ktorý je od chrbta stiahnutý dvoma „šnó- 
rami" (u mladších „štvórej farby", u starších čiernymi šnórami); tieto 
jej visia dolu chrbtom až niže kolien. Sukne majú ženy na predku vy- 
kasané a od zadku háčikami poupínané. Na hlave nosia po driek siaha- 
júcu, bielu, červenými „particami" popretkávanú plachtu. Na čižmách 
nosia ženské zvláštneho druhu široké podkovky, opatrené konáriky tia- 
hnúcimi sa po opätku temer do výšky členkov. 

Výšivky tohoto kraja — nakolko som bežným pozorovaním zbadal — 
sú dosť primitívne, nimiž 'usilujú sa, tak sa zdá, skorej zabarvit, než 
rozoznateľnými podobami zaplniť vyšívané pole. Panujúce barvy veškerých 
úhorových okrás sú červené, lež aj svetlá je nadmier obľúbená. 

VelSice patrily pod panstvo Forgáčovcov, sídliacich asi na dve ho- 
diny Yzdiaľky v Gimeši. Panské role odkúpili si už Velšičania; veľká 
časť hôr však ešte dosiaľ prináleží panstvu. Velšičania sú ľudia dosť ma- 
jetní a dochovávajú mnoho rožného statku. Velšicské víno je síce — dľa 
chýru — trochu prikyslé, lež osudná filoksera šarapatila aj tu. Niektorí 
usilovnejší a osvietenejší gazdovia obnovujú už svoje vinice ripariou. 

V svojom chotári pestujú žito, raž, málo ovsa, jačmeň a polovník 
na krm. Taktiež: Jatelinu", fazuľu, „cícer", šošovicu, i zemiaky. Tieto, 
»číme* i „ružovky". — Ovce dochovávajú s drobnou vlnou. 

Na roboty chodievajú chudobnejší húfne do Serede, do Beladíc, do 
Lefantovíc. Na jarmoky chodia do (Zlatých) Morav/c a do Topoľčian. 
h e len poriedku. 

Polia od kommasácie rozdelené majú na tri čiastky y a dľa toho spô- 
s< u ich aj obrábajú. Obilie kladú do „krížov", rátajúc na jeden kríž 
d dsaťdva snopkov. 

Na pole nosí gazdiná pracujúcim obed vo „dvojičkách." K pečeniu 
h i užívajú tunajšie gazdinky zvláštny trojuhlastý pekáč. Vodu na pitie 

8 



Digitized by 



Googlí 



- 114 — 

držia Y takzvanom „hrkáči*'. Je to krčah s úzunkým a uzavretým krkom; 
namiesto otvoru sú dierky, aby nevoSly doň smeti. Dnu sú kamienky, 
ktoré svojim hŕkaním dávajú na známost „suchoty'' a slúža aj eielom 
lepšieho vyčistenia tejto nádoby. Pije sa z tohto zvláštneho krčaha cez 
„cípik", ktorý je na uchu pripravený. — Školské deti nosily si ešte do 
nedávna „piestik" s „rukoviatkou''. Na oboch stranách prilepená azbuka 
(abeceda). Na tomto staiobylom nástroji, ukazujúc si písmeny s vyrezá- 
vanou „rafikou^, učievaly sa umeniu čítania.. 

Najvýznamnejšie krstné mená sú u mužských: Jožo, Jano, MiSo, 
Štefan, Izidor, Matej, Urban. U ženských: Kata, Mara, Tereza, Beta, 
Jeleňa. 

Rodinné mená terajších stálych obyvateľov Velšíc sú nasledovné: 



1 



Bahír. 


Hudec. 


Pintír. 


Belo. 


IgeniS. 


Rosina. 


; Jeňo. 


Jánoš. 


Smatana. 


: )ekan. 


Karáč. 


Sórát. 


Dodek. 


Eakál. 


Sumel. 


Drško. 


Katula. 


Šimko. 


: )zian. 


Kepeňa. 


Tešík. 


: )emo. 


Krajci. 


ŤaSký. 


Eliáš. 


Kučera. 


Veselovský. 


Gahír. 


Lipovský. 


Vyskoč. 


Grznár. 


Magát. 


Vrábel. 


Gutman. 


Minár. 


Zachariáš. 


Holý. 


Nádhera. 


Zeman. 


Homola. 


Pecho. 
Bôle: 


Žídik. 


Záhumnie. 




Pri hlinenom jarku. 


Prostrenje tále. 




Za huorkou. 


Do rybníkov. 




Nad kňazovu lúku. 


Pod Moraveckú cesti 


1. 


Nad luh. 


Pod luhom. 




Na Betleheňe. 


Nad Chrašťanskú cestu. 


Do Soboťišťa. 


Veľká dolina. 




Pod Soboťišnou hôrkou 


Malá dolinka. 




Pri cintoríne. 


Pod plíšky. 




Farská tabla. 


Za revúmi humny. 


Lúhy : 




Trnava. 




Gejdošova. 


Drevená. 




Sislova. 


V luhu. 




Suchalove. 


Huta. «) 




Revova. 


Babcova. 




Bobákova. 


Klačany. 




Preňipotok. 


Polatný potok. 




Zivzviny. 


Kožova. 




Stará sekanina. 



^) Kedysi bola tu sklená huta. 



Digitized by 



Googlí 



115 



Kompanove. 


Gudová. 


Čerešňové. 


Polátky. 


Pisova. 


Králikova. 


ČeťeSôov potok. 


Čírťas. 


Paučuhova. 


Pavlisova. 


Pod Čírnym hradom.^) 


Vápenice. 



Vrchy sú samou dubinou a bučinou zarastené: 

Huorka. Nad malinovým brodom. 

Lisec. Velký Tríbeft. 

Ploská. Kochmáčov brod. 

Sviňec. Kožov brod. 

Pri oranej skalke. Gajírov brod. 

Tríbeč. Zajacov brod. 

Pri Žalmovej stuňi. Kaňa stuňa. 

Pri žobrákovej stuňi. 
Totok (stály) tečie len jeden, a to bezmenný. 
Pramene známejšie sú: 

Eaňá stuňa. Jaläová stuňa. Na starej sekanine. Y Zazvinách stuňa. 

K, A. Medvecký. 



^) Z tohoto udajného hradu vidno eŠte ssutíny hradieb — múrov. Tu hľadali 
mnoHi ľahko zbohatnúť túiiaci ľudia poklady, lež máme. Viac by snáď získal ten, 
kto by zámČisko toto z ohľadu starožitníckeho dôkladne preskúmal, poťažne popre- 
kopóval. 



^^> 



Digitized by 



Googlí 



Ľudová liečba a rozličné rady i čary. 

(Dľa starých zápiakov.) 

A) Nemoce.^ 

Zrah ostrý sobe. činiti : Listy ruttové solí posipané a gedené, zrak 
ostrý činí. 

Item, Wczmi ambrožku, wlož do vina, at se močí a pi ráno í večer. 

Itent. Kdy se drewenjm olegem wička pomazují, zrak ostrý* býva. 

Proti bolení očí: Vezmi bilek vagečný a tými penami maž oči a budeš 
zdrawý. 

Itent. Vodu poliwkowú, mléko ženské, aneb vodu ružowú, a tým po- 
tfreg oči. 

Koho oci bolja : Wezmi sadlo zagači a potri sobe oci a budú zdrawé. 

Proti belmu : Na noc prikladeg flajstry na oči, z korene čakankového, 
surovým bjelkem pripravené. 

Proti hluchote: Wezmi netresk a potom mravči wajcja, polož do šatky, 
vykrúceg cez lenowú šatku a púšteg do uší. 

Itent. Rascu a orechuw laských gadrá a semene konopného, ztluč to 
wgedno a pagáčik z toho udelaj a na uši prikladag. 

Item. Vezmi lipnové maslo a praž je s mädem a potom púštej do 
uší pomalý. 

Proti bolení uši: Slezová mezka(?) do uši pustená, kroti jeji bolesti. 

Proti bolení zubtiw : Wezmi žito čisté, uvar ho we wode, potom wezmi 
od kováče otrosky rozpál a vlož do žita, kdy se uwari. 

Item. Med a deveí zrn korenja, česnek, poklad do trých uzlikuw, 
wlož do páleného, zapál a na zuby prikladeg. 

Koho zuby bolja: Wezmi žita a var ho v octe a nad tú paru drž 
zuby, i prestanú. 

Item. Wezmi retkowý koreň pod zuby a prestanú. 

Komu z úst smrdí: Vezmi materinu dúšku a šalviu, usuš, rozetri 
s medem a jec ráno i večer. 

Proti bolení hlavy: Stračí nôžku, zvonček a čemobyl uvar v octe a 
umývej se. 

Item. Bukvicu, polinku a čemobyl ve víne, neb ve vode uvar a my 
sobe hlavu. 



Digitized by 



Googl( 



r 



- 117 — 

Itetn. Horký lopúch var ve víne a maž židoviny na čele. 

lUím. Jalovec, bobek, vlaské orechy, stluč dobre, až pujde mnst, 
potom udelaj dva flajstre a namaž je tú masti, prilož na židoviny, obváž 
hlavu a lehni. 

Kto má pehovitú tvár : Vezmi lajna holubacge a sestri s medem a 
ndeleg flajster, pomuže tobe.. 

Kto chcemiti krásny oblicej: Zwar rascu s medem a umývej sobe tvár. 

Pro pulchritíMÍine : Vezmi brezovú vodku a umývej se s týra. 

Aby tvár bjela bola: Vezmi z podbielu listu a nažmikej polevky a 
umývej se tým. 

Proti bradovicím: Utluč cibulu a zmišej s medem a spál spolu a 
sip na ne. 

Proti vUisum kaderavým: Vezmi chmel mladý a ovsenú slamu mladú 
a var spolu s lúhem a mi sobe hlavu v sobotu, neb v stredu. 

Proti pekným {?) vlasum: My sobe hlavu lipovým kvetem a lieskovú 
kvoru. 

Ptoti krastum na hlave: Listy a kvóra vŕbová ve vode zvarená zháni 
lupiny s hlavy. 

Proti krasnim (?) vlasum : Vezmi želud nový, zrelý a var ho dobre ve 
vode, až se bude pukati a s tú vodu mi se ráno. 

Proti chriplavosti : Vezmi na noc kuštek myry pod jazyk, aby se 
sama rozpustila, aneb vypi je s novým vejcom, budeš ^nití zvučriý hlas. 

Proti kašli: vezmi kvoprový koreň, zetri s vinem a dávej ráno i 
večer piti. 

Item. Vezmi cesnek a ztluč, potom zmišej s octem a to pi ráno i 
večer. 

Item. Vezmi jablko, vykroj z neho vi^ek, polož málo šefranu, peč 
v peci a požívej teplé na noc. 

Komu Mikuláš vleze do ucha : Vodnatosť zeleného kvopru vytlačená 
a do ucha vljata, červy aneb ucholaza morí. 

Item, Vodnatosf chabzdy červy v uSích ničí. 

Item, Napál vody z jaseňových kvor, anebo z tisových a pustej do 
ucha a var to dobre. 

Proti záduchu: Vezmi ciprus, rutu, šalviu, tarkan, muškátového 
kvetu, poživej ráno, k tomu udelaj prach a posipej hranečku. 

Proti tezkosti prstí : Vezmi mrkev pečenú, rozetri ji na šatu a teplú 
prilož na prse. 

Proti žalúdku, když tiemuše pokrm zadržeti: Vezmi centariu, ma- 
J4 anek, rozmajrin, kramske hrebičky a anýz, a uvar to spolu pod chle- 
h 'U kvoru vo vine. 

Ptoti mdlobe: Vezmi fialkový koreň a harmančekový kvet a černo- 
h [)vý, zmišej s medem a poživej. 

Proti zhrivaní žalúdka: Vezmi deveť hrebíčku krámskyeh, deveť 



Digitized by 



Googlí 



- 118 - 

zŕn holého koreni, anyz, dumber, bobky, muškátový orech, uvar pod chle- 
bovú kurku vo vine na jednom míste, na druhom vychlad, na trefom vypi. 

ItôM. Vezmi povesno matorné *) a zapál na pálenom a posip s dum- 
bjerom, polož medzi dve šatky a prilož na žaludek. 

Proti iresení srdce: Požívej muškátový koreň, to je velmi užitečný 
a prospešný. 

Proti Mani s Zvar lenové semeno s vodu a v tom omáčej šatku la- 
novú, teplú a prikladej na bok. 

Item. Vezmi šalviu a pepru, krámskeho koreň j a, stluč a daj vypiti 
s vínem, koho kole. 

Proti zrmí: Vezmi česnek, smaž ho na masle a nalej páleného, pi 
i tri život. 

Proti štipáni v živote: Vezmi borovky, usmaž je v drevenom oleji 
a udelaj toho na šatu jako pagáč a prilož na to místo, kde te štípe. 

Proti holení bricha: Popr stlučený a česnek pečený, spolu zmĺšený 
a prijatý, žrení umenšuje. 

Item. Slezové listy, korene, aneb semeno v lizce aneb v lechkem 
vine vareno, aby z toho pil, odjima suchý kašel, uzdravuje ph'ce ; dobré 
lekárství. 

Proti oteklému brichu: Fiky, jačmeňa múka a pelinek, ve vine va- 
rené a prikladíiné odjima vodnatedlnosť. 

Item. Retkev stl učená, na bricho prikladaná, jest dobré lekárství. 

Proti vrjsení {Skričaní) : Vezmi masla mesice Bartolomeje, pomiž se 
s nim dvakrát, neb trikrát a budeš zdravý. 

Proti slezine: Jelený jazyk var v oete a prikladaj na slezinu. 

Item. Jelený jazyk prez noc vo vine močený a ráno pitý, jest velmi 
užitečný, kdo jest neduživý na slezinu a i vlhkosti suší. 

Item. Izop, fiky, ruta a mad s vodu zvarené a tak pité, rozdeluje 
v plúcech nečistotu, činí volné vymítaní, prsy vyprazniyí, kašel pokoji i 
zdichavičnosf stavuje. 

Item. Šalviove listy ve vine, neb ve vode varené, jest výborné le- 
kárství zdychavičným, na plúca neduživým a bolesť klaní v bocfch ukladá. 

Proti zlátenia: Vezmi jahodové korenja (korene) a to var ve vine 
pod chlebovú kvoru, dobré jest. 

Proti zimnici: Vezmi lajno konské, dokud teplé jest, ktorý oves 
jedí, potom je zmoč do vina, zaváž do čistej šatky, vyžmíkej a daj ne- 
mocnénm piti. 

Item. Vezmi cesneku, korenja a ruty, stluč je a daj mu v dobrem 
pálenom vypiti, kdy ho popadne. 

Proti každodennej zimnici: horec na prach stlučený, štvrtku aneJ) 
orechovú škrupinku, vypiti s páleným. 



*) Matorné — konope prvé. Poskolné z: konope druhé, na sein&. 



Digitized by 



Googlí 



— 119 - 

liem. Vezmi koreň kolocierový, do octu ho vyžmikej a daj piti. — 
Listy chabzdové nech se vezmá a do neho človek ovine, upotf se. 

Proti zimnici tricjacte: Repica usuš, potlué ji na prach, nasip do 
studenj vody mazi prsty a dávej vypití a prehoď nádobu cez hlavu. 

liem. Vezmi tri vršky polínky, tri vršky žihlavy, marianky, utluč 
mezí dvema tanjenni, vykrúcaj do páleného nemeraného^ a dej vypi<, 
kdy napadne. 

Ttoti prutuši luna : Rozchodnik stlutený a priložený, zvläžuje vše- 
liké rany. 

Proti lámaní: Predek páleného, žitné otruby, vaječný bílek roztrep, 
a to prilož. 

Proti podkalam (klanie?): Vezmi kameň bludStajn, utluč a rozetri, 
dej tolik terjaku, rozpusf s vínnym octom a pi vlažne. 

Iteni. Vezmi strači nôžku a zimozeleil, usuš a udelej prach, potri 
medem a posíp prachem, na papiri prilož, kde te kole. 

Proti cervemj nemoci : Mach stromový ve vo )e, aneb v červenem 
vine varený, jest dobre piti. 

Item. Vezmi ocel a rozpál, že by byla jako oheň a vlož do mleka 
ávakrať, neb vice a tak uživej. 

Itetn. Černy mak silnejší jest, než bily, když se stluče a ve víne 
pije, jest dobre, 

liem. Lenové semeno usušené a s octem zmišané, s toho ílajster na 
brucho priložený stavuje behavku. 

Item. Kvóra z dreva jaseného, v červenem vine varená, v tom na 
žaludek teplý priložená, prospešná jest proti červenej nemoci. 

Item. Plané hrušky, aneb štepky, zvlášte sušené, zatvrdzuji život, 
stavuji červenku. 

Proti kameni: Vezmi popela do nového hrnca, var v octe, potom 
náklad mezi dve šaty a prilož na čreslá. 

Item. Vezmi šípek, tý jadrá, a utluč a daj pif nemocnému. 

Item. Oves pražený dobrý jest proti kameni, mezi dve šatky vložený. 

Item. Konacince dobré gsau, kdy sje do nich obšije okolo ledvi i 
Criesluv. 

Proti hametii néb piesku: Vezmi srsti kozlovej brady a oper ji či- 
stotné a var to ve vode a tú vodu pi a tú srsf prikladej, kde ta bolí. 

Item. Vezmi listu krv (?) a potirej čriesla. 

V kom hy se stavilo: Vezmi cibuly a smaž ji v starem sadle dobre, 
i kdy se bude dosmažovati osol ji a potom udelaj z toho flajster, jestli 
:^ jest zastáva v žalúdku, polož nemocnému flajster na želudek, jestli 
črevách, polož na pupek. 

Proti jgastaveni v živote: Vezmi dreveného oleje, prihrej vajce, aby 
lálíčko teplé bylo, nalej do neho oleje a vypi bez soly. 



Digitized by 



Googlí 



— 120 



1 



Proti bolení matky: Truduvatnikový koreň uvar ve vine pod chle- 
bovú kvoru s madem, poživej a lež na pravý bok, upokojí se. 

Proti opuchlej matky: Vezmi koreni chabzdové, roztluč je dobre a 
var ve vode a nad tú paru nech se parí. 

Item, Vezmi koreň čeniobylový, drmany, var to ve vode a dá vej pití. 

Proti zhúreni matky : Vezmi žitný cipol a var ho vo vine na pavne, 
vezmi odtud, rozetri v pernici, prilož mladého masla a tri žlutky vaječné, 
rozotri na šatku, posip krámskym orješkom a teplé polož na pupek -- 
spomáha; k tomu jeleným rohem dobre nnkadif pod nosem. 

Proti holení: NeveStikový koreň utluč s vinem, šatku máčej a pri- 
kladej. 

Proti úrazu : Madovnicu, sadlo, semenec, drevený olej, vajcia, udelej 
flajster a zaši nezdravého. 

Proti všelijakému úrazu: Vezmi dreveného oleje, madu, cibule, to 
spolu upraž na pavnici, až bude dobre husté, potom požívaj a budeš 
zdravý, aneb misto oleje starým sadlem upraž medu s cihulu. 

Proti opálenine: Vezmi višňový list, var ve vode a uraívej opáleninu 
s tú vodu a ten list prikladsg na ranu, nebo to velmi drží a velmi sa hodí. 

Proti opuchline: gafor, temjan, polož to do srvátky, príčin k tomu 
penu, čo voda donese, máčej šatku a prikladej na opuchlinu. 

Kto má okolo srdce krev: Vezmi mjerku dreveného oleje a mjerka 
vina, uvar v tom čemobyl dobre a to pi a tak tá krev nebo ústy, nebo 
nosem, nebo-že zadkem pujde ven. 

Proti žcíískej nemoci : Vezmi velký pupenec, fialkový koreň, lieskové 
škrupiny, utluč j i na prach a var v brečte a máčej šatu, prikladej si, 
upokojí se. 

Proti lámaní ť nohách: Llštym sadlom pomazati nohy. 

Proti podagre od studenosti: Pšeničná múka, s vaječnými žlutky a 
a šefranem zmĺšená a priložená, zaháni bolest zevnítrných údu. 

Item, List z cmbzdy priložený umenšuje bolesť. 

Proti podagre z horkosti : ostružliny jsú užitočné. 

Kto nemuže močiti: Vezmi raka živého, utluč ho dobre a vina nato 
nalej, nech preš noc stojí, potom daj nemocnému pití. 

Kto nemuže vodu pustiti: var oman s vinem dobrým, a pi teplé. 

Proti otrávení: Vezmi vlaské orechy a upeč je, potom té jadrá, ztluč 
s medem a upraživše poživej za rána. 

Kto hy hyl otrávený i 10 rokuv : Vezmi rutu, var s vinem pod chle- 
bovú kurku, na jednom miste tak, aby bolo do polovice vyvretô, poton 
pi nekolikráť ráno i večer a najvice na noc. 

Proti závratu: Dumbjerik do pokrmu pridaný, jest proti závratv. 

Kto krvi krhá: Škrob var ve vine s cukrom a kaše s toho udelaná 
jest znamenité lekárstvi, kteri krvi chrákají. 

Item, Dubové listy aneb kura ve vine varená a pitá, zastavuje krchán . 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 121 — 

liem. Žalud dobre prospíva tem, kterí krvi chrákaji. 

Aby si mohol hrev eastavití: Vezmi šišky šipové, utiuč a zmiäej 
s bielkem a prikladaj na ranu. 

Proti vredu: Vezmi pivonkový koreň, hlavu z kurafa a ve vajci udusi, 
jednoročný kvet zvončekový a mači, udelej prach a poživej. 

Proti horkosti v nohách : Vezmi nácestu, k tomu silného octu a šefranu 
neváženého, udelej flajster a prilož na podoSvy. 

Item. Olejem borovkovým podošvy potri, odfma horúčosí. 

Item. Fólia senné často užívati, osožné jest; k tomu terjan na noc 
užívati, dobré jest. 

Proti rozpiíleným jatrám: Štrbák a čekanka jsú výborné lekárstvi 
proti rozpáleným jatrám. 

Item, Listy čerstvé, aneb varené jisti, aneb prášek suchého stl uče- 
ného Iísti prijímati. A tak muže se štrbák a čekanka s petružlenem 
v bilem vine a podobnými bylinami, teplými, variti a piti a nemocným 
dávati. 

Item. Kaše z jačmené múky strojená, zdrobií s cukrom, aneb réckym 
vínem zmišená, jest dobré jedlo proti zimnici a horkým jatrám. 

Item. Malinové listy zelené, stlučene, na horké jatrá i žaludek pri- 
kladané, odháni horkost. 

Proti studeným jatrám : Liskové orechy stlučene a s réckym vinem 
zmĺšené a tak jedené, prospívaji neduživým jatrám. 

Item, Liskový orech s octem dobrý jest. 

Proti za4^}áni jater: Paštrnákový koreň na prach stlučený, v medu 
prijatý, jest prospešné proti nedostatkum jater, ledví i bokuv. 

Item, Horec varený a pitý, aneb na prášek v trungu vina udelaný, 
prijatý, odjima zacpáni jater, ukrocuje žreni bricha, mori červy, čistí ledví. 
^ Item, Jatmik jest spanilá bylina, ve vine varená a pitá, otvira za- 
cpaná jatrá, móč ven pudí a všetko dobre v človeku činí. 

Item. Jatmik varený, za nekolik dní pitý, aneb prášek z neho pri- 
jatý, prospíva proti zlatenici. 

Item, Koreň chmelový odjima všeliké zacpáni jater, i slziny. 

Item. Brezová voda často pitá, zaháni zlatenici. 

Itetn. Ambrožka ve víne varená a teplá pitá, uzdravuje zlatenici. 

Item, Kopytník cez noc močený, ráno s vínem teplý pitý, jest dobré 
lekárstvi proti vodnatedlnosti. 

Proti ukusnuti hada: Vezmi kohútové mäso a prilož na to místo 
.( tomu hadí koreň a to roztluč v jedno na prach a zasipaj ranu. 

Proti divému masu : Vezmi žeravého uhlí a zetri se solú a s vínem 
prilož na ranu. 

Proti prímetu : Vezmi pretružlen, s korením dobre stluč a prilož 
ranu. 



Digitized by 



Googlí 



— 122 



1 



Proti ukusení psa besného: Vezmi vlaské orechy stlučené, s cibuli, 
soli s medem zmišené a s tým pomazané, hoj i ranu. 

Item. Pšenice v ústech žvikaná, na ranu priložená, boji. 

Koho by besný pes uhusil: Polej žluč dreveným olejem a vinem a 
prilož na ranu. 

Proti svr(d)u: Vezmi veprové sadlo, oman a rutu, to utluč v jedno 
a maž se s tým. 

Proti šlaku: Vezmi lastavice mladé, posekaj, k tomu človečinec, a 
pál z toho vodku, potiraj stranu zarazenú. 

Proti horkostem zevnitrným: Ručničný prach, aneb saniter, udelaj 
cesto z múky jačmenej s vaječným bielkem, vlož do vody a pi. 

Item, Uhorkové semeno utluč na prach, preced a pi. 

Itenu Vezmi jahodový list, var a vsip prach uhorkový a poživej. 

Proti studenostetn zevnitrným : Vezmi lukankový koreň, 6emobylový, 
nechtíkový a k tomu škoricu, var to spolu v studničnej vode a pridej 
medu a uživej ráno, i na noc, predtým živý zázvor poživej a tak zapijej. 

Proti xistání od chvodzi: Umi sbbe nohy černobylem s vodu teplú, 
odníma ustáni. 

Proti hlistam starým lideni : Vezmi breznikový list a centariu medzi 
to, uvar to ve vode, nech to pije, skuseno jest. 

Kdy má díte hlísty: Vezmi husacie pero a spal ho na prach a daj 
mu v pive piti. 

Item. Repica v pive varená jest dobrá deťom. 

Proti éivým vlasum : Vezmi vasonovu kvoru, spal ji na prach a na- 
delaj z toho lúhu a drž v tom ranu. 

Item. Vezmi polínek a var ho a s tým istým luhom moč sobe nohy 
často, pokavádkolvek ten velký vlas nevýnde. 

Item. Vezmi ovsenú slamu a spal ji na popel a s tým jistým po- 
polom posipej na vosk a ten vosk prikladej na nohy, tak potom výndu 
té vlasy na ten vosk. 

Proti opilství: Kdo šefran trený pije ve vine — bár by jak mnoho 
pil — neopije se. 

Proti siklavine: Vezmi kozí bobek, rozetri a dej piti ve vine, 

B) Hospodárstvo. 

Proti dobytku nemocnému: Vezmi oman, polianku, cesnek a chren, 
pokrájaj, na drobno a dobytku to dávej. 

Proti chudému dobytku: Vezmi repicu, var ji ve vode a dávej piti. 

Aby kravám mleko neodňali: Vezmi nitu a >eliký lipštik a dávej 
s chlebom jisti ráno, i večer. 

Proti kašli dobytka: Vezmi brezovú hubu, rozrež ji na kúsky, zvar 
ji v octe a dávej dobytku piti. 



Digitized by 



Googlí 



r 



- 123 — 

Chceš-li aby dobyiek zdravý hyl: Vezmi chudli žabu, zabitú na ceste 
nevdojak, vezmi z nej kus a obkaď ji kravy aneb dobytek v stajni a 
uišt im nebude zlého škoditi, budú zdravé. 

Aby mleko hravý nestraiily: Vezmi zelinku ihliza(?) a materinu dúškU; 
to var spolu a tým pokropaj trávu kravám^ to aby činil, kdy sú nové 
dni v pátek a sobotu. 

Aby krava husté mleko inéla: Vezmi kvopor, vratift, leviáik(?), ja- 
sené selí, které i v zime jest, to se má uvariti spolu a tak s tú vodu 
pokrápeti kravu i seno. 

Jesili se krava odtije: Vezmi kamenného mleka, s octem zmišej a 
vlož do úst krave. 

Kierú kravu hyd zaujme: Vezmi v nedelu ráno zrebe pred výcho- 
dem slunca a ušulaj z nich motúz a uviaž jej na hrdlo a spadne do tre- 
tiho dne. 

Aby neuškodili dobytku: Vrátiš a petružlen zelený dávej jisti kravám. 

Proti hovadu, které krvú moci: Vezmi lohové drevo, urob kly n a 
zahlob, kde se omoči. 

Item. Vezmi ten moč, alebo tú krev, a prevŕtaj dierku na povale 
nad letesníkom(?) a tú krev trikráť cez dierku prelej pomalý. 

ItenK Vezmi zelinu odpad(?) a kuštek sadla a utluč a daj do hrdla 
a pupek potri. 

AJpy kravy mleko msiratily: Kdy se otelí krava, udelaj lohový kôl 
a zabi tam do zeme, kde se otelí krava. 

Item. Vezmi vody z prúda a daj jej piti a co nevypije, vylej na 
ňu od predu až nazad. 

Proti morovému povetrí: Vezmi zo zhnilej vŕby prach, vsypaj do 
pomij, aC pije, dobré jest. 

Aneb : Plesnivec v luhu varený, hlavu a od molov, vší, hníd obraňuje. 

Komu svine chorejú: Vezmi živého ohne a prachu ručničného, ro- 
zetri spolu a dávej v pomyjach piti. 

Pipeí siliciam zahnati: Dávej jim cesnak jisti. 

Kdy se dobytek navracuje : Vezmi krajček chleba a prehod cez dom 
a potom ho zase vezmi,, posip solou a daj tomu hovadu. 

Aby vrabd zboéia nejedlý: Vezmi zajačiho sadla a potri sobe s tým 
ruky, kdy máš síti. 

Aby cely dos( madu znášely : Kdy se krava oteli, patri pilne, kdy 
to tela počne z kravy saf, potom najprvšf raz vezmi doštičku, aby na 
: 3m nepadlo a potri s tým leták. 

Ghceš4i cely zachovati: Kvet vlaského kvopra jest nejlepší včelám, 
idy se tá bylina stluče a úle se s tým potrú; potom cely rady zustá- 
ajú, kdy se úle potírajú bylinu melišovú. 

Aby se tobe cely darily: Vezmi vrbinu a vlož ji do úle, když roj 
^díš. 



Digitized by 



Googlí 



124 — 



1 



Äby mel mnoho holubuv: Tresku, kterú hrom odštepi, prehoď cez 
ten dom, na kterem sú holuby, potom na svem dome nasip pšenice, ale 
8 medem varenej. 

Äl)y myši zboéia nejedlý: Vezmi polinku pred narodzením panny 
Márie zrelú, a polož ji pod vrchní vrstvu, kdy budeš klásti zbožia. 

Äby mušky prescidu nejedlý : Kolomaž rozpusť ve vode, zmišej v ko- 
rýtku a polej presadu. 

Item. Které semeno máš sfti, polej dreveným olejem, aneb rascovým. 

Aby húsenice kapustu nejedlý: Vezmi netresk a stluč^ ve vode, namoč 
to semeno presadnie za tri dni. 

Äby ploštice neboly v dome: Vezmi z konopí úhrabok, dobre jej zvar 
a potom s tú vodu pokrapaj v dome, anebože v posteli. 

Proti napravení piva : Vezmi chleb jačmený teplý a rozlom ho na 
poly a polož na dieru, nechaf dobre vystydne a potom budeš miti dobré 
pivo. 

C) Rozličné rady a čary. 

Äby náhle Šlo pivo a víno : Udelaj z takového dreva čap, které z hro- 
mádky mravcovej vyroste a budeš míti mnoho hostí. 

Kdo chce mnoho rýb míti: Vezmi to drevo, které se v noci svíti, 
hnilé, vlož ho do sklenice, ale hu zaraaž voskem tak, aby žádnym spu- 
sobem voda nedošla vnutr, potom vlož do vrše n chytíš mnoho rýb. 

Äby te kun nezhodil : Vezmi drevo, čMo hrom odštiepi a nos za klo- 
búkom. 

Äby te Mdny z koná nezronil: Vezmi slamy, ^ kde mrtvý ležal a 
polož do pravej čižmy. 

Äby tobe kupec drahšie nedal^ než začvo sám kúpi a má: Hlavu 
dudkovú aneb sovu nos pri sobe. 

Äky si utrefil^ čvo chceš: Vezmi dudkový jazyk a srdce, uváž sobe 
na levú ruku a utrefíš. 

Aby si spati nemohol: Vezmi z hnilého dreva prach, který zelený 
jest, a ten prach, čvo kone češú, zmišej spolu a posip, kde budeš ležeti. 

Aby na te lidé laskavi byli: Vezmi hlavu dudkovú a nos pri sobe. 

Aby te lidé milovali: Vezmi štranek zc zvonice a nos ho kus pri 
sobe za tri dni a polož ho, kade lidé chodia mnoho. 

Äby hrnce tancovaly: Vrabca, kde se vrabci bijú, chyť a ošklub ho 
živého, usuš ho dobre, zetri na prach a vysip na hrnce. 

Aby jedlo z hrnca vyskakovalo : Vezmi ortuť a kus mydla, vrhni 
to spolu do hrnca a vyskočí. 

Ad arma: Ktorého človeka na štranek obesia, z toho stránku abr 
dal nit zapriasť a nosiť na sobe. 

Item. Devatornik na prach utroný a cez rúru presipaný a sebú no- 
sený, osožný jest ku zbroji. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 125 — 



Komu hy dum očarovali : Vezmi listu, strelové korení, zvonček, zvar 
ve vode a tým vSetky pokoje čisté pokrop ráno ve štvrtek. 

Kdyby nekoho očarovali : Zmýti se máS Čiscem a devaternikem ráno 
ve ätvrtek do východu. 

Proti teshosti, hdyhy tohe nekterá udélala: Vezmi nový šaflik a jdi 
ku mlynu a uchyt s kolesa vody na dno šaiiikovo a s tým se umývej. 

Itetn. Idi prés tri potoky spátkem a obrat tri kamene, preš které 
pujdeš. 

Item. Vezmi poSvy, jaké chceš, napoj se z nich, chceš-li milosť míti 
od pani. 

Aby si vedel, která tvá bude: Vezmi trebulu pred polednim v deň 
nedelný a polož pod hlavu a sníje se ti. 

Aby rada videla: Vezmi tri vlasy, usuš, zetri na prach, a sip do 
studničnej vody a povi svého mudráka. 

Aby te milovala: Vezmi lastovičku, usuš a dej ji vypití, a tak te 
bude milovati. 

Item, Vezmi jej vlas a pilno hled, kde pravú nohú stúpi, vykroj tej 
zeme, zamaž to do čelustí. 

Ut te sequatur virgo (aby panna za tebú išla) : Vezmi vlas jej i také 
svuj vlas, sviaž spolu a rikej táto slová: jako této vlasy sú svázané, a< 
se my tak milujeme. 

Item. Vezmi toho vosku, čvo na velkú noc v kostole sviti, a kterú 
miluješ, vezmi jej vlas a z obrusa nif a svuj vlas, i udelaj sviečku, a 
a kdy chceš zažni i príde k tobe. 

Aby panna mnoho frajerov mela: Vezmi tri kúsky z košeli, jeden 
kus polož do kostola, druhý do šenku, tretí na rýnek a tak budeš mi< 
mnoho frajerov. 

Aby panna tešnela(?) : Vezmi zelené drevo, ptaj se ji, či fa rada 
vidí, a kdy se nie nerečie, narež na nem, kolko chceš a polož, ked 
slunce nechodí. 

Aby si netošnela za svým milým: Kde kone stoja, umi sobe s tú 
vodu tvár, co jim z úst padá a mluv takto: jako tomuto koôovi padá 
z úst voda, tak aby odo mne odpadlo všecko trápení toto. 

Aby si netošnel za dievku : Nalej na šechtár vody na dno a to pred 
slunce schodením a umi se s tú vodu. 

Podáva A. Ualaša, 



Digitized by 



Googlí 



Zvyky a obyčaje v Košťanoch. *) 



(Turiec.) 
Opisuje Ján Párička, 

(Dokončenia.) 



7. 
(Pri večeri a obede.) 
Páni starejšovia, 
krivé ruky máte, 
všetko vy pojete 
a nám nič nedáte. 

8. 

Dobre nám je, dobre 
na tomto veselí, 
keď sa nám mladý zat 
z poctivosti žení. 

Poctivosť, poctivosť, 
ved Je to pekná cnosť, 
kdo si hu zachová, 
trvá mu na večnosť. 



Už si ty, Anička, 
už si ty raz naša, 
už sme zaplatili 
od tvojho sobáša. 

Už sme zaplatili 
Styriadvadsať groši, 
už teba, Anička, 
žiaden nevyprosf. 

10. 

Dobre sa vy majte, 
vy N-é klučky, 
už vás neotvora 
Aničkine rúčky. 



Dobre sa vy majte, 
vy N-é prahy, 
u^ vás neprekročia 
Aničkine nohy. 

11. 

Never mládencovi, 
čo sa ti zaboží, 
ako tomu psovi, 
čo po ceste beží. 

Never mládencovi, 
ani že mu never, 
kým ti on neklakne 
pred oltár na kameň. 

A ked ti on klakne 
a dva prsty zdvihne, 
potom môžeš vedieť, 
že už tvojím bude. 

12.* 

Nič sa mi nepáči, 
len tieto tri mená: 
Janiček, Jožíček, 
Pavko (Palko) duša moja- 

13. 
(Pri večeri a obede.) 

Ach, beda, prebeda, 
s povali sa trúsi: 
pánu družbovskému 
poplesnely fúzy. 



Digitized by 



Googlí 



— 127 



14. 

V tom N-é dvore 
studnička vyviera; 
ponáhlaj sa Pavko, 
už Marka umiera. 

Neverím, neverím 
že by umierala, 
ved sa včera večer 
se mnou shovárala. 

15. 

Strieborná zámocká, 
pozlátistý kľúčik; 
nedáv sa ten Janko 
od Hanky odlúči<. 

16. 

Nebudem, nebudem, 
v tých KoSfanie bývať, 
kalná voda tečie, 
nemôžem hu píjaf. 

17. 

Tečie voda riekom 
tam hore vidiekom, 
banujem, aj budem 
za jedným človekom. 

18. 
(Pri večeri a obede.) 

Ach, beda, prebeda, 
s povalí prach padá, 
tomu starejäiemu 
poplesnela brada. 



20. 
(Pri večeri a obede.) 

Široká, široká, 
požičaj nožíka, 
budeme si krájať 
z tvojho radostníka. 

21. 

Nespievaj, nespievaj, 
mrzko ti to ide, 
ale mňa počúvaj 
ako to mne pôjde! 

22. 

(Pri večeri a obede.) 

Veď ste nám aj Bože, 
tej polievky dali, 
ked sme si len každá 
po lyžičke zaly. 

23. 

(Pri večeri a obede.) 

Nebudem kašu jesť, 
kaša je horúca; 
mladých chlapcov ľúbiť, 
na to som ja súca. 

24. 

Nebudem tak robiť, 
ako som robievav, 
že by som k milenke 
frajerov vodievav. 

25. 



19. 
(Pri večeri.) 

Dajte že nám, dajte, 
čo nám máte dati, 
veru nebudeme 
tuná nocuvati. 


Hore háj, dolu háj, 
hore hájom cesta, 
ak bude dobrá mat, 
bude aj nevesta. 

26. 

(Ked idú na sobáš.) 


Nenocuj, nenocuj, 
ani ma netrucuj, 
ak ma máš trucuvať, 
nedám ti nocuvaí. 


Svätý Mikulášu, 
žehnaj cestu našu, 
veru my ideme 
k svätému sobášu. 



Digitized by 



Googlí 



128 



27. 

(Ked prídu BO sobáša ) 

Hybaj dolu s voza, 
nestoj ako koza, 
dost si sa nastala, 
kým si ho dostala. 

28. 
(Ked prídu so sobaôa.) 

Otvárajte bránu 
novotná rodina, 
ideme zďaleka, 
veru nám je zima. 

Otvorte, otvorte, 
vari nás neznáte? 
vari nám to diovča 
ukiazaC nedáte? 

Však ste ho videli 
v záhrade, pri ruži, 
keď si utieralo 
bielou šatkou slzy. 

29. 
(Ked prídu so sobáša.) 

Vymetaj svokruša, 
vymetaj pivnicu, 
veru ti vedieme 
dobrú robotnicu. 

30. 

Teraz si Anička, 
teraz že si rozváž, 
v kiíte je palica, 
nad ňou visí korbáč. 

31. 

Pozri si Mariška, 
hore do povali, 
že by tvoje deti 
čierne oči malý. 

32. 

(Ked idú na sobáš.) 

Ideme, ideme, 
cestičku nevieme, 
dobrí ludia vodia, 
azda nám povedia. 



33. 
(Pri obede alebo večeri.) 

Družbovia: 
Družice, družice 
čo si nespievate? 
lebo by ste jedlý, 
lebo sa hneváte. 

Družice : 

My by sme nejedlý, 
my sa nehneváme; 
keď nám príde vola, 
my si zaspievame. 

34. 

Štmgaly, Lrnkaly 
na stole skleničky: 
odberaj sa Zuzka, 
od svojej mamičky. 

Keď sa odberala, 
rúčku podávala: 
ostávajte zdravá, 
moja mamka drahá. 

35. 
Stala si Hanička, 
stala do šechtára, 
veru si dostala 
dobrého kazáza. 

Mohla si si Hanka, 
do šechtára nestaf: 
mohla si ty Jožka 
kazára nedostaf. 

36. 
Už som sa vydala. 
Bože, Hospodine: 
už sa mám nachodiť 
s hrncom po dedine. 

S hrncom po dedine 
a s košom po poli, 
už sa mám narobiť 
mužovi po vôli. 

37. 
(Ked prídu so aobáSa.) 
Hybaj dolu, skydlo, 
tu je tvoje bydlo, 
tu ty budeš bývať, 
tu ťa budú bíjať. 



-«Cí)9- 



Digitized by 



Googlí 



r 



Príslovia, porekadlá a úslovia. 

Aká sviňa, taký kvik. 

Až tak človek mrie od strachu. (Sr. Z. IV. 242.) 

Ale mu naprišívara! 

Aký išieu, takú stretou. (Sr. Z. VII. 275.) 

Ak chceš dobrého sluhu, slúž si sám. 

Aká jabloň, také jablko. 

Ani mach tak nemachnatie, kecf sa často prevalujo. (O častom me- 
není služby. Sr. Z. XI. 558.) 

Bodaj si na kone vyšieu! (V Brezne predtým len slabí pazdovia 
flržiavali kone.) 

Bou by vypiu aj z hada žič. (Sr. Z. VI. 2G2.) 

Blato — až osy líhajú. 

Bosých Pán Boh nosí. (Sr. Z. XIX. 40.) 

Bola mu každá vŕba totkou. (Sr. Z. VI. 379.) 

Bože, poteš, ked budeme smutní, a požehnaj, kod l)udome mŕtvi. 

Boli na teplých vodách. (V kúpeľoch.) 

Boha za svedka volať. (Sr, Z, XVI 07.) 

Čert ho obejšou. 

čo čerta poženieš do sedemdesiatich kostolov, zostane len ^čertom. 
(Sr. Z. II. 188.) 

Čo ma mamka na svet daly. 

Čo rozmýšiaš? Ako ľahšie na psotu výnsť? 

Čo by ich šípom hnau, nejdú. 

Dákosi sa neuberá. 

Darmo dúchať do deravého mecha. 

Deň je ako rok. 

Dorota — fúka do plota. 

Detí ani pazderia. 

Deň aby sa neporiekol. 

Dobrý gazda je už dávno v krčmo. (Posmeška na pijakn.) 

Dva národy prežili. (Dvo pokolenia.) 

9 



Digitized by 



Googlí 



- V)Ú - 



1 



Dobrý kočiš vie, čo koňom treba. 

Dávno sú tie poza uhly. (Strovené.) 

Dám vás do okresu. (Žaloba.) 

Do navrácenia 1 

Dlhá noc — božská moc. (Sr. Z. VIL 648.) 

Fajka pred jedením chuť robí a po jedení sýti. 

Hore vrchom pomaly, 

dolu vrchom nedur, 

a dolinou pohýnaj. (Sr. Z. XIII. 197.) 

Horší stane, ako lahne. 

Hladnému sa o chlebe sníva a mäsiarovi o krave. 

Hniloba fažký kríž. 

Chce ma o to dohnaf. 

Chovanici na palici — chovancovi na kyju. (O delbe.) 

Ja viem, akým duchom chodím. 

Jeho to nič neobchodí. 

Koho sa pýcha chytí, netreba mu viacej trestu. 

Kto neslúcha otca, matku, ten upadá do úpadku. 

Kde je boj — tam je joj ! 

Ked Pán Boh dal zajaca, dá mu aj trávy. 

Ked niet chleba, dobré sú aj koláče. (Sr. Z. X. 225. a 228.) 

Ked nemáš nič v hrsti, vytri si r . . prsty. 

Ked si h , sed v r . . . 

Kus ako ovčí pysk. 

Kvapka dažda, za Safel blata. (Sr. Z. XIV. 74.) 

liOn tak pole vrelo. 

Ľahko je cudziemu rukami hada chytať. 

Lepšie ide v jedinké, ako v páre. 

Luby Ďordka zomrela. (Starý chýr.) 

Len tak porozume. (Podpis bez okuliarov.) 

Len raz býva v pekle hostina. (Sr. Z. VIII. 303.) 

Mám svoje letá. (Biblické. Sr. Ev. Jána IX. 23.) 

Mohol sa držaf, ako voš kožucha. 

Musela som zaželieť. 

Mladá je, ako treťoročná jahoda. (Sr. Z. VIL 129.) 

Marec — poberaj sa starec. Alebo: Pošiel marec — žije starec, 

apríl — motyka a rýl, príde apríl — donesie rao- 

máj — toho starca daj ! tyku, ryl. (Sr. Z. XIV. 5.) 

Má ten rozum, ako dva páry volov. (O hlúpom.) 

Milý mi je, ako hromadiny. (Hŕba skália.) 

Nehuč! (Netáraj). 

Nekúpite raky? (Nejdete so mnou?) 

Nahál (jasienka) káže kúdel priasť. (Sr. Z. XIV. 70.) 

Nájde lata latu a vrece záplatu. (Sr. Z. VIII 3G9.) 



Digitized by 



Googlí 



r 



- läl - 



Na velkô právo chodíme do Moraviec a na malo do Oslian, (Súdna 
stolica a okresný súd.) 

Niektorá krava horšia od hoväda. (Sr. Z. III. 93.) 

Neboj sa mrcha kúpy, ale mrcha ruky. (Od dakoho dobre kúpi; ale 
zle predá. Sr. Z. XI. 206.) 

Načo sa zahladí, to spraví. (Sr. Z. lU. 270.) 

Nie som blcha, ani mucha. (Y prípade vyhrážky.) 

Nebou by Pongrác, keby nebou blázon. (V Hornom Treníansku.) 

Nedoviera mi. 

Nedau, (o by do oka hodi<. 

Nesklonila som ucha s mojim mužom. 

Nie ste hodni Boha pochválit. 
-Niet lepšieho, ako živý tovar voziť. (Sr. Z. XIII. 221.) 

Nespravodlivé nábytky, zriedka užívajú dietky. (Sr. Z. 898.) 

Nespravodlivý groš tisíce z vrecka vyženie. (Sr. Z. X. 881.) 

Na pazderia obrátili horu. 

Nesedme tu, ako suché dojky. (Ked chcú pit.) 

Nemám z mačky oči. (V noci videť.) 

Nikdy nebol z vlka úradník a z capa záhradník. (Sr. Z. VIII. 972. 

Narobil som si plichty. 

Nedostatok hotový zmätok. 

Niet toho zvera, čo by nebolo klietky naň. 

Opatrujem ho, ako holuba. 

Odor, odkop; odkos, nedolej, nedomeraj — vyplatíš paholka. 

Od nej sa odkázau. (Nechal ju). 

Opatril ho ani vietor múku. 

Pôjdem po nohách. 

Po krčmách sa chová. 

Pravda smestí sa na otca, na mater. (Sr. Z. V. 149.) 

Pou na pou zdraželo. 

Prvô zlato — druhô blato. (O deíoch.) 

Peter a Pavel huby sejú. (Sr. Z. XIV. 55.) 

Pristávam na vašu dobrotu. 

Potuchlina smrdí. (Potvárajú mládenca, abo dievča, že sa žení, abo 
vydáva. Sr. Z. VH. 399.) 

Pán farár dá mu to meno, ktoré si vyspievalo. 

Pasiou ho môže vyniesť. (Velký pohár.) 

Poťkalo ma. (Vábilo.) 

Prišla s ťažkým životom. (Tehotná.) 

Pajedlivá žena aj. z anjela čerta spraví. 

Prednejšie sú moje ústa, ako moja vlastná sestra. (O výžive. Sr. Z. 

n. 5.) 

Poďme ďalej, kde volajú: Nalej! 

9* 



Digitized by 



Googlí 



- 13Ž - 

Rezivom ženie do mňa. 

Ryba z ryby žije. 

Raz bou y Budíne jarmok na psov, takého viac nebude. (Za Mateja 
kráľa.) 

Ráňau som prielohy. 

Straky povážajň a strnádky brána. (O mrcha hospodárstve. Sr. Z. 
XI. 430.) 

Sviečky do loja máčala. (Hupkom tancovala.) 

Strýca ti za Váhom naháňalo! (Kliatba.) 

Šfastie, že ho nedolámalo na pazder. 

Svet je škola, psota majster. (Sr. Z. IX. G18.) 

Šak si robotnica, ani za groš husle. 

Šetky macochy povešať na sochy, a tú moju mrchu do same»ho vrchu. 
(Sr. Z. Vn. 313.) 

äikovná si, ani na päC rífov plátna. 

So sviňami po svinsky. 

Slnce sa obzrelo. (Pri západe zpoza chmár. Sr. Z. XIV. KJa.) 

Suché kopy — mokré snopy. 

Sedíš, ako Božej matky batoh. (O fufraákovi;) 

Slepý ti núka závdavok. (O driemajúcom. Sr. Z. VI. 4()(].) 

Stará dievka vadí sa aj s chodníkom, po ktorom chodí. 

To vám výndze z hlavy. (O opití.) 

Takie žeravie vody. (Prudké.) 

Tratili sa ani raky z hrnca. (Potajomky.) 

Takú má tvár, ako oheň. (Červenú.) 

To je s kostolným riadom, ale so svinským obyčajom, (Sr. Z. XVI. 54, 

Trochu zletit. (Zohriať.) 

Tu je koniec chleba a vrch psote. (Najväčšia bieda Sr. Z. XI. 583.) 

To len taký padá, čo sa nedrží. (O daždi v hmle.) 

Tie — tie — tie a roboty nie. 

Taká žobračina! 

Tisíc vozov maku! 

Toho aby sa človek nikdy nebál, čo jesto. 

Tri noci boly oči na rásoškách. (Nespaly.) 

Trpí biedu, ako mlynárova sliepka. 

Trecie bolo za pásom. (Dieťa v živote.) 

Ten môj gazda. (O mužovi.) 

Úfnosf najväčší cigáň. (Sr. Z. IX. 417.) 

Udri dobro — bude lepšie, udri mrcha — bude horšie, (O nena- 
praviteľnom.) 

V tej pálenke hada močili. (Tuhá.) 

Vedf ma vygazduje. (Na nivoč.) 

Vidlička čistota, ale prsty istota. 



Digitized by 



Google I 



r 



— 133 — 

V tie hladnie roky. 

Víno skáč, pivo spáč. (Sr. Z. XIU. 80.) 

Veď je nič ; ked dievča chlapca má, žena musí mať. (O prespauke.) 

Vlastná sestra, z jedného života. 

Veru som chorá napchať do bachora. (Sr. Z. X. 458.) 

V krpcoch narodený, páleným krstený. 
Vyháňajú psotu. (Prvé mlátenie.) 

Vytras žobráka zo vší, dovedie ťa do nich. 

Vyráchať metlou. 

Velký zlodej malého hladá. 

Vlka nohy kŕmia. (Kto mnoho chodí a neškodí mu). 

Zajednáva robotu. 

Žena nie haliena. (Treba ju opatriť.) 

Z koláča diera a z hrnca krava. (Sr. Z. XII. 428.) 

Ziv sa, hrivko, ako vieš. 

Zuby hryzie na mila. 

Začalo .zapŕchať. 

Zo všetkých pokladov sveta najväčším je mladosť. 

Zle je 8 ledačím a hoi-šie bez neho. (Sr. Z. VIL 615.) 

Živo na mrtvô by sme kládli (Nadarmo.) 

Z takého volákeho náchoru to urobili. (Z hnevu.) 

Ztratl sa pod rukami. (Málo ho je.) 

Zdýma ani hláč na suchu. 

Hdeluje: A. Ualuha, 



Digitized by 



Googlí 



Kronika baňsko-štiavnická. 

Spisowaní wsseligakich znamenitich starich wecy ze starich knich 
wipisane a pre nasledugicich potomkow zanechano, aby wedeli, gako se 
za starodawna co činilo a dgalo. Spisowatel toho bil Ignatz Opluschtil, 
kteri pametal od roku 1786 až do roku 1861. To spisowal, co se stalo 
Y krajine. 

(Patri:) Ignatz Latekovy, hutmanovy na Ondregsy. 



Spisowani ktere sa hodne, aby sme se rozpomenuli na predessle časí 
a o počatku Banskeg Stijawnice. 



Roku 745 začali mesto stawat na wrchu wisse Stijawnici, ktere ma 
posawad meno : Staré mesto. Po par rokoch gissel pastier ze statkom na 
passu dolu do dolini^ kde ge teraz ring. Widel tam gastericu behat a 
on gu obhanal ; len mu skapala pred očima ; on gu hledal, a natrafil na 
gednu zlatu schnúrku w kameni. On hnedki nožom probuwal rezat. Widel 
že sa mu da kragat, odrazil negaký kúsok stého kameňa, a wzal domow, 
ukazowal ludom, to ale poznali nektori že ge to čisto zlato. Issli s nim. 
Ukázal to misto kde on to wzal, tak hnedky začali ix)bit (roku 7ôO) daleg, 
a ta schachta ge podnessni den na rinku, ale ge zasipana, a tak sa za- 
čínali robotnicy tam budowat, negwic z Morawi a Saksi, ag Česi. Gak to 
wideli ti messtani, že se tam wždi wgac obidlugu, tak se dolu stého wrchu 
wstahowali a swe domi tu dolu stawali, gako posul stogi. To meno po- 
chaza na rozdilni spusob. Gedni mluwa že od teho pastgera, kteri se me- 
nuwal Schebnitz, druhi powidagu že od toho českého mena Zemnice, ktere 
znamená banija ; treti powidagu, ked mali narobeniho garcu, a kral gim 
wssetko wzal, a hnedky se začali ponosuwat, že za gich pracú gim nist 
nedal, tak powedali: Sebenitc, a od teho misia, že ge Schemnica. Ale 
to prwe mame za prawdu negskoreg uznat, a negpodobnegsso ge to slowo 
ku Schemnici, aneb Štiawnica. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 135 — 

Roku 770. počali se bane w Kremnici. Wedle gegich rozprawani to gest 
od tich prvnich ludi, issel geden se swu strielku po horách; len on widel gednu 
kuroptu, která se tam v piesku hrabala a ten pisok žrala do seba ; on gu za- 
strelil a wzal domov, otworil gu, a nassel geg w žalúdku čisté zlato, ag w čere- 
wach. On gissel na to mesto prehrabuge, a nassel tam zlatu schnurku 
w gami aneb w tom kameni. Ten to daleg ohlásil, a tak dali Slowakow 
tam nagprw robit. Obidlengíi tam nebolo, len si také kramcoke robili pre 
trích neb štir chlappow. Potom prissli Sachsi, a ti potom obdržali wetssu 
stránku. Ag ti si také kramce starali, a ponewadž boli Nemci, tak me- 
nowali krámlu, a ponewadč po čase se toho wela nastawalo, tak od tich 
kramcow dostala meno Kremnica, nemecky Kremnitz. 

Roku 1100 král Coloman Kremnicu na mesto powissil, kteri obiwa- 
teli po dalssom čase r. 1323 a 1342 od krala Karola prwniho z Wisse- 
gradu slobodi nektore milostiwe gim udelíw. 

1118 boli tu čerwení mnísi urideni, a 1128 od pápeža pri soncilium 
we Francuskeg boli potwrdeni, a w Stawnici w Starom Zámku biwali, ktori 
Bi sami dali vristawit roku 750. Roku 1251 sa bane na Španeg doline 
začali, gedna milá za bistricou, ktere bane Saksi obdržali a wnich začali 
robit, za kralowani Ondrega a w roku 1222 začali bistricu buduwat, a 
tam potom Saksi biwali. 

1255. král Bela IV. dal Saksom to mesto, ktere se menowalo Villa 
Nowa, na nemecky Neusohl a dal gim nektere slobodi a to mesto za 
slobodne bansko mesto podwihol. A za toho kralowani musela Stawnica 
mnoho trpeti, nebo sa Tatári do neho wrutili, kteri wssetke bane a huti 
zapálili a zkazili. 

1275. dal magistrát stawnicki na meski unkest kaplnku wistawit 
k 8w. Mikulassu ; nini se nachaza železni sklep w komorhofe steg kaplnky, 
gako pismo nad de dwerma toho skladu wiswečuge až posawad. 

(A potom jezowite ze sw. Mikulassa kaplnku sprawili ku sw. Igna- 
túnu^ nebo tento bol katolícky kostwol.) 

Na zgadost ale krala Ladislawa a na ostrihomské arcibiskup že od 
mesta wižadani P. P. dominikanow do mesta prigali, pritom si wibudo- 
wali geden mali klaster, kteri ale w teg rebélii zanehali nebo malé dwo- 
chotke mali, a tak odessli. 

Pozatim ale 1671. bol P. jezuwitom dani, kteri ho potom na welko 
ten kláštor wibudowali, ag ten kostwol wedle rezidentii, kteri sa neme- 
cký menuge oni wistawili, a w ten čas ag komorhof wistawili, a to boli 
rich skoli. 

1204. se strhla w Uhrách taká powetrica z bliskanim a hrmenim 
:(e)hromi stále udgerali, pritom búrka z welkim priwalom prissla, tak že 
fssetke potoki a welke wodi ze sweho behu se wiwissili tak ze póla, 
uki, dedini, ludi y mnoho statku, ag ludi sebu pobralo. 

1213. Se strhla zase taká burliwost w powetri, že búrka domi, stromi 



Digitized by 



Googlí 






1 



— 136 — 



a póla w setke zniwočila, a \\'oda zase zebrala a zatim letel w powetri 
geden drach, kteri bol 17. schucbi dluhi a skade letel a dichal, nebo 
fučal; tak Skodliwow parow že ludga kteri pod nebom boli gako čeli pa- 
dali a mreli. 

1100. Eral Koloman udelíw mestu kremnickému tu slobodu že se 
môže banské mesto naziwati, a kral Karel roku 1323 a 1342, ze Zámku 
Wissegradu gim wgaceg slobodi pj3slal a obdariw. 

1567. dne 24*1^^ augusta, bolo od stawnickiebo magistrátu skrz 24 
negstarssich mestanow urideno, že žaden kteri bane nepaguge (to gest 
nenakladá) a aspou negmeneg 2. zlate do tižna na bane newida že nesdii 
wino predawati a tak burgermeister každi tižden musel richtarowí po- 
pisanieh dati. 

1470. Kral Mathias Corwinus wssetke banské mesta od contributioi^* 
a taksow oslobodil. 

1484. Kral Mathias Corwinus okolo banskich mgest ležiacich osadách 
zakázal koži držati, a wtom roku rozkázal, kteri chce w Stawnici wino 
predawati; že musi bnnc pagowat, ginač že se mu wsetko bude con- 
íiäkuwat. 

1486. bola Lubgetowa od wudce českého Zisska nazwani, wipalena, 
a ludi wimarnili koho dostali, te bola to nestesna Husicka wogna wten čas. 

1496. Kral Wladislaw rozkázal, že wsetkým stawnickim hawgárom, 
to gest robotnikom králowským, gako ag kwerkom na každú potrebu že 
sa gim ma slobodne drewo wicachowat. A wten rok dostal magistrát 
stiawnicky dowolenga s čerwenim woskom pečaditi. 

lôlO ge belganska Garbstolna započatá ktera bola hlbsse gak Sigis- 
mundí Schachta. 

1519 bolo dowoleno na handlach piwo ag gini trunk predáwat slo- 
bodne, gako ag gatke porobit a meso predáwat. Wtom roku boli vssecy 
pani ag ssefari, ag bangari, prwikrat prisahani, žeby werne slúžili; a 
wtom roku tak kremnické bane schudobneli že wsseci robotnicj zutekalj. 

1524. Kral Ludwik pital od stawnickeho mesta, kteg tureckeg wogne 
na pomoc stribra, tak mu dali 10 centou že wgac nemohli nebo nechteli, 
a wteg wogne bol pri Mohaci prewladani, ag sam tam zostal mrtwi. A 
wten čas se Lubgetowa wistawjla, a wssecy katolíci luteránmi zustali. 

1552. bola luteránska wgera ag w Styawnici rozssirena. 

1553. We Zwolene prwe dela w Uhroch Igali, tak si dalo ag Staw- 
nicke mesto dewat dgel ulgat. Na gednom dele bolo napisano, ale ulgato, 
nemeckima slowi „Stadt Schemnitz Hess mich machen, den ich Trif wird 
nicht lachen," to gest na slowensky: Mesto Styawnica mna dala ulgat, 
koho ga traíim nebude sa smgat. 

1554. Začala gedna panna w Styawnici Nowi Zámok stawati Barbara 
Ileselin nazwana, ktera skrze erbowani tak welice bohatá bola a zemrela 
welkeg chudobe 1575. Pri geg pochowawani se taká burliwost w powetri 



Digitized by 



Googlí 



— 137 — 

stala, že gu pod Zámkom nechali ležat, a utekli se skowat^ a gu >vgac 
nenašli. 

1559. Po wssetkich banskich mestách se katolíci odwratili od swo- 
geg wgeri a zustali luteráni, a mnohi uss skoreg zustali luteráni. 

1563. začal stawnicky magistrát Prassownu stawat. 

1569, 6. marca dal styawnicky magistrát, prwi zwou na nowi Zámok, 
na kteri len wachtar hodini bige, a na sturmowanga ked hori, a 180() 
se rozpukol od sturmowanga ked Stawnica horela 28-ho raaga. 

1572. bol mor w Stiawnici, len w meste umrelo ludi 1100, w Hodrussy 
600 a okoličnich dedinkách 2000. 

1573. bol Maxim ilianský Bergordnung wyhlaseni a potwrdeny. 

1574. Polsky král Heinrich IV-ti ze Styawnicy cez oblok ussel, w se- 
dliackich ssatach. Wtom roku se strelnica w Styawnici počala s welkow 
pompow. 

1587. Kral Rudolf banské prawa, nebo Bergricht, od magistrátu 
odeliw a uridil Bergricht skralowskich panow. 

1593. Kremničky gwerci tolko kralowi dlužni zustali, že kralowi 
bane museli odstupit, pri kterich ešte mnoho kral skoduwal. 

1602. Stawnicka Oberbieberstolna dula každi tižden tisíc hriwan to 
ge 5 . . . . 

1606 boli od rebelantou Redei a Botskay banské mesta Kremnica, 
Bistrica a Stijawnica welmy po nepritelsky zachazane, zatim prissel 
Betlen ze Sedmohradskeg do Uhrou, a gako do Styawnici prissel, tak 
se wssecy bangari do komorhofu skowali, ktereho nepritelstwo az do roku 
1619 trwalo. 

1611. začali Trogicku Garbstolnu prebigati, a robili až do roku 1617. 
která kostowala 3 milioni, ale nasledugicích trich rokach bol unkest 
zaplatení, a ešte čisti osoch bol 3 milioni čo preukázali. 

1613. Prišli gak banské mesta tak y komora, pod uhorskú komoru, 
pred tim ale boli pod Rakúsky Dom, a geho panowani bolo az do 1718, 
zase pripadlo pod Rakusy, to gest pod Widen. 

1620. Pri Stawnickich handlowskych kunstach pusstali kone do ganii 
we wolowich kožach zassite abi se nikde neodrali. 

1624. Začali Ferdinand! Schachtu otwarat. 

1655. Dostal styawnicky magistrát ten rozkaz od krala, aby hawga- 
rom gich Schlegl, a Eisen, kteri gim bol 1538 roku odňali, naspak mu- 
seli nawratit. 

1669. Esste boli wssetke kostoli luteránom prisluchagice, ag se 
špitálom to gest, kde su skolí latinské niní, to bol spítal styawnicky, 
ale 5-bo unora wedle rozkazu králowskeho bil katolíkom darowaní, a 
hned ho poswetílj a Swatu Omssu ag kazen w nem držali, a pobožnosti 
konaJy. 

1672. dne 28 júly bol zwiteženi swateg Kataríny kostel, to ge slo- 



Digitized by 



Googlí 



— 138 — 

wensky ca rinku kteri bol wistaweni 1443 ag s farou to gest čilegssy 
Marschalkow dom, to bola fara ag malge školy, ag zwoni boli od kato- 
likow wyboguwane. 

1673 Leopoldscbacbtu na Windschacht(e) začali robit 

1678. dne 2. octobra. Ten rebelant Tekôly mesto ag zámok wo 
Zwolene z welkow sylow wyboguwal a w mesici nowembri ale od >Yel- 
keho strachu w Kremnici wssetke dachi zobrali, gesli by ag ta prissel, 
že by nemohol domi skazit a wipalit. 

1679 w aprili museli Ckleno Teplicani Turka chova t, čo len mali 
doma wssetko gim zedli w octobri prisel Tokoly do Styavnicy a rausely 
jezuwite preč odgiti, a potom ten rebelant do Stawnicy padol, a komor- 
hof, ag wssetkich panow orabowal, a wssetke katolícke domi na wniweč 
obrátil, a spomocu tureckow ag Hodrussu wipalil. 

1680. Dalo styawnicko mesto geden mur ag bráni okolo mesta spra- 
wit ktorý styricattisic kostowal ag zbraňami to gest pri komorhofe bola 
gedna pri schmelzhauze druha, pri luteranskeg školy 3^ a stwrta bola 
za zwonarnow, tge ale dal cisár Jozeph porucat 1786. 

1683. Wseckich katolickich panow ze službow zložili. 

1687. bol na Windschachte prwni trch oznameni ag drzani, pre 
hawgarstwo slobodne predawati. (1852. ale prenesli na pgarsku stranu a 
platit musia). 

1728. bolo uriadene od cirkwi swateg katolickeg po celom krestan- 
stwi; aby mesto Pan Boch dag dobri den rikali, aneb se klaňali Pochwalen 
Ježiss Kristus. 

1737 Dohotowali pani Pfitri Hier.onimitani swug klasster na Wind- 
schachte. 

1745. Začali styawnicku kalwariu stawati a 1757.-ho roku dohoto- 
wali kalwariu. 

1751. bolo milostiwe leto od 23. apríla až do 4-ho octobra. 

1758. 28. júny. issli hawgari prwikrat na ssgance do Gablonkowa 
na Prandeb(urka). 

1759. wistawili prwe hodini na na Windschachte. 

1760. Prissli náissionari do Stiawnici. 

1763. bolo w nassej okoličnosti welke zemetreseni okolo Stiawnici. 
1765 dne 3 octobra prebili hodrussku Erbstolnu na Pgark. 
1767. dne 12 mája napadol welky snach w Stiawnici. 

1772. Swiatke kasierowali. 

1773. Panow Patrow jezuwitow kasierow, 

1782. začali Kayser Jozeph IK Erstolnu we woznici robit, a wdm: 
tuho začali; tak že mnoho hawgarow pomrelo, a ostatni pochoreli, pn 
mrcha a mnostwi wodi w kereg robili 

1783 bol Jos. cisár w Stawnici. 

1784. Issli bawgarl do Čgech na Pleso 300 chlapow Mini a schgance 



Digitized by 



Googlí 



r 



139 — 



kopat a boli tam za dwa roki ta robota bola ale od woganskicb panow 
odelena na tri roki, ale že se hawgari ušilo wali a skoreg o geden rok 
hotowi, tak im tu prowezigu welku na 8 zlati poručil, kteri 40 roki wi- 
robi od petnastebo začinagice, ale 1835 gim odňali sneg, a tak len nn 
4 fl. 40 k. nebáli. 

1786. Panow Patrow byeronimitanow skasirowali. Mladicb dali za 
fararow, a starim penzigu. 

1786 začala se turecká wogna a čo wibogowali za tri roky, to 
Yssetko Leopold 11 Turkom navrátil, ked pokog robil bned gako bol za 
krala korunowani za Jozefom II. cisárom. 

1802. začali banka cedulama obecne Iwonati, a boli w takeg waž- 
nosti gako stribro nebo zlato, a trwali az do roku 1811, dne ale 15-ho 
marza boli skrze kralowsky patent po wssech cisarskich kraginach . . . 
Ten Patent prissel osem dni skoreg na sečke panstwa, do wseckich mgest 
y po wetssich dedinách, ale museli sestorga prisahani bit, u negwetsseho 
ležal až do toho ustanoweniho dna a hodini, 5 ráno, a žaden nesmel 
skoreg otworit pokud wsseci pečet nepáčili či ge neni poranená, a kdo 
bi takowu skoreg otworil, mal bit obeseni. Ked sa už otworil tak sme 
wideli a čitali ze geden zlati neplatil wgac len 12 kr. Boli na pomoc tim 
bankocedulam narobenge y medenge pengaze, to gest pol zlatnike, stwrt 
zlatnike dwa grossnike grosse a 1 kr., tak ale tge pol zlatnike neplatili 
wgac len dwa grosse, pet gressnik za geden gross, dwa grossnike tge 
boli naskrz kasirowani, a ludga gich na funti predawali kotlárom za 12 kr. 
geden funt, a za 8 zlatich bolo potreba to gest 80 kusi na geden funt, za 
to dostal stiri grosse a to ešte len plané pengaze, pet. kr. platil za geden. 
Pet zlatowa banka platila za geden zlati. Namesto tich dali pod menom 
Einlesung Scheine, potom prissli Anticipation Scheine, za tima prissli 
druhé z čerwenow hwiezdickou, ag tge neboli dluho platne, potom prissli 
welmi pekne a kunstowne, ale se nagssli taki čo ag tge falessne robili, 
potom prissli zase ginaksse, na nich bola gedna hlawa malowana cžerna 
zenska twar, a pod nu bolo napisano Austria a naspodku poli dwa chlapci 
pekne a kunstowne wirobeni, a na kazdeg boli dwe malge ale ginsse pri kaž- 
dom kasirowani tich Banknotow pred trima mesgaci skoreg rozkaz prisel, 
abi každi oddal swoge banknoti, budto do kaši, nebo do solárni, nebo na 
portie do stolici tam gich prigimali ale len po ten čas gako bolo ohlá- 
sené, a komu zustali po uloženom termine ten musel skoduwat. 

Dluzobi a capitale ktere boli mezi ludmi trebas boli 20, 30 nebo 
ag od 50 rokow w stribre nebo w zlate wipožičange, tge sa wssetke na 
ba ke obrátili, a len stiri grosse bol platni taki zlati, a tak ze sto zla- 
tic i neplatilo len 20 zlatich w schagnach, ked ale taki capital trwal až 
do rok^ 1816, tak neplatili tich dwacat zlatich len osem zlati w bank- 
no ich. Takim^spusobom mnohé syroti a familie na psotu prišli, Lwoni 
ba 'Ske tak boli wiwissene ze kteri mal rategice 20. kr. na den, tak mal 



Digitized by 



Googlí 



— 140 — 

w tech bankách tri zlate, penezi bolo wssade dosti, ale gich malo schatco- i 
waly ponewadž se wzdicky premgenka robila, a urodi tgess za tri roky 
nebolo to gest 1812 = 13 = 14^** pre welku mokrotu a studenost. 

1808. Isslo hawgarow ze Stawnici, Kremnicy a ze Spaneg dolioi, 
spolu gich bolo HO, len ío kameň lámali, ked (v) Komárne ten festuDg ; 
obsilnowali, boli tam za poldruha roka, ale gich Francuch wihnal ked 
začal skuso^' douich strilat, tak zutekali ag spanmi. i 

1811 preš celi mesgac august wichazala gedna kométa welmi zdlu- | 
him a gasnim chwostom proti Luptowu a Orawi, swogu metlu držala nebo j 
ukazowala dolu wisicu, sktereho wideni ludga predpowidali, že to na 
powoden, a welky trest znamená kterc se ag Nviplnilo, toho roku na den 
Sw. Bartolema popoludni se zachmúrilo, gako zhmli pršalo, nebo bolo 
tma\N'o belaso, co hrozne strašne to bolo k podíwani, wssak bi zagiste 
stoho dassdu bi sa bola ani len zem nenawlažila, ale žili zemské ktere 
magu z moiom comunicatiu se otewreli, a tak že w Orawe a w lup- 
towe mezi kterimi stolicami geden vvrch ze sameg skali stogi, welkim 
zwukom a himonim se roztrhla, a woda sneg se taká wetssa gako Wach 
se walila rowno do Wahu, ale pokud prissla ta čo nagssla, ci boli hori 
dedini zahradi z póla zem zobrala a len garke a kamenga zanehala kde 
boli oračini a ten wadi sa tak rozssiril že stwrt hodini zgedneg y zdru- 
heg stráni se wilgal, a kde woda prissla domi kostoli fari ludi statok 
ale wsetko zel)rala až do Komárna tak spustatila, tak ze cez wgac stolíc 
teku škodu robila, od Orawi, a také wrchi boli dwa čo tu wodu za cele 
tri dni a noci wen tekla, wisso stiri tisic ludu se utopilo ostatni išli po 
swete po robotách a po zebrani 

W ten gisti den ag w Smolniku taká powoden bola, ze zemi wen 
tekla a se walila, kde ani studne neboli len s celeg twrdeg zemi, a tak 
welka že bane kamenim a pgargami zanesla, tges welke domi murowange 
zručala a čo w domoch bolo wssetko zebrala, a póla, luki, zahradi wssetko 
kamenim zaneslo, gak bohatim tak chudobnim welku škodu narobilo. 

W ten gisti den y we zwolenskeg stolicy wisse Sw. Ondrega na 
gednem wrchu; w pritomnosti dwuch walachow, kteri na gednem miste 
kde poludnuwali a sedeli na pažiti len počuli pod sebow welki buch a 
hrmot w zemi, a naraz gim premoklo cez nohawice, ti skočili hore a 
odissli na druhé mesto si sadli a gedli, a to pilno hledeli čo to nasle- 
dowati bude, len naraz se pukne pazit, a wibehne taká wlna gako desať 
okowi sud, za nim druha ag tretá, len sa prepadli naraz gako gedna 
izba welka a potom se uss walila woda wenku, len sa wgac a wgac ru- 
čalo ta dnu za tri dni a noci potom prestala se rucat ag woda tgect 
poto(m) išli nekteri ta pačit, taká hlbokost to bola, že nemohli spodku 
uzret, a schirokost gako negwetssy kotol, a gako dolu tekla, také gSLtkj 
wimila zebi mohel nagAvetssi dom w nich wistawiti, a nedočahel bi wenku, 
do Hrona hnedky padala, a wedle Hrona čo boly železné hámre, ginssel 



Digitized by 



Googlí 



r 



~ 141 - 



budowiska to zebralo, sedlakom domi chlewi humna statok a čo nagsla. 
W banskeg Bistrici zebralo honie hrable a wisse osemtisíc lachtrow dlu- 
hiho uhliarskiho drewa. Uhlisko horno ag dolno wssetko zebralo y dolné 
hrable wssetke zebralo, ag pilu na dol nich hrabloch wcelki gu nešlo na 
Hrone, a hute uss mali tez strachu, lebo woda bola skoro zarownak 
s cestow pri hute, a uss sa ag cesta začala pukat a rucat, aby nebola 
woda tu halnu troskowu zebrala bola bi glstatne hutu wzalo, ale skrze 
to sa Hron rossiríw, tak mala woda mestissko sa rozsirit. Donosia ta 
woda sebow geden belčow, w kterem gedno dgeta leželo, ale ešte sucho 
malo w belčowe, a gedna mačka bola na tom belčowe. Malo sa wgac 
raz prewratit do wodi ked ten belčow nečo buchlo, ale ta mačka hned 
preskočila na druhu stranu, a tak belčow naprawila, ale geden cžlowek 
se nassol preci, kteri ze swim žiwotom wazil, a to dgeta oretowal s teg 
wodi, dgeta wzal na ruke a mačka mu wiskočila na chrbát, potom to 
dgeta nekdo wzal, a kurentowali, komu bi dgeta chibalo, ale se nikdo 
nehlásil, tak bezpochibi ag geho rodičga sa utopili. Potom dolu Rad- 
wanow, čo mali wedle Hrona raasstale, remeselnícke werkstati, nektere 
^ z ludma dolu Hronom ngeslo. 

1806. dne 28 mája gak Styawnica horela od pekára pri fare wissel 
oben na poledne ^/4 na dwanast. a tak hned se oheň na troge rozdelil^ 
negprw fara kostwol potom Klauser a wssetke tge domi až na Stan- 
gnibmi; druhi oheň se tež na Staugrubnu obrátil, tretí na residentiu 
komorhof a dolu az na pilu z obidwuch strán zhorelo. 

1816 se dokonala francuzka vogna a ti traga králi issli do Parizu 
to gest cisár rakúsky Fŕanciscus Iľi, ruský cisár Alexanden r*, pragsky 
kral Fridrich Wilhelm III. ale ag každí se sweho wogska čo neglepsse 
powiberali, a ze wssetkow munitiow čo gim potreba bolo gako do wogni, 
nebo neboli gisti, či ti nespokogni francuzí ueco proti nim nezačnú, a, 
tam pokog robili, ale na takí spusob, že francuzka kragna ma tím kralom 
gegich nakládky wiplatili, ale čo si wibogowal, to mu nechaly, ale do 
Widni poslali sto ag ssest a dwacat wozow stribenich peňazí, a tak ag 
Rusowi čzo zadal ag Praizowi, kolko mu prislúchalo. 

1816. bola ta nagwetssa drahota ked kila žita bola za pet ag osera- 
desgat zlatich w ssagnach geden chlib :5 funtí tezky za I f ;W k, žagdol 
muki 30 k, I zagdel gris za 42 k, fisolnc za ;Í3 k, 1 funt brinzi 1 íl., 
1 fiint slanini 2 f., 1 funt howeziní . 24 k, brawčcwina 45 k, gedna owca 
za 75 fl., gedna krawa z 250 az do 3()0 H., geden braw tezki za 250 
az do 300 fl., gedno prasa na pečenku 8 až do 10 fl. gedna hus 5 neb 
6 fl., gedno wagce za 8 neb 10 k, cent sena za (5 neb 7. zlatí, kila 
owsa za 30 fl., geden par czismí howeze za 45 fl., kordowan'owge za 55 
až 60 fl., piano súkno I rif za 10 fl., fagnegsso 50 az 60 fl., žagdel 
piwa za 15 k, wino za 1 fl. y drahso, zagdel medu 2 fl. 15 k, a wedle 
tegto cení tak bolo wssetko draho, ešte killa krumple za 10 fl. 



Digitized by 



Googlí 






- Í4'i - 

1816. bolo od hwezdarow geden mesic skoreg 
18*12 júli toho roku bude ten obecní a strassliwi den 
se baly, Boha prosili za milost, innozi gedli a pili k( 
držali za blazniwost, ale gako prwnim tak ostatnii 
bolo. W Uhrich w Komárne začalo popoledni o stii 
menowaneho dne z welkim blizkanim a hrmenim, kd 
rem festungu 8 hromi uderili, za tim nasleduwala 1 
mnoho ludi pobila kde na poli nagssla, owce, husi t 
se ta hrraawica dolu Dunagora až na Pest, od Pesti 
čenci swuj konec wzala, ale takim strichom schiroki 
kde nagslo na poli winicach, zboži owoce wssetko sk! 
to zebrala woda, a pritom wsadé bola ta welka hrma 
osem hodin a prešla na 36 mil a ta hrmavica búrka í 
dast nam zase drahotu narobilo. 

W nassem kragi to jest pri Stawnicy bola ta hi 
strasslive. ag nekeda uderilo, dast presol len za mak 
page, ag nečo bola búrka zmissana ale mnoho neusb 

W nassem kraji bola tgess ta pokuta. Prwu sob( 
pochu cez Uhliska na wisoku cez Pargh ag vssetkymi 
až na Červenú Studňu búrka tak welka padla, že se 
lotow, to gest wisse funta, nebola ona (Zaiste kameň 
gako hwiezda, prostredku bola kulka gak welki orech, 
bolo osem menssich poporad namrznuté. W ten rok 
nežali ani nekosili nebo kwet s trawi bol do zemi : 
na zboži, z 3 stromow haluzi obdrapalo, ovvotse s ^ 
kteri bol trocha stari poprebijalo, nowe schindle postie] 
kde cele obstali, ak si zawčasu dolu nezobrali. To bol 
liusi. Druhu sobotu začalo od Čerweneg studni na Te 
Teplice, Repisste, cez Banky a tak timi dolinami až i 
wssetko zbilo gako nagprv w nassom kragi, tam gegi( 
a konope wssetko na wniweč obrátilo. Tretú sobotu 
dine prisslo a začalo tak gak u nas kazdowati, ale 
k Hronu a tam sw^uj konec wzalo. 

1818. Začali pre robotnich ludi za stribernima 
takim spusobem, že geden zlati, nebo 3 dwacatniky 
rátali, pod tim titulem dwasto padesat procento w i 
dawali nam aj schagne, misto gedneho zlatého dali 
platili až do roku 1827-ho, potom začali zase papir 
zase misto dwacatnikou a tolarow dawali. 1829 tge pr 
wzali, a ginaksse wihutali a čerweno boli malowange 
falesne robili. 835 i tge konec wzali, a ešte kunsto 
prissli zase nowe, na kterich gedna ženská twar bola \ 
bolo natlačené pod now. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 143 - 



1824. dne 101í? júny o 6. hodine wečer se welika hrmawica spu- 
8obila a do klasstora na Windscb(ach)te hrom udeiil do križa na ko- 
stole, prissel po sslisnach na chwor, prisow a zase po slissnach na ten 
drôt čo se cenkava na porte, a cez seno až do piwnici, a tak celi kláštor 
zhorel, ale ginim nič neskodilo. W ten rok w okoličnich mestách 6 ko- 
stelow skrze hroma udereni wihorelo. 

1825 pan kunstmagster Lang geden nowi kunst w Leopoldschachte 
wimislel a vibudoval, z welikiroa nakladki. 

1826. geden nowi dampf maschin wimisleli a wistawili, chceli wodu 
zgastowati a drewo wypaliti, kteri každú hodinu lachtor dluheho drewa 
spálili, za dwa roky len robil, potom zanechaly drewo paliti. 

1826. Bolo milostivé leto od 10. júny až do 16. novembra. 

1830. Pápež Pius 8. ked bol wiwoleni tež udelil plnomocne odpustky 
gako w milostiwem lete za 8 dui, a to bolo od prwaiho dacanbra az 
do 8^9 10^. 

1831. bol wiwoleni Gregor 16. toho mena, ale mal mnoho protiw- 
nikow, tak že mu odňali geho kraginke^ ag ho zase zložiti chteli, že 
nemá bit wgac pápež rimský, ale cisár rímsky, že se menovat bude, 
ale svetský že si dwochotky ma užiwati, a tak ag musel zutekat z Rimu 
do Widni, nebo bi ho boli do arestu zatvorili gako aj gedneho stech neg- 
wissich kardinalow zatworili. 

W tem roku t(o)gest ked se cela Francuska kragna od Boha od- 
wratila^ tak že se wssetkich kardinalow, biskupow, fararow, reholnikow, 
a gakikolvek bol knez, bez platu, y bez ze wssech dwochodkou gich roz- 
pustili, čzo bol mladí zebrali za wogakow, a starssi mohli git de chceli, 
kostoli kasirowali, kríže skostelow zebrali, oltári zručali, a magacine, ka- 
sárne, a na takowe wecj prewratilj. Wiru nemali žadnu uloženú, a weril 
každi čo chtel. Kdiz se wgac zgednej wiri zesli, a chceli mati kneza, 
tak si museli sami chowati a wydrzgawati, čo potreboval, nebo ani od 
kragni, ani od krala nič nemal platu. 

Svého krala zložili, že tak nechtel bezbožne robit gako oni chcely ; 
daly gemu penzigu ročitu, a musel wen s kragny wigiti. Francúzi se po- 
wibirali stech negmudregssich a do každeg kragini gisli s teho gich bez- 
božného semena roznassati a tagne wyučowatj, aby sveho krala zabili a 
welike rebélie pozostalí, tak kralove mali starosti, aby taký rozbroj mohli 
utissití. 

1831. w mesici juniusa se počala sa strassna nemoc cholera, kteru 
T rci donesli z Indie, Russi z Tureckeg, a Russi tež nakazili w Polskej 
k Bgne (gako ta rebélia polska proti svemu cysarovi ruskimu, Nicolaus 
n zwani, powstali a za sveho pána ho uznati nechteli, ani žadnu po- 
8 isnost gemu nečinili, ale chceli druhého krala wiwolitj) a s Polskeg 
d nešli do Ubrow, kteri wsseligake towar dowažali, tez aj kupovat cho- 
d \ tak prišla ta choroba ag do Pesti, skrze kteru se welika rebcliga 



Digitized by 



Googlí 



— 144 — 

zburila, mezi sebu geden druhého mordovalj, kdo čo mal prisel druhi 
hladowitj nasilu mu z pred ust wzal, gestli se bránil^ tak ho ag zabili, 
nebo remeselnicy swoju čelad a towarissow odprawili, pani swich sluhow 
ranohich popustaly, a wen z mesta nikoho nepustili; tadnu tež nikde 
nesmel nie na potrawu donesti, tehdi wgac od hladu gako od koleri mrelj. 
Wisse tristo mrtwich nalezli po tej rewolucii čo mezi sebu mely. \V meste 
w Pesti každodene we wgac mestách podpalovaly, až pokud wogsko ne- 
prišlo tech rebelantow uspokogiti, a to boli zgaci, juriste a remeselnicy 
odprawenj. 

1831 roku prosilj tj polsky rebelantj uherskich zemanow a majnatow 
aby gim na pomoc prišli, anebo insurgentow poslali, k tomu tez potrawi 
ťo na Avižiwonga, gim potreba bude, kteri ale ze sweg wuoli to učinit 
nemohli, tak sa pitali sweho neggasnegssiho krala a cisára, čí gim to 
dovoli. Ale gim naskrze bolo odopreno a zakazano, ponewadž kral bil 
z Russom, a Poliacy boli gako rebelanti proti nemu, tak bi bolo že on 
s nim boguge a geho nepritelem bi bol zostal. Mnohi z Uhrow se chteli 
pľotivit ternu zákazu, a chteli preci posiati, ale kral ginssy spusob wi- 
nalezol, že gich lechko uspokogil, poslal nemecké, české, morawske a 
talganske wojsko do Uher a každému kteri bol štich protiwnich dostal 
wogakow do sweho domu wedle možnosti ^Yichowati i\ekteri 50, 100, 300 
ne[)o 500 wogakow, každi den 1 funt mesa, chleba kolko chtel, 1 žagdel 
vina a 12 k. C. M. každi platil musel wogakowy swogemu, bárs gich 
n)al kolko. 

1831 roku gako ta kolera se bližila ku Stawnici od Orawi a Bistrici, 
w mesici júly bolo v Stgawnici po (i y po sedem zlatich, to bolo we 
stredu pokoni taký trch na zbožia, a dost cste mohel dostat kupit. 

We štvrtok prissel taký patíjnt že žaden bez pasu nesmel ani ze 
swogeg dediny wigiti, ani wiwjestj, ani dongesti, tak bolo na štwrti den 
w sobotu w tom tižni po 17 zlatich, a to len maličko bolo, čo mali len 
zloženo na mageri. Múka na rinku po 3 zlate pol štvrtka bola, a ni- 
komu nedali kilu kupiti, ale len stwrtku nebo pol stwrtkj. Pri každeg 
múkarky bol geden mesky pan z hayduchom abi domou nežala anebo 
wgac nedala, ale aby se každému dostalo. Tenkrat mnoho ludi od hladu 
pomrelo na náhle, okoličuich dedinách, a tež ag pocesnich mnoho dala 
wrchnost otwarat, aby zwedeli čzo ge za nemoc snad mor, nebo ta co- 
lera, ale nenalezli u mnohich len zelinu surowu. Nekterl ktery horucý 
newipečeni chlgeb pogedli, to se gim sprawilo na gednu hrtssu w žalúdku, 
tak že ani žaludek nemohel trowit, a swoju circulatiu mati, tak na nahlc 
taki ludga zomreli. Wtom se počali tge cordoni nazwange. Kordón to 
bila búda z dosák zbitd, aby w deždi nemokel, a dwa preprawky aneb 
komori spravilili pre tich prichazagicich, kteri bil zdaleka, bárs ag mal 
pas, a nebil od docktora, nebo balbgera podpisani, že ge ze zdraweho 
kraga, nebo mesta, tak ho zatworili do takoweg komori, aspoň za tri dni. 



Digitized by 



Googlí 



— 145 — 

Pri mestách ale boli takowe domi a držali za 14 dni, a ten dom sa me- 
noval contumatia. A ked takiho pustili vven, tehdi ho gednow mastow 
namastili celiho, a geho ssati wssetke wikadili, a tak sa smel oblgect a 
dostal dokonali pas na dalssu cestu. W tem roku bolo welmi mokré leto, 
welike príwali, dluho trwagici dast, mnoho zbožia woda sebe zobrala, čo 
bolo pri Hrone nebo pri potokach, tež sena, kapusti, konope, a čzo nagslo 
zabralo. Zbozga w krízach tak poraslo, že snopi se zrastli geden zdruhim, 
a zelenali se zdelaka gako stromi' také zboži tež nebolo užitočne pre 
ludi a mnoho pochoreli. Tenkrat boli Levice, Batovce, Zwolen, Bistrica, 
Krupina zawgas tiznow zatworenge, kde ani wen, ani dnu zadného ne- 
pustili, abj sa cudzi ludga nenakazili. 

19^ augusta začala kolera ag na Pgarku, potom Stiawnicí a čzo 
pod Stiawnicu prislúcha a za celich ssest tižnou pokad ko!era trwala ne- 
bolo zadného wetra, len také belasé dimi stali v povetrí, a slnce také 
smutno swgetilO; bez geho gasnosti. 

Doctori ale wedeli powidat, kedi pride kolera pgatima tižni skoreg, 
a bolo tak mezi ludma hovorené, stej studni nepite, nebo tam ge otrawa 
oasipana. Ale ag tak bolo že z nektereg wodi ked sa napili že hned na 
meste zrenga a hnatja dostali, pri tom ag dawili a komu hned nedali 
komilne, to gest harmančok wareni pit^ uss taki hned začal w celem tele 
černget, a museli ho vizlect a cele telo chitro ragbat flangelom, a to the 
wčasto pit musel, tedi taki bol ešte oslobodení od smrti, ale kteri nemal 
bnedky opaternost, za ssest hodin bol mŕtvi, očernel a hneď začal aj 
bnid, a weliki smrad bol w celom dome, že se hned y gini nakazili. 
Negprw začali len staré žobrácke mrety, a to gich pet prwi den zomrelo, 
a čo každeg na umiragucem zwončeku cengaly, to taký strach mezi ludma 
powstal, že snad wssecy za krátky čas pomrget musegu. A to zwonenga 
pri pochowawany tež welky strach spusobilo tak ale hned zakázali cenkat 
pri umirani ag pri pochowawani. Potom dali v cintoríne gednu budú 
z dosák spravit a hned gako umrel gedon, položili ho do truhli, a ta ho 
zawjezli, nebo na kralowsky unkost truhle robili aby wzdi na hotowe 
bolo ked geden umre. Wozilí gich preto, nebo sprwu nosili ludga do 
cintorína, ale ponewadz welmi dussali, tak nekteri pochoreli, ag zemreli, 
tak potom wozit dali. A w teg bude boli až do druhiho dna, a potom 
do hrobu ho položili, a to do posledku ag osobité gich pochowali, abi 
sa tge hrobi wgac newikopawali. A to len bez kňaza, bez spiewanga, bez 
zwonenja. 

Na Ondrejschachte, čo bola pekama kralowska, tedi ten dom prazni 
stal, a potom spravili sneho spital pre tich korelistow, tam bolo osem 
ag dwadcat postgel s paplonami prikrite. Bol tam jeden balbger a geden 
apatekar a dwe ženi čo opatrowali tich chorich, a kde w dome geden 
ochorel len išli powgedat pánu ferwaltgarowi, tak dal cedulku do mastal 
a hned kone z wozom pre takého nemocného gisslí, a ta ho odwgesli, 

10 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 146 — 



ta bore ho odngesli, a začali ho opatrowati. Gesli ho oslobodili, tehda 
ho po ôsmich dňoch domow pustili, a kteri tam zemrel, tehdi ho na dobú 
rowen pochowali, nebo tam .ag cintoiin poswatili ag kríž postawili, nebo 
taki hrob sa nikdi wgac nesmge otworit, nebo bi ta kolera se zase za- 
čala; tak gako od moroweg rani ked otworga hrob. W ten čas kteri mal 
začo, žaden nepil wodu, len wino, nebo palenwo, a taki aj boli zdrali, 
ale od wodi pigačow mnohi pochoreli a pomreli. 

Na Pgarku gich zomrelo 36 za še^t tižnow, ale sme mali welmi opa- 
temeho felčara, ten si netežil, hnedky gissel kde geden ochorel, bar ag 
w noci bolo ku takému chorému, a pritom bol múdri, ten welmi mnoho 
od smrty ochránil, a bolo by ag wisse 200 wgac umrelo. 

1834. bol rok welmi požehnani a wseho sa mnoho urodilo a ob- 
zwlaste wina, bolo dobro silno a mnoho tak že ag po 2 zlate okow brali, 
ale to leto bolo welmi horúce a ohne na wsse stráni se zapalowali. 
W nekterich mestách aj zemetreseni citili, po mori bola welka búrlivost, 
tak gako w nowinach prisslo, že 260 schifow se zatopilo, ktere welkú 
škodu spúsobilo. 

1834. prisel pan oberkamergraf Gabriel Schweizer, a 1836 prísel 
pan Anton Wizner, a tj dwaga začali Ivoni kaziti tge dwa tižnowe, gako 
až do toho času vždi biwali, negprw^ začali na ssest tižnov, dinge boli 
ale w troch tiznach, dali anticipatiu to gest pol Iwonu gako wirobili, a 
čo gim zostalo, ale to dobrotu nerobilo, tak že (nekterim) welmi malo anebo 
nist nezustalo, potom zase zadali hawgarí abi len tak zustalo na dva 
tižne, ale pan Vizner bol welmi proti tomu, že hawgari každé dwa tižne 
schichti meškajú čzo do lonu chodga a pritom mnohi na druhi ag na 
tretý den ešte nefaragu a za swug lon len pigu a hragu mnohi, potom 
sprawil na stiri tizne Iwoni, aie len dvanast Iwonow, tak boli Iwoni dwa 
za stiri tižne a tretý na pet tižnou, ale to bolo ešte mnoho horsse, za 
stiri tizne wssetko si wigedli a pgati tižden nemal žaden čo gest, len 
požícawali, a nemali potom s Čeho wratit, nebo welmi malge Iwoni da- 
wali, to tr\valo až 1844. Potom prissel pan oberkamergraf Rittersteio^ 
tak gisli k nemu a prosili, aby Iwoni aspoň na stiri tižne, ked nge na 
dwa tižne obrátil, tak ag urobil pan oberskamergraf wzdi na stiri tižne, 
to bolo w peknom porgatku. 

Pan bergrath Wizner odissol do Wgedni na wettsu službu, ale wrok 
zatim prissel na wisitatiu po wsseckich uhorskich baňach a haodlach, a 
zase ten stiri tiznowy porgadok z loni zkazíl a uložil na mesačne Iwoni, 
ale nge pokoni den, ale wzdi 22 dna w mesgaci, a to bol Iwon za tri 
dni, 21-ho bol w Hodrussy, na Glanzenberku, na Franz a Stefanischachte 
ag dolinsky schlamgari, potom 22-ho bol homim handlom gamskim, to 
gest Maxmiliani, Klinistolna, Ferkowa, Vindschachta, Ghristinischachta 
a Pgark a na Pgarku sprawili z zaigkomori gednu isbu, vf ktereg hvo- 
nali ze wssech tichto handlow, a to bol uss Iwon wiratani každému ch]^pu 



Digitized by 



Googlí 



r 



- 147 - 



osobité dali čo mal zaslúženo, tak sa potom nesmeli spolu Iwonat, a ten 
Iwon trwal od rana až do wečera, ale hawgari si sprawili mezi sebu gako 
chceli. A w tem roku 1846 začali trhe tak biwat pred Magerom gako 
na Windschachte wssetko tam predawali. Na treti den bol zase Iwon pre 
wssetkich denskich Judi, to sú kowači, maštale^ od kunstu^ murári^ zimer- 
mani, prowisiani, a to bol Iwon na Windschachte, a zase bol trch ag tam 
a wo stwrtok bol zase ordinalský trch gako biwa na Windschachte. 

1846 bil ten pametiiwi rok, že se z gari ukazovalo wssetko w hog- 
nosti zbožga husto welike klasi ag na pgad dluhe, na winicach welika 
hognost, y w zemi wssetko sa ukazowalo dobre, potom ale w mági me- 
sici prišla welka šuchotá, a welke wetri tak že kwet ze zbožga wssetko 
dolu zbil a zrna zadne nezostali, tak ked prišla zatwa ani to sema se 
mnohím newratilo čzo wisgali. W zemi tge krumple ktere zgari začali 
rasti zdrewenely, a potom zhnili. Potom w auguste prissel dast za tri 
tižne každodene, tak nanovo wikapali krumple a malge bez chuty na- 
rgastli, ale len^welmi malo bolo. Na winicach hrozno bolo zahorenwo od 
horúčosti, potom prišli dažde, se wssetko popukalo a witeklo, tak nebolo 
ani wina, owotsga gablka hrushky dostalo také púhe pod kosku gako hrach 
weiký, a to potom tak horko zostalo že ho nikdo nemohol užit, a mnohé 
od gadra začali hnit. Strowa se tez zadná neurodila a preto bola drahá. 
Žagdel hrachu za 16 kr., fizolne 14 kr., bgela kassa 18 kr., gris 18 kr., 
a tak wssetke wecy boly drahé. 

1846. začali kralowsky pani žito skupowat gako na Mageri w Staw- 
nici bolo ešte po 4 ag po 5 zlati kila, tak oni tagsli nakúpili mnoho tisic 
kil žita po ô a po 6 zlati, wisse sesdesgat tisic kil, a to predawali pre 
bawgarow po 6 kilu, nekterim múku na centi dawali, nekterim žito. Po- 
tom al^ naMageri cena sa wlssila na 10, 12 ag 14 zlatich, a žito hawgarske 
uss se minalo, tak že nemalý len na dwa raži widawat. Radu pani spra- 
wili, že budú musget hawgarom Iwoni powissit že to draho zbožga budú 
niQsget kupowat. Ale zali skaždeho handla dwoch hawgarow, a pitali sa 
gich čzi chcú matj Iwoni powisene anebo žito lacno po 7 zlati až do no- 
weho, ale ti len žito lacno pitali, a tak potom ešte kúpili tricat tisíc kil 
po 10 a 11 zlatich, a hawgarom po 7. zlatich merali. 

1847 dne 15 júny bolo ráno na Mageri po 14 zlati kyla, o 8 ho- 
dine bolo po 20 zlati. Tam se zbehli mostani a na radni dom gisli, ohlasit 
poslali hajduchow že nemá bit wettsa cena len gako ráno bola po 14 
zlatich. Ti kupci ale powgazali wreca že preč pogdu, ale hagdusi a ne- 
I en mestani gissli zase na radni dom, že nechcegu po teg cene dati. 
( sli richtár z nekterima pani k tim kupcom abi tak dawali gako gim 
i žili. Ale ti smelé powgedali že nedagu a ze wgac nedowezu, tak gim 
I nvedeli, že predagte gako mozte. Tak bolo do poludnga po 25 zlatich 
a to ešte nestačilo, a tak bolo az do augusta, gednu sobotu ag trogaka 
c la bola, nebo gednu sobotu padlo az na 13 zlati, druhu sobotu bolo 

10* 



Digitized by 



Googlí 



— 148 — 

po 16 neb 18 zlatí, ale na s. Štefana bolo prwi krát po 10 zlatich, a 
owos po 2 zlate, kteri už bol po 8 zlatich. To se ale wirozumy že to 
w ssagnowich pengazoch bolo, ne w Btrib. Tato neúroda a drahota ne- 
bola len w Uhrách ale po celeg Európe nikde nebola zadná úroda, gako 
w Uhrách tak w nemeckich zemach, w Englickeg w Francuzkeg. 

1847 bola ale hogna úroda na wssetko zbožga ag na strowu a owotcga 
wssetkeho bolo wssade welmi hogna úroda tak že stwrtku gablk dostal 
ag za 12 kr., w ssainach, kila sliwak za 24 fa*ossi, 1 funt léquar bol 
za 3 grosse. 

Ale brawčowina w zime po 20 k. chudá a len fríschlingov, 6o boli 
wetsse bolo po 8 nebo ag po 10 grossi geden funt, a tge tazke brawi 
predawali po 12 ag po 13 grossi na funti ziwiho. Wino se urodilo dosti, 
ale nebilo na pitga od welkeg kiselosti. 

1848 se začala dgeta w Pressporku, pri ktereg se wsseligake weci 
wiprawowali a w ten čas prissla stafeUi w noci dne 17 marca, w ktereg 
se oznámilo že sediaci nebudú wgac podanimi ani na panstinu chodit 
nebudú, ani žadnu dezmu ani panstwu ani kňazom ani nikomu dawat ne- 
budú, tge panské póla a grunti to wssetko sedlakoni darmo zostalo gako 
gegich wlasno, a za tge grunti tim zemskim pánom s kraganskeg kassi 
se bude platit wedle welkosti a widawagiciho úžitku. 

Kňazom (NB. To Koshut clitel mat, ag zemani) se bude wssetkim 
s penezmi wiplacat skraganskej cassi, knezke nebo farské a kostolne 
zeme se magu popredat, čo kňazi užiwali a sediaci musely darmo fa- 
rarom zrobit a zwonit. Tož aj biskupom, kapitulskim pánom zobrali wssetke 
podanstwa, mesta dedini role aj luky. Penize dostanú s kralowskeg kassi 
na gegich wižiweni a dostanú tez ag ewangelicky, tak ag kalwinsky knezi 
od krala plat, nebudú powini farnici swim knezom nist dat. 

Wtedy tež ohlásili, a tak powissili sedlakow, že se ne wgac nikomu 
podani, ale že sú wssecy w takeg wažnosti gako zemani anebo mestani, 
že nebude zadného rozdilu, kteri se bude statočne držat každú chwilu. 

W ten čas bol oberskamergraf Ritter v. Herberstein, ktori bol welmi 
dobrí proti chudobnini hawgarom, ked se prissli ponosuwat. Prišla dne 
17-ho marca 1848 gedna štafeta w noci knemu, hned gu precital a dal 
na kralowske handle na wedomost, abi se hawgarstwo zišlo, a tgess aj 
pani frboldgari ag schichtmagstra. Tak na ten rozkaz prišli z Hodrussy 
s králowskich handlow ag z kwerskich, z Pacherstolni z trogici a Fran- 
tisci schachti, ostatni ale nge, nebo bol tam pan ferwaltgar z Windschachti, 
ten powgedaw, nassi wiudschachtowni hawgari sa welmi spokojní ze wssetkim 
ti nie nepotrebugu ani žadati nie nebudú. Pan oberstkamergraf to gemu 
uweril, ale ti hawgari z druhich handlow pribehli na windschachtownge 
handle, a strogili sa skoro ag bitkow gesli nepogdu, ale ti z dačnosti 
hned si wibrali na každom handli takich rečnikow po 4 chlappow čo se 
spolu zhoworili w gich ^adosiach a ne len po stirga abi isIi ale wsseci 



Digitized by 



Googlí 



— 149 — 

se zobrali do Stavnici. Negprw issli do slaw. Bergricbtu a potom wsseci 
do komorhofu, pred pána oberstkamer grafa, a prosili o ten dwa tižnowi 
IwoD, aby zase naspak obdržati mohli, nebo wten čas boli Iwoni na 
mesgac, a to wzdi 22ho a 23ho Iwon biwal, to ze kazdi tretý raesgac 
Dflgslo až do pet tižnow. 

Tak gim to hned prislubiw ale ag zgistiw. Hned gako se quartal 
drubi dokonal tak hned dinge na dwa tížne se robili, a pri počatku 
mága us bol na dwa tižne Iwon, ale si ag to wiprosili aby gich pani 
schichtmagstrowga na Iwonach neubigali, ale aspoň na 6 nebo na 8 zlatich 
abi gim dali zarobit, to gest ked po hofnungu robja. Ti ale hawgari 
kterí na garcach robili mali wseligake pragze o Iwotow v halte a to bolo 
nasledugicim spnsobem wirobeno. 

Éteri mal malo garcn a chudobní halt bol, mal bit po 15 kr./ lepssy 
ale garc po 12 kr., a ten nagbohatssy po 9 kr., ale to netrwalo len za 
par Iwonow a potom wssetke halti len po 7 kr. gim platili za geden Iwot. 

Dne 24 marca 1848 prissli od slaw. stolicy dwaga pani na Pgark 
do Lochu, a bol tam ag pan bergiath Gabory a pan fiscal prítomní 
u pána Milwiusa wten čas gako úradník nad kralowskima dedinami to 
gest Pgark, Dyckésh, Visoka, Potsehuwadlo a Kolpache, tak gim bolo 
oznameno, abi se wten den wssecy w Lochu zisslí, a tak se ag stalo. 

Potom gim ti pani stého kanku ohlasowali gaku mílost od krala ag 
od kragní dostali. To gest, nebudete wgac žadnu panstínu odbawowat, 
to gest ani orat, ani kosit, ani wozít, ani pessi na pansko chodit. 

2ho. Zadne dežmi, ani desgatke nebudete dawat wassemu gruntow- 
nemu panstwu, ked si kteri zožnge mwože sebe smelé domu zwozit. 

Po Ste. Wssetke zosipki fararowi, rechtorowi to prestane, ag zrabanga 
fararowi, ti budú plateni od kragni, steg obecneg cassi, wedle gegich 
zasluhi. 

4te. Wssetke ireke oračini wssQtke ag luki ktere ste posawad uži- 
wali, a za ne ste podani boli, a odrabat nebo platit ste musely, od tohoto 
času nebudú wgac panské, ale wlastne wasse, mužete snimi robit čo se 
mm lubi snimi. Ale 28ho nowembra ešte len zwgete čo bude nasle- 
dowat za odplatu tichto wecy, a to budete platit do kraginskeg cassi čo 
na kteriho pride wedle geho užitkow. A powedali sedlakom, terás ste 
slobodassy tak gako zemani nemáte pána nad sebow. Ked sa budete 
pekne statočne zachowawat, ale pláni a bezbožní kterí príkaz ani swetsky, 
ani boží nedrží, tak bude pod palicami gako predtim. 

(Dokončenie.) 



Digitized by 



Googlí 



Ďalšie výskumy z obvodu Sitna. 

Podáva Ändr^ Kmet 

L 

Viac ráz zaríekol som sa, že už viac nedám kopa( na Siine, ako 
na pr. ked 13. augusta 1900 márne hľadal som pivnicu pod paviUonom 
(Tovaryšstvo IIL str. 105.), alebo ked nahovorený súc baníkmi slávodol- 
skými (Windôachta), po druhý raz dal som otvárať „pivniar u zrúcanín 
hradu, ktorá tiež nebola nikdy pivnicou, ale šachtou. Keď baníci pri- 
chodili na kresané kamene, verili sme pevne, že ideme do pivnice, alebo 
že prichodíme k nejakej podzemnej chodbe, lebo keby ten priestor nebol 
býval niekdy prázdny, kresané kamene neboly by mohly dnu prís(. Vy- 
tiahli sme z nich štyri. Dva vzal som domov. Najväčší kresaný kameň 
má podobu asi rakve pre dieťa ; 1 m. dlhý, 50 cm. vysoký, 35 cm. široký. 
Iný kameň je podlhovastej kocke podobný. Viac kresaných kameňov 
nachodí sa roztrúsených i v hore pod hradom. Baníci pracovali 22., 24. 
a 28. augusta 1901. Ked títo upustili, ja, chcejúc predsa k nejakému 
koncu prísť, vyšiel som 9. septembra tohože roku so siedmymi Prenčo- 
vanmi, ktorí v hibke 7*35 mľ prišli na dno jamy bez dákeho znaku dalšej 
chodby alebo pivnice. Na dne našly sa banícke nástroje: pucka, dve 
kladivá (handfajsel), väčší klin („ordinámo železo"), dva menšie kliny 
(„želiezka" '), dlhé železo (štavchár), polookrúhlemu dlátu podobné, vedia 
ktorého cindru kládol baník, vyťahovač (krikár), tenké dlhé železo, 
motyčke podobné, ktorým pri dlabaní diery prach z nej vyťahoval ; širokú 
motyku a krampel. Spolu desať kusov, ako uložené sú v museume. 
Drevené poriská až na malé kýptiky boly zhnité. Jeden kameň z jamy 
bol vytiahnutý s odstrelenou dierou. Štavchár a krikár nájdené boly v hoto- 
vých dierach, z čoho patrné je, že dobývač náhle prácu pretrhnúť bol nútei ý, 
alebo zasypaním, alebo smrťou, alebo zákazom. Ani o jednom niet povesti. 
Či pracoval len jeden a či pracoval potajomne? Ale ako potajomne, k<K! 



^) >Želiezka« sú z dobrej ocele. Vedia iného železa, toto hlavne kupujú cigáň y, 
ked po uličkách štiavnických, kde baníci bývajú, vyvolávajú: »Fredaite Želiezkol* 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 151 — 

pracoval prachom, a nebúchajúceho vtedy eštpO nebolo? K akému cieln, 
akým úmyslom tú jamu do celého brala, najviac pred sto rokmi robili, 
nedá sa pochopiť. Studúa nebola potrebná, rudy tam niet a k nejakej 
pivnici dostat sa? To radSej mohli ätolňu viest pod zámok. Slovom pivnice 
a chodby len niet a niet! 

Mimochodom podotýkam, že pri tej príležitosti hľadali sme i kamennú 
iobulhi, ktorá dla tvrdenia jednoho robotníka nachodila sa eäte asi pred 
4. rokmi na juho-východnom uhle vežičky, ale márne, ako tú na brale 
pod pavillonom. Ja som jej nikdy nespozoroval, ani o nej nepočul. 
I kopali sme vo vrchnom zámku, i na lúke^ kde na ceste, vedúcej od 
„brány'' ku horárni, našli sme z popolnice polovicu a i tá je slepená 
z viac než 60 kusov, lebo ležala na kolaji, kade vozy chodia; 30 cm. 
vysoká, 20 — 25 cm. široká. 

11. 

Po toľkom márnom hľadaní na Sitne nie div, že som sa nielen 
zariekol, ale ničomu už ani neufal. Tým väčšie bolo moje prekvapenie, 
ked som počul, že na Sítienci okolo 21. apríla 1902, pri robení hrady 
na smrekové semiačko, na lúke „Vlčia jama" nazvanej, nachodili celé 
popolnice, ale všetky (10—15) potlkli a zničili. Na nešťastie medzi 
desiatimi robotníkmi boli z Prenčova len dvaja, a to jeden chasník a 
jeden starec, ktorý za viac rokov von z Prenčova slúžil. Ale tento predsa 
jednu popolnicu už dával do košiara svojej dcére, aby ju vzala ku mne, 
lež i tú Belujan so slovami: „Bude nás tu mátať", tresol o kladu 
jedlovú, že sa na márne kúsky rozlámala. Predsa ked o pravdivosti vecí 
presvedčil som sa, domov idúc 28. apríla s „Hradu" s v. Antolského 
vypýtal som si dovolenie kopať, a bezodkladne kopali sme 30. apríla 1902. 
My mohli sme hľadať, pravda, len okolo škôlky, a bohužiaľ, nenašli sme 
ničoho celého. Dala sa predsa zo zlomkov sostavif jedna veľká, prekrásne 
omamentovaná a zvonku gralitovaná popolnica, s dvoma uchami, že jej 
podobu možno nakresliť; 20 cm. vysoká, 25 cm. široká, hrdlo vyhnuté, 
15 cm. v priemere. Z inej, podobne grafitovanej a ornamentovanej dalo 
sa sostaviť iba hrdlo. Pri tejto pozoruhodné je to, že jej dno je pre- 
dierkané. To je prvý úkaz u nálezov okolo Sitna. Že som posbieral i tú 
roztrepanú a rekonštruoval, rozumie sa samo sebou. Táto je valcovitá, 
v hrdle veľmi málo zúžená, z červenej hliny, neornamentovaná, negra- 
fitovaná, bez ucha a bez pupákov, 17 cm. vysoká, brucho 16 cm. široké, 
^^jem 53 cm., dno 9 cm. Ako pri oných neúplných popolniciach nacho- 
' ly sa kosti, tak táto bola pfná kostí natoľko, že i na tých rozmrvených 
skoch lipely. — Čiastočne dala sa sostaviť jedna veľká, 16 cm. široká, 
cm. vysoká omamentovaná a tuhovaná čaša s dnom vdutým a iná 
1 Bnšia z červenej hliny, neornamentovaná (alebo popod vrch dve slabé 
arky), 10 cm. široká, 6 cm. vysoká, úplná; obe s vyčnievajúcimi 
hami. 



Digitized by 



Googlí 



152 



1 



Ostatné črepy sostavil som na kaitone, kde v prostriedku nachodia 
sa dva kusy asi z dlátca kamenného; vrchná čiastka s dierkou. Prvý 
znak z nástrojov kamenných, nájdených na Sitne. Partice z hrncov a mís 
sú ornamentované pierkavo i vyštípano (2), pupáky 2, drobné dva pupáčky 
medzi ornamentom čiarkatým; uchá obyčajné tri (asi tri odbité, okolo 
jednoho pekný ornament), jedno ucho kolmo hrubo čiarkate; na bruchu 
čiary i kolmé i vodorovné, ako by vlnovité. Z dien kusov 10. Z miéky 
vŕšok prútovaný. Jedno dno z čaše čiernej, vduté, ako hore vyššie 
poznamenané na tej ornamentovanej. 

IIL 

Ale čo, so Sitnom zase len nie sme hotoví. Kosci panskí upozornili 
ma, že na Ľaliotskej Itike u päty Sitna (vidz v Tovaryšstve IIL v článku 
„Sitno a čo s neho videť" na obraze 2. číslo 8.) na krtinách tadat 
čriepky. Ked som sa o tom 25. septembra 1902 sám presvedčil, vyšiel 
som 10. októbra s piatimi kopáčmi tak včasné, že sme už na mieste 
osvitli. Pracovali sme celý deíi. Celého nenašli sme ničoho, iba črepov 
mnoho, z ktorých nedajú sa dovedna slepi( ani dva. Kultúrna vrstva 
zeme je čierna, ako všade po Sitne, ako vo „Velebe Sitna" je povedané, 
30 — 40 cm. hrubá, pod ňou celina gríb. Črepy nachodily sa v kultúrnej 
vrstve, velmi málo v mrtvine. Pri jednom kameni, zo zeme vyčnievajúcom, 
zdalo sa, ako čo by sme boli prišli na kultúrnu jamu, na 80 cm. hlbokú, 
popolom naplnenú, ale kuchynských odpadkov, kostí a uhlia sme nenašli, 
ako ani nástrojov. No, buď Bohu chvála, našli sme predsa niečo, čo nám 
naše namáhanie odmenilo ; totiž mimo hlineného preslena, 57 mm. v prie- 
mere, na dierke 5 mmetrovej, na obe strany vydutej, 27 mm., na kraji 
však iba 8 mm. hrubého, a mimo polovice druhého presUna hlineného, 
o vela väčšieho, totiž 74 mm. v priemere, na dierke asi 8 mmetrovej, 
tiež na obe strany vydutej, 40 mm., na kraji ale tiež iba 8 mm. hru- 
bého, našli sme, čo je prvé a konštatované z obvodu Sitna: 

celt bronzový. 

Vo „Velebe Sitna" hádam síce, že dla počutia mohla byť na Tatárskej 
nájdená bronzová sekerka (Tovaryšstvo I. 1893. str. 171. — Osobitný 
odtisk str. 114.) vyrytá na krtine; no náš nález neníe viac hádankou, 
ale stvrdenou vecou, ktorá viac pravdepodobnosti dodáva i tomu domne- 
lému nálezu na Tatárskej a dosvedčuje možnosť, že pri ďalšom kopaní 
nájde sa i bronzu viac, ba snáď i celých popolníc, keď celé boly nájdené 
na „Vlčej jame". Vidíme z toho spolu i to, ako velmi nezavŕšené je 
ešte skúmanie nielen v šírom okolí, ale ani na samom Sitne, napriek 
veru už dosť hojným pokusom. 

Celt bol nájdený pod kultúrnou vrstvou v hĺbke 55 cm. v popole; 
vysoký je 6-5 cm., vrch 3 cm., ostrie 4 cm., pod pevnejším vŕškom 



Digitized by 



Googlí 



— 153 — 

ozdobený tromi vodorovnými, dolu zase kosmými pásmi. Zpredku pásik 
trochu nad vrch vystupuje, značne zhrúbený. Je porúchaný, lebo kúsok 
chýba, na ktorom kúsku i uško bolo. Uška teda nemáme. A že pri, alebo 
prltuhom nasádzaní na porisko, alebo pri tuhom zafatí, teda násilne 
bolo odlomené, dosvedčuje i to, že í celá strana je z vnútra nalomená, 
ti rozštiepená. Celá je krásne zelenou patinou hrubo pokrytá natoľko, 
že v ostrí už bronzu ani niet, ale záleží zo samej čistej patiny. I sám 
lum je patinou tak hrubo pokrytý, ako ostatné čiastky ; znak, že sekerka 
až do porúchania bola v úžitku a až po porúchaní bola odhodená. A že 
dlho, dlho ležala, svedkom neklamným je hrubá patina. 

Aby nechýbalo ani zubadlo, vo „Velebe Sitna ** dľa počutia tiež tamže 
pripomenuté, dokladám, že znechutení trochu nezdarom, vyšli sme i na 
blízku „ Vlčiu jamu^ na Sitienci, ešte raz probova( Sfastie. No zas len 
máme. Ale predsa u juho-východného uhla ohrady okolo spomínanej 
smrekovej škôlky našli sme železné zubadlo divnej starosvetskej práce, 
totiž zo železa na tenko rozkovaného pozhybované, čo sotva bolo koňovi 
v pysku komótne. 

Na Lahotskej, trochu nižšie od domnelej kultúrnej jamy, vykopal sa 
moderný nôž, 22-5 cm. dlhý, ktorého črienky, snád drevené, dávno stlely. 

Iných nástrojov predhistorických, na pr. zá(aží tkáčskych, ako na 
Sitne (Tovaryšstvo II. „Starožitnosti v Honte" str. 196.), alebo sekier 
a dlát kamenných, nenašli sme ani značka na Lahotskej lúke. — Bron- 
zová, krásne omamentovaná čaša s prinitovaným uchom, nájdená podobne 
na Sitne, nad „bránou" (Tovaryšstvo II. tamže), patrí novšej dobe. 
Zahrnúc teda dovedna zistené nálezy nástrojov na Sitne, záležaly tieže 
z nasledujúceho: 1) Dve nádobky v „Cintoríne" na Tatárskej (západná 
strana Sitna); 2) na východnej strane nad bránou tá bronzová čaša, 
závažie tkáčske a železá z novšej doby; 3) neďaleko zrúcanín ale tri 
polčase, ktorých podoba dá sa určit; dve závažia tkáčske (Tovar. III. 
str. 104.; osôb. odt. str. 6.), drobný preslen hlinený (13. aug. 1900 
tamže); a zas železá z novej doby (nepripomínajúc banícke nástroje 
v šachte) ; 4) oná popolnica na cestičke, tu pripomenutá. — Na Sitienci : 
dlátce kamenné, popolnice a čaše hlinené a zubadlo ; konečne na Lahotskej 
cdi a presleny; nôž. 

Ako všade po Sitne hlavné množstvo nájdených vecí tvoria črepy, 
tak i na Lahotskej ; dvaja chlapi mali ich čo nies( domov. Povyberal som : 

A) z hrncov: 1) Partie pravých, nevyhnutých, vyše 50; viac alebo 
až velmi vyhnutých partie vyše 20 ; každučičký z inakšieho hrnca ; 2) úch 
obyčajných 10; pupákov do 30, 1—7 cm. velkých; ten najmenší je 
okrúhly; tri sú zarovno s vŕškom, päť hnedt pod vŕškom; jedtn, vykro- 
jený, nachodí sa v ornamente vyštípanom, jeden, čierny, poniže orna- 
mentu čiarkového; 3) dien vyše dvadsať, medzi ktorými nepozorovať 
predierkaného ; 4) ornamenty sú rozmanité, pierkaté, prstami vyštípané? 



Digitized by 



Googlí 



— 154 -. 

jamkaté, čiarkate (hrebeňom robené), žliebkaté, a síce hustejšie i riedke, 
vodorovné, kolmé i kosme ; a jeden ornament záleží z vypuklého pása 
ostrého, z ktorého bol by mal byt ešte venček vyštípaný. Na jednom 
črepe, medzi žliebkastou ozdobou stojí plytký pupák okrúhly. — Hrnce, 
z ktorých črepy nachodia sa tu, musely byť tvarov a podôb preroz- 
manitých. Hlina červená, čierna, hnedá, viac-menej vyrobená, alebo samý 
piesok a štrk. Črepy sú tenké, i hrubé 15 cm.; na dne až na 3 cm. 
Niekolko kusov je grafitovaných. 

B) Z mís a mištičiek navyberal som vŕškov vyše 40, viac-menej 
dnu zahnutých ; podobne každý kúsok inakšieho tvaru ; daktoré z vonku 
a z vnútra graíitováné, z hliny jemnej, ale i z hrubej a zmistej, čiernej, 
červenej a hnedej. Na jedinom kuse pol obyčajného ucha. Jediný orna- 
ment, povrazový, na piatich particiach. Hrúbka črepov 0.5—1 cm. 

C) Čaše. Jediná čašička uašla sa, ktorej podobu určif možno, plytká, 
3 cm. vysoká, v priemere mohla mať 7 cm., krajík pravý, nevybnutý, 
dno nenie robené, a okolo neho ornament, z piatich (alebo i viac) kon- 
centrických kruhov záležajúci. — Z obyčajných čaši, aké sú totiž v našich 
predhistorických náleziskách bežné, z jemnej, plavenej, hnedej hliny, 
tvaru najúhľadnejšieho, z vonku a z vnútra omamentovaných : našly sa 
partice jedine z dvoch, jedna vyhnutá, iba z vonku krásne ornamente- 
vaná, popod vrch štyrmi vodorovnými čiarami, pod tými ale hustými 
kolmými, snáď hrebeňom spi*avenými a predelenými plytkým pupáčkom; 
druhá partica menej vyhnutá, z vonku popod vrch podobne štyrmi vodo- 
rovnými čiarami zdobená, nad nimi ale kde-tu kolmými (šesť čiarok husto 
spolu), pod nimi ale kosmými, k sebe vzájomne naklonenými (po desať 
čiarok hrebeňom robených) a zas drobnejšími predelených; jej vnútro 
zdobené piatimi vodorovnými čiarami. Tieto oba kúsky sú len z vonka 
grafitované. — Iné tri kúsky z brucha len z vonku zdobené, jeden vodo- 
rovnými i kolmými čiarkami, dva iba kolmými ; na jednom z nich videť, 
že čiaiy sú okrúhlymi, asi bruškom malíčka robenými jamkami predelené. 
Tento črep a ten prvý je iba z vonku tuhovaný, ten tretí i z vonku 
i z vnútra. — Dva čriepky z brucha sú iba z vnútra ornamentované, a 
síce jeden vodorovnými čiarami, druhý tým známym pekným bahrikovitým 
ornamentom, ktorého každý bahrík záleží zo 6 čiar, a k vŕšku spojené 
sú bahríky čiarami vodorovnými. — Jeden kus z brucha, z červenkavej 
hliny, zdobený je kosmými žliebkami, päť spolu predelených plytkým 
pupákom. Na troch kusoch značia sa dná, nerobené, ale len v mäkkom 
stave stlačené. — Jeden vrštíčok čaše ukazuje dve dierky, patrne na 
priviazanie pokrievočky, ako sme to spozorovali na drobných popolničkáih 
domanických. 

Všetky tieto čiastky pre museum pripravené sú na kartónoch; iia 
I: misy a čaše, v prostriedku celt, dva celé presleny (menší najderý 
V riečišti Štiavnický poniže SetiehUj doniesol Ján Zábojník); pol velkélio 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 155 — 

preslena, zubadlo^ nôž a štvrtina z akého&i krúžku^ z akejsi kotúlky, asi 
7 cm. v priemere, s dierou asi na 2 cm. a bahrík polookrúhly, hlinený, 
asi na 2V« cm. hrubý. Väčší kus z podobného krúžku našiel sa na 
Ptážniku v Pečeniciach. — Na druhom kartóne pravé partice a orna- 
menty; na trefom vyhnuté partice a dná, na štvrtom uchá a pupáky. 

IV. 

Naši občania, tak pri kopaní na Sitne a okolo Sitna, tak, keď som 
im ukazoval nálezy z okolitých obcí, ako by s lútosíou, z istej žiarli- 
vosti, či závisti pochádzajúcej, riekli: „Ale, že tak v našom prenčovskom 
chotáre nenachodíme ničoho!** A tu ti dňa 14. apríla 1902 obdržím päť 
veľkých črepov z veľkej kotlíkovitej nádoby, majúcej hrdlo v priemere 
34 cm., ktorých všetkých päť črepov šiklo sa dovedna a i slepené sú. 
Nájdené boly hned poniže lavice, vedúcej ponad Štiavnickú, zdola Preň- 
cova, kde potok podmýva lúku, i odvalil sa breh. Okamžite vybral som 
sa na miesto, ale nenašiel som už, bohužiaľ, ničoho, lebo odvalený breh 
povodeň už odniesla, keď prineskoro, totiž až o dva týždne, bol som 
upovedomený. Tak myslím, že za horúca bola by sa nádoba našla celá. 
Predsa však trošku dolu nižšie, na obecnej pažiti, nasbierali sme na 
brehu pod Súplatou drahne črepov z nádob úplne podobných sitnianskym, 
domanickým, nemčiansk^m, medovarským atď. Natolko podobných, že 
v tom čase dostal som popolnicu (neporúchanú) s polovicou čaše z Medo- 
variec a jeden kus čaše prenčovskej tak bol podobný čaši medovarskej, 
že som ich držal za jedno a chcel som ich slepi( ; no náš črep pochádzal 
z čaše trochu menšej. 

Týchto črepov je za kartón v našom museume. Možno, že celé 
pohrobište prenčovské už odplavila voda. 

Toto bol prvý impuls nálezov na Prenčove, ďalej nad všetko, oča- 
kávanie skvelým výsledkom korunovaných! 

V. 
liardínavá je nielen krásneho a záhadného mena dolina, tiahnúca 
sa od Prenčova hore až pod samé Sitno popod Kamenný a Bohojo-vrch, 
ale pamätná nálezom čeľuste so zámkami, a v najnovšom čase i sloven- 
s]cým pohrobišfom predhistorickým. Toto leží na panskej, Koburgovskej 
roli „u krásneho dreva", hľadiacej s druhej strany potôčka na Bohojo- 
vrcb. Roľa patrí ku „Belujskému majeru"*, prenajatému teraz u Jána 
Holcera, nášho krajinského vyslanca, statkára na Rakovci. 

Náhodou dozvedel som sa, že tam jeho bíreši vyorali hrnce, aj 
ykami rýpali, ale v suchej zemi porúchalí nádoby a tam nechali. Bez- 
dkladne vyslal som ta svojho zprávodajcu zistif miestisko, lebo patričný 
»íreš mal službu opustif ; medzi tým pýtal som o dovolenie kopaf ; roľa 
ola zoraná, nezasiata. Povolenie bolo dané s najväčšou ochotnosfou a 
ibeznosfou, za čo i tu verejne ďakujem. A i kopali sme po dva razy, 
a 14. nov. tohoto 1902. roku, za každým so šiestimi vyzkúsenými 



Digitized by 



Googlí 



156 — 



1 



kopáčmi. Za to šiel som i po druhý raz, že k najváčáím popolniciam 
cbýbalo mi veľa črepov, a úfal som sa ich nájsť ; a poneváč rola k jarnej 
siatbe mala byt v krátkom čase ešte oraná, porobil som poriadky, aby 
rataji pri oraní dávali pozor za pluhom, kde by sa ešte črepy zjavovaly. 
I sám som vtedy dozeral. Pohrobište dalo sa zistif iba na dvoch ostred- 
koch, na priestore asi 12 m. širokom, 50 m. dlhom. Popolnice nena- 
chodily sa v prísnych radoch, ale predsa štvoro-pätoro ležalo iph neďaleko 
od seba. Rozumie sa, že porúchané boly všetky a treba bolo sliepať ich. 
Eorisf bola za každým taká, že šesí chlapov silných malo čo domov 
niesf. So zemou a s kosfami neboli by to ani uniesli, preto domov braly 
sa len holé črepy. Obsah popolníc premrvili sme na mieste a musím po 
predku vyznaf, že žiadnych milodarov, ani nástrojov nenašli sme, ani 
kamenných, ani bronzových, ani železných ; ani len preslena, ani pokrievky. 
Popolnice ležaly, ako obyčajne, plytko, málo pod ornicou, až dná z väčších 
nádob boly až v hĺbke 50 — 60 cm. Pod daktorými nachodily sa ploché 
kamene, zakryté však a obložené kameňarai viac-menej šlapkatými boly 
všetky. Misky namiesto pokrievok tiež nechýbaly ani pri jednom ; niekde 
boly tieto vmiesené a vtlačené až na samé dno. Kosti, popol a uhlie 
naplňovaly všetky a kde našlo sa čo len niekoľko črepov, ani tam ne* 
chýbaly kosti. Tieto boly alebo svojho času veľmi spálené, alebo od toho 
času vzaly už porušenie a vo všeobecnosti možno povedať, že boly slabšie, 
než na domanickom, medovarskom a nemčianskom hrobitove, dľa Čoho 
mohlo by sa súdiť snáď na vyšší vek pohrobišťa. Túto domnienku zdala 
by sa dotvrdzovať i tá okolnosť, že hlina i na lome začínala skamenievať. 
Odokryli sme i pálenisko na severo-východnom konci role u samej hory, 
pri čom trúfali sme kultúrnu jamu, vyše pol metra hlbokú a na 1 m. 
širokú, naplnenú samým uhlím, premiešaným len poskrovnu črepami, 
hrubšou i drobnejšou tehlovinou, a každý kúštiček vylúpil sa ako by zo 
škrupiny červenej. Úfali sme tam nástroje, ale našli sme len jednu 

koralu sklenú 

z belasého skla, bielymi prúhami zdobenú, v priemere majúcu 1-5 cm., 
s dierou obyčajnej ceruzy 7 mm. Toto je, ako na „Lahotskej lúke" celt, 
prvým nálezom, tak korala vôbec prvým a jediným nálezom v šírom 
dosiaľ preskúmanom okolí, a preto tým vzácnejšia. 

Druhé čo ma prekvapilo na tomto pálenisku, kde snáď jedno alebo 
viac tiel spálili: že našli sme medzi uhlím nielen kúsky neforemné 
tuhy (grafitu), ale i črepy z formovaných nádob, z tuhy zhotovených, čo 
dosiaľ prichodilo iba na ('erove, odkiaľ zlomky z nádob z tuhy ukazujú 
krásne ozdoby, tuto však ozdob dosiaľ nepozorovať. Celý inventár pre 
krátkosť a tesnosť času dosiaľ nenie . spracovaný, t. j. všetky nádoby, 
poťažne črepy, čo daly by sa slepif, nie sú posliepané (ačpráve ako-tak 
celých nádob už sotva bude viac, než ich je dosiaľ). Predsa, buď Bohu 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 157 - 

chvála, máme ich z čiastky celých, z čiastky ktorým podoba a rozmery 
dajú sa určit: 

A) Hrncov šesfnásf! Medzi nimi stretáme sa z ich zástupcami 
takrečeno od najmenších do najväčších; najmenší má zvýšosti 4*5 cm., 
šlrosti 5 cm., objem brucha 16 cm.; najväčší (nie úplný) má priemer 
hrdla 30 cm., zvýšosí okolo pol metra, objem brucha čo len 130 cm. ! 
Je neomamentovaný, len dvoma čupatými pupákmi opatrený, z hliny 
červenej, z vonku tuhovaný, črep velmi tvrdý, okolo 1 cm. hrubý a na 
ňom poznat velmi dobre hrubú ruku ; je totiž málo hladký. Dno chýba. 
Druhý, od tohoto len málo menší (nie úplný), je ponad plece ornamente- 
vaný jamkami, bruškom prsta robenými a potom jarčekami plytkými, 
tiež prstom robenými, cez plece až dolu na brucho sbiehavými. Plece je 
veíké, 7 cm. široké a od neho brucho velmi podlomené, tiež z červenej, 
ale jemnejšej hliny, z vonku dobre tuhovaný; črep pomerne tenký, miestami 
iba 4 — 7 mm. majúci. Ušká obyčajné, malé, má štyri spodkom hrdla, 
15 cm. vysokého. Dno nepredierkané, 12 — 14 cm. v priemere. Objem 
velmi baňatého brucha ukazuje taký, ako predošlý, okolo 130 cm. ! — 
Tretí, tiež neúplný* od tohoto málo menší, okolo 40 cm. vysoký, neor- 
namentovaný, iba štyrmi velmi veľkými, až na 8 cm. dlhými, ale plyt- 
kými a dolu ovisnutými pupákmi opatrený ; z hliny červenej a jemnej 
sťa u predošlého, z vonku tuhovaný, bez patrného pleca, s bruchom veími 
podlomeným. Priemer brucha je 36 cm., a tak objem okolo 120 cm.! 
Črep je 1 cm. hrubý. I tento je takej nejemnej hrubej práce. — Štvrtý 
a piaty sú rozmerov stojných : 27 cm. vysoké; priemer brucha asi 31 cm., 
a tak objem asi 105 cm., priemer hrdla 20 cm., priemer dna 13 cm. 
Oba sú bez pliec, len hrdlo sbieha šikmo ku baňatému a veľmi podlc- 
menému bruchu; neornamentované, len majúce po štyri pupáky, dolu 
visiace, na spodku brucha, kde delí sa toto od hrdla, 10 cm. nado dnom. 
Oba z červenej jemnejšej hliny, črepa hrubého, lenže prvnejší je z vonku 
tuhovaný, druhý nie. Prvý je úplný, s dnom celým ; z druhého je hrdlo 
neúplné a dno predierkané. Mimo neho ešte štyri dná našly sa v tomto 
pohrobišti dierami opatrené. 

Teraz nasleduje menší, úplný, ale najkrajší a najozdobnejší, akého 
s našich strán ešte nemal som v rukách. Vysoký 19 cm., priemer brucha 
26 cm. a tak objem 80 cm., priemer hrdla 16 cm., priemer dna nepre- 
dierkaného 9 cm. Partica trochu vyhnutá, okolo hrdla ponad plecia ozdo- 
bená štyrmi obyčajnej podoby uškami tak drobnými, že ledva ceruza 
prejde cez ne. Mimo toho pod každým uškom má dutý pupák prsníkovej 
podoby, plytkým jarčekom, prstom spraveným, zdobený a dolu pleciami 
až na brucho sbiehajú podobné kolmé jarčeky, 13 — 15 medzi jedným a 
drahým pupákom. Hrdlo je 6 cm. vysoké, plecia mierne, a celý hrnec 
je tak milej podoby a čistej práce, ako čo by bol na kruhu robený. 
Črep z hnedej hliny, dosť hrubý a velmi mocný, z vonku tuhovaný. 



Digitized by 



Googlí 



- 158 - 

Nasleduje hinec 22 cm. vysoký, priemer brucha 20 cm., objem jeho 
68 cm. Priemer hrdla obvyšného 14 cm., dna nepredierkaného 7 cm. 
Pekný hmec, baňatý, zdobený tiež štynni ešte plytkejšími pupákmi prsní- 
kovitými, obtočenými jedným plytkým jaríekom, prstom robeným. Na 
hrdle dve obyCajné uchá. Črep tenký, červený, z vonku tuhovaný. — 
(Jesto ešte hrnček tomuto podobný, o vela menší a velmi neúplný, 
v ktorom na dne našla sa malá čaša, 6*5 cm. široká, 4 cm. vysoká, 
pekne omamentovaná, s jemnými kostíčkami dolu vrchom obrátená ; snád 
matička bola pochovaná s novorodzeniatkom.) 

Dve popolnice máme podoby dosial odchylnej, viac valcovitej ; jedna 
bez ucha (prvý taký nález!) 21 cm. vysoká, objem na vrchu 58 cm., 
brucha 52 cm., dna 38 cm., červená, neornamentovaná, nájdená zabitá 
síce, ale nerozsypaná, plná kostí; len z partice niečo chýba. — Druhá 
s obyčajným jedným uškom, tiež aspoň vyše poly pospolu ; objem vrchu 
48 cm., brucha 42 cm., dna 27 cm. ; červená, nezdobená, plná kostí. Dná 
nepredierkané. — Tretí hmec s obyčajným uchom, s malým plecom 
(teda trochu baňatý), 15 cm. vysoký, objem hrdla 34 cp., brucha 42 cm., 
dna 24 cm. 

Jeden dosf objemný hmec s dvoma obyčajnými uchami, z čer\'enej 
hliny, neornamentovaný, vyznačuje sa nad iné tým, že nie z vonku, ale 
z vnútra je tuhovaný. 19 cm. v.; brucho 17 cm. priemer; priemer 58 
cm. ; dno nepredierkané 9 cm. ; dve obyčajné uchá zarovnak s particou. — 
Aj druhý je podobný tomuto, ale z vnútra netuhovaný. 

Preskočíme k drobným hrnčekom, akých dá sa snád ešte rekonštruovať 
jeden-dva, a zpomedzi ktorých známe už najmenší, neornamentovaný, 
negraíitovaný, s particou trochu vyhnutou, tej fasóny, ako opísaný treti, 
štvrtý a piaty, z plavenej hnedej hliny v prstoch nejapne umiesený. 
Nachádzal sa v nasledujúcej popolničke s(a zátka hore dnom. Táto druhá 
popolnička je podobne z hnedej, ale trochu jasnejšej hliny plavenej, 
s particou vyhnutou, prekrásnej jablkovitej alebo cibulovitej podoby, 
baňatá, zdobená troma vodorovnými čiarami ponad brucho, dolu bruchom 
ale na šiestich miestach kolmými čiarami hustými, piatimi, až siedmymi. 
Zvláštnu zriedkavú ozdobu ukazuje, totiž kúželovitý cicík asi 1 cm. vy- 
soký, hore hľadiaci, dierkou opatrený, práve ako našla sa na „cintoríne* 
na Tatárskej (Tovaryšstvo I. Dodatok k „Velebe Sitna" str. 107. Vy- 
obrazená v II. Tovar. str. 197.), aj zdobená skoro tak. Ako čo by si 
túto videl. Ba aj rozmeiy shodujú sa. Táto totiž je 7*5 cm. vysoká, 
9*5 cm. široká. Ešte i v tom shodujú sa, že jedna v druhej boly náj- 
dené, s tým pravda rozdielom, že tamtá na Tatárskej spočívala vo väčšf j 
popolnici, tuto ona držala v hrdle tú drobnú popolničku. Analogon. 

Iná popolnička, 7 cm. vysoká, 9 cm. široká, s dvoma drobnými 
uAkami, so širším (než na predošlej) hrdlom, z podobnej hliny, baňats , 
ozdobená dolu bruchom kolmými jarčekami, predelenými na štyroci 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 159 — 



miestach jamkami prstom urobenými. Tu nech dostačí zovrubnejší opis 
predbežne týchto troch malých popolníc. Jesto ešte polovičky z väčších- 
menších hrnčekov, z hliny jemnej, ako na čašach, hnedej, červenej a 
čiernej, i tuhované a ozdobené pupáčikami, uškami i povrázkami. V roz- 
meroch a podobe blíža sa najviac k onomu hrnčeku s cicikoro. Pozna- 
menat sluší vo všeobecnosti, že v ornamentike hrncov panuje malá roz- 
manitost a až podivením ma naplňuje, že venček prstami robený, na 
celom Sitne až po „Lahotskú lúku"" tak hojný, tu dosial cele chybuje. 
Prejdime 

B) k misám. Mise a mištičky namiesto pokrievok nachodily sa, 
ako už podotknuté, všade, ale rekonštruovať dalo sa málo. Poneváč sú 
robené z hliny plavenej, jemnejšej, črepy z nich pri porúchaní, najmä 
v stave mokrom veľmi slabé, boly akiste rozmrvené a ztratily sa. Naj- 
väčšia, ktorou prikrytý bol hrnec ornamentovaný, dla velikosti druhý, 
má priemeru 34 cm., hlboká 10 cm., hladká^ z vonku tuhovaná, neor- 
namentovaná; jediný takmer ornament, panujúci tu, je povrazovitý, t. j. 
pásy na partici idú tak, ako hubky v povraze; i táto je ním ozbdobená. 
Má ucho obyčajné poniže partice. — Druhá, v priemere 24 cm., hlboká 
8 cm., ostatne ako predošlá. — Tretia a štvrtá z hliny drsnej, piesočnatej, 
črep tenký, ucho zarovno s particou vyhnutou; priemer ich 20 cm., 
hĺbka jednej 10 cm., druhej 8 cm. — Nasleduje mištička jemná s iným 
ornamentom. Partica totiž je dnu zahnutá a radradom napupákovito 
povtláčaná, z vnútra tuhovaná ; uško niže partice obyčajné, ale tak drobné, 
že ceruza neprejde. Priemer 19 cm., hĺbka 8 cm. — Jedinú máme cele 
neomamentovanú, negraíitovanú, z hliny jemnej, sivej, s uškom vodo- 
rovným, vlastne je to pupák prepichnutý. Priemer 20 cm., hĺbka To cm. 
Non bola prikrytá popolnica tá najozdobnejšia. — Ešte pripomeniem 
jednu mištičku, líšiacu sa od predošlých ornamentom z vonku na partici, 
záležajúcim z jarčekov šikmých a líšiacu sa dnom vdutým na spôsob 
drobnej čaše, kdežto ostatné všetky majú dná hladké. Priemer 15 cm., 
hĺbka 5 cm. — Na hrubých črepoch, nájdených v pálenisku, z dvoch 
mís väčších rozmerov a z hliny velmi drsnej, štrkovitej videť jamky 
nechtom vyškrabnuté. Jeden črep má vo vzdialenosti 5-5 cm. od partice 
dierku prevŕtanú, z vonkajšej strany širšiu. A na jednom čriepku čistého 
grafitu, snáď z mištičky pochádzajúcom, badaf šikmé husté čiarky. Pozoru- 
hodných úlomkov nájde sa snáď ešte i viac, ktoré budú umiestené na kartóne. 

C5) Čfiší máme málo. Jedna s vyčnievajúcim uchom, plná kostí, 6 cm. 
y soka, 9 cm. široká, z jemnej plavenej červenkavej hliny, neomamen- 
t vaná, z vonku tuhovaná, s vyhnutou particou a trochu baňatá. Dno 
5 ;m. v priemere. — Druhá z červenej drsnej hliny 45 cm. vysoká, 
1 ' cm. široká, neomamentovaná, netuhovaná, so znáčkom ucha, vyzerá 
i íev sfa spodok z hrnčeka. Dno 3 cm. v priemere. — Iná s vyčnieva- 
j 'ňn uchom, baňatá, partica vyhnutá, plece šikmými jarčekami zdobené. 



Digitized by 



Googlí 



— 1(50 — 

2 dosť jemnej šedej hliny, z vonku, z vnútra grafitovaná, tí cm. vysoká, 
8 cm. široká, dno 25 cm. v priemere. — Pripomínam po druhý raz^tú 
krásnu čašičku, o ktorej medzi hrncami povedané bolo, že na dne vo 
väčšej popolnici ležala hore dnom. Plná kostičiek. Znak uška vyčnieva- 
júceho, partica vyhnutá, črep dosť hrubý, z jemnej červenkavej hliny, 
netuhovaná, trochu baňatá, pliecko oŕnamentované šikmými čiarkami, 
k sebe naklonenými na spôsob písmeny V, predelenými na troch stra- 
nách jamkami, bruškom malíčka spravenými; štvrtú jamku zastupiiýe 
pupáčik, ktorý pokladám za pahýl (ostatok) uška. Vysoká je 4*5 cm., 
široká 6 cm. Dno 2 cm. v priemere. — Čašička z jemnej červenkavej 
hliny, 8 particou pravou, teda nebaftatá, neornamentovaná, z vnútra gra- 
fitovaná, so znáCkom vyčnievajúceho ucha, 3 cm. vysoká, 7*5 cm. široká. 
Dno 2-5 cm. v priemere. — Na jednej čaši, z vnútra velrai dobre grafi- 
tovanej, ale neúplnej, bez značka ozdoby, je dno vduté, ako to prichodí 
hojne na čašach z iných nálezísk. — Zaujímavejšiu pripomínam času, 
veľmi pekne ornamentovanú hustými čiarkami, hrebeňom robenými, 
z vonku po pleciach ; trochu baňatú, s particou vyhnutou, s uchom vy- 
čnievajúcim, z vonku, z vnútra dobre grafitovanú. Dno 4 cm. v priemere. 
Šírka 12 cm., výška 6*5 cm. — Naposledok opíšem najzaujíma- 
vejšiu, nevídanej a neslýchanej dosial u nás ornamentiky! Pozostáva 
z hliny jemnej, hnedej, z vnútra grafitovaná; ale tak plytká, že vedia 
dosť značnej šírky ^v priemere) 12 cm., jej výška obnáša iba 2 cm. 
A ornamentovaná je táto jediná, dosial tu nájdená, z vnútra ale ako, — 
ako dosiaľ žiadna I Okolo vdutého dna idú dva kruhy z bodiek vydutých, 
dva millimetre širokých a 1 mm. vysokých, v prvom kolese ich je 27, 
v druhom 32. Od týchto kruhov vychádzajú vo štyroch ku partici sme- 
roch po tri pravé čiary bodiek ; vo dvoch riadkoch ich je po 8, v treťom 
iba 7 a tieto tri riadky sú zas zavrené a spojené priečnym, s particou 
skoro rovnobežným, riadkom z 8 bodiek. A čo je najzvláštnejšie: tieto 
hodky robené sú z opahiy ah tak, že bodnutie ledva znať. Unikum ! — 
V hojnom materiále, ešte nespracovanom, môžu sa nájsť ešte podoby 
daktoré, ale už teraz poznamenať môžem vo všeobecnosti, že nenašiel 
som čaše z vnútra tak ornamentovanej, ako vyskytujú sa v iných pohro- 
bišťach na pr. prúhami bahríkovitými. A dná všetkých čaši dosiaľ opí- 
saných sú schválne robené. 

Už z tohoto kusého opisu láskavý čitateľ môže súdiť, že slovenské 
pohrobište predhistorické v Prenčovskej Bardínovej „D krásneho dreva" 
je všetkej pozornosti a úcty hodné. Škoda, že neoznačuje ho názov, ktorý 
povedal by nám viac, než že tam kedysi bola krásna hora alebo jeden 
krásny strom. Možno síce, že to „krásne drevo** primalo predkov našich, 
aby tam pálili a pochovávali svojich drahých zosnulých. Vo veľkých 
popolniciach mohli spočívať ostatky ich vladykov a kmeťov. A na toto 
posvätné miesto mohli patriť od zápalných obiet, na „Bohojo- vrchu" 



Digitized by" 



Cooglí 



r 



— 161 — 

snád obetovaných. Ohladoin tých velkých popolníc, že totiž tak velká 
čiastka ä-epov z nich chýba, túto velml nepríjemná okolnosť vysvetlujem 
si ja apôaobom cele prirodzeným. Pohrobište stalo sa behom vekov rolou ; 
popolnice^ alebo aspoň kamene na nich, začahoval pluh ; dajme tomU; že 
na takú šlapku stupilo hoviadko, tá zivla sa mu pod nohou a ono huplo 
po bachor do zeme. Rátaj zadivil sa a šiel kutaf . Siahol rukou do jamy 
a vyťahoval ku svojmu prekvapeniu črepy a trúfal nájsť — peniaze; hiy, 
za kotlík peňazí, to ideál pospolitého ľudu! Vyťahoval črep za črepom 
a nenajdúc pokladu, zanevrený išiel dalej po svojej práci, zanechajúc 
črepy svojmu osudu, ktoré veru zhynuly. 

Toto hla z Prenčova, A objaviyú sa črepy nedaleko poniže Prenčova 
u „Královej studne"^ ; nálezisko dosial ešte bližšie nepreskúmané. 

VI. 

Mimo toho na farskej a školskej lúke pod Sitnom, na krtinách, 
uhliskách a pri kopaní vyskytujú ssl črepy a pupáky^ podobné sitnian- 
skym, ale nič zna£nejšieho nenašlo sa dosial. (Za malý kartonik črepov 
v našom museume.) Na týchto lúkách započína sa potôčik bardínovský, 
deliaci od chotára prenčovského chotár belujský, tak že farská lúka padá 
už do chotára poslednejšieho. Takým činom kolko-tolko vstúpil by i chotár 
belujský medzi náleziská predhistorické. Alebo len zo sitnianskych po- 
brobíšť boly črepy sem dovlečené? Potôčok bardínovský tvori súmedzie 
prenčovsko-belujské, počnúc od oných dvoch lúk až po pohrobište u „Krá- 
sneho dreva". 

Veru dávno počalo sa hrnčiarstvo, ktoré do nedávna kvitlo vo dvoch 
susedných obciach, na Prenčove a na Beluji 1 Škoda ho. Pôda je tu len 
pre hrnčiarstvo stvorená! 

vn. 

Dvoma dňami driev, než na Lahotskej lúke, totiž 8. okt. 1902 
kopali sme v Nenicach na tom mieste, kde nájdená bola krásna popol- 
ničká s vlnovitým ornamentom, vyobrazená v II. Tovaryšstve str. 208., 
no nenašli sme mimo troch-štýr črepov ničoho. 

VIII. 

Dňom na to, 9. okt. kopali sme na Devici z tej príčiny, že na jar 
13. apr. 1902 bol som nadmier milo prekvapený, akožto z nového nále- 
ziská doneseným celým neporušeným hrnčekom, nevídanej dosial podoby 
a techniky; techniky zaiste, čo tyče sa jednoduchosti. Hrnček malý, 
12 cm. vysoký, hrdlo 9 cm., brucho 11 cm. široké; objem brucha 36 cm. 
Ucho pomerne velmi veľké, vyčnievajúce, hrubé a celý hrnček neokrô- 

n 



Digitized by 



Googlí 



— 162 — 

chane v rukách robený, bez dna, robeného tak, že ledva možno ho po- 
staviť a hned prevalí sa; neornamentovaný, z hnedej hliny, črep hrubý. 
Vykopal ho pri sadení stromka čerešňového Ján Sladovnlk na roli svojej 
„nad mofcarou". Zakrytý bol misou pomerne veľkou, 28 cm. širokou, 
10 cm. hlbokou, dno 9 cm., a čo velmi zvláštne, na kruhu robenou! 
Neomamentovaná, negrafitovaná, z hliny hnedej, črep hrubý a velmi pevný. 
Pri kopaní bola rozbitá, ale slepená celá nachodí sa v museume, až na 
štyri štrbiny. 

Tieto chybujúce štyri čriepky hľadajúc, a rozumie sa, i za viac nálezmi 
túžiac, vyšiel som so značnou pomocou šiestich kopáčov, medzi nimi dvoch 
majiteľov susediacich rolí a dvoch mojich už vyzkúsených robotníkov. 
Na nešťastie obe role sú zasiate, jedna ďatelinou, druhá bôlhojom, tak 
že mohli sme kopat len málo, i to po vynahradení škody. Ale í po vy- 
oraní siatin sotva nájde sa niečo celého, lebo zdá sa mi, že popolnice 
plytko ukladané, sú pluhom pokazené a črepy rozvlečené, ako ich vide( 
po roli. Hľadaných čriepkov k misi sme nenašli, ačkoľvek čerešničku sme 
odstránili, poneváč i tak bola suchá. Pri tom presvedčili sme sa, že malý 
hrnček bol hlboko umiestený, preň pekná kotlíkovitá jamka '/^ m. hlboká, 
pekne do mŕtviny vyrobená, prečo aj pluh nedočiahol ho a i miska na 
ňom až do nájdenia bola celá. 

Predsa našli sme jednu veľkú popolnicu v spoločnej medzi, ktorá 
ju koľko-tolko chránila, poneváč sa ueorávala, ale len oborávala. Vysoká 
27 cm., vrch nevyhnutý, 22 cm. široká, brucho 26 cm. široké a v objeme 
80 cm., dno nepredierkané, 13 cm. v priemere. Črep veľmi tvrdý, 
z hliny hrubozrnistej, červenej, negrafitovaný. Nádoba nebola na kruhu 
robená. Uší, ani pupákov nemá a aj ornament ukazuje zvláštny, a síce 
prstami robené venčeky hrubej práce, snád so štýr strán v nerovnej 
zdĺžosti, totiž na jednej strane U cm. dlhý, na druhej len 8 cm. dlhý, 
teda ani sebe odpovedajúce nie sú medzi sebou rovné; na tretej a 
štvrtej strane ich nemožno merať, poneváč sú porúchané. Pupákov 
nemá, a zdá sa, ako čo by tieto kusé venčeky (pravidelne takýto orna- 
ment vyštípaný tiahne sa bez pretrhnutia okolo celého hrnca) boly malý 
byt pupákmi, ale preinačené sú na venčeky. Od menšieho venčoka na 
ľavo, akožto iný ornament, tiahnú sa štyri jamky asi po 3 cm. jedna 
od druhej, bruškom malíčka vtláčané. Na ostatných stranách jamôčky 
nepozorovať. V hrnci už nebolo kostí, ale iba zem, v ktorej rástla 
ďatelina, lebo bol úpbie na povrchu. Na porúchanom vŕšku poznať ako 
rezal ho pluh. Možno, že ho voľakedy človek našiel a na mieste v)- 
prázdnil, a keď v ňom ničoho cenného nenašiel, zase zahrabal a tam 
nechal. 

Ale že i tento hrnec bol popolnicou, zdá sa dosvedčovať misa, ktoi )u 
tiež bol prikrytý a z ktorej polovica, zo 17. kusov záležajúca, bolanáe- 
zená 8 ním. Priemer jej 33-5 cm., zvýšosť 14 cm. Dna priemer 11-5 m. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 163 — 



Či mala dve ucbá nevedno, poneváč iba jedno je, vlastne pupák pekne 
fonnovaný, 5 cm. dlhý, 2 cm. vysoký, prepichnutý, dierka 0*5 cm. Črep 
na 1 cm. hrubý, podobá sa viac (ako i pri hrnci) kameňu, viac zdravému 
trachytu, *) než hline, tak je tvrdý a zrnistý. Krajík vyhnutý, pod ním 
malé pliecko. Miska pravdepodobne tiež bola robená na kruhu ; ináč ne- 
omamentovaná, ale z vonku, z vnútra graíitovaná. Keby ju bol človek 
driev našiel neporušenú : pre svoju peknú podobu, velkosť a pevnotu, čo 
len na miesto vahana mohla byt roky a roky potrebovaná a bola by iste 
prežila so desa( terajších svojich mizerných sestričiek. Tieto sú len 
SQchotinárky v porovnaní s tými pravekými silákmi! Veru, ked človek 
porovná starý črep s moderným, pomyslí si, že snáď škoda hladaf a vy- 
beral a miešaf tak úzkostlivé hlinu hrnčiarsku, a škoda ju tak úzkostlivé 
miesif a od kamenčokov čistif, ako teraz robia hrnčiari. Snáď neškodilo 
by urobif próbu, či zo štrkovatej hliny pálený hrnec vydržal by pri ohni, 
, ked by sa v ňom varilo. Alebo tí starí vedeli inak pálif? Alebo len tá 
^starosvetska"* svedomitosí chýba novému pokoleniu ? ! Pravda, že i s hlinou 
neskrblili, robiac všetko veľmi pevné. Tá polovica misi váži 1 kg. a 10 
dg.l Keby sa len budúce našlo niekolko črepov ešte k nej a menovite 
druhé ucho ! 

Medzi niekolkými zdvihnutými črepami ostatnými vyniká pupák 
kúželovitý. 

IX. 

Aby som ostal pri popolniciach a tieto výskumy aby som nemiešal 
s výskumami alebo výsledkami inými : tu v súvise pripomínam, že 23. 
apr. 1902 Ján Jambrich doniesol mi z Medovariec peknú, celú, dvojuSnú 
popolnicu, plnučičkú kostí (ktoré i nachádzajú sa v nej v museume), 
Deomamentovanú, z červenej hliny, negrafitovanú, v rukách robenú. Výška 
21-5 cm., šírosť nevyhnutého hrdla 17 cm., brucba 19 cm., objem brucha 
61 cm. Priemer dna nepredierkaného 9 cm. Mimo dvoch obyčajných úch 
má na límci dva pupáčky. 

Na druhý raz doniesol ten istý pol čaše z plavenej hliny, do poly 
od vrchu čiernu, dolu bielu, 20 cm. širokú, 12 cm. vysokú, 10 cm. hlbokú, 
Qchatú. Pripomenul som ju už na predku, že totiž jeden črep z čaše, 
nájdený v Prenčove, tak je podobný jej, že som ich držal za jedno. — 
Z ostatných črepov (na jednom kartóne v museume) pripomínam tri vŕšky 
z Cašf, dno z hrnca, nedierkané a dva kusy z hrnca veľmi zvláštnej po- 
doby, na bruchu skoro v pravý uhol podlomenej, ornamentované čiar- 
i ni a pupáčkami, graiitované. Videf z toho, že na medovarskej Popá- 
1 ici, ktorá nielen nálezmi dosvedčuje, že tam boli ľudia pochovávaní, 



^) Prvé závažie tkáčske, nalezené na Sitne nad bránou, považoval som tiež za 
v resané z kameňa (Tovar. II. str. 196.), kdežto pri druhom závaží, tamže nalezenom, 
v dsalo sa na dierach, že veru boly robené z hliny. (Tovar. III, str. 101.) 

11* 



Digitized by 



Googlí 



— 164 



1 



ale i to dosvedčuje ndzootn svojim, že tam ich telá boly aj pálené: ho- 
vorím, videf, že toto prepamátné pohrobiôte nenie eSte vyčerpané, keJ 
sama Krupinica vládze vymývaf a odkrývať popolnice, ako i túto. Prosím 
opätovne tamejších intelligentoV; aby predsa aspoň tolko pozornosti ve- 
novali predhistoľickým pamätnostiam^ ako sám pospolitý ľud. U tohoto 
pôsobím tak, že vyhlásim : kto donesie mi velkú popolnicu celú, dostane 
1 zlatý, kto malú celú, dostane 60 kr., a to aj plním, a osoží. Intelli- 
gentov prosím, aby na moje trovy dali kopaí, — ale neosoží; ľutujú tej 
trochu starosti; toho trošku dozoru a ja predsa všade nemôžem byíl 
Neodpustiteľná netečnos(! Neraz na úpenlivé moje listovné prosby ani 
neuchnú. Čes< vzácnym výnimkám! A predsa len ostane pravidlom, že 
vela očí vela vidí. Moje vSak „pravé ruky'' medzi pospolitým ludom 
nemôžem dos( pŕenachválif za zvláštnu zaujatosť, za velkú ochotu, ba 
bezžistnosf. a za ľahké pochopenie vážnosti práce spoločnej pre národ! 
Moje šťastné výsledky takmer všetky môžem ďakovať ľudu a obcovaniu 
s ním. Česť a vdfaka im! Keby náš ľud neoblbovali v školách, v admi- 
nistrácii a v spoločenskom živote, bolo by len radosť pracovať na ix)- 
vznesení nášho slovenského národa! 

X. 

Tak nedostačil som ešte obzreí ísť h. mladuuskc nálezisko, odkiaľ 
dostal som pol preslena a i niekoľko črepov toho istého nášho sliezsku- 
lužického typu. (Malý kartón v museume.) 

XI. 

Tri veľké kaitony črepov, tiež len pospolitými ľudmi zachránených 
a donesených z Fečetiíc a zo Žemberoviec, oddal som nedávno museumu. 
Na I. nachodí sa v prostriedku kamenná sekerka bez diery, 8X5 c^)- 
dlhá, 4X3 cm. široká, kus z kamenného kladiva s pol dierou, pol i>re- 
slena z hliny a šúľčok, asi rúčka z hlinenej lyžičky, ostatok vypĺňajú 
vŕšky a črepy z čaši a hrncov, obzvlášte ornament. Obsah U. kartónu 
(\ŕSky, uchá a pupáky a ornamenty z hrncov) nejdem bližšie opisovať, 
len pripomínam, že nesie päť dien predierkaných. Na III. je 36 vŕškov 
z čaši a mís, tri pekne prútované, jeden s rožkatým ornamentom, dva 
vŕšky z mís grafitovaných, štyri kusy zo samého grafitu zo Žemberoviec. 
Uchá z čaši ornamtované i hladké atd. — Výborný môj sberateľ v Peče- 
niciach a okolí, Miško Kočiš, sdeľuje mi, že v spečenom vale medzi ka- 
mením čo brali na stavbu, našla sa polovica akoby z mlynského kameňa, 
44 cm. šíre, 10 cm. z hrúbe. Ešte som ho nevidel. — Aj v D. AlmáSi 
našiel sa mlynček predhistorický a črepy z popolníc na „Vladárovom". 
(Ján Kyša ml.) 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 165 — 



XII. 



Odchýlme sa teraz od Sitna na sever a od pohrobíäf ku hradom a 
studniam! Viac ráz oslovily ma naši ľudia, rúbajúci drevo v panských 
horách sväto - antolských, aby som išiel obzreť tú studňu v „hrade", 
ktorú itak už z počutia pripomenul som v článku „Starožitnosti v Honte". 
(Tovar. II. str. 209. 13.) 28. apríla tohoto 1902. roku vybral som sa, 
sprevádzaný dvoma rubármi, mojimi farníkmi z Prenčova peší pri dosf 
silnom mraze. Studňa nachodí sa v starej hore na temeni vrchu, kam 
volajú „do hradu". Meno neklame, hrad tu stál drevený, zruby mal pod- 
inurované; zbytky múrika značia sa sta nízka hrobe! v rovnej čiare od 
juho-západu na sever-ovýchod v dĺžke 273 m. Kamenie múrika na jednom 
mieste neďaleko studne zdá sa s jednej strany lícované. Oproti 111-temu 
metru, od múrika 33 m. západne leží studňa, kamením a drevím zame- 
taná, ale na tri metre zhíbe ešte otvorená, dobre murovaná. Ďalej pri 
195-tom metre nalezá sa velká hrobel. — Druhý múr 80 cm. hrubý a mie- 
stami na jeden m. vysoký, suchý, od predošlého východne na 126 m. 
vzdialený, tiahne sa od severo-východu k juhu, oproti východu sohnutý, 
03 m. dlhý. Pri 9. m. od severo- východného konca nachodí sa hrobel 
v podobe kruhu, akoby z nejakej bašty. Krivina je pri 69. m., teda dlhšie 
rameno 69 m., kratšie 24 m. I tento múr leží v starej hore, ač nie 
ďaleko od kraja. S horou susedia lúky a pasienky „Malé Talvíse". Zá- 
padne pod hradom leží výmočistá dolinka a lúka Adamovská. V južnom 
kúte pod samou horou, teda pod samým „hradom", nachodí sa studnička 
s vodou chuti medenej. Tú chuť odvodzuje si lud od zvonov v studni! 
(Vidz povesť v Tovar. II. str. 209.) Chuť je ozaj divná, ale keď vodu 
prezrieš, necítiš žiadnej zlej chuti. 

Studňu v „hrade" neškodilo by vyčistiť, aby sme sa presvedčili, ako 
je hlboká ; či jej dno totiž leží tak hlboko, ako dolina Adamovská, alebo 
dostala vodu v menšej hĺbke? Bolo by to zaujímavé zvediet aj z geolo- 
gického stanoviska, menovite ak je v hlbokosti do brala vykresaná. Lebo 
theoria zásobovania vodou studní do prabornín (žula, rula, pieskovec, čedič) 
vŕtaných je iná, než do zeme kopaných, alebo takých plytkých, ako je 
na temeni Sitna. (Vidz theoriu jej v článku „Sitno a čo s neho videť". 
Tovar. III. str. 107.) Studňa v „hrade" sväto-antolskom leží skutočne 
na temeni vrchu, istotne vo dvore bývalého hradu, tak ako vo všetkých 
(novších, murovaných) zámkoch vnútri nachádzajú sa studne hlboké, aby 
obyvatelstvo a posádka i v čas obliehania nepriatelského nebola vystavená 
nebezpečenstvu nedostatku vody. Teda i táto mohla byť hlboká, ako na 
pr. v Muránskom zámku. Ináč aj o studni „v hrade" sv.-antolskom vý- 
prava ľud, že bola veľmi hlboká, ako v každom zámku vybáji si takú. 
Iitelligentom ale patrí, nakoľko možno, presvedčiť sa o všetkom. Pri 
ováraní studne, alebo pri kopaní v obvode jej, Boh vie či nenašly by sa 
i nejaké starobylé pamiatky. 



Digitized by 



Googlí 



- 166 



XIII. 



Obzref neza&kodí í seba nepatrnejšie veci, ktoré lud spomína a za 
zvláštnosti považuje. Tak 12. nov. 1902 obzrel som na Klastave zapustené 
tri pivnice, „na háji" do trachytového tufu vykresané. V jednej nachodí 
sa malá bočná pivnička, do ktorej vedú tri schody do brala vytesané. 
Sú ony len obyčajné pivnice, podobné pivniciam v trachyte na dolno- 
almášskych „Plieškach'', ktoré obzrel som 21. októbra 1902. Týchto je 
viac (jedna so žitnou jamou) a sú napustené len odkedy vinice na „PlieŠ- 
kach" vyhynuly. (I tam v susedstve „pod hrbáňom" že bol vyoraný 
hrnec.) A na Klastave dozvedel som sa pri tejto príležitosti meno vrcha 
„Oržová"", v ktorom mene dľa domnienky samých Klastavanov mohol by 
väzeť koreň spotvoreniny vrchu „Grendus**. (Tovar. III. str. 115.) A tak 
čím viac ufám sa, že náš kraj je už úplne preskúmaný, tým viac vy- 
skytuje sa nálezísk, čakajúcich na preskúmanie, to bližšie, to obďaleč, 
to zas tiaha ma po druhý, po tretí raz na staré náleziská. Ako keď zo 
slnca vojde človek do tmavého miesta, z prvú ničoho nevidí, ale čím 
dlhšie tam dlie, tým viac vidí. Skutočne zvláštny, prezvláštny tento náš 
kraj z predhistorického stanoviska! 

Ale hoďme okom i na iné pamätnosti okolia nášho, patriace novšej 
dobe. 

1. Človečia čelust s dvoma zámkami nájdená v prenčovskom chotári 
na súmedzí Belujskom, na Ptáčniku nad Bardínovou, dľa dosavádneho 
výsledku bádania unicum vo všetkých museach : bližšie opísaná je v „Če- 
skom Lide" XI. 1902. č. 8. str. 353—356 s vyobrazením i s upozor- 
nením vo francúzskom jazyku, ktorý opis v ČMSS roč. V. č. 5. je od- 
tlačený. Sama čelusf ') v sklenej skryňke, s príslušnými vyobrazeniami 
(v rámoch, imitujúcich ludské hnáty), opatruje sa v našom museume, 
a štúdium o nej a o jej záhadnosti trvá dalej. 

2. Tri razy bol som pri záhadných dierach v íiázsochovom jarku 
v nemčianskom chotári, ktoré pripomenul a vysvetlil som v krátkosti 
v otvárajúcej reči na tohoročnom valnom shromaždení Museálnej spo- 
ločnosti. (Časopis MSS. V. 1902. č. 4. str. 51.) Prvý raz 14. mája hladal 
som domnelé pivnice pozdĺž krupinskej železnice v devičianskom chotári, 
ktorých nebolo, a po jazyku došiel som k dákym priepadliskám, ktoré 
len podzemná voda podomiela, až stávajú sa jamy, bá jarky otvorené. 



^) Z príležitosti tejto čeluste oddal som do nášho musea Šeač sánok Tudských 
BO zubami viac-menej nepravidelnými, na pr. na jednej strane iba jeden Črenový 
zub, na druhej strane dva atd. Na sánkach zo starcov nepoznač uŽ jamky zubové, 
lebo stará kosť hynie, alebe ako lekári hovoria, vyvinuje sa nazpät. No sánka bez- 
zubá môže pochádzat aj z ^Človeka, ktorý od narodzenia nikdy -nikdy nemal subcv. 
Ako takúto dosť neslýchanú a mnohému neuveriteľnú zríedkavosf, pripomínam dvoch 
Žíbritovanov, Martina a Matúša Mlynár, bratov, ktorí nikdy nemali zubov a Žijú a 
sú už vo veku. Ich deti majú zuby. 



Digitized by 



Googlí 



— 167 — 

teda tiež nič zvláštneho; ale až tieto doviedly ma k oným trom dieram 
v Rázsochách, o ktorých bájíl si lud, že z nich vychodí para, smrad, až 
im vyhýbal a bál sa ich, a hádal ich pôvod. Ja postavil som 4. júna 
piatich robotníkov ku trom dieram a keď donesené nástroje nedostačovaly, 
poslal som do mestečka a dal spravif ocelové čakany, aké ukázaly sa 
potrebnými a vytrvalou prácou uviedol som hodnotu dier na ich pravú 
mieru. Poneváč nalámané a namrvené kamenie z diery najväčšej iným 
spôsobom odstrániť sa nedalo, aby sa dalej v diere pracovať mohlo: so 
pä( ráz spustili ta dnu najmladšieho pracovníka-šuhaja a ten dosf na- 
máhavé popodával štrk a kusy kamenia hore z tesného miesta, kde ani 
skrčiť, ani zohnúť sa nemohol. Žartu a vtipov pri tom nechýbalo. Náhle 
mi prvý kus lipáka podali do ri!ky, vedel som kolko udrelo, že totiž 
diery sú pôvodu neptunického a ostaly po drevách dostavších sa medzi 
rozdrvené skála, ktoré okolo pňov usádzalo sa a drevo hnilo, kým po- 
vetrie trvalo, ale ked štrk slial a slepil sa dovedna a povetrie prístupu 
nemalo, ostatok dreva skamenel, premeniac sa na lipák čili drevový opál. 
Škoda, že z dvoch užších dier nemohli sme ničoho dostať von, lebo čo 
čakany namrvily, to znovu tak zacvikovaly, že len dákym nebožiecom bol 
by sa mohol kúsok dostať von. Najväčšia diera ked bola vyčistená, uká- 
zala zhíbosť 2 m., šírosť na vrchu 50, na dne 52 cm. Druhá od tamtej 
vzdialená na 1-75 m., 2 m. hlboká, 33 cm. široká ; tretia od prvej 2*27 
m. (od druhej na 1 m.) vzdialená, 20 cm. široká. A takýchto úzkych 
dier až 19, v priemere 3—13 cm., v konglomeráte pripomenul som 
z Čabradskej doliny a ich pôvod vysvetľoval som podobným spôsobom 
(Tovar. III. str. 131.), že som sa nemýlil, teraz som istý. —Ten zápach 
ale pochádzal od nánesu a' od uhnívajúceho lístia, s dažďovou vodou 
dostavšieho sa do dier. Ked som tretí raz bol pri nich 27. ang. s foto- 
grafickým strojom, boly už zas zanesené a zápach vystupoval z nich. 

3. V otvárajúcej reči pripomenul som aj zamytč drevá v koryte 
Štiavnický poBdóla Ďudiniec, ktoré po bežnom obzretí 10. júna 1902 
'držím za hodné ďalšieho pozorovania. Na oko maličkosti môžu súviseť 
s velkými problémami, ako zamyté drevá tieto s problémom, že Sitno 
bolo niekdy obklopené konglomerátmi o mnoho vyššími, než ono je teraz 
a ono vystúpilo až vtedy, keď tamtie preč boly odplavené. A veru hod- 
ných zásob bolo treba naniesť len takú hrubú (6 — 7 m.) a širokú (čo 
len na kvadrátnu míľu) vrstvu, ako je poniže Terian. A že tej vrstvy 
volakedy tam nebolo, na to poukazujú tie zamyté drevá. — Keď by sme ' 
itďi pohrobenie inak vysvetľovali, že na pr. Štiavnická vymlela zátoku a 
o tej zvalily sa z brehu, alebo od hora donesené boly stromy, i tak 
iusela by bola dejstvovať desná katastrofa kdesi tu hore, aby takú hlbokú 
átoku zas tak rovno s ostatníra brehom bola vyplnila a zarovnala. Drevá 
-^ležia rovnobežne s potokom, ale kolmo proti nemu, t. j. pravý 
iol tvoriac s potokom a zdá sa mi, že hrubšími koncami von a tenšie 



Digitized by 



Googlí 



— 168 — 

sú eSte pod zemou. Že by to znamenalo pozostatky z dákebo Srôtu (tak 
menujú okolo Hrona bate z driev, z plotov a zo skáľa, ktorými bránia 
brehy, či polia podraývané), to značilo by zaiste nevýslovné dávny po- 
krok ludu, o akom ešte i teraz sotva začína sa mu snívať. — Potrebno 
by bolo spoľahlivé určif drevo (nachádza sa z neho v našom museume), 
z akého stromu pochádza a kde také stromy rástly alebo ešte rastú. 
Kolko znalcov (geognostov, geológov, botanikov, rastlinových geografov, 
tesárov alebo stolárov, ktorí zaoberajú sa s drevom a môžu rozoz^af 
jedno od druhého) mohlo by si hlavu lámaf pri takomto probléme, ku 
ktorému konečne dá podnet kus zamytého dreva! Alebo také rozríeSovanie 
malo by byť učeného človeka nedôstojné?! 

Práve dozvedám sa, že drevá vymýva Štiavnická i pri Tesároch 
pod Šafranicou. Tesáre ležia hore vodou na malú pol hodinku od Ďa- 
diniec. Musel by som i to driev videť, aby som sa bližšie mohol vysloviť. 

4. Dotkol som sa v otvárajúcej reči jedným slovom aj Ľúpefiiec tesár- 
skych, že by som si totiž prial, keby som ich pôvod tak snadno mohol poôať, 
ako tých dier v Rázsochách. Čože sú to zase za Dúpence? — Mnoho 
ráz počul som o dierach v stráni pozhora Tesár na ľavom brehu Štiav- 
nický, ba aj ukazovali mi ich s hradskej, ale bližšie nevšimnul som si 
ich. Až tohoto roku (1902) 10. júna, idúc na kňazskú poradu do Horných 
Šipíc, pohnúc sa z domu hodne včaššie, odbočil som k dieram v sprie- 
vode môjho bývalého lansko- a predlanskoročného paholčeka, šuhaja velmi 
nadaného, rozumného a dobrého. Sám v nich ešte nebol, ale o nich 
vedel. Keď najvrchnejšiu našiel a za ním som sa i ja vyškriabal, bol 
som nevýslovné prekvapený,' ale aj potešený, .že sa niečo takéhoto v našom 
okolí nachodí a že som si toho konečne všimnul. Už sám názov „Dú- 
pence^ značí veľmi dávny pôvod, lebo náš ľud dávno už neužíva slova 
dúpa ') o diere alebo o jaskyni. Dávno to bolo, ked to slovo užíval a 
keď týmto dieram to meno dal. 

A) V doline medzi Doraanikámi a Tesármi, jedných 15 — 20 m. nad 
hladinou Štiavnický, v kolmom brale, z rozličných vrstiev slepenca a 
pieskovca, niekde ku podivu z malých okrúhlych tvrdých kamenčokov 
pevne slepených záležajúceho, leží najhornejšia jaskyňa, a síce tá, od 
ktorej všetky (sú štyri) dostaly meno dúpeniec ; v spoločnom, do polkruhu 
robenom pitvore, pravidelne rozložených a vykresaných je osem dú- 
peniec, t. j. komôrok, z ktorých dve najkrajnejšie a od vchodu licu- 
júceho s bralom len na 1 — 2 m. vzdialené, sú najmenšie, piata ale (od 
ľavá na pravo čítajúc) je najväčšia a bočnou dierou spojená so šiestou. 
Kresané sú tak pravidelne a čisto, že na vchodoch vykresané sú i dveraje, 
i prah. Podlaha spoločného pitvora je vodorovná a s ňou v jednej ploche 
ležia i podlahy komôrok; iba 8, je hlbšia. Spoločná povaľ je trochu 



») Dúpa, jaskyňa u NedeliSta v Novohrade. Časopis MSS. V. 1902. é. 4. star. 68. 



Digitized by 



Googlí 



— 169 — 

oblúkovitá, t. j. v prostriedku najvyššia a vyzerá ako 60 by na komôr- 
kach bola položená, lebo práve tam delí sa jedna vrstva brala od druhej^ 
Rozmery sú v metroch nasledujúce: komôrka I. nemá dverají, vchod 
1-20 vysoký, 0-80 široký, lavá stena 090, pravá 100, zadnia 100, zvýSosť 
komôrky vnútri 1-00; II. vchod 1*40 v., l'OO š., dveraje íavé 0-80— 0-40, 
pravé 0-80— 0-60, lavá stena 2-20, pravá 2-40, zadnia 2*25, zvýSosť 1-fW; 
m vchod 1-30 v., 0-95 š., dveraje lavé OTO— 0*11, pravé 0-40-015, 
lavá st. 1-55, pravá 1*30, zadnia 180, zvýš. 1-60, IV. vchod 1*45 v., 
0-80 š., dveraje lavé 040--0-40, pravé 0-90— 0-30, ľavá st. 230, pravá 
2-50, zadnia 2-30, zvýš. 1-10; V. vchod 1-30 v., 0-90 S., dveraje lavé 
0-60— 0-30, pravé 0'80— 0*20, lavá st. 3*00, pravá 3-49, zadnia 2*50, 
zvýš. 1-70; VI. vchod MO v., 075 š., dveraje ľavé 0-50-~0-20, pravé 
l-00-O-lO, lavá st. 0-50, pravá 70, zadnia 1-30, zvýš. MO; VII. vchod 
1-00 v., 0-65 š., dveraje ľavé 0-70— 0-30, pravé 0-90-~0'20, lavá st. 080, 
pravá 0-70, zadnia 1'30, zvýš. 1*20; VIII. vchod 0*90 v., 0*70 š., dveraje 
lavé 0-70— 0-10, pravé 1-00— 020, ľavá st O'l^O, pravá 0-20, zadnia 1*00 
zvýš. 0*80. — Celiny medzi vchodom hlavným a I. komôrkou 1-90, 
medzi I. a II. 0-95, medzi II. a III. 0*90, medzi III. a IV. 085, medzi 
IV. a V. 1-10, medzi V. a VI. 0-90, medzi VI. a VII. 0-75, medzi VIL 
a Vm. 0-70, medzi VIH. a hláv. vch. MO. — Hlavný vchod je 330 š., 
2*10 v. Pitvor na zadku 2-10 v., na predku 1-60 v. Šírosť jeho je 4*30, 
zdĺžosť 5"50. Hlavný vchod čili spoločnú dieru k Dúpencam s hradskej 
nevidef, lebo je primalá a krovím zakrytá. 

Načo Dúpence tieto boly a pre koho, kto ich robil a k akému cieľu, 
to je záhada veliká. Na tú otázku ani Lambert Kamer, prvý znatel 
obydiel ľudských pod zemou a v bralách odpovedať nevie, ani medzi 
nepočetnými jaskyňami, ním preskúmanými, podobných nevidel. Hned 
za horúca sdelil som mu náčrtok, ale ako vtedy, tak i dnes odpovedá, že na 
také ešte nenaďapil. Práve (20. okt. 1902) súri kresby, aby ich vo svojom 
velkom diele upotrebiť mohol. Dúpence nie sú staré, lebo sú železom robené, 
ako všade šrámy od čakanov poznať. Ale s druhej strany zas ani mladé 
nie sú na toľko, že by ich pokolenie pamätalo. Dosiaľ ani povesti o nich 
nemohol som sa dopátrať, čo však nevytvára, že by jej nebolo, lebo ľudu 
na priamu otázku obyčajne to na rozum nepríde, ale iba v diškurse 
per associationem idearum, alebo ako hovorí sa, ked to slina na jazyk 
donesie. Bolo to spoločné bývanie „pod jedným krovom" pre viac rodín ? 
Ale pre tie bolo by dostačilo spoločné prístrešie i bez komôrok a tieto 
sú i primalé zas pre rodiny? Alebo sdržovala sa tam rodina mravná, 
malá rehola a komôrky mohly by predstavovať celly? Tie krajné a naj- 
menšie snáď pre obsluhu, pre nejakých chlapcov? Takéto vysvetlenie do 
ktorých vekov viedlo by nás? Ale v tom páde bolo by sa v ústach ľudu 
zachovalo iné meno, nejaký soborec, alebo podobné. Akokoľvek, ale prn 
rozdiel od tých druhých jaskýň ani nebolo by príhodnejšie, než presne 



Digitized by 



Googlí 



— 170 — 

pridržať sa mena „Dúpence" len pre tieto, kdežto tie druhé, velké, me- 
novať Dúpami. Tak potom precísne mohlo by sa hovoriť, že s hradskej 
videť len Dúpy, Dúpence *) ale nie. Na každý prípad památnosť velmi 
zvláštna a zriedkavá, prevzácna a cenná. Pre museum dal som vyhotoviť 
v zmenšených rozmeroch (ô cm. = 1 m.) napodobnenie Dúpeniec z cimenta. 
Práca pospolitých našich kamenárov domanických vypadlaa k úplnej spo- 
kojnosti mojej. 

B) Dolu nižšie od Dúpeniec, neďaleko od toho miesta, kde stráň a 
Štiavnická zatočia „k sebe'', čili smer ich juho-západný zvrtne sa na juh, 
neďaleko od tesárskej stanice železničnej, v tom istom brde spatríme tie 
velké Dúpy, ktoré videť i s hradskej. Jedna je na újsemí, tak že by ju 
sťa pivnicu bolo možno potrebovať i teraz. Vchod je nízky, že sa človek 
musí zohnúť, ale to istotne len zato, že je trochu zasypaný, 0'90 m. 
vysoký, 200 m. široký, na dolnom či pravom boku s oblokom 0*60X 
0*68 m. širokým. V dolnom zadnom kúte je komôrka 200 m. široká, 1-70 
m. vysoká, 1*2Ô m. hlboká, tak že dolná celá stena je 6'40 m. dlhá, 
kdežto horná v pravej čiare len asi 4<X) m. Zadná stena 2*50 m. dlhá, 
šírosť celej jaskyne 4*50 — 6*00 m., zvýšosť 1-70 m. Na hornej, či lavej 
strane 1-50 m. od vchodu nachôdí sa kutica 086 m. S., okolo 2-00 m. 
hlboká. Kozub v komôrke v lavej stene 0-50 m. vysoký i široký, 0*23 m. 
hlboký. Druhý kozub vedia kutice 0*50 m. v., 0*40— 0*34 m. šir., 0-25 
hlboký. 

Č) Nad touto dúpou zas hore vyššie 8 — 10 m. nad hladinou potoka 
nachodí sa dvojitá, s hradskej dobre viditeľná jaskyňa. Prístup do nej 
bez rebríka je obťažný. Sám bol som sa pri prvej návšteve už vzdal 
nádeje, že vystúpim do nej, až pomocou prikrbáľaných z dola kameňov 
a s pomocou môjho mladého sprievodčíka vyšvihol som sa dáko. Schody 
tri síce jesto vykresané do mäkkého pieskovca, ale skrze navštevovatelov 
a vplyvom povetmosti sú zodraté. Obyčajne zvykli si teda navštevova- 
telia vypožičať rebríčka od blízkeho železničného strážcu. Keby som toto 
ja bol vtedy vedel, mohol som neprísť do škody s mojím fotografickým 
strojom ; pri tom namáhaní totiž otriasly a poslabily sa mi zátyky a keď 
som vytiahol stroj z pošvy, chcejúc i tieto odobrať, vyhŕkly mi všetky 
sklá von, i tie, na ktoré bol som si Dúpence odobral, í čisté a boly 
všetky pokazené. Chudobnému človeku vraj i na stole vykypí! 

Ako Dúpence prekvapia človeka svojou temnotou a čipernosťou^ tak 



^) Oproti Dúpencam na druhej strane (na pravej strane) Štiavnický, bliž&ie 
k hradskej a bližšie k Domanikám nachodí sa známa studnička »na Čapinskomc 
Kedysi v obecných poctách tesárskych za pár rokov stále opakovalo sa: 20 zlatýc^i 
na zrúbky okolo studničky na Čapinskom. PoneváČ studnička len zrúbkov ned< - 
stávala, konečne zunoval to jeden občan a ohlásil sa pri poctách, 2e ako je to, i 3 
každoročite vynaloží sa 20 zl., studnička vSak zrúbkov nemá? »ČuŠ«, okríkol h) 
rychtár, »tá studnička zaslúži mat zrúbky zo striebra, lebo vodu z nej predáva' i 
v Štiavnici po 20 krajciarov.« Tam totiž dolievali furmani víno, čo zo sudov odpi; . 



Digitized by 



Googlí 



— 171 — 

prekvapí táto dvojitá jaskyňa svojím svetlom a príestoľom. Ako čo by 
človek vošiel do polozrúcaného kostola. Záleží z dvoch komnát, dvermi 
spojených. Na prvej je vchod, na druhej velikánsky oblok. Nebudem do 
podrobná miery udávať, len hlavné rozmery. Vchod je 440 m. široký, 
5*20 m. vysoký. Zdĺžosf svetlice 7 m., äírost 6 m., zvýšosf na zadku 
2'50 m. — Druhá svetlica, trochu vyššie ležiaca od prvej, dverami s touto 
spojená 4*20 m. vysoká, 4-00 m. široká, 4*70 m. dlhá. Dvere 100 m. 
šir., 1-20 m. vys., l'OO m. hrubé, dveraje IOOXI'75 m. Výklenok v pravej 
stene 1-20 m v., 150 m. šir. Kozub v lavej stene 100 m. v., 0*50 m. 
šir.; v pravej stene 100 m. v., 0-60X0*65 m. šir. Veíký oblok 1-50 m. 
nad dlážkou, 3-00 m. v., 1-8()X3*70 m. šir. Pri týchto rozmeroch nikto 
nebude sa diviť, že tieto dúpy až pridobre videť s hradskej. 

D) Od týchto veľkých dúp niekolko metrov na pravo a hodne vyššie 
od nich, nachodí sa najmenšia jaskyňa, u vchodu a na zadku 2*00 m. 
vysoká, v prostriedku 2-30 m. vysoká, u vchodu 380 m., na zadku 3*20 m. 
široká, 470 m. dlhá. V pravo u vchodu trochu nadvýšený nachodí sa malý 
krivolaký výklenok 0*90X1 *70 m. (V tomto výklenku a v tom obloku 
bydlia tie zemné 6i skalné osy, ktorých chodby a hniezda videť v našom 
museume.) 

Teraz povedz, milý čitatelu, načo všetko toto bolo a kto to kresal? 
Či od týchto dúp majú Tesáre meno? Či toto boly počiatočné Tesáre? 
Terajší človek to nerobil, ani pre terajšie potreby to nebolo. A na skrýšu 
i pred vekmi bolo to snád privzdušné a priotvorené. 

Že by všetky tieto dúpy pochádzaly len od tureckých (alebo trebárs 
tatárskych) časov, že by za skrýše boly slúžily, ako si Ind pôvod všet- 
kých dier vysvetluje, to aspoň tu platiť nemôže, lebo za jedno, tam boli 
by bývali zle skrytí, poneváč je to priblízko k otvorenej doline, a prinízko ; 
po druhé, tamtie komôrky (dúpence) sotva boly robené krátkemu úkrytu 
k vôli; tieto velké a dvojité ale majú privelké otvory a privysoké po- 
vale. Ostatne že aj za skrýše mohly slúžiť, to je pravda, ale púhemu 
úkrytu k vôli sotva povstaly. Kto uhádne ten pravý účel ? Kresby poslal 
som Lambertovi Karnerovi, aby ich vo svojom epochálnom diele o bral- 
ných a podzemných bytoch a jaskyňach použif mohol. 

5. Specený val pečenicktj. Už v článku „Starožitnosti v Honte" 
(TovarySstvo 11. str. 213.) povedal som, že nejaký násyp, počnúc od Pe- 
Seníc siaha až do Šemberyho parku v Súdovcach. O tomto násype, čili 
spečenom vale, bolo obšírne pojednané v III. Tovaryšstve, ale o jeho roz- 
s ihlosti nebol som sa vtedy presvedčil. Na to prišiel čas alebo zavdala 
s príležitosť až 3. júna 1902 a dováhil ma na miesto skúmania do 
í ídoviec nielen sám val, ale, a to zvláštne, človečia čeľusť so zámkou, 
o ktorej pred rokom sám majiteľ u mňa mi bol vyprával, že ju má. 
(^idz poznámku ku článku o našej čeľusti.) Prenocujúc v Hokovcach, 
o siedmej ráno už som bol v Súdovcach. Po veľmi vľúdnom a priateľskom 



Digitized by 



Googlí 



— 172 — 

prijatí skrze v. p. Štefana Šeinberyho, a po raňajkách a predbežnom 
ešte pokochaní sa nad velikánskym a nádherným (teraz pravda pre ne- 
šťastnú rodinnú neshodu zanedbaným) parkom tohoto millionového pan- 
stva, nasledovala prechádzka po domnelom vale, ktorý už tuto značí sa 
iba červenou, vypálenou (ale nie na trosku spálenou, ako v Pečenicach) 
hlinou a na červeno vypáleným pieskovcom. Od parku smerom k Peče- 
nicam značí sa tiež taká hlina, ale už tu, ak bol val, je velmi zodratá 
a zhladená stopa jeho. Až v „Ďa^mšŕ (panská hora), nedaleko Žarno- 
vého vrchu leží niekoľko omochnatených kameôov trachytových, na trosku 
spálených tak, ako v Pečenicach. Niekolko kusov týchto trosiek a vypá- 
leného pieskovca a vypálenej hliny oddal som i do nášho musea, ako 
i niekolko čriepkov z predhistorických nádob v Ďapúši nájdených, kde 
trebalo by kopať. Od týchto troskovitých kameňov ked by človek stopoval 
tak, ako to urobil p. Šembery, zašiel by po stope až k nepochybným a 
pomerne ešte doj9f veľkým ostatkom valu na Ptáčniku p^čenickom. 

Mimochodom podotýkam, že v Ďapúši sbieral som také isté kamen- 
čoky (hlinená konkréda), ako v bátovskom Selci. A oproti Ďapúšu 
v „Kamennej stráni*^ takrečená „Zbojnícka diera'', a poniže nej dva 
dobré gaštany, akožto poslední svedkovia, že Miklošic pravdu vravrel, 
ked v Súdovcach udáva „Kastanienwald". Horu gaštanovú máme už len 
na Hrade (Modrý kameň) v Novohrade. 

Nemôžem pominúť bez zaznačenia, že p. Šembery nielen nahor, ale 
i nadol, ta až k Budínu stopuje svoju domnelú „rimanskú cestu" ; ako 
zas dozvedel som sa teraz (21. okt. 1902), že zemský val v Almášskej 
doline značí sa i hodne bližšie ku Dolnej vsi (Ján Kyša ml.), než ako 
sme ho my s dv. p. Končekom, počnúc len od Slajkovho mlyna, sto- 
povali. Vo výšudaný deň, ako už bolo pripomenuté, obzeral som na d. 
almášskych „Plieškach" zapustené pivnice s kozúbkami, ba v jednej, či 
vo dvoch i žitné jamy M, pekne do brala vykresané, ale tie povstaly len 
k vôli niekdajším úrodným viniciam na Plieškach. No pozhora Almáša 
v horách ponachodil p. Konček krátke otvorené jaskyne, z ktorých jedna 
bola formálne zamurovaná, krovím a machom zarastená, ale v nej mimo 
trochu uhlia ničoho nenašli. (L. Konček in litt. 10. júna 1901.) 

6. Dotyčné Žarnovi'ho vrchu, ako o našom Žamoseku (susední Devi- 
čania povedia Žarný osek; a majú v chotáre aj Osek) verím, že tam 
žarnovy kresali, a ako pripomenul som, že vo mlyne pod Žarnosekom 
(áno pred nedávnom ešte aj pri plese na nemčianskom chodníku od deví- 
čianskej strany, snáď už ohrdený) nachodil sa žarnov z nášho zdejšieho 
trachytu: tak podobný žarnov z najtypickejšieho trachytti vymyla voda 

^) Na Senohradzi a anáJ aj inde v drevených domoch, v izbe pod stolom bývalý 
vykopané 2—8 m. hlboké žitné jamy, slúžiace nielen na Žito, ale i na to, aby v Ča.s 
požiaru alebo k vôli bezpečnosti pred lúpežníkmi, ta dnu mohli ukryť periny, nicha 
a p. Na miestiskách takýchto domov malo by sa za tými jamami snorič. 



Digitized by 



Googlí 



— 173 — 

z dvametrovej hĺbky v „Uopkove^, v nadošianskom chotáre, susediacom 
so Súdovcí, ba 8 parkom a kaštielom. Nedávno vyprosili si Nadošania od 
nebohého Šemberyho dovolenie odraziť potok, lebo v čas rozvodnenia 
robil im škodu ; ináč v čas suchoty vyschne takmer do kvapky. Preorali 
mu len brázdu, teraz však je už hlboký jarok, kde našiel sa zmienený 
žarnov. Poznať, že tam bol mlyn, ačpráve nepamätá ho nikto. Prítomné 
je tam rola, prináležajúca opatrnému a národne prebudenému rolnlkovi, 
Jozefovi Klimentovi, ktorý sám ponúknul kameň museumu nášmu a na- 
bídnul sa, že ho za darmo zavezie na železničnú stanicu levickú, čo aj 
urobil, za čo mu vdaka a úcta. VýSudaného dóa navštívil som ho v sprie- 
vode p. Štefana Šemberyho. U neho napísal som i povozný list. Poza- 
týnme sfažoval sa mi, že mu medzítka železničné hrubianily zato, že 
kameĎ daroval do sväto-martinského musea. Radil som mu, aby na druhý 
raz pri podobnom výstupe žiadal si žalobnú knižku a aby zapísal sťažnosť 
za neslušné chovanie sa osobníctva ; direkcia istotne ich potresce. 

Kameň je na obe strany pukatý, čočke podobný, so žliebkom na 
boku, kade sypala sa múka ; bol to teda spodní kameň. Keby našiel sa 
k nemu i vrchní ! Ten musel by byť dutý (konkav). Priemer 1 m., na 
diere hrubý 20 cm. ; kraj okolo 10 cm. Či reku pred vekmi, kým mly- 
nársky svet nebol oboznámený s kameňami hlinickými, nekresali pre 
tento kraj žarnovy v Žarnovom vrchu? Mená neklamú. A mená z úst 
ludu nie sú prázdne významu. 

Pozdola Hopkova v tomže jarku u päty hory, obtáčajúcej park, 
sbieral som odtisky morských lasttmek, uložených v museume. Spomenul 
som ich už na inom mieste. (Slov. Pohľady XXII. 1902. str. 133.) — 
Pri tomto výlete obkolesil som peknú záhradku, ta idúc súdovskou hrad- 
skou, nazpät nadošianskou, ktoré obe delia (poťažne spájajú) sa v Ko- 
stolných Moravcach. Mal som milú príležitosť videť tie rozsiahle nižiny 
a úvaliny, oplývajúce dosial močarinami, ktoré mohly tvorit to malé 
more. (Tovaryšstvo III. str. 125 a 134.) Dla polohy vŕškov, vrstiev ka- 
menia v nich a dla skamenelín môže človek hádať, ktoré boly brehy a 
kade konečne stiekly môravy. Verte mi, že takýto výlet, široko otvorený 
najsmelšej, najpestrejšej obrazotvornosti, baviaci oko telesné tu kameňami, 
tam nevídanými alebo známymi rastlinami, oko duchovné ale obrazmi a 
krajinkami nielen prítomnými, ale i dávno, dávno zašlými, to prevyšuje 
všetky akéhokoľvek mena rozkoše a zábavy! 

Aby som však užil i toho prosaického výhľadu, ktorý moderným 
turistom je jediným ideálom, aj o to postaral sa môj hostiteľ, vyvedúc 
ma na vrch viničný „Háj", kde od daleka belie sa panská „chyžka**, 
malej pevnosti podobná. Za ňou kopec, hôrka, roztratenými kameňami a 
nevysokými dubami posiata a na kraji v nej krásny ohhík z ťažkých 
kvadier a rtimy z dákeho hradu, o ktorom nikto ničoho nevie povedať. 
Patril by on snád medzi naše „Pusté hrady", ktoré boly tiež čiastočne 



Digitized by 



Googlí 



1 



174 — 



murované, ako Pustý hrad zvolenský, topliansky, skleno-teplický a deje- 
pisu predsa žiadneho alebo skoro žiadneho nemajú? Pod ním je pivnica 
s hlbokou vodou, so štyrmi vchodmi od štýr strán sveta. Majitel hodlá 
rekonštruovať da< aspoň oblúk, po záhradnícky ozdobiť a daf odfoto- 
grafovať. 

7. Kedl som už také velké koleso otočil od nášho Sitna, sťa ten 
sokol alebo krahulec s jeho brál (ačpráve nie nespojený s krajom naším, 
totiž skrz pečenický val), tak zo susedstva Súdoviec a Ďudiniec musím 
pripomenúť v Horných Semerovcach, filiálke k Dolným Semerovcam na- 
chodiaci sa cyriUský nápis nado dvermi kostolnými. Čítal som o nom 
v Radlinského „Slovesnosti" III. 1865. str. 307. v článku „P. Knauz 
opäť sa potknnl". Pamätnosť slovanská a prevzácna, z dávnych a lepších 
časov a nie príliš vzdialená od nás, i zaumienil som si obzreť ju. Vy- 
konal som to 25. novembra pominulého 1901. roku. DÍžka nápisu je 77 
cm. Jednotlivé písmeny do kameĎa vyryté sú 4-5—8 cm. vysoké. Verný 
odtisk na papieri rozposlal som znalcom, a jeden prímerok uložil som 
i do nášho musea. Pri snímke bol mi s nevýslovnou nežnosťou a láska- 
vosťou na pomoci zemský pán Ladislav Ivanka, začo mu i touto cestou 
vďaku vzdávam. Nielen svojich ľudí dal mi k disposícii, ale i sám i so 
vznešenou barónkou, paôou svojou, bol prítomný. Jeho statná osoba ozdo- 
buje i fotografiu kostola, ktorý som si odobral. Ako je výborný a vzorný 
hospodár, tak je i milovníkom umenia a menovite krásneho starobylého 
náradia. Každý kus náradia v jeho komnatách má svoj dejepis, a vedia 
umeleckej ceny i cenu appreciatívnu. Mimo toho opatruje i niektoré 
predhistorické predmety, nalezené na svojich panstvách. Po skončenej 
mojej práci dal ma odviezť, vlastne sám odprevadil ma až po samé 
Dolné Semerovce, kde navštívil som p. farára, svojho vrstovníka a dávneho 
príatela. 

Nápis v uvedenom článku v Slovesnosti je trochu úhladnejší a 
symetrickejší, než v skutočnosti. Riešený je tam: „1487. ZAcoBHBau 
alebo ZA(i)BoBaH, t. j, že za dlhší čas bol ozdobovaný, renovovaný roku 
1487.** Dla tohoto výkladu bol by kostolík o vola driev býval vystavený, 
istotne za cyrillo-methodejských časov. Teraz je on snáď už dva razy 
tak velký, než pôvodne, ako to možno súdiť podľa kresby v dolno-seme- 
rovskej fare nachádzajúcej sa a prvotný stav a podobu kostolíka pred- 
stavujúcej. 

Ale kde sa kostolík s cyriilským nápisom tu vzal? Že tak nápis 
ako aj kostol pripisuje Knauz svojím obligátnym husitom, bez ktorých 
ničoho slovenského v Uhorsku (^I), to rozumie sa už samo sebou. Ab- 
surdum. P. Sasinek ho (tamže) dôkladne podvrátil a vysatyrisoval. Na 
výšpoloženú otázku moju ale nerozprestiera sa p. S., čo bez miestnych zná- 
mostí ani nemožno. Potvrdzuje jednoducho pravý náhľad niekdajšieho farára 
nadošianskeho, Andreja Balogha, vyslovený v jeho liste (Nádaš, 8. jún si 



Digitized by 



Googlí 



— 175 — 

18<30, tamže odtlačenom), že nápis je „pamiatka staroslovanskej boho- 
služby, v Uhorsku skrze sv. apoštolov slavianskych Cyrilla a Methoda 
založenej". — Môa vôak bližšie k drievnyra zakladateľom kostolíka vedib 
názov blízunkej k H. Semerovcam dediny, Horvati (lud vyslovuje Chor- 
váty), v ktorej ešte leu teraz vymierajú Slováci ako aj v H. Semerovcach 
a okolitých obciach. Miestne mená neklamú; to sú najstaršie, a kde 
iných niet, jediné dokumenty. To meno ukazuje, že niekdy pred r. 1487. 
dostahovali sa sem Horvati (písaného svedectva o tom sotva bude) ; a keď 
by doma už aj boli vtedy užívali glagoličinu, tu medzi Slovákmi pri- 
spôsobili sa k cyrillčine. Mená okolitých obcí rad-radom sú slovenské, 
ale medzi nimi je drahne mien obcí so slovenským ešte teraz, alebo 
s bývalým slovenským obyvateľstvom, ktorých koreň je záhadný (Seme- 
ľovce dvoje — ceMOpo rusky ^ sedem, Hokovce, Ďudince, Terany, Hrkovce, 
Merovce atd.): nemohly by sa v týchto hľadať korene horvatské? 

Jestli som ja nič nevysvetlil, chcel som aspoň impuls daf. 

8. Po návrate zo Semeroviec, na druhý deň 27. nov. 1901 už som 
bol na „Kostereŕ, vrchu nad Hronom, pozhora Kozelníckeho mosta. 
Názov tento zdal sa velavýznamným p. Karolovi Hermanovi, bývalému 
hostinskému v Suchého hostinci pri Eozelníckom moste, i upozornil ma 
naň a potom i láskavé sprevádzal, za čo i za pohostenie som veľmi povďačný. 
Kosterec samo v sebe je obyčajný vrch a stará hora; ale na úpätí jeho 
mohly byť pred vekmi ukladané kosti, od ktorých dali mu súvekí Slováci 
meno ^). 

Pozhora neho jé majer Gunda, kedysi nádherné a veľmi utešené 
bývanie, ako aj dosiaľ stojí izba, v ktorej vraj bývala Kunigunda Ostro- 
lucká a od nej že majer dostal meno Gunda. Stavania, sýpky a krásne 
sady sú zanedbané. 

Vyše Gundy na strmom brale nad samým Hronom stál „Hrádok*", 
kde aj že vyryla sviňa bronzový čakan dvojitý, ktorý, bohužiaľ, zahynul. 
Vyprával nám to staručký, 80-ročný nálezca, ktorý nás vodil. Bralo od 
Hrona je takmer kolmé, že človeka závrat chytá a na brucho ľahnúc, 
ledva osmelí sa človek dolu pozref. 

Ďalej hore vodou na podobnom brale tiež nad samým Hronom leží 
kopec „Kotol'', kde murované je do zeme, ako na neďalekom Červenom 
hrade skleno-teplickom, a preto i menujú ho „Kotlom". 

Odporúčam tieto miesta zvláštnej pozornosti tamojších intelligentov, 
pre zovmbnú monografiu archeologickú Zvolena, ako som to povedal pri 
P istom hrade zvolenskom. (Tovaryšstvo Hl. str. 152.) 



h V aimášskom chotári jesto Kostrov vrch, meno od kostry alebo od Kostoni ? 
P iezvysko Kostor panuje na týchto stranách. 

Na D. Badine mali boli prísť pod domami na hroby s kostrami a pri nich 
h iti, akoby z vtákov. Nestihol som presvedčiť sa. 



Digitized by 



Googlí 



— 176 ~ 

9. A ešte musím pridať kvietok do venca našich kláštorov! Že po 
nich ku podivu mnoho 8tôp je v našom kraji, každý uverí kto prečíta 
moju stať „Patkôš. Mnohosť kláštorov. Význam rybníkov". (Tovar. III. 
str. 160.) Mnoho stôp už vypočítaných a ešte predsa nie všetky. P. Karol 
Medvecký, ako kaplán krupinský, upovedomil ma, že ked bol na Šváhe 
nemocného zaopatriť, že tam vyprávali mu o kláštore a ukázali drevený 
dom s vežičkou a zvončekom, ktorý že bol jezovitským kláštorom. U\ 
okt. 1901 s pochvalne známym mojím paholčekom, ktorý nosil potravu 
a inštrumenty, po nemilom blúdení po celom labyrinte chodníkov robe- 
ných T)0 panských horách, konečne dostal som sa do Žibritova, odkial 
v milom sprievode pp. Michala Laciaka, farára a Samuela Batela^ učiteľa, 
išli sme ďalej zase poliami a horami na Šváb. Pod týmto menom za- 
hrnuté je so šesť domov v prekrásnej dolinke medzi horami, severo- 
západne od Krupiny, asi na pol ceste medzi sv. Antolom a Krupinou. 
Útulná dolinka kloní sa ku Krupine, teda k juho-východu ; aj dva po- 
tôčky, jeden s rybyčkami, daleko vyše Švába v horách započínajúce sa 
a tu dovedna splývajúce, tečú do krupinského chotára dolinou Yajsovom 
a povyše Krupiny ústia do Krupinice. 

Poťažný ďom, t. j. velká svetlica a dve komory sú z kresaného dreva, 
teda steny len 18 cm. hrubé; len kuchyôa velká je murovaná a sklopená. 
Izba, chrbtom obrátená na severo-západ, je 6-70 m. dlhá, 5'50 m. široká, 
2-30 m. vysoká. Stena od kuchyne je kamenná, v nej dvere a kozub 
z kresaného kameíia, 60 cm. dlhý, 40 cm. vysoký ; kameň vrchný 25 cm. 
hrubý, spodný 25 cm. hrubý, bočné po 27 cm. hrubé, spodný podkresaný, 
vrchný vypustený. Z vonku na obloku odo dvora pekná bachratá mreža 
z kovaného železa, ozdobná. Hlavný vchod do domu ki7Je drevená 
veranda; s dvoch strán schody. Na verande vežička so zvončekom. Jedni 
hovoria, že boly dva a že predošlý majitel predal jeden zvonček na 
ktorúsi dedinu pri Kremnici, ale keď sa o tom mesto dozvedelo, museli 
ho vrátiť a dali ho na katol. vežu, kde slúži sťa umieračok. Starý umie- 
račok rozbitý ale dali na Šváb. Iní hovoria, že bol iba jeden zvonček a 
ten bol predaný, potom vrátený a teraz potrebuje sa sťa umieračok. Má 
jezovitský monogramm I H S a Máriu v kole lúčov. Nápis : In honorom 
S. Margarithae Virg. Letopočet žiaden. Zvonček na Švábe nemá žiadneho 
nápisu. (K. Medvecký in litt.) Svetlicu našli sme už starobou nachýlenú 
na severo-západnú stranu, a dom toho roku (1902) mal byť sborený a 
z kameňa novovybudovaný. Tak hynú staré pamiatky. 

Kláštor tento tak nenie zapísaný v starých prameňoch, ako i Patkoš 
a iné. Nemusel to byť presne kláštor, mohol byt bývaním pre jednoho- 
dvoch mníchov, ktorí spravovali pole. Podaniu ľudovému síce verím, ale 
potvrdzuje ho i tá okolnosť, že pri ňom boly rybníky a to až tri, ako 
ich dosial poznať a ich násypy videť. Násyp najväčšieho bol 100 krokov 
(p. Laciakových), stredného 50, najmenšieho 30 krokov, Bariny stoja 



Digitized by 



Googlí 



— t77 — 

tam dosial a v jednej studničke plávajú aj rybky^ donesené z onoho po- 
tôčka (ako spomenuté), ktorý vtekal do najväčšieho rybníka, ten druhý 
menší do tých dvoch menších rybníčkov a pozdola nich spájaly sa. Tieto 
tri rybníky musely nevýslovné ozdobpvat dolinku a spríjemňoval a osla- 
dzovať pobyt tu. Niže rolí „v koryte" je zahádzaná pivnica. 

Vrchy okolo dolinky: Veľký a malý Ptáčnik, dalej Habanka, Ku- 
kučka, Starý háj. — Asi nad domom Ďuricovým bralo a v ňom v de- 
viatich kädách peniaze, čo dvanásf zbojníkov nazbíjalo; jeden z nich, 
Štefan, ešte žije, ale nevedieť kde. Z troch bukov vystupovalo sa do 
pivnice po daske a potom nadol. Tolko ludová povesť. — Vrch východne 
od brala má nemecké meno: „KierStan" (Kemstein). 

Fotografoval som i ja, ale väčšiu fotografiu našiel som v Štiavnici 
z ruky p. Hyroša, bývalého správcu polgárky krupinskej. 

10. A ešte o jednom kláštore rozpráva Ind v Hokovcach a i ten že 
bol podzemnou chodbou spojený s kostolom. Na stopu jeho prišlo sa 
náhoduu. V jednom dome na uhelnicu stavanom, medzí farou a Štiav- 
nickou, v treťom od fary, v komore (v tej uhelnici) bola nehlboká jama 
na mliečiiky. V jedno ráno pred piatimi rokmi ide gazdiná pre mlieko, 
ale mlieka nič, i s jamou bolo prepadnuté do hlbokej pivnice. Podivenie 
velké povstalo v celej dedine a všetko bežalo pozerať, ale do pivnice 
asi 4—5 m. hlbokej pre zlé povetrie, v ktorom svieca nehorela, nebolo 
možno vojsť. Sklepeníe záležalo z veľmi velkých kresaných kameňov. 

11. Ešte poťažne pecenického kostolíka podotýkam, že nad zadnými 
dvenni nejaký vydutý hrb chcejúc odstrániť, prišli na začadnutý komín 
čez celý múr až nahor. Muselo to byť bývanie, kláštorček? Lebo bočný 
oltár vo výklenku menuje dosial lud „kostolčekom", ako čo by len toto 
bolo bývalo kostolom, to ostatné bývaním. 

Záhada na záhadu! Toto ako doplnok k mojím výskumom v okolí 
Sitna a na Sitne. 



jď^ 



12 



Digitized by 



Googlí 



Katalóg numismatickej sbierky 

Museálnej slovenskej spoločnosti v Turčianskom Sv. Mailine. 

(IÍI. doplnok.) 
Sostavii dr. Ján Petrikovich. 

A) Krárovla z Arpádovského domu (1000-1301). 

Krá! SV. Štefan 997—1038. 

1. Denár Pr=l'7 nim. VzziOOr) gr. A v. Vo dvoch perlovcach ko- 
lopis: STE)HANVS • REX. Cez prostriedok dvojitý kríž, v uhloch 
spodných ramien po jednom kline. Rev. RETIA (IVITAS a kríž, ako 
na Av. Daroval Fr. Kretz. 

2. Tiež taký, dar, E. Fiala. 

3. Tiež denár, len na Rev. RE'TIA CIVITVS. Kúpený. 

4. Tiež denár, ako predešlý; darov<al Pav. Križko, udajne nájdení 
v Ilolešove pod Hoštýnom. Velmi dobre zachovaný. 

ľ). Tiež taký denár, dobre zachovaný. Dar. A. Kmef. Cena (> korún. 

Krá! Bela I. 10G0-10G3. 

(). Strieborný i>em*ar. Pr = l*7 mm. V = 0*70. Av. V dobre vy- 
puklých perlovcach: BELA DVX, v prostriedku kríž s kolmým nahor 
predĺženým ramenom, kde sa so zovňajším krížikom spojí. V pi-avom 
uhle kríža krúžok, v ľavom klin. Rev. nezretelný. 

Krá! Šalamún. 10(53—74. 
(>. a. Denár, Pr. = 1*5 mm. V. = 0*45 gr. Av. V perlovcach: (ALA- 
MONI -f- REX + V prostriedku doprosta obrátené kráľovo, v ľavej ruke 
kríž držiace poprsie. Rev. V kruhu jedno pod druhým: PA — NON— lA. 
Rupp, 28. Zriedkavý a dobre zachovaný, kúpený za 8 korún. 

Kráľ Ladislav. 1077—1095. 

7. Denár, Pr = 2-0 mm. ¥ = 0-85 gr. Av. V perlovcach: LAD - 
LSL ^-^ AVS ^ REX ^ V prostriedku tri kríže, ktorých spoAné ramená 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 179 — 

Y prostriedku a na spodku sú guľato napuchlé. Rev. Slabo vyrazený 
kríž v krňžku. Réthy 33. 

KráT Koloman. 1095— 1114. 

8. Obolus. Pr. ^ I'IO cm. V n 0-35 gr, Av. V perlovci zo samých 
bodiek utvorený kríž, jehož ramená vypuklými trojhranami sa ukončujú 
a po bokoch tiež také trojhrany majú ; v uhlách po jednom bode a nad 
nimi po jednom drobnom krížiku. Rev. Dva čiarovité, concentrické kruhy 

s krížikom v prostriedku ; do okola v medzipriestorí : | | 

. Dar. E. Fiala. 

9. Tiež obolus, Av. Vrúbkovaná obruba, v prostriedku kríž, jehož 
konce sú rozšírené. Nad každým ramenom po jednom polmesiačku. V uhloch 
ramien * po jednom bode a nad nimi po krížiku. Rev. Nezreteľné dva 
krúžky s krížikom na prostriedku. 

10. Tiež obolus. Pr. = l'O cm. Av. CALMAN REX. Zo Stýr pol- 
mesiačkov, štýr bodov a dvoch vodorovne rovnobežných čiar utvorený 
obrazec. Rev. Vo dvoch čiarach velmi zle čitateľný nápis : LADIc/2 LAVS 
REX. V prostriedku kríž s klinami. Rupp. CO. 

11. Obolus, A v. Vo vrúbkovanom kruhu v prostriedku medzi štyrmi 
polmesiacmi a štyrmi malými krížikmi väčší kríž a štyri body. Rev. Dva 
koncentrické kruhy, v prostriedku krížik so štyrmi bodami: v medzi- 
priestorí čiarky. Kúpený. 

12. Tiež obolus podobný tomuto, len menší. Kúpený. 

Krár Štefan II. iii4— ii3i. 

13. Denár. Av. V perlovci tri popri sebe stojace kríže, prostred- 
ného spodné rameno perlovité a na spodku všetky tri gulato zakončené. 
Po bokoch po jednom prevrátenom T. Uev. V dvoch páskach nezreteľné 
písmo. V prostriedku krížik a štyri kliny. Rupp. 74. Kúpený za 2 kor. 
Čez poly prelomený. 

14. Obolus, Av. Vo vrúbkovanom krúžku z bodiek utvorený krížu 
sa podobajúci nákres, jehož ramená polmesiačkami sa zakončujú, ktorých 
rožteky sú napuchlé. V uhloch kríža po jednom hranatom bode. Rev. 
Jednoduché koncentrické dva krúžky v prostriedku s malým krížikom 
a v uhloch po jednom drobnom kline. V medzipriestorí oboch krúžkov : 

I I — . Dar cerovskej cirkve. 

Kra! Bela IL 1131—1141. 

15. Obolus, Pr = 1*0 cm. V ^ 0*32 gr. Av. Vo vrúbkovanom krúžku 
z odiek utvorený, priečnou čiarou a trojhranom sa ukončievajúci kríž. 
V aždom uhle kríža po jednom bode s nad ním postaveným trojhranom 
a ( ^onia polmesiačkami. Rev. Dva koncentrické krúžky, v medzipriestorí 
pä čiarok. V prostriedku krížik so štyrmi trojhranami (klinami). Réthy 79. 

12* 



Digitized by 



Googlí 



1 



- 180 — 



16. Tiež oholus. Av. V hrubých črtách znázornená doprosta hladiaca 
tvár, do okola: REX BELA. Rev. Tri čiarkovité knižky. 

Krár Góza II. 1141—1161. 

17. Oholus, Av. Kríž s napuchlými konci, medzi ramenami na vonok 
otvorený polmesiac s bodkou. Rev. Dva koncentrické krúžky, v prostriedku 
malý krížik. Na krajoch oblámaný. Dar. Mat. Gallo z Mor. Dánovioc. 
Réthy 87. 

18. Oholus. Pr = l'20mm. Vľ=:0'30gr. Av. V perlovci bodkovaný 
verký kríž, jehož konce sa tiež malými krížikami ukončujú a sú spojene 
s bodkovými čiarami do štvorhranu. Zvonku štyri kliny. Rev. Ŕtyri krí- 
žiky a štyri body v jednoduchom krúžku. Dobre zachovaný. 

Krá! Bela III. 1173—1196. 

19. Oholus. ks. BELA REX. V prostriedku, ku spodku priostrený 
štít s dvojitým krížom. Rev. Cez prostriedok jeden rad bodov, s jednej 
strany šípy, kolečká a body; s druhej strany veci, ktoré fai.ko mčit. 
(Mohamedánske pismo?) Gyorik: č. 74. Dar. E. Fiala. 

20. Bracteát s na pravo obrátenou vypuklou tvárou. Pr = IT). Kúpený. 
Dla Réthyho patrí IV. Belovi. Réthy 272. 

21. Bracteát. V krúžku na Favo obrátená, vypuklá tvár a koiopis: 
BE— LA— REX. Réthy 280. 

Krá! ©ndrej II. 1205—1235. 

22. Oholus. Av. Vo dvoch krúžkoch kráľovo korunované, v jednej . 
ruke meč, v druhej ríšske jablko držiace poprsie. Rev. V dvoch kruhoch 
bodky a vnútri srdcovitý štít, v ktorom vodorovné čiary s Ijodanú sa 
zamieňajú. Okolo štítu tiež hrubé body. Dar. Pelachy. Réthy 20(5. 

23. Oholus. Av. Dvojitý kríž a za ním na zadné nohy vztýčený le- 
opard. Rev. Napred stúpajúci okrýdlený, nad hlavou hviezdu majúci griff. 
Réthy 212. Kúpený za 2 koruny. 

Král Bela IV. 1235—1270. 

24. Oholus. Pr. = ro cm. V. = 0*25 gr. Av. V jednoduchom krúžku: 
BELA REX. V prostriedku kríž. Rev. Anjelska postíiva vraždí šarkana. 
Dar. cerovská cirkev. Réthy 245. 

25. Denár. Pr. z: 1*4 cm. V = 0*50 gr. V prostriedku lia oblúku 
sediaci král, v pravej ruke žezlo majúci. Koiopis: BELA -(-REX* 
V prostriedku jednoduchý kríž s rozšírenými konci a perlovcom objatý; 
pomedzi ramená po hviezde. Koiopis : MONETA RE(iIS HVN(tERI/E+- 
Kúpený za 3 koruny. 

2iS. Denár. Avl REX BELA QVARTVS + V prostriedku baránok 



Digitized by 



Googlí 



— 181 — 

.s krížom. Rev. REX— VNGA. Na tróne sediaci, v pravej ruke ríšske 
jablko, v lavej žezlo držiaci kráL Kúpený. 

27. Obúlus. Av. Pod korunou a medzi dvoma rozpiatyma krýdlauia 
jednoduchý kríž s rozštiepenými konci. Rev. V dvoch krúžkoch štyri do 
vnútra obrátené a oblukami dovedna spojené lalie, v prostriednu krížik, 
(íyôrik 100. Kúpený, 

2}^. Medená tatárska minca, Dla náhladu prof. Dr. KarabaČeka na- 
I>odobnenie turkestanských mincí. 

Král Bela IV. a Štefan V. 

Spoločné peniaze. 

29. Medený peniaz s dierkou na boku ; ináče dobre zachovaný. Dar 
E. Fiala. 

30. Tiež taký, dobre zachovaný ; vykopaný na Albrechtsfelde v Mo- 
šoni. Dar. J. L. Holuby. 

31. Tiež taký, ale vahanovitý. 

32. Tiež taký s dierkou na prostriedku. Dar. (iallo z M. Bánoviec, 
í t^un nájdený. 

33. Tiež taký, vahanovitý. Dar. A. Kmef. 

34. Tiež taký, dobre zachovaný. Dar. A. Kmct. 

35. Tiež medený, dobre zachovaný. Dar. K. Babvlon. 

Štefan V. 1270—1272. 

3(i. Obolus. Av. M. VNGARIE. Ináč zlé razenie aj na Rev, Rupp. 
224. Réthy 292. 

Krár Ladislav IV., alebo Kumánsky. 1272—1290. 

37. Denár. Pr. = l-2 cm. V = 050. Av. Kolopis: LAZLA ; v pro- 
striedku vták. Rev. NerozlňštiteTná íigúra. Kúpený za 3 koruny. 

38. Denár. Av. Medzi dvoma vežami na vrchu korunovaná kráfova 
hlava a pod ňou dvojitý kríž. Rev. Hlavu korunovanú jnajúci, okiydlený 
lev. Gyôrik 132. Réthy 344. 

Ondrej HL 1290—1301. 

39. Obolus. Pr. = 110 cm. V = 0*50 gr. Av. V bodkovanom krúžku 
sediaci kráf, v pravici ríšske jablko, v ľavej nike žezlo držiaci. S jedného 
i s druhého boku krála po jednom malom krúžku. Rev. Na spodku do 
( strého uhla sa zakončievajúceho štítka apoštolský kríž. Réthy 376. Kúpený. 

40. Obolus, dosf zle zachovaný. Av. Po bokoch dlhého kríža po jednej 
J rotl sebe postavenej hlavičke. Rev, neurCiteInv. Rupp. 273. Réthy 360. 



Digitized by 



Googlí 



1 



182 — 



B) Krárovia z miešaných domov. (1301—1526.) 
Václav. 1301—1305. 

41. Obolus. Pr. = l-1 cm. V. = 0-30 gr. Av. V kráTovskom plášti 
odetý, na stolci sediaci, hlavu korunovanú majúci kráľ; v pravej ruke 
žezlo, Y Ťavej ríšske jablko držiac. Rev. Otvorené ústa majúca mužská 
tvár. Kúpený. 

Krá! Karol Róbert 1308-42. 

42. Denár. [REX KA] ROLVS. V prostriedku korunované kráľovo 
poprsie. Rev. V dvojitej páske velká lalia. Rupp. 359. Gyôrik 148. 

Krá! Ludvik veľký. 1342—1382. 

43. Dukát. Pr. 210 cm. V = 3-55 gr. Av. V perlovci: + LODOV 
— ICl REX. V prostriedku florenská lalia. Rev. Tiež v perlovci do plášfa 
odetá postava sv. Jána s nimbusom okolo hlavy. Pravá ruka vystretá: 
v Ťavej ruke drží palicu na vrchu krížom sa zakončievajúcu. Kolopis: 
S. lOHA— NNES B. Malá koruna. Dar. A. Kmef. 

44. Denár s bodám i popri ramenách dvojitého kríža. 

45. Denár, ako Mus. kat. I. čís. 4. Dobre zachovaný. 

46. Denár tiež taký, dobre zachovaný. Dar. A. Kmef. 

KráTovna Maria. 1382—86. 

47. Detiár. Av. V perlových páskach: MONETA MARIAE + V pro- 
striedku dvojitý kríž. Rev. V podobných páskach: REGINE VNGARlE-f 
V prostriedku korunované M. 

KráT Žígmond. 1387—1437. 

48. Dukát, ako Mus. kat. I. čís. 4 a., len na Rev. prvé K nepoznaí 
a druhé má podobu: K s krížom na vrchu. Dar, A. Kmet. 

49. Tiež dukát s dierkou na vrchu a na Rev. po bokoch svätca: 
K — R. Vykopaný v Šenkviciach. 

50. Tiež dukát, ale na Rev. po bokoch svätca: M — O. Kúpený za 
20 kor. 

51. Obolus s písmenou S nad štítom. 

52. Str. denár na Av. s písmenou D. pri boku kríža. Dar. R. Uram. 

53. Obolus, dar. E. Fiala. 

54. Jednostranný denár. Rev. chybí. 

55. Denár. Av. Dvojitý kríž s rozštiepenými ranienami na koncoch. 
Kolopis: SIG— IS— MVN— Rev. Štvordielny* štít: Kolopis: REGIS VN- 
GARIE. 

56. Denár, ktorý nosí v jednom priestore medzi ramenami kríža B. 

57. Denár nad štítom krížik majúci. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 183 — 

58. Tiež denär nad štítkom krížik majúci a ua Av. pod spodným 
ramenom L Dar. R. Uram. 

59. Tiež denár s jednej strany obstrihnutý. Dar. Uram mladší. 

KráT Vladisláv. 1440—1444. 

60. De^iär. Pr. = 1*3 cm. V = 0'40gr. Av. Čez prostriedok dvojitý 
kríž, jehož ramená sú na koncoch rozštiepené a kolmo až na pokraj 
peniaza zabehujú. Kolopis: [M. WLADIS]LAI—REGIS. Medzi ramenami : 
B— N a nad ním hviezda. Rev. Na spôsob trojlístku složené štítky ; 
Y prvom 4 uhorské stuhy, v druhom polská. orlica a v tretom litavsky 
jazdec. V prostriedku malý krížik. 

61. Denár. Pr. = l-5 cm. V=:0-55gr. Av. M. WLADISLAI' R • 
\'NGARIE. Štvordielny štít. V prvom 4 uhorské stuhy, v druhom dvo- 
jitý kríž, v tretom dve hlavičky, vo štvrtom litevský jazdec a v pro- 
striedku poľská orlica. Rev. PATRÓN • VNGARI. Sediaca Matka Božia 
s Ježiškom na pravom ramene. Od bokov K — H. 

62. Denár. ks. Kolopis zle zachovaný, len korunovaný dvojitý štít 
vidno a po bokoch B — P. Rev. PoFská orlica, kolopis zošúchaný. Dar. 
J. Pelachy. 

63. str. široký groš. Av. MONE * WLADISLAI -^ Koruna a na 
spodku F ± ' Rev. REGIS # VNGARIE • Polská orlica. Dar. A. Kmef , 
Cena 1.60 kor. 

Král Ladislav Pohrobok (Posthumus) 1452—57. 

64. Dukát. Pr. = 2*10 cm. V= 35 gr. Av. V perlovcach: LADI- 
SLAVS • D • G • HVNGARIE + Štvordielny štít (štyri stuhy, český lev, 
polská orlica a rakúska stuha.) Rev. Tiež v perlovcach: S * LADISL — 
AVŠ • REX • V prostriedku svätec s halapartňou a ríšskym jablkom 
v rukách. Po bokoch: K— P. 

65. Tiež taký, ale na Rev. K — R. Kúpený za 20 kor. 

66. Tiež dukáty na Rev. K — N. Nájdený pod hradom Brancom. Dar. 
CjTill Kresák zo Senice. 

67. strieb. denár, dobre zachovaný. Dar. J. Kučera. 

Krá! Matíaš Korvín (Hunyady) 1458-1490. 

68. Dukát bez letopočtu. Pr. zz 20 cm. V. = 350 gr. Av. Titulný 
kc'opis a štvorhranný štít. Rev. Korunovaný sv. Ladislav v celej po- 
stí ve s gloriolou okolo hlavy, s halapartňou v pravej a s ríšskym ja- 
bl om v lavej ruke. Po bokoch h — (zvonec), toto poslednejšie v štítku. 
Ki peny za 20 kor. 

68. a) Dukát, ako predošlý, len na Rev. na plášti svätca krížik a po 
bococh n — E. Kúpený za 20 kor. 



Digitized by 



Googlí 



— 184 — 

*(>9. Strieb. demr. Av. MONETA MATHI. Koruuovauy štít s krkáv- 
ťom y zobáku prsteň majúcim. Rev. REGIS VNGARI. Dvojitý kríž na 
koncoch rozštiepený. Po bokoch: E — E. 

70. Tiež denár so štítom na 5 polí podeleným. V prostrednom 
krkavec. Po bokoch po jednom bode. 

71. Tiež denár, ako predošlé. Av... HVNGARIE; Rev. PATRO— 
VNGA. Po bokoch Matky Božej K— V. 

72. 73. Tiež denáre ako predošlé. Kúpené, dva kusy. 

Krár Vladisláv II. 14W— 151& 

74. Strieb. denár z r. 1512. Av. Kolopis: WLADISLAI R- VNGA- 
RIE • 1512. Štvordielny štít s menším štítkom na prostriedku. Rev. 
PATRÓNA— VNGARIE • Matka Božia. Po bokoch K— G. Dar. E. Fiala, 

75. Tiež denár z r. 1507. 

76. Denár z r. 1507. Av. V prostrednom štítku orlica. Rev. K — H. 
Kúpený za 40 hal. 

77. Denár z r. 1510. Po bokoch Matky Božej: K— G. 

78. Tiež denár z r. 1511. Na Rev. K— N. Dar. Fr. Medzihradsky. 

79. Denár bez letopočtu. Av. WLADISLAI • R • VNGARIE. V štíte 
štyri stuhy, dvojitý kríž, dalmátske leopardy, český a bystrický lev. Rev. 
Po bokoch Matky Božej : K — MAB, ale jedno nad druhým. 

80. Denár. Av. Na miesto letopočtu: M a v prostred štíte orlica. 
Rev. K — n. Dar. Fr. Medzihradsky. 

81. Tiež denár bez letopočtu. Na Rev. K— n. Zle zachovaný. Kú- 
pený za 40 hal. 

Krár Ján Zápoľa. 1526—1540. 

H2. Denár z r. 1527. Av. lOHANNES » R * VNGARI * 1527. 

V prostriedku uhorský štít so zápoľovským erbom v prostriedku. Rev. 
PATRÓNA * — * VNGARIE. Matka Božia a po bokoch K— T. Kúpený 
za 1 kor. 

83. Denár z r. 1530. lOANNES • D • (i • R • etc. Rev. Po bokoch 
Matky Božej N— B. Kúpený za 140 kor. Nalomený. 

Ján Žigmund. 1540-1571. ; 

84. Jednostranný toliar z r. 1562. Pr. = 4 cm. ; V = 2870 gr. | 

V i)rostriedku vyrazený bifag so zápofovskými znakmi: Predná čiastka 
vlka na kopci vztýčená; z predku polmesiac a od chrbta hviezda: po 
bokoch 15—62. Na vrchu I • E • R • V. Kúpený za 24 kor. 



Pozn. Hviezdičkou označené iniace sú uložené medzi mincami v sbierke And. 
Kmeťom MSS. darovanej. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 185 — 

Krá! Ludvík II. 1516—1526. 

85. Denár z r. 1525. Na Rev. L— V. Dar. E. Fiala. 

86. Strieb. široký groš z r. 1522. Pr. = 2*5 mm. V = 2'5 gr. Av. 
LVDOVICVS D • G • R • VNGARIAE. V prostriedku do plášťa odetý 
sediaci kráf. Po bokoch L— K, Rev. MONETA NOVÁ • ANNO DOMÍ * 
1522. V prostriedku štít so štyrmi stuhami a apoštolským krížom. Dar. 
Joz. Kohút z D. Kubína. 

C) Krárovia z Habsburffskóho domu. 

Krár Ferdinand I. 1527-64. 

87. Detmr z r. 1528. K— B. 

88. Denár z r. 1529. Dar. Fr. Markovič. 

89. 90. Denár z r. 1532. 1533. Jedeu z nich dar. S. Velebuý z Pu- 
kanca. 

**91. 92. Denár z r. 1536. 1537 J) 

93. Denár z r. 1540. 
*^4. 95. Denáre z r. 1542. 1543. 

**96— 98. Denáre z r. 1546. 1547. 1548. Posledný dar. J. Medzi- 
hradsky. 
**99. 100. Denáre z r. 1552. 1553. 

101. Denár z r. 1558. 

102. Denár z nečitateľným letopočtom. 

103. Tiež taký denár, dar. A. Kmet. 

Krár Maxlmlllan (II). 1564-76. 

**104. 105. Denár z r. 1566. 1569. 

106. Denár z r. 1577. Dar. A. Kmef. 

Krár Rudolf II. 1576—1608. 

107, Dukát z r. 1579. Pr. = 22 ; V = 3*5 gr. Av. KVDOL • II • D • 
G • RO • — I • S • A • GE • HV • B • R ■ V perlovci : Korunovaný na tróne 
sediaci kráT. Na spodku v štítku rakúska stuha. Rev. S » LADISLAVS 
* — * REX » 1579 * Korunovaný stojaci kráf Ladislav s halapartňou 
v pravici ; po bokoch K— B. 

107. a) Dukát z r. 1605 zlatou obrúčkou obrúbený s uškom na 
vrchu. Pr. = 2*4 cm. V. = 4'35 gr. Kolopis a sediaca Matka Božia s Je- 
žiškom na pravej ruke. Na spodku rakúska stuha v štítku. Rev. Kolopis 
a !ív. Ladislaus s halapartňou. Na bokoch : K— B. Kúpený za 20 kor. 

108. Tvrdý toliar z r. 1592. Pr. =40 cm. ¥ = 2850 gr. Av. Vo 

') l\gn, ** OToa^né mince dal do opatery MBS. Ig. Radlinský. 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 186 — 



vrúbkovaných páskach : RVDOL • II • — D • G • RO • IM • S • AV • GER • 
HVN. — BO • REX + V prostriedku na ľavo obrátené, okolo hrdla špa- 
nielsky golier majúce popi-sie. Na bokoch medzi kolopisom na pravo 
uhorsky štítik, na ľavo Matka Božia. — Rev. V podobných páskach: 
ARCHÍ • DVX • AVS. DVX • BVRG • MAR • MORA • 1592. + V prostriedku 
korunovaný dvojhlavý orol s ríšskymi odznakmi. Po bokoch : K — B. Kú- 
pený za 7 kor. 

110. 111. Denár z r. 1583. 1584. 

112. 113. Denár z r. 1589. 1590. 

114. Denár z r. 1592. 

Krár Matlaš II. 1608— 1619. 

115. Tvrdý toliar z r. 1610. Pr. = 4cm. V = 28*20 gr. Av. V per- 
lovcach kolopis : MATHI • II • D • G • REX 2 C DESIG • IN • REGEM • BO. 
Korunované a rádom zlatého rúna ozdobené královo poprsie. Nad hlavou 
Matka Božia s Ježiškom. Rev. ARCHID • AVS • DVX • BVR • — MAR* 
MO • CO • TYR • 1010. Korunovaný štvordielny štít s malým štítkom 
v prostriedku, do okola rád zlatého rúna, po bokoch: K — B. Kúpený. 

116. Denár z r. 1610. Dar. Mat. Gallo. 

117. Denár z r. 1612. Dar. L. Semian. 

118. Denár z r. 1613. Dar. A. Kmet. 

Ferdinand II. 1619—1637. 

119. Tvrdý toliar z r. 1622. P. = 45 cm. V = 2820 gr. Av. V per- 
lovci : FERDINAND II — D • G * RO • S • AVG • GER • HVNG — BOH ' 
REX • Vavrínovým vencom hlavu ozdobenú majúce na lavo obrátené 
poprsie so španielskym golierom a rádom zlatého rúna okolo hrdla. 
Medzi kolopisom na pravo malý uhorský štít, na Ťavo Matka Božia 
s Ježiškom. Rev. Tiež v perlovci: ARCHIDVX • AVS • DVX • B\Tl * 
MAR • MOR • CO • TYR • 1622. Otvorenou korunou korunovaný dvojhlavý 
orol, na prsiach korunovaný 4 dielny štít majúci s malým rakúskym 
štítkom v prostriedku a ozdobený rádom zlatého rúna. V driapach meí 
a žezlo. Na bokoch: K — B. 

120. Denár z r. 1622 bez kolopisu. Av. Uhorský erb; na vrchu 
K— B. Po bokoch štítu 1(5—22. Rev. Na polmesiaci sediaca Matka Božia, 
v pravej ruke kríž a na Ťavej Ježiška držiac. 

121. Denár z r. 1623. 

122. 123. Denáre z r. 1634. Dva kusy. Dar. T. Látal. 
124. 125. Denáre z r. 1636. Dva kusy. Dar. T. Látal. 

12(). 127. Denáre s porúchanými krajami, všetkých (5 nájdených na 
roll pri Hričove. Dar. T. Látal, 



Digitized by 



Google i 



— 187 — 
Gabriel Bethlen. 1620—1622. 

128. 129. Tvrdý toliar z r. 1621; Pr. =: 45 eni. V = 280 gr. 
Av. V perlovcach : GABRIEL — D • G • EL • HVNGARI^ • DAL • CR • — 
SCL • REX • Na Ťavo obrátené, hlavu obnaženú majúce a žezlo v pravici 
držiace, obrnené poprsie. Rev. V perlovcach : TRANS • PRINCEPS • ET • 
SICULOR • COM • 1621. Korunovaný štvordielny štít s malým štítkom 
v prostriedku. Po bokoch K — B. Zriedkavý. Dva kusy. Jeden daroval 
A. Kmet a druhý Fr. Kretz, nájdený v Dôrfli na Morave. 

130. Strieborný peniaz z r. 1625. Av. GABR • D • G * R ' IMP • — 
TRANS • PRINC • Korunovaný dvojdielny štít s okrúhlym štítkom v pro- 
striedku. Rev. PAB • R • HVNG • DN • S . Sr COM • AT • DVX • 1625. 

V aureole Matka Božia. 

131. Tiež strieb. peniaz z r. 1626. Pr. = 25 mm. Dar. K. A. 
Medvecký. 

132. Denár s nečitateľným letopočtom. N — B. 

Ferdinand III. 1637—1657. 

133. Tvrdý toliar z r. 1644. Pr. = 45 cm. V = 28*25 gi\ V dvo- 
jitom perlovci : FERDINAND — III • D • G • RO • I • S • A • GER — H V • 
BOH • REX. Vavrínom ozdobenú hlavu majúce na Ťavo Madiace poprsie. 
Rev. V podobnom perlovci: ARCHIDVX • AVS • DVX • BVR • MAR- 
MOR • CO • TY. 1644. Korunovaný dvojhlavý orol v štítku českého Iva 
a uhorské stuhy majúci. Po bokoch K— B. Dar. Ján Slivka z B. By- 
strice. 

134. Tiež toliar z r. 16.. 

135. Denár z r. 1 • 6 • 3 • 7. ' 

136. Denár z r. 1638. Nájdený na roli v Ilričove. Dar. T. Látal. 

137. Denár z r/ 1641. Dar. Mich. Bodický. 

138. Denár z r. 1642. Dar. Sam. Velebný z Pukanca. 

139. Denár z r. 1650. Dar. Joz. Kohút z D. Kubína. 

Leopold I. 1657-1705. 

140. Kremnický dukát z r. 1703. Av. Po celom priestore peniaza 
stojaca, do kráTovského plášfa odetá, v rukách žezlo a ríšske jablko 
držiaca, korunovaná kráfova postava. Po bokoch K — B. V perlovcach 
titulný kolopis. Rev. AR • AV • DV • BV • M • — MO • CO • TY • 1703. 

V prostriedku na Ťavom ramene Ježiška držiaca Matka Božia. Pod ňou 
k( unovaný uhorský štít. Dar. J. Kohút z D. Kubína. 

141. Poltoliar z r. 1697. Pr. = 3-30 mm. V = 1450 gr. A v. Titulný 
k( )pis. Na bokoch medzi kolopisom uhorský štít a Matka Božia. V pro- 
st edku hlavu ovenčenú majúce poprsie. Rev. Kolopis a letopočet. Kô- 
ru ovaný dvojhlavý orol, po bokoch K— B. Dar, A. Kmet, 



Digitized by 



Googlí 



— 188 — 

142. Štvrttoliar z r. 1701. Pr. = 3-0 cm. V = 7-25 gr. Av. V pro- 
striedku vo štvorhraiie na lavo obrátené, hlavu vavrínom ozdobenú 
majúce poprsie. S jednej strany v uhle uhorský štít, s druhej Bohoro- 
dička, na spodku V4- Titulný kolopis. Rev. Tiež vo átvorhrane ríšsky 
orol na prsiach so štvordielnym štítom. V bočných uhloch K — B. Kolopis. 
Po krajoch dvojitý perlovec. * 

143. Strieb. iry-JcrajdarniJc z r. 16(53. K— B. 

144. Tiež lô-krajciarniJc z r. 1664. Dva kusy, jeden dar. A. Kmeí 
a druhý KÍ. Čermák s Čáslavy. 

145. Tiež lO'krajciarniJc z r. 1665. K — B. Dobre zachovaný. Dar. 
Jankola. 

146. Tiež taký z r. 1666. Dar. Friedemann. 

147. Tiež taký z r. 1671. Dar. A. Hanzlík. 

148. Tiež taký z r. 1674. Dar. Francisci z Mošoviec. 

149. Tiež lO'krajciarnik z r. 1674, ale iného druhu. Pod Matkou 
Božou jednoduchý uhorský štítik. Dar. Jucker. 

150. Tiež 15'krajciarnik z r. 1679 s + nad letopočtom. 

151. Kremnický lo-krajciarnik z r. 1680. Dar. A. Kmet, 

152. Novo-baňský lô-krajciarnik z r. 1682. Rev. S • DtfMACVLATA • 
V • MA • — MAT • DEI -PAT • HV • 1682. Pod obrazom Bohorodičky 
uhorský štít. Dar. E. Fiala. 

153. 15'krajciarnik z r. 1685. K— B. (Kúpený od S. Tesáka.) 

154. Tiež taký z r. 1686. Dar. A. Kmet. 

155. 156. Tiež taký z r. 1688 a 1689. Dar. J. Vansa. 

157. Tiež taký z r. 1690. Na Rev. pod obrazom Matky Božej uhorský 
štít, po bokoch K— B. Dar. J. Jurenka. 

158. Kremnický 15'krajciarnik z r. 1693. Na vrchu presekuutý. 
Dar. A. Kmet. 

159. Tiež 15'krajciarnik z r. 1696. 

160. Tiež taký z r. 1696, ale na Rev. po bokoch Matkv Božej: 
C— H. 

161. 162. Strieborný Vl-krajciarnik z r. 1676. Av REX * 

Rev. Kolopis a Bohorodička. Na spodku tri štítky. Dar. farár Jankola 
dva kusy. 

163. Strieborný trikrajciarnik (groš) z r. 1661. K— B. Dobre zacho- 
vaný. Dar. A. Kmet 

164. Tiež taký z r. 1663. Prevŕtaný. Dar. J. Škodáček. 

165. 1()6. Tiež taký z r. 1665. Dva kusy. 

167. Tiež taký z r. 1667. Dar. K. Nečesálek. 

168. Tiež taký z r. 1674. Dar. T. Látal. 
1(59. Tiež taký z r. 1675. Kúpený. 

1 7 '. T,;.. ' ako predošlý z r. 1685. Dar. Maro. 

1:1. T;: c ^r ;: r. 1695 (novo-baňský). Av. Titulný kolopis. Oven- 



Digitized by 



Gpoglí 






— 189 — 

iené poprsie. Rev. S * IMAC • VIR • M ' — MAT • D • P • HV • KJ— 95. Na 
pobnesťačku celá postava Matky Božej s Ježiškom iia pravej ruke. Na 
spodku štít. Po bokoch N- -B a P— O. Dar. Jankola. 

172. Tiež groš z r. l()í)7. Na liev. po bokoch Matky Božííj ť— M. 

173. Tiež groš z r. 1698. N— B. 

174. Tiež taký z r. 1099. Na Av. pod poprsím CB. Na Rev. po 1)0- 
koch Matky Božej N— B. Dar. Joz. Kohút z D. Kubína. 

175. Tiež groš z r. 1699. C— H. Dar. L. Semian. 

176. Strieborný krajciar z r. 1099. Av. Titulný kolopis a na Tav > 
obrátené poprsie. Rev. PATRÓNA HVNGARIíE. Obraz Bohorodičky, ]n 
bokoch C— H. Na spodku uhorský štít. Dar. A. Kmef. 

177. Kremnický duarius z r. 1695. 

178. 179. Duarius z r. 1700. Dva kusy. 

180. ĽeŤMr z r. 1670, s rozdeleným letopočtom. Dar. J. KchU 
z D. Kubína. 

ISl. Denár z r. 1686. 

182. Denár z r. 1697. Dar. A. Kmef. 

Knieža Franc Rákóczy. 1704—1707. 

*183. Medený desaíkrajciarnik z r. 1706. Na Av. na pravoj slľiiu.^ 
štítu bifag (contre-marque), na ľavej M. 

184. Tiež desaCkrajciarnik z r. 1706, pod 17 biľaí?. 

*185. Medený dvadsatkrajciarnik, bez radenia biľagu na Av. simii." 
a bez hviezdičiek na Rev. 

Krár Jozef I. 1705—1711. 

186. Strieb. tri krajciare s obšúchaným letopočtom. 

187. Tiež tri krajciare z r. 1706. 

188. Tiež z r. 1711, na spodku prevŕtaný. 

189. Poltúra z r. 1711, dar. Fr. Osvald.^ 

Krár Karol VI. 1711—1740. 

190. Tvrdý toliar z r. 1728. Av. Titulný kolopis a poprsia H; v. 
Kolopis a korunovaný, dvojhlavý orol, na prsiach štvordielny ští ( iiiojťui, 
v prostriedku s malým uhorským štítkom. Po bokoch K— B. Na okľMJkii: 
(OXSTANTER — CONTINET — ORBEM. 

191. Strieb. SO-krajciarnik z r. 1740. Av. Titulný kolopis a i)()pisi(». 
Rev. PATRÓNA • REGNI (30) HVNGARI^ • 1740. Po celom pi i( ston* 
na polmesiaci stojaci obraz Panny Márie s Ježiškom a ríšskym jiil.llíom 
v pravej a žezlom v lavej ruke. 

192. Poltura z r. 1720. Dar. L. Semian. 
*193. Poltura z r. 1730. 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 190 — 

194. Denár z r. 1733. Dar. V. ŽufTka, 

195. Denár z r. 1734. 

19G. Denár z nečitatelným letopočtom. 
197. Denár z r. 1740. 

KráTovna Maria Theresia. 1740—1780. 

*198. Strieborný pamätník z r. 1751 na návštevu Ich Veličenství 
v uhorských doloch : Av. Vo vrúbkovanej obrube : FRANC • IMP • A VG ' 
M • THERES • HVNG • REX. Tvárami proti sebe postavené korunované 
poprsia. (Panovník rímskou, cisárskou, kráTovna uhorskou korunou.) Rev. 
Tiež v takej obrube nápis: ADVENTVS— AVGVSTI— IN— FODINAS— 
HVNGARIAE— INFERIORIS— MDCCLI. Nakríž preložené dve kladivá. 

199. Tiež taký, vefmi dobre zachovaný. 

200. Strieb. pamätník z r. 1767. Pr. = 2 cm. V = 2 gr. Av. M . 
THERES • D • G • R • — IMP • HU • BO • REG. Hlavu závojom pokrytú 
majúce na lavo obrátené poprsie. Rev. V polkruhu: DEO CONSER- 
VATORI AUGUSTAE. Pri oltáre klačiaca osoba s kladivom v ruke; na 
spodku: OBREDDIT • PATR— MATR • 22 FVX.— 1767. 

201. Medený pa^nätnik (slabo postriebrený) na odvodnenie b. štiav- 
nických zlatých dolov z r. 1765. Pr. = 4*8 cm. Av. Dobre vypuklé, 
hlavu pod závojom majúce, na ľavo obrátené poprsie. Kolopis : M ' THE- 
RESIA • AVG • P • P • REM • METALL • CONSERVAT • ET AUGET. Pod 
poprsím nečitatelný rytcov podpis. Rev. Vyobrazenie okolia dolov. Na 
vrchu v polkruhu; AQVAE SUBTERRANEAE DOMITAE. Na spodku 
vo štyroch riadkoch: CUNICULO • AD • PED • TRICIES— MIL • ťC(X • 
SUB • MONT • SCHÉM • — A • MDCCLXV • EFFOSSO— I • A • B • AN • 
XVm. Kúpený. 

202. Novo-banský štvrf dukát z r. 1752. Pr. = 1*4 mm. V = 10 
PT. Av. M • THER • D • G • — R r GE • H * B • R. Hlavu diadémom ozdo- 
benú majúce poprsie. Rev. PAT • REGNI— HUNG. 1752. V prostrieílku 
Matka Božia s Ježiškom na pravej ruke. Od bokov N — B. Na spodku 
korunovaný uhorský štít. Dar. Ž. Pauliny-Tóth. 

202 a) Tvrdý toliar z r. 1742. Pr. = 4*0. Váha = 28-60 gr. Av. 
MA : THERESIA • — D : (i : REG : HUN : BO : Diademové na lavo obrá- 
tené poprsie. Rev. S: MARIA MATER DEI— PATRÓNA HUNG : 1743. 
Celý obraz Matky Božej na pol mesiaci s Ježiškom na Ťavej a so 
žezlom v pravej ruke. Pod nohami úhor. štít. Na bokoch K — B. Kú- 
pený od J. Tesáka za 3 Kor. 

202 b) Tiež taký z r. 1743 s uškom na vrchu, len na Av. M: TH 5- 
RES: — D:G: REG: HU: BO. Tiež kúpený od Joz. Tesáka za 3 K(r. 

203. Malý kriéliak z r. 1763. Pr. = 3-3 mm. V = 14-50 gr. ^\\ 
Titulný kolopis. Dve nakríž preložené žezlá, v uhloch pomedzi ramená 
po jednej korune. Rev. Kolopis a ríšsky orol. 



Digitized by 



Googlí 



r 



- 191 - 



204. PoUoliar z r. 1742. Pr. = 3-5 mm. V zz 1450 gr. Av. Vo 
vrúbkovanej obrube titulný kolopia. Diademové poprsie. Rev. V podobnej 
obrube: S: MARIA MATER DEl— PATRÓNA HUNG: 1742. Stojacia 
ilatka Božia s Ježiškom na Ťavej ruke. Na spodku štít s uhors. znakmi. 
Po bokoch K— B. Na okrajku: lUSTITIA etc. 

204 a) Kremnický toliar z r. 1742. Pr. = 410 mm. ¥==2860 gr. 
Av. MA • THERESIA.— D : G : REG : HUN : BO : V prostriedku diadémov^, 
na lavo obrátené poprsie. Rev. S : MARIA MATER DEI — PATRÓNA 
HľNG: 1742. Na polmesiaci stojaci obraz Matky Božej s Ježiškom na 
lavej ruke a žezlo v pravej ruke. Celý obraz v gloriole a hlavy v aure- 
ole. Na bokoch K — B a na spodku korunovaný malý štít s uhorskými 
stuhami a dvojitým krížom. Na okrajku: lUSTITIA ET CLEMENTIA. 
Kúpený za 3 Kor. 

204 b) Tiež taký z r. 1743 s uškom na vrchu, ale druhého razenia. 
Av. M: THERES: — D:G:REG:HU:BO. Diademové poprsie. Ostatné 
všetko tak, ako na predošlom. Kúpený za 3 Kor. 

205. Toliar z r. 1780, na rev. m. zn. I • C — F * A majúci. 

206. 206 a) Strieb. dvadsiatnik z r. 1765. Dva kusy. Jeden z nich 
(lar. A. Kmef. 

207. Tiež dvadsiatnik z r. 1779. B. M. zn. S • K— P • D. V = 670 gr. 

208. Strieb. 17-krajciarnik z r. 1765. Av. Titulný kolopis. Diade- 
mové poprsie. Rev. Bohorodička, po bokoch K — B; na spodku XVII. 

209. 210. Strieb. lo-krajciarnik z r. 1743, prevŕtaný na vrchu. Av. 
Kolopis a poprsie. Rev. PATRÓNA • REG — HUNG A : 1743. Matka 
Božia s Ježiškom na pravom ramene. Na spodku XV. Na vrchu po bo- 
koch obrazu K — B. Dva kusy; jeden dar. A. Kmef. 

211. lô-krajciarnik z r. 1744, prevŕtaný na vrchu. Dar. A. Kmet. 

212. Tiež taký z r. 1748. Rev. PATRÓNA REGNI— IlUNGARIiE. 
1748. A. Kmef. 

213. Strieb. päták z r. 1765, trochu ošúchaný. 

214. Tiež päták z r. 1775. Na Av. pod poprsím SF. 

215. Strieb. S-krajciarnik (groš) z r. 1758. Av. Kolopis a poprsie. 
Rev. PATRÓNA REGNI— HVNGARIíE. 1758. Pod obrazom Panny Márie 
K— B, na spodku v rámci 3. Dar. farár Jankola. 

216. Tiež taký z r. 1766. Rev. M. zn. EVM— D. 

217. Strieb. poltúra z r. 1758. 

218. Denár z r. 1752, Av. v kolopise HV. 

219. Denár z r. 1752. Av. v kolopise HVNG. Ježiško na Ťavom 
rai .ene. Dar. Fr. Medzihradský. 

220. Denár z r. 1757. Dar. Sam. Velebný. 

221. Denár z r. 1758, K— B. Rev. HVNG. Dar. A. Kmef. 

222. Pozlátená polpoltúra z r. 1767. 

223. Medený krajciar z r. 1760. M. zn. P. 



Digitized by 



Googlí 






— 192 



Krár Franc I. 1740—65. 

224. Strieb. pamätník z príležitosti návštevy panujúceho páru uhor- 
ských baní z r. 1751 s uškom na vrchu. Pr. = 2'1 mm. V= 2*50 gr. 
Av. FRANC • IMP • AVG • M • THERES • HUNG • REX. V prostriedku 
proti sebe obrátené korunované panovníkov poprsia. Rev. ADVENTVS— 
AVGVSTI— IN FODINAS— HUNGARIAE— INFERIORIS— MDCCLI. ^ 
Dar. A. Kmet. 

225. Cínový pamätník na zabezpečenia Dacie z r. 1762. Av. FRAN- 
CISCUS AVG • M • THERESIA AVG. Dve popri sebe postavené poprsia, 
na spodku P • KEISERSWERTH F. Rev. Na sedmohradský herb opretá, 
polosediaca ženská postava. Za ňou strom, na ktorom z driapou blesky 
sálajúci orol sedí ; na boku stroma visí štít, meč a helm. V úzadí vrchy 
s piatimi baštami. Na spodku: I • D • F— SECVRITAS DACIAE- 
MDCCLXII. 

226. Strieborný sedmák z r. 1762. Av. Titulný kolopis. Na Ťavo 
obrátené poprsie. Rev. IN TE DOMINE— SPERAVI. 1762. Korunovaný 
dvojhlavý orol so štítom na prsiach. Na spodku VIL Po bokoch K— B. 
Dar. KÍ. Čermák. 

227. Tiež taký z r. 1764. Dar. Fr. Markovič. 

228. Medený krajciar z r. 1761. M. zn. G. 

Kráľ Jozef II. 1780—90. 

229 Tvrdý toliar z r. 1783. Pr. = 4*0 cm. V = 28-0 gr. V perlovci 
titulný kolopis (. . . DUX Brabantiaí et Lotharingiae.) V prostriedku so 
SV. štefanským rádom ozdobený a korunovaný dvojdielny štít. Korunu 
držia dvaja aiyeli. Na spodku vavrínová a palmová ratolesť. Rev. S • 
MARIA MATER DEI— PATRÓNA HUNG. 1783. X V prostriedku 
v oblakoch sediaca Matka Božia s Ježiškom na Ťavom ramene. Pod ňou 
v rámci B. Na okrajku: VIRTUTE ET EXEMPLO. Krásne zachovaný. 

230. Malý toliar z r. 1782. Taký, ako predošlý, len menší. M. zn. 
B. Dar. Jos. Capko. 

231. Toliar kriéliak z r. 1789. M. Kúpený za 2 kor. 

232. Malý križliak z r. 1789. B. Kúpený. 

233. Strieb. dvadsiatnik z r. 1770. B. 

234. Dvadsiatnik z r. 1785. Av. Prílepky k upotrebeniu na brošňu. 

235. Dvadsiatnik z r. 1788. C. Dar. J. Jariabka, horár. ^ 

236. Strieb. groš z r. 1788, m. zn. B. 

Krá! Leopold II. 1790—1792. 

237. 238. Strieb. korunovačný pamätník (jeton) z r. 1790. Av. Pod 
korunou sedemriadkový nápis : LEOPOLDVS • II • — D • G • ROM • IMP • 
SA— (JER • HVN • BOH • REX • — ARCHID • AVSTRIAE • — ('OKO- 



Digitized by 



Googlí 



r 



- 193 — 



XATUS • — POSONU. XV. NOV. — MDCCXC. Rev. V polkruhu: PIE- 
TATE ET CONCORDIA. V prostriedku korunovaný, na zadné nohy 
vztýčený, v pravej dlahe dvojitý kríž, Ťavou rakúsky štít držiaci dvoj- 
ehvostý lev. Dva kusy. Jeden z nich daroval J. Kohút z D. Kubína. 

KráT Franc (II). 1792—1835. 

239. Strieb. korunovačný pamätník z r. 1830. Av. FRANC T ET 
PER EVM • FERD • V. V prostriedku z polovice kryjúce sa poprsie Franc 
Ferdinanda. Rev. Pod korunou: CORON • POSON — DIE XX Vín SEPT 
-MDCCCXXX. 

240. Velký kriéliak z r. 1797. M. zn. F. 

241. Malý križliak z r. 1779. B. Na okrajku vavrínový veniec. 
Kúpený. 

242. Tvrdý toliar z r. 1824. M. zn. B pod poprsím. 

243. Poltdiar z r. 1825. M. zn. B. Dar. Ján Ursíny. 

244. 245. Strieb. dvadsiatnik z r. 1796. B. Dva kusy, jeden s dier- 
kou na spodku. 

246. Tiež dvadsiatnik z r. 1828. B pod poprsím. Kúpený. 

247. Tiež dvadsiatnik z r. 1835. B. Dar. Ad. Kállay. 

248. DesicUnik s nečitateľným letopočtom. 

249. Strieb. päták z r. 1821. B. 

250. Tiež päták s obšúchaným letopočtom a deravý na spodku. 

251. Strieb. sedmák z r. 1802. G s pošmiknutým razením. Dar. A. 
KmeC. 

252. Postriebrený 6-krajciarnik z r. 1800. Dar. A. Kme£. 

253. Strieb. groáík z r. 1796. B. 

254. Medený S-krajciarnik (šajnový) z r. 1800. M. zn. S. Z hro- 
madného nálezu na roli v Podhradí v Turci. 

Ferdinand V. 1835—1848. 

255. Strieb. korunovačný pamätníky dobre zachovaný. 

256. Strieb. zlatník z r. 1837. Av. Titulný kolopis a poprsie, pod 
ním B. Rev. S -MARIA MATER • DEJ —PATRÓNA • HVNG. 1837. 
Matka Božia s Ježiškom na lavom ramene. Kúpený za 2 kor. 

• 257. Strieb. dvadsiatnik z r. 1843. B. 

257. a) Strieb. dvadsiatnik z r. 1845. 

258. Strieb. dvadsiatnik z r. 1H48. Av. V • FERD • MAGY • H • T • 
( TSZ • KIRÁLYA ERD • N • FEJED. Na Ťavo obrátené poprsie, pod ním 
I , B. Rev. SZ . MARIA IST • ANNYA— MAGY • OR • VÉDÔJE. 1848. 
> prostriedku Matka Božia s Ježiškom. Na spodku 20. Dar. Mar. Kňazovič. 

259. Strieb. dvadsiatnik z r. 1848. A. Dar. J. Jariabka, horái-. 
2G0. 261. Strieb. desiatnik z r. 1844. B. Dva kusy. 

13 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 194 — 

262. Strieb. desiatnik z r. 1<S47. B. Dar. J. Ursíny z B. Štiavnice. 

263. Strieb. päták z r. 1839. A. 

264. Strieb. áestáU z r. 1849. B. Dva kusy. 

265. Poxikázka na 10 zl. v striebre (Utalvány Magyar orsz^ kôz- 
jôvedelmeire) v Budíne 1. marca 1849. 

266. Poukážka na 2 zl. v striebre (Utalvány magyar ország kfiz- 
juvedelmeire), v Budíne dňa 1. marca 1849. Na jednej strane madarsky, 
na druhej nemecký text. 

267. Poukájska na 6 strieborných krajciarov v Jelšave, 6. aug. 1849. 
(Jolsva városa pénztári utalványa 6 pengô krajczárra.) 

268. Poukážka na 1 kr. v striebre mesta Rim. Soboty od 25. aug. 
1849. (Utalvány egy pengfi krajczárra.) 

269. Poukáska na 5 strieb. krajciarov v Komárne 13. júla 1849. 
(5 pengô kr. álladalmi pénzjegyekért beváltható . . .) 

Krár Franc Jozef I. 1848— 

270. Velký cínový pamätník padlým hrdinom v Budíne r. 1849. 
Av. Na pravo obrátené poprsie mladistvého krála. Kolopis: FIíANZ 
JOZEPH I • KAISER VON OESTERREICH. Rev. V gotickom štýle po- 
stavený pomník so svojim hrdinom (Hentzi?). Kolopis: S* MAJ -DER 
KAISER — UEBERliEBEN — DEM ANDENKEN — DIE N AMEN— DES 
HEERES. Po bokoch: DEN GEFALLENEN— HELDEN— IN OFEN AM 
21 MAI1849. Naspodku ckobnými písmenami: SEIDAN— FEGIT. Dar. 
Andr. Kmef. 

271. Strieb. malý pamätník k sňatku Ich Veličenství z r. 1854, 
taký ako L kat. MSS. č.\s50, len na okrajku : EIN GULDEN— XXIV EINE 
F-WM. Dar. Banka „TATRA.- 

272 — 274. Postriebrený pamätník na otvorenie snemu r. 1865. Av. 
Budova parlamentu so zástavou a kolopis. Rev. ÉLJEN A HAZA * ES 
LEBE DAS VATERLANl). V prostriedku korunovaný uhorský štít. Na 
okrajku: EMLÉKPÉNZ UJ EZUSTBÔI.— DENKMCNZE AUS NEUSIL- 
BER. Dar. P. Križko a A. Kmet. Tri kusy. 

*275. Korunovačný pamätník z britanie na rok 1867 s uškora na 
vrchu. Av. VIRIBVS— UNITIS. Krá! na koni. Rev. Pod korunou 5-riad- 
kový nápis: KORONÄZÁSI EMLÉK— BUDÁN— JUNIUS— 1867. Vavrí- 
nový veniec. 

276. Medený korunovačný pamätník z r. 18()7. Av. A BUDAPEŠTI 
KORONÁZÁS 18(57 JUNIl^S 8^^ * V prostriedku koruna: Rev. ÉUEN 
A HAZA ÉS AZ ALKOTMÁNY. V prostriedku korunovaný uhorský §tít. 

277. Cínový korunovačný pamätník z r. 18()7. Av. A BUDAPEŠTI 
KORONÁZÁS EMLÉKECL 1867. Kráf na koni. Rev. Pod korunovaným 
baldachínom uhorský štít s nápisom: ÉLJEN A KIRÁLY— ÉUEN A 
IIAZA. Na spotlku medzi vavrínovými ratolestiami ríšske insígnie. 



Digitized by 



Googlí 



— 195 — 

21X. Olovený korunovačný pamäfník. Av. Krtíl na koni a kolopis. 
Rev. Korunovaný uhorský štít. ÉLJEN A HAZA. 

278. a) Mosadzný pamaff)lk z r. 1887 k návšteve Jeho Veličenstva 
v Uhorsku a Sodmohradsku. Av. FRANZ — JOSEF I. Kráľovo na Ťavo 
obrátené poprsie. Rev. ZVR ERINNERVNG AN DIE ANWESENHEIT— 
Sl^ MAJESTÁT— DES KÔNIGS— FRANZ JOSEF L — IN— UNGARN 
UXD SIEBENBCRGEN— SEPTEMBER 1887. 

27í). Spiežový 2>aiwähHÍ s uškoni na vrchu k žo-ročnému jubileumu 
korunácie r. 1892. Av. Pod korunou kráfovo a královnej na lavo obrá- 
tené poprsie. Kolopis: I FERENCZ JÓZSEF— ÉS ERZSÉBET. 1892. 
Na spodku : MAGY. EGYES. Mf V. Rev. Vo vavrínovom venci 8-riad-. 
kovy nápis: FERENCZ JÓZSEF— MAGYARORSZÄG—APOSTOLI Kí- 
RÁLYA— ÉS ERZSÉBET KIRÄLYNÔJE— 25 ÉVI KORONÁZÁSI— 
EMLÉKÉRE— 18(57. 1892. 

280. Spiežový pamätník s uškom na vrchu z príležitosti vojensk. 
manevrov v Bal. ĎarmotAch r. 1894. Av. Panovníkovo poprsie. FRANZ — 
JOSEF I. Rev. Na jedenástich riadkoch : EMLÉK— Ô FELSÉGE JELEN- 
LÉTÉBEN— B. GYARMATON— 1894 ÉVI SZEPT HAVÁBAN MEG- 
TARTOTT— NAGY ÔSZI HADGYAKORLATOKRA. — . — ZVR ERIN- 
ÍÍERVNG AN DIE GROSSEN— HERBST— MANÔVER— UNTER DER 
ANWESENHEIT— S-' MAJESTÁT DES KONIGS— IM SEPTEMBER 
1894. - B. GYARMAT. 

281. 282. Strieborný niiUen/irny pamätník z r. 1890. Av. V per- 
lovci: AZ EZER ÉVES MAGYARORSZÁG EMLÉKÉRE 1896. — 1 KO- 
RÓNA. — Korunované na lavo obrátené královo poprsie. Na spodku 
K. B. Rev. V perlovci obraz: Arpád na koni, ktorého za uzdu vedie 
bohyňa víťazstva s palmovou ratolesfou v ruke; za ním traja vojinovia. 
Dva kusy, ktoré darovali A. Sokolík a (lust. Tomala. 

*283! Tiež taký. 

284. Spiežový millendrny pamäiyiík s uškom na vrchu z r. 1890. 
Av. Kráľovo poprsie. Kolopis: I FERENGZ— JÓZSEF. Na spodku 189(). 
Rev. Arpád na koni. Kolopis: ÁRPÁD— 890. 

285. "iAo^Amý pamäinik z r. 189(5 s uSkom. A v. FERENCZ— JÓZSEF. 
V kráľovskom plášti hlavu korunovanú majúce, na ľavo obrátené po- 
prsie. Rev. Sediaca ženská drží ovenčenú dosku s rokom 896 — 1890 
v rukách; pri nej s pravá mládenecká postava s rohom šťastia v ruke; 
za jeho chrbtom vo dvoch riadkoch : MILLENIUMI — EMLÉK. Na ľavo 
kráľovské insígnie. 

280. Spiežový pamätník z r. 1890 s uškom. Av. Vo dvoch riadkoch 
kolopis: I FERENCZ JÓZSEF A— LEíiALKOTMÄNYOSABB— 1890— 
KIRÁLY. Korunované, plástom odeté kráľovo poprsie. Rev. ÁRPÁD A — 
HONALAPÍTÓ. 890. Arpáda s vytaseným mečom v ruke, vezéri dvíhajú 
na štíte. Na spodku: MARKOVITS • BPEST. 

13* 



Digitized by 



Googlí 



— 196 — 

287. Pamätník z alumínia k manévrom pri Tate r. 1897. Av. FRANZ 
JOSEPH I • — WILHEI.M U. Poprsia oboch panovníkov. Rev. Trojriad- 
kovy kolopis : ERINNER AD- KAISERMANÔV • I • TOTIS • — EMLÉK 
A TATA KIRÁLYI— HADGYAKORLATOKRA • — 1897. Šík vojska. 

288. Tiež taký, na vrchu prevŕtaný. 

289. Tiež taký, dobre zachovaný. Dar. Uram ml. 

290. 291. Spiežový jubilárny pamätník z r. 1898 k 50-ročnej pa- 
miatke uhorskej revolúcie s uškom. Av. SZABADSÄGHARCZUNK DICSÓ 
EMLÉKÉRE— 1848— 1898. V prostriedku nad dubovými ratolestiauii 
ozdobenej zástave : SZABADSÄG— TESTVÉRISÉG— EGYENLÔSÉí;. 
Rev. ISTENÉRT, KIRÄLYÉRT, HAZAÉRT. V oblakoch na bige uhá- 
ňajúca Victoria. Dva kusy. Jeden z nich dar. J. Yansa. 

292. Bronzový pamätník z r. 1898 k 50-ročnérau panovaniu Jeho 
Veličenstva. Latinský titulný kolopis a vypuklé poprsie. Rev. Vo venci 
tabuľa 8 písmom: SIGNVM— MEMORIAE. Na vrchu: MDCCCXLVUI- 
MDCCCVIU. Dar. G. Tomala. 

293. Mosadzný oválny pamätník s uákom k 50-roénému panovaniu. 
Av. Poprsie a FRANCISCVS JOSPHVS I • IMP. REX. Rev. V dubových 
ratolestiach: 1848— VIRIBVS—VNITIS— 1898. Dar. Uram ml. 

294. Stríeb. oválny pamätník na zavraždenie kráTovny Alžbety 
z r. 1898. Av. Vypuklé, korunované, na pravo obrátené poprsie královny, 
collier okolo hrdla. Kolopis: EGY NEMZETj BORÚLT— ÉRTED 
GYÄSZBA— ERZSÉBET. Rev. V dubovom a vavrínovom venci: GENF— 
SZEPT. 10—1898. Na spodku F. Kúpený za (i kor. 

295. Malý mosadzný medaUton len Av. majúci : FRANZ JOS ' I * 
KAIS • Y • ÔSTERR • KÓN • V • BOHM . ETC • APOST • KÔN • V • VN- 
GARN. Na Ťavo obrátené kráľovo poprsie. Na vrchu dierka. 

296. Kremnický dukát s anjelikami z r. 1869. Pr. = 2 cm.; V. = 
3*50 gr. Av. Korunovaná, kráľovským plástom odetá, stojacia panovní- 
kova postava, v rukách žezlo a ríšske jablko. V perlovci: FERENCZ 
J • — A • CSÄSZÁR. Na spodku K. B. Rev. Nad uhorským štítom dvaja 
anjeli držia korunu. Na spodku dve vavrínové ratolesti. V perlovci: 
MAGYAR ORSZAG— AP • KIRÄLYA. 1H69. Kúpený za 11 kor. 

297. Strieb. dvojzlatník z r. 1873. Pr. = 3-5 mm. V = 27'70 gr. 
Taký, ako štvrfzlatník, len väčší a na Rev. namiesto V4 ^L stojí 2 
FL. Dar. filiálka ^Tatry vo V. Bytči. 

298. Tiež dvojzlatník z r. 1889. 

299. Strieb. zlatník, z britanie padelaný z r. 1892. . 

300. 301. Strieb. '4 zlatník z r. 1860. B. Dva kusy. Jeden z ui h 
daroval A. Behúnek. 

302. 303. Strieb. dvadsiatnik z r. 1852. B. Dva kusy. 

304. Tiež dvadsiatnik z r. 1856. B. Dar. Št. Mišík, 

305. Dvadsiatnik z r. 1869. GYF, 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 197 — 



306. Desiatnik z r. 1853. B. 

307. Desiatnik z r. 1868. K. B. 

308. Desiatnik z r. 1874. K. B. 

309. Päták z r. 1858. B. 

*310. Medený dvakrajciarnik z r. 1851. B. 

311. Medený krajäar z r. 1868. K. B. S anjelikanii. 

312. Tiež krajciar z r. 1872. K. B. S anjelikami. 

313. Tiež krajciar z r. 1892. K. B. 

314. Medený poUcrajciar z r, 1882. K. B. 

315. Olovený 20-haliemik z r. 1893 (falsum), s obsahom, ako čís. 
911. L katal. 

316. Medené 2 haliere z r. 1894. 

II. Sedmohradsko. 

Krištof Báthory. 1576—1581. 

317. Jednostranný polný toliar (Feld-Thaler) z r. 1580. Pr. = 4*3 
mm. V. = 28*60 gr. V prostriedku vyrazený bilag s báthorovským címe- 
roni : v štítku tri vlCie zuby, nad ním na tabuľke 1580 a na vrchu medzi 
dvoma hlavičkami : G : B : D : S : Kúpený za 36 kor. 

Žígmond Báthory. 1581-1598. 

318. Toliar z r. 1594. Pr. = 4 cm. V. = 2890. Av. SIGISMVNDVS— 
BATHORI. Na lavo obrátené poprsie až po pás v brnení, v pravej ruke 
na spôsob budzogáňa žezlo. Pred poprsím krížik s trimi body. Rev. 
PRINCEPS * TRANSSYLVJÍLE (Tak!) * 1594 * Dvoma Tudskýma po- 
stavami držaný, oválny, kniežacou korunou pokrytý štít. V štíte tri zuby 
(vlôie). Dar. A. Kmet. 

Štefan Bocskay. 1604—1607. 

*319— 322. Strieb. groš z r. 1605, 1606 dva kusy a 1607. Kúpený. 

323. Tiež taký s nečitateľným letopočtom. 

Gabriel Báthory. 1608—1613. 

324. Dukát, Pr. = 'i-2mm. V. = 3-50 gr. Av. Kolopis a na lavo 
obrátené hlavu nepokrytú majúce poprsie po pás. Po bokoch C — V. Rev. 
Kolopis a v perlovci jaštericou objatý báthorovský címer. Kúpený za 
2 kor. 

324 a) Strieb. groš z r. 1610. Av. GABRIEL • D • (i ' PRIN • TRAN • 
E . V prostriedku na ľavo obrátené poprsie. Rev. Na vrchu medzi ru- 
ž ami III, dalej rodinný štít, po bokoch 16 — 10; nasleduje štvomadkový 
n pis: GROS • ARG — TRIP • REGNI—TRANSYL— VANI. Dar. A. Bq^ 
h lek; nájdený v múranej ohrade v Lančári, 



Digitized by 



Googlí 



— 198 — 

325. Tiež taký z r. U>11. Rev. poslecbiý riadok: VANI^. 

326. Strieb groš z r. 1612. Tr. =z 22 cm. V. = 1*3 gi\ Av. Knie- 
žacia koruna, po jej bokoch 16 — 12. Pod korunou trojriadkový nápis: 
G AB • BATHO • — D • G • PRIN • — TRAN . Rev. Kolopis : GROSSVS REGM 
TRANSYL. Nekorunovaná orlica s rozpiatyma krýdlami, na prsiach 
Báthorovský címer majúca. Po bokoch N — B. Dar. K. Babylon. 

327. Tiež taký z r. 1611. 

Gabriel Bethlen. 1613-29. 

328. Novobanský totiar z r. 1627. Pr. = 4*5 cm. V. = 27*5 gr. Av. Vo 
dvoch perlovcach kolopis : G AB • D • G • SA • RO • IM : — ET • TRAN • PRIN : * 
V prostriedku na lavo obrátené, s dlhou bradou a hlavu krátko strihanú 
majúce poprsie. Rev. V podobných perlovcach : PAR • REG • HVN • DOM • 
SIC • CO • CO • OP • R AT • DVX. 1627. Korunovaný štvordielny štít s ro- 
dinným štítkom v prostriedku. Po bokoch N — B. 

329. Tiež novobanský toliar z r. 1629. Kolopis, ako na predešlom. 
Na lavo obrátené poprsie po pás. Na hlave s perom kalpak, v pravej 
ruke žezlo. Rev. Kolopis a korunovaný velmi ozdobný štvordielny štít 
8 oválnym štítkom v prostriedku. Po bokoch N — B. Vermi dobre zacho- 
vaný. Dar. A. Kmet. 

330. Strieb. groš z r. 1619. Pr. = 2*0 mm. V. =085 gr. Po stranách 
kniežacej koruny 16—19. Pod korunou : GABRIEL — D • G • PRIN • — 
TRAN. Rev. Kolopis: GROSSVS REGNI TRANSYLVANI^l^:. V ozdobnom 
rámci a vodorovnom smere na dvoje rozdelený štít so sedmohradskými 
a bethlenovskými znakmi. Prebitý. 

331. Tiež groš z r. 1623. Av. GAB • D • G • S • R • T ET • TR • P • R ' 
HV • D • Sr CO • OP • RAD. V ozdobnom štíte rodinný a sedmohradský 
erb. Rev. Pod korunou: GROSSVS • RE—GNITRAN— S YL. Po bokoch 
koruny letopočet. 

Georg Rákóczy I. 1631—1648. 

332. Novobanský toliar z r. 1650. Av. V i)erlovcach: GEORG: 
RAKO— D : (f : P • TRAN, Obrnené poprsie po pás, na hlave kalpak, 
v pravej ruke žezlo. Rev. PAR • REG • HVN : DOM : ET • SIC • COM : 1650. 
Korunovaný štít s rodinným a zemským címerom. Po bokoch N — B. 
Dar. A. Kmet. 

Michael Apafl. 1661—1690. 

333. Toliar z r. 1663. Av. MICHA • APAFI — D • G • PR ' TR • Obmene 
na hlave kalpak a v pravej ruke žezlo majúce poprsie po pjis. Rev. 
PAR • REG • HVN —DE* SI(\' CO • 1663. Korunovaný ozdobný štít 
s apafovskými a zemskými znakmi. Na spodku v rámci dva na kríž pre- 
ložené meče. 



Digitized by 



Googlí 



r 



199 — 



334. Tiež taký toliar z r. 1684. Kolopis úplnejšie vypísaný a ne- 
pretržený. Rev. Kolopis plnší a na spodku v rámci A • I • (Alba Júlia.) 

Jozef L 1705—1711. 

' 335. Strieb. poUura z r. 1705. Av. lOSEPHUS • D • G • R • I • S • A • 
G • H • B • REX • Na lavo obrátené poprsie. Rev. Korunovaný, kolmo na 
dvoje rozdelený štít. V prvšom rozkrýdlená orlira a nad ňou slnce; 
v druhom, pod polmesiacom, sedem hradov. Nápis P()LT^'RA, naspodku 
z krížikov sostavený štít. S pravého boku F; lavý je ošúchaný. Daroval 
A. Kmet. 

III. Slavonia. 

Imrich. 1192—1204. 

335. a. Denár. Vo vrúbkovanom kruhu na podstavci dvojitý kríž; 
z vrchných uhlov spodných ramien vyčnievajú lalie. Na spodku tvárami 
proti sebe postavené dve korunované hlavičky, nad nimi h — R (Hen- 
ricus — ^rex); na vrchu s jednej strany hviezda, s druhej hore obrátený 
polmesiac s bodom. Rev. MONETA ĎVCIS P SCLAVONIA. V porlovci 
medzi dvoma hviezdami kuna. Kúpený za 2 koruny. 

Bela IV. 1235—1270. 
335. b. fínnír s dierkou na kraji. Dar. A. Kmeť. 

lY. Mince uhorských miest. 

Arad. 

3HG. Aluminiový pamätník k III. valnému shromaždeniu uhorských 
hasičov v Arade r. 1870, s maďarským kolopisom. 

Banské mestá pod Leopoldom I 

337. Medená náhradná minca z r. 1G9G. Av. Pod korunou veľké 
latinské L s I pri boku, s oboch strán po jednej ružici. Rev. Pod pal- 
movými ratolesťami dve nakríž preložené kladivá. Po bokoch po jednej 
nižici. Na spodku 1G90. 

Budapešf. 

338. Mosadzný pamätník krajinskej výstavy z r. 1890: (Carihrad 
v Budapešti s uškom. Av. V úzadí budovy Carihradu, tancujúca odaliska. 
Rev. KONSTANTINÁPOLY + BUDAPÉSTEN + V prostriedku pol- 
mesiac a hviezda. 

339. Jednostranná medená známka (ciaška) na priechod cez reta- 
zový most, s dierkou v prostriedku. BUDABESTI LANCHID. 

340. Jednostranná mosadzná známka (čiapka) na priechod cez tunel, 
s dierkou v prostriedku. BUDAPEŠTI + ALAGÚT + 



Digitized by 



Googlí 



— 200 -. 

BaAská Bystrica. 

341. Bronzový památnik na shromaždenie uhorských lekárov a prí- 
rodospytcov z r. 1842. Pr. = 45 mm. Av. A— MAGYAR ORVOSOK- 
ÉS— TERMÉSZETVIZSGÄLÓKNAK— BESZTERCZE— BANYA.— AlG. 
IV. MDCCCXLII. Veniec z vavrínových a dubových ratolestí. Rev. V pol- 
kruhu nápis: EGYESOLVE HAJADJUNK. Dvaští^y: stoličný zvolensky 
a b.-bystrický, mestký ; na vrchu sova. Pod nimi dve, na kríž preložonť^ 
kladivá. Malými písmenami : H • KARJjE. Dar. A. Kmet. 

Diósgyôr. 

342. Mosadzná známka potravného spolku v Diósgyôri. Av. FO- 
GYASZTÄSI SZÔVETKEZET + — DIOSGYňR — VASGYÁR. — Rev. 
1— VENDÉGLÔ. 

Félegy^áza. 

343. Olovený pamätník z príležitjosti posvätenia chrámu. Av. FÉ- 
LEGYHÄZI — TEPLOM — FELSZENTELÉSI — EMLÉK. Rov. SZENT 
ISTVÄN — TISZTELETÉRE — 1880 SZEPTEMBER 19. S uškom na 
vrchu. 

Kremnica. 

344. Pamätník z aluminiuma z r. J 893 na posviacku zástavy osob- 
níctva uh. kr. mincovne. Av. V dubových ratolestiach zástava, preš a 
dve nakríž preložené kladivá. Kolopis: A M • KIR ' PÉNZVERÔI SZE- 
MÉLYZET ZÁSZLÓFELAVATÁSI tíNNEPÉLYÉNEK EMLÉKÉRE. 
Rev. V perlovci a kartuschi vypuklý štít, na vrchu v polkruhu: KÔR- 
MOCZBÁNYÁN — 1893 — AUGUSZTUS HÓ 20. Daroval Jozef Kohút 
z D. Kubína. 

345. Tiež aluminiový pamätník z r. 1896 s dierkou na vrchu. Av. 
V kartuschi pod korunou šesf riadkový nápis : EMLÉK — KÔRKÔCZ- 
BÁNYAI — M • KIR • — PÉNZVERDE — KIÁLLITÁSÁRA — 1896. Rev. 
Letiaci anjelik s rohom šťastia. Na spodku KB. Dar. Uram ml. 

Mehádia. 

346. Bronzový pamätník na schôdzku uhors. lekárov a prírodo- 
zpytcov r. 1872. A MAGYAR ORVOSOK ÉS TERMÉSZEVIZSGÁLÓK 
XVIŕ NAGYGYCLÉSE EMLÉKCL + Kúpelný palác. Rev. Fontaina so 
sochou. Na spodku: MEHÁDIA — 1872. Na kraji: SEIDAN. 

Nová Ves. (Igló.) 

347. Olovený pamätník na IV. valn. shromaždenie uhorských la- 
sičov z r. 1878. Av. A • M • TIZOLTÓK IV. ORSZÄ(.OS NAGY GlC- 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 201 — 



liSÉNEK EMLÉKCL. * Štít s tromi E; do okola hasičské emblémy. 
Rev. Pod mestským cfmerom IGLÓ; «a spodku v polki-uhu: 1878 JU- 
LIUS HÓ 20. 21. 22. 

Ostrihom. 

34S. Mosadzný pamätníJc s uškom. Av. ESZTERGOMI — FÔTEM- 
PU)M. V prostriedku ožiarená basilika. Rev. FÔI.SZENTELÉSI EM. 
LÉNY. 31 AUGUST 1856. V prostriedku Matka Božia s Ježiškom. Dar. 
Alex. Styk. 

349. Cínový paníatník k tej samej príležitosti, prevŕtaný. Av. AZ 
ESZTERGOMI — BASILIKA. Budova basiliky. Na spodku pätriadkový 
drobný nápis: KEZDETETT . . . FELSZENTELTET— 1856 AVGUST 
31*« ŇAGY— KÉRI— SCITOVSZKY CARD • ÉRSEK ÉS— MAGYAROR- 
SZÁG PRIMÁŠ— ÁLTAL. Rev. NAGY KÉRI SCITOVSZKY KER. JÄ- 
XOS CARD— ÉRSEK ÉS MAGY ARORSZÁG HERZEG (tak) PRIMÁŠA * 
v druhom riadku SZ0LET. 1785(?) NOV ... — ÉRSEKNEK KINEVEZ- 
TETÉTT ... V prostriedku na lavo obrátené prímasovo poprsie. 

Peší. 

350. Papierová poukážka na 30 krajciarov z r. 1811 (Nr. 87— JGT.). 
HO x— Cassa — Schein — statt klein Geld, in GasthoflF zum 7 Kurfttrsten 
in Pesth gultifi; in Banco Zettel pr. 30 x. auf ein Monath zeith von 20^ 
Aupiist Anno 1811 an mich Georj? Tretter. 

PreSporok. 

351. Mosadzný pamätník na XI. shromaždenia uhorských lekárov a 
prirodospytcov v Prešporku z r. 1865. Taký ako čís. í)25. I. Katal. Dar. 
A. Kehúnek. 

Ružomberok. (V Liptove.) 

;J52. Aluminiový pamätník na posviacku zástavy ružomberského do- 
brovolného hasi^^ého spolku z r. 1880. Av. Korunovaný štít so šípom 
prebodnutou ružou. ROZSAHEGY— 1880 SEPTEMBER HÓ 5. Rev. Ha- 
sičské emblémy, naspovku: EMI.ÉKÚL. Kolopis: A ROZSAHEHYI ÚNK • 
TfJZOLTÓ EGYI.ET ZÁSZLÓSZENTELÉSI UNNEPÉLYÉNEK * 

Segedfn. 

358. Olovený pamätník z r. 1888 na novovybudovanie mesta Se- 
gedína. Pr. = 230 cm. Av. EMLÉKÉRExM— SZEGED— UJRAÉPÉTÉ- 
S^'EK— tTNNERÉUÉRE— 1883— OCTOBER 14—10. Rev. Divadelná 
h lova, pod ňou: SZINHÁZ. 

Somogy-Csurgó. 

.■)54. Bronzový pamätník z r. 1899 na pamiatku obnovenia gymna. 
si Inej budovy. Pr. = 3-5 cm.; V. = 2125 gr. Av. A : SOM-CSURGÓI 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 202 — 

ÁLL • SEÍiÉLYZ • EV • REF • FÔGIMNAZIUM ÚJ ÉPCLETE UNNEl'É- 
LYES FELAVATÁSÁNAK EMLÉKÉRE : IHÍHt * V perlovci nová ííviu- 
násiálna budova; na spodku pafriadkový nápis: ÉPÉTETTE A MA(iY. 
ÁLL. SÉGÉLYÉVEL— A B • SOM • EV "rEF • EGYHÁZMEGYE : 18í»r>— 
MEGNYITTATOTT : lítítT. ()(.'T. 11-ÉN. — CNNEPÉLYESEN FFLA- 
VATTATOTT: — l«9y SZERT. 14-ÉN. Rev. A SOM— CSURGÓI EV • 
REF • GYM(iASIVM FENÁLLÁSA EMLÉKÉRE. 189í» * V prostriedku 
stará gymnasiálna budova ; pod ňou šesfriadkovy nápis : KIRÁLYI MEli- 
EGYEŽÉSSEl^ALLAPITA : 1792— 179H-ban_a B— SOM • EV • REF • 
— E'iHÁZMEíiYE RÉSZÉRE— FESTETIGH (iYÔRíiY- GRÓF. Darov, 
správa čurgovského g>'nmásia. 

Banská Štiavnica. 

;}.').">. Modeny náhradný peniaz z r. 1(J97. 

;}!")(). Malý ihihradný peniaz z r. 1H9H. 

iMu. Medený pamätník na otvorenie novej banícko-Iesníckej aka- 
démie v B. Štiavnici r. 1H92. Av. A • M • KIR • BÁNYÁSZATI ÉS ERDÉ- 
SZETI AKADÉMIA, v prostriedku budova akadémie. Rev. Új ÉPULE- 
TÉNEK FELAVATÁSA*1.S92* Dva povedia seba stojace štíty s ba- 
nícko-lesníckym eniblemann'. Na spodku K. B. 

Záhreb (v Horvatsku). 

IMyH. Bronzový pamätník ■/. r. 1874 na otvorenie záhrebskej univer- 
sity. DOCTRINAE— LVMEN— (íENTIVM— VIGOR. V prostriedku ženská 
postava, v jednej ruke faklu, v druhej horvatský štít držiaca. Na spodku 
M. ifc W. — K. B. Na hlave a pod nohama hviezda. Rev. V lipovom 
venci trinásťriadkový nápis: REGNATE— FRANCISCO JOSEPHO L — 
BANATVM TENENTE— JOANNE MAŽVRANIČ— VNIVERSITAS LIT- 
TERARVM CROATICA— AVCTORE— EPPO J. G. STROSSMAYER— 
POPVLI OPIBVS CONDITA— A REGIS NOMINE APELIJl/TA SOLEN- 
NITER INAVÍiVRAXA— ZAGRABIAE— A. D. XIV, KAL. NOV. — 
MDCCCLXXIV. Dar. Pavel Križko. r \ , 



^^ 



Digitized by 



Googlí 



OBSAH. 



Strana 

Rozvedenie etynia H V A. Podáva Lud. Ad, Reuss 3 

Miestne báje a skazky. Podáva Ľud, A, Beuss 18, 97 

Z gemerského Hrona. Náčrtok míestopisný. Podáva Juliiis Botto .... 34 
Príspevky k miestopisu Slovenska. (Admioistratívne podelenie stolice 

zvolenskej.) Podáva Alexander Kardoss 43 

ÄaSe deti. Príspevok DrahoHny Kardossovej doplňuje Ľudmila Markovičová 59 
Sto rokoT z dejov uhorského unielectva 1800—1900. Podáva dr. J. 

PétriJcovich . 72 

Zvyky a obyéaje v Košťanoch. (Turiec.) Opisuje Ján Párička . . .. 82, 126 
Soznani živočíchov, darovaných Museálnej slovenskej spoločnosti predsedom 

Andrfjom Kmeíom, Sostavil dr. Ján Petrikovich 90 

U štyroch záhadných Pythaí?orových éislach. L. A. R 104 

VelSice, Mankovce a ZiatnÔ. Miestopisné črty. K, A, Medvechj .... 109 
Bndová liečha a rozliéné rady i éary. (DTa starých zápiskov.) Podáva A. 

Halaia 116 

Príslovia,, porekadlá a úslovia. Sdeľuje A. Halaša 129 

Kronika bahsko-štiavuická 134 

Ďalšie výskumy z obvodu Sitna. Podáva Andrej Kmet 150 

Katalos; numismatickej sbierky Museálnej slovenskej spoločnosti. (III. do- 
plnok.) Sostavil dr. Ján Petrikovich 178 



C^í^^Kŕ^' 



Digitized by 



Googlí 



Digitized by 



Googlí 



Prosíme všetkých priateľov dedovizne slovenskej, i týcli, ktorí už 
v Sbamihu uverejnenými vzácnymi plodmi ducha svojho podnik ná- 
rodný a vlastenecký na spôsob uznaný, cenný, chtivo podopreli, i tých, 
ktorých s vďakou prijaté literárne príspevky pre úzkosť priestoru nemohly 
byť uverejnené až posial, a ktorým všetkým za priazeň a vrelosť k veci 
dokázanú vyslovuje správa hlboké podákovanie ; no i všetkých tých, ktorí 
i vedia i majti o čom písať v obore účinkovania Museálnej slovenskej 
spoločností, všetkých prosíme, aby dielo naše či väčšími. Či menšími člán- 
kami, dopisami, opisami, krátkymi zprávami atd. at(f. láskavé podopret 
ráčili. 

Redaktor. 



Novým členom Museáinej slov. spoločnosti môžeme prepustiť osem 
soäitov abomiJca, soš. I. a n. (r. 1896, 1897, 1898 a 1899) pri doplatku 
za každý soSit po 2 E, v to počítajúc aj porto. 

Správa. 



-K4-^ 



Digitized by 



Googlí 



Sbomik MíiseálneJ slovenskej spoloÔnosti 

loha Časopisu Mus. slov. spol. v neurčitých dobách, avi 
aspoň v dvoch sväzkoch. 

Členovia Museálnej slov. spoločnosti dostávajú Ä601 
pri doplatku 2 kor. za ročník, ktorý doplatok ku zásielke 
spevku pripojiť prosíme. 

Poneváč vydávanie Časopisu Mus. slov. spol. a Si 
ným nákladkom je spojené, správa s povdačnosťou priji 
menšie na vydávanie týchto znejúce obete a príspevky. 

Všetky zásielky venované museálnym alebo knižr 
ako i dopisy týkajúce sa správy Museálnej slovensk 
prosíme na meno tejto, všetky články a dopisy týkajúc 
prosíme zase na meno redaktora A. Sokolík^a do 1 
láskavé posielať. 

PI. t. priaznivci museálnych sbierok našich prosia i 
každom kúsku prípadnej zásielky nesťažovali si poznač 
možno — kde ktorý predmet nájdený bol, zkade pochoi 
ťažné príspevok, získa na zajímavosti. 

Výťah zo stanov. 

členovia Museálnej slovenskej spolo 

* Zakladajúcim členom môže byť, kto raz navžd; 

Hiadnyfn členom stane sa, kto ročite najmenej 
sa zaviaže. 

Činným členom je, kto ciele spoločnosti sbierai 
predmet museálnych a kniževnýcb sbierok tvoriacich v€ 
zaviaže a aj skutočne podporuje. 

Kto chce stať sa zakladateľom, alebo riadnym a pol 
nom, ten oznámi to predsedníctvu budto bezprostredne, 
rého člena. 

S úctou prosia sa ct. členovia Museálnej slovenskej 
každý v svojom kruhu a podla možnosti, hľadeli budiť zé 
vlastenecký tento ústav. Keby každý dosavádny člen b( 
aspoň jednoho nového člena, čo veru — aspoň po väí 
pomenovať nemožnosťou, nielen že zdvojnásobnily by sj 
striedky spoločnosti, ale zmohutnela by táto aj o vec 
členami a účinkovanie jej stávalo by sa dalej a dalej 
vejším. 

— K*- - 
Cena :^ Kot*. 



Digitized by 



Googlí 



SBORNIK 



museAlnej slovenskej spoločnosti. 



Rediguje: 

A. SOKOLÍK. 

tajomník. 

Ročník VIII. 



TURČIANSKY SV. MARTIN. 

Tliiéou kníhtiaČiarsko-iiéastínárskeho spolku. — Nákladom vlastným. 

1903. 



Digitized by VjOOQIC 



Digitized by 



Googlí 



Digitized by 



Googlí 



OBSAH. 

. Strana i 

\ Púchovské starožitnosti. Dla nemeckého rukopisu baróna Emila Hoeninga 

O CaroU-Ä. Podáva Á. HalaŠa . . 3 

^ Náleziská starožitnosti v Uhráeh. Podáva L. F. Riener* S predmluvou od 

A. Kmeta . . . • 2i 

Kronika baiisko-i&tiavnieká. (Pokračovanie.) 55 

y O. p^vo4Í« niektorých zemepisných mien v Uhorsku* Pi&e VeUrán . . 66 
Soznam ži voéic&o v, darovaných Museálnej slovenskej spolojfnosti predsedom* 

Andrejom Kmeíom. Sostavll dr. Ján PetrikovidL (Pokračovanie) .... 81 
Slovenské príslovia, ktoré zo 17 ročníkov lichardovýcb kalendáťov, a síce 
(1866.) lôee, 186^ po 1883 vybral ^. P. Z. . . 88 



(S^c^p^ 



Dígitized by VjCO^I^ 



Púchovské starožitnosti. 

Dra nemeckého rakopisu baróna Emila Hoeninga O Oaroll-a. ^) 
Podáva A, HáloHa, 

Úvod. 

Ako menujeme cesty, ktorými pohybujú sa krížom-krážom parné 
ruSne, železničnou sieíou, práve tak mohli by sme nazvať cesty, ktorými 
hýbaly a premávaly sa ludské plemená a nái*ody behom tisícich rokov, 
siefou premávky národov. RozuzliC niti tejto siete pravekov, je obrovskou 
úlohou štúdia národopisného, siahajúceho až do tých dávnych časov, kde 
stretáme sa s pozostatkami prvých ludí, ich účinkovania a konania a 
poznávame z predmetov, že ich len človek mohol zhotovif alebo upotre- 
bovaf, a tak že jestvovaly spolučasne s nim. 

Výskumy dotyčné praveku ludstva v posledných desafročiach viedly 
síce k značným a zaujímavým^ výsledkom ; avšak pri povážení nesmier- 
nych vekov, s ktorými nutno nám počítať a vzhľadom na premeny, kto- 
rým planéta naša behom tých ďalekých vekov vystavená bola, to, čo 
dosial známe, prichodí nám považovať len za nepatrné ostrovky v časo- 
morí a za oásy v dialnej pustatine neznámosti. Všetko, čo nám známeho 
je z časov, kým nebolo ešte písanej histórie, môžeme založiť jedine na 
nr'.lezy a vykopaniny, z ktorých poslednejšie môžu byť cennými len vtedy, 
jestli prevádzané sú systematicky a znalecky s tou intensívnon pozor- 
nosťou, skúmateTskou zručnosťou a pravdymilovnosťou, ktorá jedine do- 
pomáha vede k pravým klúčom, tak, že aj prakticky možno ich upotrebiť. 

Nálezy všeobecné sú omnoho menšej hodnoty, lebo obyčajne bývajú 
nájdené pri prácach pozemných, Indmi málo vzdelanými, ktorí usilujú sa 
položenie, v akom našly sa jednotlivé predmety, čím najnejasnejším urobiť, 
miesto nálezu zatajiť, alebo často vec samú obrátiť na legendu, tak, že 
skúmatel nemá z toho vôbec žiadneho osohu. 

Bohužial, naplňujú sa aj archaeologické musea naše zväčša nálezami 
lahko docielenými. — Vidíme tu veliký počet zaujímavých predmetov; 



^) Žil od r. 1888 v Púchove na odpočinku, zaoberajúc sa n archaeologiou. Po- 
chádzal z Hanoveránska a bol cis. a kráľ. nadporučíkom pri prvom ulánskom plukn. 
Skúmal vršky a údolia od Skalky počnúc až po Lednicu a Kovné a svoje archae- 
(^gkské skúsenosti uverejňoval v rozličných nemeckých časopisoch. VäČäinu svojich 
sbierok predal do Viedne, hlavne vSchônbrunne sa nachodia, a do Budapešte; po- 
zostatky odkúpené — od dedičov dôst. p. Andrejom Kmečom — nachodia sa v naSom 
mnaeome. — 2<omrel r. 1894. 

V 



Digitized by 



Googlí 



- 4 - 

avfiak z nich nečerpáme žiadneho pou6enia, iba to, že v derom praveku 
také veci jestvovaly. Mnohé z predmetov týchže zahodené boly počas po- 
topy, mnohé ztratily sa, alebo boly skryté. Keď tu, lebo tam nájde sa 
jednotlivá fibula, sekera alebo kamenné kladivo, to ešte nedokazuje miesto 
ľudského obydlenia, toto mus(me eSte len hladaf a len takéto miesta sú 
pre skúmateTa cennými; — ačpráve aj jednotlivé nálezy bývajú často 
vzácnymi ukazovatelmi pre znalecké kopania a mohly by by< ešte cennej- 
šími, keby sme sa o nich vôbec dozvedeli, alebo aspoň v pravom čase. 

Vinou systému je, že nálezy drahokamov bývajú obyčigne zatajené ; 
— pritom niet ani primeraného poučenia o význame kameňov, bronzov 
a podobných nálezov a konečne chybí slušné odmeňovanie za nálezy. 

„Neznámosf zákona nikoho neospravedlnime.' Tento pravý juridický 
príncip je v civilisovaných štátoch úplne na mieste; avšak v krajinách, 
kde je tak veľký počet obyvateľstva písa< a číta( neznajúceho : kto, okrem 
vlastnej, často trpkej zkúsenosti, poučuje nižšie vrstvy o zákone? — V de- 
siatich božích prikázaniach, ktoré patričný podľa litery asnáď zná, je síce 
napísané: nepokradneš! Ale nestojí tam: nesmieš podržaf, čo v zemi, 
na vlastnej roli niydeš, alebo v kameni, alebo na mieste, ktoré je ne- 
podvratným dôkazom, že nájdená vec patrí dávno prešlému veku a tak 
neprislúcha nikomu, ako nálezcovi ; lebo, veď je úplne otázočným, či by 
jú vôbec dakto iný dakedy bol našiel I 

Kto z nevzdelaných ľudí vie. že z nájdených drahokamov V3 P^^ 
štátu, druhá majiteľovi pozemku a tretia nálezcovi, ako bolo predtým, 
alebo ako je teraz : Vz majiteľovi pozemku a polovica nálezcovi? — Sedliak 
nezná čo je museum, nezná, že podobné predmety sa sbierajú; on teSi 
sa, keď milý Pán Boh dopraje niečoho, čo môže zpeňažit, opatniye náj- 
denú vec starostlivé a chráni, ako zrenicu oka. Osudný okamih blíži 
sa — on potrebuje peniaze, vytiahne svoj poklad a nesie ho do mesta. 

A. Zkade to máš? 

B. Našiel som to na mojej roli. 

A. Aha I tedy si nález zatajil; poď ku slúžnemu. 

B, Ale veď som ho neukradol, ale našiel! 
A. Všetko jedno; nález bolo treba oznámit. 

V slúžnovskej kancellárii odoberú mu jednoducho nález, postavia 
patričného pod vyšetrovanie, prípadne zavrú na dlhší, lebo kratSí čas o 
vode a chlebe, odmena za nález je preč a lacný nádobytok skveje sa 
v niektorom museume. Neopovážil by som sa dačo podobného spomenúf, 
keby som nemal o tom dôkazy. 

Uvedietn len jedon prípad. V blízkej dedinke V. našiel hospodár 
dva bronzové meče, aké som predtým krajšie a zachovalejšie nevidel 
nikdy. Patrily spolu, ako to aj ich vystrojenie dokazovalo. Gazda ponúk d 
meče ľudom, neznajúcim ani ich účeľ, ani hodnotu. Nik ich nechcel kúpi L 
I šiel milý gazda ku slúžnemu a ponúkal ich jemu. Slúžny dôvodí, I e 



Digitized by 



Googlí 






— 6 — 

meče sú ukradené a zavedie s milým gazdom vyšetrovanie a zadrží ho 
pripadne aj vo väzení, napriek jeho prízvukovaniu o nevinnosti. Až keď 
občania z Y. potvrdili, že meče sú nájdené, vypustil gazdU; dal mu 5 zl. 
a meče si podržal, prepustiac ich pozdejäie príatelovi. U tohoto videl 
som ich a chcel odkúpif, a ačpráve patričný majitel nemal žiadneho 
záujmu za otázne predmety, neprepustil mi ich, lež daroval jedon z nich 
knyinskému museumu v Budapešti a druhý predal viedenskému agentovi 
za 110 zl. — Nuž, nebola to neprávosť, spáchaná proti gazdovi a ne- 
dbalost, meče jeden od druhého oddeliť? — Po dvoch rokoch prijdúc 
do Pucbova pátral som po otáznom mieste, kde našly sa spomenuté 
meče a šťastie poprialo mi, že na tomže mieste našiel som jedon nára- 
mok a dve velké fibnle, jednu 37 Vs, druhú 35 Vs cm. dlhú; obe sú v tomto 
pojednaní bližšie opísané. Želel som za otáznymi mečami, tým viacej, 
ponevádž predmety tieto zaiste tvorily celok a takýmto spôsobom rozlú- 
čené sú navždy. 

Eolko pre vedu cenných vecí ztratí sa podobným pokračovaním?! 
V záujme vedy bolo by žiaducno, čo najskorej zmenit tento spôsob 
pokračovania, ako sa to stalo už dávno vo všetkých civilísovaných kra- 
jinách. Nájdené starožitnícke predmety treba dobre zaplatiť; kto môže ich 
darovať, dan^e ich beztak, ale nie každý je v tom položení a pre po- 
vzbudenie k dalším hladaniam musia byť ludia slušne odmenení. To platí 
ešte vo väčšej miere o prácach kopania, ktoré môže prevádzať len ten, 
čo má k tomu neobmedzených hmotných prostriedkov a taký máva oby- 
čigne aj iné sChúťky"*, ako celé týždne stáť pri robotníkoch a s nepre- 
trženou pozornosťou skúmať každú vrstvu zeme. — A s kopaním vec 
n^e ešte zakončená: predmety treba dľa ustáleného návodu očistiť, 
zlomené pospájať a všetko vedecky usporiadať, čo zaiste vyžadi^e znač- 
ného Sasu, veňcej námahy a umu. 

Takýmto činom bola by konečne sbierka, obsahujúca zajímavé pred- 
mety toho istého nálezišťa, hotová ; znalci uznávajú ju za cennú a šťastný 
sberatel všetkých týchto predhistorických pokladov — nielen z ohladu 
toho, aby vzácne veci prišly na miesto bezpečné a stály sa prístupnými, 
ale aj aby získal prostriedky k ďalším výskumom — pomýšia, odpredať 
sbierku daktorému krajinskému museumu rakúsko-uhorskému, iste len 
z patnotismu, lebo je všeobecne známo, že v Bakúsko-Uhorsku za po- 
dobné predmety platí sa najhoršie. — Pri slove „odpredať", učených 
pánov lebo sch]rtí isté zarazenie, alebo pokrčia plecami; snaha po vede 
v retrela, žiaden z nich netúži prezrieť bližšie sbierku a miesto nálezísk. 
K isea u nás chcú mať všetko darom, poťažne odkázané sú v nedostatku 
p krebnej podpory, svoje nadobývania obmedzovať na predmety darované. 
J* podivne, že stavSjú sa paláce museálne za milliony a na zakúpenie 
p: ďmetov niet ani dakolko tisíc zlatých. Z tej príčiny sbierky pravidelne 
Vi >dn]jú do cudzozemská, kde ich s ochotou kupujú a zaplatia výhodne. 



Digitized by 



Googlí 



— 6 - 

Vôbec je nepochopiteľné, že skúmatelia nesdružujú sa okolo každého 
významnejšieho predhistorického nálezišta, kadenáhle zpráva o ňom príde 
do verejnosti. Skúmatel má vidief všetko, ináčej jeho práca stáva sa 
jednostrannou a žeby sa na patričnom mieste ni6oho viacej nedalo naj8(, 
je vôbec vytvorené. Počítať nám nutno s tisícami rokov a ked sme aj 
určili periódy ludskej civilisácie a jej technických pokrokov, povážiť treba, 
že každá z týchto periód bola dosť dlhá, aby sa v nej mohla vyvinúť 
aj rozmanitosť najväčšia. — Tak tvrdilo sa, že predpotopný človek ne- 
upotreboval ani hlinených, ani kamenných nádob a predsa našli sme 
v hlinastom nánese ^) (Los ; prápor), kde je mýlka vytvorená, dva hlinené 
črepy a veľmi podozrivé vydlabané pieskovce, ohľadom ktorých posled- 
nejšich boli sme až do tedy v neistote, či sú totižto nie zlomky z nádob, 
kým nenašli sme kúsok čisto z pieskovca vyhotoveného okrajkn nádoby. 
Ešte väčšej vierohodnosti nadobýva náhľad tento tou okolnosťou, že náj- 
dené boly v takejto zemnastej hline aj dve ploské sekery, spracované 
z pieskovca a síce jedna z veľmi mäkkého. Pieskovec dal sa ľahko spra- 
covať pomocou 'kremeúa, z ktorého posledného našli sme väčšiu zásobu. 
Asnád upotrebovaly nádoby tieto len k pitiu, ačpráve aj z týchto ka- 
meňov bolo dakoľko na červeno opálených. 

Ako už vyššie spomenuté, musea rakúsko-uhorské, bohužiaľ robia 
dojem viacej len veľkých skrýň zriedkavostí, pri ktorých ťažko previesť, 
menovite ohľadne doby predhistorickej, skúmania srovnávacie. Tak v om- 
seume v Budapešti sú bohaté sbíerky z kamennej, hlinenej, bronzovej a 
železnej doby ; predmety sú dľa materiálu usporiadané, označením miesta 
a darcu opatrené; pri zvláštnejších predmetoch nachodí sa aj stručný 
opis s udaním okolností, v akých sa ponachodily. Avšak či to postačí? 
Predovšetkým bolo by žiadúcno, aby tieto opisy boly označené ešte aj 
v inej reči, ku pr. v latinskej. Museum patrí vede, celému svetu, je 
internacionálnym ústavom, i nemožno žiadať, aby skúmatel k vôli orien- 
tovaniu v museume peštianskom mal si osvojiť predovšetkým reč ma- 
darskú. Toto orientovanie avšak obťažené je aj chybným systémom ulo- 
ženia materiálu. Aby z musea bol aký taký úžitok pre národopis, treba 
bez všetkej pochyby previesť sriadenie lebo dľa stolíc, alebo — čo 
bolo by ešte znaleckejším i inštruktívnej ším — podľa väčších, vedecky 
už preskúmaných nálezísk. Len z toho, čo ľud zanehal na mieste svojho 
osídlenia sa a len zo všeobecného dojmu jeho domácnosti a spôsobu po- 
chovávania, možno zatvárať na jeho individuálnosť, na jeho zvyky a oby- 
čaje, vzdelanie, duševné dary a kultúrny pokrok, ako aj na dobu jeho 
osídlenia sa a len z toho môže povstať srovnávacia analýza poťahom 



*) Lô8 = hlinastý nanes, bohatý na vápno a jemný piesok. V takýchto vrstvách 
zeme nachádzajú sa najčastejšie zbytky zvierat predpotopných a vedia nich aj zbytky 
výrobkov Tudských. — Vid Dr. Niederle: »Lidstvo v dobé pŕedhistorické.* 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 7 — 

na iné národy a plemená, i možno určif cestu, ktorou národy tiahly, 
ktorými národamí boly zatisnnté a s ktorými sa assimilovali. 

Omnoho lepfiie vidíme sriadené viedenské dvorné museum. Ono 
sleduje Hspoň kultúrne stupne človeka, pouCuje o mnohom — a blíži sa 
systému oddielovému. — Lenže unavujú nás tu tie nepočetné číslice, 
neposkytujúce o jednom-druhom žiadneho vysvetlenia. Sú to zaiste čísla 
predmetov, tak ako sú tieže uvedené v inventári. AvSak ktorý navSte- 
vovatef ponesie sebou ohromný katalóg inventáru? Či nebolo by jedno- 
dnchejôie a užitočnejšie, utvorít oddiely, ku pr. oddiel doby hallstatskej, 
oddiel pohrebísk a v nich všetko ponehat tak, ako bolo nájdené? A o 
každom tomto oddiele — v ktorom predmety číslovaly by sa od 1. počnúc, 
— mohly by byt sostavené osobitné soSity katalógové, z ktorých by si 
uavštevovatel kúpil sošit toho oddielu, ktorý oddiel ho najviacej zajíma. 
A aj jednoduchý delník a sedliak chce a má by( stručne poučený o veci, 
lebo nemá žiadneho pochopu o tom, čo vidí v museume. Len tým na- 
dobývajú musea ceny pre širSie kruhy, ked opisom a udaním veku 
osvetľujú predmety bližšie. Museum 19. storočia má inšie účele, než pred- 
tým požadoval um fudský; kráčame inými cestami a práve aj z tejto 
príčiny je neodpustitelné, ked bohaté poklady cenných dôkazov predhisto- 
rických i historických časov, každoročne z hlbín zeme vynášané, väčším 
dielona vandrqjú do cudzozemská. 

Vláda, snemy maly by sa všemožne postaral, aby tieto relikvie, na 
ktorých často Ipí krv ešte i dnes jestvujúcich národností, rodín, zacho- 
vané boly národom Rakúsko-Uhorska. — Ubezpečujeme patričné kruhy, 
ktorých sa vec týka, že v zahraničí stupeň kultúrneho stavu Rakúsko- 
Uhorska posudzuje sa dla toho, ako zaobchodí sa u nás s bohatými po- 
kladmi archaeologických pamiatok. — Či nevidíme, čo koná sa v tomto 
ohlade v zahraničí? V Itálii, kde už od dávna žiaden z umeleckých po- 
kladov nesmie by( exportovaný bez vrchnostenského povolenia; — v Ne- 
mecku, kde, menovite v Berlíne, museum za museumom zakladá sa a kde 
pre každý oddiel odbornej vedy, aj pre archaeologiu a národopis — pre 
ktoré u nás postačí aj jedna jedmá dvorana — celé velké, priestranné 
musea stavajú sa? K Parížu a Londýnu nechceme sa ani prirovnával do- 
tyčné ich bohatstva v ohlade tomto, lebo tam pre jednotlivé predmety 
povolované bývajú obsahy, rovnajúce sa ročným dotáciám centrálneho vý- 
boru pre zachovanie a skúmanie archaeologických pamiatok. 

Pripomenutie toto o nálezoch, výskumoch, o sríadení museí, meno- 
vite národopisných, volili sme ako predmluvu, nie bez výrazu istého 
egoismu, ktorý avšak treba nám odpustif, lebo sprevádza ho jedine cit 
ctižiadosti vzhladom na položenie našej vlasti vo svete vedeckom, za 
vedou túžiacom. V nasledujúcich riadkoch predkladáme čitateľovi celé 
nkupeniny starožitností, predstavujúcich v istom ohľade obraz ľudského 
[ultúmeho postupu, počnúc z časov diluviálnych až do doby historickej. 



Digitized by 



Googlí 



— 8 - 



o 

g* 



II 

r 

1 



í 

II 

o 
< 



r- 



o 

I 



3. 



o 



-H 



Digitized by 



Google ' 



r 



— 9 — 



Vytrhnite niektoré cenné kusy zo sbierky tejto, ktorú podáva nám jedno 
jedine náleziSte, zkazený je celý obraz; nenie to už celok, ale len zlomok, 
ktorý u skúmatela necháva cele iné dojmy, ako keď má pred sebon 
nález úplný. Dojmy podobajú sa v istej miere chemickým produktom; 
jestli chybi^e aj len jedna podstatná čiastka^ meni sa produkt, úsudok 
i ponímanie, a nitky, spojiýúce nás so starovekom v hlbokom 8ere zaha- 
leným, sú také tenké, že jestli jedna, lebo druhá pretrhne sa, určitosf, 
presvedienosf, veda utrpia Štrbinu nenahraditelnú. 

Prosfm o láskavú shovievavost pri iitani môjho pojednania. 

Puchov, v apríli 1890. 

L 

Miestom mojich výskumov počas letných mesiacov v r. 1888 — 1890. 
bolo najbližšie okolie mestečka Púchova v trenčianskej stolici. Považie 
tvorí tuná kotlinu, obklopenú súmerným pohorím, Vlachovec a Stochavec 
rečeným, na ktorom zčiastky nachodia sa aj vysoké planiny. (Hoch- 
plateau). Pohorie toto záleží z charakteristického takzvaného púchovského 
dienu (Mergel, opuka) ; v jeho ložiskách nachodí sa konglomerát vápna, 
posliepaného z kamenných úlomkov (breccia). — Oproti severo-východu 
zjavuje sa kriedový slien (neokom), na ktorom ležia vrstvy pieskového 
Hfru a pieskovca^ pokryté značnou vrstvou rozličného konglomerátu, se- 
verne od blízkej obce Nimnice, východne od Túchova. (Obr. 1.) 

Od východnej strany pretína pohoria tieto Váh, od severozápadnej 
potok Bida, vtekigúci pri Púchove do Váhu. Potok Bida, prameuiaci 
sa v Strdnom na Morave, tvorí takrečený priesmyk Lisej a popri ňom 
— tak sa zdá — viedla od pradávnych časov cesta spájajúca Moravu, 
čo dokazujú početné predhistorické nálezy a menovite na jednotlivých 
miestach pravého i lavého brehu Bielej hromadne nachodiace sa črepy 
predhistoríckých nádob. — Vedecky a racionálne započaté výskumy a 
kopania mojim vedomím neprevádzaly sa na miestach týchto nikdy. 

Severozápadne od Púchova, v uhle, kde Biela vteká do púchovskej 
kotliny, vypína sa z obtáčajúcej kriedovej massy zdanlivé osihotená biela, 
vápenná skaUna^). Ačpráve tvrdí sa, že táto vápenná skala neobsahuje 
žiadne skameneliny'), ja som pritom všetkom protivného náhladu, lebo 
naSiel som na tom mieste tri mušle, ktoré c. kr. geologický ústav — 
požiadavší ma o ne — nemohol určiť, ktoré tedy sú celkom nového druhu. 
Jedna z nich podobala sa trochiÁS-anglicus-u, druhé dve patrily bez všetkej 
pochybnosti k rodu turiieUí. — Skalinu túto obtáčajú od juhu, juhozá- 
] du a západu, v dialke asi 10 — 20 metrov, velké balvany toho istého 



^) Skala táto zdá sa byt v podzemnom spojení so skalou podobného útvaru, 
I íhodiaoon sa v bukovej hore VlachoveCf vzdialenej asi na kilometer. 

*) PreŠporská obchodná komora: >StatístÍ8che Nachweisungen flber das Tren- 
4 ner Ck>mitaic 



Digitized by 



Googlí 



B2.|;o 
lliw 

2.B"5 < B 

-* I si 






Digitized by 



Googlí 



§ 

Q. 
O 



0^ 

•g 



O 

c5 



a 

I! 

I 



(5 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 12 — 

kamenía, o ktorých nenie eSte stvrdené, či sú v hĺbke spojeDé s hlavnou 
skalou, alebo či sa s nej len odvalily. Dla mojich dosavádnych výskumov 
zatváram na to prvšie. — Svojou zvláätnou formou a osamelosťou skala 
táto dáva podngf k mystickým predstaveniam a žijú z tej príčiny medzi 
ľudom rozličné povesti o nej. Od končiara až do úpätia oddelená je na tri 
kusy dvoma hlbokými rozpuklinami, jedna nad druhou kolmo stojacími. — 
Bozpuklina deliaca skalu od severu na juh, je na úpätí severnom 1*5 metr. 
Široká, avSak Síri sa oproti južnej výške až do 5 metrov; — kratSia, 
ležiaca od západu ku severu na prvSej, je v celej sdlžine len 0*80 cm. 
Široká. V oboch rozpuklinách hore nachodia sa zacviknuté balvany, o 
ktorých <ažko určit, či sú umele shotovené alebo prírodou tak utvorené. ') 
(Obraz 2.) 

I na priestore medzi hlavnou skalou a medzi obtáčajúcimi ju bal- 
vanmiy i na oráčine v blízkosti sa nachodíacej, naSiel som značné množ- 
stvo črepov hlinených nádob, shotovených.nie na hrnčiarskom kruhu a aj 
takých, ktoré boly shotovené na kruhu hmčianskom. Miesto toto zdalo 
sa mi neobyčajným a pobádalo ma, chytiť sa do kopania, tým viacej, 
lebo presvedčil som sa, že skala od južnej strany asi vo výSke 15 metrov 
a v dalSom polokruhu asi 200-metrovom umele obsypaná bola — na 
spôsob tumulusa — zemou, obsahujúcou početné hlinené črepy a vo forme 
vrství čiernu zem, žltú hlinu, ukladané velké potočné kamene (zvaríaky) 
a červeno opálené ohniská, posledné smieSané s početnými polámanými 
kosťami, z čoho vSetkého dalo sa zatvárať, že tu kedysi pracovala ruka 
ludská. 

y severnom, hlboko ležiacom východiSti tejto juho-sevemej rozpu- 
kliny bolo pozorovať vo výške 12 metrov nahromadenie — nie násyp, 
alebo nanes — ktoré držal som zprvu za zem, smytú vodou stekajúcou 
dolu čez rozpuklinu, čo avšak dokázalo sa len čiastočne pravdivým, na- 
koľko kultúrna vrstva, sotva na meter silná, pokrývala pevnú žltú hlinu 
a pod ňou nachodiaci sa hlinastý nanes. 

Ačpráve kopanie započal som na južnom hornom východiSti úžľabiny 
(Schlucht), chcem predsa — ked mám už teraz úplný prehľad nad geolo- 
gickým útvarom celého priestoru, otáčajúceho túto zvláStnu skalu — za- 
počať opis svoj s najstaršou periódou, totižto s predpotopným nánosom 
a tak preísť na pozdejšie, nám bližšie časy. (Obr. 3.) 

11. 
Na úpätí severne ležiaceho kopca v dĺžke 10 metrov a paralleln 
so spomenutou skalou započal som prácu vykopaním hrádze dva metr 



*) »The Graphic Val. 38. 10. nov. 1888. Pag. 493. The recent Zulu-Campaigi 
Hauding down the armsaíter the surrender of one of the DídízoIub strongholdsc 
ukazuje nákresy cele podobných zjavov. Ta visia na stiesnených balvanoch objemi 
koše a v nich velké možstvo potočných kameňov na hádzanie, ktoré domorodí upc 
trebujú obyčajne k obrane proti nepriatelovi. 



Digitized by 



Googlí 



— 13 — 

ärokej a meter hlbokej, ktorá tvorila základ dal6ích výskumov. Týmto 
činom získal som hned prehlad jednotlivých vrstvi zeme, ktoré ukazovaly : 

kidtúrnej čierny pôdy O 25 m. 

žltej pôdy 0-50 „ 

klinastého nánesu (lósu) 0*25 „ 

Pod hlinastým nánosom na&lo sa drobné kamenie z bieleho vápenca 
(Kalksteingeroll) a v ňom kryStalle červeného a bieleho vápenného hta- 
denca (Kalkspat.) Pri ďalšom kopaní dnu v kopci zväčšovala sa v rovnom 




a.a!ss«aaiafe?iasa5-!£ 



Obr. 4. 



Aa = lkala; b =: severojužná džlabina; L = počiatok kopania; II. =: kopanie na 10 

m. v kopd; III. z= kopanie na 15 m. y kopci ; c = čierna icultáma pôda ; d := piesok ; 

e = drobné kamenie z bieleho vápenca; f = Žltá hlina; g == nanes s 1*06 fosforom. 

Stupni vrstva ktUtúmej čiernej pôdy v nepatrnej miere tak, že z nahroma- 
denia hliny omnoho väčšieho a pod ňou nachodiaceho sa Minastého na- 
nesú bolo patrné, že nánosy tieto stály sa počas potopy. (Obr. 4.) 

Hneď na počiatku kopania našli sme v čierny kultúrnej pôde tak- 
mer na površí pod vrstvou trávy: 

1. stlapkanú železnú kanonovú gulu; hlbšie: 

2. železný končiar piky zvláštnej formy ; 

3. štyri ídezné konce striel; 

4 nepatrný počet hlinených črepov; 

ô. málo kostí a zubov; 

6. štyri kamene z ručného mlyna. 

V éUej hline nenašli sme ničoho ; naproti tomu v hlinastom nánese : 

1. kusy menších jelenných a sobých parohov ; 

2. mnoho kusov polámaných kostí z väčších ssavcov a kus kosti 
i mamuta ; 



Digitized by 



Googlí 



— 14 - 

3. čélustia a hosti menšich hlodavcov až po zajaca; 

4. kosti vtákov, takmer v najväčSom počte. 

Y dialke desiatich metrov dnu v kopci ukazovaly vrstvy: 

čiernej kultúrnej pôdy 0*50 m. 

šitej hliny 1* — » 

hlinastého nánesu 1* — ^ 

2-50 m. 

Čim mohutnejšia bola vrstva hlinastého nánesu, tým väčSí zjavoval 
sa počet parohov sobých a menäích druhov jelenných, na ktorých bolo 
zretedlne vidomé, že boly odrezané kremeňom alebo iným nástrojom. Kosti 
z jeleňov a sobov našlo sa pomerne málo a čélustia i zuby väčších zverov 
chybovaly úplne. 

Prvý významnejší nález kostí záležal b rebra 0*74 m. dlhého, ktoré na 
hornom konci, spojenom s kosCou chrbtovou, malo 007 m. šírky. Myslím, 
že je to rebro velkej ryby, alebo jaštera (saurius, plaz) lebo vo velkom 
má úplne podobu rebrového hrebeňa menších rýb. Jestli by avšak konec 
rebra mal byť špicatý — čo je pravdepodobné, lebo na spodnom konci 
kus chybí — v tom prípade dla počítania môjho chybí z neho asi 0*22 
m., tak že dĺžka v celku mohla obnášať 0*96 m. 

Pri ďalšom kopaní našli sme vyše 700 kusov parohových venčekov 
(Geweihrosen) a viacej sto kusov parohových týčok a zlomkov, ktoré 
uroožnily sostavenie značného počtu celkových parohov, nakolko jedno- 
tlivé zlomky hodily sa jeden k druhému .úplne. Len velrai zriedka po- 
darilo sa neporušené úplný kus dostaf von z tvrdého hlinastého nánesu, 
ktorý len najlepším čakanom bolo možno rozkopať a to tým ťažšie, po- 
nevádž nanes smiešaný bol s väčším-menším množstvom drobného vápen- 
cového kamenia. 

Ako už spomenuté, početné parohové tyčky (Stangen) boly prere- 
zané nástrojom a na mnohých bolo videť tak jemné zárezy, že je po- 
chybné, či taký rez bol vôbec možný nástrojom z kremeňa shotoveným. 
Zárezy najčastejšie prichodiace sú formy vrúbkovatej (Obr. č. 6.), čo ne- 
viem si nijako vysvetliť, ponevádž zárezy nemohly sa stať — menovite 
nie pri kusoch silnejších, — kým parohy boly ešte celé, a žeby v takejto 
pravidelnosti boly povstaly zlomením, je pri väčšine kusov vytvorené. 

Značný počet parohov — dľa ich charakteristických, opätujúcich sa 
foriem — dovoluje rozoznať jednotlivé druhy jeleňov, lebo možno pred- 
pokladať, že druh parohov, preukazujúci tých istých foriem na tucty, 
nenie vyhynutím alebo abnormitou istého druhu, ale že zastupuje samo- 
statne zvláštny druh (species). — Parohy, dokazujúce nepochybne abnor- 
mitu alebo vyhynutie, oddelil som čo také zvlášte. Dolu nižšie uvádzam 
niektoré z foriem, ktoré považujem za samostatný druh i beriem pri 
tom do ohľadu prirodzene aj vek, lebo z parohov súdim na jednoročiaka 
(Spieszer — ražniak), dvojročiaka (Gabler — vidliak) a staršieho jeleňa. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 16 — 

Nechcem tvrdK, že ako sú aj dnes rozličné druhy antiloppí; gazelli a 
jeleňOY, neboly 2g rozIKné druhy sobov, ku ktorému predpokladaniu mohla 
by zaiste oprávnil opätujúca sa charakteristická krívina parohov ; avšak 
ostatná ústrojnost parohov, tyčiek a koncov je tak rozdielna jedna od 
drahej i So do massy i čo do formy, že naskrze nepatrily tomu istému 
druhu zvierat. 

Nákresy pod č. 7 (a— d) vyobrazujú najčastejšie vyskytujúce sa pa- 
rohy sobov: 

a) starý jeleň; — s viacej parohami, ako je tu vyobrazené, nenašlo 
sa ani jednoho ; výška 40 — 50 cm. 

1) roháč; 

c) jednoročiak; 

d) pravdepodobne parohy soba ženského pohlavia. 

Materiál týchto parohov je velmi pórovitý, berie do seba mnoho 
vody a sypí pri tom silne, ako vápno pri hasení. Tyčky a konce sú 
oválne stlapkané^ ale nie plosko, lež okrúhlovate. 

Obr. 8: a) starý jeleň; výška 30—40 cm.; parohy s viacej koná- 
rami nenašly sa ani raz; 

h) dvojročiak; 

c) jednoročiak. 

Medzi týmito parohami nenašlo sa ani jedných, ktoré by poukazo- 
valy na pohlavie ženské. Na prvý pohlad videť istú podobnosť s paro- 
hami našich srniakov ; avšak tieto sú značne vyššie a vzdialenejšie jeden 
od druhého. — Barva parohov je čiastočne sňaho-biela, alebo bielo-žltá. 
PrvSie sú velmi tvrdé a neprijímajú do seba vodu, vyschnú tedy chytro ; 
posledné naproti tomu sú trochu pórovité^ berú vodu do seba a pri tom 
trochu S]rpia. Tyčky a konce sú okrúhle a len pri obratoch (krňtka — 
Windung) a vadličkách tlapkavé. Na parohoch ročiakov videf po celej 
zdlžine silné žliebky. 

Obr. 9. : a) starý jeleň, alebo sob ; výška najväčších 27 cm, ; parohy 
s viacej konárami sa nenašly; 

h) roháč; 

c) jednoročiak. 

Jestli sú ženské parohy z tohoto druhu, tak rovnajú sa obr. č. 7. 
d), len sú slabšie a iného materiálu. — Parohy tiete sú tenké, pritom 
tvrdé, biele s bmavými škvrnami, neprijímajú vodu, sú hladké, akoby 
polirované a forma v priereze, ako pod č. 10), prechodiaca len zriedka do 
okrúhla. Výbežky (Augensprossen — očné vetvy, očné pastorky) sú ploské, 
dva vrchole v podobe listov na konci hlavnej tyčky von skrútené, kdežto 
tie nakonci očnej vetvy skrútené sú proti hlave. — Parohy ročiaka sú 
barvy šedej, glazirované a so silnými žliebkami v obratoch (krútkach). 

Obr. 11.: a) starý jeleň; nenašly sa ani raz parohy s viacej vetvami ; 
výbežok pod «) obyčajne chybí; výška 40 — 50 cm., hrúbka 30 mm. 



Digitized by 



Googlí 



16 — 




0(< 



9 



Oy^lO. Ďlr^U. 




Od*, isr 



Oi>r.i(> 



OÍf. If. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 17 



b) roháč; 

(■) jednorofciak. 

Ženské rohy sú neznáme. Parohy od venčeka až po výbežok 0) stoja 
kolmo, potom zohýba sa hlavná tyčka v tupom uhle nazad, je avšak 
pritom cele rovná a rozvetvuje sa len na hornom konci do vidličky^ 
z ktorej predný konec ukazuje silný skrut (Úberschwung) asi na 10 cm. 
dlhý, zadnejSí avšak je silno končitý. Charakteristické pri týchto paro- 
hoch je, že očná ratolesť (Augensprosse) y.) vychodí vždy z ratolesti ľadavej 
(Eissprosse) P) a nikdy z hlavnej tyčky; — končiar a) asi 6 cm. dlhý, 
nachodí sa len pri velmi silných parohoch. — Súčasne ako by ku zo- 
silneniu celej sústavy parohov počnúc od venčeka až ku končiaru ľadovej 
ratolesti 0), ponad očnú ratolest yO ^há sa z massy rohá pozostávajúca 
brada, ktorá aj v prípade jestvovania ratolesti a) — ponad ôu z istého 
bodu do P) vychodiac — túže s hlavnou tyčkou spojuje. Túto bradu po- 
zoroval v slabších nárastkoch na oboch stranách parohov ročiakov a dvoj- 
roiiakov, ktoré posledné rozoznávajú sa jedine vetvovou odchýlkou na 
hornom konci hlavnej tyčky. — Parohy tie sú hlineno-žlté, lupinaté, 
srstnaté, berú málo vody do seba a schnú chytro. Prierez hlavnej tyčky 
ukazuje formu, ako na obrazci č. 12. 

Obr. C. 13.: a) starý jeleň; rohov s viacej vetvami nenašlo sa; vý- 
rostok p) obyčajne chybí; výška 30 cm.; 

b) roháč; 

c) jednoročiak. 

Tieto parohy stoja kolmo od venčeka až ku výrostku 3>)) ktorý nenie 
velmi dlhý. Zvláštna je pri nich neobyčajná dĺžka od venčeka až po vý- 
rostok (i), lebo pri 30 cm. dĺžke celých parohov táto čiastka sama v sebe 
obnáSa 10 cm. dĺžky. — Parohy až po výrostok ^) m velmi rovné ; vý- 
rostok tento avšak okolo obratu yO má v priereze formu, ako na obrazci 
č. 14. Barva ich je šedá, šupinatá a berú málo vody do seba. 

S týmito piatimi druhami menších jeleňov, lak značne oddelujúcich 
8a jeden od druhého, končím ich ďalšie opisovanie a pripomínam ešte, 
že našiel som odrezaný kus paroha (obraz. 15), ktorý je pri a) značne 
ploský a obnáša tam 42 mm. šírky, pri b) avšak až po konec je okrúhly 
a obnáša dĺžky 44 cm. 

Tiež našiel som ostrúhaný výrostok, na oboch koncoch odlomený, 
neobyčajnej dĺžky 40 cm. 

m. 

7 mohutnom hlinastom nánese stávalo sa aj ďalšie kopanie zaují- 
ma vjším, nálezami väčších kostí, ačpráve medzi nimi nebadaf kosti vel- 
kj h tvrdokožcov. — Najväčšia kosť patrí druhu veľkých jeleňov (Cervus 
m< ^aceros) a síce je to kosf hornej lopatky, ako vôbec väčšina znač- 
ne iích kosti a čelustí patrí rozličným druhom jeleňov. Okrem toho za- 



Digitized by 



Googlí 



— 18 — 

stupená je aj ošípaná a síce čelusťou a rebrami. — Velké, silné rebrá 
ssavcov prichodia zväčša rozrezané; avšak jednotlivé čiastky týchto roz- 
rezaných kostí a rohov nenachodía sa nikdy pospolu. 

Našiel som početné zuby, ktoré netrúfam si určiť ; medzi inými zub 
škopca značnej veľkosti so štyrmi rozchádzajúcimi sa koreňami. Len jeden 
jediný zub ľudský sa našiel, určený čo taký dr. Zinsmeister-om z Viedne. 

Z hlodavcov zastúpené sú čelustia vo veľkosti asi myšacích až po 
jeleňa, s črenovými a hlodavými zubami (Backen u. Nagenzähne) ; naproti 
tomu dravci prichodia len s bielymi zubami veľkosti asi ako zuby mačky. 



1 




Obr. 5. 

Pazúrov jelenných našli sme len päť párov rozdielnej veľkosti; naj- 
väčšie rovnajú sa pazúrom soba; naproti tomu kosti kopytných článkov 
(Hufgelenksknochen) objavili sme väčšie množstvo rozličnej veľkosti a 
formy. — Pripomenúť nutno, že medzi kosťami zbadali sme dva kusy, 
ktoré ešte za živa patričného zvieraťa boly zlomené a vyliečené. Jeden 
kus z nich je jelenie rebro, ukazujúce zretedlne zlomenie kosti v pro- 
striedku a z toho povstalé napuchnutie ; avšak zvláštnejšia je cele prelo- 
mená a zase srastená členková (Hufgelenkskapsel) kapsla tiež jelenia. 

O umelých výrobkoch z kostí niet čo zdeľovať, sú zriedkavé a veľmi 
primitívne. Medzi jelennfmi parohami — ako už spomenuté — našly sa 
kusy rozlomené, ale ani jeden, ktorý by prezradzoval, že bol k istému 
účeľu pristrojený. Naproti tomu našly sa z kostí zhotovené šidla, špi- 
caté kosti (snáď ku šípom), iné akiste k hladeniu určené atď. Aj k okrase 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 19 — 



slúžiace vtáčie kosii príchodia v rozličnej veľkosti, taktiež odrezané a za* 
okrúhlené horné čiastky rebár a prevŕtané kostené guľky v podobe perál. 
Na jednej dlhšej hornej stehnovej kosti (Oberschenkelknochen) bolo badaf 
množstvo znakov, o ktorých avšak nemožno tvrdiť, či boly umele zhoto- 
vené, alebo či ich odtlačilo kamenie^ v ktorom kosti ležaly skryté. 

Za nástroje k práci upoirebované slúžily tlapkavé sekery (Flachbeile) 
z kremeňa a z pruhovitej drahule (Band-jaspis). Našiel som len dve, 
jednu z mäkkého, veľmi pórovitého a hrubozrnitého pieskovca zhotovenú, 
druhú z tvrdého, žltého potočného kameňa, avšak jemno-zmitého. Oba 
kamene sú formy, akú im dala príroda, poťažne voda, a nevyrobené; sú 
avšak bez všetkej pochybnosti ostrené. (Obraz. 5.) 

Dve menšie kremenné sekery, jedna tmavošedá, druhá červená, sú 
liež ostrené bez toho, žeby prirodzenú formu boly ztratily. Okrem toho 
naSly sa početné kremeňové a jaspisové odlomky (Spähre), z ktorých 
mnohé podľa ich ostrosti mohly asi slúžiť za struháče. Kremeňa, temer 
výnimočne červeného, nevideť v okolí púchovskej skaly nikde, jedine na 
kopci KMie *) zvanom, asi hodinu cesty odtiaľto, kde vyviera aj sódový 
prameň; pruhovitá drahuľa avšak nachodí sa najbližšie odtiaľto na vý- 
šine oproti rumom hradu Lednického, tri hodiny od púchovskej skaly. — 
Geologické pomery počas potopy boly avšak pravdepodobne iné; pri 
lom všetkom — z príčiny otá/,ky, či pozdejšie časy nepridružily sa ku 
času potopy — je veľmi závažné a povšimnutia hodné, že kremeň a 
jaspis — s polirovanými kamennými nástrojára! nájdený v novšej ka- 
mennej dobe — nelíči sa čo do barvy, tvrdosti atdf. v ničom od kre- 
meňa v hlinenom nánese nájdeného. 

Ďalšiu pozornosť venoval som v hlinastom nánese nájdeným hlineným 
črepom a na spôsob nádob vyhĺbeným pieskovcom; medzi poslednými 
našiel sa aj jeden kus červeno-šedej, lisklavej barvy a okrajok z nádoby. 
A ani nemožno si ináCej vysvetliť, ako by bol prišiel okrem tľapkavých 
sekier aj tento vyhĺbený pieskovec medzi vápencové valúne (GerôU) hli- 
nastého nánesu spolu s kosťami a parohami, jedine tým, že bol upotre- 
bovaný, keďže v bezprostrednej blízkosti samej skaly pieskovec nepri- 
chodí vôbec. 

Malé Červeno-Sedivé kúsky jantáru, veľkosti lieskovcov, ktoré kde- 
tu sporadicky príchodia v nánese, sú tam na mieste skamenelé kúsky 
stromovej smoly a naskrze nie prinesené a do nánesu odpadnuté jantá- 
rové perly. Kým je tento jantár — ináčej veľmi lomivý — ešte v ná- 
nese mokrý, je barvy najkrajšieho rubína. V súvise s týmto jantárom sú 
zaiste aj sporadicky prichodiace pozost|itky dreveného uhlia na smolu 
bohatých ihličnatých stromov. Ohnišťa avšak dotedy nenašli sme ešte 
žiadneho. 



^) Vrch v chotároch: Medného, Streznice, Hrabovky, Vesky a Dohnané. 

2* 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 20 — 

V spomenutom hlinastom nánese prišiel som na vápenný baWan 
y-75 m. vysoký, 1*56 m. dlhý a 0*80 m. široký, nad ktorým hrúbka na- 
nesú obnášala ešte asi 30 cm., keď razom objavilo sa terna lebky Indského 
skeletu, ktorý odkryl som s najväčšou opatmosfou. Poloha skeletu cele 
dla magnetickej ihly (bussoly) bola obrátená od východu proti západu, 
hlava na východnej strane trochu k juhu, nohy proti západnej. Telo s ra- 
menami na ňom spočívajúcimi, ležalo vystreté na spomenutom balvane a 
bolo práve tej istej dĺžky. (1"56 m.) — Na prsiach našli sme velké fažké 
kamene, ktoré udržaly všetky rebrá v rade na spôsob vejára. Lebka pre- 
zradzovala veľmi ušlechtilú dolichokefalskú (dlhú) formu a málo zodraté, 
úplne zachovalé zuby poukazovaly na mladý vek tohoto, znalcami za 
ženské individum označeného skeletu, ktorú mienku okrem anatomických 
známok potvrdzovaly aj pozostatky die<afa, záležajúce z kostí lebky a 
Čelustí so zubami nezrelými. Pozostatky tieto našli sme v skrinke, so- 
stavenej z potočných kameňov, asi 70 cm. za hlavou ženského skeletu. 
I u ženy, i u diefata ako prídavok našlo sa po jednej hrubo kovanej 
bronzovej platničke okrúhlej formy ; obe s dvojnásobnými dierkami, avšak 
prelomené. Na okrajkoch detskej platničky toly vidomé čiarkované okrasy. 

Bezprostredne u nôh ženy spočívala velká hlava ušľachtilého jeleňa, 
avšak len s jednou tyčkou ináčej silných korunových parohov; koruna 
(ruža, Kronengeweih) pozostáva zo štyroch 25 cm. dlhých koncov. Aj pri 
diefati našli sa jemné kosti a malé zúbky dvojkopytníka, asi veľkosti a 
formy malého smčaťa. (Obr. č. 18.) 

Poneváč telo ženy na balvane pokryté bolo vrstvou nánesu 30 cm. 
hrubou, bol som v prvom okamžení tej mienky, že je to skelet pred- 
potopný; avšak ostatné známky presvedčily ma hneď o opačnom. Bol 
to hrob, vykopaný čez vrchné kultúrne a hlii\pné vrstvy až na skalu, 
tedy asi 1*50 m. hlboko; no, zostane úplnou hádankou — ktorú rozlúšti 
len náhoda - prečo telo ženy spočívalo tak presne na kamennom bal- 
vane a malo tú istú dĺžku a smer? Lebo netrpí otázky, že kameň nebol 
svrchu pustený nadol čez nanes, poneváč je s ním v úplnom spojení. 
Nie je naskrze neoprávnené to moje predpokladanie, že i tieto i ostatné 
tam nájdené kostry prináležia pozdejšej hromovej dobe. Výzor kostí je 
jasno-žltý, strúchnatelý a prepálený (ausgelaugt u. calciniert) ; kosti sú 
krehké, pre ktorú príčinu ani nebolo možno úplnú kostru zachovať. 

Od spomenutej kostry v diaľke 6 m. ležala kostra 1*65 cm. dlhá, 
v tej samej hĺbke a cele v tom istom smere, avšak hlavou proti západu 
a nohami proti východu obrátená. Obe kostry tvorily týmto činom rov lú 
čiaru. Bohužiaľ, aj tento skelet bol natoľko krehký, že nebolo možno : a- 
chovať ho úplný, až na lebku, ktorá zostala celá. Barva i týp ako u 
predošlého skeletu s tým rozdielom, že tento bol trochu väčších r z- 
merov, zaiste preto, že bol konštatovaný ako skelet mužský. Na prsia h, 



Digitized by 



Googlí 



— 21 — 



O 



Digitized by 



Googlí 



— 22 — 

tiež fažkými kameňmi obložených, našli sme peknú, dobre zachovalú bron- 
zovú fibulu, podoby harfy ; pri hlave kosti hoväda strednej veľkosti^ s od- 
rezanými rohami, avšak ešte natoľko dlhými, že bolo možno ur6i( ich za 
rohy hoväda. Kosti tieto som zachoval. 

y kolmej 6iare s predošlými skeletami nachodil sa tretí^ s hlavou 
proti juhu a s nohami proti severu; poslednejšie boly tak blízko pri 
nohách druhého skeletu, že sa takmer dotýkaly. Pri tomto skelete ne- 
našly sa žiadne prídavky ; bol silný a 1*70 m. dlhý, hlava massívna a 
toho istého typu, ako predošlé. Avšak ani lebky, ani kostry nebolo možoo 
zachránia; ačpráve v zemi objavily sa úplné, všetko rozpadlo sa na drobné 
omrviny, k čomu nie v malej miere prispela aj prílišná horlivosf prí- 
tomných pánov, pomáhajúcich mojim robotníkom pri kopaní. 

Pri lilave tretieho skeletu ležala kostra štvrtá, nohami proti zá- 
padu; hlava chybela úplne. Kostra ležala obrátene, chrbtom nahor, 
jedno rameno v pred zahnuté, ako by spočívala na ňom tvár, druhé — 
na dolnej čiastke zlomené — vyčnievalo ako by s povrchu zeme. — Na 
mieste, kde mala byt hlava, boly položené dva väčšie kamene, umele 
spojené, na nich kus kosti vrchnej čiastky lebky, vyrezanej na spôsob 
pílky. (Obr. č. 17.) 

Parallelne s prvým skeletom, avšak o 50 cm. hlbšie a 5 m. ďalej, 
spočívala kostra kväčiaca (skrčok, Hockerskelett), hlavou proti západu, 
nohami proti východu; poslednejšie silno vytiahnuté; dolné ramená hore 
proti brade zahnuté. Lebka kostry tejto bola cele nízka, ploská (brachy- 
prosoper), takmer bez čela ; naproti tomu zadná čiastka ukazovala úhladnú 
formu. Predné zuby hornej a dolnej čeluste vyčnievaly nápadne, boly 
pritom úplne zachovalé, taktiež črenové zuby, avšak všetky — vynímajúc 
jednoho, ktorý nikdy potrebovaný nebol — silno zhryzené. Posledný čre- 
nový zub totižto vyrástol vodorovne z dolnej sánky, kde sa táto zohýňa 
už ku sluchom a je úplne zachovalý. Čelustie, tiež silne vyčnievajúce, 
ide do vyhĺbeného (concav) oblúka tak, že tvorí dva neobyčajné, významné 
konce. Očné jamky sú cele normálnej veľkosti. 

Medzi týmto a ešte druhým, na dva metre vzdialeným, kväčiacim 
skeletom, spočívalo tiež mladé boviadko, hlavou nahor vo výške kostí 
ľudských, ostatná kostra viacej v hĺbke, s rohami podobne odrezanými. 
Hoviftdko toto bolo zaiste prídavkom skeletu piateho, lebo pri nohách 
skeletu šiesteho nachodily sa kosti a pozostatky parohov srnca. Ináčej 
nebolo žiadnych iných predmetov v bezprostrednej blískosti. 

Fraňo Pulský, správca Národného musea v Budapešti, ktorému som 
oznámil tieto prídavky rozličných zvierat dané, zomretým, sdelil mi, že mu 
podobný prípad ešte nepredišiel, lebo že dosiaľ mal známosf jedine o ko- 
ňoch, čo prídavkoch mŕtvol. — Nápadným je pritom ešte, že kostry 
ľudské našly sa v takých rozličných polohách a predsa musely prínáležaf 
tomu istému kmeňu, lebo ved všetky — až na dve — tedy spolu štyri 



Digitized by 



Googlí 






— 23 — 



skelety maly pri sebe pozostatky zvierat. — Ačpráve v blízkosti kva- 
siacej kostry bolo vidat veľké ohnište, pritom všetkom nenašly sa ani 
ludské, ani zvieracie kosti spálené. 

Ako som už hore vyššie spomenul, ani jeden z týchto skeletov ne- 
považujem za predpotopný; prináležaly ony všetky, dla bronzových prí- 
davkov, dobe bronzovej. 

(Vií naobr. č. 2.: 1. a. = skelet ženský ; 1. b. = dieťa; V = hlava 
i; 1. 2. 3. 4. = vykopané skelety; 5. 6. = kvä6iace skelety.) 

(Poknéovanie.) 



ap 



Digitized by 



Googlí 



Náleziská starožitností v Uhrách. 

Podáva A F. Rúmer. S predmluvoa od A, Kmtta, 

Predmluva. 

Pre človeka vedychtivého, pre človeka, poučenie a radu hladajúcebo, 
veľkým dobrodením je, keď má pri ruke odborníka všestranne vzdela- 
ného, ktorý mu ochotne á prajné vysvetlí, čokoľvek potrebuje. Ale kto 
je tak šťastný, odborníka takého naporúdzi mat? Preto tiež veľkým do- 
brodením je Encyklopédia čili Náučný Slovník, lebo nahrádza nielen od- 
borníka, ale nahrádza v istom smysle školy; nahrádza v istom smysle 
bohatú bibliotéku. Čo by zaiste bola platná akákoľvek bohatá knižnica, 
keďby majiteľ nevedel, čo nachodí sa v tých knihách? A mnoho knfb 
nakúpif, to zas stojí veľký peniaz, a o tomto peniazi hovorí sa, že je to 
mŕtvy kapitál. Žeby knihy boly mŕtvym kapitálom, to síce nenie celkom 
pravda, ale zaiste naj mŕtvej ši m kapitálom sú, ked ležia neprečítané. Hja, 
ale mnoho kníh prečitat, vlastne preštudovať, to nenie laJiká práca, ani 
nestačí k nej ľudský vek. Preto hovorím, že Náučný Slovník je veľkým 
dobrodením, poneváč v ňom nájdeme stručne všetko, čoho z potažných 
kníh nedočítali by sme sa nikdy. Ale ani ten Náučný Slovník nebol by 
takým veľkým dobrodením, keďby nechal človeka pri stručnom poučení; 
on teda nadto pripomína pramene (spisy a spisovatelov), z ktorých ob* 
šímejšíe o poťažnej veci poučiť sa môžeš. Kto žízni za vyčerpavým a 
dôkladným poučením v istom špeciálnom odbore: nepotrebuje habkať 
v literatúrach a kupovať knihy na zdarboh, ale kúpi si to najpotrebnejšie, 
číta to najlepšie a vzdelá sa v krátkom čase. Veru, dobrodenie je to ne- 
oceniteľné ! 

Takéhoto odborníka a špecialistu v literatúre máme v osobe p. L. 
y. Riznera, ktorý pracuje na opravdovej encyklopédii literatúry slovenské, . 
Viac ! On, jediný majiteľ najúplnejšej literatúry slovenskej, on jedin r 
temer všetky knihy, noviny, spisy a aj najdrobnejšie články poprezen I 
a väčšinou poprečitoval, s mravenčou pilnosťou, nemajúc páru, v alphabf - 
tičnom poriadku (ako píšu sa všetky slovníky a Encyklopédie), sostav I 



Digitized by 



Googlí 



— 25 — 



I L spisovatelov, a k nim predmety a pramene, o čom a kde písali a kde 
je o týchže spisovateloch, nielen v slovenskej ale i v cudzích literatúrach 
písané; 11. predmety, a k ním pramene (spisovateľa a spis). Kniha vyjde 
s Božou pomocou v neďalekom čase. Bude to zlatá baňa. Aby sme vedeli, 
ako bude vyzeral, na ukážku podal L. V. Rizner v minuloročných „Slo- 
venských Pohladoch" dôkladný „Prehľad slovenskej literatúry z r. 1901"; 
a v tohoročných „Pohľadoch" podáva zase „Prehľad z r. 1902." Druhou 
ukážkou z rukopisu tejto velikej knihy, je tento príspevok. A poneváč 
pri starožitnostach na prvom mieste (po ich voútornej cene) najväčšiu 
hodnotu majú náleziská: sostavené sú náleziská starožitností v H. Uhrách 
alphabetičným poriadkom, tak že nielen každé nálezisko ľahko je najs(, 
ale snadno poznáme aj tie obce, v ktorých dosiaľ neboly zaznačené staro- 
žitnosti. Pri obciach, v ktorých boly nalezené starožitnosti, udaní sú zväčša 
i nálezcovia, i majitelia, i spisovatelia, i spisy, nielen slovenské, ale i 
maďarské a nemecké, v ktorých a skrz koho boly opísané. Preto i člá- 
nok tento môžeme pomenoval bohatou baňou. Za dôkladnosť a úplnosf 
(nakoľko prístupné mu boly literatúry), ručí nám meno spisovateľovo, 
ktorý nešetril ani práce, ani peňazí a ustávania, preskúmajúc nielen našu 
skromnú literatúru slovenskú vo svojej a v museálnej bibliotéke, ale na- 
vštívil tým cieľom (všeobecným totiž cieľom svojho velikého diela,) i bi- 
bliotéky hlavných miest dŕžavy našej. U neho knihy nie sú mŕtvym ka- 
pitálom I Jeho bezpríkladná mravenčia pilnost, ktorá mala by nám všetkým 
slúžif za vzor, vnukne život do mŕtvej knihy I 

Ale toto je nie hlavný cieľ pána spisovateľa, ktorého skromnosf nenie 
nič menšia, než pilnosf; nehľadá on vlastnú slávu. On napomôcC chce 
ten vznešený, i v stanovách našej Mus. slov. spoločnosti vytknutý cieľ: 
„pátrat po rozličných znamenitostach Homo-Uhorska;" týmto soznamom 
menovite napomôct chce pátranie po starožitnosťach. Láskavý čitateľ, „čí- 
tajúc, že v jeho blízkosti našlo sa to alebo to. bude snáď ďalej pátraf, a tak 
naše museum môže sa rozmnožoval" (Vlastné slová spisovateľove!) Na konci 
prehľadu nájdeme v alphabetičnom poriadku ešte i stolice s menami obcí, 
v ktorých už boly starožitnosti objavené ; odtiaľ vidíme, nakoľko je sto- 
lica preskúmaná alebo nie, lebo starožitnosti nachodia sa všade, len po- 
zorných a bedlivých sberateľov a skúmatelov treba. Teda hor sa, intel- 
ligenti slovenskí, k práci učene}, to privoláva vám článkom svojim spiso- 
vateľ, a skromnou touto predmluvou Andrej Kmeť, 

Abaii^-Turňanská st. — (Henszlmann J., Archaeologiaí kirán- 
ivUis Abai^-és Sárosvármegyékbe. Arch. Kôzlem. V. 1865. str. 88 — 108. 
J lyskovszky V., Az 1875-dik é v nyarán tett régészeti utazásom ered- 
I 5nye. I. Sárosmegyében. 11. Abaujvármegyében. Arch. Kôzlem. X. 1876. 
í :. 56-83.) 

Antol Svätým v stôl. hontianskej, okr. krupinskom. — Množstvo 
I i^manitých i omamentovaných črepov z hrncov, misiek a čaši, preslen 



Digitized by 



Googlí 



n 



— 26 — 

a žarq ,ov. Nájdené v „Dolinkách". (A. Kmeí, Starožitnosti v Honte. To- 
varyôstvo 11. 1895. str. 209, 210.) 

Badan, y st. hontianskej, okr. bátovskom. — Ztadeto máme v na- 
^ dom museume dve kladivá s dierkami. (A. Kme(, Sitno a £o s neho videí. 
TovarySstvo III. 1901. str. 111.) 

Badfn Dolný v st. hont, okr. krupinskom. Celt. (TovarySstvo n. 
1895. str. 224.) Kostry ludaké, (Sborník VU. 1902. str. 175!) 

Balog Vyôný, v st gem.-malohontskej, okr. siačskom. — Tu náj- 
dený poklad je majetkom Nár. musea v Budapešti. (Arch. Értesito 1881. 
str. 277. Hampel J., A bronzkor emlékei Magyarhonban. II. 1892. str. 35.) 

Banka, v stôl. nitrianskej, okr. piešťanskom. — S erpentínové klfc , 
'^ divo. (Arch. Ért. I. 1868 str. 40. A nyitravármegyei orvosgyógyszerészi 
ós természettudományi egyesiilet 1889— 1890-iki évkônyve str. 74.) 

Bankesi, v stôl. nitrianskej, okr. novozámsky. — Fr. R. Osvald 
daroval museumu martinskému štyri popolnice ztadeto pochodiace. (Čas. 
MSS. I. 1898. č. 5.) Ich vyobrazenie vidz v TovarySstvo IIL 1901. na 
str. 151. 

Baraéka, v stôl. tekovskej, okr. vrábelskom. — Nález niekoľkých 
kamenných nástrojav, ktoré J. Kelecsényi daroval Nár. museumu v Buda- 
pešti. (Arch. Ért. I. 1868—9 str. 40.) Tam majú prichodit i emaillo- 
vané veci. 

Bátovce, v st. hontianskej. — V bátovských „Lochoch" nájdený 
bjonziíxý kyjak daroval V. Fabian Nár. museumu v Budapešti. (A. Knieí, 
Sitno a čo s neho videť. TovarySstvo III. 1901 str. 124. Vyobrazenie.) 
í Beckov^ v stôl. trenčianskej, okr. trenč. — Ko^ti vyhynulýfh 

zvierat, (A nyitravármegyei orvos-gyógyszerészi és természettudományi 
egyesftlet 1889— 1890-iki évkônyve str. 79.) — Z mojej sbierky dostal 
sa krásny kus črenového zuba mamutovho do musea martinského, ktorý 
bol asi pred 30. rokami nájdený kdesi v Beckove. 
X Bela, v stôl. spišskej. — Roku 1891. našli tu jrelgjirúnzaxýdu 
predmetov, z nichž väčšina prešla v majetok Karpatského musea. (Ja- 
skyňa v Spišskej Belej. Salvov Dom. Kal. na r. 1884. Roft. I. str. 72. 
Múnnich S., A Szepesség ôskora. A „Szepesmegyei Tôrténelmi Társulať* 
milléniumi kiadványai I. K. Locse, 1895. str. 237.) 

Beladice^ v stôl. tekovskej, okr. zlatomoraveckom. — Tu našly 
sa kamenné dlábca a jedna sekera. (Arch. Ért. I. 1868 str. 40.) 

Beňadik Svät^, v stôl. tekovskej, okr. zlatomoraveckom. — Bron- 
ZQvý čakan. 

Beňadlkova, v stôl. liptovskej, okr. sv.-mikulášskom. — Július 
^ Neudecky obydlený v Poturni, našiel tu kamenné julaty a niekolko inixUL- 
zových predmetov. (Let. MS. V. 1868 str. 99.) 

Besa, v stôl. tekovskej, okr. vrábelskom. — Rozličné J?ronzové pred- 
mety. (Hampel J., A bronzkor emlékei Magyarhonban II. Budapest, 1892 



Digitized by 



Googlí 



\ 



— 27 — 

Btr. 10—12.) — Nález celej J^ostry predpotopného jUÄUmta^torá da-' 
roval martinskému museumu tohto obetivý predseda A. KmeC. Taktiež 
ve&ý celt liiQQ^vý, dlábce bronz, ozdobené, pol srpa bronz, a deväť 
tanwnnýfJi sekier. 

BcSeAovaf v stol. liptovskej, okr. ružomberskom. — Črepy po- 
polníc a viac bronzov ých ihál. (Arch. Ért. IV. 1870. str. 112—113. Mi- 
kalik J., A besenyôfalvai bronzkori telep. Eárpátegyesttleti Évkônyv 
XVI. 1889 str. 44. Hampd J., A bronzkor emiékei Magyarhonban II. 
Bodapest, 1892 str. 12.) 

Blatnica, v stol. turčianskej, okr. sv.-martinskom. — ^Koatij^pred:^ 
potopného medv eďa, a hrubé črepy z nepálených nádob. (P. Križko, Ma- 
žiama. Slov. Pohl. IV. 1884 str. 510. Turčianske jaskyne. Orol I. 1870 
str. 56.) — V Nár. museume budapeštianskom nachodí sa z BlatniceJu:ím= .^ 
ifilý nôž a krásny diadém. (Hampél J., A bronzkor emiékei Magyarhon- 
ban L Budapest 1886. Tab. XVI. a XXXIX; II. Budapest, 1892 str. 15.) 
V jaskyni J^iu^ v Gaderskej doline nafilo sa r. 1897 yelmi mnoho roz- ; 
ličných kosti z jaskynného medveďa, ktoré dr. J. Petrikovich opisuje ' 
v Sbomfku MSS. II. 1897 na str. 231—235. — V tejto jaskyni nájdený 
mamutí zub daroval A. Chorvát museumu martinskému. (Čas. MSS. I. 
1898 č. 5.) 

Bobrovdekf v stol. lipt, okr. sv.-mikuláSskom. — Dva JmmzQxé 
meče, kópiu a fibulu mal ztadeto vo svojej sbierke B. Majláth. (Hampél 
J., A bronzkor eml. Magyarhonban. II. Bpest, 1892 str. 65.) 

Bodice, y stol. lipt, okr. sv.-mikuláSskom. — Ztadeto mal B. 
Majláth vo svojej sbierke huffizový srp. (Hampd J,^ A bronzkor emiékei 
Magyarhonban. 11. Bpest, 1892 str. 15.) 

Bodoň Horný, v stol. novohradskej, okr. novohradský. — R. 1870 
boly tu nájdené knsti predpotop ného slona. (Skameneliny predpotopného 
slona. Obzor VIII. 1870. č. 13.) 

Bohunioe, v stol. hont., okr. bátovskom. — JCamenné n ástroje 
vyorané „Na panskom", „Na dielcach", „Kožičov" a „Chlieviská". {A, 
Kmd, Starožitnosti y Honte. Tovaryšstvo H. 1895. str. 195.) — Niekoľko 
z tu nájdených starožitností mal vo svojej sbierke gr. Nyáry, ktorý ich 
opísal v Arch. Ert. IIL 1870. V naSom museume máme z Bohuníc 9 
kamenných nástrojov. (A. Kmeí, Sitno a čo s neho videf. Tovaryšstvo 
in. 1901. str. 111.) 

Bolog, v stol. abauj-turňanskej, okr. fizérskom. — V koSickom mu- 
seume nachodi sa tridsať kusov čítajúci nález brop jpyjch Sperkoy. (Hampél 
J.f A bronzkor emiékei M. II. Budapest, 1892 str. 16 ) 

X Bošáca^ y stol. trenčianskej, okr. trenčianskom. — V ďahu ^Po- 
h ančen iSčá** zvanom vyoráva sa mnoho črepov z jiísoIaĺc a na „Kopcoch*' 
viackrát príSly pluhy na popolnice, ale dosial ani jednej celej nepodarilo 
sa dostaf; poneváč nachodia sa pod samou ornicou rozmoknuté. Z týchto 



Digitized by 



Googlí 



28 — 



1 



popolníc zachoTalo sa niekolko bro ffzov ^ch ihál. Krásne sernentínové 
klad ^YQ jiafilo sa pri vykopávaní starej hruSky v dahu ^Kujanovice*' me- 
novanom. Dva preslene a kamenná sekera z „Gbúmov" a druhá zpod 
srňanského „Hája**; na ktorom sú „Hradiská". Všetky starožitností z bo- 
Sáckeho chotára zo svojej sbierky daroval som museumu martinskéma. 
Niekolko pekných kusov má vo svojej sbierke i J. L. Holuby. (J. 
Ľ. Holuby, Náleziská starožitností v BoSáckej doline. Slov. Pohľ. YH. 
1887 č. 10. — Tenie, Ešte niečo o náleziskách starožitností v BoSáckej 
doline. —Tamže VHL 1888 č. 1, 2.—Tenže, O starožitnostech nalezených 
v Bošácké doline. S kresbami. Čas. vi. muz. 01om. V. 1888 str. 36—39.) 

Brezno^ v stôl. zvolenskej. — Krásne bliUZfiXé ozdoby. (Spiežové 
starožitnosti. Slov. Let. V. 1881 str. 344. Breznianske starožitnosti. Obzor 
XIX. 1881 str. 236. — Arch. Ért. Uj íolyam II. 1882 str. 306. — Hampd 
J., A bronzkor emlékei Magyarhonban L Rész. Budapest. 1886. Tab. LL ; 
II. Rész. Budapest, 1892 st. 19.) 

Brhlovce, v stôl. hontianskej, okr. bátovskom. — Nálezisko Jc&z 
menných nás trojov, z ktorých niekolko mal vo svojej sbierke gr. Nyáry 
a opísal ich v Arch. Ért. III. 1870. 

Brodany, v stôl. tekovskej, okr. oslanskom. — Kosti predpotop- 
ných zvierat. (K. Peters, Knochenreste aus dem Diluviallehm von Brogyán 
im Neutr. Com. Jahrbuch der k. k. geol. Reichsanstalt VI. Jhrg. Wien, 
1855. — Pozustatky predpotopných zvífať v Nitránsku. Slov. Noviny. 
Víden, 1856 č. 8.) 

Butkovany^ majer pri Uníne v stôl. nitr., okr. skalickom. — Bron- 
jQyÁ pika v museume martinskom. 

Buzlce (Búzafalva), v stôl. abauj-turň., okr. košickom. — Tu náj- 
dené boly dva btonzpvé srpy. (Hantpel J., A bronzkor emlékei Magyar- 
honban II. Budapest, 18^2 str. 19.) 

Buzita^ v stôl. abauj-turňanskej, okr. (erehátskom. — Roku 1858 
našli tu na kraji jednej hory tri .bronzové me£e v zemi kolmo stojace, 
z ktorých jeden prišiel do sbierky Graíľenriedovej, druhý do košického 
musea a tretieho zlomky ztratily sa. (Arch. f. ôsterr. Geschichte 1860 
XXIV. 361. Hampd J., A bronzkor emlékei Magyarhonban II. Budaptst, 
1892 str. 19.) 

Bysterec Velký, v stôl. oravskej, okr. dolno-kubínskom. — Na 
hradisku „Trniny" zvanom našlo sa dosial hodne všelijakých zlatých a 
strieborných inind, zlatý „ venček "*, Jcamenné n^troje, železné fibule, 
strelky atď., ktoré zväčša nachádzajú sa v sbierke Mik. Kubinyihô v Pod 
zámku. (Kubinyi M., Fibula vagy szíjtartó lemez. Arch. Ért. Uj f. X 
1891 str. 164—166. — Tenie, A nagybisztereczi keltíi érmek. Arch. Ér 
Uj. f. XX. 1900 str. 224—241.) Niekolko obolusov („Svätojánske p€ 
niažky") z „Trnín" daroval nášmu museumu Jozef Kohút; farár doln< 
kubínsky. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 29 — 



Bystrica Baňi^ká, v stôl. zvolenskej. — Tu ešte roku 1823 náj- 
dený ()£Qazox.ý mei dostal sa do Nár. musea v Budapeští. (Ilampel J., 
A bronzkor emlékei M. II. Budapest, 1892. str. 13.) 

Badnce H., v stôl. nitrianskej, okr. novomestskom. — Pod Ple- 
šivcom, v takzvanej Mračkovke naäly sa štyri žulové kl adivá, tri menšie 
a jedno velké, ktoré nachodi sa v museume martinskom. Nálezisko nenie 
preskúmané. 

()abi^y v stôl. nitrianskej, okr. nitrianskom. — Tu našlo sa pekné 
kamenné dláb co. (Gand Ignác, Nyitra megye régészeti fontossága. Nyitrai 
Kôzlôny 1876 č. 7—9.) 
)C GeroYO^ v stôl. hont., okr. krupinskom. — Nálezisko predhistori- 
ckých predmetov kamenných, kostený ch, hlinených, b ronzový ch a želez- 
ných. (St. Zoch, cS^ovsH starožitnosti. Čas. MSS. L 1898 č. 2, 3; II. 
1899. č. 1.) 

Čabrad^ v stôl. hont., okr. krupinskom. — Pod zámkom Čabrad- 
ským vykopanú bronzo vú kópiu daroval museumu martinskému Ján Pribiš. 
(Čas. MSS. II. 1899. č. 2.) 

Oaehtice, v stôl. nitrianskej, okr. novomestskom. — ^Črepy nádob 
z predhistorickej doby. (A nyitravármegyei orvos-gyógyszerészi és ter- 
mészettudományi egyesúlet 1889— 1890-iki évkônyve str. 78. — Sán- 
dorfi N., A csejthei ostelepjcpl. Arch. Ért. Uj f. XII. 1892. str. 245. R. 
1892. daroval čachtický dekan B. Reviczky Nár. museumu v Budapešti 
železnú fibulu nájdenú v blízkosti Čachtického hradu. (Arch. Ért. Uj f. 
XII. 1892 str. 186.) Z popolníc, pod hradom nájdených, súdiť možno, 
že sa tam nachádza pohrebisko.. (Arch. Ért. VIL 1887 str. 354. — Hampel 
/., A bronzkor emlékei Magyarhonban II. Budapest, 1892 str. 21.) Poi- 
^emné obydlia s vyobrazením. (Čas. MSS. IV. 1901. č. 1.) 

Čbí Horný, v stôl. abauj-turňanskej, okr. fizérskom. — Tu nájdené 
mnohé predmety bronzové nachodia sa v museume košickom. (Hampel 
J., A bronzkor eml. Makyarhonban II. 1892. str. 35—37.) 

Černice, v stôl. liptovskej, okr. sv.-mikulášskom. — Nálezisko pred- 
historické. (Mihálik J,, Gsemicz ôskori emlékei. Kárpátegyesiileti Év- 
kônyv XVI. 1889 str. 48.) Niílfln (Tovaryšstvo III. 1901 str. 127.) 

Čepdfn Velký^ v stôl. turčianskej, okr. mošovskom. — Ztadeto 
pochádzajú tri bronzové dlábca^ ktoré má vo svojej sbierke Lud. Vladár. 
(Uampd J., A bronzkor emlékei M. II. Budapest, 1892 str. 94.) 

Čerenäany, v stôl. gem.-maloh., okr. rim.-sobotskom. — Tu vo 
farskej záhrade nájdené bolý p opolni ce a starobylé strely. (Let. MS. 
IX. 1872. str. 37.) 

IĎarmíit^ B., v stôl. novohradskej. — Nálezisko biMÄfiLYXph pred- 
metov, z ktorých niekoľko dostalo sa Nár. museumu v Budapešti. (Ilampel 
J y A bronzkor eblékei M. II. Budapest, 1892. str. 7.) 

Dechtary^ v stôl. liptovskej, okr. sv.-mikuláSskom. — B. Majláth 



Digitized by 



Googlí 



— 30 - 

mal vo svojej sbiérke ztadeto niekofko *^rílHíiíMHľ''h predmetov. (Hampd 
e/;, A bronzkor eml. Magy. II. 1892. str. 170.) 

Demändlce, v stôl. hont., okr. Sahskom. Nálezisko kamenných 
n ástroj ov. V sbierke gr. Nyáriho, ktorý ich opisuje v Arch. Ert. UI. 
^ 1870. nachodilo sa viac kusov. 

^ Detva^ v stôl. zvolenskej, okr. slatinskom. — V chotáre detvan- 
skom nachodí sa predhistorické hradisko „Hrabovkou* zvané, kde po- 
mimo žrepov naSly sa medzi žel ezným i predmetami i niektoré brgujspvé. 
(Tomka Gy., Zólyomvármegye ôstelepeí. Arch. Ért. Uj f. XI. 1891. str. 
299.) A^. Kmeť v „Recensii" (Tovaryästvo 11. 1895. str. 219.) spomína 
i kamenn é, potom na str. 224 bronzové nástroje a predmety. — Emil 
Prokop daroval Nár. museumu v BudapeSti teiTacottovú perlu v Detve 
nájdenú. (Arch. Ért. Uj f. XVL 1896. str. 176.) 

Deviate, v stôl. hontianskej, okr. krupinskom. — Ztadeto dostalo 
martinské museumu z láskavosti jeho predsedu popolnic e, ktoré tam r. 
1902 vykopané boly. (A. Kmet, Ďalšie výskumy z obvodu Sitna. Sbomik 
MSS, VII. 1902, str. 161—163.) 

Divinka, v stôl. trenčianskej, okr. kys.-novomestkom. — Tu pod 
vrchom Velkým, v hore Bukovina menovanej, z hĺbky dvoch stôp vy- 
kopal Ján Kišoň ž^lezn^ kópiu a Eva Strážcova našla tu jakýsi zlatý 
háčik. Kopec » Hradisko" ešte nenie preskúmaný. (Ä. Lambardini, Bu- 
datín. Slov. Pohl. V. 1885. str. 526.) 

Dolany, v stôl. novohradskej, okr. sečíanškom. — Na kopcocli 
dolanských viackrát natrafili na hroby, uriiy_jk.l)roj[u^. Najviac ich majú 
vo svojich sbierkach Alex. Pintér a Ludvik Nyikos ; ale aj Nár. museum 
v Budapešti má ztadeto pekné bronzové veci. (Arch. Ért. XI. 1891, str. 
253 — 259, — Uampel J"., A bronzkor emlékei Magyarhonban II. Búda- 
pest, 1892, str. 24.) 

Domanlky (Dômeháza, predtým Dományik), v stôl. hontianskej, 
okr. krupinskom. — Množstvo popolníc a niekoľko bxfilBftvých pred- 
metov, popolníc, ktoré nachádzajú sa v museume martinskom. (Domá- 
nyiki lelet. Arch. Ért. II. 1870, str. 98. — Starožitnosti u Domanlk. 
Slov. Letopis I. 1876. — P. Socháfi, Slovenské predhistorické poluailiSte. 
Nár. Nov. 1888. č. 40, 41. — Tenže, Néco o pohŕebišti u Domaník. 
S nákr. dvúch popolníc. Čas. vi. muz. spol. 01om. V. 1888, str. 80—82. 
Uampel J., A bronzkor emlékei Magyarh. II. Budapest, 1892, str. 25. — 
A. Kmet, Starožitnosti v Honte. Tovaryšstvo II. Ruž., 1895, str. 195— 
201. — Tenie, Sitno a čo s neho videí. Tovaryšstvo HL 1901, str. 126.) 

Draäice (Perjes), v stôl. gem.-maloh., okr. siačskom. — Tu na- 
chodí sa p amätný hái. kde odkrytý bol velký murovaný Jtfoh^ v ktorom 
rozmanité rytieraka ozdoby, jako pracky, retiazky, náramky, perličky 
bronzové, nájdené boly. (Let. MS. IX. 1872, str. 35.) Niektoré z týchto 
predmetov daroval Sam. Tomášik bývalému museumu Matice Slovenskej. 
(Let. MS. I. 1864, str. 94,) 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 31 — 

Dvorany Malé (Kis-Dovorán), v stôl. nitrianskej, okr. topolčian- 
skom. — V jednom háji, tejto obci patriacom, nájdené t2iM2fii^é dlábco 
prišlo kúpou do Nár. museuma v Budapešti. (Arch. Ért. Uj f. XVI. 1896, 
8tr. 176.) 

Dvorec, obec s Liborčou spojená, v stôl. trenčianskej, okr. púchov- 
skom. — Tu r. 1860 na jednom mieste našli 32 ]y;oa2ových ihiel, z kto- 
rých niekoľko dostalo sa do Nár. musea v Budapešti. (Hampel J., A 
bronzkor emlékei Magyarh. II. Budapest, 1892, str. 26.) 

Dvomiky (Udvamok), v stôl. hont, okr. Sahskom. — Kláštor. 
(Tovaryšstvo III. 1901, str. 160.) Historický, pekný náhrobník Clary 
Scherr. (Tamže str. 168.) 

Ganovce, v stôl. spišskej, okr. sobotskom. — Tu našly sa pred- 
mety kamenné , kosten é. bronzové a predhistorické hjinenéjádoby. (Mun- 
nich Ä, A Szepesség ôskora. A Szepesm. Tort. Társulat milléniumi ki- 
adványai. I. kôtet Lôcse 1895, str. 229—231. — Tenie, Oskori cserepek 
Szepesben. Arch. Ért Uj f. XI. 1891, str. 18.) 

Cremerská stolica. (S. TomdšiJc, Pamätnosti Gemersko-Malohont- 
ské. Let MS. IX. 1872. 1, str. 31—53. 11. str. lQ—33. Ilampel^ J., Sajó- 
és rimavidéki bronzleletek. Ôt képes táblával. Arch. Ért. VI. 1886, str. 
11—21.) 

Hamovejsa alebo Hajmova Ves (Szeptencz-Ujfalu), v stôl. ni- 
trianskej, okr. topoľčianskom. — Pohanské goh robisko . (Szeptencz-Uj- 
falusi lelet. Arch. Ért. Uj f. IX, 1889, str. 91.) 

Hallč (Gács), v stolici novohradskej. — Tu nájdené bronzové dlábco 
nachodí sa v Nár. museume v Budapešti. (Hampel J., A bronzkor emlé- 
kei Magyarh. II. Budapest, 1892, str. 43.) 

Ualigovce (Helivágás, predtým Haligocz), v stôl. spišskej, okr. 
staroveskom. — V tunajšej jaskyni ponachodily sa nielen knsM prftd- 
potopnvch zvier at, ale i rozličné l^agien né nást roje. (Pulszky JP., Az ôs- 
torténelmi leletekrôl Magyarországban. Budapest, 1876. — Munnich A,, 
Die Haligoczer Kalkhôhle in Zipsen. Zipser Bote 1877, č. 9. — Dr. Both 
S., A Magas-Tátra és kôrnyéke barlangjainak leirása. Kárpátegyesúletí 
Évkôny IX. 1882, str. 326. Weber Ä, Kirándulás a Dunajecz vôlgyébe 
és Szcsavniczára. Turisták Lapja III. 1891, str. 125.) 

Haluzice, v stôl. trenčianskej, malá, však velmi stará obec oproti 
Hečkovu. — Kly predpotopného slona a črepy z popolníc a iných nádob. 
(J. Ľ. Holuby, Rozmanitosti z cesty. Slov. Pohľ. X. 1890, str. 527.) 

Hliník (Geletnek), v stôl. tekovskej, okr. sväto-krlžskom. — Strie- 
borné peniaze od uhorských kráľov. 

Hontianska stolica. (Hôke L,, Ôs embernyomok és egyéb régi- 
ségek Hontmegyében. Pesti Naplo, 1867, č. 176. — Hontvármegyei régi- 
ségek. Arch. Ért I. 1869, str. 298. - Honti kôeszkôzôk. Arch. Ért. 
II. 1870, str. 15, 51, 84. — Récsey V., Bronzkori leletekrôl Hont- é3 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 32 — 

Nógrádmegyében. Arch. Ért. Uj f. XI. 1891, str. 353. — A. Krnet, Staro- 
žitnosti v Honte. TovarySstvo II. 1895, str. 195—214.) 

Horváty i Chorváty^ v stôl. hontianskej, okr. Sahskom. — Tu 
nájdený bol po jednej veľkej búrke J{£QB;oyý budzogáň, ktorý nachodi 
sa v Nár. museume v Budapešti. (Récsey V., Bronzkorí leletekrol Honť 
és Nógrádmegyében. Arch. Ért. Uj f. XI. 1891. str. 353.) 

Hrádok (Liptó-Ujvár) v stôl. liptovskej. — V záhrade hrádockej 
hospodárskej školy prišlo sa r. 1871. na predhistorické Bs2u:fibÍ8ko, kde 
našli 47 popolníc . (Maflátk B., A liptó-ujvári ó-szláv umatemetô. Arch. 
Kôzlem. IX. — Mihalik J., Nehány vonás Liptómegye legrégíbb tôrténe- 
tébôl. Tátravidéki Hiradó 1885. č. 1—5.) Pod rumami tunajšieho bradu 
nachodi sa kopec ^Tumisko'' menovaný, kde J. Mihalik našiel niekoľko 
starožitnosti. (Mihalik J., Liptómegye ôskorí telepei. Kárpátegyesňleti 
Évk. XVI. 1889. str. 38.) 

Hyby, v stôl. liptovskej. (Majláth B., Hybbei éremlelet. Arch. 
Ért. IL 1871—1872. str. 272, 324) 

Chalmova (Nyitraszeg), v stôl. tekovskej, okr. oslanskom. — B. 
Majláth preskúmal zdejšie pohreb isko. (Nyitraszegi umatemetô. Arch. 
Ért. Uj, f. X. 1890 str. 237— 240.')' 'Roku 1891. Peter Dettrich, stoikár 
v Chalmovej, daroval Nár. museumu v Budapešti niekoľko tu nájdených 
Dopolni c i 8 drobnými predmetami bronzov ými. (Arch. Ért Uj f. XI. 
1891. str. 82.) 

>( Istebné^ v stôl. oravskej, okr. dolno-kubinskom. — R. 1898 pri 
kopaní priesmyku na oravskej železnici &ez ^Hrádok** vedúceho, vykopali 
robotníci krásne bronzové predmety (valcovité krutky, náramnice, sponky, 
ihlice, diadémy atd.), z ktorých 26 kusov prešlo v majetok Jána Hioboäai 
farára istebňanského, a dané boly do opatery museumu martinskému. (Dr, 
J, Petrikovich, Bronzový hromadný nález na Hrádku pri Istebnom. Sbomfk 
MSS. IV. 1899. str. 154—158.) — St. Oravín (Gustáv Tomala) hovorí v Sbor- 
níku MSS. VI. 1901. str. 160, že ked stavala sa na istebňanskom Hrádku 
stoličná hradská, našli bronzový meč, ktorý má vraj byt uložený v bnda- 
pešianskom Nár. museume. — Na Hrádku tomto nájdené predmety bron- 
zové daroval museumu martinskému dr. Ignác Radlinský. (Čas. MSS. 
II. 1899. č. 3.) 

Ireg (Úreg.), v stôl. nitrianskej, okr. nitrianskom. — R. 1873. na 
pozemku dr. M. Šteffánimu náležajúcom, našli kopáči na jednom mieste 
veľkú popolnicu a na druhom bronz ové dlábce. (Sasinek Fr. V,, Pozcr 
na starožitnosti 1 N. Nov. V. 1874. č. 9. 

Ivanka (Nyitra-Ivánka) v stôl. nitrianskej, okr. nitrianskom. - • 
(Érdy X, Nyitra-Ivánka teniletén 1860 és 1861 évben kiszántott Byzan i 
zományok a XI. századból. Arch. KôzL II. 1861. str. 65—78. — Gr f 
EszierMzy J,, Koróna Nyitra-Ivánkán. Arch. Kôzl. VIL 1867. str. 149. - - 



Digitized by 



Googlí 



- 33 — 

Koróna Nyitra-IvánkáD. Arch. Ért. II. 1870. str. 199. ~ Slov. Letopis. 
lU. 1879. str. 17.) 

JalOTec (Jalócz) v stôl. liptovskej, okr. sv-mikuláéskom. — Viac 

L cenných predmetov bronzovýc h ztadeto nachádza sa v Nár. museume 

v Budapešti. (MiJudik e/l, A jalóczi bronzkori telep. Kárpátegyesuleti 

Évk. XVI. 1889. str. 43. — Hampel J., A bronzkor emlékei Magyarh. 

n. 1892. str. 77-78.) 

Ján (Liptovský Svätý-) v okr. sv.-mikulášskom. — Na zdejšom ' 
^ .Hrádku* a na rolách, ktoré rozprestierajú sa pod „Hrádkom", našlo sa ^v--- 

vela bg{j|Zävých predmetov. (Míhalik J., A szentiváni Hrádok bronzkori ! . / ^. 
erôd. Kárpátegyesiileti Évk. XVI. 1889. str. 40.) Roku 1862. nájdený ^^' 
bol tu krásny bronzový meC, ktorý je vyobrazený v Arch. Ért. I. 1869. 
na str. 148. Ľudskú podobu majúca soška bronzová ztadeto nachádza sa 
v Nár. museume v Budapešti. (Hampel J., A bronzkor emlékei Magyarh 
I. 1886. Tab. LXIX. 11. 1892. str. 78.) 

Jaseňová, v stôl. turč., okr. mošovskom. — Nad touto dedinou 
vypína sa asi 7 — 800 m. „Vyšehradom" menovaný vrch, na ktorom zre- 
teľne rozoznat valy^ nasledovne bola tu osada pohanských Slovákov. Našly 
sa tu črepy z rozličných nádob. (Lehoczky T., Turóczmegyei emlékekrôl. 
Arch. Ért, Uj f. XHI. 1893 str. 345.) 

KaTamenová (Kelemenfalu), v stôl. turč., okr. mošovskom. — 
V hájoch medzi Stubn. Tepliciami a Kalamenovou rozložených pri vyko- 
pávaní jedlových pňov, našla sa tíHQo^ová strelka a velká podkova. (P. 
Kriiko, Historické pamätnosti v Turci. Let. MS. III. a IV. 1867. 
str. 41.) 

Kalam eny, v stôl. liptovskej, okr. ružomberskom. — Nálezisko 
\ hotových karík, ihiel a zlomkov náramníc. (Mihalik J., A kelemen- 
felvi bronzkori telep. Kárpátegyesuleti Évk. XVI. 1889 str. 48.) 

Kálnica, dedina v južnom Trenčiansku, susediaca s Beckovom. 
Tunajší občania vravia; že sa tam nachádzajú kusy popolní c i predmety 
\{j:úQ20vé. Bližších zpráv nemám. 

Kálnica Velká (Nagy-Kálna), v stôl. tekovskej, okr. levickom. — 
Roku 1876 pri kopaní jamy pre cukrovku, prišli tu robotnici na rozličné 
ponpjpirft^ ktoré dostaly sa do rúk známeho skúmatela prírody, apothe- 
kára Bolemana v Leviciach. (Obzor XIV. 1876. č. 34. — Starožitné 
nálezy. Slov. Let. L 1876.) 

Kežmarok v stôl. spišskej. — Včas preorávania jednoho vyrúba- 
ného lesa prišli na ^laté; s trieb orné a br onzov é predmety, z ktorých 
niektoré dostaly sa i do Nár. museuma v Budapešti. (Hampel J.^ A 
broDzkor emlékei Magyarhonban II. Budapest, 1892. str. 63.) 

Kiar (Kér) v stôl. hontianskej, okr. bátovskom. — Gróf Nyáry 
mi vo svojej sbierke niekoľko l^a menný ch nástrojov v chotári tejto obce 
nájdených. Opisuje ich v Arch. Ert. II. 1870. 

3 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 34 — 

Kláštor pod Znlovom v stôl. turčianskej. ~ Ešte r. 1808. 
prišiel jeden Kláštorčan včas orania na nález l2£iuij^ýcb predmetov, 
z ktorých čiastka dostala sa neskôr do Nár. museuma v Budapešti, väč- 
šia čiastka z nálezu sa však potratila. (Hampél J,, A bronzkor einlékei 
Magyarhonban II. Budapest, 1892. str. 172.) M. Konček a J. Pastorček 
darovali museumu býv. Mat. Slovenskej črepy nájdené na Zniovskom 
hrade (Let. MS. VIII. 1871. str. 71) a Dr. G. Zechenter železná ostrohu 
a akýsi bronzový predmet, nájdený pod hradom. (Let. MS. I. 1864. 
str. 94.) 

Klatnovejsa (Tôkés-Ujfalu), v stôl. nitrianskej, okr, žabokrec- 
kom. — Dr. J. Pantoček daroval Nár. museumu v Budapešti prevŕtanú 
a hladenú k amennú sekeru, ktorá sa našla v chotári tejto obce. (Arcb. 
Ért. Uj f. XVI. 1896. str. 176.) 
X Kom^]atná v stôl. liptovskej, okr. ružomberskom. — Tu našly sa 
h^ hrf j j Dzová paloše, dlábca, velké bronzové nádoby, fihule, panciere atí., 
ktoré nachádzajú sa v Nár. mu^eiune y Budapešti a v sbierke Mik. Ku- 
binyiho v Podzámku. V(Vykopáné starožitnosti. Peštb. Vedoro. IV. 1864. 
č. 50. - Arch. Ért. VIL 1887. str. 380—39.'; VIII. 1888. str. 257- 
259. — liampél /., A bronzkor emlékei Magyarhonban L 1886. Tab. 
XII, XXII, XLIV, IJÍVI, CXX, CXXI; II. 1892. str. 69 a Tab. CLXVIU, 
CLXIX, CLXX. — A, Klimclk, Bronzové meče v Komjatnej. Kat. 
Nov. 1887. XVIII. C. 10. — Mihalik J., Komjatna, bronzkori telep. 
Kárpátegyesíileti Évk. XVI. 1889. str. 37.) 

Konská v stôl. liptovskej, okr. sv-mikulášskom. — Nálezisko pred- 
metov predhistorických. (}fihalik J., Liptómegye ôskori telep ei. Karpát- 
egyesiileti Évk. XVI. 1889. str. 31.) 

Koäy v stôl. nitrianskej, okr. prievidzskom. — Nálezisko predhisto- 
rických nádo b. (Rakovszhy F., Nyitramegyei ásatásaim eredménye. 
Arch. Ért. Uj f. IX. 1889. str. 385—390.) 

Koäariská pri Brezovej v stôl. nitrianskej. — Tu vy kopanú Juiuu 
zovú ihlu daroval museumu martinskému Lud. Kubányi (Čas. MSS. IIL 
1900 č. 4.) 

Košuty v stôl. turčianskej, okr. sv. martinskom. — Na zdejšom 
j,Hrádku" nájdený bol brfiittayý náramok, ktorý Bohdan Klemens daroval 
museumu martinskému. (N. Nov. XXIL 1891. č. 77. — A, Krneť, Re- 
censia. Tovaryšstvo II. 1895. str 224.) 

Kozelník (Kecskés) v stôl. zvolenskej, okr. zvolenskom. — Nález 
starobylého Jelezoého meča. (Kozelniki vas kard. Arch. Ért. V. 1871 
str. 212.) 

Krásna Hôrka v stôl. oravskej, okr. zámockom! — K. 1891. ] i- 
šiel Ján Gresch na tunajšej „Hôrke" v hĺbke 10 — 15 cm. kopu predmet v 
bronzových a ž^lfi^iých, z ktorých čiastku zachránil M. Kubinyi i 1. 
(Kubinyi M,, Áivamegyei régészeti emlékek. Orsz. Régészeti Társal it 



Digitized by 



Googlí 



— 35 — 

1885-iki évkônyve. Pest, 1885. str. 97. — Tenže, Krasznahorkai bronz- 
Irfet. Arch. Ért. Uj f. XU. 1892. str. 151—161. — Hampel J"., A 
bronzkor emlékei Magyarhonban II. Budapest, 1892. str. 73; IIL 1896. 
Tab. CLXXXm a CLXXXIV.) 

KUlsno (Staré) v stôl. nitrianskej, okr. žabokreckom. — Tu našiel 
b. Hrehor Friesenhof jutfu;4uce a rozličné nástroje koste né a'ka.nienné, 
ktoré zaslal c. kr. ríSskemu geológ, ústavu do Viedne (B, Hr, Friesen- 
hof, Zemezpytné drobničky. Sokol ľV. 1865. str. 44S. — Obrovské hrnce 
T Nitriansku. Obzor XVI. 1878 str. 123.) 

Kremnica v st. tekovskej. — (Trihramký, Starobylý nápis. Sokol 
L H62. str. 382. — P. Kriško, Starobylý v X. a XI. čísle Sokola 
overejnený nápis. Sokol H. 1863. str. 498—500. — M. Chovanec, 
Rozlúštenie ftjgrf^hylphn Ttítpígii Sokol III. 1864. č. í. — P. Križko, 
starobylé nápisy na Kremnickom pohorí. Sokol IV. 1865. č. 1. — Botka 
Tiv,, Sziklafelirat a kôrmôczbányai erdôségben. Századok II. 1868 str. 
348. — P. Križko, Starobylé nápisy na kremnickom pohorí. Let. MS. 
V. 1868 str. 75—96. — J. B, Klemens, Dodatok ku nápisom runoslo- 
vanským v horách kremnických. Let. MS. V. 1868 str. 96—99. — Ita- 
daviiký. Kremnické nápisy. Sokol VIII. 1869. č. 9. — Léhoczky Tiv., 
A kôrmôczbányai sziklafeliratokról. Századok VIII. 1874. str. 585.) 

Krlviany (Krivány) v stôl. šarišskej, okr. vyšno-toryskom — 
(Mikalik e/l, A „Hrádek" nevu oskori fôldvárról Sárosmegyében. Arch. 
Ért. Uj £ XIII. 1893 str 73.) 

KrSkany Velké (N.-Kereškény), v stôl. hont., okr. bátovskom. — 
Nálezisko kamenných nástrojov, z ktorých niekoľko dostalo sa do sbierky 
gr. Nyáryho. (Arch. Ért. III. 1870). Našly sa i jednotlivé broiizoyé pred- 
mety. (Hampel J., A bronzkor emlékei Magyarhonban II. Budapest, 
1892. str. 97.) 

/ Kubfn Vyšný, v stôl. oravskej. — Na zdejšom „Hradisku," teraz 
^Ostrou" a „Tupou Skalou" nazvanom, našlo sa viac kusov starých zla.- 
tý ch peňa zí. Tu odkryli i staropohanské pohrebi sko, v ktorom našli vela 
popolníc , bronzových a iných starožitností. (Slov. Let. VI. 1892. str. 
347.) K. Bruck štyri bronzové predmety, vykopané vo V. Kubíne daroval 
mnseumu martinskému. (N. Nov. XXVI. 1895. č. 16.) Najviac predmetov 
ztadeto majú vo svojich sbierkach Mik. Kubinyi ml., B. Majláth a Anton 
Radvanszky. Niekoľko dostalo sa z nich i Nár. museumu v Budapešti. 
(Arch. Kôzl. 1861. II. k. str. 293. — Kuhinyi Miklós, Felsô-Kubini 
ui latemeto. Arch. Ért. Uj f. II. 1882. str. 274—285. — Tense, Rég. 
Ti rs. Évk. I. 1886. str. 101—102. — Hampel J,, A bronzkor emlékei 
M igyarh. II. Budapest 1892. str. 40.) 

Kuc^any (Nézpest) v stôl. zempl., okr. michalovskom. — Tu našli 
tr ťažké datá-kruhjr, z ktorých jeden dostal sa do Nár. museuma v Bu- 
dí pešti. (Hampel J., A bronzkor emlékei Magyarh. II. Budapest, 1892. 
8t 102.) 3* 



X 



A 



Digitized by 



Googlí 



-- 36 - 

KvášoY v stôl. trenčianskej, okr. púchovskom. — Andrej Bereg 
daroval museumu martinskému l^ftui£QI|újs^keru tu vykopanú pri potóčku 
role „Hlboká« zvanej. (Čas MSS. II. 1899. 6. 2.) 

Ľadzany (Ledény) v stôl. hontianskej, okr. krupinskom. — Ztadeto 
mal Gróf Nyáry niekoľko kaiBôfiBýdu nástrojov, ktoré opism'e v Arch. 
Ért IIL 1870. 

Lapujtov (Lapujtô) v stôl. novohr., okr. filakovskom. — (Arch. 
Ért. 11. 1869 str. 293; IH, 1870 str. 6. — Hampel J., A,fcjB»skor 
emlékei Magyarhonban II. Budapest 1892. str. 74.) 

Lednica v stôl. trenč., okr. púchovskom. — Na Lednickom zámka 
nájdená bola starobylá rim. spinka čili hrdelná okrasa, ktorú trenčiansky 
zlatník A. Hubert prostredníctvom J. Ondrisíkovým daroval museumu 
bývalej Mat. Slov. (Let. MS. Hl. a IV. 1867. str. 90.) Pavel Ondrčka, 
učitel v Púchove, sdelil mi, že nebohý barón Hoening ponachádzal tam 
staré peniaze a úlomky bc^azových predmetov. 

Lehota Hornia v stol. zvolenskej, okr. brezňanskom. ~ Na tu- 
najšom „Hrádku'' vykopal slávny básnik nág Samo Chalúpka niekolko 
pnpj)lnífi, ktoré v&ak pri požiari i farský príbytok zachvátivšom, zkazu 
vzaly. (Rozpomienku na Sama Chalúpku. Slov. Pohl. VIL 1887. str. 237.) 

Lehota KráloTská v stol. liptovskej, okr. hrádockom, — Nie- 
koľko pekných brojoi^ových predmetov mal ztadeto vo svojej sbierke ar- 
cheológ B. Majlátb. (Hampel J., A bronzkor emlékei Magyarhonban 11. 
Budapest, 1892. str. 64.) 

Lehota Pavčina v stol. liptovskej, okr. sv.-mikulášskom. — 
(Mihalik J.y A „Zámcsek Lehotski" nevtt telep, Arch. Ért. XI. 1891. 
str. 149. — Tetiže, Ôs kori telep a Zsjarecz nevu hegyen. Tamže str. 151.) 

Lehota Velká v stol. nitrianskej, okr. prievidzskom. — Pohanské 
po hrebisk o prekopané a prekutané Fr. Rakovszkym. NaSli sa tu popolnice 
z rozličnými bj:finzovými predmetami. (Urnasirok. Arch. Ért Uj f. VIII. 
1888 str. 327—330. — Bakovszky F,, Nyitramegyei ásatásaim eredmé- 
nye. Arch. Ért. Uj f. IX. 1889. str. 385—390. — Hampd J., A bronz- 
kor emlékei Magyarhonban II. Budapest; 1892. str. 97.) 

Lehôtka alebo Sitno-Ľahotka v stol. hont., okr. krupinskom. — 
Na viac miestach v chotáre našli popolnice, ale nie sú zachránené. (A. 
Kmeí, Veleba Sitna. Tovaryšstvo I. 1893 str. 181. — Tmíte, Starožitnosti 
v Honte. Tovaryšstvo II. 1895. str. 214.) I podzemné skrýše majú tam byť. 
y Lelovoe v stol. nitrianskej, okr. prievidzskom, — Množstv o črepov 
z pojiAloíC- (Bakovszky F., Nyitramegyei ásatásaim eredménye. Arch. 
Ért. Uj f. IX 1889. str. 385—390.) 

Levice v stol. tekovskej. — Barón Graffenried prišiel tu k ^gnnej- 
šiemu nálezu hcfiiuipvých predmetov, z ktorých r. 1883 dostalo sa Nár. 
museumu v Budapešti 38 kusov. (Hsimpel J,, A bronzkor eml. Magyarh. 
II. Budapest, 1892. str. 76.) 



Digitized by 



Googlí 



/ 



— 37 — 



Likávka v stôl. liptovskej, okr. ružomberský. — Črepy predhis- 
torické a iné drobnejšie predmety bronzo vé a .železné vo sbierke Spôtt- 
lovej vo Viedni a v Karpatskom museume vo Velkej. (Dr, Spôtil Ign,, 
Ôskori fazék-toredé kek. Eárpátegyesaieti Évk. XII. 1885. str. 64. — 
JfiÄoiii J,y A likavai vár melletti telep. Kárpátegy. Évkônyv XVI, 1889 
Btr. 37.) Jeden bronzový predmet ztadeto mal vo svojej sbierke i B. 
Majláth. (Hampel cT*., A brouzkor emlékei Magyarhonban n. Budapest 
1892. str. 76.) 

Llné (Szilincs) v stôl. preSporskej, okr. trnavskom. ~ Nálezisko 
predhistorických nádob , pekných píQUÚníc, rozličných kamenných nástrojov . 
pr^I^ov, ko stených ihlíc atď. (O starožitnostech na Slovensku. Svétozor. 
Príl. Slov. Novín. Viden 1855 str. 83. — J. Klempa^ Starožitnosti 
v Linci nájdené. Pútnik svätovojt. Kal. na r. 1888. str. 60—63. — Tmže, 
ESte nieto o starožitnostach v Linci nájdených. Pútnik Svätovojt. Kal. 
M r. 1889. str. 62—65. — Ä. Kmet v dodatku k životopisu Jána Klempu. 
Tovaryšstvo. H. 1895 str. 239.) 

Ligtpyd.ká stolica., — (Majláth B., Liptómegyei ôstelepek. 
Arch. Kôzlem. IX. 1873. str. 37 —57. — Mihalik J., Liptómegye ôskori 
telepei. Kárpátegyesuleti Évkônyv XVI. 1889. str. 23—50. — Tenže, 
Ôskori telepek liptómegyében. Arch. Ért. Uj f. XI. 1891. str. 145— 
152. — Hampel J., A bronzkor eml. Magyarh. II. Budapest; 1892. str. 
76—78,) 

X Lisko va v stôl. liptovskej, okr. ružomberskom. — Z tunajSexJa- 
skyne, „ MnTch " zvanej, rozličné starožitnosti nachádzajú sa nielen v Nár. 
museume v Budapešti ale i v rozličných súkromných sbierkach. (Liszkó- 
falvi lelet. Arch, Ért. VL 1873. Str. 159. -- Kadavý J,, Eine Hôhle 
im Berge Mních b. Rosenberg. Vhdlgen d. k. k. geol. Keichsanst. 1873. 
str. 200. — Mníchova jaskyňa. Obzor XI. 1873, č. 30; XIV. 1876. č. 
35. — Mních a jeho jaskyňa. N. Nov. V. 1874. č. 42. — Starožitnosti 
z jaskyni u Liskovej. Slov. Let. I. 1876. str. 335. — Lócjsy L., A ba- 
ráthegyi barlang megvizsgálásáról. Természett. Kôzlôny IX. 1877. str. 
1—16, 321 — 344. S kresbami. — Tenže, Die Liszkovaer Hôhle in Barát- 
hegy. Eine vorgeschichtliche Hôhlenwohnung und deren Ueberreste. Bu- 
dapest, 1878. 8® str. 35. S 19 drevorezmi. — Baráthegyi barlang. Kárpát- 
egyesftleti Évk. Xni. 1886 str. 13. — A baráthegyi barlang, paleolith- és 
neolithkori telep. Kárpátegy. Évk. XVI. 1889. str. 35. — Majláth B,, 
Tanulmányok az eraber ôstôrténetébôl. Arch. Kôzlem. IX. Kôtet II. Fu- 
zet. — W. Baer, Der Vorgeschichtliche Mensch. Leipzig, 1880. str. 
421 — 423. S vyobrazeniami. — Hampel J"., A bronzkor emlékei Magyarh. 
IL Budapest 1892. str. 78.) 

LtšoT v stôl. hontianskej, okr. krupinskom. — Popolnice a sponky 
nájdené na takzvanej „Striebomici." (A. Kmet, Starožitnosti v Honte. 
Tovaryšstvo II. 1895. str. 206, 207.) 



Digitized by 



Googlí 



1 



38 



Lopaäov v stôl. nitrianskej, okr. piešťanskom. — Črepy z popolníc. 
a kaméané nástroje vo sbierke F. Sándorfiho. 

Ľubela Královská v st. lipt., okr. sv.-mikulášskom. JuL Nea- 
ý^ deck, obyvatel poturňanský, našiel tu kamenné a bronzo vé predmety. (Let 
^ MS. V. 1868 str. 99.) 

Ľubietova v stôl. zvolenskej. — Nálezisko bronzo v. (Thomkz. Gy., 
A libetbányai bronzlelet. Arch. Ért. Uj f. XVIII. 1898 str. 379.) 

Ľubochňa v stôl. liptovskej, okr. ružomberský. — (Míhalih /., 
^ A lubochnai erod . Kárpátegy. Évkônyv. XVI. 1889 str. 42.) 

Lučenec v stôl. novohradskej. — V hore medzi Lučencom a Hali(om 
(Gáčom) nájdené boly dv ejbronzo vé ozdoby velikosti dlane, ktoré slúžiiy 
za ozdobu koňského náčinia. {Uampel J., A bronzkor emlékei Magyar- 
honban. II. Budapest 1892, str. 79.) 

Lučivna v stôl. spišskej, okr. sobotskom. — Nad touto obcou v strmej 
skale sú dve jaskyne; v jednej nájdené boly kosti dnešného medvedia, 
v druhej i kosti niekdajšieho jas kyňového medve ďa a zemou i štrkovou 
vrstvou zasypané uhlie dávnych phníšt. {3r. Roth S., A Magas-Tátra és 
kôrnyéke barlangjainak leirása. Kárpátegy. Évkônyv IX. 1882, str. 309. — 
P. Dobšinský, Vysoké Tatry. Slov. Pohl. IV. 1884. str. 259.) 

Lúéky v stôl. ungvárskej, okr. sobraneckom. — Hlinená nádoba z ta- 
deto je majetkom grófa Antona Sztárayho. {Hampd J., A bronzkor em- 
lékei Magyarh. II. Budapest 1892, str. 79.) 
y Lúéky v stôl. liptovskej, okr. ružomberskom. — {Mihalik J., A 

lucskaíjgrfld- Kárpátegy. Évkônyv XVI. 1889. str. 45.) 

Lúka v stôl. nitrianskej, okr. novomestskom — Kosti vyhynulýc h 
zvierat. (A nyitravármegyei orvos-gyógyszerészi és természettudományi 
egyesiilet 1889— 1880-iki évkônyve, str. 79.) 

Ľupča Nemecká v stôl. liptovskej, okr. sváto-mikuláäskom. — 
V Na „Hradisku" nemecko-Iupčianskom nájdenú kópiu daroval G. D. Mako- 
vický museumu býv. Mat. Slovenskej. (Let. MS. I. 1864. str. 94.) Z tu- 
najšieho hromadného hpny.nvphn nálezu daroval Nár. museumu v Buda- 
pešti Em. Pongrácz dva meče, čnkan, kópiu, 6 velmi dlhých ihiel, dlábca, 
ii srpy a iné drobnosti. (Mihalik J,, A német-lipcsei erôd. Kárpátegy. 
Évkônyv XVI. 1889, str. 43. — Hampel J., A bronzkor emlékei Magyarh. 
II. Budapest 1892, str. 102.) 

Lužanka v stôl. šarišskej, okr. širockom. — Niekoľko bronz ových 
predmetov z tohoto náleziská (dlábca, hrot, viac krčných kruhov) nachodí 
sa v košickom museume. {Hampel J , A bronzkor emlékei Magyarh. F. 
Budapest 1892, str. 79.) 

Madačka v stôl. novohradskej, okr. haličskom. — Ztadeto má Nái. 
niuseum v Budapešti viac krásnych l^cmoových predmetov. {Hampd /, 
A bronzkor emlékei Magyarh. II. Budapest 1892, str. 79.) 



Digitized by 



Googlí 



r 



39 - 



Madarovce v stôl. hontianskej, okr. Sahskom. — (A magyarádi 
isatásokról. Arch. Ért. IIL 1869. str. 107, 136.) 

Machalovce (Mahalfalu) v stol. spišskej, okr. levočskom. — Ka- 
menné nástroje, pfipn]níp.ft a črepy nádob predhistorických. (Múnnich S,, 
A mahalfalvai Hradiszkóról. Arch. Ért. Uj f. IX. 1889. str. 57. — Tenže, 
Ôskori cserepek Szepesben. Arch. Ért. Uj f. XI. 1891. str. 18. — Tenže, 
A Szepess^ ôskora. A „Szepesmegyei Tort. Társ.'' milleniumi kiadványai. 
L K. Lôcse 1895, str. 210—215.) /^ >^ 

Martin, Turô. Svätý. — Dr. J. Petrikovich daroval nášmu mu- ^ 
seamu^b predpotopttéhQ..alDna, ktorý bol vykopaný pri tunajšom cinto- 
ríne. (Nár. Nov. XXI. 1890, č. 137.) V „Matici Slovenskej" nachádzajúce 
sa toonzov é predmety: meče, srpy, šípy, hroty, dlábca, ihly atd. opisuje 
Hampel vo svojom diele: A bronzkor emlékeí Magyarhonban. U. Buda- 
pest 1892, na str. 34, 35, 42. 
V Mart lnčok v stol. lipt. pri Ružomberku. — R. 1890 vyoral na 
\ STOjej roli hospodár M. Mračko krásny b ronzo vý meč, ktorý prešiel do 
sbierky M. Kubinyiho v Podzámku. (Kubínyi M,, A Liptó-Szent-Mártoni 
kardleletrôl. Arch. Ért. Uj f. X. 1890, str. 357.) /J ». ^ c* v> 

Matejovce v stol. spišskej, okr. novoveskom. — Nálezisko jnno- _ 
^jidi bronz ových predmetov, z nichž niektoié nachádzajú sa v Karpat- 
skom museume vo Veíkej. (Hampel J., A bronzkor eml. Magyarh. 11. 
Budapest 1892, str. 89. — Mitnnich Ä, A Szepesség ôskora. A „Szepesm. 
Tort Társ." milleniumi kiadványai. I. K. Lôcse 1895, str. 233.) 

Medovarce (Méznevelô) v stol. hontianskej, okr. šahskom. — Ná- 
lezisko popolníc , z ktorých prvá odkrytá bola ešte r. 1833. (Pohanske- 
slovanský hrobitov. Sokol VI. 1867. str. 59.) Novšie nálezy popolníc 
medovarských opisuje A. Kmeť v Tovaryšstve II. 1895 na str. 202—205 
a najnovšie v pojednaní „Ďalšie výskumy v obvodu Sitna" v Sborníku 
MSS. VII. 1902, str. 163. 

Bfedvedze v stol. oravskej, okr. zámockom. — Nález bronz ových 
šperkov. (Kubimji M,, Az Orsz. Rég. Társ. Évk. 1886, str. 99. — Arch. 
Ért XII. Uj f. 1892. str. 151. — Hampel J., A bronzkor emlékei Ma- 
gyarh II. Budapest 1892, str. 89.) 

Mielial.iicätí;^ v stol. liptovskej, okr. ružomberskom. — V zdejšej 
záhrade farskej našli popoln ice s b ronzov ými ihlami a karikami. {Mihalik 
J., A szentmihályi bronzkori telep. Kárpátegy. Évkonyv XVI. 1889, str. 42.) 

Michalovce (Nagy-Mihály) v stol. zemplínskej. — Vela rozličných 
konzojých predmetov, z nichž menšia čiastka nachodí sa v Nár. muse- 
B ne v Budapešti, väčšia v sbierke grófa A. Sztárayho. {Hampel J,, A 
1 inzkor emlékei Magyarh. II. Budapest 1892, str. 99.) 

MikuláS, Lipt. Svätý. — Popolni ce, nádoby a preslene vo sbierke 
I ihalikovej. {Mihalih J., Liptószentmiklósi telep. Arch. Ért. Uj f. VIII. 
1 88, str. 259— -61; XI. 1891. str. 152. Tenže, Liptómegye ôskori telepei. 




Digitized by 



Googlí 



n 



— 40 — 

Kárpátegy. Évkônyv XVI. 1889. str. 37.) Jeden bronzo vý meč má zta- 
deto Mik. Kubinyi ml, ktorý ho opísal v Arch. Ert X. 1890 na str. 
357—359. 

Mikulád, Plavecký Svätý v stôl. prešp., okr. malackom. — 
V jaskyni „Tmavá Skala'' zvanej našlo sa mnoho kfígjf. 7i jrfífjj>i4flpjaýfib 
zvierat. (Let. MS. VIII. 1871. str. 39. — Verhandlungen des Vereins 
fiir Nátur- und Heilkund^ zu Pressburg. Jhrg. 1881—1883, str. 180.) 
?l MikuSovce v stôl. trenčianskej, okr. púchovskom. — Tu nájdených 
bolo velmi mnoho krásnych; výborne zachovalých b^fiso^ (náramnice, 
srpy, kruhové peniaze, velké fibule atd.), ktoré mal vo svojej sbierke 
barón Hoening. {J. L, Holuby, Náleziská starožitnosti pri Púchove. Slov. 
Pohl. IX. 1889, str. 265. — Puchó vidéki ôsleletek. Arch. Értes. Uj f. 
IX. 1889, str. 287.) 

MišIa v stôl. abauj-turňanskej, okr. fizérskom. — gro nzové dlábco 
a paf bronzových karík. (Hampel J,, A bronzkor emlékei Magyarh. II. 
Budapest 1892, str. 91. — Mihalik J., A mislyei praehistorikus telep- 
rôl. Arch. Ért. Uj f. XVIII. 1898, str. 38—44.) 

Mladunice Homie v stôl. hont., okr. krupinskom. — Kosa staro- 
bylá. (Tovaryôstvo II. 1895. Recensia, str. 227.) A. Kmet oddal museumu 
matičnému preslen a črepy z nádob predh. (Sborník MSS. VII. 1902, 
str. 164.) 

'^'^ TttneSice (Révfalu) v stôl. trenč., okr. trenčianskom. — Kosti vy- 
h ynulých zv ierat. (A nyitravármegyei orvos-gyógyszerészi és természettod. 
egyesiilet 1889— 1890-iki évkônyve, str. 80.) 

Moravany v stôl. nitrianskej, okr. piešíanskom. — . K osti pred- 
potojjných ;5vierat a popolnice. (Pamätné starožitnosti na nitrianskom^ 
Považí. Obzor H. 1864, str. 171.) 

Nádaá v stôl. prešporskej, okr. trnavskom. — Tu dla P. Jedlicsku 
(Kiskárpáti Emlékek II. 1891) je násyp pod menom „Čertova brázda," 
o ktorom A. Száraz (Arch. Ért. Uj f. XII. 1892, str. 175) domnieva sa, 
že to bude dajaké starobylé opevnen ie. Bolo by ho treba preskúmat. 

Nadošany v stôl. hont, okr. bátovský. Žarnov z trachytu a od- 
tisky lastúr. (Sborník MSS. VIL 1902, str. 173.) v museume. 

Necpaly v stôl. turčianskej, okr. martinskom. — (Necpálska staro- 
žitnosť. Slov. Letopis L 1876.) 

Nedanovce v stol. nitrianskej, okr. žabokreckom. — (Obrovské 
hrnce, v Nitriansku. Obzor XVI. 1878, str. 123.) 

Nemce (Németi) v stol. hontianskej, okr. krupinskom. — Nálezisko 
popfílaííi a čaši. (A. Kmet, Starožitnosti v Honte. Tovaryšstvo II. 1895, 
str. 207, 2Ó8.' Tenže, Sitno a čo s neho videť. Tovaryšstvo III. 1901, 
str. 152 — 154.) Všetky tu nájdené predmety. (18 kusov) daroval Mus. 
slov. spoločnosti jej neúnavný a obetivý predseda A. Kmeť. (Čas, MSS. 
IV. 1901, č. 1.) 



Digitized by 



Googlí 



— 41 - 

KeYldzsny (Neved) y stôl. tekovskej, okr. vrábelskom. — Nález 
kftmftn^fr.h n^Rta-AJov (Arch. Ért. L 1868—9, str. 40.) 

Nimnica v stôl. trenCianakejy okr. púchovskom. — Tu naSiel istý 
Pecho na svojej roli bronzo vú fibulu, ktorú odkúpil od neho b. Hoenning. 
(Sdelenie Ondrčkovo.) 

Nliná v stôl. oravskej, okr. zámockom. — Obec táto má hradisko 
„Ostražica" menované, kde dfa Knbinyiho nachádza sa mnoho črepov, 
z nádob neforemné zhotovených. 

Nováky v stôl. nitrianskej, okr. prievidzskom. — Pohanské po- 
hrobisko, kde naôly sa rozličnej podoby popolnice s predmetami brQBäD- 
vými a niekolko Ramenných nehladených nástrojov. (Rákovszky F., Nyitra- 
megyei ásatásaim eredménye. Arch. Ért. Uj f. IX. 1889, str. 385—390.) 
Nováves Devínska v stôl. preSporskej, okr. preôporskom. — 
Črq>y z popolní c a kostí . (Verhandlungen des VjBreins fúr Nátur* und 
Heilkunde zu Pressburg. L Jhrg. 1856, str. 61—62. — Ôst Blátter filr 
Literatúr und Eunst 1856, č. 48.) 

Nováves Dlviacka v stôl. nitrianskej, okr. prievidzskom. — 
Predhistorícké hradisko. Dosial jedine črepy z popolní c. (Rákovszky F., 
Nyitramegyei ásatásaim eredménye. Arch. Ért. Uj f. IX. 1889, str. 
385-390.) 

Nové Alesto Považské v stôl. nitrianskej. — Ep8ti_iyh]amlých 
TýssoL Menovite na „Skalke"" našlo sa vela rozl. kostí v jednej skalnej 
dutine. (A nyitravármegyei orvos-gyógyszerészi és természettudományi 
egyesúlet 1889— 1890-iki évkônyve, str. 79, 81.) 

Novohradská stolica. — (Nagy Ivan, Nógrádi régészetí kirán- 
dnlás. ArcL Ért. IV. 1871, str. 252. — Fintér Ä, Nógrádmegyei régi- 
ségekrôl. Arch. Ért. VI. 1873, str. 44—47. — Récsey F., Bronzkori lele- 
tekrôl Hont- és Nógrádmegyében. Arch. Ért. Uj f. XI. 1891, str. 353.) 
Obyáovce (Abos) v stôl. Šarišskej. — Nálezisko bronzových pred- 
metov, z nichž krásne vozové koleso dostalo sa do musea v Liverpooli. 
(Hampd J,, A bronzkor emlékei Magyarhonban I. Budapest 188íi, str. 
LIX. II. 1892, str. 3. — Mihalik J., Az abosi fôldvárról. Arch. Ért 
Uj f. XV. 1895, str. 67—69.) 

Očkov v stôl. nitrianskej, okr. novomestskom. — (Sándorfí N., 
Kôzépkori jlrlfiletrôl Ocskón. Arch. Ért. Uj f. XV. 1895, str. 256—259.) 
y, Ondraňova v stôl. liptovskej, okr. sv.-mikulášskom. — Bohaté 
nálezisko Búpfilnlc a bronzo v, z ktorých velká čiastka dostala sa do Nár. 
museoma v Budapešti. — Jozef Kem daroval tri starobylé ihlice, vyko- 
pané r. 1870 z murovaných hrobov a popolníc v OndraSovej, bývalej 
Matici Slovenskej. (Let MS. VIII. 1871, str. 71. — Slovenské staro- 
žitnosti v Liptove. Obzor VIII. 1870, str. 172. — Mihalik J., Az andrás- 
fiUvi bronzkori uma-temeto. Kárpátegy. Évkônyv XVI. 1889, str. 38. — 
Mafláth B., A liptó andrásfalvi bronzkori temeto. Arch. Kôzlem. VIII. 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 42 - 

1870, str. 123—129. — Tenze, Archaeologiai levelek. Arch. Ért. III. 
1870, str. 184; IV. 1871, str. 17, 232, 301; V. 1872, str. 101, 163; 
VI. 1873, str. 160, 208, 285. — Uampd J., A bronzkor emlékei Ma- 
gyarhonban L Budapest 1886, str. XL a LIIL; II. 1895, str. 5.) 

Ondrejovce (Endrefalva) v st. novohradskej, okr. sečianskom. — 
Pohanské pohrobisko s nálezami popolní c a b ronz ov. (Arch. Ért. Uj f. 
XI. 1891, str. 354. — Hampél J,, A bronzkor emlékei Magyarh. H. Bu- 
dapest, 1892 str. 26.) 

Oresbé (Oreszka) v stôl. zemplínskej, okr. michalovskom. — Gróf 
A. Sztáray má ztadeto vo svojej sbierke pekný b|lM2fivý meč. (Hampd 
J., A bronzkori emlékei Magyarh. I. Budapest, 1886. Tab. XX.; II. 
1892, str. 108.) 

Orôavce v stôl. šariskej, okr. toplanskom. — Nálezisko Jmu^aových 
predmetov, z nichž niektoré nachodia sa v Košickom museume. (Uampd 
J,, A bronzkor emlékei Magyarh. II. Budapest, 1892, str. 111.) 

Ovčiarsko v stôl. trenčianskej, okr. žilinskom. — Kanonik Dra- 
hotuszky daroval z nálezu ovčiarskeho Nár. museumu v Budapešti viac 
bjijyjj^vých predmetov, ktoré Pulszky a Hampel opisujú. (Pulszlcy F,, 
A rézkor Magyarországban. Bpest, 1883. — Hampel J., A bronzkori 
emlékek Magyarh. I. Budapest, 1886. Tab. XXVI.; II. 1892, str. 111.) 

Paludza YeTká v stôl. liptovskej, okr. sv.-mikulááskom. — M. 
Čaják daroval r. 1871 museumu bývalej Mat. Slovenskej jednu starobylú 
gpšku. nájdenú na paludzkom poli „Údolie" v homolici. (Let. MS. Vín. 
1H7Í str. 114.) 

Pečenice v stôl. hontianskej, okr. bátovskom. — Črepy z nonolníc 
a kamenné sekerky. (A. Kmef, Ďalšie výskumy v obvodu Sitna. Sbomík 
MSS. vil. 1902 str. 164. — Tenže. Sitno a čo s neho videf. Tovaryšstvo 
m. 1901, str. 114—122.) 

Pekelník v stôl. oravskej, okr. trstenskom. — V „Boroch" t. j. 
zapadlých lesoch pekelnických nájdené boly roku 1848. tažké skamenelé 
parohy jeleňa Alces megaceros a menšie z Cervus Dáma, ktoré Ctiboh 
Zoch daroval museumu bývalej Mat. Slovenskej. 

Pereslany (Pereszlény) v stôl. hontianskej, okr. šahskom. — Ná- 
lezisko Jjajufiimýcb nástrojov. Niekolko z nich dostalo sa do sbierky gr. 
Nyáryho, ktorý ich opisuje v Arch. Ért. III. 1870. 

"^PilíĎ, v stôl. novohradskej, okr. sečianskom. — Z okolia Pilina 
dostalo sa vjrmi_mflfíluu*ozličných Jironzpvých predmetov nielen do Nár. 
museuma v Budapešti, ale i do súkromných sbierok. (Hampel J., A bronz- 
kor emlékei Magyarh. II. Budapest, 1892, str. 113—117.) 

Plachtince Horné (Felsô-ralojta) v stôl. hontianskej^ okr. velk * 
čalomickom. — Ztadeto, z takzvaného Pohanského vrchu, máme v naše i 
martinskom museume J^rfijuzpvý hrot a grafitový omamentovaný prQsle , 
ktoré veci íLaroval Stan. Zoch. (Cas. MSS. II. 1891 Č. 1.) Pohanský vn i 
opísal Ján Slávik v Čas. MSS. IV. 1901, č. 5. 



Digitized by 



Googlí 






— 43 



. 



PleSivec (Pelsôcz) v stôl. gemerskej, okr. rožňavskom. — Na ple- 
šivskom „HradiSti" nachádzajú sa rozličné zbroje z doby bronzov ej, zvlášte 
celty a hroty. Sam. Tomášik daroval jedon celt z tohoto náleziská Slov. 
Matici a druhý prešovskému kollegiumu. (Let. MS. IX. 1872, str. 33.) 

Ploštín v stôl. liptovskej, okr. sv.-mikulášskom. — M. Marko da- 
roval museumu Mat. Slovenskej šest bronz ových starožitností nájdených 
na „Rohačke" nad Ploštínom. (Let. MS. VL 1869, str. 91.) Dva bron- 
zové úlomky z dajakej ozdoby, „na „Kohačke'' nájdené, daroval museumu 
Mat. Slov. J. D. Makovický. (Let. MS. L 1864, str. 94.) Uram Podtat- 
ranský odovzdal terajšiemu martinskému museumu jednu celú urnu a 
viac črepov na Rohačke nájdených. (N. Hlásnik XXVUL 1895, č. 8.) — 
Niekoľko bronzových predmetov a popolníc tu nájdených majú i B. Maj- 
láth a J. Mihalik vo svojich sbierkach. (Mihalik J., A rohacskai kô-és 
bronzkori telep. Kárpátegyesuleti Évkônyv XVL 1889 str. 37. — Tenže, 
A rohacskai telep. Arch. Ért. Uj f. XL 1891, str. 145. — Hampel J., 
A bronzkor emlékei Magyarhonban II. Budapest, 1892, ttr. 117.) 

Podbranč v stôl nitrianskej, okr. senickom. — Tu našlo sa nie- 
koľko celých hlinených jiádob a vela črepov ornamentovaných. (Arch. 
Ért L 1868—9, str. 210.) 

Podhradie Spišské (Szepes-Váralja). — Južne hradu Spišského 
rozprestiera sa planina „Dreveníkom" menovaná, kde našlo sa dosial 
mnoho predhistorických vecí. (Der Erste Fund aus der Steinzeit in Dre- 
venyik. Zipser Bote 1880 č. 40.) 

Podhradie YrSatsl^é (Oroszlánykô-Podhragy) v stôl. trenčianskej, 
okr. púchovskom. — Náramnice, ihly bi-gnzové, ka menné nástroje a po- 
polnice ztadeto mal vo svojej sbierke barón Hoenning. (Kuhinyi Jf., 
Oroszlánkôi lelet, Vágvôlgyi Lap 1887, č. 3, 4. — Tenze. Oroszlánkfl- 
vári lelet. Arch. Ért. Uj folyam V. 1885 str. 188—192. — J. Ľ. Ho- 
luby, Náleziská starožitností pri Púchove. Slov. Pohl. IX. 1889, str. 265. 
— Dr. K. Brancsik, Durch das Trencséner Comitat. A trencsénvárm. 
Természettud. Egylet 1892—3. Évkônyve XV— XVI. évfolyam, str. 138.) 
)<, Podhradie Zemansilcé v stôl. trenčianskej, okr. trenčianskom. — 
Nálezisko predmetov kailifiUných, bronzových, hlinených a železných, 
z ktorých väčšia čiastka nachodí sa v sbierke J. Ľ. Holubyho, menšia, 
mnou darovaná, prešla v majetok musea martinského. (J. Ľ. Holuby, 
Archäologische Funde bei N. Podhragy. Vágvôlgyi Lap VIII. 1881, č. 
44. — Tenže, Spíežové starožitnosti v Zem. Podhradí. Obzor XX. 1882. 
s^T. 178. — Tenie, Ďalšie starožitné nálezy z okolia zem.-podhradského. 
> Nov. XIII. 1882, č. 9. — Tenže, Náleziská starožitností v Bošáckej 
I oUne. SI. Pohl. VII. 1887. č. 10. — Tenže, Ešte niečo o náleziskách 
8 arožitností v Bošáckej doline. SI. Pohl. VIII. 1888, č. 1, 2. — Tenže, 
( starožitnostech nalezených v Bošáckej doline. Čas. vi. mus. sp. 01om. 
\ , 1888 str. 36—39. — Tenže, Zpráva o „Hradiskách", predhistorickty 



Digitized by 



Googlí 



1 



- u — 

velikej osade pri Zemanskoni Podhradí v Trenčiansku. Sbomík MSS. 
III. 1898, str. 145 — 155. — Hampel J., A bronzkor emlékei Magyar- 
honban II. Budapešť, 1892, str. 102.) 

Podzámok v stôl. oravskej. — Predhistorické pohrobisko. (Ku- 
binyi M., Az árvaváraljai urnatemetôrôl. Árch. Ért. Uj f. XVIII. 1898, 
401-407.) ^ 

Pokoradz v stôl. gem.-maloh., okr. rim.-sobotskom. — V tunaj- 
šom „Háji" nachádzajú sa mnohé popoln ice, zbroje, rytierske šperky 
z doby bronzo vej. (Let. MS. IX. 1872, slrľ 34. — Prírodopisné staro- 
žitnosti u Hor. Pokoradzi. Obzor XX. 1882, str. 171. — JC. A. Beuss, 
Úryvky z bájeslovia drievnych Slovákom. Slov. PohT. L 1881, str. 489.) 
Z pohrobišta pokoradského darovala museumu martinskému T. Vansová 
jednu väčšiu a jednu menšiu popolnicu. (N. Nov. XXII. 1891, č. 122.) 

PoTanka (Lengyelfalva) v stôl. abauj-turňanskej, okr. košickom. 
Nález dvoch väčších a dvoch menších zlatých krúžkov (Hampel J., A 
lOÄZfeor emlékei Magyarh. II. Budapest, 1892, str. 76.) 

Polanka v stôl. ungvárskej, okr. sobraneckom. — V Nár. mu- 
seume v Budapešti nachodia sa ztadeto dva hroty, náramnica, dva srpy 
a sedem, dlábc. (Hampd J., A bron zkor emlékei Magyarh. II. Budapest, 
1892, str. 133. 

Polhora v stôl. oravskej, okr. námestovskom. — Zlomky starobylých 
nádob tu vykopaných odovzdal Fr. Skitšák museumu bývalej Mat. Slov. 
(Let. MS. X. 1873, str. 87.) 

Poráč v stôl. spišskej. — V tunajšej velkej jaskyni naSly sa jo- 
V polnicfi . tenšie ornamentované i hrubšie črepy foremnejších i neforem- 

nejších nádob, kamenné nás troje a kosti pr edpo t opných zvierat. (Dr. 
Roth Ä, A porácsi barlang Szepesmegyében. Természett. Kôzlôny X. 
1878. str. 409—423, 449—456. — Pamätná jaskyňa pri Poráči. Obzor 
XVI. 1878, str. 244. — Múnnich A., Die Porácser Knochenhôhle. Zipser 
Bote 1878, č. 2. — Tenee, Einiges ttber die Porácser Knochenhôhle. Zipser 
Bote 1878, č. 42. — Dr. Roth Ä. Felsô-Magyarország nehány barlang- 
jának leirása. Kárpátegy. Évk. VIII. 1881, str. 367. 

Porúbka v stôl. liptovskej, okr. hrádockom. — (MihaUk J,, A 
)C porubkai firSdítmÉny. Kárpátegy. Évk. XVI. 1888, str. 44.) 

Poturňa v stôl. liptovskej, okr. hrádockom. — Na vrchu „Varta*" 

ifi zvanom našli Majláth, Neudeck a Mihalik mnoh o čcepmr a niekoľko blíQ!: 

zQxjcli predmetov. (Mihalik J.. Nehány vonás Liptómegye legrégibb 

tôrténetébôl. Tátravidéki Hiradó 1885, C. 1—5. — Tenže. A Varta- 

Veling erôd. Kárpátegy. Évkônyv XVI. 1889, str. 46.) 

PraTDO Slovenské v stôl. turčianskej, okr. mošovskom. — V ďahu 
„Požehy" zvanom našiel P. Križko r. 1865 imudia hrubých ^jgygvjmu)- 
polittíp. (P, Križko, Historické pamätnosti v Turci. Let. MS. III. a IV. 
1867, str. 40.) 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 45 - 



Predi^ná (Péteri) v stôl. zvolenskej. — Na zdejšom „Hrádku" 
našlo sa ,^jfib. črepov, popolníc a kostí^ z jaskynného medvetla. (Pešfb. 
Vedom. ľV. 1864, č. 94!) jľLepieš daroval r. 1871 museumu bývalej 
Mat Slov. *pip^t|Ý íirAf a dve popolnice vykopané v Predajnej. (Let. 
MS. VIU. 1871, str. 114. — Starožitné pamätnosti predajnanské. Slo- 
vesnosť m. 1865, č. 2, 3.) 

)( Prenčov v stôl. hontianskej, okr. krupinskom. — Slovenské po- 
hrobisko predhistorické v Bardínovej „U krásneho dreva", kde 4. a 14. 
nov. 1902 našiel A. Kmef .^ela^ väčäích-menších popolníc^ misiek a mi- 
štičiek, niekoľko čias a sklenú koralu. (A. Kmeí, Ďalšie výskumy z ob- 
vodu Sitna. Sboriiík MSS. VH. 1902, str. 155—161.) 

Proslek v stôl. liptovskej, okr. sv.-mikulášskom. — Nálezisko bron- 
zových predmetov. (Mihalik J., A Prószéki Hrádok nevú ôskori telep. 
Arch. Érst. Uj f. XI. 1891, str. 152.) 

Pruiiua v stôl. trenčianskej, okr. ilavskom. — V zdejäích jasky- 
nach nachodia sa kosti predpotopného či j^ynného_medveíIa. (Dr. Brán- 
csik, Durch das Trencséner Comitat. A Trencsénvárm. Természettud. 
Egylet 1892—3. Évkônyve. XV— XVI. évf. str. 145.) 

Pučov v stôl. oravskej, okr. dolno*kubínskom. — Niekoľko br on-^ 
zových predmetov z tohoto náleziská má vo svojej sbierke M. Kubinyi 
v Podzámku. (Az Orsz. Rég. Társ. Évk. 1886 str. 100. — Hampel J., 
A bronzkor emlékei Magyarhonban I. Budapest 1886. Tab. XXXV.; II. 
1892, str. 120.) 

/s, Puchov v stôl. trenčianskej. — Na zdejšej „Skalke" našlo sa veľa 
kum^Tinýfh j k o^stený ch, br onzov ých, zkt^ch, hlinených a železných ná- 
strojov a ozdôb, z ktorých čiastka dostala sa kúpou i do nášho martin- 
ského musea. (J. Ľ, Holuby, Náleziská starožitností pri Púchove. Slov. 
Pohľ. IX. 1889, str. 265. — x— y., Puchó vidéki ôsleletek. Arch. Ért. 
Uj f. IX. 1889, str. 287. — Emil barón Hoenning, ArchaeOlogisches. 
A trencsén várm. tennészettud. egylet 1892 — 3 Évkônyve str. 76 — 89. — 
Tenše, Ausgrabungen b. Puchov. Rpis vo 4® s výkresami spolu s mno- 
hými starožitnosťami, dostal sa kúpou za 800 korún do nášho museuma.) 
Pavel Ondrčka daroval z tohoto náleziská martinskému museumu sobie 
rohy, zuby, bronzové ozdoby a rozličné železné nástroje. (Čas. MSS. I. 
1898, č. 4.) 

Pustáves, osada medzi Vŕbovým a Brezovou v stôl. nitrianskej. — 
Nálezisko črepov z popolní c. (Sándorfi N., Pusztaveszi ôstelep. Arch, 
Ért. Uj f. XV. 1895, str. 282.) 

Bakša v stôl. turčianskej, okr. mošovskom. — Tu vykopané boly 
meče, podkovy, strelky a iné veci. (T. Kriéko, Historické pamätnosti 
v Turci. Let. MS. IH. a IV. 1867, str. 42.) 

Bošindol (Rózsavôlgy) v stôl. prešporskej, okr. trnavskom. — 
Ostrohy všelijakej podoby a velikosti, podkovu nápadne veľkú, nôž dlhý 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 46 — 



a úzky, dalej viac predmetov z bronzu, prilbu zo železa — všetko náj- 
dené v rošiadolskom háji, daroval J. Hergotič museumu bývalej Mat. 
Slovenskej. (Let. MS. L 1864, str. 94. — O starožitnostech na Slovensku. 
Svétozor. Príl. Slov. Novín. Víden, 1855, str. 83.) 

Kudno v stôl. nitrianskej, okr. prievidskom. — Predhistorické 
hradisko, ktoré by zasluhovalo náležitého preskúmania, (RaJcovszky F,, 
Nyitramegyei ásatásaim eredménye. Arch. Ért. Uj f. IX. 1889, str. 
385—390.) 

Sužín Starý v stôl. šariskej, okr. nižno-toryskom. — V tunajších 
jaskyňach našlo sa vela ^stí predpotopných zviorat. (Dr. Uoíä ä, Az 
ó-ruzsini barlangok. Természettud. Kózlôny XIII. 1881 str. 49 — 65. — 
Tmée, Felsô-Magyaroszág nehány barlangjának leirása. Kárpátegyesuleti 
Évk. VIII. 1881, str. 367.) . 

Sásov, hrad v stôl. tekovskej, okr. sväto-krížskom. — Dr. Zechent^ 
našiel pri tomto hrade mmillí) črepov z ^popolníc ; jeho laskavostou do- 
stalo sa z nich niekoľko kusov i do musea bývalej Matice Slov. (Let. 
MS. IX. 1872 str. 91 ; X. 1873, str. 38.) 

Sazdice v stôl. hontianskej, okr. šahskom. — Nález serpentínovej 
prevŕtanej gule, ktorá opatruje sa v Nár. museume v Budapešti. (Bécsey V, 
Bronzk ori leletekrôl Hont-és Nógráíjmegyében. Arch. Ért. Uj f. XI. 1891 
str. 353.) 

Sebechleby v stôl. hontianskej, okr. krupinskom. — Ztadeto r. 
V 1877 daroval Rud. Keller Nár. museumu v Budapešti niekoľko bron-^ 
zových predmetov, jeden kamenný, amulet a hladenú sekerku. (Uampd 
J,, A bronzkor emlékei Magyarh. n. Budapest, 1892, str. 139.) Pivnice, 
podobné podzemným bývaniam. (Čas. MSS. IV. 1901, č. 1.) 

Sebeslavee (Szebeszló) pri Blatnici v stôl. turčianskej. — Barón 
F. Révay r. 1876 daroval Nár. museumu v Budapešti ^ eľa -e^^aý ch^ by^g; 
zových predmetov z tohoto náleziská. (PiiUzky F,, Szebeszlói ruhakapocs 
bronzból. Arch. Ért. XIII. 1880 str. 160. — Hampel J., A bronzkor 
emlékei Magyarh. II. Budapest, 1892, sr. 139.) 

Sedany (Szécsény) v stôl. novohradskej. — Bjpnz ovv meč v Nár, 
museume v Budapešti. Jul. Vancso vykopal tu mnoho jyep ov a bronzov. 
(Arch. Ért. VI. 1886, str. 46. — Hampel J,, A bronzkor emlékei Ma- 
gyarh. II. Budapest, 1892, str. 139.) Advokát Pintér, pilný archaeolog, 
má vo svojej bohatej sbierke veľké muQ^xo Jíamenných, kostených, hH- 
nených, bronzových, zlatých a železných starožitností v Sečanoch a naj- 
bližšoni okolí nájdených. (Pintér S,, Szécsény és kôzvetlen vidéke a 
honfoglalás elôtti korban. Losoncz, 1897.) 

Semerovce Hornie v stôl. hontianskej, okr. šahskom. — Nále- 
zisko poEolníc, sekier serpentínových, b ronzových ihiel a iných drob- 
ností. (Hécsei F., Bronzkori leletekrôl Hont-és Nógrádmegyében. Arch. 
Ért. Uj f. XI, 1891, str. 353.) Cyrillský nápis na kostole. (Magyar Sion 



Digitized by 



Googlí 



— 47 — 

n. 511. 1; III. 150. 1. Slovesnosť Radlinského lU. 1865, str. 307. Sborník 
M8S. Vn. 1902. Ďalšie výskumy z obvodu Sitna. A. Kmef. str. 174.) 

Slelnl ca v stôl. liptovskej, okr. sv.-mikulášskom. — Na zdejšom 
Hrádku našli črepy, ohníSti a a kusy ža rnovo v. (Mihálik J., A szielniczi 
Hrádok, ôskori telep. Kárpátegy. Évk. XVI. 1889 str. 48.) 

Sielnica (Szélnye) v stôl. zvolenskej, okr. zvolenskom. — (Tomka 
Gy., Zólyomvármegye ôstelepei. Arch. Ért. Uj f. XI. 1891, str. 298.) 
„Sklený zámok" a črepy predhistorické. (A, Kmet Sitno a čo s neho 
videí. Tovaryšstvo Hl. 1901. str. 119.) 

Širák v stôl. novohradskej. — Dlábce, náramnice, kariky a prsteň 
v Nár. museume v Budapešti. (Hampel «7., A bronzko r emlékei Magyarh. 
n. Budapest, 1892, str. 158.) 

Sitno a Sitlence, vrchy v stôl. hontianskej. — Nález popolníc, 
bronzov ých a hlinených čias, kamenného^ dlátca, závažia a rozličných 
železnýc h predmetov, ktoré láskavosťou predsedu Mus. slov. spoločnosti 
dostaly sa do nášho museuma v Martine. (A, Kmeť. Starožitnosti v Honte. 
Nár. Nov. XXIV. 1893, č. 84. — Tenže, Starožitnosti v Honte. Tova- 
ryšstvo II. 1895, str. 19G, 197. — Tenie, Sitno a čo s neho videf. To- 
varyšstvo ni. 1901 str. 101—111. — Tenže, Ďalšie výskumy z obvodu 
Sitna. Sborník MSS. VII. 1902, str. 152—155.) 

Skalníic v stôl. gem.-maloh., okr. rim.-sobotskom. — Črepy z roz- 
bitých popol níc a pri nich takrečené barbarské mince, bronzové a že- 
lezné zbroje a nástroje. (Let. MS. IX. 1872, str. 37.) 

Slavkov Veľký v stôl. spišskej, okr. sobotskom. — Nálezisko 
rjgličných kgŕmennýc h, kostených a bronzových predmetov, z ktorých 
niektoré nachodia sa v Karpatskom museume vo Velkej. (Múnnich S., A 
Szepesség ôskora. A „Szepes m. Tort. Tárt." milléniumi Kiadványai. I. 
K. Lôcse 1895.) > 

Smolenice (Szomolány) v stôl. prešporskej, okr. trnavskom. — 
Bomzové, žel ezné a hlinené predmety (ozrutné popolnice), na zdejšom 
rozsiahlom pohrobisku nájdené, prešly do Nár. museuma v Budapešti; 
avšak laskavostou archaeologa F. Sándorfiho, farára lopašovského, ktorý 
viackrát dal kopať v Smoleniciach, má sa dostať z nich — dla daného 
sTubu — niečo i nášmu museumu v Martine. (Sdndorfí N., A szomolányi 
ôsteleprôl. Arch. Ért. Uj f. IV. 1884, str. 420; IX. 1889, str. 420; X. 
1890, ;str. 66. — Tenže, Szomolányi ásatások. Arch. Ért. Uj f. XVI. 
1896 str. 109 — 118. — Ilampel József, Szomolányi temetô. A bronzkor 
emlékei Magyarhonban UI. Bpest, 1896. Tab. CCXLII— CCXLV.) 

Smolinské v stôl. nitrianskej, okr. senickom. — (Smolinská staro- 
žitnosť. Slov. Let. VI. 1882.) 

Smrečany v stôl. liptovskej, okr. sv.-mikulášskom. — V tunajších 
Wách nájdenú kópiu daroval J. D. Makovický museumu bývalej Mat. 
SI v. (Let. MS. I. 1864, str. 94.) I^ľonzový paloš a niekoľko bronzových 



Digitized by 



Googlí 



— 48 — 

náranmíc ztadeto nachodí sa v Nár. museuine v Budapešti. (Mihnlik 
J., A szmrecsányi bronzkori erôd. Kárpátegyesuleti Évk. XVI. 1889, 
str. 40. — Uampel J., A bronzkor emlékei Magýarhonban. U. Budapest, 
1892, str. 76—77.) 

^ Sobota Rimavská v stal. gem.-malohontskej. — Hrnniadný nÁlňz 
velmi cenných bro^znvýrh predmetov, ktoré nachádzajú sa v Nár. mu- 
seume v Budapešti. (Igen becses bronztárgyak. Arch. Ért. I. 1868 — 9, 
str. 20.) Aj rímske peniaze našly sa tu, a síce strieborné Antonína Aemi- 
diana a pri nich trúbkovitá strelka. (Let. MS. IX. 1872, str. 37. — 
Hampél J., A bronzkor emlékei Magýarhonban I. Budapest, 1886. Tab. 
CXII, CXm. ; n. 1892, str. 126.) 

Spišská stolica. — (Múnnich S., A tôrténelem elôtti cserepek 
a Szepességen. Szepesi Liapok 1890 č. 43. — Tenée. ôskorí cserepek 
Szepesben. Arch. Éit. XI. Uj f. 1891, str. 18—22. — Tenie. Die ersten 
Spuren von Menschen in Zipsen. Zipser Bote 1893, č. 17.) 

Srnie Dolnie v stôl. trenčianskej, okr. trenčianskom. — Severo- 
západný výbežok vrchu „Turecka" zvaného nad touto obcou nosí názov 
„Hradisko", kde je i dnes videf ešte rozsiahle násypy. Srnania rozprá- 
vali mi, že našly sa tam i aké si kamenné a medené nástroje. A sku- 
točne potom dostal som ztade kamennú sekerku a v „Železnej dolinke"* 
(severovýchodný svah „Hája" na ktorom je „Hradisko") nájdený krásny 
bronzový hrot a ešte krajšiu bronzovú ihlu. Nálezy dal som nášmu mu- 
seumu. 

Strečno v stôl. trenč., okr. žilinskom. — Bozličn é predmety z doby 
železnej . — (Majláth Ä, A sztrecsnói ôblôny. Arch. Ért. 1872, str. 
269—272.) 

Streháre i Strháre (Felsô-Esztergály) v stôl. novohradskej, okr. 
darmatskom. — J. K. Luňáček našiel tu v r. 1883—1886 viac J?rqp- 
zových predmetov, fiwiphp črepov zjMiEplníc a silu skamenelých zubov 
obrovského žraloka. (J, F. Luňáček, Moje výlety do prírody a výskumy 
v chotáre Homo-Strehárskom a v okolí. Tovaryšstvo I. 1893, str. 254— 
266.) Roku 1889 dostal sa ztadeto jeden bronzový meč, jeden nôž a 
prevŕtaný jelení roh do Nár. museuma v Budapešti. (Hampd J,^ A 
bronzkor emlékei Magýarhonban II. Budapest, 1892 str. 39.) 
)C Stupava (Stomfa) v stôl. prešporskej, okr. prešporskom. — JäHt 
Uíf^áíUt-^i^'i**- cenných bronzo vých predmetov, z ktorého väčšia Čiastka 
prišla do Nár. museuma v Budapešti, menšia do cis. viedenského musea. 
(Sándorfí N., Stomfavidéki régiségek. Arch Ért. Uj f. X. 1890 str. 93. — 
Hampél J., A bronzkor emlékei Magýarhonban I. Budapest, 1886. Tab. 
CLXm.; II. 1892, str. 135.) 

Súca Dolnia v stôl. trenčianskej, okr. trenčianskom. — Na rolách 
okolo bývalého hradu dosf často prichádza sa na všelijaké kame nné zbroie 
[i pástroje. (Dr. K, Brancstk^ Durch das Trecséner Comitát. A trencsén- 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 49 — 

vármegyei Természett. Egylet 1SÍ>2— 3. Évkónyve, XV— XVI. évf. 
str. 13H.) 

Suéany v stôl. turčianskej, okr. sv.-inartiaskom. — (P. B. Sochäíi, 
Pred historiť k ý hrádok S kalka v Sučanoch. Slov. Pohr. XIII. 1S93. 

áariš Velký v stôl. sarlíískej. - V košickom iiuiseume nachodí 
sa ztadeto pekný meč bronzo vý, (llampd J,, A bronzkor emlékei Ma- 
gyarhonban II. Budapest, 1S<J2, str. 133.) 

Šarišská stolica. — (Ilenszlmann I,, Arcluieolo^iai kirándulás 
Abauj-és Sárosvánnejíyékbe. Arch. Kozlem. V. isíjo, str. HS— l()S. — 
Myúov^zky V., Az iSTil-ik év nyarán tett ré^észeti utazásom ered- 
ménye. I. Sárosmejívébon. II, Abaujvármegyébeii. Ardi. Kozí. X. ISTť), 
str. 56—83.) ' 

Šámšonliázá v stôl. novohradskej, okr. tiľakovskom. Ešte v prvej 
štvrti XIX. stor. našli tu relú li]i\viL/^UUUUUtai. ktorá nachodí sa v Nár. 
museume v Budapešti. (Fcfiyen K,, Ma^yarorszá^^iak niost^ini állapotjai 
II. ľest, 1S37, str. 23(5.) 

Šenkvice v stôl. presporskej, okr. senckom. Dňa 5. júla lí)()0 
vykopal tu Pavel Zoch so spoločníkmi: ľudiikji kusíju, dve lebky, ses£ 
skanienelých parohov, skanícnelé rebro, kam ennú sekeru, 14 líronzovj'ch 
a 17 kamenných rozličných prednu^tov a daroval to všetko nášmu mu- 
seumu v Martine. 

áintava fSempte) v stôl. nitrianskej, okr. saľskom. — Roku 1K94 
našiel jeden Ŕintavan vo svojom vinohrade celý poklad fl3(K) kusov) 
rozličných mincí vo dvoch hrncoch. P(!niaz(» pochádzajú z časov pano- 
vania Leopolda I. z r. 1705. (Talált kincs. Nyitram. Szemle II. ]HÍ)4, 
č. 47.) 

Šipice Homie (F.-Sipék) v stôl. hontianskej, okr. krnpinskom. — 
Črepy rozličných popolníc v rauseunie martinskom. (A, Kmet\ Starožit- 
nosti v Honte. Tovarysstvo II. 1805, str. 214.) 

Šivetice (Siivete) v stôl. ^em.-malohontskej, okr. velko-revúckom. 
— V tunajšom ..Háji" vykopali v rokoch päťdesiatich imiohé popolnice , 
ozdoby a zbroje z doby bronz ovej. (Let. MS. IX. 1S72, str. ;>5.) Jedon 
bronzový hrot z tohoto náleziská daroval S. Tonn'išik museumu bývalej 
Matice Slovenskej. (Let. MS. I. 18G4, str. 1^4.) 1 prešovské koUejíium 
má ztadeto jedon l)ronzový hrot. (Hampel J., A bronzkor emlékei Ma- 
Kvarhonban U. 1892, str. 130.) — 11 A. Reuss spomína v Sl)orníku 
MSS. V. 1900 na str. 149. že nedaleko r.-kat. chrámu, pochodiaceho 
z prvej polnice XIIL storočia, leží roľa, ktorú ked zorali, zlomkami po- 
polníc takrečeno pokrytá bola. 

dpanie Pole (IspánnK^zo) v stôl. ^(^m.-malohontskej, okr. revú- 
ckom. — Hro by z doby pohanskej. Vyorano tu mnoho popolníc vefmi 
neforemných, ornamentovaných. V popolniciach nasly sa aj ozdoby z" bronzu 
a zo ždfiza. (Let. MS. IX. 1872, str. 34.) Jul. Botto. spomínajúc v Sborníku 

4 



Digitized by 



Googlí 



1 



50 



MSS. V. 1900 str. 155 dedine tejto patrici „Viny vrch-*, hovorí: ,,Na vý- 
chodnej strane vrchu vyskytujú sa kde-tu jaminy 2 — 3 stopy hlboké, na 
stopu široké, v spodku vyhĺbené, niektoré i na hladko vymazané. V spodku 
týchto jamín našli popolnice, v ktorých na machu ležiaci popol sa na- 
chodil, niekde so stopami nie cele spálených kostí. Roku 1X55 hovorilo 
sa tu o nájdených strieborných peniazoch a o rozličnom železnom i bron- 
zovom náradí. 

Štiavnica Vellcá v stôl. liptovskej, okr. ružomberskom. — Ná- 
lezisko bronzovýc h predmetov. (Mihalik J,, Hrádok a nagy-selmeczi 
vôlgyben. Arch. Ért. Uj f. XI. 1S9I, str. 151.) 

átubňa v stôl. turčianskej, okr. mosovskom. — Pri Štubni vyko- 
panú ostrohu a podkovu daroval r. 1872 S. Sonnenschein museumu býv. 
Matice Slovenskej. Let. MS. IX. ]S72. str. 91.) 

Štvrtok (Csutortokhely) v stôl. spišskej, okr. levočskom. — Ná- 
stroje kiunejiiié a črepy predhistorických nádob . (Múnnich S,, A sze- 
pesség ôskora. A ..Szepesm. Tort. Társulat" milléniumi kiadványai L 
K. Lôcse, 1895, str. 231.) 

Štvrtok v stôl. trenčianskej, okr. trenčianskom. — V jíle stvrtaii- 
skom nasly sa jelenie rohy, ktoré ztadeto dostal J. Ľ. Holuby. {Ia:\. 
MS. VIII. 1871, str. í.^.) Odo mňa nachodí sa v martinskom museume 
pekný veTký zub z koňa predpotopného (V), tiež z tunajšieho jílu vyoraiiý. 

Tekov Starý v stôl. tekovksej. — Bronzový čakan má ztadeto 
vo svojtvj sbierke Alex. Dillesz v Tilde. (Hampél J,, A bronzkor emlékei 
Magyarh. IL Budapest. 18<)2, str. 104.) 

Teplica v stôl. spišskej, okr. sobotskom. — Nálezisko bronz ových, 
zlatých a železný ch predmetov, ako i Ci:ia22.v\z nádob predhistorických. 
Pozoruhodný je tu kopec .,Ždjar'*. (Augustmi ah Horiis, Von der bei 
Teplitz in Zipvser Coni. jj^efundenen ^oldenen Kroue. Anzei^íen k. k. priv. 
II. Jahr. Wien, 1772. -- Munnich S., A Szepesséfí oskora. A ,,Szepes- 
megyei Tort. Tárt." Milléniumi kiadványai. I. K. Locse, 1H<>5, str. 2<K) 

Tiriakovce (Bakos-Torék) v stôl. gemerskej, okr. rim.-sobotskom. 
— Za chrámom, pri chodníku do Oždah vedúcom, našli lUUJaM^' ^*^ 
väčáom počte. (Let. MS. IX. 1872, 'str. 37.) 

Tisovec v stôl. gem.-malohontskej. — Na „Hradovej** našlo sa už 
viac popolníc. (Let. MS. IX. 1872, str. 19.) Za Tisovcom, na vrchu Káčer 
či Kašter nachodia sa jaskyne s kosfami predpotopných zyigraí. (^rf- 
Stiss, Fussile Knochen von Theisholz. Jhrbuch der k. k. geol. Reichsan- 
stalt. IX. Jhrg. Wien, 1S58. — Chr, Zipsm-, Reste von Ursus speleus 
in Theisholz. Tamže. — Pozustatky predpotopných zvííat v Tisovci. Slo '. 
Noviny. Víden, 1858 č. 152. — (i. K, Laskomerslcij, Tisovská jaskýň i. 
N. Nov. III. 1872, č. 140. — &7. M, Daxner, Jaskyňa „Michňova" n - 
daleko Tisovca. Obzor XVI. 1878, str. 179.) — Dla Jul. Bottu (Sborn k 
MSS. 1898 str. 128.) ked r. 180() niektorí občania Tisovskí v podzej i- 



Digitized by 



Googlí 






-si- 
ných chodbách bývalého Tisovského hradu poklady Jánošíkove Wadali, 
našli urnu rímskeho pôvodu popolom naplnenú. 

Trenčín. — Starožitnosti, nájdené pri kopaní pivnice. (Slov. Let. 
V. 1881.) 

Trlinok v stôl. prešporskej, okr. senckom. — Roku 1889 pri oraní 
obecných pasienkov, ktoré boly komassované, nájdená bola 7 cm. dlhá 
a 22 gr. fažká strieboriiá fibula. (Meissel, Terlinfíi eziist fibula. Arch. 
Ért. L j f. Xni. 1893, "str. 881.) 

Trnava (Nagyszonibat) v stôl. prešporskej. Severne od Trnavy náj- 
dený bol celý Ijrpb^ pohanský s popolniramL JArch. Ért. I. 1808- 9 str. 
210.) I kosti pre dpotopného jsloJia nájdené boly kdesi blízko Trnavy. 
(Ausgegrabene Elephanten-Knochen und Zähne in der Gegend von Tyr- 
nau. Hormayr, Archív fiir Geschichte etc. XVI. Jhrg. Wien, 1825.) 

Trpín (Terpény) v stôl. hontianskej, okr. krupinskom. — Tu náj- 
dených niekoľko predhistorických predmetov daroval museumu martin- 
skému Ján Pribiš z Cerová. (Čas. MSS. II. 1899 č. 2.) 

Tretenô (Nádasd) v stôl. liptovskej, okr. sv.-mikulá^skom. — Tu 
našly sa bronzové hroty, sošky a býka sobrazujúci bronzový predmet, 
ktoré veci mal vo svojej sbierke B. Majláth. (Mihalik J., A nádásdi 
brouzkori telep. Kárpátegy. Évkônyv XVI. 1889 str. 43. — Iíampel J,, 
A bronzkor emlékei Magyarhonban II. Budapest, 1892, str. 94.) 

Tura Stará v stôl. nitrianske.], okr. novomestskom. — Viac ka- 
mennvch, bronzových a žel eznýc h predmetov nachodilo sa v sbierke ne- 
bohého J. Ježovej. Kde sa podela? Z tejto sbierky dostala sa i mne lá- 
skavosťou Ježovou jedna kamenná sekerka, ktorá je teraz v museume 
martinskom. (A nyitra várm. orvos-gyógyszerészi és természettud. egye- 
sulet 1889 — 1891-iki évkonyve str. 74.) I barón D. Mednyánszky mal 
niekolko bronzových predmetov zo St. Turej vo svojej sbierke. (Arch. 
Ért. VI. 1886 str. 154.) 

Turčianska stolica. — (KrižTco, Historické "památnosti v Turci. 
Let. MS. III. a IV. 18()7. II. str. 39—43. — Turčianske jaskyne. Orol 
I. 1873, č. 2. — ífampel J., A bronzkor emlékei Majívarhonban II. Bu- 
dapest, 1892 str. 165.) 

Turík (Turapatak) v stôl. liptovskej, okr. ružomberskom. — Se- 

^ verne, asi pol hodiny cesty od Turíka je vrch, na ktorom videf zrejmé 

stopy p rpdhistoľick ej osady. Našlo sa tu veľa érepov z popolníc, misiek, 

žaraoy, brqnzovv_ meč a iné menšie bronzové predmety. (Mihalik J., 

A turiki ôskorí telep. Kárpátegy esiile t i ftvk. XVI. 1889 str. 47.) 

Tárovce v stôl. hontianskej, okr. šahskom. — Niekolko cenných 
b jnzoyých predmetov ma ztadeto Fr. Kubinyi vo svojej sbierke. (Hampel 
J A bronzkor emlékei Magyarhonban I. Budapest 188(). Tab. XIV. a 
X :XVI.; II. 1892 str. 41.) ^ 

Uherce Velké v stôl. tekovskej, okr. oslanskom. — R. 1888 vy- 

4.* 



Digitized by 



Googlí 







— 52 — 

kopali na farskej roli v susedstve terajšieho ciutorína niekofko po; 
(Pútnik Svätovojt. I. 1H8K, č. 10.) 

Uhorská Ves (Maí^^arfalu) v stôl. liptovskej, okr. s v. -mikuláš- 
skom. — Pri stavbe železnice košicko-bohuniinskej r. 1H7() prišli tu ro- 
botníci na poferfílúsko, kde našlo sa veraj jonolní c. broiiZQvých ihiel, jeden 
bronzový prsteň, tri bronzové náušnice a sklené perly. Všetko dcstalo 
sa do sbierky Neudeckovej v Poturni. (Mihalik J., A mafryarfalvi bronz- 
kori urnatemetô, Kárpátegy. Évkonyv XVI. 1889 str. 45.) 

Vaska (so Slavnicou spojená obec) v stôl. trenčianskej, okr. pú- 
chovskom. — Na vrchu .,Bú(Me'* zvanom, pri lámaní kameňa našli tri 
bronzové meče, ktoré dostaly sa do Nár. nmseuma v Budapešti. Fibule 
a iné bronzové, tam nájdené predmety, prišly do sbierky Hoenningovej. 
(x, y,, Puchó vidéki osleletek. Arch. fert. ITj' f. IX. 18X9, str. 287.) 
--"'^nrelká (Felka) v stôl. spišskej, okr. sobotskom. — Nálezisko Jb^- 
zovych predmetov, menovite mečov, z ktorých pä£ opatruje sa v Kar- 
patskom museume vo Veľkej, jeden má Spottl vo svojej sbierke a jeden 
dostal sa do Nár. museuma v Budapešti. (J. Spôttly Der Felkaer Bron- 
zefund. Zipser Bote 1883 č. 4(5. -- - A. Miinnich, Wichtigkeit des Felkaer 
Bronzefundes. Zipser Bote 1883 č. 47. — Hampel J,, A bronzkor ein- 
lékei Magyarhonban II. Budapest, 1992, str. 33.) 

Velká Ves 1. Veliôna v stôl. oravskej, okr. dolno-kubínskom. - 
Ztadeto má M. Kubinyi ml. vo svojej sbierke jednu br onzovú ozdobu. 
(Az Orsz. Rég. Társ. Évk. 188(5, str. 102. — IíampeíJ., A bronzkor 
emlékei Mafíyarhonban II. Budapest. 18í)2, str. 95.) 

Vlachy (Naííy-Olaszi) v stôl. liptovskej, okr. sv.-mikulášskom. -- 
(Mihalik J., A na^íyolaszi oíľM- Karpát e^^y. Évk. XVI. 18S9 str. 43.) 

Vráble (Verebély) v stôl. tekovskej. — Tu našlo sa na dvoch 
miestach, pri prácach železničných, viac pekných kusov starožitností pred- 
historických, ako kaJiumml i;elaii*a, šípy, nádoby atd. ( Verebélyi leletek. 
Barsi Ellenôr XI.' 1893 č. 51.. XII. 1894 č. 2. — Verebélyi leletek. 
Arch. Ért. Uj f. XIV. 1894, str. 93.) 

Vŕbové (Verbó) v stôl. nitrianskej, okr. piešťanskom. — Tu nn 
..Prašníku" našlo sa Iň cm. dlhé a 9 cm. široké žulové kladiv o, také 
asi, aké má zo Bziniec martinské museum. (A nyitra várm. orvos-fíyógy- 
szerészi és természettud. egyesiilet 1889— 1890-iki évkónyve str. 74.) 

Zaliorce pri B. Ďarmotách. — O popíiliiidach tu nájdených písal 
Ľuboreésky v Sokoli II. 19(53, str. 290. 

Zvolen. — Na tunajšom „Pustom hrade" nájdené boly zlomky 
hlinených nádi)b, strelky a rozličné ^el^zný predmety. Na .,Borovej hore" 
nález ^zlat^ v rokoch štyridsiatych a druhý koncom rokov osemdesiatych. 
Okrem toho našlo sa tu veľa bronzových periel, niekolko krúžkov a 
črepy z nádob. A. Lanze daroval museumu bývalej Mat. Slov. starobylý 
hrot a 13 karík bronzových, ktoré veci boly nájdené na .^Borovej hore". 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 53 — 



(Let. MS. VI. 1869 str. 91. — ,,Borová hora" u Zvolena. Slov. Nov. 
Vídon, 1857 č. 09. — O „Borové hore" u Zvolena. Slov. Nov. Videu, 
1868 č. 59. — Lipcsey J., A zólyomi régiség kiállítás. Arch. Ért. Uj 
f. IX. 18Š9 str. 339—342. — Tomka (ry., Zólyom vármegye ôstelepei. 
Arch. Ért. Uj f. XI. 1891, str. 296—301.) 

Žabokreky v stol. turčianskej, okr. martinskom. — Ondrej Rišan 
ílaroval r. 1872 museumu bývalej Mat. Slov. jeden meč a mlat v Ža- 
liokrekoch vykopané. (Let. MS. IX. 1872, str. 296—301.) 

ŽažkOY v stol. oravskej, okr. dolno-kubínskom. — Včas prekopá- 
vania cesty r. 1876 prišlo sa tu na hromadný nález cenných predmetov, 
ktoré dostaly sa do Nár. museuma v Budapešti. (Az Orsz. Rég. Társ. 
Évk. 1886, str. 100. — Uatnpél J,, A ^bron zkor emlékei Magyarhonban 
II. Budapest. 1892, str. 173—175.) 

Želiezovce v stol. tekovskej, okr. levickom. — Kosti preílcfitfíp- - 
neho s lona, kostené^ nástroje, bmzové predmety a predhistorické jiá- . 
dobv.. Nález opatruje sa v kaštieli tamejšieho panstva. (Eécsey V., Ujabb 
régészeti leletek Esztergom-és Hontmegyében. Arch. Ért. Uj f. XIV. 
lí^íM, str. 65. — Cserepedények Hont megyébôl. Iíampel J,, A bronzkor 
emlékei Magyarhonban UI. Budapest, 1896. Tab. CCUI.) 

Abecedný prehrad nálezísk dfa stolic. 

Abauj-turňanská st. — Bolog. Buzice. Buzíta. Čaj Vyšný. MišIa. 
Polanka. 

Gemersko-malohontská st, — Balog Vyšný. Čerenčany. Dra- 
šice. Plešlvec. Pokoradz H. Skalník. Sobota Rimavská. Šivetice. Spanie 
Pole. Tiriakovce. Tisovec. 

Hontianska st. — Antol Svätý. Badan. Badín D. Bátovce. Bo- 
hunice. Brhlovce. Cerovo. Čabrad. Devičio. Demändice. Domaniky. Dvor- 
níky. Ilorváty (Chorváty). Kiar. Krškany Velké. Ľadzany. Lehôtka (Sitno- 
Lahotka). Lisov. Madarovce. Medovarce. Mladunice llornie. Nadošany. 
Xemce. Pečenice, Pereslany. Plachtince Horné. Prenčov. Sazdice. Sebe- 
chleby. Semerovcí) Horné. Sitno a Sitience. Streháre. Šipice. Trpín. Tú- 
rovce. 

LiptoyskA.^Jt* — Beňadikova. Bešenova. Bobrovček. Bodice. Če- 
rnice. Dechtary. Hrádok. Hyby. Jalovec. Ján Svätý. Kalameny. Komjatná. 
Konská. Lehota Kráľovská. Lehota Pavčina. Likávka. Liskóva. Eubela 
Kráľovská. Ľubochňa. Lúčky. Lupča Nemecká. Marti nčok. Michal Svätý. 
Mikuláš Svätý. Dndrašova. Paludza Veľká. Ploštín. Porňbka. Poturňa. 
Prosíek. Sielnica. Smrečiny. Štiavnica Veľká. Trstenô. Turík. Uhorská 
Ves. Vlafhy. 

Nitrianska st. — Banka. Bankesi. Butkovany. Bzince Horné. 
Cabaj. Čachtice. Dvorany Malé. llajmovejsa. Jreg. Ivanka, Klatnovejsa. 



Digitized by 



Googlí 



— 54 — 



1 



Koš. Košariská. Krásuo Staré. Lehota Velká. Lelovce. Lopašov. Lúka. 
Moravany. Nedanovce. Nováky. Nováves Diviacka. Nové Mesto Považské. 
Očkov. Podbrauč. Pustáves. Rudno. Smolinské. Šintava. Tura Stará. 
Vŕbové. 

Novohradská st. — Bodoň Velký. ftarmoty B. Dolany. HaiiČ. 
Lapujtov. Lučenec. Madačka. Oiidrejovce. Pilín. Sečany. Sivák. Šánison- 
háza. Záhorco. 

Oravská st. — Bysterec Velký. Istebné. Krásna Hôrka. Kubín 
Vyšný. Medvedze. Nižná. Pekelník. Podzámok. Polhora. Pučov. Velká 
Ves. Žažkov. 

Prešporská st. — Llnč. Mikuláš Plavecký Svätý. Nádaš. Nová 
Ves Devínska. Rošindol. Sniolenice. Stupava. Šenkvice. Trlínok. Trnava. 

Spišská st. — Bela Spišská. Ganovee. Halígovce. Kežmarok. Lu- 
čivna. Machalovce. Matejovce. Podhradie Spišské. Poráč. Slavkov Velký. 
Štvrtok. Teplica. Velká (tY4ka). 

äariäská 'st. — Kriviany. Lužanka. Obyšovce. Oršavce. Itužín 
Starý. Šariš. 

Tekovská st. — Baračka. Beladice. Beňadik Svätý. Besa. Bro- 
dany. Hliník. Chalniova. Kálnica Velká. Kremnica. Levice. Nevidzany. 
Sásov. Tekov Stíirý. Uherce Velké. Vráble. 

Trenčianska st. — Beckov. Bošáca. Divinka. Dvorec. Haluzice. 
Kálnica. Kvášov. Lednica. Mikušovce. Mnešice. Nimnica. Ovčiarsko. Pod- 
hradie Vi-šatské. Podhradie Zemanské. Pružina. Puchov. Srnie Dolnie. 
Strečno. Strežeiiice. Súca Dolnia. Štvrtok. Trenčín. Vaska. 

Turčianska st. — Blatnica. Čepčín. Jaseňová. Kalamenová. Klá.^tor 
pod Zniovom. Košuty. Martin Svätý. Necpaly. Pravno Slovenské. Rak.^. 
Sebeslavce. Sučany. Štubňa. Žabokreky. 

Ungvárska st. — Lúčky. Polanka. 

Zemplínska st. — Kucany. Michalovce. Oreské. 

Zvolenská st. — Brezno. Bystrica Banská. Detva. Kozelník. Le- 
hota Hornia. Ľubietova. Predajná. Sielnica. Zvolen. 



AP^ 



Digitized by 



Googlí 



r 



Kronika baňsko-štiavnická.*) 

(PokŕaČoyanie.) 

Nawratme sa k hawgarom. 

Ked ti hawgari z Stawnici to poCuly, že sú windschatowge handle 
spokogne, že nebudú nič žadat, tak se gich zebialo osom, w noci prišli 
na Windschachtu, a pánu frboldgarovi Belowi na dwere tflho búchali abi 
otworil, ani hagdusy sa neopowazili wen winsri, a potom gissly k dru- 
hému pánu frwaldgarowi na Probownu, tam tgess b&chali, ale neboli pu- 
stení ani odpoved nedos^aly, tak issly cez cely Pgark w tmaweg nocy a 
kricaly, hawgari s tichto handlow gestli neprídete wssecy zagtra, 60 na 
zdegssich handlach robíte popoludní do si. Bergrichtu a potom pogdeme 
do komorhofu, tak windeme mi wssecy kralowsky ag kwerski, a spolo- 
vice was pobigeme a Pgark w-ípalime. Tak na druhí den bol Iwon, Haw- 
gari sa zrekli a issli wssecy do mesta. Pani to wideli, sa zobrali ag ti 
a zamgessali sa mezi hawgarow, a počuwalí čo pitagu a konagu. Alo 
hawgari boli napití gako na Iwon bíwa, weiu tam schichtmagstrom a 
ferwaldgarom ag zle ňawraweli a pánu obersikamergrafovi žalowali gako 
z bawgarmi zle zachazajú. 

Potom 1i pani sa mezi sebň zhoworilí a spiawili gedno falesno pismo 
na hawgarow, a poslali pred palatina samého, že ge ru welka rebélia od 
hawgarow. Tak palatin poslal dwoch minístrow do Stawnici abi hladely 
pokog učinit. W Stawnici se ale wibraly stirga hawgari čo negrečnegssy 
a pritom ale ag múdri, a malý jednu instantiu sebou skterou na panow 
issli žalowat, prečo gim na Iwoni nedagu prid, nebo wzdi howorili že sa 
bane neplatga, že je welkí ferbau, že musga kazdowat. Teda ti popísali 
wssetke darebne budowíska čo mnoho tisíc kostowalo a úžitku stoho zad- 
ného se nepreukázalo. Poslal palatin ale hned dvoch ministrov do Staw- 
nici, aby hdedely pokog učinití, ty pani ale poznaly že sa to hawgari 
sc ,d ze Stawniczy, hned zastali na ceste, a pitagu sa skade su, kde 
gi 1, po gakeg príčine, či magu passí, aby ukazaly passi ag tge písma 
že oni gídu tu burlívost a rebéliu uspokojít do Stawnicy. Ty powgedali 
ac milý pani ved ge tam ticho, aby len pani neprenasledowali. Wzali 



) Viilz Sborník MSS. z r. 1902, star. 134. 



Digitized by 



Googlí 



— 56 — 

gednoho štich stir do koča, aby s nimi naspak ssel, a tú insfantiú pre- 
citali, a podpísali sa na ceste do ne^^, že gú ag oni wedga. To bolo Wel- 
konočnft Sobotu 22-ho apiila, a ten jeden chlap dal na wssetke handle 
na znamost že dwaga pani sa z Budína tu kterí hawgarow milugu a za 
nich zastanú. Tak se ag Welkonočnú Nedelu wečer zegsli pred Prassownu, 
nebo tam biwali pokud sa w Stawnicy bawili, nebo ag na Radnom Dome 
tež mali nečo dokonat. A tak wečer uss bolo po 8. hodine zesli ty pani 
dolu pod bránu na Piassowne, a čitali gim čo mali z Budína písma tim 
hawgarom, a na posled kázali wolat krikom, čo powedga. A to bolo. 
Kralowski pani sa cigáni, a to tri krát wikričali, nebo palatina, ag celu 
kragansku wrchnost ocigauili že tu hawgari rebéliu robga, a widime že 
hawgari su ubiti a pritom spokogni. 

NB. pri konci octobra . . . 

Potom prisslo zase gedno pismo na rathhaus a prwneho mága čitali 
na rathause stého . ... uhersky, nemecky a slo>Yensky, nebo traga pani, 
a to čitanga trwalo od í)-tej hodini až do pol trach popoludní, čo se ri- 
diti ma a se bude ridiť po celeg kragine, gako aj po mestách. 

Na druhí den to gest 2-ho mága prišlo na Pgark gedno pismo od 
si. stolicy hontanskeg po wssetkich dedinách, aby se u richtára zissly 
wssecy obiwately kteii na Pgarku biwagu, tak bol ag pan bergrath Lan- 
derer, ag schichtmagstra, doctor, apatekar z lochu mladssy pan Belanský 
a to zhromaždenga se stalo wedle richtarowho domu na ceste, nebo to 
bol welky zastúp, čo se huli zbehlo. Tam dal wingest richtár stolík na 
cestu, pero papger a tintu, potom se pital z lochu ten mladssy pan, 
Obivateli stegto osady či ste spokogni z wassym richtárom, ale nasledo- 
walo welkim krikom wssecy nge sme spokogni s nim, a to po tri 'krát 
Zas powedel nechcete mat Kuna za richtára, nechceme ho nechceme. 

Tak potom cital geden pan uhorsky to pismo a powedal slowensky, 
že wedle welkosti a waznosti, ge nassa dedina ze sessteg classfy) a že 
každá clasa dwuch wislancow ma wgaceg mati, tak potom wolili ti wssecy 
na ktorého mislely že wge nečo pred pani potrebne a múdre powedat, 
trebas len ag želgar bol tak bol prigatí. Tak bolo sest liawgarow, traga 
remeselníci a traga pani a stir nehali osobité aby obecnú ladu warto- 
walí u richtára. 

Na druhí den mali uss ta do Schgach gisti, tak potom uridili w prí- 
tomnosti wsseho zhromaždjnga že každí bude mat 2. zlate w sribre na 
den, a pet wozow postelowali gich na odwezenga. Mali dwe nationalske 
zastawi, cerwena bgela a zelena a z tureckow muzikovv gich odprewa- 
zali cez Styawnicu až do Antola a dne 4-ho mága bolí w Schahach, a 
pgateho zase gisla muzika proti nim, a z muziku se domu wečerom na- 
wratili a z mazgarow na Pgarku mnoho strilali. 

Dne 18-ho marca gako ta sloboda prišla do Stavnici, hneď na dom 
wistawili welku zastawu, na bergríchtc, na komorhofe, po sklepoch, a kde 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 57 - 



gaky meský pan blwal, nebo zeman, tak bola sama zastawa. Na Wind- 
schachte, tež na Novom dome, na Probowne, na Schefarne, na Starich 
hodinách, na Mai-schadgarni, u Schilerow, na Winschachte u richtára, na 
Pgarku, ale nagwetssa bola na apateky. Ta bola 3. lachtre sklze, ale gu 
8g wetor roztrhal a stangu zlomil. 

Potom prišli dwaga pani od hontanskeg stolici na Pgark do Lochu 
a dali wssetkich obiwatelow zakazat, aby se zesli. Potom se pitali kazdow 
každého gak >visoko swoge gazdowstwi schatcugo, togest <Iom zahradi 
lúky a oračini, a každi wisse tristo zlatich magici, se menowal gardista. 
Ostatne počugete budúcim caszom. 

Potom po krátkom casze zase prissel od slav. stolicy geden pan, a 
rozkazowal aby sť zissli k pauu richtarowi, a to nge len gazdowga ale 
ag želgari, ag mladi kterí na wgac gako 16 rokow. Potom gim pred- 
ngesol že ge kragna nassa sama pre seba, a že potrebugu wogsko gesli 
bi sa negaki nepritel proti nim postawil, tak musime git proti nemu a 
to stim spusobem, že budete mat od kragni plat 12. x. v strlbre, a wassa 
obec wam da 10. x. zulag na den, ktere penize se bude skladat u rich- 
tára wedle geho dwochodkow a gazdowstwa. A tak se gich nagslo na 
Pgarku 30. kteri se daly zapisat, to bolo 20 júly 1848. a 23 júly uss 
boli wozi prichistane len posadat. Ale si hned wiwolili za capralow a 
wissich panow. Pána schichtmagstrow pan brat w bergschribgarne ?) mal 
službu, teho si wiwolilj za capitana a schichtmagstra Herzog za ober- 
leudinanta, kterich ag w Pesti potwrdili. We Wacowe se gich zisIo desat- 
tisic tích gardistow, a tak isIi až do Pesti, a tam pod zastawu prisahali, 
ag gich lôhnung prigali. Tim pánom to ale do oci padlo že nekterí boli 
uss tak kragsse obleceni gak ti sediaci, sa gich pitali tich oíicirow čo 
sa to za ludga že ginak wihledagu. Ti go^vedeli, ti ludga sa wsseci haw- 
sari a kralowsky robotnicy a mi sme tess gegich predstaweni a kr. pani. 

Ti pani pri ministeriume se zhoworili že ked bansky lud pogde na 
wognu kdo že bude stribro a zlato pre kragnu wirabat. Tak gich wsset- 
kich naspat poslali a rozkázali aby buducne zadného hawgara zí wogaka 
newzaly. 

W tom ale prissla radosna štafeta od Serwu že gich Uhrga prewi- 
sili.a naspak zahnali a gich wudcow obesili. 

Dne lO'ho 7bra 848. prissel od ministerium rozkaz k pánu oberst- 
kamergrafowi, aby čim nagskoreg 500 hawgarow, ale aj z riadom poslal 
do Budina a Pešti, že budú sgance kopat i že budú mat 40 x. strie- 
berne na den. Tak se gich prgam dalo 500 zapisat a odessli 19 sep- 
tembra na wozach až do Wacowa, tam gich ale na železnich cestách až 
do Pessti zawgezli, a tak že skoreg gako hodina bola, uss boli w Pesti. 
Geden den gim dali na odichnutga, na druhi dem gim ukázali čo budú 
a magu robit, tak za dwa tižne boli hotowi stu robotu a domow sa ua- 
wratili. 



Digitized by 



Googlí 



— 58 — 

Potom ale nass palatin Štefan zložil swogu službu palatinsku a odessel 
na swoge podanstwo a tam zustal. Nass kral ale a rakúsky cisár Fer- 
dinand I-wi odessol z Widni do Tirolskeg a tam zustal za par mesgacow. 
Potom ho ale zadali Rakússani aby domu se nawratil. Prissol on ale 
dluho se nebawil, lebo pre welku bärliwost se bal, že ho zabigu, tak zas 
odissow do Morawi do Brna, a tam zostal biwat. 

Potom se Uhrga pri dgete sprawili raezi sebú a wiwolili si dewga- 
tich panow, aby ridili a sprawowali kraginu, a nazwali gich ministerium. 
A w ten čas odňali w^setko stribro a zlato, čo se w Uhrách nagssio to 
gest w banach králowskich ag gemerskich a tak se wgac newozilo do 
Wgedni ale do Pessti, a dali uherské penga e robit, to gest ten nápis 
ag wapnu uherskú na gedneg strane, a na druheg strane Pánu Máriu 
patrónku uherskú. A ti dewgati boli nasledugicy. Negwissy sprawce po 
palatinowi bol Ludwik Batyani potom Ludwik Koshut, tento bil penežni 
minister, kteri na duchotky kraganske pozorowal, Treti bol Štefan Sečeni 
kteri na česti kamenité a železné ma opatrowat. Štvrti Gabriel Klau- 
zula, nad rolami a nad remeselniky a ginim obchodom. 5-ti Franz Deak, 
kteri ma sprawowat každému spravedlnosť. 6-ti Lazár Mesaroch, tento 
bude wogsko sprawowat. 7-mi Paul Esterhazi, kteri bude sprawowat, abi 
nam susedne kragini neuskodili. 8-mi Joseph Ôtweš, tento bude nad ško- 
lami. 9-ti Berthold Semery, kteri bude sprawowat, abi se w kragine zbu- 
reni nestalo. 

Tento poradek ale dluho netrwal, ale se Chorwati zbúrili proti Uhrom 
a witahli naproti nim dewatdesgat tisíc z petsto kanoni, a uss bol ag 
par mesta zwitazil, ale se hned zburila kragna ta strana od Chorwatskeg 
a issli proti Chorwatom, ag gich zbili, nekelko kanoni gim odňali, prach 
a ginssu munitiu gim wzali, padesgat wozow chleba a múky gim wzali 
a Chorwatow naspak zahnali, a petnast tisic zagali wogska, ag 27 oficirow. 
Gich wudce bol Gelassic nazwani, kteri bol Ban w Crwatij to gest neg- 
wetssy wladar, a pritom múdri negwetssy General nad wssim wogskom. 

Potom sa zodwihli Serwiani naproti Uhrom. Gako Chorwatow odba- 
wíli a zbili, gisli na ti ch Serwianow, ti gich čekali na geduom wrsku 
welmi spôsobnom, ale mali mrcha kanongerow, tak nemohli Uhrom usskodit, 
a nepadlo len osem chlapow a dewat koni. Uhrga ale gisli za nimi a za- 
bili gich dwesto tri a dwacat, a mnoho munitii gim zobrali a zahnali 
gich domow. Potom sa zase C jorwati zozbirali a gisli proti Uhrom, ale 
Uhrga gich tak obkličili ze trich strán, a z stwrteg bola welka woda, 
ale w ten čas pital Gelaschic pokog na tri dni, to wogsko zatworenc 
tam nehal, a won si druho wogsko wzal a Raab oblahol. To wideli druhg< 
mesta a dedini to sa wssetko ludstwo zobralo gako Komárno, Tmawa 
Presporok a ginsse okolične mesta a rozohnali gich, ale Gelassic usgow. 
toho bi boli tam hned obesili. O par tižnow zase prisgou pred Wgedei 
s tridcat tisicami, a že bude wgedenčanom na pomoci, abi čo potrebe 
wali, nebo mu znikade uš pengaze neposlali na pomoc. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 59 



Dne 5-ho 8-br 1848. prispel geden nemecký gróf Lampert nazwani, 
do zámku Budínskeho a zawolal ministrow a ukazowal gim wulu kralowu 
a geho rozkaz. 

Prwo bolo že nemá bit Batjani prwi minister, ale Waj. Na to ne- 
priwolili; draho, že se ma dgeta dokonat a rozgit, ag to nepriwolili, a 
w tom se zbehlo celo mesto. W tom widel že tam dobre nebude, len 
se wiklzol a skočí do koča a utekal, a tam na moste kone chitíli a jeho 
wilrhli s koča, hned ho wizetgerowali a nagsli pismo pri nom od Gelassica, 
w kterom bolo pisano na generála nagwetsseho, kteri nad woganskou ca- 
ssow wlace, abi mu negskorssich dnach poslal sestokrat tísic, nebo že 
toiko potrebuge mesačne na geho wogsko. Ten list wzali a poslali ho do 
Widni mestanom. Ti ked prewideli gakeho kazdu magu, a to bol nag- 
wefcssy wladar nad wssetkim cisarskim wogskom. Geho meno bilo Latur. 
Tak hned preňho poslali, ten list mu ukázali a jeho hned odsúdili obesit, 
a to abi se dluho neotáhlo, na tom dome, kde wisela lampa, lampu dolu 
a geho obesili, a potom ho ešte len pichali, haki s neho meso trhali, 
pokad dolu neodpadol roztrhaní. 

A toho Lamberta na moste budinskom negprw cez brucho a wen 
chrbtom pagnet prebodli, wen s koča wihodili, a na kusi rozsekali, a 
a hlawu mu ottali a do Vidne ag s telom w truhle poslali. 

Za nim issli wozi stiri. Na prwom woze boli prazne súdi pod tim 
menom ze idu pre wino, ale tge wozi se welmi prehinali a prasstali od 
welkej tarchi. Tu ta warta súdi zhazali a woz prehladuwali, tak nagssli 
4. canoni w slame zakrutenge, tge hned odňali, na druhom woze dwa 
welke súdi, že wino wezu, ale ag to bola priwelká tercha. Otworili ale 
widelí dukati a dwacatniki čo Gelashitcowi wgezow, ag to sa zide. Treti 
woz prehledowali, súdi otworili, plni boli gulow do tich kanonow. Stwrti 
boli súdi prachom naplnene wsetko so to Uhrom zišlo. 

Potom poslal Gelasic trich generalow^ze swogich k Morawi, a tam 
gich uss Cechowe ag Nemci esste s negakima zebrani bolo gich tritisíc. 
Techo wogska generálom boli mena: Hurban, Stur a Hadca, ale se oni 
ag w Turci túlali a sebe werbowali okolo Trenčína a po tich slowen- 
skích stolicach, ale to zwedelo slawne mínísterium, tak se potom me- 
Dowala ta hlawna služba w Uhrách, ked gich kral nehal ag palatin, a 
we Widni se tez takí nagsli čo ridili, gako gich cisár opustil, a ty tu 
službu menowali camarilla. Tak mínísterium daly tlacit takowe stafeti a 
posilali po dedinách ag po mestách tech troch generalow íisonomiu, ocy 
(oťi), wlasy, nos, wlasi welkost ag starost gako wihlidagu a 100 zl. C. 
M. kdo ho chity; anebo hlawu s neho. A tak ti začali bogowat w tren- 
čai {keg stolicy w Nowom Meste pri Wahu, a hned gim prišla pomoc 
z ckolicnich mgest ag dedín. Tam gich skoro pulowicu zbili, ostatní ugssii 
a l^n tak rabowat chodili od hladu. 

Potom 8-ho octobra isslo ze Stawnici 80 mestanow, 40. practikantow 



Digitized by 



Googlí 



— 60 — . 

ag dwe dela wzali sebow, potom 26 8-br. išlo 60. hawgarow kralowskich, 
ag gardistow 140. a zas z cannoni sebu do Turca do Sv. Martina. 

Potom 29-ho octobra prisslo 900. gardistow sami Uhria do Staw- 
nici, tu prenocuwali ag roztog držali, ag ti gisli do Turca a nagwgac 
len boli w gatach a kratkich halenkach, a mali koši a po konci na diu- 
hich palicach priprawene, len nekteri mal krátki stutz. 

Potom zase pri Trenčine se zozbiral Štúr, gednu paUiliu spravil, kde 
wella uassho, ale ag geho spadlo, a tich poranenich geho ag nassich do 
Prespurku do spitalow priwgezli a kuruwali. 

NB, Od 22. aprila 1848. Tu kralowski handlowski pani dali pred 
palatina falošne pismo, že se w Stiawnicy a na Vindschachte pani žadnu 
hodinu gisti, že hawgari robit nechcú len po hromadách chodga a zmlu- 
wagu, len že panow pobigu. Palatin poslal hned tri companie do Stiaw- 
nici dwe; na Vindschachtu gednu a po remeselnickich domach do quar- 
tielow, pokad gim casarnu sprawili, potom tam biwali, gegich officiri ale 
boli po panech na kwartielach, a to trwalo az do Michala pokad Štúr 
pri Trenčíne uepokog robiw, ag ze Stawnici ag z Windschachti odissli 
a wgac neprissli. W Stiawnici tgess na Starom Zámku casarnu sprawili. 

Gako ti dwaga pani od ministerium boli poslani do Stawnicy pokog 
robit, tehdi rowno issli pánu oberstkamergrafowi a spitowali se tzo je 
za príčina teg burliwosti. On odpowedal ga o ničem neviem, tu ge ticho, 
hawgari robga gak se swetci, len bi gich pani lepssge chowali, ale giro 
kratost robga, mnoho krát sebe newgem poradit. Hned ženi z detrai pridu 
se ponosowat že sotwi pol kili sebe muže wirobit a ma pet nebo sest 
deti čo ge pol druheg kili malo na mesgac ; ked ag wirobi tak mu z ho- 
towiho odrazi nebo neodobere. A preto že urna ti pani neposluchnu ga 
sem se rezolwirowal tuto službu nehat, nech tu bude oberskamerkgrafera 
kdo chce, mne ge od litosti už zunuwano. Czo ga rozkážem esste to 
ginak prewratga a kratost ludom robga, a žadnim wihražanim nebo grob- 
ganstwim. 

NĽ, a to bola ta prit ina cžo 22-ho apríla w noci na Prassowne wi- 
kričali ti ministerky pani, gakoste na predku uss čitaly. 

Dne 1-ho nowembra se Wgedenčani podali Cysarowi a prosili ho 
aby len do Wgedni prischou. 

Dne 2-ho nowembra bola patalia pri Tmawe. Ten polský generál 
Schimonič začal Uhrou bit a strgelat, tak ze wisse dwe tisic ag gedensto 
plezirowanich do Presporku do spitalou dowgezli, a Koshut bol pri teg 
patalii, zwedeli, chteli ho chitit, ale utekal, tak že tri státie za nim be- 
žali ale ho nedostali. 

Potom 14. decembra wssecy stawnicky mestani museli git do Turca 
ozbrogeni a practicanti, kteri se tu ešte nachazali wssecy odesli, a gar- 
diste CO se daly zase nawerbuwat, ag ti gissly, a w ten den zase prišlo 
sedemsto Uhrow do Stawnicy na rostog s kosama a stotricat husárov 



Digitized by 



Googl( 



— 61 -- 

dobrowolnich z hontanskej stolici tez issly, ale ti w Antole a na Sit- 
nanskeg rostokowaly. W tento roku bola gasen pekná sucha a tepla až 
do wganoc, a to tu burliwost robilo. Koshut sam gissel ze tricat tisiciraa 
husári dobrowolaich na swich konach, a oblahol od Presborku tim kra- 
gom, od nemeckej zemi až po Treučiu a pri Morave skade wpaduwali 
ti rebelanti nebo zbognici do Uher abi nam nepokog nespusobuwali. 

Ale se zase geden taký rebelant nassol, geho meno ge Slik, a ten 
ma par tisic zbognikow z Olaskeg zemi, prischow cez Sedmobradsku, kde 
mnoho mesta wipalil, kde mu brandsteier nedali a ludy wymordowal, 
potom issel do Kosic ag tam mesto wipalil, ale se s tich stolic ludy shro- 
mazdilo a geho welmi zbily, tak že ledwi ussel, a Uhre se do dedin na 
noclah nawraiili. Ti se ale wnoci wratili, warti pomordowali a oni na 
spani Uhrow umoho poraarnili, tak skapalo Uhrovv sedem tisíc a potom 
se Kossice cisarowi to gest Ferdinandovi podali ag celo Sedmohradsko. 

Ti stawnicky gardiste to gest mestani kterl 14-ho lí)-bra ta išli, 
17-ho prišli naspak, nebo tam v Turci znegakeho zámku anebo kastgela 
začali strilat Sturowi wogaci ,wen obloki skanonow, ale len na munitiu. 
Ale geden kanonir uhersky Strobl nazwaui gako to widel skočil ze sweho 
kanóna dolu a obrátil stiri kanoni proti tomu budowisku a do oblokow. 
Hned prestali strilat a utekaly do hori proti Morawi. Tak pan Benicky 
coraisar kragansky a generál wogansky hned kázal se nawratiti domow, 
ale ten kanonir Strobl ešte za nima strelil a tomu generalowi Stúrowi 
skanonom nohu od stehna odstrelil. A geho wogsko druhi taký nepritel 
k sebe wzal, geho meno bolo- Hurban, skterim wogskom uderil na Krem- 
nicu. Ale w dobrom meste cekal Benicky z geho wogskom a nepustili 
ho do Kremnice, ale ho welmi zbili ti Uhria, to bolo 12 januára 1S4U 
a wten den prissel Windisch Gräz od Stampochu na Pgark len také for- 
posti par sto gich len bolo, ale uherské forposti boli tri, zdola Warti, 
na Warte y na Pecinach nebozto na Richnawe. Gako gisly Windishgre- 
cowi hore od Stampochu, tak strilali skanonow do nich a mnohlch po- 
bili a poranili, tich hned tam pochowali nebo mali ag hrobaro sebou, 
ag trogarow čo mrtwich nebo chorich odnassali na wozi a do dedin nebo 
kde bolo bliže mesto do spitalov odnassali, ale gako gich prwi ras ska- 
noni priwitali tak se hnedky do hwor pustili, a do Pgarku cez Cžuma- 
niuu prišli a do tich hagow na stawkach se skowali a do uhorskich stri- 
lali; ale geden kanonir skgaru od hodinára pustil wgac kanoni do nich, 
ale ti wibehli hntdky wen na luki, druhi Windissgrecowi gisli po za- 
raočnu horu až na pleso, a len pri kragi boli za stromama a tak do na- 
ssich strilali, ale Uhrga gich preci zahnali naspak do Stampochu, nebo 
boli kanoni ag na Kônigschachtowneg Halne, ag w Richnawe a tak gich 
odprewadili. Tí Windishgrecowi mali ag welke raketle, čo chteli snimi 
zapalit ag domi ag na ludy, nebo ked to spadlo, to žaden nemohol uhasit. 
Na Haglerowej Rowni bol geden stal ten zapálili, ale ag.do gruntu zhorel. 



Digitized by 



Googlí 



— 62 — 

To bolo 19-ho januára 1849. Potom ale se zase 21-ho januára hore ze- 
brali, ale us8 odehnati ale našich to gest Uhrow wisse 200 chitili, zbrog 
odebrali a gich sebou wzali, a za tri dni ešte po horách chodili a po- 
skowawanich Uhrow lapali a Pgarcani sme museli tich Uhrow chowat, 
w margschadgarni boli wssetke izbi naplnene z wogaki, ag skoli wipra- 
tali a kasarnu sprawili. W nedelu se počala ta bitka o stirach popoludnia 
a trwala az do 8-meg hodiny pri Maschine se dokonalo w teg dubinky 
a potom len ešte išli po domach hledat na zedenga čo dostali, ale ug 
ssati braly, ginsse wecy, mäso hledali po kochach y w zemi zakopanwo 
to sebu wzali, múku, chleb, maslo, krumple, strowu a wssetko čo na ze- 
denga bolo, nekteri si kúpili brawčowinu na zimu y na leto slaninu a 
zakopali sy, bud v komorách, nebo do kochu sy zawesili, ale ani w zemi 
ani v kochu nenechali. Hrnce wssetke pobrali, a gissiy po wrchach a 
tam sy warili čo nakradli. To len ti prwsy kradli. Za nimi prisslo potom 
mnostwi a na Pgarku nocowali, a síce tak ze po 10. 20. 30. y 35 do 
gedneho domu na noclech prišlo donesli sebu mesa ag chleba, len gaz- 
dina musela warit a do polowky neco gim dat. Zanimi prišli potom na 
konach a kde bola mastal wssade zawgedli kone a krawu sy musel lebo 
do komori nebo do pitwora kazda uwgazat. Ostatni issli na Stefulto na 
Sitnansku, a kone a krawi sy musely wen z mastalov wiwgest, a wogacy 
si powgazali a seno zezrali. Oni slubowali že za nima seno dowezu a 
že gim wratga, ale ráno sa zebrali, a pru odešli. Ti wogacy boli nagwgac 
w otrhanich czismach, a na silu zali dobre czismi a daly si ostrohe ze 
starich na tge dobre príbít, žaden se nesmel branit, nebo hned chtelí rubat 

A to bolo na den mena Gezissa. Tich polapanich Uhrow dowgedli 
w pondelok y w utorok na Windschachtu, nebo loker mali okolo statii 
pani Mariy pri pánu protokolistowi, tam ohne kládli a warili sy ag spa- 
wali, nič to gim neplatilo či ge snach, nebo wetor, ag dast na nich prssal. 
Drewo chodili po domach brati, ploti, plánke, rigle ag sklpi stínali a 
tak pálili a to trwalo 2. tižne. Forposti stali od Windschachtowni teich, 
wssetke ploti od pgarskeho gapla az po belowicku spálili, nikde nebolo 
cez Pgark wedle česti ani sklpa, ani rigla widget. Potom ale w lete dali 
pani dubi cachuwat na sklpi, a ged'ice na vigle, a tak wisse pettisíc 
gedlic witali na ploti a to Windischgrecowi wogacy popálili gako uhersky 
nepritely. 

Kde ale neboli Nemcy na kuartieli, tak musely tich zagatich Uhrow 
gazdowga chowath, a to sice len s Kostoliska kazdi kazda musel dat 5 
ft. messa a uwarit budto z múky, nebo strowu nebo krumple a to do 
markpsadgarni to gest do stareg fari, nebo w ten čas zaden pan tam m • 
biwal. A w ten čas bolo messo po 5 grossy, nezadluho bolo po 20 kr. i. 
w auguste bolo po 24 kr. funt howezini a baranina w gatky po 20 kr. ; 
po ginssich mestách bolo po 30 nebo 36 kr. funt hovezini. 

Na jakubsky garmok w Lewicach bolo par wolow za 1200 zlati. gedr i 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 63 - 



krawa za pet ag ftX) zlatieh, nebo w ten gisti den wibubnowali a wi- 
trubili Kosshutowe nebozto uborskge banknoti, nichto nebol powinen gich 
brati, tik ale ti lakomí čo malí čzo predawatí, brali gícii, ale len za 
mala cenu. Tak bolo wssetko ag desat krát drachsge gako nagprw a to 
leu pred dwoma hodinami ešte mohol dostat nečo kupit. 

W Stairnki bubno'wali popoledni o 3-tej hodine 'dne 24 júly že zadne 
koshatky to gest banknoti se nebudú wgac bratí, po 5. po 10. 25. 50. 
nebo sto zlatieh a wisse len tge na 15. 30. kr. 1 zlati a 2 zlate ale len 
na krátky čas že se budú prigimat, ale tge tak naras skapali, že *ni 
ťhiru o nich nebolo, ľotoui dali hawgarom pri Iwone nowe cedule Banko- 
Einlesungsťhein, na 1. zlati, na gedneg strane bola nemecká na druheg 
uherskí witlaceno bolo že su platne, ale zaue nikdo nechtel dat nist. 
Ráno bolo na Mageri po 6. nebo 7. zlati za stríberne pengaze, o 10-gateg 
bolo po 17. neb 18. zlatieh gedna kíUa pssenícy. 

Gako w geseni 1.^48 Uhri z Nemcy se Uik bogowali, a welíka sila 
nemeckého wogska prissio, tehdi budinsky zámok a coly Budin odnaíí, 
a tadnu se zatworili. Uhrga gim ale wodu odňali, ale nge wssetku, nebo 
tam sa na tri pumpi woda do festungu tgaha skrze kone, nebo woly, 
tak gim 2 pumpi odňali ale tretú nemohli nagst. A'e Koshut uss predtim 
korunu a čo treba ku corunowanu sebu wzal do Debrecína a wogsko 
uhersko tristokrattisic snim išlo a 500 kanonow mal sebow a dobrich ka- 
nonirow mal. Tam bol celu zimu w logri pri Debrecíne, cekal gich tam 
že sy pre korunu prídu Nemci, ale oni sa len o banské mesta starali 
gako bi mohli obdržat. Gako Windischgrätz prisel do Stawnici, to bolo 
ponde'ok 22 januára 1849, tak pred nim utekal genera' Gergey ze wsset- 
kira wogskom ag z munitíow na Bistricu nebo on wedel že nechá na 
obsadenga wogska neco tu, a že gich potom daleg bude meneg, že gich 
lechsse premôžu. Gergey ale w kozelnicky most na Hrone dal rozhazat 
a spalit abi Nemcy za nim netjskali. A tam ge za Hronom trocha wissa 
cesta gako pred Hronom, tak genera' Gergey dal do tich Nemcow ca- 
noni pustati a pechota musela na ten wrch za Hronom se rozprestrieti 
a s flintow do Nemcow strielati, a tam welke mnostwí Nemcow padlo, 
ťotom gich silíl ten oficir že magu pessi cez Hron pregsti za Uhri. Pro- 
buwaH, gich mnoho woda pobrala. 

Boli w Stawnici za tri tižne Windishgrecowí, ag Hurbanowi wogacy, 
us bo i orli wístawene, ag nama'owane. Gako ale prišli Uhria od Lewíc 
tak predwečerom, nemecky officiri boli na Novom Zámku, a diwa'i sa 
cí gich ge mnoho, ale gak wideli že hussari mesto obklíčugu od wrchu 
a od spodku, len se officiri dolu pobrali a celim behom uteká i proti 
B V^. Prišli Uhria do Stawnicy o gednu stwrt hodinu, uss nebolo Nemca 
a; gednoho nagsti. A to'ko gich bo'o, že ked gim hospodu w suchom 
a teplom abi boli, ze skwol normalskích, ag latinskich wssetke stolice 
^ bazali a tadnu gich pustili, mimo tech trech cassarnow, ktere boly 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 64 — 



wten krát w Stiawnicy, to gest wisse Klopačky prwi dora, do Mageiskich 
se menowalo, kde sa 160 wogakow zmestilo. Druha bola na horaotn ringu 
u Lanzerow, ag tem sa wisse sto spratalo. Potom na Starom Zámku 
w kasárni, a čo sa nepratali, tehdi ag do arestow gim slami daly. Wten 
čas Kossliut po trikrát sriebornu fúru dal do Posti zawgest a tam peu- 
gazc togest tge uherskim nápisom dwacatuike dal robit, ag kragcare 
uherskou wapnou dal narobit. Ag banknoti robili w Pešti, ale to boli 
kunstownegsge a kragsse gako nemecké. 

Céo se pri Komárne robilo, 

Koshútow swagor bol za festungscommendanta w Komárne, a dobre 
bol ze wssetkim zaopatreni, a wogska mal mnoho y kanonow. Len sa 
Nemcy usilowali do Komárna wegst. Strielali den a noc do Komárna. 
Tam ale dache zebrali dolu abi ncmohly zapalit. A kcd uss tich gulow 
nahazali mnoho do tich murow, ktera se nerozpukala, išli pozbierat Uhria, 
žebi gim na druhi krát ešte neslúžila. Okolo Komárna sa w sedmero 
schgance porobenge. Uss j^eden raz malý predne 8 schgance, ale gich 
snich chitro wihnali. Potom dowgezli s Tallianskcg negake welike dela, 
že gezli stiraa neporucagu, že uss potom ge darebne. Ale chteli mudreg- 
sae spravit, nechali gich na schife a gisli na prosred Dunaga že gim 
blisse bude strilat. Ale Uhre s Komárna do schiffa par gulli pustilli, po- 
hubili schif a potom do wodi sadol ag kanoni ag z ludmi a tam od- 
póCiwa. 

Potom w Auguste prišlo ku Komárnu od Morawi mnoho Russow ag 
Kozakow ag Nemcow zezbiranich, kteri mali uss tu hlawiiu pataliu do- 
konat, kteri zwítazi. Nemcy prisly popred a spravili si loger a swoge 
flinti si do piramitnow postawali do poradku, wtom ale generál Bem ne- 
gakim fortgelom prissel z kanoni a z wogskom, len dal strelit s kanóna 
na tge flinti, vvssetko polámalo, rozhazalo ag ludi poranili. Ti wideli že 
ge to nedobre, nekteri se hned podaly Uhrom, nekterich zahnali do wodi, 
a ostatnich čo lepssich sebe zagali ; pritom tež pettisíc ag šeststo wolow, 
sesttisíc brawow, stíritisíc okowi wina, tisic okowi sliwowicy, dwa wozi 
s kassow^ sp'enazmi generála graf Caroliho s panow 84 officirow 3(5 do- 
ctorow 1-ho adjutanta a 66 schiíow ze zbožim zagali a odňali Uhrga. 

O Lučenci. 

Potom w auguste issli nemecky officiri to gest stob ag z celow mu- 
zikow woganskow. Ti muzikanti mali samé bgele kone. a ti oficiri ale 
wsselikeg farbi, a gako prissli prigali gich z uctiwostow, prichistali ge- 
denga ag pitga, ked ale sebe na pokog polihali, zawolali Uhrow kterich 
mali w kostelach skowanich, začali gak panow tak muzikantow mordowat. 
Chteli sa branit, na kone sa chteli wihodit, ale wssetke popruhe poroz- 
rezowange, tak že zaden nemohol swogeho koná potrebowat. Do gegich 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 65 — 



fliDtow Debo karabinow wodi ponalgewaU a gegich ruri na flintách budto 
pokríwali nebo spolu zdlawili abi gulla tadnu sa nesmestila. 

Potom ti žiwi čzo zostali, gisli daej a wedeli že Russi magu pristi, 
gisli naproti nim a rozpowgedali tim ruskim generálom čo sa gim za 
potupa stala a škoda o ludi ag o zbrog. Tehdi spolu tak osudili mesto 
Lučenec wirabowat a mesto potom zapalit a zrucat ale ludi abi cžo 
možne chránili od smrti. Gedine dwe paničke boli zachránené od rabu- 
wanga a cucanga, tge boli uss starge a ucztili tich panow czo u neg boli 
a tam se žadna škoda nestala wogakom. Tge boli ochránené od rabuwanga. 

Potom odissli ti Russi do Zvolena, a k nim prissla ešte taká pomoc 
sest a dwacat tisic, bolo gich tricat tisic, negwic Hulani a kazdi mal 
ešte wedle sebe prazneho koná. Tak isIi od 7 hodin az do 12 bod. geden 
regiment a 200 wozow bol forspan w Stiawnici stelowani mimo swogich 
wozow a koni čzo mali w kanonach a munitii zaprahnuto. Wssetke tge 
felce nebo batohe to se gim na wozoch wgezlo, ag tess mnoho flinti 
wgezli za nimi, czo už newladali gist, nebo uss celiho polroka čo masi- 
rugu z ruskeg zemi, a to ag s teg pozadweg Ruskeg. A sestdesgattisic 
gich gisslo tak za osem dni po stiri tisíc či na konach nebo pesssi; a 
trebas de si sprawili lager. Gedni mali pri stiawnickeg kalwarii, druhi 
na Dolneg Rowni pri prachowni, az k siparni skoro k ceste za Pgarkom. 
Na Gumanine tim bolo dobre, tam bolo pána Gaplowo zbozga ešte ne- 
zezato; pustili kone do neho, hned ho zožali ag wimlatili. Tam bolo 
krumplow, repi a mrkwi, to bolo pre ludi. Ked zadli odišli preč gako 
kobilke. Cez Pgark po záhradách ploti zlamali a flintama si owotce ra- 
nali a zbirali, ag tim dawali kteri nemohli gich brat. 

(PokrvóOYanie.) 



ap 



Digitized by 



Googlí 



o pôvode niektorých zemepisných mien 
v Uhorsku. 

PíSe Veterán. 

Čo je slovanakť^ kdekoľvek, je naíe. 
J. KoUár. 

1. Vôbec o menách a názvoch. 

ootva sa nalezá krajina, ktorá by sa tak nesčislnými a rôznymi me- 
nami honosiť mohla, ako vlasť naša. Túto bohatosť zemepisných mien 
pripísať nutno, nielen rozličným národom tento kraj obývajúcim, ale i 
velkej prírodnej rozmanitosti. Horné Uhorsko sa nám predstavuje ako 
víchrom zbúrené more, ktorého vlny sú alpy, hole, brdá, vrchy, hory, 
kopce, hrby, výšiny, brehy atd. rozličným smerom sa ťahajúce a rozlične 
skupeniny tvoriace, na ktorých sa nachádzajú: zápole, bralá, končiare, 
urvy, balvany, hrebene, sedlá, priesmyky, prievalce, vrchoviny, s jasky- 
ňami, pelechami, pivnicami, dierami, podkopami, baňami, zemnicami, úko- 
rami a prepasťmi. Medzi týmito vrchami rozprestierajú sa široké i úzke 
doliny s úbočami, úložinami, rovinami, stranami, lúkami, luhami, pasien- 
kami, lazy, polanami, cúdenicami, kopanicami, mýtnicami, záhonami, 
grúňmi, sveziskami, úšustami, prfami, svázami atd. Naproti tomu Dolná 
zem predstavuje sa ako morská hladina, so širokými piesočnatými rovi- 
nami, planinami a pustatinami, tu i tam patrnými jazerami a močiarami. 
Bahnisté tieto jazerá pred regulovaním riek nesmierny priestor zaují- 
raaly, ako o tom pozostalé mená osád a celých stolíc svedčia a pravde 
podobné je, že niekdy, ako sa báji, dolnozemské nižiny zaliate boly vo- 
dami „sladkým morom" zvanými. Medzitým vo vrchovatých krajoch, 
v hlbokých dolinách, pôvod majú: studničky, pramene, žriedla, parajky, 
zimnice, teplice, i)rúdy, bystrice, vodopády, ručaje, riavy, slievy, potôčky 
a potoky, ale sa pritom tvoria: jazerá, oká, plesá, stavy, slatiny, sliače, 
močariny, bahná, bariny, mláky, trasoviská a priepadliská. Všetky tieto . 
tekutiny schádzajú a slievajú sa do potokov, potoky do riek a rieky do 
velriek: Dunaja, Tisy, Sávy a Drávy. 

Všetky tieto spomenuté predmety, ako sú vrchy, rieky, doliny ale 
i ich podrobné čiastky, opatrené sú vlastnými menami a názvy; a ked 
k tomu ešte i mená osád, dedín, miest, hradov, zámkov, typov, devínov, 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 67 — 



ozdov, vorov, palôt sa pridajú, z ktorých jednotlivé i 3 — ľ) miea majú, 
leda zemepisných mien v Uhorsku nesmierne velký počet vykázať sa dá, 
ako sa to skrze sbierky v našom Sborníku uložených dokazuje. 

2. Roztríedenie zemepisných mien. 

Všetky zemepisné mená a názvy možno ohľadom etymológie na na- 
sledujúce triedy rozdeliť: 1. Na mená pohanskej bohoslužby a starožit- 
nosti sa týkajúce, ako : Baba. Žiare, Perún, Tur. 2. Na mená z kresťan- 
stva prejaté, na pr. Kríž, Sobor, mená svätých a svätíc. 3. Na mená 
od osôb prejaté, ako: Bolerád, Dragomír, Myslava. 4. Na úrad, remeslo 
a národ sa vzťahujúce, také sú: župan, kováč; Nemec, Madar. 5. Od pod- 
statného, prídavného mena alebo slovesa odvodené, na pr. zub, med; biely, 
teplý ; topiť, tŕžiť. 0. Skrze predpony tvorené, na pr. Podhrad, Zahorany. 
7. Mená ohrád a pevností, ako: týn, zámok, palota. 8. Mená výšinu ozna- 
čujúce, tnké sú : Magura, brdo. 9. Nižinu označujúce, na pr. dolina, lahota, 
Ploská. 10. Mená podla živočíchov: rak, jeleň, vrana. U. Mená podľa rastlín 
i stromov: šíp, trsť; jedla, dub. 12. Podla nerastov a kovov : vápno, soI; 
zlato, železo. 13. Mená od vody, riek, vlhkosti, blata odvodené. A 14. 
Mená inojazyčné a záhadné. 

' Z tohoto všeobecného roztriedenia mien, . na základe J. M. Korabin- 
ského geografického lexikona, len mená pod číslom 13., odvodené od 
vody, riek, vlhkosti . . . , a to menovite osád t. j. obydlených miest, ja- 
zykozpytne vysvetliť a ich pôvod hľadať mienime. Že práve táto trieda 
do povahy sa bere, to pochodi zo zvlášnej pohnútky. Keď totiž prví 
osadníci z pozakarpatskej vlasti vnikli do tejto krajiny, tu octli sa medzi 
nesmierne veľkými a neprístupnými pralesami, a nútení boli podľa riek 
a potokov sídla zakladať, rybolovom a chovaním dobytka svoju výživnosť 
hľadať. Prirodzená vec, že títo praobyvatelia najprv okolitým vrchom, 
zvlášte ale potokom a riekam mená udeľovali a podľa nich i svoje ná- 
itolie, stany, krán^y. chalupy, ľahoty a osady menovali. Tieto mená teda 
potokov a riek sú najstaršie a najpôvodnejšie a preto i mluvozpytne majú 
byť rozberané, aby sa dokázalo, od koho pochádzajú, z kadiaľ boly im- 
portované, kedy sa začaly užívať, a od koho sa prvý raz v literatúre 
spomínajú? Ako bohatá na formy a vzdelaná mohla byť tá reč, ktorá 
tieto nmne tvorené mená podáva? atď 

Mená tieto vôbec sú zastarané, ich význam zahalený, a preto ich 
i rozliční vedunici i rozlične vysvetľujú, pri čom obyčajne pobočné zá- 
ujmy majú. Prísna a bezohľadná ale jazykozpytná veda nedá sa tým mýliť, 
ked podla istých positívnych zásad a pravidiel pokračujúc, otázne a zá- 
hadné mená a slová jasne a určite vysvetľuje. 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 68 



3. Niefitoré etymologické zásady a pravidlá. 

Tak ako každá veda na istých positívnych zásadách sa zakladá a 
vyviĎuje, tak i etymológia čiže slovozpyt takéto zásady a pravidlá po- 
stavif si musí, aby ľubovolným náhladom prístup zamedzila, ktoré práve 
pri slovozpyte vo velkej miere vystupujú. O etymologických pravidlách 
sa široko rozpísaf tu niet miesta, ale aspoň niektoré pravidlá, na ktoré 
ako dôkazy odvolávať sa budeme, musia podotknuté by£, a k takým 
prináleží : 

a) Že spoluhlásky jednej a tejže triedy vzájomne sa prezvukujú a síce: 
Perné: b f m p v, na pr. včela — fčela, dúfaí — dôverovať, boj — 

vojna, pán — bán. 

Hrdelné: g h ch k, na pr. chrtan — hrtan, hrvol — grlo. 

Znhié: d t, na pr. od tesať; teska — deska. 

Siplavé: c č S ô z ž dz dž, na pr. džbán — žban, cítií — čuť, áuba — 
čuba, štyri — čtyri. 

Nosové, m n ô, na pr. od sliny: slimák, Perún — Parom. 

Ale často d t, prezvukujú sa do .s r, na pr. tehla — cihla, vodiť — 
viesť. Tak i A do c a í, na pr. kuvik — čuvik, kôra — črep, kmin — 
tmin, krocha — trocha. Podobne ch do š, na pr. mucha — muška, chatas 
— sálaš. Ale i h do z i, na pr, hríbe - - žrebii, noha — nôžka. 

b) Druhé pravidlo podávajú jasné a temné spoluhlásky a síce: 
jasné: b d í dz dž g h v z ž, zodpovedajú 

temným : p t ť c č k ch f s š. 

Z tohoto nasleduje, že temná spoluhláska pred jasnou vyslovuje sa 
(a v sanskrite sa i píše) ako jej zodpovedajúca jasná, na pr. pros-ba — 
proz-ba. Ale i jasná pred temnou vyslovuje sa ako jej zodpovedajúca 
temná, na pr. záhrad -ka — zahrat-ka, voda — vôtka. Ináče jasná spolu- 
hláska na konci slova znie ako jej zodpovedajúca temná, na pr. dub — 
dub, voz — vos. Nosovky pred pernými znejú ako m, pred zubnými ako 
n a pred hrdelnými ako % ^. 

c) Krém tohoto prezvukovania hlások etymológia do ohľadu bere i 
vysúvanie, vsúvanie a prekladanie samo- a spoluhlások a taká je: Epen- 
thesis^ ked! hláska sa do slova vsúva, na pr. hu-ba — gam-ba, žl-tý — 
žlu-tý. Aphäresis, veľmi obyčajná, na pr. homola — 'milá v uhlisku, to- 
porisko — 'porisko ; na predku slova totiž jedna alebo i viac hlások sa 
usekne. Prosthesis značí prídavok ku slovu syllabu zmocňujúci, ale smysel 
nemení, na pr. s-mrť, b-lesk. Metathesis značí prehadzovanie hlások, na 
pr. letorosť — ratolesť, hmla — mhla. 

d) Príbuznosť a spolupatričnosť dvoch slovies správne určuje aktivum 
a neutrum. Na pr. bieliť : belieť, kriviť : krivieť. Podobne svietiť aktivunii 
má neutrum kvitnúť a tak i svet pochodí z aktívu a kvet z neuti*a. 

e) Každé slovo záleží z dvoch podstatných čiastok totiž z tvaru 



Digitized by 



Googlí 



r 



69 — 



(formy, nícha), ktorý reč dáva, a smyslu (významu), ktorý sa na pred- 
met vzfahuje. Forma musí vždycky skutočnosti zodpovedať. Na pr. meno 
Slaná (v gem. stolici) formálne odvodzuje sa od soli; poneváč ale sku- 
točnosti nezodpovedá, lebo o soli ani stopy, teda nemožno tvrdiť, žeby 
sa odvodzoval lucus a non lucendo, a preto sa zvala Slaná, Štiavnica, 
poneváč tam niet soli, äfavice. 

f) Každé slovo predpokladá koreň, od ktorého sa odvodzuje. Čo do 
útvaru, korene môžu byť trojaké a síce: 

Koreô spoluhláskou zavrený^ na pr. tok, tur, vod. K týmto prípony 
av, va; za, ka, ar, ra; al, la; on, na; as, sa kladené, samý koreň nad- 
mier prezvukujú, prekrúcajú z pôvodnej formy vyrušujú, ba i aphäresu za- 
príčiňujú. Na pr. vod s príponou ra, i= vod-ra, už mení koreň vod na 
vid, alebo hod. 

Koreň otvorený t. j. so samohláskou na konci. Na pr. hi, rie, tu, lie. 
K takémuto sa smysel tvorivé prípony kladú. Na pr. koreň du (ktorý 
znamená blasen, wehen, blähen) prijíma nasledujúce tvorivé prípony: j, 
ch, č, š, s, t, d, 1, p, m, a síce: du+j:duj + em. Du -f- ch : duch-ať, 
duch, duch-ota, dých-ať, doch-núť (v týchto posledných u sa stupňovalo 
na y a o). Du -|- č : dúč-ela (fujara). Du + § • duš-a, duš-ník (Luftloch). 
Du -f 8 : dus-iť. Du -{- t : duť, dutina. Du + d : dud-y. Du -f- 1 ^ dul-o 
(piskor na dúchacom nástroji). Du + P ". dup-a (prázdnina). Du -f- m : 
dým-ať sa, (fm-úť sa atd. 

Koreň jadrový. Tvorí jadro, ku ktorému sa smysel tvorivé predpony 
predkladajú. Na pr. jadro koreňa predstavuje : as, jeho ale predpony budú : 
j, v, č, 1 teda: j-as, j-asný, j-aseň; v-as, v-esna; č-as, č-asný, vč-asný; 
1-as, 1-esk, 1-osniť, ale i s aphliresou 'iskra. Alebo druhý príklad pred- 
stavuje koreňa jadro uch (ktoré sa prehlasuje na : uš, oš, yš, ys, uč) 
8 predponami: d, ch, t, p, m; a síce: d-uchať (v. act), d-ých-ať, d-uch, 
vzd-uch (voz-d-uch). zd-ochnúť, ch-uchať, t-uchnúť a t-ušiť (v. neutr.), od 
toho t-chor, t-uchať, t-ušit (ahnen), d-uša, d-ušno, d-ušnistý, d-ušií (stinken) 
a z toho bzd-och, bzd-eť. P-uchnúť (v. neutr.), p-uchýr, p-uchorina (mechúr) ; 
m-ech (kováčsky), m-ošna (kapsa); p-ýcha, pyšný (aufgeblasen), p-uzýr, 
p-uzo (rus. Bauch), p-yščiť (r. aufblasen), p-išíala, p-iskať, p-uška, p-ysk. 
D-učela atd. 

g) Slovozpyt postupný záleží v tom, že na prehláskovanie málo sa 
dbá, ale dané slová jednoho smyslu, postupne sa kladú na. spôsob reťaze. 
Všetky takéto slová musia mať jeden obecný poclwp, v ktorom sa sústred- 
nú iú. Sa pr. slovo: pole s pochopom: campus, rus. Od tohoto sa na- 
sl( lujúce osady v Korabinského lexikóne zaznačené odvodzujú, menovite : 
Pi a na (väčší, širší kus poIa) dim. Poľanka; ale i keď n prejde do m 
(n - m) Polomka. A ked sa I vysuje, zostane Pojana, Po jan, Po'jník. 
S ^lomka súvisí Polamnica, ktorá ináre (v Spiši) sa zove i Holomnica, 
2 ^ho sa najnovšie utvorilo: IloIIó-Lomnica(!j. 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 70 — 

S aphäresou od Poloma, Polom odvodzuje sa Pojlom: 'Lom, z čoho 
Ba utvorilo : 'Lom-nica (v spiš. a nitr. stolici) a 'Lom-na (v orav. a zempl. 
st.). Skrze tú istú aphäresu povstalo z Po]lan: Xan (lán znamená Húfe, 
Lôhne a môže byf lán panský, zemanský, slobodný [Slovn. Palk.] — teda 
tolko čo pozemok). Od lan pochodí meno osady 'Lon-ka (v marm. st), 
'Loň-a (v ber. 2.) a keď n — m povstane meno 'Lám (v hont. 2 a novohr,). 

Takýmto synthetickým spôsobom vysvetľuje sa pôvod i takým menám, 
ktoré iným spôsobom vysvetliť by bolo nesnadné, lebo ako vidno, slovo 
„pole" rozličné tvary prijíma a skrze aphäresu sa okypťuje. 

h) Ked úlohou tohoto spisu je mená na vodu, rieky, mokrotu, vlhkosť 
atd. sa vzťahujúce vysvetliť, podla ktorých mnohé osady mená obdržaly, 
predbežne na tú zvláštnosť reči poukázať dlužno, že slovenčina tvorí isté 
skupeniny slov príbuzných, ktoré pod obecný pochop vriadené byť môžu. 
Takýto obecný pochop, pochop vody i tu vystavený bude, a formálne i 
etymom (prvkom) rod sa označí, pod ktorým sa budú všetky možné po- 
vahy a vlastnosti vody ako riek, mokroty, vlhkosti atď. rozumeť, čo síce 
jedným slovom nedá sa vysloviť, ale viac i to v cudzej reči slovami vy- 
jadriť. Pochop tento v nemčine vyslovuje sa takto: Wasser, wässerig, 
Nässe, Feuchtigkeit, fliessen, Fluss, giessen, Guss, rinnen, strômen, Strom, 
Bach, Moor, Morast, Sumpf, Meer, See, Lache... 

Takýto obecný pochop tvorí do seba zavretý celok, tak že žiadae 
iné slovo iného významu a sniyslu prístupu nemá. Reč ale v tomto páde, 
aby pochopu obecnému zodpovedala, pomáha si tak, že obecnému po- 
chopu, podriadené pochopy postaví a tak rečenými korenamí vysloví. Ko- 
rene takéto čo do formy (tvaru) sú rozdielne a síce: rorf, n/), mor. r/<i, 
rie, lie, tok a prxid, — čo ale do významu, sú spojené obecným pochopom. 

4. Koreň vod. 

Jestliže sa tieto indoeuropejské slová vodu označujúce takto po- 
riadkom napíšu: 

slovanské: voda, nemecké: wasser 

sanskritské: vanda, gothické: watta 

litovské: ada, grécke: ucsp (mad. víz) 

patrno, že od jednoho etyma pochádzajú, ale rozličného tvaru. Slovanské 
je najpôvodnojšie a zachovalejšie a zdá sa súviseť so slovom pad-ám, 
cad-o. Do sanskriíského sa vsula nosovka w, ináče v sskr. 'nda, skrze 
aphäresu v sa vysulo. M Litevské 'ada podobne v vysulo. Y nemčine do- 
stalo príponou cr a následkom toho : d — s. V gothickom dostalo príponu 

*) Od vand-a (so vsutým návalom n) odvodzuje sa meno Yeudi, Venedi^ ktorým 
sa niektoré kmeny slovanské v I-om a ílom století po Kr. menovaly. Z tohoto po- 
chodí i meno Vind-obona, Ví'den ale i mená rodinné: Vana-a, Vand-a a Vatta sem 
sa prípočítujú. 



Digitized by 



Googlí 



— 71 - 

ta, nasledovne d — t V gréckom prijalo príponu or, a tomu pripísať, že 
v vypadlo a O sa ašpirovalo. V lat. uďor tolko čo vlhkosí, ud-us = mokrý. 

Tvary týchto slov sú našemu voda príbuzné a často naše slovo na- 
ráža a vysvetľuje sa takýmto príbuzným. Na pr. poíské wata, naráža na 
gothické watta, ale v poištine prichodí i uta a diminutiv utká a zna- 
mená to samé, čo kačka t. j. vodného vtáka. Tak potok Gidra naráža 
na grécke hydor, hydra. Alebo potoky : Visa, Vis-la, Yes-ser narážajú 
na nemecké Wasser atí. 

Ináče koreň vod zuvretý, vystavený je nadmier mnohým pretvarom, 
lebo ked reč má týmto pochopom mnohé predmety pomenovať, musí si 
príponami pomáhať a tvorí sa kakofónia, čo génius reči netrpí a preto 
8H koreň prehláskuje, samohlásky stupňuje, vyhadzuje a vsúva. Na pr., 
ked ku koreňu pripne sa va teda bude: vodva, ale vodva špatné zneje 
a preto 'v — b a povstane zvučné: Bodva. Ale reč má i tú vlastnosť, že 
nerada jedným slovo-tvarom mnohé predmety označuje a preto hlásky 
jednej triedy (vidz č. 3. a) zameňuje, alebo i aphäresou si pomáha. >) 

Od koreňa ťod bezprostredne. sa tieto slová odvodzujú: dim. vodka, 
voďnatýy voďavý, povoďen, povoďný, Vodan a Vodník (vodní báj. mu- 
žovia), vodndr, ale i vidra (vodné zviera), vedro, vaňa a vadnja (vodné 
nádoby). Od tohože koreňa odvodzujú sa potoky: Vidra (stôl. čongr.), 
Weidric (prešp.)-a Gidra (prešp.), čo na tvar veľmi starobylý pokazuje. 
Osady ale pri potokoch a okolo vody ležiace podľa nich sa i menujú 
a sú: Dobravoda (stôl. nitr.), Vod-erád (Vodrôd stôl. prešp.), Vod-ník (ban.), 
Vad-na (borš.) a s vysutím d Va'ňa (hev.), Va'neša (žel.) a Vatta (preš.) 
čo na gothické watta upomína. 

Pod číslom 3. a. rečeno, že perné v, b, m, sa zamieňajú, na základe 
tomto i tuná od vod odvozuje sa i Bod a Mod. Od koreňa bod menujú 
sa potoky: Bod-va (torn.i Bod-rok (zempl.) a podmienečne i Hat-ar (ugoč.) 
A osady pri a podľa vody (body) ležiace, do prostá sa menujú: Bod 
(bib.), Bodá (kom.), Bod (abauj., hev.), Bodá (bar., šim., bhr.). S prí- 
ponou ov: Bod-ovice (turč.) S príponou on, ina: Bod-onice (žel. Bodone), 
Bodáň (báč.), Bod-oň (bar., hev., novohr.), Bod-ina (trenč.). S príponou 
ke, ák: Bod-ice (lipt), Bod-ák (prešp.), Bod-ok (alebo s metathesou) Ob- 
dokovce (nitr.). S príponou ol, Bod-olo (abauj.), Bod-oľa (bar.) a s prí- 
ponou on Bod-orovce (turč.). 

*) Pôvodne mená od vody odvodené, mobly by byť jednoducho tvorené a rieky, 
potoky, podfa nich i osady pomenované; lebo reČ naša z tohoto ohľadu je nadmier 
pružná a ohybná, a z koreĎa voti na pr. znala by rozličnými príveskami tieto mená 
utvoriť: Vod-ník, Vod-na, Vod-ina; Vodavka, Vodovo, Vodiče, Vod-ra, Vod or, 
Vod-oš, V^od-uŠice, Vod-uTa, Vodva, Vod-ava. Ale i b predložtami: Zá-voda, Zá- 
vodník, Po- vodná Náví»dník. Pri voda atd. PozdejAie ale mnohonásobným užívaním 
(ako f^a to v re^i Ptáva o^úcbaly s>a. a vf>ťivAnim nopovky tf, preblaBkovanSm n do 
perných: f* , p, //, a aphäresou zpotvoijly ea. Nemélo k tomu prispely i cudzie reČi 
a národy. 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 72 - 



Od koreňa mod menuje sa potok Mod-ra (prešp. azempl.) a osady: 
Mod-ník (ban), Mod-oš (ban) a Mod-ra (prešp.) Ináče jadrový koreô (číslo 
3. f.): od y tieto rieky raajú: V-id-ra, Mod-ra, G-id-ra. Sú to prastaré 
a súčasne tvorené mená. 

Koreň hod pretvaruje sa (o-u) i na btíd, ale to môže značiť i bud- 
ovať, stavať, alebo i bájeslovné indické Budh '), ktoré ako sem nepatriace 
pochopy, keď sa vytvoria a pod bud sa len miesta vodné, vlbké a po- 
točné rozumeť budú, teda sem patrí : Buda-týn (trenč., tolko čo Wasser- 
burg), Búda- vár (salad. tolko čo vodo-var a vor z= zámok, závor), Bud-in 
(pešt.), Buda-mér (bar.), Budzi-mir (šar. od osoby prejaté mená), Bodá 
(sal) at<f. 

S gothickým watta súvisí Watta (prešp. 2) ale i potok Bat-ar (ugoč.) 
a Báč (báč) osada pri močarine Mostong ležiaca (srov. koreô moč). Nie 
bez príčiny Báč-falu (hont.) a Bat-izovce do nemčiny Baclis-dorf sa pre- 
kladajú a na pochop vody, potoka poukazujú. Iné osady tohoto mena sú: 
Bač-ka (zempl.), Bač-ko (zempl.), Bač-ova (ungv.), Báčka (ráb.), Báč-a 
(sab.). Bad-ince (ban.), Bad-e (ban) a podmienečne i Bad-in (zvol. a hont 
2.). (Srov. nem. Baden). 

5. Koreň vod s aphäresou (okyptený). 

Koreň vod už v litev. 'ada, a v sankr. 'uda ako okyptený sa pred- 
stavuje. Mená tohoto tvaru majú potoky: 'Ud-va (v zempl.), 'Ud-urna 
(zvol.) a vysutím d: 'U'na (Inn). 

Avšak do koreňa vod často sa vsúva n (ajco v sanskr. vanda) a také 
s náterom sanskritským mená potokov sú: 'Ond-avka (zempl. a Šariš), 
'Ont-ava, alebo i bez nosovky : 'Ot-tava (šopr.), a odtiaľ i mená osád sa 
odvodzujú: 'Ond-od (belhr. a žel.), 'Ond (zemp.), 'Onod (borS.). 

Bezprostredne na vodu sa vzťahuje i koreňové jadro 'is, 'as, 'us, 
ktoré z koreňa vas, odstránením v skrze aphäresu povstalo. Podla tohoto 
sa menuje 'Is-a alebe 'Iz-a potok (marm.), Is-ter (Rimania nazývali dolný 
Dunaj), Is-a potok (v Rusku, Visia ináče i Is-la sa menuje). Prezvuko- 
vaním 'Is na 'Cs, menujú sa osady: 'Us-ovce (šar.), 'Us-ka (satm.), 'Us-od 
(pešt.), Ts-ov (prešp.), 'Us-ťa (orav.), 'Us-opa (bih.), 'Uza-panit (gem.), 
'Us-ok (ungv. s prosthesou Hus-ok), Hus-t potok (v marm.). Sem priná- 
leží i 'Oz-ero, Jaz-ero od čoho sa menujú osady: Jez-ero (žfel.), Jez- 
ernica (turč.), Jez-ersko (spiš.). No, keď ale v slove Oz-ero, Jez-ero i 



^) Meno Badá prichodí v PoFsku 178 ráz, v HaliČi 50, v Češku 6 rás a zna- 
mená y Banskríte Budha ako Hanuš (Wiss. des slaw. My thus str 264) pi^ : >den Zu- 
stand des Envachseins, d. i. innere Krweckung^ teda buditela prírody pomocou dnka, 
boha ohňa a syetla. A poneváČ Slovania boli pôvodne tiež ctitelia svetla a obfta, 
teda možná vec, Že prejali i mená na Budhu, t. j. buditeľa prírody sa vztiahujdce, 
ako mnohé indické. Tak Budi-mír je meno osobné, složené z budit a mfr. Mír je 
ale pvot (Weltair. Budfmir by teda znamenalo: buditela sveta, vŠemira, t j. prírody. 



Digitized by 



Googlí 



— 73 — 

O a J sa apháresou odstráni, zostane ze, se, z čoho povstalo Jednoduché 
nem. See, a rieka tohože mena: Sa-va*) (sr. Sajna). 

Ked výš spomenuté koreňové jadro: ľs, (analogične ako id, od) 
tvorivými predponami: .r, v, b sa opatrí, obdržíme korene: t-is, v-is a b-is. 

Od koreňa tis odvodzuje sa rieka Tis-a, Tys-ja, (i v Rusku prichodí 
priRjazany), Tôs potok (arad.), Tibiscus; Tibisis pripomína Herodot, ale 
pod (ým sa TemeS rozumie (Šaf. stan I. 550) a Temeš nie je slovanské 
slovo. Ale Pathissus (=Po-tisie) prichodí u Plinia (f 79 po Kr.), Par- 
tíscas u Ptolemaea (žil asi 175 po Kŕ.), Tysianus, Tisia u Jornanda (ok. 
552 r.), Titza u Konštantína Porphyrogennety (r. 945). Toto sú prvé de- 
jepisné stopy tohoto mena. Muselo ale už znaSne rozšírené byť, ked Pli- 
nius ho zaznačil. 

Od koreňa vis odvodzuje sa Vis-tula, Visia, Vez-er čiže Ves-ser 
(v Rusku), ale nalezá sa toho mena: Vis, Visa potok (v raarm.) a pre- 
jaly ho osady : Vis-lava (šar.). Vis-lov (bar., borá,, šun.), Vis-nek (hev.), 
Vis-kelet (prešp.^ Vis-ka (nitr.), Viz-en (žel.), Vis (šim.), Vis-ak (žel.), 
Vis-tuk (prešp.), Vis-onta (8im.), Visk alebo 'Js-k (marm.), Vis-kovec 
(hont.), Vis-eSda (ban.). Ale i v Polsku: Vis-loje, Vis-íova, Vis-Iovice, 
Vis-loboki prichodí. 

Od koreňa bis nazývajú sa mnohé potoky Bistrícami a Bistrami^). 
Od tohoto bis (odvodeného od is) meno prejaly osady: Bys-tra (šar., 
zempl.), Bystré (gem. 2), Bystrička dim. (novohr., turč., zvol.), Bys-trica 
(zvol, trenč.), Bis-tar alebo Bes-ter (abauj,), Bys-temica (prešp.), Bys- 
tričany (tekov.), Bys-tričky (trenč). 

V nasledujúcom prehľade podáva sa postup a rozvinovanie sa ko- 
reňa vod. 

Vod-a, Vad-na, Va'ňa. Bod-a, Bod-va. Vat-a. 

Vid-ra, Gid-ra, Mod-ra. Bud-a, Bod-rok. Bat-ar. 

Báč-a. 
S aphäresou. 

'Ud-va. 'Uška, Hus-t. 

'Ot-fava, 'Ond-ava Is-a, 'Oz-ero, Jaz-ero. 

Tis-a, Vis- a, Bis-tra. 

6. Koreň ap. 

Starobulharský : ape, sskr. ap, lat. aqua (pri tomto p — q na pr. 
«ivTs : quinque, itcxo^ : equus), znamená vodu. Stopy tohoto koreňa v našej 



S Korene natoTko okypčujú sa aphäresou v slovenskej reíi, Že naposledy len 
je .a spoluhláska zostane. Na pr. koreň: Chod if, chod ba, ímp. chod a neutr. id, 
in is-t, perf. Šiel, po sielať a od tohoto po 8-e\. V tomto poslednom ^o je predložka, 
s reň a el prípona. 

^) Tu nemožno predpokladať, Žeby od bystrý, á, é, pomenované boly potoky, 
»i naopak, od bys-triny pochodi abstraktný pochop bystrý. »Z téhoi korene (pif e 



Digitized by 



Googlí 



— 74 — 

reči sú dosť chatrné. Ináče od ap odvodzuje sa: pot, pot-iť, lebo analo- 
gične i v giéčitne ^8o<; od OB^p, a v latinčine sudor od udor (voda) sa 
odvodzuje. Ale i slovo nÁ-poj, 'piť sňvisí formou i smyslom s týmto ko- 
reňom. Medzi zemepisnými menami je dosť značne zastúpené, lebo od 
ap pochodí meno potoka: Ap-ôica (marm.), a osady Apša (pri potoku 
Apšica marm. 3), Ap-ova (bont.), Ap-padia (ban.), Op-ponice (Ap-oô nitr.). 
Opa-va (hont.), Opa-j (Aba-j, preSp.), Opa-tovce (Apat-falva borä., čan., 
novohr., trenč. od opátstva sa odvodzuje, ako i Apathi počtom 28.) 

I v tomto koreni p — b perného a tňké mená sú: Ab-a (belehr.), 
Ab-ad (hev.), Aba-falva (gem.), Aba-liget (bar,), Abáô (hev„ prešp.), 
Ab-da (Bruckl, pri Rabce potoku rab.), Abe-lová (novohr.), Abo-ň (peší.), 
Obu-ôovce (Aboš šar.). 

Slova tvar ape prichodí i s apháresou (na p. rieka To) u Slovanov 
ale s príponou pi- en, pi-n. Pôvodne „pie-na" vyznamenávalo vôbec plyn, 
tekutinu, vodu. O Potok: Pie-na do Pripeti a táto do Dniepra padá (Šaf. 
Star. I. 547). Potok Pinka dim. dal mená obciam Pin-kafeldu a Pin- 
kafeju (žel.). Pin ináče do nemčiny sa prekladá ako bach t. j. potok, 
menovite: Pin-kóc (Ginten-bach, žel., ung.), Piň-e (pri Spitlbach šopr.), 
Pin-éd (Fischerdôrfl) (ráb. pri Rebce potoku). Podmienečne by sem pa- 
trily i Pin-tekfalu (žel.), a Pis-ana (šar.), Pis-ke (pri Dunaji, kom.), Piš-ky 
a Piš-ko (bar.), Pis-korovce (zemp.), Pis-trina (äar.), Pis-tva (marm.). 

7. Koreň mor (označuje skupeninu). 

Obecný pochop tohoto koreňa je: Meer, Násse, Flussigkeit, Surapf, 
Morast. V indoeuropejských rečiach sluje: slov. more, lat. mare, nem. 
Meer a sskr. varuna, v ktorom perné: m— v. 

Jestliže 4)ri tomto koreni r, š, k, č, h, ako prípony sa považujú, 
teda sa obsiahne skup^nina koreňov: mo-r, mo-š, mo-k, mo-ča mo-h^ 
ktoré i pochopom budú príbuzné. 

Od koreňa mor menujú sa potoky: Morava, Már-a (marm.), Mur 
(žel.) a Maroš (arad.) '). Po týchto n podľa týchto potokev a riek, obdr- 
žaly mená nasledujúce osady: Moor (bih.) a s príponou av: Mor-avce 
(Mar-ot, tek., hont., ostr.), Mor-oviany (Mor-va, zempl.), Mor-avica (ban.) 
Mor-ován (nitr.), Mor-ovno (nitr.), Mar-ov (salad.). S príponou: oc, ác : 
Mor-ác (žel), Mar-oca (bar.), Mar-oča (marm., bar.). S príponou oi: Mar- 
okháza (nov.), Mar-ok folde (salad.), Mar-ok (bereg, bar. 3). S príponou 

Šaf. St. I. 551), z néhož praevropejské Is-teri a Hia-ter, vyrostlo i slovanské bys^na 
(torrens) Bystrá, Bystrice. < 

*) Dolu nižSie (č. 11) dokazuje sa, že z tohoto koreňa: ^pa utvorilo sa gréck. 
TľST-ajj.o? alebo 'Hct-ov, ktorému zodpovedá i formou i smýslom slov. po tok a z neho 
skrze apbäresu povstal koreň tok ipojtok). 

-) U Herodota (456 pr. Kr.) menuje sa: Maris, u Plinia (79 po Kŕ.): Marosiiil, 
u Jornanda (50U): Marísia. (Star. slov. Safo 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 75 — 

oš: Mar-oS (hont), Mar-ošfalva (tek.), Mar-ošó (vespr.), a na od; Mor-ad 
(tolQ.) a Mor-oda (arad.)- 

Koreň mar zodpovedá sanskritskému var, od ktorého koreňa (keď ne- 
značí ťof =zainok, závor), menujú sa osady: Vár-ad (nitr., šim., arad.) 
tvorené ako Mor- ad. 

Koreň moš je toho smyslu čo Sumpf, Morast. Podla tohoto mená svoje 
obdržaly osady: Moš-endorf, čo sa do madarčiny prekladá: Sároslak (žel.), 
Moš-ovce (turč-, nitr.), Moš-kovec (turč.), Moš-nica (ban.), Moô-doš (šim.) 
Moš-tene (trenč.), Moä-tište (trenč. od mostu?). 

Koreň mok súvisí so slovami: mok-rý, mok-rad, mok-va, mok-núť, 
a mená svoje obdržaly tieto osady : Mok-ra (arad., marm., ungv.), Mok- 
raí (orav.), Mok-rý háj ŕnitr.), Mok-rín (bar,), Mok-rá lúka (gem.). 

Koreň moč značí močarinu, moč, a príbuzný je koreňu predošlému. 
Mená osád sú: Moč-ar (tek., bih., ungv.), Moč-a (kan.). Moč (ostr.), Moč- 
idlany (nitr.), Moč-olád ibarS., šim.), Moč-armaň (Sar.), Moč-onak (nitr.), 
Moč-ola (šar., zove sa i Moš-oro). 

Koreň moh označuje mokré, vlhké, bahnaté miesta a od takých mená 
osady dostaly: Moh-áč (bor.), Moh-ovce (tek.), Moh-ora (nov.), Moh-a 
(bib.), Moh-ol (báč.) a vrch Moh-a (gem.), na ktorom trasovisko sa nachodí. 

8. Koreň vla (označuje skupeninu koreňov). 

Jeho obecný pochop je : Feuchtigkeit, Nässe Kothlache, Fliissigkeit 
= aqua stagnans. Prináleží ku koreňom tak rečeným jadrovým (o ktorých 
výš č. 3. f pojednávané), prikladávajú sa mu totiž tvorivé predpony na 
predku. V tomto koreni je jadro: la, a ked tvorivé predpony: "v, m, 
b, k, p, s, sa mu postupne budú klásť, obdržíme skupeninu koordinor 
vaných koreňov a síce : v4a. m4a, h-la, k-la, p-la a s-la. V týchto ko- 
reňoch spona a, často sa medzi spoluhlásky vsúva. 

Od koreňa vla (srov. vlhký, vlaha, nasledujúce potoky sa odvodzujú : 
Via-ra (trenč.), Vul-ka (šopr.), ale i Volga (v Rusku). Od takýchto vlhkých 
miest a potokov prejaly osady mená : Vla-hy (Wallendort", spiš.), Vlachy 
(zempl.), Vlachy (lipt, ináče ked v-o zovú sa: 01a sy), Ola-sy (zempl., 
bib. 2), Ola-sfalu (žel.), Ola-s (bar.), Vla-chovo (gem. Oláhpatak), Val- 
aská Tzempl., zvol.)- 

Od koreňa mla (srov. mlá-ka, mlkvý =: feucht, verdorben) odvodzujú 
sa mená osád: Mlač-ovo (nov.), Mol-dava (abauj.). ^ 

Od koreňa hla (srov. blato, blatný) mená dostaly potoky: Bla-va 
ŕpielp.), Bal- kan (satm,), Balog (ináče i Bl-ch, Pich sa menuje, gem.), a ja- 
zero Bla-ton (=Bal aton, od okolitého blata tak zvané). Toto meno ob- 
držaly tieto osady: Balpataka (šar.). Baľ og (bih.), Bal-kaň (sabolč.), 
Bil-a (hev., krasn.), Bal-aháza (kras.), Bal-on (ráb.), Bal-ša (sabolč.), 
Ba-tnica (5ar. turč.), Bal-tavár (žel.j, Bal-aša (Gyarmat, nov.). Ale i kra- 
jiny: Bulharsko, Bal-t atd. 



Digitized by 



Googlí 



— 76 — 

Od koreňa kla (srov. kal-uža, kal-if^ kal), odvodzujú sa mená osád: 
Kal-ava (spiš.) Kal-eno (zempl), Kal-na (tek. 2), Kal-nic (trenč.), Kal-no 
(nov., ked nie od Kaliny), Kal-nok (bereg.), Kal-noš (Kal-ništ, šar.), Kal- 
onda (nov.), Kal-infalva (alebo Kal-nešti, marm. 2), Kal-ina (zvol.), Kal- 
oča (pešt.), Kal-o6a (Kal-oCova marm.), Kal-ša (abauj.), Kal-óc (bhr.), 
Kel-ce, Kal-ota (bih.), Kal-oša (gem.), Kal-usa (ung.), Kal-ló (sab., borš., 
nov.), Kal-a (sal.), Kal-o8 (sal.). 

Od koreňa i)ía (srov. ple-so, pli-núf, pla-kať, pl-vat, plu-vať, bluvaí 
kde p — b. Ale i lat. flu-o, plu-o) odvodznjú sa mená osád: Pla-vec (ináôe 
Pal-oča, šar.), Pla-via (bereg.), Pla-vi6ovica (ban.), Pla-vna (bác.). Od 
plesa: Ple-š (arad.), Ple-Sovce (zvol., Ple-šivec, zvol. možno od plešivý), 
Ple-vnik (trenč.), Pla-čova (ban.). Blatonské „Pleso" spomína Plinius (7í) 
po Kr.) menom Pelso, Aurelius Vietor: Pelso, Jornandes (552): Pelsodis 
lacus a Gvido Ravenský (886) : Pelsois (Šaf. St. r. 552). 

Od koreňa sla (srov. sli-aknúť, sia-cť = tiecť, 8Ía-ší=:moť, sli-na, 
sl-zií, sl-za), odvodzuje sa: Sli-ač (zvol., lipt.) a Sla-tiny, Sla-tviny, ked 
nepochádzajú od soli. 

9. Koreň rie (označuje skupeninu koreňov). 

Pochop obecný tohoto koreňa je : fliessen, rinnen, rauschen = aqua 
fluens. A ponevác je otvorený (vidz č. 3. f.) prikladajú sa mu smysel 
tvorivé prípony a síce hrdelné: k, j; siplavé: C, š, s; nosové: n, m; 
perné: v, b. Následkom toho povstane nasledujúca skupenina koreňov: 
rie-h, rie-c, ro-j^ ro*s, re-š, ri-w, ri-w, re-v, ra-h. 

S príponou k tvorí sa: rieka, k ale prechodí č (srov. ru-čaj) a od 
toho sa odvodzujú mená osád: Rie-čnica (trenč.), Rečke (gem.), Ré-če 
(sal. 2, satm.), Re-čen (uitr.), Rie-čka (zvol.), Re-čk (hev.), Ri-čka (marm.), 
Ri-če (zempl.) 

S príponou j povstane koreň ro-j, z čoho sa vysvetluje Ka-raj-ka 
(studnička v gem.), ale i zd-roj toho samého významu a meno osady: 
Ra-jčak (nov.) 

S príponou š: Reš-ica, t. j. rie-čica. 

S príponou s: (srov. ro-sa, ru-slo, Ru-salka, Ru-sko, Reuss potok 
v Švajcu) utvorí sa meno potoka: Rus (marm.), Rus-ková (marm.), Ru-st 
(Šopron.). 

S príponou n (srov. ri-na, ro-niť slzy, ri-núť) tvorí sa meno potoka: 
Hro-n,*pričom h je prosthesis a súvisí s gréckym ; 'pitú fut. 'peíKJw, jemu 
zodpovedá nem. Rhein rieka. V Rusku Gra-niška potok spomína sa v s-" 
sôch cisára Marca Antónia filosofa (r. 180) Gra-nua = Hron. (Šaf. St 
I. 281. Hron odvodzuje od hranica, lebo toho mena vesnica Hranovni 
pri prameni leží). Neomylne rieka Rha u Ptolomaea, u Agathmera P , 
u Amraiana Marcellina Rha, terajšia Volha, od tohoto koreňa sa odvodzi 

S príponou m utvorilo sa meno potoka : Rimava (mhont) a obce si 
privlastnily : Rím-oca (nov., hont.), Ramoca (šopr. 2.). 



Digitized by 



Googlí 



— 77 — 

S príponou v (srov. ria-va, lat. ri-vus, revať = strmo tiecť) utvoreno : 
Revúca potok (gem., zvol.) a osád mená: Re-v (hev., preôp.), Re-vúca 
(gem., zvol.), Ré-vfalu (ráb., Sim., trenč.), Re-viSte (tek.), Reviáeôe (ungv.), 
. Re-Tišne (orav.) 

S príponou b^ ktoré povstalo prezvukovaním v, odvodzuje sa potok : 
Ra-ba a Ra-bnica alebo Ra-pca (ráb), 60 upomína na ria-va, lat. ri-vus. 
Podla tohoto sa osady menujú : Rab-ca (na hranici Rakúska), Rab-čica 
(orav. s Rab-é (bih.), Rab-nic alebo Ram-oc (b — m, šopr.). A s prothesou 
d: D-rava velrieka. 

10. KoreA lie (označuje skupenínu koreňov). 

Obecný pochop tohoto koreňa je : Giessen, Giessbach : aqua fundens. 
Jeho príbuzné slová sú: liať, lej-a, o-lej, o-lovo, láv-a, loj, laj-no; lúh, 
ío súvisí s v-laha, ka-luža. Poneváč, lie je koreň otvorený (vidz vyfte 
ííslo 3. f. >, prikladajú sa mu prípony hrdelné : j, k ; siplavé : c, č ; no- 
sové n (m) ; perné : b, v a zubné t, z čoho poskladá sa nasledujúca ho- 
mogénna skupenina koreňov: 

lik, laj, loc, liič, len, lem^ laby lev sl lat, 

S príponou k odvodzuje sa potok 0-lik-a (zempl. asi čo o-lej-ka, 
o-liev-ka), a s j potok Lajta. 

S príponou c, č dostala meno osada: Lóc, čo je zkrátené Lov-č, (nov., 
prešp.), a Luč-ivna ináče Laj-čburg upomína na Ijovča (spiš.). 

S príponou n, m utvorily sa mená osád : Len-arfalu ináče Reče (satm. 
asi čo rieča), Lén-arfalva (gem.), Len-artó (šar.) a možno i Len-dva i 
Limbách (sal. 2), lebo i potok Lendva (d vsuté) nazýva sa (sal.), Len- 
dva alias Limpach (žel.). A ked n — m: Lem-eôany (šar.), Len-thi (sal. 
2), Len-tova (nov.), Len-ke (gem., torň.). 

S príponou b, v, utvorilo sa meno potoka : I^ab-orca (zempl.) v kto- 
rom v — b prešlo a také je meno potoka: Lat-orca (zempl). Potôčok Lov- 
nica alebo Lev-nica (pri Jelšave) a potok Lev-oča (spiš. Leutsch-bach 
Levča) má ten smysel čo bystrina, ručaj, nem. Giessbach (Sbor. III. 20). 
Od tohoto lie-vať pochodia mená osád: Lev-oča (spiš.), Lev-ice i Leva 
(tek.), Lev-ard (prešp. 2), Lev-art (gem. kúpel), Lov-ôica (prešp. 2), Lov-ce 
(tek. 2>, Lov-asovce i Lov-asi (nitr.), a možno i Lev-er alias Lôv-i (šopr. 
borá., sal.), Lav-ota (nov., propr.). 

11. Koreň tok. 

Jeho obecný pochop je : fliessen, I^luss. Príbuzné ale slová : tek-utína, 
n tok, tečem, tiecť. V indoeuropejských rečiach sotva sa nalezá a preto 
je ýdzy slovanský koreň. Málo slov sa dá od neho odvodiť, lebo je za-. 
VI iý (vidz číslo 3. f.). Od po-toka menujú sa osady : Potok, Patak (v orav 
b( 2, bih. 5, lipt. 2, marm. 5, nov., šar. 5, zempl., ugoč.), Po-točka 



Digitized by 



Googlí 



— 78 — 

(zempl.), Roz-toka (ber. 3, lipt. 3, šar., zempl. 2, marni.), Raz to(5-na 
(nitr.), -Tokaj (zempl.), Tek-oljany (nitr.). 

Jestliže stbulh: ape (vidz číslo 0) ako otvorený koreň 'pa postaví 
sa s významom: voda, teda sa mu nasledujúce prípony klásť môžu: 

j, pi-ják, pi-jem, nápoj. 

n, Pi-nka, Pie-na, Pi-na potoky a gréck. ^í-vu> (pijem), 

v, pi-vo, pi-vnica, 

t, po-t, po-tif sa (nem. sch-witz-en, v ktorom witz naráža na watta) ; 
pi-ť = bi-bere, Idt. po-tus, po-tare, gréc. ^otiq;, xs-tsv (nápoj), ttí-ttjp.:/ n 
poc-ulum, 'calix. Ale i to-täias; alebo icor-bv to samé, čo v slov. pot-ok. 
Z tohoto vidno, že v slove potok, po nia je predložka ale koreň pot, a 
ok je prípona (tak ako pri : toporisko, /o nie je artikul ale koreň : top, 
top-or, top-or-isko). Reč ale zavrhla tento pôvodný význam: pot (voda) 
a pretvorila ho na predložku: po, po-tok a utvorila z neho apharesou: 
pojt-ok samostatný koreň: 'tok. 

Tečiem, tok je verb. act, naproti tomu : ton-úť, ton. verb. neutr. 
flussig werden, liquescere. Od koreňa ton (srov. č. tuné = hĺbka vodná 
zátoň, tuná níídoba vodná) odvodzuje sa Tan-a potok (ugoč.), (Tan-ias 
rieka u Herodota na Don sa vzťahuje). Keď sa ale t na d foneticky stup- 
ňuje (ako na pr. od te-sať: teska, deska) povstane: Don (meno rieky 
v Rusku) a tomuto príbuzné: Dun-avec potok (spiš.); Dunaj veľrieka, 
srbsky: Dun-avo sluje. 

Meno rieky Dunaj prichodí i vo Vitebsku a Litve, meno osád : Ďun-ce, 
Dun-ajovice, Dun-ovice (v Čechách, na Morave a inde), Dun-ajov (trenv\). 
Od Dun-avo aphäresou iste povstalo: duJNeva rieka v Rusku. 

Ako rozdielne meno Dunaj sa vysvetľuje a odvodzuje a často jedno- 
stranne, o tom zmienku činí Dr. Niederle vo svojom vzácnom diele (Slov. 
starož, str. 17), čo tu by bolo zbytočne opakovať. In.1če don. =zfluvias, 
irs. tonu, tain, čo s naším toniem súhlasí. Čo sa starobylosti mena Dunaj 
týka, teda Herodot ho ešte nespomína 'žil 456—444 pr. Kr.), len pod 
menom Istros. Taki Virgil; a Cicero: Hister. Ale Danubius =: Dunaj nž 
sa menuje u Aristotela, Didova Sikula, Caesara, Ovidia, Strabona, Mely 
Plinia, /. čoho sa zaviera, že Slovania značne sa v Európe rozšírili a veľ- 
rieku Istros, Dunajom pomenovali. 

12. Koreň prúd. 

Jeho obecný pochop je : strômen. Strom, lat. aqua torrens. Príbuzné 
ale slová sú, prúdiť sa = vyvierať, prud-ký. Odvodzuje sa od neho rieka 
Prút (v Rusku) a po^k Poprad (spiš.). Slovo toto je tvorené ako : po-tok. 
Mená osád sú: Po-prad (spiš.)ir Po-pradno (trenč.). 



Digitized by 



Googlí 



— 79 — 

Mnohé tnedzitým potoky a rieky nedajú sa zo všeobecného pochopu 
vod odvodiť, a k takýmto prináleží: 

Fflfc s skr. vag = fluere, currere, srov. nem. Wagen, lat. currus (voz) 
od currere, teda Váh tolko čo currens. Od neho sa osady menujú : Vág- 
OYce (Vága, preSp.), Vág (žel), Važec (g-ž)41ipt.) a Dud-Váh (prešp.). 

Turec potok (v turč.), Tur potok (ugočs.) a Tur-čok, potôčok (gem.). 
Od tohoto asi 30 osád sa menujú. Slovo tur znamená divého už vyhy- 
nutého býka (Bos urus), a etymologicky odvodzuje sa od džvir (spišský = 
zver), lat. ferox, fera (v-f) a nem. Thier. Tury ale znamená tolko čo 
jarý, prudký a podla toho sa i potoky nazývajú. 

Herndt potok (abauj.) na pôvod hôr, hornatých krajov poukazuje. 

Myjava potok (nitr.) vysvetľuje sa z mytia, podmývania. Máva potok 
(inarm.) toho samého významu. 

Šio (i Šajó, Šijo potok, marm.) uieno obdržal od soli madf. só, sós. 
sav. Tak i Sala potok (salad.) a osady: Sal-a (abauj.), Sal-abér (sal.), 
Sal-ač (bíh.), Sal-atnak (bar,), Sal-afoj (žel.) Sal-as alebo Sal-okút (nitr.) 
Sal-anc, Sol-ník. Sol-nohrad atí. Mylne odvoílzuje sa Šajó potok (gem.) 
vychodiaci od osady Sland kde znaky soli schádzajú. Slaná slovo totiž 
povstalo od Súľova (vrch) vlastne: Slu-nová. Sln-ný vrch nachodi sa i 
T kmiSovom chotáre a Súľovce tohože pôvodu (v nitr.). 

Ipol "potok (hont, nov.), je slovo složené z predložky iz (v ruštine 
zoamená roz) a pol-tif , na dve čiastky deliť; ľpol teda je to, čo deliaci, 
zeme, chotóre, v tom smysle ako pri vrchoch Diel, Dielik. 

Mnohé potoky — čo sa len pozdejšie mohlo stať — dostaly mená od 
osád na pr. Zdychava od Zdychavy, Muráôka od Muráňa (gem.) Alebo 
práve meno potoka prenieslo sa na osadu, a potok obdržal meno iné, na 
pr. Reôica. Revúca atd 

Prvľ prisťahovalci do Uhorska prišli z pozakarpatských krajín, odkiaľ 
i mená sebou doniesli a tuná podľa nich i potoky a rieky pomenovali. 
Nápadná tito totožnosť mien porovnávaním dokazuje, že podľa Donu po- 
menovali : Dunaj, podla Visly a Visfuly potok : Vis, Visa, od ktorého sa 
odvodzujú mená osád: Vislava, Vislov, Visonta (v. číslo 5) atd. Chronus 
potok u Ptolomaea, ale' i Bhos Rha pod ktorým sa dnešná Volha roz- 
nmeje, na Hron sa ponáša; Piena u Ptolomaea ponáša sa na náš potok 
Pinka (žel. st.) od ktorého sa mnohé mená odvodzujú; Tyres u Hero- 
dota, Ptolemaea, Ovida (dnešný Dniestr) na Turec upomína; Prúd im Po- 
prad; Odra na Vidra, Gidra, Modra a na riečku Odra (v Illirsku). 

Soznam a sbierka týchto starobylých mien, už v pravlasti Slovanov 
užívaných, je z mnohého ohľadu vzácna, lebo vidno v nich, že reč bola 
už na vysokom stupni dokonalosti, z čoho sa dá na kultúru vysokú 
národa zavierať. Reč totiž už toho času na podiv bohatá a ohybná bola, 
kíí tak umne a krásne neščislné predmety znala menšími označiť. Naj- 



Digitized by 



Googlí 



— 80 — 

Yä6šia umelost ale dokazige sa v tom, že mene 
povedajúce vlastnosti vyslovuje a povahu ozuačuji 
pomenované boly potom osady, skrze vhodné { 
klatúre k ozdobe slúži. 

Mnohé síce tvary (formy) mien a koreňov 
a zaobalené sa nám predstavujú. Ked! sa ale 
vysvetlia, jasný smysel a hlboký význam sa u 
striedok, ktorým možno vniknút i do predhistoi 
i tohoto spisu smerujú tam, že jasné a doklad 
starobylosti Slovákov pod Tatrami. 



jď^ 



Digitized by 



Googlí 



r 



Soznam živočíchov, 

darovaných Museálnej slovenskej spoločností predsedom ^mír^jom Kmeíom. 

SoBtaTil dr. Ján Petrikovich. 
(Pokračovanie.) 

Pavúcl. — Arachnoldea. 

Škorpioni. — Pedipcdpi. 

1. Heterometrus cyaneas. C. L. Koch. — Jáva. 

2. „ indus. De Geer. — Ceylon. 

3. Damon medius. Hbst-Togo. — Záp. Afrika. 

4. Euscorpias gennanus. C. L. Koch. — Južné Štýrsko. 

5. Pandinus imperátor. C. L. Koch-Togo. — Záp. Afrika. 

6. Gentrunis margaritalus. Gerv. — Stredná Amerika. 

7. Phoniocercus pictus. Pocok. — Ghila. 

8. Euscorpius carpathicus. L. — Triest. 

9. Teuthraustes atramentarias. E. Šimon. — Ecuador. 

10. Buthus hottentotta. F.-Togo. — Záp. Afrika. 

11. „ occitanus. Am. — Alexandria. 

12. „ quinquestriatus. H. E. — Luxor. 

13. „ gibbosus Brallé. — Efezus. 

14. „ judaicus. E. Šimon. — Palestína. 

15. Jurus dufourius. Brullé. — Taygetos v Grécku. 

Ryby. — Pisces. 

Selachii. 
Ryby priečnouste. (Plagiostomata. Quermäuler.) 
Sdachoidei. 
Carchariidae : 1. Zygaena malleus, Risso, Hammerhai, Nizza. 
2. Mustelus laevis, Riso, Glatthai, Triest. 
ScyUiidae: 3. Scyllium canicula L., Katzenhai, Triest. 

4. „ marmoratura, Bennett^ Katzenhai, Borneo 

6 



Digitized by 



Googlí 



— 82 — 

5. Chiloscyllium indicura, Gm. var. plagiosum, Jáva. 

6. Ginglymostoma cirratum, Gmel., Antilly. 

7. Pristiurus melanostomus, Bonap., Stredozemné more. 
Spinacidae: 8. Acanthias vulgaris, Risso, Dornhai, Triest 

Batoidei. 
Torpedinidae : 9. Torpédo marmorata, Risso, Zitterrochen, Triest. 

10. „ narce, Risso (ocelLata Rud.), Daímácia. 

11. Narcine timlei, Henl., Východná India.. 
Rajidae: 12. Raja clavata Q* Adria. 

13. Raja mirelatus 9? Adria. 

14. Raja undulata 9? Adria. 

Trygonidae : 15. Trygon pastinaca L. (Dasyatis say Les.) Sev. Amerika. 

16. „ narnak, Forsk. Východná India. 

17. „ polylepis, Blkr. Stechrochen. Vých. India. 

18. Urolophus torpedinus, Desm. Antilly. 
Bhinohatidae : 13. Rhinobatus horkelii, M. H. Brasilia 

Ganoidei. (Schmelzschupper.) 

20. Lepidosteus osseus L. Knochenhecht. Sev. Amerika 

21. Acipenser naccarii, Bp. Adria (Triest). 



i^ 



Digitized by 



Googlí 



r 



1. Slovenské príslovia, 

ktoré zo 17 ročníkov Lichardových kalendárov, a síce (1865.) O, 1866, 

1969 po 1883^) 

vybral A. R Z. 

.Pt>^». Hviezdička pred príslovím značí pochybnosť o jeho ludovoBti. 

1. Vzdialený s očí, z mysle vyskočí (Sr. Z. VII. 845—851.) 

Lepšie odporuje dobrému. 

Z dobrého chleba dobré aj omrvinky. 

Svedčí gazdovi vetrom páchnuf a gazdinej dymom. 
5. Krivdu každý haní, a jej sa nechráni. 

Čo nás tlačí v tomto čase, to Pán Boh napraví zase. 

Proti Bohu nezdvíhaj ruku, nepohýňaj nohu. (Sr. Rizner 315.) 

Škoda veľkej práce, kde malá vystačí. 

Dobrá porada — domu ohrada. 
10. LeĎoch i pod strechou zmokne. 

Nespúšťaj sa hradskej pre neistý chodník. (Sr. Z. IX. 352.) 

Na svätého Rehora idú snehy do mora. (Sr. Z. XIV. 23.) 

Na deň Samuele mlynár nové mele. 

Na deň svätého Mikuláša už je celá zima naša. 
15. Bláznov netreba polievať, sami od seba rastú. (Sr. Z. III. 5.8.) 

* Smäd has vodou, oheíi blatom a spáchanú krivdu zlatom. (Bez 
druhej polovice vidz Z. VI. 253.) 

Buď ktokoľvek, nedbaj na to : ak má pravdu, prijmi za to. 

Na tvrdý klin ťažká pucka. 

^1 Tento ročník dávam preto do zátvorky, poneváó som sám do neho bol dal 
piialovia z mojej sbierky, v čom ma potom Licbard nasledoval. 

^, Ľutujem, že som ku kalendárom týmto iba po vydaní mojej knihy priÄiel. 
Dopytovanie sa po rukopise zvečnelého síce bolo i predtým učinené, ale bez výsledku. 
^* vyfily aj ročníky 1867 a —68. neznám. Jestli vyšly, prosím, keby mi ich niekto 
nahradení porta požičať ráčil. Aby sa ale viaceré zbytočné portá nenarobily, tedy 
08Ím najskôr na karotke mi to oznámiť, aby som potom najbližšieho poprosiť 
)ho1. — Pri tejto príležitosti vystriebam pred vyberaním z trebas ktorých kalendárov, 
ík) niektoré maj d svoje sbierky prísloví prameňov mimoslovenskýrh. Ostatne ne- 
Mm ani ca tieto tu. Žeby neboly niektoré len e Českých prÍBJaté. 

A, P. Záturecký, 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 84 — 

* Kde nieto bedy, tam nieto vedy. 
20. Čo močí, to učí. (Sr. Z. IX. 615.) 

S Bobom za dobre, s čertom za zle. (Sr. Z. VIII. 197. 202. v inom 
smysle.) 

Lacné mäso, nechutná polievka. (Sr. Z. XI. 242.) 

Zvinila Katka, cfaybila i matka. (Sr. Z. VII. 664.) 

Aby zvonec cengal, musíš mu dať srdce. (Dobrosrdečný človek.) 
25. Dobrý tesár — málo triesok. (Sr. Rizner 283.) 

Spadla pečeňa do popola a sekera do medu ŕ prvému sa po vodilo 
zle, druhému dobre). (Sr. Z. ?:il. 427.) 

Troška utiahni si, mnoho zachováš si. 

Desať ráz meraj a raz rúbaj. (Sr. Z; XI. 130.) 

Lepšia slamená svornosť od zlatej pravoty. 
30. Lepší vrabec v hrsti, ako hus na streche. (Sr. Z. IX, 389.) 

Kto nedrží slova, tomu bieda hotová. 

Kto nemáš v rožku, hybaj si nôžku. 

Na mona Ježíš — ku peci najblíž. 

O Gábore (24. marca) i ostatný sedliak ore. 
35. Sv&tá Margita (13. júl.) volá srpy do žita. 

Na Cyriaka (8 aug.) lapaj raka. 

Na Václava (28. sept.) mráz nastáva. 

Divé husy na odletu — koniec i babskému letu. (Sr. Z. XIV. 96.) 

Komu Boh pomáha, ten všetko premáha. 
40. Nádeja u človeka, pomoc u Boha. 

Za hlas Boží majú, v čom sa všetci srovnávajú. 

O svätom Vincente (22. jan.) mládenci sa žeňte. 

Ked! niet mačky doma, majú myši jarmok. (Sr. Z. VIII. 951 — 955.) 

Na každý chlebík nájdu sa zuby. 
45. Nie kto utíži, ale kto udrží. 

Kde sú Betky, tam sú i klebietky. (Sr. Z. V. 414. 415.) 

Keď môžeš mať kolára, nestaraj sa o kolárika. 

Bláznovi kolesá idú pred vozom. iSr. Z. X. 807.) 

Po hostinách bývajú hostinky. 
50. Hovoria: lude, čo z toho bude? 

Krátke svedomie, krátky osoh. 

Na Hromnice vezmi dve kabanice. 

VeTký piatok daždivý znamená rok žížnivý. (Takéto príslovia s po- 
hyblivými sviatkami nemajú žiadneho základu.) 

Ked začuješ v máji hrom, zelený je každý strom. 

Ked hrmí na Michala, bude zima stála. (56. vynechané.) 

O Mláďatkách (28. dec.) i deíi sa omladzuje. 

* Puky sú budúci kvet, a deti budúci svet. 
Kto mrcha psa hladí, zle si poradí* 



/Googlí 



Digitized by ^ 



— 85 - 

60. Dobré vychovanie žiada i dobré obcovanie. 

Svodný svet kazí mladý kvet. 

Kde jeden „čihí«, druhý „hota", skoro bude psota. (Sr Z. VIH. 930.) 

Každý vtedy, keď má kedy. 

Čert má vela medu, ktorým hriechy sladí. (Sr. Z. II. 115.) 
65. Pán Boh z neba platí, keď najlepšie treba. 

Od Panbíčka vyprosme si chlebíčka (detinské). 

Pána Boha nikto neprechytruje. (Sr. Z. I. 21.) 

Súd Boží každého zločinca složí (dostihne). 

Dievča nemá dukáty, môže sede< u taty. 
70. Páni mávajú deravú pamäť. 

Breše pes, vietor nes. (Sr. Z. V. 453.) 

Na svätého Huberta i3- nov.) ide teplo do čerta. 

Biela hus dobre sedí (sneh v zime na roľách; vidz však iný výklad 
Z. VII. 624.) 

Pre Havlovo (Galovo) žito, Urbanov ovos nech gazda popredku 
ovesí nos. 
75. Oči ďaleko vidia, rozum ešte ďalej. 

Čo trvá, to platí, nie Čo bývalo. 

Dobrá vôľa jedáva koláč, zlá ani otrúb nemá. (Sr. Z. X. 55.) 

Kto s Bohom počína, šťastne i dokonáva. (Sr. Z. 11. 71. 72.) 

Pravda prace sa na otca i na mater. (Sr. Z. V. 149.) 
80. Na synka volajií, na pastorka hvízdajú. 

Ženský plač ako čas, velmi často šiali nás. 

Ráno sa mu nechce, večer sa mu ťaží. 

Mierne jedlo, mierne pitie, to je dlhé živobytie. 

Žena hluchá, kosa tupá, tráva suchá — všetko mrcha. 
85. Kázal pán, musel sám. (Sr. Z. VIIl. 980.) 

Človek je najúprimnejší v biede. 

Musel je väčší pán ako Nechcel (Sr. Z. XII. 638.) 

Yelke gajdy, málo dechu (lačná pýcha). 

Kvočka veliká, a pod kvočkou nič (to isté). 
90. čo sa oku páči, to i srdce tlačí. 

Po čom bažíme, to si vážime.. 

* Mnohý človek pre úžitok snižuje sa pod dobytok. 

Prorokovali proroci, že bude dážď v noci, a po daždi blato. (Sr. 
Z. V. 38.) 

Svetlé Vianoce, tmavé stodoly. (Sr. Z. XIV. 116. 117.) 
95. Zuby skoro rastú, ale chlebíček pomaly. 

Čomu sa najviac ufáme, mizne skôr než sa nazdáme. 

Dakedy i z dubového suda dno vypadne. 

Po smiti, môj pane, všetko tu zostane I 

S Bohom a poctivosťou najďalej zsydeš. 



Digitized by 



Googlí 



100. * Zvyk je druhý život. (Srovn. Consuetudo altera oatura). 

Velké domy, velké starosti. 

Festina lente ^) : pomaly sa žeňte ! 

Chudobnému človeku pozde v hrnci zovre. (Sr. Z. X. 157.) 

Tkáč robí z potreby a pekár z príčiny (každý pre úžitok). 
105. Zo sľubov nikto neztučnie. 

Poďme len čisto na isto. (Clara pacta). 

Tráva a nešťastie vo dne v noci rastie. 

Z tenkých nití pletie sa korbáč. 

Nepriôívaj o starý gombík nový kabát. 
110, Nešťastie nevyhne sa nikomu. 

Kto smeje sa k ostatku, smeje sá najlepšie. 

Skorej rozvaha, potom odvaha. 

Zlé podáva ruku horšiemu. 

Zavesili na vŕbu zvonec, a už je sláve konec. 
115. Každá hrča predsa raz preborí. 

S vysokej jablone hlboko spadneš. 

Cigáňa (Ihára) dohoníš na krivom koni. 

Čím viac dúškov, tým menej doôkov (snopkov na strechu). 

Z Božej ruky ber vdačne dary i múky. 
120. Od Boha slota i nevinná psota. 

Ženy vládnu plačom nad žobrákom i boháčom. 

V pekle je čert pánom (každý vo svojom). 
Leňoch v poli, v meste, sám si stojí v ceste. 
Zdravé oko vidí ďaleko, rozum ešte ďalej. 

125. Tchor najhoršie smradf, hnev najhoršie radí. 

Pes beží za kosťou, za lenivým bieda. 

Ovčičky majú zlaté nožičky. 

Slabá rosa proti mrazu. 

Pán Boh z neba sýti havrana í teba. 
130. Pán Boh tresce i hneď, keď chce. 

Diera v rukáve ~ diera do duše (spustlosť). 

Prišiel marec, poberaj sa starec. (Sr. Z. XIV. 5.) 

Čože je kňazom, keď prijde rok nový! 

Z lacnej prívetivosti tučnejú všetci hosti. 
135. Každému priateľ — každého blázon. 

V každom jarmoku (hádke, otázke) sú dvaja. 
Majster na ryby, a bojí sa vody. (Sr. Z. X. 500.) 
Záhalka hladom smrdí. 

Čas a voda sa nevráti. (Sr. Z. IX. 431.) 
140. Nezapaľuj sviečku na obojom konci. 



^i Tieto latinské slová znamenajú: pon&hľig ea voIdo. 



Digitized by 



Googlí 



— 87 — 

Kto porád len hrabe, nemá kedy viazat. 

Za rána, za rosy najIepSie sa koši. 

O svätom Jakube daj pokoj hube*) (hríbu). 

Krátke povrieslo — lahký snop. 
145. Blázni rastu i bez vody. (Vidz tu 15.) 

Človek bez Boha — špatnejší od vola bez rohá. 

Na tom, čo Boh dáva, nech človek prestáva. 

Boha nehnevaj, čerta nedráždi. (Sr. Z. VIII. 158.) 

Mnoho dier, vela syslov; mnoho hláv, vela smyslov. 
150. Z veľa smiechu blázon padá do hriechu. 

Sanica v Advente — s fašangmi sa žeňte. 

Pre sprosté reči prijdeô do seči. 

Kto chctS úctu v svete ma<, slubuj to, čo môžeš da<. 

Usiluj sa a stehuj sa (v chúfkah). 
155. Kto ako robí, tak sa mu drobí. (Sr. Z. IX. 328.) 

Vianoce na blate, Veľká noc na ľade. 

Aká tráva, taká seč — aký človek, taká reč. (Sr. Z. V. 6—8.) 

Na Bartolomeje nech sedliak žitko seje. 

Starý vrabec ani pri snope nejde na lep. 
160. Dobré dietky sú rodičovského srdca kvietky. 

Na každé vrece nájde sa motúz (pozdný ledajaký vydaj). 

Plný mešec, prázdna hlava — väčšia hanba ako sláva. 

Nekupuj uhlie od kováča*, ale od uhliara (z prvej ruky). (Sr. Z. 
X. 735.) 

Ľahšia otázka ako odpoveď. 
160. Hladné vtáča smutne kráča. 

Kto uchváti, nerád vráti. (Sr. X. 907.) 

Hrubé býva, a predsa prehoríva. (Skalické, o márnení.) 

Po mnohých radovankách idú — bedo vánky. 

Staroverský rok nový (13. jan.) všetko teplo nám stroví. 
170. Medzi šarínou je šíp stromom. 

Tvrdé kopačky — ľahké oberačky (na vinici). 

Plachtu v bok, rovný krok (obratný rozsievač). 

Muž je hlavou, žena dušou domu. 

Reč úctivá bez úžitku nebýva. 
175. Mladý Ihár, starý zlodej. (Sr. Z. X. 1209.) 

Rodina, ako r plote chmelina. (Sr. Z. VII, 891.) 

Lieči zádere, ale hlavu zanedbáva. 

Na vtákov lepom a nie cepom. (Sr. Z. IX. 523.) 

Z chuti do toho, máš polovicu hotovo. 
180. Láska k poli (vlastne k poľu) kŕmi stôl i voly. 



^) A prečo? Že menej rastú? Z* 



Digitized by 



Googlí 



1 



- 88 - 



Malé hniezdo — malý vtáčik. 

Dobrá žena — polovica vena. (Sr. Z. Vil. 415. 515.) 

LepSí človek bez peňazí, ako peniaze bez človeka. (Tvrdého srdca 

boháč.) 
Hlúposť je najdrahšie mýto. 
180. Najlepším rečníkom je príklad. 
Hnev za hnevom chodí. 

Tlstú obruč fažko zohneš. (Výchova detí ) (Sr. Ž. VII, 764.) 
Beta povie Bete, tak idú klebety po svete. (Vidz tu 46.) 



2. Porekadlá, 

Popravil sa ako remeň v uhlí. (Sr. Z. II. 320.) 
190. Stará sa o svojich, ako koza o nôž. 

Jeden klások, ako vlások. (Sabé zrno.) 

Ide mu to, ako z vretena (spôsobne). 

Nevie ani ukázať, ani uviarať. 

Ani masti^ ani pästi. 
195. Do mechúra hrachom — a z kože vyskočí strachom. (Sr. Z. IV. 229.) 



4^ 



Digitized by 



Googlí 



Prosíme vSetkých priateľov dedovizne slovenskej, i tých, ktorí už 
v Sbamihu uverejnenými vzácnymi plodmi ducha svojho podnik ná- 
rodný a vlastenecký na spôsob uznaný, cenný, chtivo podopreli, i tých, 
ktorých s vďakou prijaté literárne príspevky pre tukosf priatom nemohly 
byf uverejnené až posial, a ktorým vSetkým za priazeň a vrelosť k veci 
dokázanú vyslovuje správa hlboké poďakovanie; no i všetkých tých, ktorí 
i vedia i majú o čom písat v obore účinkovania Museálnej slovenskej 
spoločnosti, všetkých prosíme, aby dielo naSe či väč&ími, či menšími člán- 
kami, dopisami, opísami, krátkymi zprávami atď. atd. láskavé podopref 
ráčili. 

Redaktor. 



Novým členom Museálnej slov. spoločnosti môžeme prepustiť osem 
w^ifív Sbomiha, boš. L a n. (n 1896^ 1897, 1898 a 1899) pri doplatku 
za každý sošit po 2 E, v to poi^tajúc tg porto. 

Správa. 



-+>K 



Digitized by 



Googlí 



Sbomik MuseáZnej slovenskej spolodnosH vychádza čo prí- 
loha Časopisu Mug. slov. spol. v neurčitých dobách, avšak každého roku 
aspoň v dvoch sväzkoch. 

Členovia Moseálnej slov. spoločnosti dostávajú Sbomik zdarma, no 
pri doplatku 2 kor. za ročník, ktorý doplatok ku zásielke členovského prí- 
spevku pripojiť prosíme. 

Poneváč vydávanie Časopisu Mus, slov. spoL a Sbomika so znač- 
ným nákladkom je spojené, správa s povdačnosťou prijme všetky väčšie- 
menšie na vydávanie týchto znejúce obete a príspevky. 

Všetky zásielky venované museálnym alebo knižničným sbierkam, 
ako i dopisy týkajúce sa správy Museálncý slovensky spoloinosti, 
prosíme na meno tejto, všetky články a dopisy týkajúce sa SbomikOf 
prosíme zase ná meno redaktora A» Sokolik^a do Turč. Sv. Martina 
láskavé posielaí. 

PI. t. priaznivci museálnych sbierok našich prosia sa úctivé, aby jpri 
každom kúsku prípadnej zásielky nesťažovali si poznamenať — nakolko 
možno — kde ktorý predmet nájdený bol, zkade pochodí, čím nález, po- 
ťažne príspevok, získa na zajímavosti. 

-^ 

Výťah zo stanov. 

členovia Museálnej slovenskej spoločnosti. 

Zaklčídajúcifn členom môže byť, kto raz navždy složí 50 korán. 

Riadwym členom stane sa, ktO' ročite najmenej 4 koruny platiC 
sa zaviaže. 

Činným členom je, kto ciele spoločnosti sbieraním a zasíelanim 
predmet museálnych a kniževných sbierok tvoriacich vecí podporovať sa 
zaviaže a aj skutočne podporuje. 

Kto chce stať sa zakladatelom, alebo riadnym a poťažne činným čle- 
nom, ten oznámi to predsedníctvu budto bezprostredne, bud kroz dakto- 
rého člena. 

S úctou prosia sa ct. členovia Museálnej slovenskej spoločnosti, aby, 
každý v svojom kruhu a podla možnosti, hladeli budiť záujem za národno- 
vlastenecký tento ústav. Keby každý dosavádny člen behom roku získal 
aspoň jednoho nového člena, Čo veru — aspoíi po väčšine — nemožno 
pomenovať nemožnosťou, nielen že zdvojnásobnily by sa materiálne pro- 
striedky spoločnosti, ale zmoliutnela by táto aj o vec zaujímajúcimi sa 
členami a účinkovanie jej stávalo by sa dalej a dalej i širším i vnika- 
vejším. 

Oeiia }^ Kof. 



Digitized by 



Googlí 



Prflolia kn 6. ôlslu Časop. Mns. slov. ' spoločnoBti z r. 1903. 




TURČIANSKY SV. MARTIN. 1903. 

Tlačou Kníhťlačiarakeho účastánárakeho spolku. — Nákladom vlastným. ^JV 



Google 



Digitized by 



OBSAH. 



Strajia 
KťlUcké miore v Uhorsku. (Predniesol vo valnom diromaMeni Museálnej 

nlovenskej spoločností dĎa 5. aug. 190S dr. Ján Petrikatndh 89 

nfeMne b^e a skažky. Pífie Veterán ; 99 

Púcbovské starožitnosti. Dfa nemeckého rakopisa baróna Emila Hoeninga 

O Caxolla. Podáva A. Haiaia, (Pokraéovanie) . 111 

Kroitika bahíiko«StiaTiiirká. (Pokračovanie) 128 

NázTOsiovi^ v Orave pestovaných dmhov zbo£a a stmkovfn, dochovávaných 

kŕmnych tráv, rastácich ovocných, divých stromov a krovín, ako i domáceho 

statku, hydiny, divej zveriny i rýb. Z pozostalých rukopisov f 8i. Oramna IM 
Katalóg nuinisinatickej sbierky Moseálnej slovenskej gpolpdnosti v Tordian- 

skom Sv. Martine. Sostavil dr. Ján Petrikoeich . . . . 144 

Slovenské práslovia a porekadlá z Koitian. Sosbieral Ján Pórička . . 168 
Povery a éary t KoMian. Sosbieral Ján Párička 170 



(Sí^JK^ — 



Digitizeďby 



Googl( 



r 



Keltické mince v Uhorsku. 

(Predniesol vo yalnom shi^omaždeni Museálnej slovenskej spoločností dňa 5. ang. 

1908 dr. Ján Petríkavich.) 

Naša Mus. slov. spoločnosf tak, ako aj iné museálne ústavy, vytkla 
si za cieľ: sbieraf pamiatky po zašlých predkoch, sbiera( všetko, čo národ 
má a zachránit to v miestnostach svojich z dávnej minulosti pre ďalekú 
budúcaost. Za účelom uskutočňovania toho ciela vydala aj svoj „Návod, 
ako sbieraf a chránif starožitnosti,'' ktoré pôda otcovská či vo vnútri a 
či na povrchu svojom zachovala. V úkole svojej činnosti vydáva „Časopis 
Mus. slov. spoločnosti** s prílohou „Sborník", aby sa v nich uverejňo- 
valy zprávy o Mus. slov. spoločnosti. Ale jej úlohou má byť nielen vy- 
kazovať v sieňach museálnych uložené sbierky, ale aj pojednávať o nich. 
A čo vidíme? Časopis i Sborník ovšem konajú a plnia povinnosť svoju 
svedomité, aj publikum slovenské koná svoju povinnosť, ked bohato sype 
a posiela cenný materiál do miestností spolkových. Tože publikum pod- 
poruje naäe časopisy aj písomnými príspevkami ; ale pre spracovanie toho 
bohatého a cenného v museálnych miestnosťach nashromaždeného staro- 
žitnlckeho materiálu niet síl, niet pracovníkov. A ustavične dochádmjú 
nové a nové veci, z ktorých by možno bolo vedomcom vyčítat pre nás pre- 
hvapujúce faktá. Týchto mužov úlohou by bolo ten v ohromných roz- 
meroch nashromaždený materiál vedecky až do podrobnosti spracovať, 
oceniť a interpretovať nálezy a resultáfy svojich bádaní uložiť do čísel 
hore spomenutých časopisov. Toto je, čo popri nedostatku miestnosti pri 
našej spoločnosti postrádame. Všetko leží, ako by na sklade, tovar, ne- 
dostižný ani oku, ani umu. 

Pravek Horného Uhorska, obzvlášte tie krásne tatranské kraje, 
ktoré my obývame, sú ešte starožitnícky veľmi slabo preskúmané. Našou 
úlohou je, ako hore zmienené, pátrať po zbytkoch kultúry našich predkov, 
a vyhrabúvať zo zeme veci dávno minulých vekov a skúmať po ich pô- 
vode. História o praobyvateľstve tohoto kraja je velmi temná a nepodáva 
viac, ako o sťahovaní rozličných národov čez tieto kraje ; ale o autochton- 
Btve tunajšieho obyvateľstva a jeho kultúrnom postavení pramálo známe. 

7 



Digitized by 



Googlí 



— 90 — 

Môžeme tvrdiť, že Horná Uhorsko ešte s prvou polovicou prv§ieho sto- 
letia pred Kr. do predhistorickej doby padá; história o ňom len po za- 
ujatí zadunajských krajov skrze Rimanov spomína udalosti. Že Horné 
Uhorsko už za praveku, v starej kamennej dobe bolo ludstvom obývané, 
toho dôkazy nachádzame v nálezoch kamenných nástrojov; že kultúrne 
postupovalo toto ľudsĹvo v dobe bronzovej, toho dôkazy máme zachované 
v nálezoch krásnych bronzových vecí a äperkov z La-Ténského obdobia 
(asi v IV— V. století pred Kr.), ktorá na Hor. Uhorsku dlho trvala a 
kvitla a do železnej doby velmi pozde prešla, ako to Mik. Kubinyi, ktorý 
sa usiluje horno-uhorské kraje so starožitníckeho stanoviska objasniť, 
v svojom pojednaní v diele ^Az osztrák-magyar monarchia irásban és 
képben" z r. 1898 pekne opisuje, a ukoristené poklady, z jeho šľachet- 
ného lokálneho patriotismu v svojom museume na Oravskom zámku 
v príkladnom poriadku ukladá a opatruje. Pripomenutia zasluhujú tu ulo- 
žené skvostné bronzové poklady z Komjatnej, Krásnej Hôrky, z Horn. 
Kubína a z Velk. Bysterca. 

Vysvetlenia z histórie starej doby môžeme už len veľmo máli Čakaí 
a tak nezbýva iné, ako opierať sa popri dokladoch ethngr. a linguist. na 
doklady, vyplývajúce zo starožitných vecí, ktoré majú preraziť tmu, ktorá 
sa v praveku nad týmto svetom vznášala, aby sme nazret mohli do hlbín 
ďalekej minulosti našich predkov. — I najmenšia vec, ktorá z tých časov 
na nás sa zachovala, musí pre nás byť velmi vzácnou a cennou. Tak i 
táto malá, nepatrná, strieborná minca, (vidz. obr. 1.) ktorú tu mám česť 
ukázať, ktorej vek asi na 2lX)0 rokov sa cení, je okienko, ktorým hľadíme 
do pravekosti. A ako dôležitým, dosvedCí to žiaľne vzdychnutie dr. Ed- 
baróna v. Sacken pri popise: „Das (irabfeld von Hallstatt in Oberôster- 
reich", ked hovorí: „Žiaľbohu, nenašlosa v tých hroboch ani nápisu, ani žiadnej 
mince, ktorými dosiahli by sme vývod o čase ich vzniknutia." A pravdu má, 
lebo zem často lepšie zachráni pre potomstvo malé mince, ako mnohé druhé 
starožitnosti, podľa ktorých možno istejšie určiť vek nalezených vecí. 
Nálezom tejto mince je lúč svetla hodená na tú stranu, kde sa našla. Po- 
chodí z Veľkého Bysterca, v oravskej stolici ; vyhrabali ju zo zeme spolu 
s druhými mincami na Trninách. Archäologovia a numismati menujú ju 
keltirkou; lež ako prišla na Trniny i s jej družkami, ešte žiadnemu sa 
nepodarilo rozlúštiť. Poneváč ju národu keltickému pripisujú, musíme sa 
o tomto národe v krátkosti zmieniť a potom pristúpime ku popisu našich 
mincí, ktoré porovnáme s mincami tohoto druhu v iných krajoch našej 
vlasti sa ponachodivších, a dotkneme sa aj literárnych na tieto mince sa 
vzťahujúcich pojednávaní. 

Keltovia, po grécky Kéltai, rimánsky : Galii, Celti, Galatae, Celtiberi 
atd., zaujímali v najdrievnejšej historickej dobe Galliu, terajšie Francúz- 
sko, Belgicko, hodnú čiastku Hollandie a Pyrenejského poloostrova. Podľa 
Caesara, Tacita a Liviusa 000 r. pred Kr. vo dvoch oddieloch* tiahli čez Rýn 
zo starej Galie do Nemecka a druhý oddiel čez Alpy do severnej Itálie. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 91 — 

Podľa gréckych a rímskych spisovateľov do Illyrikuma a Pannonie 
vtrhli okolo roku 336 — 350 pred Kr. a po mnohých krutých bojoch osa- 
dené národy zčiastky v porobu uviedli a zčiastky vypudili a vytisli do 
Tatier a za Tatry. 

Severní Keltovia čez Nemecko ku prameňom Visly a Odry, ako Om- 
brovia a Kotini, Anarti, Taurisci, Bastarni alebo Peucini (o ktorých neni 
ešte zistené, či boli Keltovia a či Germán!) sa prisťahovali. Bojovia obý- 
vali kraje od prameňa Dunaja a jazera Bodamského čez Bavorsko, Ty- 
rolsko k rieke Enži až po Kahlenberg pri Viedni. Druhá čiastka Bojov 
už v IV. stoletf pred Kr. zaujaté držala dnešné Česko, Moravu a Sliezske 
a ostatní prenikli až do Štýrska a Korutánska a sa vedia Tauriskov (od 
Rimanov Noríci menovaných) v Pannonii, až pri samom Blatonskom ja- 
zere osadili. Tauriskovia obývali Štýrsko, Korutánsko a poludné čiastky 
Solnohradska. Skordiskovia sa pravdepodobne okolo r. 382t— 388 medzi 
Dravou, Sávou a Dunajom až k horám Skardus osadili. 

Araviskovia bývali podľa Miillenhofa (Deutsche Altertumskunde II. 
242. 327) v Pannonii, v peštianskej, stolnobelehradskej a ostrihomskej 
stolici a od severu pri vtoku Ipla s Ozami hraničili. A zase podľa Mňl- 
lenhofa, títo Ozi na sever mali za susedov Kotinov, ktorí väčším dielom 
lesy a hory v stoliciach Novohradu, Hontu, Tekova a Zvolena obývali. 
(Tacitus, Germánia 43). Od západu hraničili s Kvadami a Markomanmi. 
Podľa Mommsena vidíme Kotinov v krajoch Beskydov a na Kysuciach. 

Známo je, že Keltovia (Bojovia, Tauriskovia, Skordiskovia, Baštami 
lebo Peucini) so slovanskými národami často sa potýkali, od nich pre- 
možení aj vytisnuti boli. Že ale občasne aj spoločensky žili a obcovali, 
toho stopy sa nám v reči zachovalý, v slovách : obor, balvan, terč, skala, 
baňa, paveza, hôl, chotár, brzda (froenum), týn (podľa P. Šafárika). Z týchto 
slov pravdaže, dľa novších vedeckých skúmaní mnohé odpadnú; tak na 
pr. A. Brtickner v „Cywilizacja i j^zyk" spomína len týn. Ba že vraj 
aj obyčaje a obrady prešly do slovanstva. Ako sa vec mala s peniazmi, 
táto otázka čaká na rozlúštenie. 

Prítomné predstavím vysokoctenému shromaždeniu 7 strieb. kelti- 
ckýcb peňazí z našej museálnej numismatickej sbierky, ktoré jeden po 
druhom opíšeme a so všetkých strán uvážime. 

Prvá z týchto mincí bola r. 1901 v Časopise Mus. slov. spoločnosti 
v 2. čísle IV. ročníku opísaná; pochodí z veľko-bystereckého nálezu na 
„Tminách" pri D. Kubíne v Orave. Má priemer 20 cm. a váži 9*0 gr, 
Av. V miskovitej ploche koník bez hlavy, nad chrbtom štyri a pred 
hrudou tri vypuklé body a pod bruchom jeden bod s čiarou. Rev. Excen- 
trická vypuklina. 

Druhá, tejto podobná, strieborná minca je niečo odchylná od prvšej. 
Váži 10*17 gr. Av. Na miskovitej ploche koník bez hlavy, pred hrudou 
dva vypuklé, hrubé body, nad chrbtom tri body a nad hrdlom ležiace <^ 



Digitized by 



Googlí 



'^ 



— 92 - 

a pod bruchom s Čiarkou bod. Rev. Excentrická vypuklina. Nálezisko a 
zasielate! neznámi. 

Tretia minca je druhej podobná, len je viac obšúchaná a preto len 
8*55 gr. váži; od neznámeho zasielateľa a z neznámeho náleziská. 

Štvrtá minca je velmi zle zachovaná, s koníkom na miskovitej ploche, 
nad chrbtom a pred hrudou po jednom bode majúcim. Zadná čiastka 
koňa chybí. Rev. nečitateľný. Váži 232 gr., priemer 1-5 cm. Nálezisko 
a dodavatel neznámi. 






Obr. 1. Jednostranne nepopísané keltické mince.') 

Takéto mince opísal Edmund Gobl v „Archeologiai értesito-vc na 
strane 228 v 3. čísle, 22. sväzku z r. 1900, referujúc o náleze velko-byste- 
reckom, ktorý bol r. 1897 M. Kubinyi odokryl a o ňom hore menovaný 
numismata v predrečenom časopise pojednával. 

Piata minca, ktorú Mus. slov. spoločnosť darom od Karia Babylona 
z Bolioviec s druhými rímskymi, byzantinskými a illyrskýmí peniazmi 
dostala, váži 12-30 gr. a je 2*20 cm. široká. Av. Na plytko-miskovitej 
strane koník s hlavou a chvostom. Nad koníkom šesť bodov, pod bruchom 
a chvostom po jednom bode. Rev. Vypuklá strana, na nejž bradou a 
fúzami zarastená a vavrínom ovenčená hlava. Po kraji badať hrubý perlo- 
vec. Striebro najlepšej jakosti, 16-lótové. 

Šiesta minca váži 11*77 gr. a je 20 cm. široká. Nájdená v bystrickom 
chotári v Turci. Av. Na plytko-miskovitej ploche koník, nad chrbtom a 
pod bruchom nákres, podobný tulipánu. Rev. Napravo obrátená hlava. 
Účes vlasov vlnistý. Navrchu perlovec. 

Siedma minca je v priemere 23 mm. a 13*20 gr. majúci didrachmoi . 
Av. Na málo miskovitej ploche vykračujúci koník s jazdcom, pod chv( - 

*) Fotografické snímky tu znázornených mincí zhotovené v ateliera Pavla 8<- 
cháňa v Turč. Sv. Martine. Pôv. 



Digitized by 



Googlí 



— 93 — 

stom Y U, pred hrudou V a pod bruchom Y a nad týmto II rimská a 
pod lavou prednou nohou P . V polovici ovenčená naľavo hladiaca fúzom 
a bradou zarastaná hlava. 

Z opisu snadno pochopíme, že tu máme mince dvojakého druhu, a 
síce prvé štyri patria k minciam jednostranným, nepopísaným, a po- 
sledné k dvojstranným, popísaným minciam. 

Podobné peniaze prvšieho druhu objavili v hromadnom náleze na 
Tminách vo Veľkom Bysterci, v Orave, z ktorého nálezu pochodí i naša 
prvšia opísaná minca. Tento poklad pozostával z 12 kusov zlatých a 17 
kusov strieborných mincí (jeden z ni'',h je z elektra). Niektoré zo zla- 
tákov nosia na sebe charakter miskovitý a sú liate z bladého zlata. — 



Obr. 2. Dvojstranné keltické mince. 

Strieborné vážia od 8-69— 9*84 gr., priemerne 9129 gr. Ich opravdová 
váha mohla byť od 11'27— 11-33 gr., váha to, ktorá zodpovedá perskému 
striebornému stateru a bola toho času, v V. stôl. pred Kr. v Macedónii, 
Thracii a Epiruse smerodajná a prijatá. (Zlatý macedónsky stater váži 
asi 8-60.) 

Velko-bystereckým strieborným minciara váhou blízke sú 4 kusy 
strieb. peôazí z nálezu Ó-Hutta v boršodskej stolici s priemernou váhou 
1ľ40 gr. — Potom 10 kusov nachádzajúcich sa v Uhorskom nár. mu- 
seume z neznámych nálezísk, ktorých priemerná váha obnáša 10'585 gr. 
a 4 kusy v Cis. kr. museume vo Viedni, 9*694 gr. priemernej váhy. Naše 
4 mince prvšej triedy vážia: prvá 90 gr., druhá 10* 1 7 gr., tretia 8o5 
gr. a štvrtá 2'32 gr., teda ich priemerná váha činí 9*24 gr., nepočitujúc 
sem štvrtú mincu nízkej váhy (2*32 gr.), ktorá sa považovaí musí za 
variant tých prvších a len štvrtú čiastku plnej váhy majúci, alebo okyp- 
tený peniaz. Tedy i naše 4 mince sa družia dla váhy k tým minciam, 
ktoré boly na základe perského stateru razené. 

Potom zaznačíme ešte nálezy týmto podobných mincí z novohradskej 
(1 ipujtov a PilíÄ) a spišskej stolice (Kežmarok) a jednu mincu s ko- 
ni :om z nálezu púchovského, objavenú barónom Emilom Hoeningom. Edm. 



Digitized by 



Googlí 



— 94 — 

Gohl kladie ich razenie do drukého stoletia pred Er. pre niektorý kel- 
tický národ, ktorý od Rýna k nám sa sfahoval. — NajnovSie sdelaje 
Gohl v III. čísle „Numiszmatikai Kôzlôny"-u z roku 1993 o najnovšom 
náleze strieborných barbarských peňazí z Aranyos-Medgyesu v satmár- 
skej stolici, ktorý v mesiaci máji tohoto roku jeden rolník objavil. Po- 
zostáva zo 107 kusov dvojstranných mincí s koníkom na Av. a s ludskou 
hlavou na Rev. Razenie týchto mincí Gohl pripisuje Koistobocom a z prí- 
buzností k pannonským a z totožnosti váhy (95 gr.) k velko-bystereckým 
mincam súdi, že sú keltického pôvodu. 

Nasledujú nám mince druhého typu, z ktorých na prvSie miesto po- 
ložíme nález budínsky (lágymányos), ktorý v septembri r. 1901 na Gellér- 
tovom námestí v hĺbke asi 6 metrov pod zemou pri kopaní základov odo- 
kryli. Pozostával z 500 antických strieborných peňazí v hrnci umiestne- 
ných. Z týchto bolo 123 denárov z rímsk. republiky a niekoľko augu- 
stianov (denárov) r. 10—200 pred Kr. Ostatné boly barbarské napodob- 
niny tamtých rímskych denárov na Aversi vypuklá hlava: Róma, Juno 
Sospita, Diana, Venus, Jupiter etc. Na Rev. Victoria na bige, grift' atd. 
a nápis : IRA/SCI, IRAVISCI, RAVIS, IRAVI, DVTEVTI, VAHHIV, DO- 
MISA, NLENQ, ANSALI. 

Tiež za Dunajom v bývalej Pannonii je známy nález z obce Bia 
v stolno-belehradskej stolici, 2 míle od Budína k Stôl. Belehradu, od- 
krytý r. 1796, a pozostával asi zo 600 kusov denárov rímskej republiky, 
medzi nimi BO kusov barbarských peňazí s nápisom RASCI, RAVIS. 
Ďalej nálezy hezdanské, baíinské (baraňanská stolica), battanské (stolno- 
belehradská stolica) a nález v Suttóve v ostrihomskej stolici, tiež s de- 
nármi dvojstrannými popísanými: RAVIZ IRAVISCI a DVTEVTI. - 
Edmund Gohl pripisuje ich keltickému národu Araviskom, ktorí za časov 
založenia rimanskej vlády v Pannonii na vidiekoch okolo Budína bývali. 

V Pannonii, v šopronskej stolici pri Nddašde (Rohrbach), našli r. 1899 
zlaté peniaze, spolu 43 kusov, ktoré vážily 319.08 gr. Priemerná váha 
jednoho kusa sa udáva na 7*424 gr. O nich pojednáva Edm. Gohl v „ Ar- 
cheológ, értesitô-ve" v 4. čísle 22. sväzku z r. 1902 a pripisuje ich kel- 
tickému národu, totižto Bojom. Porovnáva ich s podmokelskými a strado- 
nickými mušlovitými zlatákmi a z viac okolností zatvára, že keltické 
mušlovité mince len Bejovia razili a do Pannonie ich bez pochyby sebou 
doniesli. — Mimochodom buď rečeno, že roku 1771 pri vsi Podmoklí 
nedaleko rieky Berounky na Krivokladsku v Čechách našli 40 kg. zlatých 
mincí, 120(X) dukátov váhy a boly skoro z rýdzeho zlata. Zlatáky ulo- 
žené boly v bronzovom kotle. Vo viedenskom c. a k. kabinete mincí na- 
chodí sa z toho nálezu TO kusov. (K>éty roč. XXIV. 1902 str. 434.) 

Mušlovité zlatáky našly sa, ako sme hore už spomenuli, i vo velko- 
bystereckom náleze. 

Tiež mušlovité zlaté a strieborné mince nájdené boly ešte vo Viedni 



Digitized by 



Googlí 



— 96 — 

v SimmerinkU} s nápisom BIATEC pod obrazom kanca na lavo obráteného. 
Ďalej pri Prešporku dôa 5. júla 1775 odokryli mince typu pannonského 
tiež s nápisom BIATEC a NONNOS. Na Av. hlava, alebo iný obraz. 
Tak v Mošone (Deutsch-Jahrendorfe) bol nájdený r. 1855 tiež BIATEC 
8 kančom. 

I na českých a moravských nálezoch nachodíme tie samé typy: 
BIATEC a tiež mince s koníkarai. 

Podobné vzory nachádzame na barbarských mincach z nálezu trstian- 
skeho v žilinskom okrese s nápisom VANNIVS. Udáva sa, že pri Trstenej 
asi 100 kusov denárov rimanskej republiky miešane s barbarskými min- 
cami sluha Karoliny a Žofie Medvických v bukovej hore vykopal. Jul. 
Neudek, podajúc opis týchto mincf v „Numisraat. Zeitschrift"-e, ich ako 
kvádske mince oznámil, Edm. Gohl upiera nálezu trstianskemu pôvod 
kvádsky, ale tvrdí, že tieto mince sú celkom toho typu a druhu, ako 
mince z Lágymányosu pri Budíne, Bie, Batte atd., teda mince Araviskov, 
ktoré vraj tieto razili, ale nie v Považskej doline, lež v Podunají, ktorý 
vidiek, dla Múllenhofa Araviskovia obývali. Kvádovia bývali podla P. 
Šafárika a Mommsena v I. stôl. po Kr. v dnešnej Morave a v Uhorsku, 
najďalej až po Váh zasahovali. 

Ohľadom velko-bystereckého nálezu je Edm. Gohl tej mienky, že 
poneváč Kotínovia territoriálne najbližšie ležali k nálezisku bystereckému, 
i razenie týchto peňazí Kotínom pripisuje,. Opiera sa na Miillenhofa, ktorý 
na strane 343, II. sväzku Kotínov potisol na základe Ptolemaeusa a Ta- 
cita (Germánia 43) do blízkeho susedstva s Ozami v novohradskej stolici, 
odkial tamtí Cez Hont, Tekov a Zvolen až na Pohronia mali byť rozší- 
rení. Mommsen, ako sme videli, Kotínov medzi Beskydy kladie. — 
Día toho samého Tacita (Germánia 43), Kotinovia a Ozi boli podnožené 
národy a daôovali čiastočne Kvádom a čiastočne Sarmatom. Ťažko teda 
predpokladať, žeby národy, ktoré opovržené boli, boli mali svoje ra- 
zenie peňazí. Toto sú všetko náhlady, ktoré dopúšťajú a žiadajú pýtať 
sa alebo po prvotnom obyvateľstve týchto krajov (nemyslím praobyva- 
teíov z neolitickej doby kmeňu eurafrického, ale eurasijského = Arijovcov. 
Kranioskopia Sergi. Pravek čís. 3. 1903.) alebo po žriedle^ zkadial tieto 
kraje peniazmi holý zaqpatrované, 

„Uhorsko bolo od najstarších dôb priechodným krajom, celému radu 
rôznorodých národov" už od VIL stoletia pred Kr. až po VI. stôl. po 
Kr. (L. Niederle.) Vzdor tomu ale musel tu i pôvodný národ bývať, 
obzvláéte v horných krajoch, ktorý prežil túto sťahovaciu periódu. 
A dopustiť sa musí, že národ so stálym obydlím je viac schopný kul- 
túry a aj razenia peňazí, ako kočovný národ, ktorý prijíma peniaze 
toho kraja, ktorým sa sťahuje. Možno že Keltovia, ako medzi takzvanými 
barbarmi naj kultúrnej ši národ, na národ tu obydlený v kultúrnom ohlade 
dobre vplývali* 



Digitized by 



Googlí 



^ 



— 96 — 

Keltovia si vypožičali vzory ku svojim minciam v najstarších časoch, 
IV — V. stôl. pred Kr. z Makedonie, a tak si vypožičali asi v IIL stôl 
aj váhu, ktorá je tiež dôležitou známkou pri posudzovaní keltických mincí. 
Za podklad jednotky váhy prijali macedónsku tetradrachmu, ktorá je ur- 
čená na 17*9 gr. v zlatákoch (alebo znížená váha zodpovedajúca len 12*18 — 
13*86 gr.). Poltiny či statery (macedónsky zlatý stater vážil 8*6 gr.) zo 



Obr. 3. (Makedonia) attická tetradrachma. (146- 1ď8 a. Chr.) 

Simmerinku vážily od 6*338 — 7*833 gr., priemerne teda 7*54 gr., čo je 
bez mala polovica, keď prijmeme, že menšie mince vždy o niečo lahšie 
bývajú od celku (jednotky). Malé simmerinkské zlatáky vážily od 1*7 — 
2*072 gr. Velké pannonské BIATEC-e zo Simmerinku vážily: 16*82— 
17*93, priemerne 17*1 gr., teda práve tolko, ako macedónska tetradrachma. 



Obr. 4. (Tbracia) athénska tetradrachma. (100—200.) 

Z nálezu prešporského BIATEC-e vážili 7*5 gr. a z D. Jahrendorfti 
pri Mošone vážilo 27 zlatákov priemerne 6*09 — 6*49 gr. Ony boly tre- 
tiny jednotky. (Kvety roč. XXIV. str. 438. 1902.) 

Keltické strieborné mince Uhorska zodpovedajú váhe perského strie- 
borného statera (11*27 — 11*33 gr.), alebo macedónskej tetradrachme. Na 
základe prvšej váhy sú razené i naše prvšie štyri mince s koníkami, 
na ktorých body okolo koňa znamenajú symbol vzývania božstva slnka. 

Druhá skupina našich strieborných dvojstranných mincí je tiež na 
základe maced. tetradrachmy razená, a privtelujeme ju k pannonskýnr 
barbarským minciam. Takéto mince nachádzame v bývalej Dacii, velmi 
často v nálezoch norických a pannonských a boly v obehu aj v Horvat- 
sku, na posledných miestach v rozlično-priemenlivých typoch: raz akc 
nemá minca a zas ako popísaná. Nálezisko 5. a 7. mince neznáme. Jedni 
poslal Mus. slov. spoločnosti Karol Babylon, učiteľ z Bolioviec v Slavonii 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 97 — 



spola 8 viac 100 exemplármi rímskych^ bizantinskych a illyrských pe- 
ňazí, nasbieraných v takom kraji, kde sú nálezy takýchto peňazí nie zried- 
kavé zjavy; tedy na takých miestach, kde také peniaze boly za starých 
časov Y hustom obehu. Medzi nimi i táto minca bez pochyby tam na tých 
stranách bola nájdená. Táto a 7. minca, ktorej nálezisko neznáme^ patria 
podla typu k pannonským barbarským keltickým minciam. 

Šiesta minca je z nich najlepšie zachovaná, nájdená na bystrických 
roliach v Turci, a je celkom podobná jednej z tých barbarských mincí, 
ktoré barón Em. Hoenning v púchovskom náleze objavil. Kde sa teraz 
nalezá, neni mi známo. Tieto mince stoja osamote a nedajú sa ku stá- 
lemu nálezisku viazaf. Jej podobných pár exemplárov opatrujú v Uhor- 
skom nár. museume v Bpešti, a v cis. kr. numis. kabinete vo Viedni 
sa tiež jeden exemplár nachodí, ktorý váži 12*70 a je 25 mm. široký. 
Naša minca váži 11*77 gr. (Pojednanie: H. De la tour: Atlas des mon- 
naies Gauloises pod č. 10.032.) Podla typu patrí k minciam keltickým 
uhorského pôvodu. 

Technika zhotovovania keltických mincí podla náhľadu Edm. Gohla 
(Afcheol. értes. 4 a 5 čís. 21. svázku z r. 1901) v prvších počiatkoch 
bola veľmi jednoduchá. Keltovia líali svoje peniaze do hrnčených foriem, 
matríc, po jednom, alebo po viac kusoch na spôsob, ako u nás lovci vo- 
ľakedy brok liali; ktoré potom na (apky razili. Za materiál brali k tomu 
zlato^ alebo striebro, alebo oba kovy spolu = elektrum. Aj z vytiahnu- 
tých tyčiniek kovových robili ťapky na zlatáky bez zvláštneho typu. 
Také sa našly i u nás pri Nitre v Zbehoch zo zlata (Arch. értes. 1901. 
XXI. kôt. 4 sz.) a v peštianskej stolici zo striebra. Tieto ťapky vypadly 
dosť často chybne, nepravidelne, na jednom kraji stlapčené, druhý kraj 
vyhnutý. Ich hrúbka bola obyčajne výdatná, podoba zpočiatku misko- 
vitá. Priemer od 6 mm. (Jahrendorfské) do 19—20 mm. (bysterecké) až 
do 27—36 mm. sedmohradské. Okrajok keltických mincí je obyčajne 
hladký, zriedka nájde sa vrúbkovaný ; dosť často ale dopukaný následkom 
nedokonalej techniky. Veľmi časté sú stopy posekania. 

Technika razenia diala sa úderami kladivom na razítko na nákovke. 
V prvých počiatkoch bolo razenie jednostranné ; vypuklá strana bola bez 
znamenia, len miskovitá strana ho dostala. Keď sa technika razenia zdo- 
konalila, spravil sa priechod z jednostranných k dvojstranným, ako to 
vidíme na jahrendorfských, prešporských, simmerinkských a podmoklických 
zlatákoch. Zo zovĎajšieho výzoru keltických mincí dá sa súdiť, že Kel- 
tovia svoje peniaze zo žeravého kovu razili. Chladné razenie peňazí až 
v V. stôl. po Kr. Gréci a Rimania počali. 

Dla toho, akú silu pri razení vyvinuli, i vyrazenie bolo buJ ostré 
al bo tupé, mäkké, pričom sa tiež ešte i mnohé druhé nesprávnosti pri- 
é y. Od zovrubnejšieho popisu techniky odhliadneme, upravujiíc ct. ohe- 
c< Tstvo na ^.Arch. értes." z r. 1902 na str. 403, čís. 5, sv. 21.) 



Digitized by 



Googlí 



Podľa váhy, štýlu a technického vypracovania naše hore opísané 
mince vtriedime medzi mince, ktoré za našich čias keltickými sa me- 
nujú. Jedna čiastka z nich sú jednostranné miskovité, a druhá dvojstranné 
popísané mince. Prvšie sú typu bojskébo, druhé noricko-pannonského. Ako 
sa na naše strany dostaly, či obchodom, ako grécke a rimanské mince, 
či boly v Podunají razené, ako sa Edm. Gohl domnieva, a či ich na 
tieto strany zinokial pre tu bývajúce národy priniesli? — nedá sa dla 
dnešného stavu historického bádania ešte zistif. — História kultúry pre 
autochtónne obyvateľstvo týchto krajov od VI. stol. pred Er. až do konca 
VII. stol. po Kr. je veľmi temná. A môžeme riect s dr. L. Niederlom : „že 
horní Uhry byly obydleny už v dobé kamenné (neolithické), tedy už 
v druhém tisícletí pred Kr. — ale jaký to byl lid, povédéti nemňžerae." 
(Slovensko.) A zato nám neprichodí o týchto mincach ináč súdiť, len 
ako sa o nich tohoto času všeobecne súdi, a zotrvaf ešt»í aj naďalej pri 
starej náuke ohľadom Keltov a ich peôazí. Dúfame ale, že pomocou 
novších skúmateľov dejepisu a archäologie, ako sú vedľa Mommseua a 
Miilienhofa, Jozef Hampel, dr. L. Niederle, dr. J. L. Píč a druhí, naleje 
sa svetla do tej tmy a obľahčí sa bádanie. Svoju vlasť poznat je povin- 
nosťou jednoho každého občana — vlastenca, poznať so všetkých strán 
v akomkoľvek svetle sa nám ukáže. Musíme si všímaf tak domácich, ako 
i cudzích skúmateľov histórie a archäologie, a nie čakať so zavretýma 
očima a založenýma rukama, pokým títo svoje výskumi o nás, o našich 
starožitných predmetoch neukončia. V istých oboroch zameškali sme 
mnoho. Slovenskej keramiky sme len zbytky zachránili, a z cechovskej 
doby máme až na posmech málo! Všetko cudzinci kupci odniesli, vyra- 
bovali naše domy a vynosili von z krajiny. Úlohou našou nech je teda 
aspoň tieto v peknom počte v našich museálnych miestnosťach zachránené 
predmety spracovať, aby „nám cudzina kultúru a všetko umenie z dôb 
minulých neupierala. "" 



/^ 



Digitized by 



Googlí 



í 



Miestne báje a skazky. 

Píše Veterán . 
(Pokračovanie so strany 104. roé. VII.) 

Keď pri spisovaní týchto bájovsa pováži, ak mnohé sú už sobraté 
a písmom utkveté, a ak velká zásoba eSte nepohnutá leží a na sheratelov 
očakáva, mimovolne na ten výsledok sa príde, že tieto tľadicie ľudu tvoria 
celý báječný, fantásiou tvorený krásny svet. Povaha ale a dôležitosť ich 
tým vypuklejšie sa predstavuje. 

Báje nielen žeby jedným smerom sa pohýňaly, jednoho tvaru a typusu 
boly, neobyčajnost, podivnosť, fantastické obrazy predstavovaly, ale v nich 
sa vyráža i smelosť, boj, vytrvalosť, túžba, humor, slovom celý život ná- 
roda, myslenie, cítenie a ponímanie. Národ v nich seba samého opisuje 
a predstavuje. 

Z bájov vysvitá veľká činnosť duchovná. Tento svet a čas, v ktorom 
národ žije, vlastne živorí, jemu je úzky a tesný, považuje ho len ako nanú- 
tený a k udržaniu života potrebný. Nezodpovedá jeho nárokom duchov- 
ným, a preto sháňa sa v obrazotvornosti po velikom vesmíre svobody a 
a samostatnej činnosti, v ktorom iné pomery, iné bytnosti panujú a dej- 
stvujú. A takýto otvorený vesmír obrazotx orn )sti sú mu báje, ktoré si 
sám utvoril a ktoré s pokolenia na pokolenie prechádzajú. 

Tradície tieto svojou energiou v národe sa udržujú. Dosavád málo 
sa o ne staralo; svrchovaný čas, aby pokiaľ nezaniknú, posbieraué boly. 
Na mnrhých už pozorovať, že so svojej pôvodnosti mnoho utratily, mnohé 
zase v inom smysle a smere sa predstavujú a na iné okolnosti appli- 
kujú — ich starobylosť sa tratí. To teda, čo sa dosavád zachovalo a prišlo 
na nás ako vzácne starootcovské dedictvo, chceme prejať, zachovať a po- 
tomkom naftim oddať. 

Každý veľnárod (ako: Indovia, Židia, Rimania, Gréci atď.) takéto 
predhistorické podania verne si posberal a hľadí si ich i zachovať. Nám 
ale tým viac na tom záleží, lebo na sveta dejosti málo sme sa zúčast- 
nili. Toho príčina je, že sme národ mladý. Naši otcovia v týchto vrchami, 
riekami, pralefími prikiytých kiajoch dlho isolovaní od sveta žili, a s naj- 
potrebnejšími života potrebami zápasili a mnohokräť i nájezdom a po- 
pleDom divých hôrd vystavení boli. Iné národy omnoho priaznivejšie po" 



Digitized by 



Googlí 



^ 



— 100 — 

lezenie mali a preto sa i v kultúre vyšinuli. Národ náš, ako malá čiastka 
svetového národa slovanského i do počtu je nepatrný, nezorganizovaný, 
na seba odkázaný. Pritom všetkom povedomosf národnú neutratil, čo zre- 
teľne dokazujú i prítomné tradície, ktorých vtip, skladbu, umelectvo i 
v našom umeleckom XX. stoleti obdivujeme, uvažujeme a verejnosti s iston 
ambíciou podávame; lebo keď už tieto samorostlé tradície vkus a po- 
krok vo vzdelanosti prejavujú, aký prospech a hodnotu budú maf, ked od 
povolaných umelcov a vedomcov odborne vzdelané budú? 

A preto táto sbierka ľudových miestnych bájok a skazíek nemá 
ten malicherný účel, aby sa ako knriósa obdivovaly, čítaním čas sa mámil, 
alebo de(om pre zábavu aby do ruky sa dávaly, ale sa podávajú pre prísne ve- 
decké a umelecké Štúdium. Bola by to veľká nerozumnosf, keby kto dra- 
hocennú numismatickú sbierku, len ako med, striebro alebo zlato považoval 
a vnútornú cenu do ohľadu nebral, alebo ju deťom ako zábavku dal, aby 
sa s ňou zabávaly a ju prípadne i rozmetaly. — Možno predpokladat, 
že mnohí čitatelia v týchto bájoch a tradíciách nevidia žiadnu cenu a 
považujú ich ako chatrné, nevýznamné povedačky, k ničomu nesúce. No, 
pravda, i mramor je len jednoduchý kameň, ked ale umelcovi-sochárovi 
príde pod dláto, zná mu nad zlato väčšiu hodnotu dat. I hlina je len 
ako by blato, ale keramia zná z tohoto materiálu vázňu zhotovit^ ktorá 
v salóne na okrasu postavená býva. I naše báje a skazky sú len kameň, 
hlina, t. j. materiál, z ktorého utvoriť sa majú výborné diela. 

71. Dúbravská baňa. 

Vrch Dúbrava leží medzi štitníckým a ochtinským chotárom. V tomto 
vrchu nachodí sa i baňa na med a zlato ; na tento čas sa ale v nej nerobí. 
O tejto zanechanej bani ľud rozpráva, že za dávnych čias vládli touto 
baňou dvaja páni a jedna pani. Títo páni ale chceli paňu práva pozbaviť 
a z úžitku vytvorif, na čo sa pani nesmieme rozzlobila a aby sa vy- 
pomstila, išla do bane k robotníkom a rozkázala im, aby sa hneď z nej 
vypratali, lebo ináče že tu zhynú. „Ja, povie ona, už skoro umrem a baňn 
túto mojim telom zapečatím tak, že nikto viac v nej robiť nebude, iba 
ked by ju opäť mojím telom odpečatili.** Baníci poslúchli a vyšli von. Ale 
hrozba panej sa i vyplnila, lebo veľké žriedla sa zrazu v bani otvorily a 
baňu zalialy. Velký prameň vody sa podnes stolnou valí na túto (Štitnickú) 
dolinu, ale i na (lecelovskú. A ked raz pustili kačku stolnou do bane, 
vyšla žriedlom na Gecelovskú dolinu. Do tejto bane doteraz pre vodu 
pristúpiť sa nedá, ač mnoho ráz sa o to pokúsili. 

72. ôchtinský Hrádok. Stará štoifta. 
Ochtiuský Hrádok leží navrchu medzi Ochtinou a Jelšavou. Za dáv- 
nych Čias bolo to zlopovostné miesto. Tu totiž, potom pod Červenou 
skalou (na Hrone) a na Pustom poli máva' i zbojníci svoje schôdzky, a 



Digitized by 



Googlí 



- 101 -. 

z týchto troch miest robili výpady a zbíjali. — Hrádok mohol byf da- 
kedy ? malých rozmeroch opevnený. Tu boly vraj za dávnych časov bo- 
haté bane na železo, ale sú už celkom povyrábané (zroby), že vrch už len tak 
stojí, ako škrupina na vajci. O Hrádku si ľud báji, že raz jeden Ochtin- 
čan stretnul sa v Pešti s jedným žobrákom^ ktorý mu rozprával, že on 
Hrádok dobre pozná a zná tam i velký poklad uložený, ale on sám tam 
nemôže ísf, lebo že sú traja kamaráti sprisahaní, že jeden bez druhého 
pre poklad nepôjdu. Žobrák Ochtinčana dalej ujis(oval, že ten velký po- 
klad môže dostaf a síce takto: Na deil sv. Jána, včas láno, pred vý- 
chodom slnka, vyberte sa, čo len štyria chlapi i s motykami na Hrádok a tam 
pozorujte, ked slnko bude vychádzaf a bude svietif na jeden lieskový krík, 
tam začnite kopaf poklad založený od zbojníkov. Ochtinčan sa z Pešte 
vrátil domov a cestou si rozmyslel, že ten poklad bolo by treba hľadať. 
Ale i všetci domáci v tom sa usrozumeli ; ba z porady vyšlo, aby sa to 
na príduci den sv. Jána i previedlo. Tak sa i stalo. Štyria silní šuhajci 
?ča8 ráno sa na Hrádok i s náradím vybrali . . . Slnko od východu sa 
začalo dvíhaf a lieskový krík i skutočne osvetľovať, ktorý pod jedným 
balvanom stál, a sotva dakolko ráz zakopli, tu sa taká skala odvalila, ako 
jeden dom, a zhrmela dolu vrchom, horu celkom polámala, až sa na 
jednej rovnej ceste zastavila. Čo keď videli šuhajci, tú hrúzu, nebezpe- 
čenstvo a škodu urobenú v hore, náramne sa preľakli a rozpŕchli sa 
každý v svoju stranu, a od strachu sotva poprichodili domov, i motyky 
tam zabudli. 

Stará štôlna. V Ochtinej na humne obyvateľa Potockého nájdená 
bola* diera pod zemou, da (asi) na desať siah dlhá, ale aj pod pravým 
ablom v bok do potoka kopaná. Poneváč jaskyňa táto nie v stresu ale 
v hline je úhľadne kopaná, nemohla to byť baiia. Lud pevne verí, že za 
času plenu tatárskeho, ked Psohlavci po krajine chodili a ľudí mordo- 
vali, táto jaskyíia ako skrýša, ku ochrane životov a majetku bola kopaná. 
(Vidz Časop. MSS. roč. III. str. 72, 95: „Kamerovská jaský", a roč. IV. 
str. 5: „Čachtické jaský." Red.) 

73. Príspevky z okolia sitnianskeho. 

Svetlice v Sitne, O podzemnej chyží na Sitne bola už spomienka 
(vidz Sbomík MSS. roč. V. str. 144), tu nutno pripomenúť, že sa báji 
o viac svetliciach (kancelláriach), v ktorých páni sedia a píšu, ba že otvo- 
rili sa viacerým ľudom tieto chyže, chodili sem a tam po nich, ale z pi- 
sj ov sa žiaden ani neobzrel, ba že jeden tam ukradol i modlitebnú knižku, 
kí }rá dosial má byť pri rukách. Patričný zlodej ale zato do smrti svojej 
fcždý rok na výročitý deil krádeže z rozumu postupoval. (Tovaryš. 
ll^ 106.) 

Podivní muzovia. Kdesi na pokraji hory zo strany ilijskej má byť 
js kyňa, o^ ktorej rozpráva sa nasledujúca tradícia. Istá statkárska pani 



Digitized by 



Googlí 



— 102 — 

zo Štiavnice vyjazdila na vrchovom koni pod Sitno. Koňa uviazala a 
sama prechodila sa pešky krajom hory. Tu prijde náhodou ku diere, 
ktorej závorný kameň bol z otvoru odtisnutý. Hladí zvedavo dó jaskyne 
na kamenné lavice, stôl a náradie, keď nenadalo zpoza chrbta osloví ju 
prívetivé neznámy pán a ponúka ju, aby išla dnu, že v tejto jaskyni ve- 
likej on býva a tu má i peniaze i zlato v prútoch. Preľaknutá pani ale 
tomu vzdorovala. No, ked ju ten pán prehovoriť nemohol, vyjavil jej, 
že sa nazýva Hatarkáu a pochodí zo Sedroohradska, ale ihned ju prísahou 
zaviazal, že ho nevyzradí. Videli potom vraj dakolko ráz tohoto podiv- 
ného muža prechádzať sa v Štefultovskej doline, ba raz i v Štiavnici. 
Potom zmizol Taký podivín zjavil sa na Sitne i r. 1830, istý Fr. KKn- 
gerle zo Štiavnice. Býval vraj medzi bralami v Sitne, živiac sa korien- 
kami. Na počiatku zimy ledva ho rodina mohla domov dostať. Nateraz 
v pliešovských horách (stôl. zvolen.) zdržuje sa podobný človek z intel- 
ligeutného stavu a trvá tam i v zime, a kam večer dôjde, tam spraví si 
z rážďa búdku^ nakladie ohňa a prenocuje tam. Ľudom pomáha, do domu 
vojde zriedka; meno mu však nikto nezná.') (Tovar. III. 105.) 

Perefiice, Na Slovensku nachodí sa viac valov, ktoré z nejakej spe- 
čenej hliny pozostávajú*) a nemožno vyskúmať, aký účel malý? Lud 
medzitým tmdíciu podáva temnú, asi tohoto obsahu: „Bola raz jedna 
knahyna, ktorá tak prenasledovala lud, že ked išla popod zem, ako prešla 
i popod Dunaj, udrel hrom do nej a kade išia, všade za úou Aor^Zo."^ 
(Tov. III. 120.) Daktorí vypravači ju menujú i krtičou knahnou. 

Y istom súvise i z ohladu formy i bájov stojí i val vyše Älmášov 
v doline pozhora Slajkovho. Val tento je 983 m. dlhý, hrúbka mení sa 
od 6—10 ra., výška ale 1'28 — 237 m. O pôvode valu vypravuje sa, že 
povstal následkom žiadosti istej štiavnickej (či bystrickej) kňahyne, ktorá 
zapáčiac sa bohatému peštianskemu (viedenskému) pánovi, len pod tou 
podmienkou sa mu slúbila za ženu, jestli jej od Štiavnice po Peší (po- 
ťažne Viedeň) dá vykopať podzemnú chodbu, ktorou by k nemu šla, ^eby 
slnko na ňu nesvietilo. Na pol ceste ju hrom zabil a ona i s chodbou 
sa prepadla. Jarky vedia valu sú vraj tou prepadnutou chodbou. (TovaryS. 
IIL 121.) 

Poklady, studňa, kostol, zvony pod zeinou. Od Kolpach severo-vý- 

^} Takíto podivíni ťažkomyseTní, společuoati hidskej vyhýbajúci, po horách a 
lesoch osamote aa túlajúci, tu i tu sa zjavujú a nie Je div, Že potom Fud ai ich ako 
báječné osoby pod menom divých mužov predstavuje, a opisuje ich (dľa Bájeal. 126), 
Že sú po celom tele srsťou alebo machom pokrytí, na hlave majú pierko z paraéiiiy 
(kaprade) Že v lesoch naháňajú zver a pritom húkajú; napodobňujú rúbanie a ká- 
canie stromov, a tým horárov dráždia; chytajú mladé dievčatá; zjavujú sa poČaa ví- 
chrice cestovateľom a na bludnú cestu ich svádzajú. Diví mužovia sú ale i povahy 
dobrej, blúdiacim pravú cestu ukazujú, radu dávajú a pomocou prispievajú atď. 

^) Na pr. >Sklený zámok« na Bielnici; na »Zámčiske«; na aMajmnijenec n 
Smrečian v Liptove; na Hrádku nad Bystričkou (Turč. st.) atď. (Tov. III. 120.) 



Digitized by 



Googlí 



\ 



— 103 — 

chodne vyčnieva vrch Hrádok alebo Tri kamene, 833 m. vysoký kopec. 
Tu vraj nachodí sa pivnica plná pokladov, ktorá ale len raz v roku sa 
otvorí, keď sa peniaze presúšajú a kto vtedy natrafí na pivnicu, môže 
si peňazí nabraf. Jeden chlapec videl ju otvorenú, ale keď otca privolal, 
viac ju najst nemohol, už sa bola zavrela. — A žena berúca peniaze, 
zabudla si tam diefa, keď sa pivnica zavrela. V rok nato, keď sa pivnica 
zas otvorila, našla diéta ihrajúce sa s peniazmi. (Lebo veď ludia v tých 
jaskyňach a pivniciach neumierajú, ako sa to i o samom Sitne báji.) 
Jedni znajú studňu, ktorej dno nemožno dosiahnuť, druhí dubovií stud- 
ničku, kde prepadnutý je kostol, ktorého kamennú dlažbu vydrali vozári. 
Zvony i teraz dakedy počuť. (Tov. III. 142.) 

Pustý hrad pri Teplej, lud ho menuje len hradom, ako voľakedy, kým 
stál, a báji o troch sestrách, z ktorých jedna bývala na ňom, druhá 
v Sklenoteplickom hrade a tretia na inom hrade, kdesi v blízkosti. Hrady 
tieto vraj spojené boly remennýnii mosty, po ktorých sa chodilo. ') (Tov. 
III, 146.) 

Morské oko (pri Teplej). Leží pod Pustým hradom žakýlskym v hu- 
stom lese. O ňom tento báj koluje : Raz dáky pán viezol sa dolu belian- 
skou hradskou a zazre valacha pri ovciach opretého bradou na kyjak. 
Pán zastaue a zavolajúc valacha, pýta sa ho, kde ten kyjak vzal? „V mor- 
skom oku pod Pustým hradom som ho z vody vytiahol''. Kyjak bol 
pekne vybíjaný. „To je kyjak môj — hovorí pán — poznám ho dobre 
po tomto vybíjaní." Potom odkrútil vrch a vytriasol z kyjaka mnoho du- 
kátov, osem z nich dal valachovi, vyprávajúc, že kecf cestoval cez more 
a prišla morská búrka, kyjak vzala mu voda a nejakou žilou od mora 
dostal sa do morského oka. -) Z vody plesa počuí vraj, časom detský 
plač a vidia bielu paňu obchádzať bahno, zalamujúc rukama. — Odtial 
vychádza vraj konská smrť, podobná okrúhlej guli. (Inde predstavujú si 
koňskú smrť v inej podôb.*, ^) (Tovar. III. 146.) 

Vrchoví duchovia. 

Od krupinského bralca na východ ležia tri vrchy : Havran na pravej 
strane, Slnný vrch a Siksová stráňa na lavej strane Bebravy. Každý 
z týchto vrchov mal svojho ducha. Duch v Havrane volal sa Faklonoc 



V) y Pustom hrade jest mnoho pokladov, o ktorých sa možno vraj do^fítať v ne- 
jakej starej kronike. Ľud si výprava ale i to, že tu neďaleko morského oka stál ke- 
dysi kostolík, ktorého základy ešte do nedávno boly patrné. O výá spomenutej kro- 
nike nič sa nezná, ani písané pamiatky o Pustom hrade sa ueuachodia. 

') Martin Szentíványi v kniher . 1(>89 tlačenej »Curiosiora et selectiora. ..« vážne 
to tvrdí o morskom oku v Tatrách. 

^) Báj tento o koňskej smrti bez pochyby z tohoto sa vysvetľuje, Že hovädo 
tak sa ponorí v bahne, Že ho ani von nemožno dostať. Čím viacej sa namáha von 
dostat, tým hlbšie v bahne viazne, aŽ sa zadusí. 



Digitized by 



Googlí 



— 104 — 

duch v Slnnom vrchu Bakytnoc a duch v Siksovej stráni MoLinoc. PovesC 
zneJB; že ked! hodina duchov prijde, duchovia istou cestou okolo tohoto 
bralca behajú. Keď raz vraj jeden Krupinčan v tú neSfastnú hodinu na 
túto cestu prišiel, počul zahvizdnuf; a keď sa obzrel, videl ducha letef 
na jednom kolese, v jednej ruke držal ohnivý šíp a v druhej roh čiže 
tľúbu. Duch človeka zachytil sebou, doviedol k zámku, potom zatrúbil 
na rohu a zmizol. *; — Pod týmto bralcom vraj nachodí sa medzi bal- 
vanami i vchod do priestrannej izby, kde sa občas „dobrí chlapci" a pri 
lapačkách šuh^ci ukrývali. Vchod v pohyblivom skáli tak sa dal zata- 
rasiť, že ho nebolo možno najst. (Tov. IIL 156.) 

74. éerti v Priechode na vere. 

Bolo to dávno, keď žila raz v Priechode (zvol, st.) jedna stará dievka, 
ktorá by sa bola rada silou-mocou vydať; ale pytači veru nechodili, už 
či preto, že bola stará, alebo zato, že bola špatná, dosť na tom, nikto 
ju nechcel. I závidela ostatným dievkam v dedine, ako sa jedna po 
druhej vydávaly, len ona zostávala s vrkočom a bez čepca. „No! čo by 
už raz i čert prišiel — riekla v rozhorčenosti — aj za toho by som už 
išlal" Dobre. Netrvalo to dlho, že v jeden večer prišiel celý rad ne- 
známych mládencov ku starej dievke na vohľady. Všetci boli poriadni a 
jeden zvlášte okolo nej sa obšmietal a jej nápadne dvoril. Táto celá uve- 
ličená, ani sama nevedela čo robiť od radosti. Domáci sa hneď dali do 
varenia, aby vzácnych hostí počastovali, lebo úfali, že tu ide o veru. — 
Keď bolo všetko prihotovené, usadili mládencov okolo stola a stará dievka 
zasadla si medzi nich. Počas hostiny ale spadla mladému zaťovi lyžička 
pod stôl, stará dievka nato chytro sa zohla pre ňu, no hrúza a strach 
ju prejal, keď videla, že mládenci nemajú ľudské nohy, ale kopytá! Veľký 
krik urobila a milí hostia tak sa jeden po druhom potratili, ako gáfor. 
Po tejto nemilej návšteve domáci dom si vykadili. No, čertov táto prí- 
hoda hrozne mrzela a preto si umienili, že vytopia celý Priechod. Za- 
čali hneď snášať ohromné skaliská do jednej úzkej doliny, aby potok za- 



^) čo y tomto báj u zaobaleno, len pomocou iných variantov dalo by sa vysvetlii 
Mená : Faklonoc, Bakytnoc a Malinoc sú alebo zpotvorené alebo novotvorené. Možno 
predpokladať, že báj tento na solárny kultus sa vzťahuje. Spomína sa totiž vrdi 
Slnný a takýto sa nachodí i v kmišovskom chotári nad samou dedinou. Tak: Slaná 
(gem.) leží pod vrchom Sulová, t. j. slnnová (ktorá so solou v žiadnej spojitosti ne- 
stojí). Sulovce príchodia i v nitr. st. Sulok (v šim.), Sulo (v trenÔ. — Vlastne Súlov. 
R.), Sulaň (v nitr. 2) atd. Toho istého koreňa je Sinec (v HnúSti vrch), Sini (v satm.), 
BiAa (Sviňa vulgo v Šar.), Bvinica (abauj.) Sinna (v zem pi ). A od siniC s aphär. 'nit, 
'Nitra, 'Nitríéka (v novohr.). Sem patrí i Sitno, Slia-é, Sječ, Sečovce (Galséč zempl.) 
atd. — Vrch Havran podla povahy čiernej pomenovaný ako proti va vrchu Slnnéma. 
Čo ale Siksova znamená, je záhadné. V háji pripomína sa koleso, Čo je symbol slnkk, 
ohnivý šipf toľko. Čo svetlové papräleky, a trúba je symbol prírodného ruchu, krie- 
senie prírody, cesta ale okolo bralca, kruhový beh slnka okolo zeme. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 105 



hatili a Priechod vytopili. Ale čo do polnoci s červenou hlinou namu- 
rovali, to všetkO; keď kohút v dedine o polnoci zakikiríkal, všetko sa 
na hromadu srútilo a zastavená voda ušla. A od tej doby zostalo u ľudí 
príslovie: „Zkade si? Z Priechoda, kam čerti na vohlady chodia." (Tov. 
III. 346.) 

75. Skamenela cigánka. 

V tých prastarých časoch, ked sa ešte divy a zázraky na svete dialy 
a to na jedno vypovedané slovo, stalo sa v hornej zvolenskej stolici, že 
cigánka ukradla čerstvo pečený peceň chleba. Ked gazdiná zpozorovala, 
že jej chlieb chybí, hned šípila, že ho musela len cigánka odniesť ktorá 
sa tu len pred chvíľou motala. Ihneď sa sobrali za ňou a dohonili ju za 
dedinou v poli. Domáci dobíjali na cigánku, že ona chlieb ukradla. Ale 
cigánka tajila a tajila, až sa počala i preklínať: „Nech tu skameniem, 
ak som vám ho ukradla!" Sotva že slová tie z ust vypustila, ihneď zmera- 
vela a na kameň sa premenila. A od tej doby až po dnešný deň tam stojí jej 
skamenela postava a ľudia si jedon druhému rozprávajú : „To je tá ci- 
gánka, čo ukradla peceň chleba a drží ho i teraz pod pazuchou." (Tov. 
III. 345 ) 

76. Báje Z okolia Novej Bane. 

Otvárajúca sa jaskyňa. Ako by za vrchom Gupňa vypína sa veľká 
skala, zvaná Havrania, ktorú videf s hradskej cesty od rudzianskeho 
mosta. Povesť zneje, že jedon raz deti pásly ovce okolo skaly a jedon 
pastierik zaspal pri nej. Keď sa prebudil, videl skalu otvorenú, a v nej 
veľké kade so zlatými peniazmi. Bárs nebolo mu treba len tri kroky 
spraviť, aby si nabral z nich, predsa bál sa, ale išiel zavolať domácich, 
Itorí keď prišli, skalu našli už zavretú. 

Xápis na kameni Na vrchu Iláj pri Struhárovom válove, kam sa 
chodí zďaleka na vodu — Ayprával jedon starec, že keď bol ešte mladý, 
našli pri stoku jedon kameň, na ktorom boly vyryté tieto mená štyroch 
chýrnych zbojníkov: „Ilčik, Pilčik, Horaplocká a Jánošík. 

Ó vrchu Johan recenom. Za vrchami Lipinami a Vypáleným na sever 
vypína sa vrch Johan, cezeň vedie priesmyk do Horných Hámrov a do 
Žarnovice. O vrchív tomto medzi ľudom nasledujúca povesť koluje: Voľa- 
kedy pásol Y tej hore mestský pastier stádo, menom Johan. Pri chodení 
sem tam, prišiel k jednej diere; nazrúc do nej, videl množstvo blyštia- 
cich sa palíc doluviseť; nerozmýšľal veľa, vošiel do diery a jednu hodmi 
palicu si odlomil a vonku ju ešte obkliesnil, aby bola úhladnejšia. Podo- 
pierajúc sa o ňu, prišiel za Iravami do mesta. Rozumie sa, že mešťania 
mvobaňskl hneď sa vypytovali, kde tú palicu vzal, lebo bola z čistého 
žlta. On povedal, že tam na tom vrchu, kde kravy pásol. Tu mešťania 
8 -adosťou posadiac ho na koňa, poberali sa na označené miesto, ale 
di?ru kde palice dolu visely, nájsť nemohli. Mešťania v tej domnienke, 

8 



Digitized by 



Googlí 



— 106 — 

že ich len klame a miesto ukáza( nechce, začali ho hit a všeliako mučif. 
Úbohý pastier nemohúc viac tieto krivdy sniesť, v trápení si vzdychol: 
„No, Johan, bodaj si si bol krky vylomil prv, než si na tento vrch priSiel." 
Ä v tom od bitky oslabnutý sa zapotácal, s koňa spadnul a väzy vylomil. 
A od toho tento vrch obdržal meno Johan. 

Kde stála nieJedy Nová Baňa. Medzi Indom povesí koluje, že Nová 
Baňa stála niekdy tam pri kaplnke sv. Jána Nep. na kraji mesta a vo- 
lali ju „Železné mesto ''. Ale keď táborili Turci na zemiach brežnických 
za Hronom oproti Šibeničnému vrchu, že jedon pastier s vrchu Šibenič- 
ného zabil kameňom vodcu tureckého, čo Turkov tak rozpajedilo, že Že- 
lezné mesto rozrúcali. Obyvatelia potom nové mesto založili tam, kde 
teraz Nová Baňa stojí. 

Diovčia skala. Na poludňajšej strane nad hradskou vypína sa Dievčia 
skala 30 m. vysoká. O tejto skale koluje nasledujúca poviedka. Istej 
deve chytili brata za vojaka (dla iných snúbenca) a hned ho i viedli 
preč. Deva v žiali išla za ním, prosiac náčelníka vojanského, aby jej ho 
prepustil. Nemohúc sa jej inak spro^t, pri Diovčej skale jej povedal, 
ak z tej skaly skočí, -že jej ho prepustí, mysliac, že s tým ju odplaší. 
Avšak ona vyjdúc na vrcholec skaly, skočila dolu. A hla div divúci, ne- 
stalo sa jej nič, len malý prst si zlámala na ruke, a tak dla slubu ná- 
čelníkovho brat jej hnedí zo služby vojenskej prepustený bol. *) (Tovar. 
III. 228-230.) 

77. Vetrový duch. 

Od Nádaša (v stôl. prešp.) ku Bielej hore stojí hrozná skala, v ktorej 
Vetrový duch vetry v skalných jaskyňach ukrýva. V tomto okolí bývala 
jedna vdova i s krásnou dcérou Dorkou. Mladý Toma zalúbil sa do nej, 
ale otec odporoval tomu, lebo dievča bolo chudobné. Otec nevediac si 
so synom rady, tašiel ku veštici, aby mu poradila, ako by mohol pre- 
kazif synovi lásku ku Dorke. Veštica odhadla, že sa tomu len tak pre- 
kazí, keď dajednoho z nich zo sveta znesie. Otec, dobre jej zaplatiac, 
odišiel. — Medzitým prišla i Dorka k tej istej veštici, aby jej poradila, 
čím by mohla už zomierajúcu matku svoju ešte vyliečiť. Veštica dlho hú- 
tala, až konečne riekla, že matku len tak vylieči, keď jej zelinu donesie, 
ktorá len na Vetrohrade rastie, ale keď sa k lieku berie, musí byf o 
polnoci odtrhnutá. Dorka sa nad tým zhrozila, lebo vedela, že tam ukrutné 
vetriská bývajú. Ale keď videla, že matka vždy horšie stoná a druhej 
pomoci niet, vybrala sa o polnoci pre liečivú zelinu na strašný Vetrový 
hrad. I počula zďaleka, ako sa vetry búria a hučia. Vníde dnu, vidí pred 
nohami liečivý kvet, odtrhla ho, ale zlý vietor ju zavial a zamdlela. Čo 



^) Diovčia skala mohla slúžiť k pohanskej bohoslužbe (srov. Slov. Pohľ. 1899. 
104). PovesC o deve je prístrojená k lapačkám vojakov, ktoré sa držaly do 18á8. rokíL 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 107 — 

sa viac s Aou robilo neznala. Medzitým sa vetry z dier hroznou silou a 
piskotom vyrútily, dievča sebou zachytily, až sa ráno pred matkiným 
domom prebudila^ liečivý kvietok v ruke držiac. Matka, keď liečivá ze- 
linu užila, ihneď ozdravela. Ale i Tomov otec prejatý svedomím, dovolil 
aby Toma Dorku za ženu pojal. (Rps.) 

78. Pôvod Tisy. 

Keď už celý svet bol stvorený, a všetky rieky a potoky vo svojom 
behu, len Tisa zaostala a nemala vyznačené ríečište. „No, čože si s tebou 
počnem?" riekol Hospodin (Zeme-matka). — A tu sa ohlásil anjel (Vodaň). 
,Nehajte a sverte to mne, ja sa o jej miesto a beh postarám.^ A tu 
ihneď anjel (Vodan) pripravil zlatý pluh, zapriahol doň osla, a kázal Tise, 
aby ho po brázde nasledovala, ako budúcom riečiäti. A tak Tisa začala 
po vyznačenej brázde tiecť. Poneváč ale v tom okolí mnoho lopušiny a 
kolocieru rástlo a osol to rád požíva, teda, lačný súc, nešiel pravou cestou, 
ale sem i tam zašiel na pravo i na ľavo i s pluhom za lakotou, a preto 
Tisa až podnes má tak krívolaký tok a tečie pomaly. (Rps.) 

79. Tri Vily na Suchej vo mlyne. 

Na Suchej dakedy boly na vode tri mlyny. V prostrednom býval 
červený mlynár, zlosyn, Drkanom ho nazývali, ktorý vraj, aby viac mletia 
mal, vyšného suseda zapálil a nižnému vodu odrazil. Mlel na vode teda sám. 

Raz jednej temnej noci prišly z blízkej Matry k červenému mlyná< 
rovi tri krásne Vily, zaklopaly na oblok a zavolaly: 

— Mlynár Drkan! otvor nám, doniesly sme ti zbožie na mletie! 

— Tu som! — povie mlynár, — kde je to zbožie? 

A mesiac medzitým zpoza oblaku posvietil, ako by lampášom. Osem 
jarých srn viezlo dva vozíky, po šest mechov na každom vozíku, čistej 
ocelovej pšenice, a štyri jelene so zlatými parohami viezly jedon voz 
kukurice. Drkan takúto návštevu ešte nikdy nemal. Neznal čo má skorej 
obdivovať, či srny, či jelene, čiže krásne Vily s korunkami. 

— Ale počuješ mlynár — povie jedna Vila, — toto zbožie musí do 
rána byf zomleté do stebla! 

— Z toho veru nebude nič, povie Drkan, na to viac času treba, 
jedna noc je málo 1 

— Ale to musí byť — povie Vila, a síce takto spravíme : keď ztadialto 
na čiernom koni pôjde Noc, zastavíme ju, napečieme jej koláčov, a bu- 
deme sa 8 úou zabávať dotedy, kým sa zbožie zomele... 

— No tak už bude! — odvetil Drkan, keď Noc bude s nami. 

A hneď zbožie poskladaly. Mlyn;ir dva kamene prihotovil, pšenicu 
do hrotu nasypal, pustil kolesá a biela múka sa z mlynice sypala... 

8* 



Digitized by 



Googlí 



— 108 — 

Medzitým ako sa tak veselo mlelo, tiško zaklopal vyšný mlynár 
na dvere: 

— Dobrý večer, sused Drkanl Veselo ti ide mlyn, budú i koláče i 
dobrá pečeňa, ale ja bedák, zhorel mi mlyn i s ko'esámi, nemám čo do 
úst položiť, či by si mi nepožičal jeden vahan múky? 

— Vahan múky nemám — odsekne mu Drkan, teraz týmto pannám 
melem. Namel si sám, veď si mlynár ako ja, alebo napeč chleba pre 
deti z popola. Choď si inde pýtat. 

Vyšný mlynár, vyšiel zarmútený von a sadol si na lavičku. Vilám 
sa to ale nepáčilo. Nič síce nepovedaly, len jedna na druhú popozeraly 
a hlavami pokrútily. 

Keď sa ale múky už hodne namlelo, Vily hneď začaly na koláče 
miesif, a keď sa upiekly, hodný košiar úbohému vyšnému mlynárovi 
na lavičku vyniesly. 

Po malej chvíli zaklopal na dvere i nižný mlynár. 

— Dobrý večer, sused Drkanl Veselo sa ti mlynské kolesá krútia. 
Mlynár víno pije, keď má vodu, a keď vodu nemá, vodu pije ako ja. 
Môj mlyn suchý stojí, chleba nemám; či by si mi nepožičal vahan múky? 

— Hej, veru nie. Veď si mlynár ako ja, namel si ! odpovie mu Drkan. 
Veď by som si nämlel a teba nepýtal, ale si mi vodu odrazil ; žena, detí 
chleba nemajú. 

— Nech koláče jedia. Ja ti múky nedám. Choď len ďalej I 

Tak červený mlynár Drkan suseda odpravil. Víly zase jedna na 
druhú pozrely, a jedna sa ohlási : 

— Ale si ty, Drkan, tvrdý človek, keď ty svojim bratom nepomáhaš. 

— Ej, nech idú do paroma i s ich mlynámi, veď mi len na závade 
boli! Ja vám pekne budem mief, asnáď sa vám zapáčim. 

— Ozaj, ozaj sa nám zapáčiš, — povie jedna z Víl: — velmi sa 
nám páčiš. A keď by si chcel, mohol by si si mýto z čistej pšenice vziať 
i za kukuricu; tú si samy mlef budeme. 

— No, to bude veru dobre, riekne Drkan, moje premilené Víly, keď 
si mýto vezmem len zo pšenice! 

A hneď vzal mýtnicu a pred ich očami takých 96 mýtnic pšenice 
si nameral, ako peniaz, pritom všetkom, že už mýto bol vzal. Múdry 
mlynár nerád rozum derie, miesto jednej, dve mýtnice berie. Víly, keď 
aj spozorovaly, nič neriekly; ale pytle ustavične len honilo: 

Trepete, repete, reš. 
Veru obanuješ! 

Po takom dobrom výmere uradovaný červený mlynár pomastil čep' 
na kolesách, zajedol si bielych -koláčov, napil sa červeného vína, a bť ; 
starosti lahnul si spať. Víly ale zostaly samotné mleť. Najprv vynies' 
lačnému nižnému mlynárovi hodný košiar pečiva. Potom ale pani matl 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 109 — 

čienia Noc pojaly do mlyna, a aby im neušla, nachovaly koláčmi, a pri 
hrmote mlyna polapajúc sa za ruky, začaly sa dokola krútif a pritom si 
spievaí: 

Sem do kola, radostné družičky! 

i Noc, pani matka, nech sa krúti. 

Keď pšenica &a zomlela, 

hneď i kukurica bude. — 

Rezko nazpät, veď nás nikto, 

ani otec, ani maf nečaká. 

Nám sloboda je široká, 

čo nás tam po svete — 

Náš dom, bralá, lúky, hory, 

naše statky kozy, srny 

i jelene parohaté. 

Keď pustime Noc matičku, , 

do hôr sa schováme, 

tam v jaskyniach si pospíme. 

Ked sa takto veselo nazabávaly, čiernu pani Nôcku hodne povy- 
krúcaly, mlynské kamene začaly škripeC a vŕzga<, lebo kukurica bola už 
domletá. Vily vysadily Noc na čierneho koňa a tá letela svetom, potom 
zomletú múku na vozy nakládly, srny, jelene popriahaly, zbtými 
pásami sa opásaly, korunky si na hlavy pokládly a letely do hôr, že im 
ani kolesá nebolo vidno. Ponáhlaly sa, lebo zore sa už zapalovaly. 

Drkan, ked sa prebral, žena mu doniesla halušky s bryndzou, ale 
pod pazuchou i bielu kuru, aby potratené zrnká posbierala. Kura veselo 
krákoríla a pšeničné zrnká zobkala. Keď ale niekolko kukuričných zŕn 
našla, hlasne začala krákori<: 

Dobrí ludia, 

čo ja vidím 1 hoc som i slepica, 

veď to zlatá kukurica!" 

Mlynárka, zvedavá, hneď i jedno zrno zodvihla, a tu vidí, že je 
zrno čisté, rýdze zlato. 

— Mužu, — riekne žena, — veď tie Víly zlatú kukuricu mlely, a 
a mýto si si len zo pšenice bral ! 

A. mlynár zadivený obzerá zrno zTava i zprava. 

— Ach, bodajže ťa! — povie, keď tu pozná čisté zlato. — Či som 
nie najväčší na Suchej osol! Zlatú kukuricu som mlel a mýto som zo 
pšenice bral. Tie Víly ma oklamaly! 

Drkan vyskočil zo mlyna a bežal za kolajmi do hustých lesov, ale 
ti m sa koľaj ztratila. Začal teda kričat : 

— Víly, dajte mi zo zlatej kukurice mýta! Víly, vy ste ma okla- 
nalyl Hej, kde ste, ohláste sa! 

Ale veru nik sa neohlásil, len ozvena sa mu posmievala, a čím 
iilčšmi kričal, i ona sa väčšmi ohlasovala. 



Digitized by 



Googlí 



- 110 --- 

— No, takto nič nebude, lebo Šelmy sa pokryly. 

Mlynár nahnevaný vrátil 8a domov, všetku múku zabral, na voz po- 
ložil a yiezol ju za Vílami do matranských hôr. 

— Tu je vaša múka I — začal celým hrdlom kričať, — všetku som 
vám doviezol, ale mýto mi dajte zo zlatej kukurice. Vy ste ma okla- 
maly, vy ušaté sovy! Kde ste? Či ma nepočujete? Vy noční netopierí! 
Hej, pokryly ste sal 

A tak Drkan kričal, ako mu hrdlo stačilo, ale veru len ozvena na- 
zad mu slová hádzala. Mlynár od hnevu nevedel, čo má robif. Rozviazal 
tedy mechy a múku vetrom pustil. Celá hora zostala biela, ako keby 
íňava bola napadla. 

Mlynár viac sa domov ani nenavrátil, niekde v horách matranských 
i 80 statkom skapal. 

Vyšný a nižný mlynár si mlyny ponapravili a ďalej pokojne mleli, 
lebo im Červený Drkan viac neškodil. 

Keď ale prvý mráz v jaseni sa zjaví a na stromy íňava sadne, tak 
že ako múkou posypané vyzerajú, vtedy ľudia zvykli povedaf: 

Už pustil Drkan múku zo pšenice, 

hladá si mýto zo zlatej kukurice. Bude zima. 

(Preklad.) 



AP^ 



Digitized by 



Googlí 



r 



Púchovské starožitnosti. 

Dla nemeckého rukopisu baróna Emila Hoeninga O Caroll-a. 
Podáva Ä. Halasa. 

(FokračoTMiie ) 

IV. 

Celkom iný obraz zjavuje sa nám na južnej strane skaly, a síce na 
južnom výbežku velkej úéľabiny (Schlucht) a v spomenutom už násype 
(Anschuttung. Viá Roč. VIII. I. sv. str. 12.). 

Na površí násypu pri samej skale, kde stena prezradzovala stopy 
dlabania, napadla mi výhlbina v podobe koryta, trávou a krovím zara- 
stená. Otvoriac toto koryto: pod vrstvou zeme, sotva 20 cm. hrubou — 
čiernou, presiaknutou masíou — naSiel som kusy prepálenej tehloviny 
(Zi^elerde), smiešanej s početnými opálenými a aj cele spálenými zviera- 
cími kosťami. S najväčšou pozornosfou dal som kopat ďalej na tejto sotva 
30 metrov objemnej rovinke — idúc pritom za stopami červeno prepá- 
lenej zeme — a výsledok bol nasledovný. 

Velmi umne na asyl, poťažne na bývanie ustrojený zjavil sa horný 
východ úžľabiny, nakoľko úžľabina bola ohradená múrom 1*80 m. hrubým, 
obtáčajúcim hlavnú skalu v polokruhu, v súmernej diaľke 3 metrov od 
nej. Tento polokruh, 15 metrov dlhý — v súhrnnej plochomiere 45 me- 
trov — bol priečnymi múrami rozdelený na štyri oddiely, z ktorých pri 
samej úžiabine ležiaci obnášal 7 metrov, druhý 3 metre, tretí 2 a štvrtý 
4 metre. Priečne múry v každom oddelení zaujímaly 50 cm. hrúbky. 
— Veľmi zvláštna je analysa týchto múrov, lebo obsahujú v sebe 
všetko tO; čo nachodíme na pohrobištiach z doby bronzovej. Je tu všetko 
možné potočné a iné kamenie (lámaný vápenec, sporadický a ako by 
náhodou vmiešaný) ; dálej hrubé črepy predhistorických, v ruke robených 
popohiíc značnej veľkosti ; úplne zachované menšie nádoby — čo pohrebné 
prídavky — ako aj ich črepy; bronzové fibule; predmety zhotovené 
2 jeleních parohov a kostí, všetko to smiešané s hlinou a vpravené do 
núru. 

Nemyslím, že by opálenie múrov — aké sme pri ich objavení zba- 
(áli — bolo sa stalo za účelom ich upevnenia hned! po vystavení; skôr 
uožno predpokladat, že vznikol tam oheň, pVípadne aj viacej ohňov, ktoré 



Digitized by 



Googlí 




Obr. 19. 



Digitized by 



Googlí 



J 



r 



— 113 — 

zničily tía povrchu asnádf postavené drevené stavby a zapríčinily prepá- 
lenie celého 1-80 ra. hrubého inúru. — Toto predpokladanie je tým zá- 
kladnejšie, lebo v stred múrov našly sa po dĺžke vkladané brvná, úplne 
prehorené a takéto brvná vkladať, poťažne schválne nechať ich prehoreť, 
zaiste nebolo v úmysle patričných staviteľov. — Je bez všetkej pochyb- 
nosti, že otázne múry vystavené boly z materiálu väčšieho pohrobiSťa, 
odkrytého pravdepodobne z príležitosti kopania zeme pre spomenutý už 
násyp, čo je tým pravdepodobnejšie, že našiel som tam úplne zachovaný 
hrob, o ktorom prehovorím dolu nižšie zvlášte. 

Zo spomenutých štyroch oddielov 2^^^'ý> pri samej skale ležiaci za- 
ujímal 7 m. dĺžky a 3 m. šírky, spolu tedy 21 m. vnútorného svetla, 
pričom nutno poznamenať, že súdiac dla istých v skale vyhĺbených vý- 
klenkov, slúžiacich pravdepodobne k väčšiemu upevneniu, múr musel byť 
aspoň o 2 metre vyšší, ako je terajšia jeho výška. — Vo vrstve najhor- 
nejšej úplne na červeno prepálenej, v hrúbke 125 m. vyplňujúcej celý 
priestor tohoto prvého oddielu, našiel som okrem hlinených črepov roz- 
ličných predhistorických nádob len jeden jediný železný šip, pochodiaci 
z časov zaiste hodne pozdejších, ako samé črepy. (Obr. 19. a) Poslednejšie 
raajú hrúbky až do 15 mm. a sú rôzno barevné. Najmenej zastúpená je 
barva čierna. Zhotovené sú z hrubého materiálu, smiešaného s hrubo- 
zmitým kremeňovým pieskom, lisklavým lúpencom (Glimmerschiefer) a 
dobre prerobenou hlinou, pritom sú dobre vypálené, lebo nerozpustia sa 
ani vo vápenej vode. Nádoby tie sú zväčša zvonku i zdnuká presiaknuté 
masťou, pravdepodobne k vôli prekazeniu vlivu vlhkosti. 

Jeden z najsamprv nájdených črepov je podivuhodný pre saurastiku 
na ňom sa nachodiacu veľkosti 11 cm. Črep sám je 22 mm. hrubý, zvonku 
bielošedivý, zdnuká barvy pomarančovej, robený v ruke. (Obr. č. 19./b.) 
Je to jediný črep, poťažne jediný exemplár hlinenej nádoby s takýmto 

znakom, vypuklým na stene nádoby na I cm. — Ja považujem saurastiku LLi 

smerom v pravo a saurastiku JJ smerom v lavo — kdekolvek prichodia — 

za znak slnca, a síce prvšiu obrátenú proti východu, za vychádzajúce a 
poslednú obrátenú k západu za zapadajúce slnce. S týmto znakom súvisia 
všetky iné pojmy, akých schopný bol stupeň vzdelanostný národov, ktorým 
známy bol znak tento, ako sú : počiatok a konec, život a smrť, budúcnosť 
a minulosť, nádej a sklamanie, radosť a žalosť atd. 

Pod hrubou vrstvou červeno prepálenej zeme prišla vrstva zeme 
iemej v hrúbke 0*25 m., smiešanej s kosťami a zlomkami kostí a pod 
;outo vrstva iltej hliny (vyvetrelá vápenná malta, alebo donesený nanes), 
'>okrývajúca pôdu na spôsob dlážky, — Po odstránení tejto hliny zjavila 
a zase červeno prepálená tehlovina, smiešaná s velkými, najviac gypso- 
irého druhu kusmi a početnými metalovými troskami, tvoriac v múre, a 
^ce v uhle oproti úžiabine, značný oblúk, — Pod týmto oblúkom našli 



Digitized by 



Googlí 



- 114 - 

sme z veľkých kameňov postavenú 0*80 m. vysokú a 0*50 m. širokú 
(vnútorne) pec na spôsob kozuba, naplnenú početnými metalovými tro- 
skami, spálenými hlinenými a grafitovými nádobami. Pred pecou ležala 
z hliny utvorená, veľmi potrebovaná retorta, a síce na dlážke, vyloženej 
veľkými, hrubo spracovanými kameôami. — Okrem toho v peci našli sa: 
kusy. roztopenej mede, bronzu a iélezný šíp, podobný vyššie spomenutému, 
pocbodiaci pravdepodobne tiež z časov pozdejších. 

Bola to zaiste pec na roztápanie, ale poneváč nenašiel som na celom 
tom; území ani jednej formy, predpokladám, že sa tu hotovil len surový 
mat^riál, a popri tom roztápané boly aj jednotlivé predmety. 

Vykladanú dlážku dal som odstránit a bezprostredne pod ňou našiel 
som popolnicu, strednej veľkosti, dosť plytkú, bruchatú, bez príkrivky, 
s okrajom 3-centimetrovým, opatreným vtlačenými žľabmi, v ruke robenú, 
z krehkého silne prepáleného materiálu. (Obr. č. 19./c.) Hrúbka popolnice 
je asi 1 cm. a v nej nachodil sa len popol. Obložená bola vápennými 
kameňami, opálenými práve tak, ako aj ostatná zem vôkol. — Pri popolnici 
ležala malá bronzová fíbuía v podobe listu a dobre zachovaná rúčka 
krátkeho, železného, na konci skrúteného noáa, ktorého jedna strana 
ukazovala hlboké, podlhovaté pruhy. — Neďaleko ležala druhá popolnica, 
menšia, prevrhnutá, naplnená prepáleným vápnom, podoby vysokej s úzkym 
okrajom, v ruke robená, prirodzenej terrakottovej barvy. Pri nej našiel 
som železný nôž, formy a veľkosti väčšieho vreckového nožíka a dákysi 
bronzový predmet neznámeho účelu. Na kratšej stene tohoto priestoru 
v smere oproti rozpukline stály početné tkáčske váhy poukladané v rade, 
formy cylindrovej a rozličnej veľkosti, pritom málo vypálené, preto sa 
»j všetky rozsypaly a mohol som zachránil len tri z nich. (Obr. 19./d.) 

V pravo od pece asi v tej výške, v akej - nachodila sa spomenutá 
väčšia popolnica, našiel som v múre výklenok 0*75 m. dlhý, 0*50 m. vy- 
soký a v ňom spálený ovos, proso a massu, ktorú držím za prepálený med. 

Prehliadnuc dosavádnu prácu kopania asi na 2*50 m. hĺbky, vidíme 
na tomto priestore trojaké oddelenia: najvrchnejšie až po žltú hlinu, od 
tejto druhé až po kamenné dláždenie a tretie siahajúce až po pohrobište. 
Poneváč múr ide ešte značne hlbšie (ja som prišiel až na 7 m. hĺbky) 
a je z toho istého materiálu stavaný: je zrejmé, že asyl- tento povstal 
razom v celej svojej hĺbke, a je akiste tak hlboký, ako vysoko siaha 
spomínaný už násyp (Änschtittung), totižto 15 m. -- Že by to mohla 
byť studňa, alebo cisterna, je úplne vytvorené. Značné množstvo dreve- 
ného uhlia v tom priestore, ako aj v múroch, dáva podnet k náhľadu, 
že sa tu nachodily drevené oddelenia; ačpráve zostane hádankou, ako 
bolo možno pristúpiť do tohoto priestoru, lebo v múre nenašli sme žia- 
dneho otvoru. Vchod mohol byť alebo ešte hlbší ako 7 metrov a odtiaľ 
vystupovalo sa rebríkami hore do najvyššieho poschodia, alebo bol od 
vrchu a odtiaľ stúpalo sa rebríkami dolu. Predpokladám toto poslednejšie, 



Digitized by 



Googlí 



r 



- 115 - 

a Bíce Yzhladom na polohu taviarne (Scbmelzofen); lebo nedá sa mysleť^ 
že by predmety roztápa( majúce boli vynášali hore rebrikamí alebo 
sehodami; s druhej zase strany bola by taviareň v dolných priestoroch 
lahko nebezpečnou bývala pre vnútornú drevenú stavbu. 

Otázka, ktorá i čitateľa i mňa najväčšmi zajfma, zaiste vzťahuje sa 
hlavne na dobu tejto stavby. Patrí asi do doby bronzovej, avšak nepo- 
chádza od ľudí, ktorí zapodievali sa bronzom, lebo poslednejší neboli by 
ničili svoje vlastné pohrobiStia, aby z nich postavili násypy a múry. — 
Y nižších vrstvách, stranou od urnového pohrobiSfa, a hlavne v najniž- 
ších našiel som Tcamenné nástroje a nahromadené parohy jelenie, umelé 
výrobky b kosti a parohov a pritom velmi primitívnu keramiku, zväčša 
8 okrasami robenými prstom — tedy cele rozdielne od horných vrství. 
A tak ľudia s kamennými nástrojami, kostenými šlpami a kopiovými 
Spicami z jelených parohov postavili túto stavbu a ako divé, surové hordy 
pravdepodobne zahnali bronzových obyvateľov. Možné je aj to, že spo- 
menutí ľudia, z príležitosti tejto okupácie — neoboznámení dosiaľ s me- 
tálmi — nadobudli si známosť metalo v na pr. pomocou zajatých, zna- 
júcich už aj pokročilejšie umenie hrnčiarske. 

Pozdejšie hradbu túto zaujali zase bronzoví ľudia a zničili ju v dobe, 
ked znali už aj železo, i postavili urnový hrob dákeho náčelníka na ru- 
moch; odtiaľ sú prídavky bronzové a železné. Ba myslím, že to bol ten 
istý kmeň bronzových ľudí, ktorý sa sem poznove vrátil; lebo nielen že 
našly sa v múroch zvláštne, často 6 — 8 cm. široké — čiastočne cele 
hladké a čiastočne 2—5 žľabmi (Rinnen) opatrené — okrajky veľkých 
popolníc, ale že prišiel som aj tam, kde bolo pohrobište zničené, na práve 
také popolnice. Tieto široké okrajky s početnými žľabmi upamätujú na 
závitky (Špirále) u bronzových ľudí tak veľmi obľúbené. (Obr. č. 19./e.) 
Predpokladám aj to, že počet žľabov a šírka okrajku malý istý poťah na 
stav pochovanej osobnosti. 

Porovnávaniu keramiky na rozličných nálezištach rozličných krajov, 
menovite keramiky určenej k pohrobeniu mŕtvych, venuje sa ešte primálo 
pozornosti a ja som toho presvedčenia. Že toto by bol jeden z najvý- 
znamnejších a konsekventných poučovateľov v skúmaní sťahovania sa ná- 
rodov. Platí to menovite o veľkých popolniciach, do ktorých, ako by do 
obalu, vkladané boly umy menšie s popolom a s prídavkami pohrebnými. 



Na troch cele rozdielnych miestach v najbližšom okolí Púchovskej 
skaly našiel som tri — v technike, v materiáli a forme prídavkov úplne 
rozdielne — systémy obalových popolníc. (Umhiillungsumen). A síce hore 
vyššie už opísanú popolnicu (obr. č. 19/c), veľmi vkusne zhotovenú v ruke, 
zovnútome zabarvenú zväčša na šedivo. Tieto urny boly hotovené razom 



Digitized by 



Googlí 



— 116 - 

až po okrajok (obruba, Rand); obrubu avSak zhotovili osobitne a potom 
spojili. Obložené boly vždy drsnatým drobno lámaným kamením. 

Druhý systém ukazuje popolnica č. 19/f. i s malou urnou na popol 
(obr. č. 19./g). Popolnicu túto našli sme v hradbovom (Schanze) pokračo- 
vaní veľkého násypu, ktoré spája poslednejší s balvanom na von vyčnie- 
vajúcim a poneváč táto hradba pozostáva z toho istého materiálu, z kto- 
rého aj násyp, privlastňujem ju tej istej dobe a pôvodu. — V hradbe 
a v najbližšom okolí vykopali sme ešte viacej podobných popolníc, ktoré 
avšak ťažko sostavif. V každej z týchto našlo^ sa len po jednej ume na 
popol, z ktorých každá na troch bokoch mala drobné, náprsiu podobné 
dvojité výrostky (obr. C. 19. /h.), na štvrtom boku avšak dva násadce (An- 
sátze) veľkého, oblukovatého ucha; tieto boly vždy riadne odlomené a 
nenašli sme ich nikde na blízku. Prídavkov v týchto popolniciach nebolo 
žiadnych, až na hladené kostené kúsky, potom čiastky zaokrúhlených 
rohov baranných alebo kozích, a prevŕtaný stržeň končiara menšieho vô- 
ľového rohá. (Obr. č. 19./i.) Popolnice tieto obložené boly potočnými ska- 
lami pekne poukladanými v podobe pyramídy, a na vrchu prikryté tiež 
veľkým zaokrúhleným potočným kameňom. Pripisujem ich ľudom novšej 
kamennej doby, ačpráve nenašiel som žiadnych kamenných nástrojov na 
blízku; avšak technika: umu vyhotoviť v štyroch oddeleniach a potom 
ju spojiť, patrí veľmi primitívnemu kultúrnemu stupňu, naproti tomu 
starostlivé obloženie popolníc potočnými kameňmi poukazuje na bežné 
upotrebovanie tohoto materiálu k tomuže cieľu. Náhľad svoj odôvodňujem 
aj tým, že na blízku nenašiel som žiadneho kovu, ani stopy ohnísk; 
nasledovne ani urny, ani mŕtvoly neboly tam na mieste pálené. Látka 
popolníc je veľmi dobrá a pevná; zvonku sú lisklavo čierne, vnútorne 
slabo lisklavé, šedo-žlté, silno masťou napustené, tak že pri umývaní 
črepov voda sa ich takmer ani nedotkla. 

Tretí systém ukazuje popolnica č. 19./k. Tieto urny sú 80 cm. vysoké 
a v najväčšej šírke 70 cm. priemeru, podoby hruškovatej a obsahujú po- 
četné prídavky: v bronze, v menších v ruke i na kruhu (Drehscheibe) 
robených nádobách, v preslenoch, v rybárskych krúžkoch (Fischerring) 
z grafitu, v hlinených periach; avšak o kamenných a kostených nástro- 
joch niet ani stopy. Sú celkovite hotovené, ale obruba je spojovaná. 
Barva zovnútorná i vnútorná je čierna a i vnútorná i zovnútomá plocha 
ukazuje cele jemné žliebky, robené akoby kefou z ryžovej slamy. Látka 
je šedivá, akoby z bridlicovej hliny (Schieferthon), pomiešaná so sliedou 
(Glimmer) a kremenistými kúskami. V jednom črepe našiel som aj be- 
lemnita (skamenelo zviera z triedy hlavonožcov). Zovnútorná vrstva tam, 
kde je nádoba silnejšie prepálená, ľahko odpaduje. V jednej z týcht) 
popolníc našiel som päť rozličných nádob, ktorých opis podávam v p* - 
sledovnom. 

Nádoba č. lO./l. je 24 cm. vysoká, na kruhu robená; zovnútorná ban \ 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 117 ~ 



skvele tmavošedá, s bladými stuhami v medzerách ; na úžiacej sa ploche, 
bladočervenej, videf silné, pravidelné kruhy. Myslím, že urna táto je 
pôvodu rimanskéhOy aké prichodia vôbec v obalových popolniciach a aké 
zjavujú sa aj v početných črepoch podobných nádoby poukazujúcich na 
pôvod rimanský. Pochodia pravdepodobne z Carnuntumu.^) Urna táto 
bola naplnená poPolom. 

Nádoba 6. 19./m. je malá 10 V2 cm. vysoká, blýska vo-šedá urna, v ruke 
robená. Okolo homejšieho oblúka medzi dvoma, na vlas tenkými, paral- 
lelne, avšak nepravidelne ťahanými čiarami, nachodi sa ornament, krížom- 
krážom tiež tenkými Čiarami kreslený a bodkami sotva na 1 mm. v prie- 
mere v nepravidelnom počte a polohe vyplnený. V jednom trojuhle je 
najmenej 5 a najviacej 15 bodov. V polohe a poč^e bodov zdá sa by( 
istá schválnosti ináôe by sa ich podelenie, starostlivé prevedené, nedalo 
vysvetliť. Urna bola popolom naplnená. 

Urna č. 19. /n. je 9 cm. vysoká, v ruke robená, žlto-šedá, zovnútorne 
hladká, vnútorne drsnatá. Je bez obruby. Asi na 1 cm. od okrajku íahá 
sa vôkol ako vlas tenká čiara, o ktorú opierajú sa tiež tenko a sotva 
viditelne prevedené vzory pruhov, v istom počte proti sebe naklonených. 
Tieto vzory nachádzajú sa aj na nádobách na kruhu robených a aj týmto 
pruhom, ktoré sotva majú slúžif za okrasu, pripisujem istý význam. 

V jednom podobnom záhybe je obyčajne 9 do 15 pruhov. 

Obr. č. 19./ o. znázorňuje hrnec šedivej barvy, suchom; T'/^ cm. vy- 
soký, v ruke robený, zovnútorne hladký až po pruhovú okrasu, ktorá je 
ostro kreslená až po hlbokú okružnú čiaru, vzdialenú na 2 cm. ad okrajku. 

Obr. č. 19./p. je šedivý, v ruke cele primitívne vyhotovený krčah (ak- 
iste na vodu) v podobe urny. Je len 7 cm. vysoký. Ornament na ňom 
podobá sa pruhovému vzoru na obr. č. 19./m. s týra rozdielom, že tu vždy 
po dvanástom pruhu fahajú sa jemné čiary až na dno, deliac nádobu ako 
by na štyri čiastky, čo pravdepodobne má znamenať štyri strany oblohy 
nebeskej. 

Táto keramika popolníc je charakteristická a opakuje sa s veľmi ne- 
patrnými odchýlkami čo do vyvedenia. No jesú aj také, ktoré pri Pú- 
chovskej skale len pojedinne prichodia — o ktorých prehovorím pozdejšie 
zvláäte — , ako aj také, ktoré patrily ku každodennej potrebe človeka. 

V každom prípade ponúka ku zvláštnemu rozmýšľaniu okolnosť, že na 
rolíčných prähistorických náležíš (ach na území stolice, často na míle 
vzdialených, stretáme sa so známymi črepami a nádobami Púchovskej 
ikály a že nachádzame dve ložiská — ako sa skutočne stalo — z kto- 
1 ^ch v jednom našly sa črepy nádob z Púchovskej skaly, v druhom črepy 
I dob z Podhradia (Oroszlánykô-Podhragy), úplne rozdielnych. Tu zaiste 
( radnici týchto dvoch miest viedli spolu boj, ktorému aj hrnčené nádoby 



') Keltícké mesto v dakadajšej Pannonií. 



Digitized by 



Googlí 



— 118 — 

padlý v obeť. V histórii je častý prípad, že divé kmeny zvfťazily nad 
civilisovanými, odhodily svoju primitívna zbraň a ozbrojily sa zbraňon 
podmanených. Je to jedna z mnohých ciest, ktorými napreduje Šírenie 
sa civilisácie; skúmatela avšak môže aj mýlif, lebo náhľady svoje zakladá 
na cele nepravé predmety; — no v tom — dla náhľadu môjho — ne- 
môže sa naskrze mýlif, ked spôsob pohrobenia a menovite obalové popol- 
nice pri poéiarových hroboch berie za najpravdivejší dôkaz individuality 
a identity toho-ktorého kmeňa. 

Keď dotýkam sa tu ešte dosial ani zďaleka neocenenej hodnoty ke- 
ramiky, nech mi je dovolená ešte jedna malá poznámka. Najdúc tu črepy 
pravej a napodobnenej „terra rigillaty** a iných jemných rímanských ná- 
dob, necítim sa naskrze oprávneným predpokladať, že tu jestvovala dakedy 
rímanská osada, lebo táto rímanská keramika je prinepatrná v porovnaní 
s tou, ktorú nemožno vriadiť medzi rimanskú. No s určitosťou možno 
tvrdiť, že tu obydlený kmeň stál v spojení s Kimanmi, tým viacej, lebo 
našly sa súčasne aj rimanské bronze a jednotlivé rímanské mince popri 
barbarských. Z dejín rímanských možno konštatovať, s ktorými národami 
na severe terajšieho Uhorska mimo hraníc Dunaja, tedy von z Pannonie, 
Rimania obcovali i dozvieme sa, ktorým národom možno privlastniť tu 
nájdené obalové popolnice; avšak z preskúmania ďalších pohrobíšt, najdúc 
pritom cele podobné popolnice, dá sa zatvárať i na to, ako ďaleko roz- 
prestieral sa patričný kipen, alebo ktorou cestou tiahol, aby sa osadil na 
tomto mieste. 

Ostatne nesvobodno byť skeptickým pri ponímaní, ako rozšírovaly 
sa jednotlivé predmety bez vojny po široko-ďalekých krajoch. V každej 
dobe a v každom národe našly sa neúnavne snaživé prírody, panoval 
náboženský fanatismus, lakomosť, zvedavosť a vedochtivosť (odhliadnuc 
od iných motívov, nemocí, hladu atď.), ktoré ponúkaly k vyhľadávaniu 
ďalších krajov. Netreba si pomery vtedajšie — vzhľadom na pohyby a 
styky národov — dáko zvlášte inakšími predstaviť, ako sú teraz. Súdiac 
dľa Fôničanov, Macedončanov, Peršanov, EgyptČanov atď. možno tvrdiť, 
že pri primitívnosti dopravných prostriedkov, zbehne, orientačných spô- 
sobov atď. v staroveku, nepomerne väčšia bola túžba u národov vstupovať 
jeden s druhým do bližších stykov, zaľudnatiť kraje a vyhľadávať ne- 
známe končiny, ako je teraz. 

Dnes missionári viery alebo vedy, chtiac si získať prístup medzi 
divé kmeny, prinášajú sebou predmety na začarovanie, alebo dary, po- 
ťažne ako lekári dobrodenia liečivých prostriedkov. Tento spôsob prístupu 
panuje zaiste od starých časov. To zaniesli ta, tamto priniesli odtiaľ a 
tak rozširovaly sa výrobky národov široko-ďaleko. Avšak zvláštny vkus 
toho-ktorého národa zjavil sa istotne vždy predovšetkým v hlinenej ná- 
dobe, rukou zhotovenej, lebo tento výrobok bol zaiste prvým spoločným 
majetkom, pri ktorom jedenkaždý mohol v platnosť uviesť svoje umenie 



Digitized by 



Googlí 



ľ 



- 119 — 

i svoj vkus. Umeniu hrnčiarskemu sa zaiste vyučovalo; avSak kupci, 
missionári, sotva niesli nádoby sebou, nasledovne zostalo ono vo svojej 
praforme individuálnym, čo pozdejSie, ked ludia začali mŕtvoly páliť a 
popol v popolniciach pochovávať, prenieslo sa i na poslednejšie a pra- 
forma v menších-väčšícb rozmeroch zachovala sa u každého kmeňa. 

VI. 

Po tejto trochu priobšírnej odchýlke čitateľ nech vráti sa so mnou 
nazpát do kruhovej hradby, aby sme v hĺbke oddelenia prvéli^ sledovali 
áalšie nálezy. Na obraze č. 20. podávam rozličné parohové kusy jelenie, 
ktoré všetky zdajú sa byť odrezané kremeňom. 

1 




Obr. 20. 

č. a. má byť pravdepodobne kopija z končiara parohu, škriabana a 
rezaná ; č. b. je malý pokál, alebo rúčka kamenného kladiva, č. c. píšťalka, 
5. á. rukoväť dýky kostenej alebo kamennej. 

Na obraze č. 21. podávam rozličné umelé výrobky z kostí; č. 1. je 
nôž z rebra zhotovený; č. 2. 3. kostené nože alebo kopije; č. 4. 5. 6. 7. 
8Ú šidla, poťažne ihly na sošívanie odeve ; č. 13. je šíp alebo vrchol ko- 
pije; č. 15. prevŕtaná kosť, pravdepodobne rúčka dákeho nástroja alebo 
zbrane; č. 16. je zvláštny pozostatok hrebeňa. Akovosť kosti poukazuje 
na vysoký vek, avšak nemyslím, že by to bol výrobok ludí kamennej 
doby, skôr doby bronzovej, ačpráve i tento kus s výšspomenutými ostat- 
nými, ako aj s kamennými nástrojami nachádzal sa vo vrstve najnižšej, 
Č. 17. je malý, náprstku podobný predmet s pruhami vrezanými. C. 18. 



Digitized by 



Googlí 



- 120 — 

19. sú pravdepodobne čiastky pokála s dvojitými vrezanými kruhaini. 
Č. 20. a. b. c, sú menšie-väčôie chrbtové obratie (Ruckenwirbel) z rýb, 
ktoré mohly slúžiť za okrasy; našla sa aj kostica č. 22., zpolovice za- 
okrúhlená a na samom špici opálená. Č. 23. je akýsi okrasový predmet, 
s piatimi okrúhlymi výrezami v priemere 10 mm. Malá dieročka na konci 
k pretiahnutiu šnôry zdá sa byf odlomená. 

Krom toho našli sme početné kosti, zastrúhané viac-menej do špica, 
mnohé následkom upotrebovania už aj zlomené. Súdiac dla kvality, zdá 
sa mi, že pre zbraň, dláta a pod. neupotrebovali čerstvé kosti, ale také, 




/■)l f-\Á >í!' 



Obr. 21. 

ktoré boly už blízke skameneniu, poneváč rozdiel medzi nástrojami z čer- 
stvých a starých kostí — nájdených v tej istej hĺbke pospolu — je pri- 
zrejmý. Alebo boly kosti schválne priiparované, aby stvrdly? 

Na obraze č. 22. podávam nájdené Jcamennc nástroje^ shotovené bez 
všetkej pochybnosti rukou ľudskou. Avšak sú početné prirodzené kamene, 
nájdené spolu s umelými nástrojami, ktorých forma a zodratie poukazuje 
na to, že boly tiež ku práci alebo za zbraň upotrebované. Menovite pri 
potočných kameňoch prichodia početné formy, podobajúce sa sekere aleb ) 
klinu, tak že — nájdené spolu s kosťami a črepami, — vyskytuje sa otázki, 
či sú ony pôvodné a či umele pristrojenéV Nasbieral som ich väčšiu zá- 
sobu, lebo rozlúštenie tejto otázky zajímalo ma, a ani neuahli^dam, preč > 
by prirodzený, ostrý kameň, ktorý práve tak snadno, ako umelý, dal r i 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 121 — 

vbií či do dreva, či do jelených parohov, nebol mohol byt alebo aj nebol 
npotrebovaný za zbraň? 

Súdiac dla kamenného kladiva, na ktorom prevŕtanie diery nebolo 
dokončené, myslím, že vŕtanie dialo sa pomocou hnátových kostí (Rohr- 
beinknochen), na čo poukazuje malý vŕtací šúlok (Bohrzapfen). Do toho 
sypali navlažený piesok, aby vŕtanie išlo snadnejšie. 

č. a. je jasno-šedivá ploská sekera s modro-šedivými podlhovastými 
škvrnami, vyhladená na všetkých stranách a dobre ostrá. Č. b. je sekera 





Obr. 22. 

úplne čiernej barvy; na šírkach hladená, na úzkych stranách drsnatá; 
jedna Sírková strana je vypuklejšia, ako druhá. Č. c. je malá sekerka zo 
Šedého kameňa, s malými modro-Sedými škvrnami, hladená na vSetkých 
stranách a zaostrená. Č. d. čiemo-šedivé dláto, len s jednoho boku za- 
ostrené, asi z toho istého druhu kameňa, ako č. b. ; na hornom konci zdá 
sa byt odlomené. Č. e. tupé, ploské, dvojité kladivo, málo hladené, avšak 
8 dierou pekne vydlabanou a vyhladenou, ktorej jedna strana je zaokrúh- 
lená, druhá zaostrená. Kladivo je šedo-číeme a dľa krúžkovatosti žíl držal 
by som ho za povetroň (Meteoreisen). Č. f. čierne, 4. cm. hrubé kla- 
jivo, akoby z granitu, rovnané, ale nie hladené. Diera je drsnatá a vídaf 
vŕtaním i v kruhu i po zdĺžke vhĺbené pruhy. Č. g. čierno-šedivá sekera 
3 čiernymi podlhovastými škvrnami, drsnato rovnaná, avšak s dierou 
emne vyhladenou ; ačpráve hrúbka sekery len 2 cm. obnáša, je diera na 
lednej strane o 5 mm. širšia, ako na druhej. Okrajok diery je na jednej 
strane zaokrúhlený, na druhej ostrý. Č. h. je klin formy jablkovej, čierny, 

9 



Digitized by 



Googlí 








\ä 







r^. 2Ô. 



23. :m 'f:^ 



v dJ J 




Obr, 23. 



Digitized by 



Googlí 






1.3 






11 H íi ^» II 






^1 




lô. 







I 




,.bb 




^.bb 5.aa Sbb 



.aa 



Obr. 24. 



9* 



Digitized by 



Googlí 



^ 



— 124 — 



4 cm. vysoký, 7 cm. v priemere; bol asi celý hladený, avSak upotrebo- 
vanfm je vyštrbený. Na Širšej strane, kde je stopka jablka, diera rovno 
vyhladená je ostrá, na protivnej strane vypuklá. Druh kameňa je ne- 
známy. Č. i. konec malého, šedého, slabo hladeného kladiva z jemného 
pieskovca, s poloviCatou dierou v priemere 5 mm., dlabanou nie drevom, 
ani kosťou alebo kovom, pri čoní sa kladivo puklo. Č. k. dláto z po- 
točného kameňa, drsnato ostrené. 

Bol by* som si želal dať analysova< materiál, z ktorého pochodia tu 
spomenuté kamenné nástroje; avšak geologický ríšsky ústav žiadal ku 
tomuto cielu z každého predmetu odlomil po kúsku, čo nechcel som na- 
skrze dopustil. 

Velmi často prichodily — avšak bez zvláštnych foriem — odpadky 
kremencové, zväčša červeného kremenca, tak ako i v nánose, všetko so 
zvláštnymi výpukami (Buckel), povstalými vždy tam, kde prišiel úder na 
kameň, aby ho rozdrvil a pre nástroje urobil upotrebitelným. 

Z keramiky s odtiskami palcovými podávam na obraze č. 23. ukážky, 
znázorňujúce velkú rozmanitosf ornamentov. 

Preslen našiel som v tej značnej hĺbke len na obr. č. 19. pod č. q. 
nakreslený. Je z najprimitivnejšich, aké som vôbec našiel, takmer sotva 
pálený a nepravidelnej formy. Grafitové, kamenné alebo hlinené prstene 
pre rybárske siete nenašly sa vôbec žiadne. 

Kosti a zuby našli sme: zo sviň, jeleňov, srn, medveďov, koni, bo- 
brov, vlkov, líšiek, potom menších dravcov a hlodavcov, avšak éiadneho 
zo psa. Z byvola našiel som len čeľusf so zubami a pekný, mohutný roh. 
Na jednom medveďom bielom zube vídaf vŕtanú dieru, avšak nedokon- 
čenú ; na inom, zatupenom zube dravca, pravdepodobne vlka, je vybúSená 
diera, z čoho sa dá zatvárať, že tieto zuby upotiebovalí čo okrasu. Je 
nápadné, že nájdené zuby pochodia všetky z predpotopného koňa (Urpferd). 

Na obraze č. 24. podávam nález zubov, z ktorých mnohé netrú£BLm 
si ani určif. 

V hĺbke vyše 7 metrov prišiel som na dva velké vápence (Kalkstein) 
pod č. 19. r. s. vyobrazené. Jeden z nich ležal plosko, druhý stál hranou 
hore. Prvšl mal priemeru 80 — 90 cm. a 50 cm. hrúbky, zdal sa mi pri- 
okrúhlený, avšak s drsnatou plochou; poslednejSl tvoril dosť pravidelný 
štvorhran, čo pri vápenci zriedka prichodí ; výška jeho obnášala 60 cm., 
dĺžka 80 cm. a hrúbka 50 cm. Obetné čaše (Opferschalen) na ňom ne- 
mohol som vyskúmaf, a nebolo ani skál opálených, ani na blízku pre- 
pálenej červenej zeme, jedine so žltou hlinou smiešaný vápencový šfrk. 
Poneváč tieto kamene pre ich ťarchu nebolo možno vyňať, dal som ich 
rozdrviť, obávajúc sa, že by pod nimi dačo neodkrytého mohlo zost»i 
Preto kopal som ešte na meter hlbšie, no zastavil som prácu, kelže 
prichodil v ďalšej vrstve jedine vápencový štrk. 

Týmto prestalo ďalšie kopanie v oddiele prvom. Avšak, poneváč bvet 



Digitized by 



Googlí 




3 



O 



Digitized by 



Googlí 



^ 



— 126 — 

2 príčiny nájdených nádob, jemných črepov a niektorých bronzov, nenechal 
máry na pokoji, dal som tieže rozobrať a preskúmať. Nákresy nájdených 
tam menších bronzových predmetov podávam na obraze č. 25. pod bež. 
č. 1, 3. 4. 6. 7. 8. 9. 10. 13. 22. 24. 25. 31. 33. 34. 36. 37. 40. 

Č. 1. bola pravdepodobne vetká ihla^ so zlomeným koncom, a prišla 
v podobe terajšej len pozdejSie za pohrebný prídavok. Má Čiarové orna- 
menty. Č. 3. je fibula podoby harfovtvj s odlomenou ihlicou. Č. 4. jedno- 
duchá fibula s odlomenou ihlicou. Pozostáva zo špirálu s 11. okrútkami, 
na ktorej jednom konci nachodí sa predĺženie vo forme klinčekového listu 
s lupinou ku držaniu ihly, na druhom konci avšak je sama ihla. Č. 6. je 
fibula bez špirálu, liata, musela mat ešte iné čiastky, aby sa bola mohla 
upotrebiť. Na jednom konci je dosť silný háčik, na druhom, listu podob- 
nom konci, šúlok (Zapfen) s dierou. Tento predmet nebol by som držal 
za fibulu, keby ju za takú direktor ríšskeho musea v Berlíne, Karol Voss, 
nebol určil. Č. 7. 8. 9. sú ihlice; prvšia s drôtom dnu zahnutým miesto 
gombíka; druhá prekrútená; tretia je pravidelná zapínacia ihla s gom- 
bíkom velmi peknej formy. Č. 10. je ihlica zo železa a uvádzam ju tu 
len preto, že som ju našiel spolu s ostatnými; na konci má tiež gombík, 
ako na zapínacej ihlici. Pod gombíkom je zelená sklená perla a pod touto 
okrasa zo striebra formy listovej, ktorá sa do veľkej, tiež sklenej perly 
zaokrúhluje a je tmavá. Pod perlou je strieborný pliešok, potom zase 
trochu väčšia zelená perla a gombík do ihlice vtočený udržuje celú okrasa. 
Č. 13. je bronzová ihla, alebo klinec; podobá sa viacej poslednejšiemu, 
lebo je štvorhranný až ku špicu. Na hrubšom konci je vrúbená, okrúhla 
hlavička. Č. 22. 24. 25. sú rozličné prstene z bronzu, ktorých úče! je 
neznámy. Č. 31. zdá sa byt rúčka dákej nádoby hlinenej, poneváč našiel 
som nádoby s uchami, na ktoré sa podobné rúčky pripeväovaly. Č. 33. 
je špicatý, ohnutý predmet, nie zlomený. Č. 34. predstavuje klieStiky, 
ale s nepohyblivými ramenami; hlavniCka je odlomená, preto nevedieť, 
čo bolo na druhom konci. Č. 36. je obrúčka s uškami na oboch stranách, 
na ktoré pravdepodobne bola pripevnená dáka okrasa z látky alebo z re- 
meňa a pozostávala možuo z viacej takých čiai^tok. Č. 37. je odlomená 
a zahnutá ihla. Č. 40. je kus bronzu, z ktorého boly robené rozličné 
ozdobné šperky. 

Dotyčné keramiky — v celých nádobách málo, v črepoch avšak 
v massách nájdenej — poznamenávam, že patrí zväčša k obalovým po- 
polniciam, a poneváč podarilo sa mi z črepov niektoré popolnice sostavif, 
čo do veľkosti a formy podobajú sa popolniciam pohrabíšť, poťažne tri>- 
tieho systému, ktorý som hore vyššie už opísal. Lenže prichodia ti 
aj iné barvy, menovite zvonku žlto-biela a zdnu lebo prirodzená bar a 
na blado-červeno opálená, alebo žltá a červená. Poneváč je múr celko d 
prepálený, oheň zaiste pôsobil aj na črepy, a preto je ťažko sostaviť urny 
dla barvy črepov, i musí sa pritom hlavný zretel dať na materiál a ra 
formu. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 127 — 

Týp nádob, aké velmi často prichodily, podávam v nasledovných 
formách. 

Obr. č. 19. t. je ploská, 6V2 cm. vysoká nádoba, ktorej spodný priemer 
obnáša 8 cm. a olvor 18 cm. Ucho, velmi široké a podlhovaté, je spolu 
aj podporou pre nádobu, lebo väčšia (archa kloní sa na stranu, kde sa 
nachádza ucho. Nádoba je v ruke robená, drsnatá, a poneváč bola na- 
plnená čiernou mastnou sadzou, držím ju za umrlčiu lampu. 

Č. t je podobná nádobka^ 8 cm. vysoká, u spodku 9 cm., u vrchu 
IIV2 ^^' široká; ucho je menšie a neslúži za podporu nádoby. Je jem- 
nejšie robená, menovite vonkajšia plocha zdá sa byť štetkou čiaraná. 

Nádoba č. u. je v ruke robená a velmi jemne spracovaná ; zdnu 
na čiemo hladená; pod hornou obrubou videí dvojitý, avšak nepravidelný 
žliebok, do ktorého vUačené sú — akiste predným zubom jelenným — 
prieseky; zvonku je grafitom zabarvená a od žliebka až ku dnu hlboko 
a šikmo, avšak rovnobežne čiarkovaná. Je bez ucha, naplnená popolom, 
11 V2 cm. vysoká, dno 7 cm. v priemere, otvor 8 cm. 

Nádoba č. v. je podobná číslu l.„ len je táto trochu väčšia a bez 
ornamentov. 

Nádoba č. x. je 6 cm. vysoká, na dne 5 cm. široká; otvor 6 cm., 
je v ruke robená hrubo z tvrdej dobre prepálenej hliny. Ucho odlomené. 

Podobná je nádoba č. y., avšak bez ucha, hrubo robená, s nepravi- 
delnými čiarkami pod obrubou. Je b'/c cm. vysoká, otvor ô'/s cm., prie- 
mer dna 3 cm. 

Č. z. ž. je malá nádoba z tvrdého materiálu ; mohla by( upotrebovaná 
na liatie bronzu; e. predstavuje ju so strany, ž. pri otvoru. 

Č. aa. je zlomok čaše, v ruke robenej; zvonku vídať ornamenty 
v podobe vypuklých jačmenných zŕn. Výška čaše 7 V2 cm., priemer u vrchu 
mohol byť 14 cm.; barva tmavo-šedá. 

Č. bb. je zlomok inej čaše, tiež v ruke robenej, avšak jemnejšie 
spracovanej; je väčšia, ako predošlá, 12 cm. vysoká a v priemere 21 cm. 
Jej pôvodnú barvu nemožno určiť, lebo na jednom mieste je lesklo-čierna, 
na druhom lesklo-šedá a žltkavá. Pod hladkou obrubou ô cm. vysokou 
sú okrasy 3 cm. široké, záležajúce z piatich vypuklých pruhov, parallel- 
ných, s obrubou, do ktorých vtlačené sú priehlbiny proti sebe stojace. 

Krém toho našly sa početné črepy velkých, ploských mís s obrubami 
od 1 — 3 cm. vysokými, v rozmanitých barvách, zväčša barvy čiernej; 
avSak nepodarilo sa mi sostavit ani jednej úplnej misy. 

(Pokračovanie.) 



♦^ 



Digitized by 



Googlí 



1 



Kronika baňsko-štiavnická. 

(PoknAoTanSe.) 

O Koshutowi. 

Gako nemci Pest ag Búdin Vatzow a tge mesta obdržali tak Koshnt 
issgou do Debrecina a maw tristokrat tisíc uherského wogska a pet sto 
kanonow, tam čakaw ag s korunow že si nemci prídu wiboguwat Ale 
nemci mu tam negissli ale v Rabe, w Tmawe, Presporku, Šoprone a 
w tich mestách tam se pridržali a kragnu wigedali. 

Prissel Windischgrätz do Wacowa, ale tam nationalsku zastawu sko- 
wali a wistawilí žitu a (emu, tak gim dali pokog. Potom prissli do Schgach, 
tam wideli (erwenu, bgelu a zelenú zastawu, hned dal do teg zastawi 
stríelat tak ze geden uhel stého stoličného domu porúčali, a potom us8 
skowali zastawu. To bolo 9-ho januára 1849 a stade issel na Stawnicu 
cez Dalma-Zemberou a^tima dedinama gako ge uss napred pisano. Ale 
w turčanskeg stolici zle gazdowali Uhría, nebo ti nechteli ani počut o 
Uhrách, že sa oni nebudú učít uhersky, len že Slowáci zustanu, a nem- 
cow skowawali a gim ag pokrm dodawali. Boli prezradenj. Gisli uherskí 
offlcíri ta a wihledawali, ale ag nagssli. Pitalí sa, čo wam slubili za toto 
ochránenia tich nemcow. Dagu nam po 40 dukatow. A mi wam dáme 
po 80 celkowich na zadok, a u kteréhokolvek nagsli ze ssgat, nebo ze 
zbrogí nemeckeg, každí dostal 80 palic na holwo telo. Tam boli takí 
starí čo ag po 80 rokow mali; museli trpet, ale mnohí hned na dereši 
umreli, a kterí wižíl, len do horí utekal, to tam bol plač od swogích 
prítelov, dítek a blížních. 

1848 w mesíci 8-brí gisslo hawgarow od Stawnicí 300 chlapow okolo 
Debrecina schgance kopat, ag okolo Aradu, nebo w Arade bolí nemci za- 
tworeni a nepustili gich won, ale gak od Debrecina Koshut odísgou, tak 
ag tí wenku wisslí. A gako tge schgance dohotowali, tak gim dal po 6 
po 8 nebo po desat chlapow každim passi, a tak gim povedal, gestí was 
nekde prístawga že nemáte zadne paši nebo bi was pobili, ale poweete 
že ste odemna ussli a zlorečte na mna ; tak dobre obegdete. Gestli v úhor- 
skeg dedine budú pasí zgadat, tam ukážte, dobre obídete. A keď prišli 
do Stíawnicí, ukázali pasí, dostali robotu, ale wssecy ti museli do slaw 



Digitized by 



Googlí 



r 



-1Ž9~ 

neho Bergríchtu se zeisti a tam gim citali gak magu pred ludma wrawet, 
nikdo Eoshuta chwalit ale len cisarowi dobre winssowat. Potom zase o 
par tíznov, to bolo v mági mesiaci 1849, ked poslali do Kozelnika schgance 
kopat, tak rozkázal pan krajanský komissár pred mostom kopat od stgaw* 
nick^ stráni. Ag boli hotowge wedle zadosti a rozkazu, ale prissel vo* 
ganský uhorský generál pan Gergei nazwaní, tak hned rozkázal tge wiko- 
pange schgance zahazat a zarownat, a za mostom w tom wrchu daw druhé 
kopat, pri ktereg robote začali ludga chorget, a par gich ag zemrelo. 
Ten pan ale powedel, kteri chcete domou gist, tehdi chogte, a kteri chcete 
robit robte, a pisal pánom abí mu na mesto tich druhich zdrawich chla- 
pov poslali. Ag se tak stalo. Ale tge schgance neboli potrebné, len pre 
Ittdi lepssi zárobok. 

Eolera na Pgarku se začala prwého júny 1849 a za stiri tižne gích 
zemrelo 65, a síce tak pruchko začalo w Granskeg ulici a wedle česti 
cez Pgark nagwgac mreli ludga, ale dne 8-ho júny gich.gedenast mertwich 
ležalo, ale w ten den ešte 7-mich pochowali, a to ked na poledne zemrel, 
uss o sestej wecer bol pochovaní. To doctori a balbgeri na to stali, aby 
se hned pochowali. Sprwu za dwa nebo tri dní cengali ked umiral, ale 
ked to bolo prihusto, stiri pet raži, ludga sa zlakli, hned ochoreli, budto 
dawid počali, nebo hnatga dostali. Jesli nemal hned pomoc, za tri ho- 
dini bol žiwi y mrtwi. Hrobári nebo gamníci ti nestačili gami kopati, tak 
8 pgárkskiho handia dali ludí čo gami kopali, a druhi(ch) cžo gich po- 
poludní nosili na pochowawanga, a to bez kňaza, bez spgewanga, bez 
zwonenga nosili do cintorína. Ale potom nekdo se taký nassel a powedal, 
že skoreg neprestane kolera, pokud gedneho poprek nepochowagu druhim 
hrobom wisse hlawi. Tak urobili hrobári, a wgac žaden neumrel na ko- 
lerí, a to bolo 28 júni 1849. 

W mági mesgacy se nassli taký messtani a komorský pani, ktery 
len sebe Koschuta zgadali, a gemu na uctiwost dali gednu zastawu na 
Nowy Zámok wistawit, to gest ale nge na zemi, nge na dachu ako ginde 
biwsdi, dali zasadit gednu gedlu, ktera na dewat lachtrow wisoka bola, 
a na wrchu bola na spusob schibcnicy, na kteru schibenicu tu welku za- 
stawu na dewet lachtrou dlha bola, to gest bila, červená a zelena, na 
koncach welke kiski od kombara, a potom ti pani gissly s now na zá- 
mok. Traga gu nešli. Potom tge žinke, na kterich bola priprawena, dwa 
nesli, ostatni ti dobrodinci, čo sa na tu zastawu skladali, gišli par a par 
za nou. Muzika welka bola, a len samy élyen wolali a wssetko Stestga 
gc nu samému len winssowali, a na wgedensky kralowsky a cysarsky dwor 
Wjsetko nesstesti a posmech wiprawali. Potom gu uss na tu schibenicu 
d< stali a rozprestreli. Wideli to Wetri, kteri boli azda wssetko zrečene na 
ne necku stranu bogowat že budú, wizdwihli gu hore až wisse zámku, a 
ta : gu nemilosrdne dolu sotil, že hned tge^kiske a strapce na spodku 
zdrapil a zahodil do tich záhrad pod zámkom, tam gich chodili hledat. 



Digitized by 



Googlí 



1 



- láô- 



Ale tge kiske wgac nepríssiwali, lebo boli priwelke, tak bi bolo gu horssgé 
metalo a drapalo. Ten wetor bí len swu regratiu robiw a prewracaw. Len 
naraz to zeleno vysse poli rozdrapiw. Mal 60 kragcy zassivat. A tak ze 
gu raz pozo88Íwal, zase gu welmo rozdrapal ten wetor, ale oni trpezliwe 
gu len dali plácat a zassivat, až pokud Rusi neboli v Kremnici. Ale po- 
tom druhého júli w noci o dwanacteg potichu gu sňali, sklp pri sam^ 
zemi odpilili a zemow zasipali abi ani znaku nebolo poznat. 

Gako ti Russi do Stiawnici prissli, tak hned zostali pri Kalwaríi, 
na tich lúkách wisse Gerhamowho magera stat a dali wihledat tich panow, 
komu prísluchagu tge luky, ag oratshini, a gako si ossacowal ten kazda, 
tak mu ag wiplatil a wogsku rozkázal abi se zložili a loger aby porobili. 
Ale to bolo za poldňa hotovo. Wisse tristo budkow sebe z baluzow spra- 
wili,.io sa par chlapow mohlo tadnu sprataf, a ti officírí mali celti nebo 
schgatre s platná wistawenge. Tam zostali ag pechuri ag kozáci, a tam 
boli skoro tri tižne, potom gissli ku Komárnu. Par <dnach príssel zase 
geden regiment, ale ti tam nezostali pod Kalwariow, ale gissli na Dolnú 
Rowen, a tam si sprawili loger pri Prachowne, a pod cestow pri rúrkami 
8 chwogini, a potom gissli na Stefultow, na Wlachowu a kde nassli na- 
žaté kríže, nebo ag doma, či bola wymlatena slama nebo nge, to wssetko 
brali a do logra sebe nosili, a tam nespali len gednu noc, museli ráno 
preč odgit. Potom si tam nekterí zbirali, kteri zwedeli, že uss odissli, 
ale to sa welmi malo nawratilo. 

Potom ale w auguste gisslo wela Russow. I. regiment huUanow na 
samich čgernich konach, druhi regiment mal samé čerwene kone, potom 
kozáci mali wsseligakeg farbi a za nimi welka sila pechoti, a potom ka- 
noni, za nima mnoho wozow munitii wgac ako tri sto wozow od rana až 
do poludní se to tgahalo, a na Gumanine a na Waŕte mali loger, kde 
si warili a jedli a statok kŕmili. Na druhi den odessli daleg. Nebo oni 
popredku poslali statok ag mesgarow a wozi z chlebom z mukow strowow 
solow a čo gim bolo potrebne, nebo w zadneg dedine bi gich nebolo 
možne zasititi, nebo gich bolo osemnast tisic wssetkieho wogska ruskiho, 
čo ce/ Stiawnicu a Windschachdtu gisslo. Ti s timi kopigami gablka ra- 
nali po záhradách wedla česti, a ti pechotni zbirali a ag tim dawali, ploti 
na záhradách zlamali kde ovotsga bolo. 

Dne 20-ho 7-bra 1849. uss s Komárna se počali odberaU Uhrga. 
Nagprw poranenich, nemocnich a zagatich, bolo gich na 600, kterích uss 
párni woz (to gest Dampfschif) hore Dunagom do Presporku wgezow, do 
spitalow a kasarnow odeslali, nebo wideli Uhrga gake nastroge robga 
Nemci a Russi ku dobiwani pevnosti komamganskeg uss su hotowe. 
Wogsko ku tegto krwaw^ prace wybrane obnassa 80.000 to gest osem- 
desgat tisic mužow, mezi nimi osemnast tisic Rasow, k tomu sto ag 
trícaf welkých dgel a mazgarow na pumi, nebo bombi, a do sestdesgat 
tisic kulowich dgel wsselikeg welkosti, loytrí nebo farti a zwazky pmtow 



Digitized by 



Googlí 



— 181 — 

nebo fassini, s kterimi se mága prgekopi wcas útoku, to gest sturmi 
wiplnit, už boli podobne hotowe. Wogsko pracuge w bahne a woda až 
do pul tela, abi se we swogich zakopach (t : g : schgance) bliže ku pew- 
nosti dostali. Mezitim ani cisárske wogsko, ani odbognici (to su Uhre) 
wetssi útok neurobila. 

Wogsko cysarske kolko možne krwawu pracú swogu odkladá, aby 
Uradby pewnosti, které inQlioni a millioni koštovali, teraz bi mali bit 
powalane, nakolko možne boli zachovane. Ag sami kossutari nemagu na- 
dege, keď to wideli, že to neide na žert, cely zúfali k branenú a tak 
9wug buducy odsud nárokom nechteli zborssuwat. 

1849, 13-ho 9-bra sú osúdeni taki kossutari kterí predtim cis. kral. 
oficiri wogansky boly a potom k tim rebelantom pristali Michael Szatmar, 
Štefan Mesterhazi, Anton Dipold, Michael Próze, Johan Chorwath, Leonard 
Berzeni z iledhazu a Carol Mezei na smrt prachom a olowom, Garol 
Abrabami a Emerich Pawlowi6 do desatročnéhu, Albert Ferenczi, Alex. 
Foro do sest ročného, Garol Pap do triroineho, Ludwik Zambely z biber- 
steinu do osem ročného žalára w pewnosti. Feldzeugmeist. Heinau cestou 
milosti pokutu smrti sedmim prwnim menowanich osemnast roinim žalá- 
rom w pownosti w železách smierit račil. 

Dne 16. 9-bra 1849. suud w Araade winesol ortel, a sice osudeni 
sa Jan Német a Carol Eiss krom zhabanga gich magetku na 10. rokow 
do pewnosti. Gróf Gustaw Hadik, Žigmund Harschicb z Rakowca, Ludwik 
Azbothu, Eugen Nagy, Carol Walberg, Leopold Rohonay, Stephan Sem- 
lits, Franz Liptay, Eugen Meseleny, Carol Feldwari, gróf August Wartens- 
leben, Ferdinand Molnar, Jozef Bajer ale krom zhabanga magetku a wo- 
ganskej službi zfaodenga na 18 rokov. Pre pána Molnara na 10. rokow 
w pewnosti w železich zmeniw. W Prespurgu wogansky suud odsadil 
Františka Romera kňaza z benedictinskeho radu profesora na osem rokow 
w železách w žalári, a Yilhelma Graus w Trnawe na 8 rokou. 

Dne 29-ho 8-bra 1849. pritomnost pána F. Z. M. barón Heinau nag- 
wissi plnomocnik cisárski preukázal swogim skutkom a pritomnostow tim 
guz na strank nebo pod gulku odsúdením dal wssetkim milost, kterich 
se nachazelo 56, padesat ag ssest kterich slobodne domu pustil. 

Z Presporku se odobral do Pessti, y tam bez pochibi milosti budú 
naaledowat. 

Turecko dne 18-ho 8-bra 1849. Pred wečerom widal tu rakúsky pan 
generál Hauslab proklamatiu, aby sa wistehowancy madaronsky odbognicy, 
io sú rakúsky podani, do wlasti swogeg nawratili, a sice pod timto wi- 
mgenkom, že wssecy wogacy, počnúc od strazobníka dolu úplnú milost 
dostanú, dustognici (to sú ti vetssy oficiri a generaly) pred suud wo- 
gansky se predstawiti musegu, a čo nasledowat bude aby očekawaly. 
Wisse tritisíc madarskych wogakow domú prepustili, kteri ze slzami 
radosti swogu hotowost do sweg wlasti že se môžu nawratiti, ačkolwek 



Digitized by 



Googlí 



— láž — 



1 



Bom a Gujon generáli Koschutowi tomu wssemožne prekážali; ale sa 
slawne od generál Hauslaba wislowuge že staw woganský len za pod- 
písaný čas 8 rokow ma trwat^ tímto znakom míilosti císarskeg rakúskeg 
wlada gest, to len ag Turkom podiwenga winutilo. 

Turecko Widin dne ô-ho 9-bra 1849. Po tito dni wssecy wisteho- 
wancy od rebélie magyarskeg do mesta Schumly prestehowat se mnsely 
pod stražow wogska tureckého dne 30-ho 8-bra 1849. Odíssli po predko 
JPolgacy na gich predku Murat bassa. (Bôm a Messaros), potom nasle- 
dowali Talgani pod grófom Monti, 120 chlapow, a na den Wssech Swatich 
wssetcy ostatni wgerolomcy (renegáti) kréme Boma a Balogu, pod naiel- 
nictwa nemca Steina, terás Ferad bassa. Tento tach dokonal Kiamil bassa 
Emetby zo swogim orsagom (comonstwom). Na sami ostatok odwgedli 
Eoschuta asi s 320 Maďarmi. Koschut bol na koni, na klobúku bielo 
pero, po boku gazdil mu nesslechetnik Balok puwodca wraždi na gróf 
Lamberta ; potom gróf Gasemir Batani, obidwa Percelowcy atd., za wsset- 
kimi pesski gedno 40 ženskich, ktere ziwotom swogim do takeg spoloč- 
nosti prisluchagu. Dne 22. 8-bra wlada uzawrela, aby sa ti 

sestdesgat tisic honwedow, to gest uhorsky rebelanti zagati mezi cisárske 
pluky to gest regimenti, pomgessaly. 

Uhorsky negwetschi generál Gergei ze swogim wogskom pri Welkom 
Arade, mal stiricat tisíc a sto ag dwacat kanoni, s kterimi čekal na ne- 
mecké wogsko že gich wssetkich skazi, ale geho Nemci a Russi tak ob- 
kličili, že sa nemohol pohnutý a bol prinúceni pardon pitat, ale len sebe 
pardon pital a ostatnich wssech nehal cisarskim a ruskim. Gergei bol 
sam prepusteni a ostatnich wssech zagali ag z munitiow ag kanoni, od 
strazniho až do generála za obecnich wogakow preoblékli a do Talgan* 
skeg odssikowali, a generalow 13. postrielali, a gemeinerow tez mezi re- 
gimenti pomgessnli. 

28-ho 9-bra 1849. we Widni ge mdane, že uherská wláda už na 
skrze prestala, nebo že ge skrz Slowakow a Nemcow wibogowana a obi- 
wateli budú pod zákon priwedeni. 

Z Banské Styawnicy dne 29-ho nov. 1849. Po títo dni cele okolité 
stawnicke banictwo (hawgarstwo) slaw. cys. kral. komorskému úradu po- 
dalo skrze wislanstwo nasledugice zadosti: 

1. Aby plat hawgarom pomerne k teragsseg drahote bol zlepsseni. 

2. Aby sa siparna pre cis. kralowsky wistawila a w zmisle takom 
užiwala, žeby z neg každý podlé newyhnutedlneg potreby zbozga br't 
mohol; dosawad sa len wedle predpisu sneg brat dowoluge. 

3. Aby dwatížnowge Ivoni, to gest wiplacania zarobkow ay budúci ) 
zostalo, tak gako ge terás na dwa tížne. 

4. Aby newladui a zbaweni zdrawga nielen w desgatich a 40 roka i 
boli prowiziani, dostaly proveziu, ale ked 20 aneb 30 rokow wiroby, i 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 133 — 

daleg pracowat ge nespusobni ag w tichto rokach primeranú prowiziu 
obdrzat mohel. 

Ď. Aby hawgarstwo, tak gako predtim, pod banské prawo prisslo, 
aby dane, gako predtim bolo, neplatilo, a aby od wogska oslobodene 
bolo. — Žadosti títo boli w reCy slowenskeg zložené y podané, kde do- 
teraz prosby wzdicky sa w recy nemeckeg podawaly, čo ay welkomozni 
pan Landerer, dočasni kamergraf, gakožto borliwi zastawatel a príatel 
národnosti nasseg slowenskeg chwalil. 

29. januára 1850. Co si cisár Franz Joseph od swogich kraynow 
pengaze wipožičal na interes po 4V2 zlatiho od sta platit, se mu zbro- 
maždilo 40,675.041 zlatich w stribre^ to gest tolko, stiricat milionow sest- 
stokrát sedemdesgatpet tisic a geden a stiricat zlatich. 

12. februára 1850. Turek wihnal ze Schumli wssech utekancow uher- 
skich do Maleg Ázii abi tam prebiwali. 

12. januára 1850. We Widni, ag okolo Wiedni až po linag se obi- 
watelu nachaza, počtuge sa 477;846 to gest štirístokrat sedem ay sedem- 
desgat tisic, osemsto ag sestag stiricat obiwatelow, mezi nimi se nachaza 
18958 cuzozemcow nerakuskich to gest osemnasttisic dewetsto padesgat 
osem. Eatolíkow sa počituge 458,162 to gest štirístokrat padesiat osem 
tisic geden sto a sesdesgat dwa. Protesŕantow 8173 to ge osemtisíc 
jedensto sedemdesat ag tri. Židow 10670. to gest desattísic seststo sedem- 
desgat. Starowercow a mahometanow 841, osemsto stiricat geden. Počet 
domow wo Widni 13,722 budowiska. Od roku 1846 ukazuge sa umensseni 
počtu obywatelstwa o 24885 to ge stiriadwacat tisíc osemsto osemdesgat 
a pet osôb, čeho ge príčina w našich politickich časoch a w búrkach a 
nakazilich nemocaeh, gakožto cholera a tipus nazwana nemoc, snadno ge 
poznati. 

Od roku 1846 rozmnožilo se domov a welke budowiska 170. 

. (Pokračovanie.) 



^^ 



Digitized by 



Googlí 



1 



Názvoslovie 

v Orave pestovaných druhov zbožia a strukovín, dochovávaných kŕmnych 
tráv, rastúcich ovocných, divých stromov a krovín, ako i domáceho statku^ 
hydiny, divej zveriny i rýb, ako doplnok Icu „Všeobecným poznámkam 

miestopisu Oravy^. ') 

I. Ovocné stromy a krovie. 

čerešňa, prunus cerasus, Kirschbaum, cseresnyefa. 

ViSňa, Weichselbanm, meggyfa. 

Slivoň, prunus, Pflaumenbaum, szilvafa. 

Marulka, prunus armeniaca, Aprikose, sárga barackfa. 

Hrušoň, Birnbaum, kôrtefa. 

Jabloň, Apfelbaum, almafa. 

Ribezlie, ribes rubrum, Johannisbeere, ribiszke. 

PoKiar, ribes grossularia, Stachelbeere, egreš, piszke. 

Malinčia, rubus idaeus, Himbeere, málna. 

Černičia, rubus fruticcosus, hamvasszeder. 

Lieska, corylus avellana, Haselstaude, mogyoróbokor. 

Gaštan, divý, castanea vescii, Eastanienbaum, gesztenyefa. 

Akác, Akazie, ákász. 

Orgován, syrínga vulgaris, Flieder, gyepíibodza. 

rh h d I ^*™'^'^^^® nigra, Holunder, bodzafa. 

Bazalička, Ocimum basilicum L., bazsalikom. 
Bazička, jasminum, Jasmin. jázmin. 

II. Divé Stromy. 

Vŕby, salix, Weidenbaum, fuzfa. 
Topole, populus, Pappelbaum, nyárfa. 
Lipy, tilia, Linde, hársfa. 
Jelša, alnus, Erle^ egerfa. 
Breza, betula alba, Birke, nyirfa. 



^) Vidz Sborník Museálnej alovenskoj spoločností, roč. VI., str. 153. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 136 — 

Osika, populus tremula, Espe, Zittelpappel, nyúrfa, 

SkoniSa, sorbus aucuparia, Eberesche, Sperberbaum, vadberkenyefa. 

Buk, fagus sylvatica, Buche, búkfa. 

Hrab; carpinus betulus, Hagebuche, gyertyánfa. 

Brest, ulmus campestrís, Mster, szilfa. 

Javor, acer pseudoplatanus, Ahorn, javor. 

Jaseň, fŕaxinus, Esche, kôrisfa. 

Tŕpka, crataegus tormínalis, Elsebaum, barkócafa. 

Borovica, pinus silvestris, Kiefer, Fôhre, erdei fenyfi. 

« ' I abiies excelsa, Tanne, feoyúfa. 

Q ^V j P^^*^^ picea, Fichte, lúcfenyú. 

Smrek červený, pinus larix, Rothfichte, vôrôs feuyu, Lerchenbaum. 
Limba, pinus cembra, Zirbelkiefer, cirbolyafenyú, szelidfenyú. 

III. Kroviny. 

Vrbina, Weidicbt, fúzbokor. 
Mravúsky, ribes alpinum L. 

Tŕä, prunus spinosa, Schwarzdorn, Schlehbusch, kôkény. 
Lôh, crataegus oxyacantha, Weissdorn, galagonyabokor. 
Psí tŕň, rhamnus cathartica L., Elseburbaum. 
Šíp, Hagebutte, Hundsrose, csípkebokor. 
Božedrevina, viburnuro Lantana L. 
Kňazov múd, evonymus europaeus, Spindelbaum, orsófa. 
Dubina, quercus, Eichengestriippe, cserebokor. 
Svýba, comus sarguinea L., Hartriegel, csontfa. 
Tamariška, tamarix, Tamariske, hanyafa. 
Kalina, viburnum opulus, Schweissbeere, kányabangíta. 
Drieň, comus mascula, Kornelbaum, somfa. 
Klen, acer platanoides, Spitzahom, jókori javor. 
Mukyňa, sorbus ária, Meblburbaum, galagonya. 
Vlčie lyko, daphne mezereum, Seidelbast, farkasboroszlány. 
Serepútka, viburnum Lantana L.; myslím, že len ovocie z Bože- 
dreviny nosí toto meno. 

Borievka, juniperus communis, Wachholderstrauch, boróka. 
Tisina, taxus baccata, Eibenbaum, tiszafa. 
Kosodrevina, pinus pumilio, Krummholz, henyefenyu. 
Netata, juniperus sabina, Säbenbaum, nehézszagú boróka. 

rv. Zbožie, strukoviny a kŕmne trávy. 

PSenica, Weizen, búza. 

Žito, raž, secale cereale, Kom, Roggen, gabona, rozs. 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 136 — 

Suržica, z polovice pšenica so žitom. 

Ikryca, secale frutescens, Staudenkorn^ bokros rozs. 

* '} Gerste, árpa. 

Rýchlik, } ^"'"^ ^"^''^ '"'^- 

Polovina, z polovice jačmeň s ovsom. 

Teňkely tríticum Spelta L., Dinkel, Spitz, tônkôly. 

Pohánka, polygonum fagopyrum. Buchweizen, pohánka. 

Proso, Hirse, kôles. 

Lan, Flachs, len. 

Konope, cannabis, Hanf, kender. 

Mak, papaveť, Mohn, mák. 

Hrach, Erbse, borsó. 

SuSovica, ervum lens, Linse, lencse. 

Bôb, Bohne, bab. 

Kapusta, Kraut, káposzta. 

Karfiol, brassica oleracea botrytis, Blumenkohl, virágos káposzta. 

Kel, brassica, Kohl, kelkáposzta. 

Kaleráb, brassica gongyloides, Koblrúben, kalarábi. 

Kváka, beta, cikla, Runkelrúbe, fejér cékla. 

Švábka, ] 

Zemiaky, solanum tuberosum, Erdapfel, burgonya. 

Repa, 

^ .. \ weisse Riibe, repa; cvikla, rothe Räbe, cékla. 

Burgundia, J . ' *' ' ' 

Reďkev, raphanus, Rettig, retek. 

Mrkva, daucns carota, Môhre, sárga repa. 

Perašin, apium petroselinum, Petersilie, petrezselyem. 

Paštmák, pastinaca, Pastinak, pesztemák. 

VreSec, allium ascalonicum L., Schalotte, mogyoró hagyma. 

Poraj, allium porrum L. Porre, párhagyma. 

Cesnak, allium sativum, Knoblauch, foghagyma. 

PažKka, allium Schoenoprasum, Sčhnittling, metélô hagyma. 

CibuTa, allium cepa, Zwiebel, vôros hagyma. 

Chren, cochlearia armoracia, Krän, torma. 

Žerucha, lepidium, Kresse, zsázsa. 

Šfava, rumex, Sauerampfer, sóska. 

Loboda, Spinat, laboda. 

Kukurica, zea mays, Mais, kukorica. 

Tekvica, cucurbita pepo, Ktirbiss, tok. 

Ugorky, cucumis sativus L., Gurke, ugorka. 

Šalát, lactuca, Salat, saláta. 



I 



Digitized by 



Googlí 



r 



canis pastorcus, Schafhund, juhászkutya. 



- 1S7 - 

Fizola, phaseolus vulgaris, Fisola, paszuly. 

Ďatelina, i , ., ,. 

Trojka, / *"f^''""*' ^lee, lohere, 

Ladník, i . . ,„. , 

Vika J ^^^**' ^^^^®' bukkôny. 

VifieDec, onobrychis, Esparsette, szamárhere. 
Bôlhoj, anthyllis vulneraria L. 

V. Domáci statok a hydina. 
Pes domáci, i 
„ dvorný, I ^^^^ domesticus, Haushund, házi kutya, ôr-eb. 

„ ovčiarsky, 
„ valaský, 
„ belko, 

„ stavák, canis sagax, Vorstehhund, vizsla. 

„ prepeličiar, Wachtelhund, furjész-eb. 

„ kopovec, canis sagax, venaticus cursor, Bracke, kopó. 

„ mäsiarsky, canis molossur, Fleischerhund, mészároskutya. 
Suka, Húndinn, szuka. 
SteĎa, junges Hundchen, kôlyôk. 

Maät'Maňka, } ^'"'- '^*''«' '"*<^«'^^- 
Máček i kocúr. Kater, kanmacska. 
Mača, junges Kätzchen, cica. 
Králik, lepus cuniculus, Kaninchen, tengeri nyúl. 
Morské prasa, cavia aperca, Meerschweinchen, tengeri malac. 
Kôň, equus, Pferd, 16. 
Žrebec, 

Samec, i Hengst, csikó, csôdôr. 
Vajčiak, 
Žriebä, ] 

Häčko, Fíillen. csikó. 
Striško, 

Bujak, Faselochs, bika. 
Vôl, Ochs, ôkôr. 

Juíec,}j""8''^^'^''"'^^- 
Krava, Kuh, tehén. 
Jalovica, gelte Kuh, iiszó. 
Tela. Kalb, borju. 
Baran, Widder, Schafbock, kos. 
Ovca, Schaf, juh. 

Jahía,} ^•°°'' ^^•^»y- 



10 



Digitized by 



Googlí 



— lás ^ 

Cap, Ziegenbock, kecskebak. 

Koza, Ziege, kecske. 

Kozia, Zicklein, kis kecske, gôdôlye. 

Kundrák, i „, , ,. 
T^ J. > Eber, kandiszno. 
KundiB, f 

Sviôa, j 

^ .g ' ! i prasica, Sau, Schwein, disznó, magló. 

Macka, j 

pôS; } ^«'"'^*'' '"*^'''- 

Somár,} ^^«''^^''™*'-- 

Mulica, Maulesel, ôszvén 

Páv, Pfau, páva. 

Pávica, Pfauhenne, nôstény páva. 

Páva, junger Pfau, fiatal páva. 

Moriak, meleagris gallopavo, Truthahn, kanpulyka. 

Morča, Truthuhnchen, iiatal pulyka. 

Kohút, Haha, kakas. 

Kura, 

Sliepka, Henne, tyúk. 

Slepii a, 

Kvočka, Gluckhenne, kotlóstyúk. 

Kurča, Kttchlein, csibe. 

Perlička, numidia meleagris, Perlhuhn, gyôugytyúk. 

Holub, Táuber, hímgalamb. 

Holubica, Taube, galamb. 

Holuba, Táubchen, galambfi. 

Husár, Gánserich, gunár. 

šura, } ^*"«' '"•*• 

fiZika, } ^*'^'^^"' «^*- 
Káčer, Enterich, kácsagunár. 

.... M Enté, jérce kácsa. 
Kačica, J ' •• 

í*?\, \ Junge Enté, fiatal kácsa. 
Kačiatko, i "^ 

VI. Divá zverina. 

' I felis lyns, Luchs, hiiíz. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 139 - j 

1 
Mačka divá, felis catus, Wildkatze, vadmacska. ; 

Kuna skalnička, mustela fcina^ Steinmardeľ, nyest. i 

Kuna lieskovka, mustela martes, Baummarder, nyusztmenyét. 
Tchor, foetorius putorius, Iltis, gôrény. 
Lasica, foetorius vulgaris, Wiesel, menyét. 
Hranostaj, foetorius ermineus, Hermelin, hulgymenyét. 
Vydra, lutra vulgaris, Fischotter, vidra. 
Norka, putorius lutreola, Nôrz. 

' 'I meles taxus, Dachs, borz. 

jež; erínaceus europaeus, Igel, siildisznó. 

... M ursus arctos, Bar, medve. 
Macko, í 

Vlk, canis lupus, Wolf, farkas. 

Líška, canis vulpes, Fuchs, roka. 

Myš, mus, Maus, egér. 

Potkan, I 

Ščúr, i mus rattus, Ratte, patkány. 

Šíúr. J 

y .M sciurus vulgaris, Eichhorn, mókus. 

Krt, talpa europaea, Maulwurf, vakoudok. 

e -fif ' í arctomys marmota, Murraelthier, raarmota. 

JeleĎ, cervus elaphus, Edelhirsch, szarvas. 
Daniel, daroa vulgaris, Damhirsch, dáinvad. 
Srna, cervus capreolus, Reh, ôz, 

T^ u^J \ Rehbock, ôzbak. 
Roháč; i ' 

^ 'I Rehkitz, ôzgidó. 

Koza, divá, 

Kamzík, \ capella rupicapra, Gemse, zerge. 

Kozica; 

Kanec, 

SviĎa divá. 

Čierna zver. 

Zajac, lepus timidus, Haase, nyúl. 

Kaňa; vultur a aquila albicilla, Steingeier, kánya. 

Orol čierny, aquila fulva, schwarzer Adler, sas. 

Orol žltý, aquila chrysaétos, Goldadler, sárga sólyom. 

Orol vodný, aquila piscatrix, Fischadler, halászsas. 

Sokol, falco, Falke, sólyom. 



sus scrofa, Eber, Wildschwein, Schwarzwild, vadkan, 
vaddisznó, fekete vad. 



lo* 



Digitized by 



Googlí 



— 140 — 

Jastrab, astuľ palumbarius, Habicht, héja. 

Krahulec, astur nisus, Sperber, karvaly. 

Priadka, 

Pustovka, falco timunculus, Thurrafalke, várcse. 

Kornútka' 

Sova, strix, Eule, bagoly. 

XT ' } corvus corax, Kolkrabc. holló. 

Havran, I ' 

Vrana, corvus agricola, Kráhe, varjú. 

Kavka, corvus monedula, Dohle, csóka. 

Straka, corvus pica, £lster, szarka. 

Sojka, nucifraga caryocatactos, Nussknacker, szajkó. 

Kukučka, cuculus canorus, Kukuk, kakuk. 

Krivonos, loxia pityopsittacus, Krummscbnabel, keresztcsiir. 

Strakoš, lanius rapax, Raubwurger, ôrgébics. 

Rybár, ardea cinerea, Fischreiher, gém. 

Rybárik, colynibus glacialis, Eisvogel, Eistaucher, jégmadár. 

Blisk, motacilla alba, Bachstelzo, billegény. 

Kozodoj, caprimulgus europaeus, Nachtschwalbe, kecskefejô. 

Dudok, upupa epops, Wiedehopf, bíidosbanka 

Bocian, ciconia, Storch,"gólya. 

Kuvik, strix noctua, Kautz, csuvik, halálmadár. 

Ďatel, piťus, Specht, harkály. 

Vlba, merops apiaster, Bienenfresser, gyurgyalog. 

ŽIna, picus nmrtius, Schwarzspecht, fekete harkály. 

Mandelík, coracias garrula, Mandelkrähe, karicsa-szalakóti. 

Hlucháň, tetrao urogallus, Aucrhahn, suketfajd. 

Tetrovec, tetrao tetrix, Birkhahn, nyirfajd. 

Štirák, tetrao hybridus, Rackelhuhn. 

Sňahulec, lagopus mutus, Schneehuhn, hófajd. 

Jariabok, bonatia betulina^ Haselhuhn, császármadár. 

Kuropta, perdix cinerea, Rebhuhn, fogoly. 

Prepelička, coturnix communis, Wachtel, furj. 

Sluka horná, scolopax rusticola, Waldsclmepfe, erdôszalonka. 

ChriaSť, erex pratensis, Wachtelkonig, haris. 

Holub divý, cohnnba palumbus, Waldtaube, vadgalamb. 

Sluka vodná, gallinago gallinaria, Suuipfschnepfe, mocsári szalonka. 

Kačka divá, anas fera, Wildente, vadruca. 

Hus divá, anser cinereus, Wildgans, vadlúd. 

Zamaračka, fuligula, Tauch- a Moorente, mocsári vadréce. 

Sliepka vodná, fulica, Wasserhuhn, hoda, gyep csirke. 

Potápka, podiceps, Taucher, bukdár. 

Lyska, fulica atra, Bliisshuhn, szárcsti, nádi tyúk. 



Digitized by 



Googlí 



r 



turdus pilaris. Krammetsvogel; fenyvesmadár. 



- 141 — 

Čajka, vanellus cristatus, Kiebitz, gébics. 

Vrabec, passer, Sperling, veréb. 

Škorec, sturnus vulgaris, Staar, seregcly. 

Čvíkota, 

Čvíčala, 

Trskota, 

Borovčiak, 

Drozd čierny, turdus merula, Amse), fekete rigó. 

Drozd žltý, turdus musicus, Singdŕossel, sárgarigó. 

Skáluik, monticula saxatilis, Steindrossel, kôfali rigó. 

Čížik, chrysomytris spinus, Zeisig, csĺz. 

Stehlík, carduelis elegans, Stieglitz, tongelice. 

Konôpka, canuabina linota, Hänfling*. kenderica. 

Zvonček, fringília chloris L., Grunling, zôldike. 

Hýl, pyrrhula europaea, Gimpel, pirók. 

Strnádka, passerina nivalis, Schneeammer, havasi sármány. 

Sýkorka, parus, Meise, cinege. 

Pinka, fringilla, Fink, pínty. 

Penica, sylvia hortensis, Gartengrasmiicke, poszáta. 

Posmeváček, sylvia garrula, Spotter, sokszavú rigó. 

Lastovička, hirundo domestica, Schwalbe, fecske. 

Škovránok, alauda arvensis, Lerche, pacsirta. 

Dáždovnfk, cbaradrius, Regenpfeifer, kolyha, lile. 

Trasorítka, motacilla alba, Bachsteize, billegény. 

y. ^ ' I ardea cinerea, Reiher, kóesag. 

Rákosník, acrocephalus turdoides, Bohrsänger, nádika. 

Králik, troglodytes parvulus, Zaunkónig, ôkôrszem. 

Striežik, rígulus, Goldhäbnchen, csaláncsattogató. 

Červená hrudka, erithacus rubecula, Rothkehlclien, vórósbegy. 

Čermák, pratincola rubicola, Schwarzkehlchen, fekete cinege. 

Rndochvost, ruticilla titys, Rothschwänzclien, vórósfark. 

Žltochvost, ampelis garrulus, Seidenschwanz, selyemfarkú locska. 

Muchárik, muscicapa grísola, Fliegenfänger, zsaroly. 

Bukač, ardea stellaris, Robrdommel, dobosgém. 

Krutohlav, fynx torquilla, Windehals, nyaktekercs, 

Nedopier, j 

Hastopíer, i vespertilio, Flederniaus, denevér. 

Häcok, j 

e,, / \ rana, Frosch, béka. 
Skokan, I ' 

Ropucha, bufo, Krôte, varangyos béka. 

Slimák, Schnecke, csiga. 



Digitized by 



Googlí 



— 142 — 

Jašterica', } ^^'''^' ^^'''^'''^ ^^^- 

Had, anguis, Schlange; kigyó. 

Húsenica, Raupe, hernyó. 

Motýl, lepidoptera, Schmetterling, pillangó. 

Pavúk, araneida, Spinne, pók. 

Chrúst, coleoptera, Käfer, rovar, bogár. 

VCela, apis, Biene, méh. 

•5 ' I bombus, Humniel, poszméh. 

Osa, vesparia, Wespen, darázs. 

Sršeň, vespa crabro, Homiss, lódarázs. 

Mucha, musca, Fliege, légy. 

Komár; diptera, Gelse, Miicke, szúnyog. 

Ovad; tabanus bovinus, Viehbremse; pôcsik. 

Mravec, formica, Ameise, hangya. 



VII. Ryby. 

Hlavátka, salmo hucho, Huchen, galóca. 

Pstruh, trutta fario, Forelle, pisztráng. 

Lipeň, thymallus vulgaris, Aesche, tomolykó. 

MieĎ, lota vulgaris, Aalrutte, folyami menyleg. 

Okúň, perca fluviatilis, Barsch, síígér. 

Šfuka, esox lucius, Hecht, csuka. 

Kapor, cyprinus carpio, Karpfen, ponty. 

Mrena, barbus fluviatilis, Barbe, márna, rozsahal. 

Kleň, squalius cephalus, Dôbel, dobáncs. 

Podustva, leuciscus rutilus, Plotze, pirosszámyu ponty. 

Hrúz, gobio fluviatilis, Griindling, gôrgôcse. 

p, . 'I alburnus luciolus, Weissfisch, Uckelér, fejérkeszeg. 

Kolok, gasterostcus aculeatus, Stichling, szálkás durbancs. 

PÍž, cobitis barbatula, Barschgríindel, bajuszos tergély. 

Jelšovka, phoxinus lacuis, £!lritze, egriponty. 

Lien, tinia vulgaris, Schlei, cigányhal. 

Karas, carassius vulgaris, Karausche, kárász. 

Čík, cobitis fossilis, Schlammbeisser, csík. 

Ostnačka, squalius leucisius, Häseling, dobancs. 

Hla 4f } ^^^^"® gobio, Flussgroppe, fejes nagyagú hal. 
Rak, cancer, Krebs, rák. 



Digitized by 



Googlí 



— 143 — 

Vlll. Skaly. 

JeSÍváTkala, } ^""^'^^^ ''""**'''*«• 
Vápenec, Kalkstein, mészkô. 
Žnla, Granit, maglakô. 
Rula, Gneis, zagyla. 
Svor, Tuffstein, darázskô. 
Konglomerát, torlódmány, 
Žabica, Kieselstein, kavics, tuzko. 
Kremeň, Feuerstein, tuzkô. 
Mramor, Marmorstein, márványkô. 

Z pozostalých rukopisov t ^^' Oravina. 



*^ 



Digitized by 



Googlí 



1 



Katalóg numismatíckej sbierky 

Museálnej slovenskej spoločnosti v Turčianskom Sv. Martine. 
So8ta?il dr. Ján Petrikovich. 

Mince zemí rakúskycta. 

(II. doplnok.) 

Dolné Rakúsko. 

1 — 2. Babenbergské jednostranné haliere z XI — XII. stoletia. 
Dva kusy. 

3 — í). Tiež tým podobné z XII — XIII. stoletia, sedem kusov. 
** 10. Tiež jednostranný halier s doprosta obrátenou hlavičkou. 

Albert V. 1438-39. 

11. Halier. Dar. KÍ. Čerraák. 

12. Tiež halier. 

Rudolf II. 1576—1612. 

13. Toliar z r. 1596. Av. Kolopis a poprsie. Rev. Kolopis a dvoj- 
hlavý orol. Zle zachovaný. Dar. Fr. Kretz. 

14. Medený Baiťpfennig z r. 15<^4. Dar. P. Križko. 

15. Tiež taký z r. 1597. Av. CAMER • RATP. Dobre zachovaný. 
Dar. Uram ml. 

** 16. Tiež taký z r. 1604. Rev. OSTERICH • • • RAT PFE: 

Ferdinand II. 1619—1637. 

17. Strieborných 24krajríarov z r. 1623. Pr. = 3-0 cm. 'V. = 4-72 
gr. Av. FERDINAND • D * G • — atd. Naľavo obrátené poprsie. Rev. 
Titulný kolopis a dvojhlavý na prsiach v štítku rakúske odznaky ma- 
júci orol; bez ríšskych znakov. Na bokoch pri hlave H. Dar. A. Kmet. 

17. a. Strieborný groš z r. 1622. 

18. Tiež groš z r. 1623. Dar. A. Hanzlík. 

Foen, * označené mince sú v osobitnej sbierke A. Kmeťom MSS. darované; 
** označené mince dal do opatery MSS. Ig. Radlinský. 



Digitized by 



Googlí 



J 



r 



- 145 



* 19. Stŕieb. groš z r. 1()26, ale pod poprsím mi A v. (3 j a orol, 
Rev. bez insignii. 

20. Strieb. groš z r. 1628, ako predešlý, len druhá miiic. zu. Dar. 
K. A. Medvecky. 

21. Strieb. ^oš z r. 1628, m. zn. hviezda (*) pod poprsím. Dar. 
M. Bodický. 

22. Strieb. groš z r. 1629, m. zn. HR. Dar. A. Hauzlík. 

23. 24. Tiež groš z r. 1630. HR a z r. 1631 HR. 

25. Strieb, groš z r. 1637. 

26. Tiež groš, zle zachovaný s obšuchaným letopočtom. 

27. Strieb. krajciar z r. 1621. Dar. Jankola. 

27. a. Strieb. trojnik z r. 1624 s uškom na vrchu. Kúpený zu K. 010. 

28. Strieb. krajciar z r. 1624. Av. Titulný kolopis. Pod poprsím W. 
Rev. Kolopis a dvojhlavý orol s jednoškou na prsiach. 

29. 30. Tiež krajciar z r. 1626 a 1627. M. zn. W. Posledný dar. 
A. Chorvát. 

31. Tiež krajciar z r. 1()29. 

Ferdinand III. 1637—1657. 

32. Strieb. groš z r. 1638. Dar. A. Behúnek. 

33. Tiež taký z r. 1650. Dar. K. A. Medvecky. 

34. Strieb. krajciar z r. 1637. Dar. K. Čermák. 

35. Tiež krajciar, ale druhého druhu s nečitateľným letopočtom. 
Na Rev. rakúsko-burgundský štít v krížových ramenách. 

Leopold ľ 1657—1705. 

36. Strieb. XV-krajciarnik z r. 1659. Dar. Ján Prokša. 

36. a. XV-krajciarnik z r. 1662. A. ('. Rev. Konec kolopisu TI. 
Kúpený. 

37. Tiež XV-krajciarnik z r. 16()3 M. zn. (i— H. Dar. A. Hanzlík. 

38. Tiež taký z r. 16()4. Na spodku trojhran. Dar. Fr. Markovič. 

39. Tiež taký z r. 16S3. M • M. Dar. Fr. Medzihradský. 

40. Tiež taký z r. 1685, z nálezu u Šteinera r. 1902. 

41. Spiežový XV-krajciarnik z r. 1695 (falsum). 

42. Strieb. XV-krajciarnik z r. 1696. 
42. a. Strieb. Vl-krajciarnik z r. 16(35. 

42. b. Tiež Vl-krajciarnik z r. 1673. (SHS). Dva kusy kúpené. 

43. 44. Strieb. VĹkrajciamik z r. 1677 (SHS) a 1(>7S (*). Tento 
dar. A. Kmef. 

45. Tiež Vl-krajciarnik z r. 1()85. M * M. (=M. Mittermayr.) 
Dar. A. Kmef. 

45. a. Tiež Vl-krajciarnik z r. 1685. SHS. Kúpený, deravý. 
45. b. Tiež z r. 1687 (SHS.). Kúpený. 



Digitized by 



Googlí 



— 146 — 

45. c. Tiež z r. 1688 (SHS.). Kúpený. 

46. 47. Strieb. groš z r. 1661. M. zn. G— K. Dva kusy; jeden 
z nich dar. P. Križko. 

48. Tiež groš z r. 1667. (SHS). Dar. A. Hanzlík. 
' 49. Tiež groš z r. 1668. M. zn. hviezda. Dar. A. Hanzlík. 

50. Tiež groš z r. 1670 (SHS). 

51. Groš z r. 1690. (C • B). 

51. a. Tiež groš z r. 1696 (SHS). 

52. 53. Tiež groše; dva kusy s nečitateľným letopočtom. Daroval 
A. Kmet. 

54. 54. a. GrošzY. 1702(FN). Jeden d. K. A. Medvecký, druhý kúpený. 
55. 56. Groše z r. 1705 (C • B). Dva kusy. 

57. Groš prevŕtaný z r. 17 . . (FN). Dar. Fr. Markovič, 

58. Strieb. krajciar z r. 1675. Dar. K. Čermák. 

59. 60. Tiež krajciar z r. 1698. (C • B) Dva kusy. Dar. K. Čermák. 
61. 62. Strieb. krajciar z r. 1700. 1701. 

64. Trojnik z r, 1679. Dar. K, A. Medvecký. 

Jozef I. 1705—1611. 

64. Strieb. groš z r. 1706, na boku prevŕtaný. (F 'N). Dar. Fr. 
Markovič. 

65. 66. Tiež groš z r. 1707, 1708 s hviezdou. 

67. 68. Tiež groše z r. 1709. V dvojhlavom orli na prsiach v štítku 
jednoška. Dva kusy; jeden z nich dar. L. Semian. 

69. Groš z r. 1711. (F -N). 

70. Strieb. Ärajcíar z r. 1706. Rev. ARCHIDVX—AVSTRI^. 17—06. 
Na prsiach dvojhlavého orla jednoška. Na spodku hviezda. Kúpený. 

71. 72. Tiež krajciare z r. 1708. 1709. 

Karol IV. 1711—1740. 

73. Strieb. groš z r. 1720. Dar. J. Vansa, 

74. Tiež groš z r, 1722. 

75. Tiež taký z r. 1724, zle zachovaný. Dar. A. Kmef. 

76. Tiež taký z r. 1731. Dar. Nečesálek. 

77. Jednostranný halier zo zlého striebra s dvoma vajcovitými a 
jedným srdcovitým štítkom. V tomto rakúsky dvojhlavý orol, v tamtých 
dvoch rakúska a braniborská stuha. Na vrchu 17 — 13. 

Franc L 1743—65. 

78. Strieb. dvadsiatnik z r. 1756. Na Rev. W — I. Dobre zachovaný 

79. 79. a. Tiež dvadsiafniky z r. 1758. P— R. a 1759 P • R. Kúpené. 

80. Tiež taký z r. 1765. Pod poprsím B • L • Na Rev. S • K — P • D. 
Dar. A. Kmef. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 147 



81. Strieb. Iľ-krajciamik z r. 1753 s uškom na vrchu. Cena 1 K. 

82. Strieb. desiatnik z r. 1755. H— A. 

83. Strieb. sedem-krajciarnik z r. 1758. Dar. A. Kmef. 

84. Strieb. groiík z r. 1764. K— B. Na vrchu prevŕtaný. Daroval 
A. Kmef. 

84. a. Strieb. krajciar z r. 1755. Na Rev. G— R. 

85. Tiež teký z r. 1756, K— B. 

86. 87. Medený krajciar z r. 1759. W — I. Av. Kolopis s poprsím. 
Rev. V šikmej stuhe lotharing. orlice. 

88. Medený krajciar z r. 1765. Rev. V korunovanom kartusché 
vodorovná rakúska stuha. 

89. Tiež krajciar z r. 1765. Rev. V kartuché šikíná stuha s lotha. 
orlicami. W — I. Zle zachovaný. 

M. Therezia. 1740-17ho. 

89. a. Homagiálny strieb. jeton z r. 1740. Av. Pod korunou MA- 
RIAE— THERESIAE HVNGAR • ET BOH • ST • REGINAE — ARCHID • 
AVSTRIAE - HOMAGIVM — PRAEST • VI • • NAE — • 22 • NOV • — 
1740. Rev. lUSTITIA ET CLEMENTIA. Na zadné nohy vztýčený lev, 
v jednej dlabe apošt. kríž, v druhej štít s rak. stuhou držiaci. Kúpený. 

90. a. Mosadzná medallia k neznámej príležitosti z r. 1760, Av. MA- 
RIA • THERESIA • — D : G : REG : HUNG : BOH. Hlavu diadémom ozdo- 
benú majúce nalavo obrátené poprsie. Rev. ARCHIDVX • AVSTRIiE : 
DVX-BVR:COM-TYRO: 17—60. Známy dvojhlavý orol, na prsiach 
mnohodielny štít majúci. 

90. Velký križliák z r. 1767. Rev. Korunovaný dvojhlavý orol, ko- 
runovaný 4 dielny štít na prsiach majúci s malým štítkom v prostriedku. 
Na okrajku: JUSTITIA ET CLEMENTIA. Kúpený za 5 korún. 

91. Strieb. dvadsiafnik z r. 1765. 

92. 93. Tiež dvadsiatniky z r. 1774. I • C • — FA. Dva kusy. Jeden 
dar. Škrovina. 

94. Tiež dvadsiatnik z r. 1778. 

95. Tiež dvadsiatnik s nečitateľným letopočtom. 

96. Strieb. desiatnik z r. 176K. C — K s dierkou na vrchu. 

97. Strieb, päták z r. 1765, G., kraje štrbavé. 

98. Strieb. krajciar z r. 1752. 

99. Äledený krajciar z r. 1760. Av. Poprsie. Rev. V kartusché 
stuha a čís. 1 v rámci. 

100. Medený krajciar z r. 1763. W. 

101. Medený krajciar z r. 1772. Av. M • TRERES • I) • G " • ' • Ko- 
runovaný dvojdielny štít (burgundské a rakúske znaky =: Burgau). Rev. 
EIN— KREUTZER— 1772. G. (Gunzburg.) 



Digitized by 



Googlí 



— 148 - 

102. Medený .Vo-ÄrniyVíffr z r. 17(í4. Av. Titulný kolopls a poprsie. 
Rev. V kartusché V2-K, po bokoch 17—64. 

Jozef II. 1780— ÍK). 

103. Strieb. dvadsiatnik z r. 1768. Av. Pod poprsím E; Rev. Po 
bokoch orla H — G. 

104. Tiež dvadsiatnik z r. 1769. Av. Pod poprsím C. Rev. Pod 
orlom EvS. — AS. 

105. Dvadsiatnik z r. 1770. Av. Pod poprsím A; Rev. IC — SK. 
s dierkou na vrchu. 

10(). Dvadsiatnik z r. 1772. Av. Pod poprsím C; Rev. IB — EL. 
Dobre zachovaný. 

107. Strieb. dvadsiatnik z r. 1783. A. Dar. A, Kmef. 

108. Dvadsiatnik s nezretelným letopočtom. (1775 V) M. zn. EvS — r M. 

109. Strieb. desiatnik z r. 1790. Kúpený. 

110. Strieb. päták z r. 1790. A. Kúpený. 

111. Medený krajciar z r. 1781. S. 

* 112. Medený polkrajciar z r. 1781. A. 

* 113. 114. Medený V4 krajciar z r. 1782. Dva kusy. 

115. Bankovka na 1000 zl. z r. 1784. ,,1000 das ist Tausend Gulden 
Wiener — Stadt — Banco-Zettel" Formuláre. 

Leopold II. 1790-92. 

116. Strieb. pamätník sňatku Leopolda s Ludovikou z r. 1765 s uškom 
na vrchu, velmo sošuchaný. Av. LEOPOLD • ARHID • AVST • M • LUDOV • 
INF • HISP. Dve proti sebe obrátené poprsia. Ostatné nečitatelné. Rev. * 
FOEDVS AM0RI8. V prostriedku dve ženské postavy so štítkami v ru- 
kách. Na spodku: NUMP • CELEB • DENIP. Dar. J. Vansa. 

117. Striel), korunovačný pamätník za nemeckého cisára z r. 1790. 
Av. LEOPOLDVS • II • — HVNG • ET • BOH • REX • — ARCH • AVST • M • 
D • HETR • — ELEGTVS • — REX ROM ANORVM • — CORONATVS • — 
FRANCOFVRTI • IXPOCT • — MDCCXC • — Rev. PIETATE ET CON- 
CORDIA. Pod rimskou korunou na kríž preložený meč a žezlo s ríšskym 
jablkom. Dar. Lud. Polak. 

lis. Str. desiatnik z r. 1791. Dar. A. Kmet. 

Franc II. 1792— ih35. 

lis. a. Str. korún, ^yamätník za rimsk. kráľa z r. 1792. Av. 9 riad- 
kový nápis : — CORONATVS • FRANCOFVRTI —XIV IVĽ— MDCCXC] 1. 
Rev. LÉGE • ET • FIDE. Pod korunou cez ríšske jablko nakríž prelo- 
žený meč a žezlo. Kúpený. 

119. Bronzový pamätník na smrť Márie Ludoviky z r. 1816. A*. 
MARIA LVD • AVSTR • IMP • LONGOB • ET VENET • REG. V prostriedl 11 
napravo obrátené poprsie. L • M. Na spodku : VXORI AD LARES lU - 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 14Ô — 

1)YCI — FRANCISCVS. Rev. IRIS AVGVSTA. V prostriedku vyobra- 
zená Iris. Na spodku: MEDIOLAM MDCCCXVI. 

120. Strieborný pamätník k sňatku s Karolínou Augustou z r. 181G. 
Av. Pod hviezdou v palmovom venci šesfriadkový nápis: FRANCIS- 
CVS — AV8TRIAE IMP • — ET — CAROLINA AVGVSTA— MAX • BAV • 
REGIS — FIL. — Rev. Merkurova palica s dvoma nakríž preloženyma ro- 
hama hojnosti. Navrchu v polkruhu: SACRO — CONNVBIO — IVNCTI. 
Naspodku: VINDOB • X • NOV • — MDCrCXVI. Kúpený za 1 koininu. 

120. a. Mossiilzny pamätník (jeton) z r. 1H13 na pamiatku rozhodnej 
bitky pri Lipsku. Av. FRANZ • I : KAISER • V : OESTEREICH * ALEX- 
ANDER KAISER • V : RUSSLAND « Dve proti sebe postavené monar- 
chov poprsia. Dolu lETTON. Rev. DIE ENTSCHEII) : SCHLACHT DER 
ALLIIRTEN BEY LEIPZKi. Korunovaná orlica vznášajúca sa nad mestom 
Lipskom, vojskom zaplaveným. Na spodku: DEN IS— 19 OCT. Kúpený 
od Zolda. 

121. Dukát z r. 1S30. Pr. = 201 cm. V. = 2-50 gr. A v. Titulný 
latinský kolopis, pod hlavou E. Rev. Kolopis, dvojhlavý orol a letopočet 
Zamenený v B. Tatre. 

122. Toliar-hriEiak z r. 171)0. H. Av. Známy kolopis s poprsím. 
Rev. Kolopis a medzi ramenami kríža po jednej korune a na spodku 
rád zlatého rúna. Kúpený za 2 koruny. 

122. Tvrdý toliar z r. 1795. A. Kúpený za f) korún. 

* 123. Tvrdý toliar z r. 1H19. 

124. PoUoliar z r. IHlf). A. Kúpený za 1 korunu. 

125. PoUoliar z r. 1X24. (;. Dar. J. Ursíny z B. Štiavnice. 

* 126. PoUoliar z r. 1S29. 

127. Strieborný zlatý z r. 1S20. Av. Titulný kolopis, naľavo obrá- 
tené poprsie, na spodku V. Rev. Kolopis a korunovaný, na prsiach f) 
štítkov majúci dvojhlavý orol. 

127. a. Bvadsiatnik z r. IS^o. A. Kúpený. 

128. 129. Strieb. dvadsiatniky z r. IKOň. E. Dva kusy. 

130. Dvadsiatnik z r. 1S07. A. Dar. í>krovina. 

131. Dvadsiatnik z r. 1S09. A. 

132. 132. a. Dvadsiatniky z r. 1S24. A. 1825. E. dar. A. Kmef. 

133. Dvadsiatnik z r. 1S2(). E. Kúpený za 40 halierov. 

134. 135. Dvadsiatniky z r. 1730. E. Dva kusy. Dar. Škrovina a 
Peter Antal. 

13(5. Strieb. U-krajciarov z r. 1795. A. 

137. Strieb. desiatnik z r. 1795. E. 

138. Strieb. desiatnik z r. 1823. G. Dar. A. Kmet. 

139. 140. Strieb. sedmäk z r. 18()2. A. Dva kusy, jeden z nich vy- 
kopaný v ev. farskej záhrade v Turč. Sv. Martine, druhý dar. K. Med- 
veciv. 



Digitized by 



Googlí 



— 150 - 

141. 142. Sedmáky z r. 1802. G. Dva kusy, jeden z nich dva razy 
razený. Dar. A. Kmef. 

143. Strieb. šesták z r. 1794. H. s troma štítky a prevŕtaný. 
144—147. Tiež šestáky z r. 1795. A. 4 kusy. Dva dar. L. Semian. 
14H. Tiež šesták z r. 1802. -Dar. L. Semian. 

149. Strieb. päták z r. 1820. Dar. Jozef Kohút. 

150. Tiež päták z r. 1821. 

151. Strieb. S krajciare z r. 1796. Av. VORD • OEST • SCHEID • 
MUNZ — m — KRE0TZER. Palmová ratolesť. Rev. Tri štítky. 17—96. 

152. Strieb. grošík z r. 1796. 

153. Tiež grošík z r. 1818. Dar. Jankola. 

154. 155. Tiež grošiky z r. 1823. Dva kusy. 

156. 157. Grošiky z r. 1826. A • E. Dva kusy. Dar. Jankola. 

158—160. Grošiky z r. 1829. 1830. Dva kusy. Dar. Andrej Kmet a 
J. Vansa. 

161. 161. a. Grošiky z r. 1832. A. 1883. A. Dar. Fr. Markovič. 

1()2. Medený krajciar z r. 1793. H. Rev. V štíte rakúsko-buriárund- 
ské stuhy. 

163. Tiež taký z r. 1794. H. 

164. Banknota na 5 zl. 1. jan. 1800. 

165. Banknota na 25 zl. 1 júni 180(5 s uhorskou korunou. 

Ferdinand V. (ako rímsky cisár I.) 1835—1848. 

166. Medený pamätník z r. 1847, na vrchu aj na spodku prevŕtaný. 
Pr. = 5 cm. Av. FRANCISCO • I • AV(; • FERDINANDO • I • AV(; ' Hlavy 
vavrínovými vencami ozdobené majúce, na pravo hladiace, profilom popri 
sebe stojace poprsia. Rev. SODALITAS ' MARIALIVM • MVSIVO • IMPE- 
TRATO. Skvelý stánok v ňomž Ježiš so svojimi 12 učedlníkmi sv. ve- 
čeru odbavujú. Na spodku MDCCCXLVn. 

167. Strieb. dvojzlatnik z r. 1846. Pr. = 3*7 cm. V = 28-0 gr. Av. 
FERD • I • D • G • AVSTR • IMP • HVNd • BOH • R • H • N • V. Naľavo obrá- 
tené poprsie. Na spodku A. Rev. REX • LOMB • ET • VEN ■ DALM • — 
GAL • LOD • ILL * A * A • 1846. Dvojito korunovaný dvojhlavý orol s troj- 
dielnym štítom na prsiach. Na okrajku: RECTA— TVERI*— D. J. (hioth. 

168. 169. Strieb. dvadsiatniky z r. 183H. A. a druhý E. 

170. 171. Tiež dvadsiatniky z r. 1840. A. a 1841. A. Daroval A. 
Behúnek. 

172. Tiež dvadsiatniky z r. 1846. C. Dar. A. Behúnek. 

173. 174. Tiež dvadsiatniky z r. 1848. A. Dva kusy, jeden z nich 
dar. A. Behúnek. 

174. a. Desiatnik z r. 1838. G. Kúpený. 

175. Strieborný desiatnik z r. 1840. A. 

176—178. Strieb. 2>ätáky z r, 1846. A. a 1847. A. 1848. A. Jeden 
dar. A. Kmet. 



Digitized by 



Googlí 



- 151 - 

179. Strieb. groiík (trikrajciarnik) z r. 1835. A. 
180--182. Tiež grošiky z r. 1839. A. 1840. A. Dva kusy. 
183. 184. Tiež groáiky z r. 1840. A. Dva kusy. Jeden z nich dar. 
R. Uram. 

185. Tiež grošik z r. 1846. A. Dar. Fr. Markovič z B. Bystrice. 

186. 187. Tiež gro^íky z r. 1847. A. a 1748. A. 

188. Tiež grošik s nečitatelným letopočtom. 

189. Banknota na jeden zlatý v striebre = Ein Gulden Silber miinze. 
Die privil. ôsterr. National-Bank z r. 1848, L Jul . . (V). Dar. Jaukola. 

Franz Jozef I. 1848— 

190. Strieb. pamätník v hodnote dvoch toliarov z r. 1857 k zakon- 
čeniu južn. rak. železnice. Pr. = 4'2 cm. V. = 37 í?r. Av. V perlovci 
FRANZ JOSEPH I • V • G • G ' KAISER V • OESTERREICH • V pro- 
striedku hlavu vavrínom ozdobenú majúce nalavo obrátené poprsie. 
Rev. VOLLENDVNG DER OESTERREICHISCHEN SÚDBAHN 1857. 
Po bokoch majaka, rušeň a lod a na spodku po jednom štítku. Na samom 
vrchu dvojhlavý orol. 2 • VEREINS — THALER. 

191. 192. Bronzoyý patnätnik na Šleswig-holsteinskú válku z r. 18()4 
s uškom na vrchu. Av. Korunovaný monogramm FJ a W. Rev. Vo va- 
vrínovom venci 4 riadkový nápis: UNSERN— TAPFERN— KRIEGERN— 
1864. Na okrajku: AVS EROBERTEM GESCHCTZ. Dva kusy. 

* 192. Mosadzný pamätník viedenskej svetovej výstavy z r. 1873. 
Av. FRANZ JOSEF I. KAIS • V. OSTERR • KON • V ' UNG • KON • Y ' 
BÔHM • ETC. Panovníkovo na Ťavo obrátené poprsie. Rev. Výstavková 
rotunda, na spodku: WELTAVSSTELLUNíi— WIEN 1873. 

193. 194. Strieb. výstavkový pamätník z r. 1873 s uškom na vrchu. 
Av. Titulný nemecký kolopis. Panovníkovo na lavo obrátené poprsie. Rev. 
Palác pre industriu, na spodku vo dvoch riadkoch: WELTAVSSTEL- 
LUNG— WIEN 1873. 

195. Mosadzný výstavkový pamätník z r. 1873. Av. Latinský titulný 
kolopis. Panovníkovo poprsie. Na spodku: 184S. Rev. ZUM— ANDEN- 
KEN— AN DIE— AUSSTELLANG— IN WIEN— 1873. Dar. K. Nečesálek. 

196. Olovený výstavkový pamätník z r. 1873. Av. Nemecký titulný 
kolopis. Panovníkovo poprsie. Rev. V polkruhu na vrchu: WIENER 
WELT AUSSTELLITNG. Pod rotundou: ROTUND . . dalej nečitatelné 
dva riadky. 

197. Spiežový malý pamätník i 2. dec. 1873 k jubileumu 25 roč- 
ného panovania Jeho Veličenstva. 

* 198. Olovený pamätník z r. 1879 ku striebornej svadbe Ich Ve- 
Hčenství. Av. FRANZ JOSEPH KAISER VON OESTERREIGH • ELI- 
SABETH KAISERIN VON OESTERREIGH * Nalavo obrátené, hlavy 
vavrínovým vencom a korunou ozdobené majúce, vedia seba postavené 



Digitized by 



Googlí 



1 



-- 15Ž 



panovnícke poprsia. Rev. Vo venci 2 dubových ratolestí pod korunou 
päfriadkový nápis: ZUR — SILBERNEN — HOCHZEIT— D. 24 APRÍL 
—1879. 

199. Mosadzný pamätník z r. 1887 k návšteve korunného princa 
a Štefánie v Galicii. Av. ZUR ERINNERUNG AN DIE ANWESEX- 
HEIT DES HOHEN KRONPRINZENPAARES * Nalavo 5 riadkový ná- 
pis: RVDOLF— UND— STEPWNIE— INGELIZIEN— 1887. Nalavo obrá- 
tené poprisebe stojace dve poprsia: RVDOLFUS— ŠTEFÁNIA. 

200. Mosadzný pamätník s uškom z príležitosti smrti korunného 
princa Rudolfa. Av. RUDOLPH FRANZ KARL JOSEPH • KRONPR • v. 
OESTERREICH. Poprsie. + Rev. GEB • D • 21 AVG • 1858. + GEST • 
D • 30 JAN • 1889. V prostriedku na vankúšku koruna, meč a berla i)al- 
movýmf ratolesfmi ozdobená. 

201. Spiežový patnätnik na smrt korunného princA s uškom. Av. 
Titul a poprsie. Rev. ZVR ERINNERVNG— 30 JAN ' 1889. Dvojhlavý 
orol a palmová ratolesť. 

202. Mosadzný pamätník k návšteve Vilhelma II. vo Viedni. Av. 
FRANZ JOSEPH IKAISER v. OESTERREICH APKÔNIG v. UK- 
GARN. Cisárovo poprsie. Rev. WILHELM II. — DEUTSHER KAISER. 
Nalavo obrátené, hlavu helniom (šišakom) pokrytú majúce poprsie. 

203. Bronzový jubilejný medaUion z r. 1898 s uškom na vrchu, na 
pamiatku 50 ročného panovania Jeho Veličenstva. Av. Vypuklé, naľavo 
obrátené cisárovo poprsie. Rev. V krátkych šatočkách oblečené dievčatko 
venčí štvoriadkový nápis: HEIL FRANZ JOSEF— HEIL ELISEN— SE- 
GEN HABSBUGS— GANZEM HAUS. — Na spodku: JÚNI— 98. Dar. 
Anna Petrikovichova. 

204. Bronzový jubilejný 2>í'/wä^;a-it z r. 1898 k nO-ročnému pano- 
vaniu s uškom. Pr. z= 35 cm. Av. FRANC • lOS • I • D • G • IM • AVST ' 
REX BOH • ETC * ET REX AP • HVVG. Dobre vypuklé, nalavo obrátené, 
radami ozdobené poprsie. Rev. Na vrchu v polkruhu: MDCCČXLVIII— 
MDCCCXCVIII, v prostriedku doska ozdobená vavrínovou a dubovou 
ratolesťou s dvojriadkovým nápisom: SIGNVM— MEMORIAE. 

205. Mosacb^ný pamätník priateľov pokoja. Av. K : FRANZ * JOS : 
I* K: WILHELM -n. Na spodku v troch riadkooh: DIE— FREUNDE— 
DES FRIEDENS. Rev. Vo vavrínovom venci dva korunované štíty s ra- 
kúskym orlom a pruskou orlicou. 

20(). Mosadzný medallion s uškom. Av. FRANZ JOS • T — KAISER 
v. OESTERREICH. Venčené poprsie. Rev. Korunované F. J. 1. P r. 
G. Toniala. 

207. Dukát z r. 1860. Pr. = 20 cm. V. = 345 gr. Av. Titulný )- 
lopis: Pod poprsím A. Rev. Pokračovanie kolopisu a korunovaný d j- 
hlavý orol. Dar. A. Kmef. 

208. Strieb. toliar (,.Vereinsthaler") z r. 1858. Pr. = 3-2 cm. V = 



Digitized by 



Googlí 



— 153 — 

lH-50 gr. Av. Nemecky titulný kolopis a vavrínom ozdobená, naFavo 
Wadiaca hlava, na spodku A. Rev. EIN VEREINSTHALER— XXX EIN 
PFVND FEIN 1858. Korunovaný dvojhlavý orol. Na okrajku: MIT VER- 
EINTEN KRAEFTEN * Dar. A. Kmet. 

20ÍÍ. Striéb. dvojjslatnik z r. 1863. Pr. = 3 0cm. V. = 24-70gr. Av. 
Utinský titulný kolopis. Poprsie, na spodku A. Rev. Kolopis a dvoj- 
hlavý orol, na spodku 2 FL. Na okrajku: VIRIBVS VNITIS 

Dar. A, Kmef. 

210. Strieb. zlatník z r. 1881, spálený v klačianskom ohni (1903). 
Zamenený v B. Tatre. 

211. Tiež taký s nefiitatelným letopočtom. Zamenený v B. Tatre. 

212. Strieb. ^U-zlatník z r. 1858. A. Dar. A. Kmef. 

213—215. 215. a. Tiež 'i ^-zlatník z r. 1801. A. 1802. A. Dva kusy 
a 1868. A. Dar. Ján Makovický. 

216. 217. Strieb. desiatnik z r. 1853, desiatnik z r. 1853. A. Kú- 
pený kor. 0*20. 

217. a. Strieb. desiatnik z r. 1863. A. Dar. A. Kmef. 

218. 219. Tiež desiatnik z r. 1869 a 1870. 

219. a. Tiež desiatnik z r. 1871. 

220. 221. Strieb. šesták z r. 1849. C. Dva kusy. Dar. A. Kmef a 
Ján Frič, 

222.^ 223. Strieb. pätdk z r. 1858. A. Dva kusy. Dar. A. Kmef a 
J. Ursíny z B. Štiavnice. 

224. Tiež päták z r. 1864. A. 

225. Niklový 10-haliernik z r. 1893. 

226. Medený krajciar z r. 1861. B. 

227. Medený krajciar z r. 1891. Dar. .Mar. Kňazovič. 

228. 228. a! Meoený halier z r. 1893 a 1894. 

229. Štátna nota falsifikát na 1 zl.: Kritzelei z r. 1S()1. 

230. Štátna not^ na 5 zl. strieb. (Reichs-Schatzschein. Fiinf (iulden 
Conv. Miinze). z r. 1851. 

^ Št:prsko. 

Ferdinand II. 1590-1637. 

231. Strieb. groš z r. 1640. Av. Kolopis a poprsie. Na spodka 3. 
Rev. Kolopis a letopočet. Tri štítky. Dobre zachovaný. 

232. Strieb. krajciar boz letopočtu. Av. Kolopis a poprsie. Rev. 
Y i)semramennom kríži štít so štvrskym parducom a kolopis. 

Ferdinand III. 1637—1657. 

232. a. Strieb. groš z r. 1637. Tri štítky. Kúpený od A. Zôlda. 

233. 234. Strieb. groš z r. 1638. Av. Titulný kolopis. Poprsie. Na 
spo ku 3. Rev. Kolopis a tri štítky. Dva kusy. 



Digitized by 



Googlí 



— 154 — 

Leopold L 1657—1705. 

235. Strieb. lô-krajciamik z r. 1680. Rev. Složený štít. I— N. Dar. 
A. Kme£. 

236. Tiež pätnástnik z r. 1695. I— A. 

237. Strieb. 6'krajciarnik z r. 1683. 

238. Strieb. groš z r. 1695, na spodku prevŕtaný. 

239. Tiež groš z r. 1698, prevŕtaný. (lA.) Dar. L. Semian. 

240. Tiež groš z r. 1698, ale dobre zachovaný. (lA.) Daroval B. 
Kamenár. 

241. Tiež groš z r. 1()99. (lA.) 

** 242. Tiež groš z r. 1701. (I A.) 

Jozef I. 1705-1711. 

243. Strieb. groš z r. 1708. Dar. Joz. Kohút z Dol. Kubína. 

244. Tiež groš z r. 1710. Dar. Ján Kožehuba. 

Karol VI. 1711-1740. 

244. a. Strieb. groš z r. 1 . . . 

245. Strieb. groš z r. 1713. 

245. a. Strieb. groš z r. 1715.. Kúpený od J. Zôlda. 
24(). Tiež groš z r. 1732 s dierkou. 

246. a. Tiež groš z r. 1733. Kúpený. 

247. Striel), krajciar z r. 1726. Dar. A. Kmef. 

247. a. Slrieb. krajciar z r. 1732. Kúpený. 

248. Strieb. krajciar z r. 1733. 

249. Tiež krajciar z r. 1739. 

Maria Therezia 1740—1780. 

250. Strieb. dvadsiatnik z r. 1769. A v. Kolopis a vo venci v závoji 
poprsie. Rev. Kolopis. Na prsiach dvojhlavého orla, v št^Jcu štýrsky leo- 
pard. Na spodku 20. M. zn. C— A • K. Kúpený. 

KomitáiiBko. 

Karol -1590 

251. Dukát z r. 1582 na vrchu prevŕtaný. Pr. = 210 cm. V. = 3-5íí 
gr. Av. Medzi dvoma perlovcami : C AROLVŠ • DEI • G : — ARCHIDVX. 
V prostriedku celá postava arcikňaza v brnení, v pravici žezlo držiaca. 
Rev. Tiež v perlovciach: AVSTRI/í: • ET • CARINTHI^: • C • 82. V pro- 
striedku korunovaný korutánsky Štít. Dar. Jul. Vanovií-Draskóc^y zo 
Svilajnácu. 



Digitized by 



Googlí 



í 



— 155 — 

Ferdinand II. 15VK)— 1(>37. 

252. Strieb. irajciar z r. 1624. Dar. Joz. Kohút z I). Kubíiia. 

253. Strieb. jednostranný pfennig z r.. 1014 s korunovaným rakú- 
skym a korutánskym štítkom. Dar- Reh. Uram. 

Leopold L 1657—1705. 

254. Strieb. groš z r. 1705. M. zn. I • P. Dar. Št. Krajčovič. 

255. Strieb. groš z r, 1706, prevŕtaný, dar. A. Kmef. 

Gorlca. (Gorz.) 
Franc L 1743-65. 

2515. Medené jedno soldo z r. 1764. Av. Korunovaný štít 8 gorickým 
levom a dvoma stuhami. Rev. V kartuši 1— SOLDO— 1764 — H. 

Franc II. 1792—1835. 

257. Strieborné lo-soldy z r. 1802. M. zn. F. 

Tyrolsko. 

Žigmond 1439—96. 

257. a. Strieb. groš bez letopočtu. Av. Osemramenný kríž s kolo- 
pisom: SI— GIS— MVN— DVS. Rev. Orlica akolopis: COMES*TYR()L 
+ • Gyôrik 888. 

Rudolf II. 1576-1612. 

258. Toliar z r. 1606. Pr. z: 4*20 cm. V. = 28-55 gr. Av. RVDOL- 
PH VS II § D • Ci • R • IMP • SE • AV • GER • flVN • BOH • REX • Hlavu oven- 
čenú majúce obrnené poprsie. Na spodku 1606. Rev. NEC NON AR- 
CHIDVES (sic!) A^^ — D • BVR • COMIT ' TIROL. Rádom zlatého rúna 
ozdobený a kniežacou korunou zakrytý mnohodielny štít s tyrolskou 
orlicou na vrchu. Dar. A.^ Kmef. 

Ferdinand II. 1620— 2:1 

259. Strieb. krajciar z r. 1625. Av. FERD • U * D • (I ' R • — I * S " 
A-G-H'B-RE-*- Hlavu vavrínom ovenčenú majúce poprsie. Na 
spoilku (DVB). Rev. ARCHIDV ' AV • BV • CO • T • 1625 * V prostriedku 
v štítku osemramenného kríža tyrolská orlica. Kúpený. 

Leopold, syn arcikňaza Karola zo Štýrska. 162H— 35. 

260. Tvrdý toliar z r. 1620. Pr. = 40 cm. V. — 29*0 gr. Av. Vo 
vrúbkovanej obrube : LEOPOLDVS * NKCNON • C^TERI • D : G : ARCHID : 



Digitized by 



Googlí 



1 



156 — 



ASTR : * Naľavo obrátené poprsie v kňazskom rúchu. Rev. Tiež v po- 
dobnej obrube: DVC : BVRG : STYK : — ET CARIN : COM : TIROL : 
V prostriedku 5 dielny štít s tyrolskou orlicou. Na spodku štrassburg- 
sky a passauský štítik. Dar. Fr. Medzihradský. 

261. Tiež toliar z r. 1G21. Av. Poprsie a kolopis: LEOPOLD : I) . 
G : ARCHIDVX : AVST : DVX • BVR : SAC : CMS : W^ ET + Pod po- 
prsím letopočet. Pod arcikňazskym klobúkom viac dielny štít s malým 
štítkom v prostriedku. Kolopis: RELIE : ARCHID : CVBERNAT : PLEN : 
ET • COM : TIR : LALD • ALS + Kúpený za O kor. 

261. a. Strieb. krajciar bez letopočtu. Av. Titulný kolopis. Rev. 
Kolopis. Na osem ramenom kríži v štítku tyrolská orlica. 

Arcikňaz Ferdinand Karol 1632—62. 

262. 263. Strieb. groš z r. 16r)0. Av. Kolopis a korunované poprsie. 
Rev. Kolopis, dva štítky a na spodku 3. Dva kusy. Dar. P. Križko. 

Arcikňaz Žigmond Franc 1662—65. 

264. Strieb. groš z r. 166:5. Dar. L. Semian. 

265. Strieb. krajciar bez letopočtu. Av. Poprsie a titulný kolopis. 
Rev. Osemramenný kríž so štítkom, v prostriedku orlicu majúci a kolopiis. 

Leopold IV., ako cisár I. 1665—1705. 

26ii. Strieb. G-krajciarnik z r. 1663. Av. Kolopis a poprsie. Rev. 
Tiež kolopis a korunovaný dvojštítový erb s rakúskou stuhou a tyrol- 
skou orlicou. Dar. A. Kmef. 

266. a. Str. groš z r. 1677. Kúpený. 

2(57. Strieb. groš z r. 1(5S(). Dar. Kar. Koníček. 

268. Tiež groš z r. 1(585. 

269. Strieb. krajciar z r. 1(594. Av. Kolopis a poprsie, pod poprsím 
letopočet. Rev. Kolopis a osemramenný kríž s okrúhlym štítom. 

270. Tiež krajciar bez letopoc'tu, dar. B. Kamenár. 

Karol VI. 1711—1740. 

270. a. Šesťkrajciarnik z r. 1714. Rev. Orlica v štítku na prsiach 
dvojhlavého orla majúca. Kúpený od J. Zôlda. 
* 271. Strieb. šesť krajciarov z r. 1729. 

272. Strieb. groš z r. 1729. 

273. 273. a. krajciar bez letopočtu. Dva kusy. 

Maria Therezia. 1740—80. 

274. Strieb. lO-krajciarnik z r. 1778. Av. Titulný kolopis. Popi ie 
vo venci. Rev. Kolopis a dvojhlavý orol, na prsiach v štítku tyroL £Ú 
orlicu majúci. Dolu : V * C — B. Na spodku v rámci 10. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 157 



275. Strieb. pozlátený gro^ z r. 1764 s uškom na vrchu. A v. Známy 
kolopis s poprsím.. Rev. Tiež kolopis, vnútri korunovaný, dvojhlavý orol, 
na prsiach v štítku tyrolskii orlicu majúci. Dar. A. Kmef. 

27(). Strieb. groš z r. 1764. na Rev. pod orlom 3. 

277. Strieb. krajciar s nečitateľným kolopisom a letopočtom. Av. 
Panovnícino poprsie. Rev. Tyrolská orlica v štítku. 

Mestá a biskupstvá nemeckýcli rakúskych zemí. 

Aqulleja. 

Patriarcha Peter. 1299—1302. 

27H. Strieborný peniaz, na jednom boku odštrbený. Av. PETRVS — 
ľATÍlA. Obraz sediaceho Petra. Rev. AQVU.EGENSI. Jednohlavý orol. 

Bertrand. 1334—1350. 

279. Strieb. minca. Av. + BER— TRAN— D • PA— TRA. Verký kríž. 
Rev. V perlovci S. HMA — CHÓR. Sediaci svätý Hermagoras. 

Biskupstvo Brixeu. 

Karol, rakúske arciknieža. 1613 — 1624. 

2S0. Strieb. groš z r. 1619. Av. CAR • D • G • ARC — • D • AVSTRI. 
Na Ťavo obrátené bradaté poprsie. Na spodku 3. Rev. EPVS * BRIX • 
ET • WRA * 1619. Tri štítky. Dar. A. Cochiusová. 

Frisach. 

281. 281. a. Av. Zle vyrazený. Rev. V dvojitých perlovcach medzi 
dvoma vežami chrámový štít s krížom. Dva kusy, jeden z nich daroval 
Fr. Kretz. 

2«šl. b. c. Tiež denár, len na Rev. chrámový štít leží medzi dvoma 
baštami. Dva kusy. Dar. Fr. Kretz. 

Tretí druh frisachov podla Leop. Welzl-Wetlenheima : 

282. Strieborný, poprsie anjela s krýdlami do vysoká zodvihnutými ; 
nad hlavou štít veže. Kolopis: FRISACh. Rev. obšuchaný. Well. 9586 
—9600. 

Mesto Krieglach. 

283. Náhradná medená minca na oboch stranách jednakým kolo- 
pisom : EISENWERKE KRIEGLACH— V • K • M • J • (i. V prostriedku 
jedooška. 

Monfort. 

284. Strieb. krajäar z r. 1727. Antonius + 1730. 



Digitized by 



Googlí 



1 



— 158 — 

Ernest I730--l7os. 

285. Strieb. kradciar z r. 1743. 
28(): Strieb. krajciar z r. 1752. 

Môdling. 

287. Mosadzný pamätník ku slávnosti telocvičby r. 1883 s uškom 

na vrchu. Av. V dubovom venci trojriadkový nápis : GAUTURNFEST— 

8 JÚLI 1883— MODLIN(i. Rev. Štít s mestskými znakmi. Dar. Kar. 

Nei'^esálek. 

Solnohradské arcibiskupstvo. 

Eberhard, Truchsess z Waldburgu. 1200— 124G. 

288. Denár, Av. Nezretedlný. Rev. Veža s dvoma kaplnkami. 

Matias Lang z Wellenburgu. 1519 — 1540. 

289. Groš, Av. MATHEVS • CARD • AREPS • SALZ + Štvordielny 
žtít, na vrchu letopočet 15.. Rev. S • RVDBERTVS • EPVS • V prostriedku 
Sv. Rudbertus. Kúpený za 5 halierov. 

Ján Jakub Bellassi. 1560— 158G. 

289. a. Strieb. jednostranná hal)ka z r. 1567. Dar. K. Neteálek. 

Gróf Paris Lodronský. 1618—58. 

290. Krajciar z r. 1()40. 

Gróf Gu'idobaldus Thun. 1658—68. 

291. Tvrdý toliar z r. 1667. Pr. = 4-40cm. V = 28-70 gr. Av. Vo 
vrúbkovaných a čiarovitých páskach kolopis: (íVIDOBALD'D : G : — AR: 
EP : SAL : SE : AP : L • ; v druhom riadku menšími písmenami : SVB- 
TVVM PR^: — SIDIVM CONF— VG : Nad biskupským címerom ko- 
runovaná matka Božia s Ježiškom na lavej ruke. Rev. V podobných 
páskach: SANCT • RVDBERT — VS • EPS :'SALISB : 1667. Nad tyrol- 
ským erbom svätý biskup. Dar. J. Pelachy. 

Gróf Maxímilian Gandolph khuenburgský. 1668—87. 

292. Strieb. stvorhranná ^l^-toltara z r. 1677 s uškom na vrchiL 
Av. Kolopis a oválny šestdielny arcibiskupský štít. Rev. Kolopis a sv. 
Rudbertus. Na spodku Ve ^' rámci. Kúpený. 

293. Strieb. obstrihnutá \!,rtoliara (Klipperthaler) z r. 1673 s uškom. 
Dar. J. Vansa. 

293. a. Strieb. groš z r. 1(580, dva kusy, jeden kúpený. 

294. 295. Strieb. krajciar z r. 1683, dva kusy, dar. L. Semian a 
A. Kmef. 

296. Tiež krajciar z r. 1685, kúpený. 



Digitized by 



Googlí 



r 



— 159 — 



Gróf Ján Ernest Thun. 1687—1709. 

297. Tvrdý toliar z r. 1695. Pr. = 4-3 cm. V. = 28*70 gr. Av. 10 : 
ERXESP D : G : — ARCHIEP : SAL : S : A : L • V prostriedku nad arci- 
biskupským címerom korunovaná matka Božia s Ježiškom na lavej ruke. 
Okolo nápis: SVB TVVM PR.E — SIDR'M CONFVG. Rev. Kolopis: 
S : RVDBERTVS • — EPS : SALISBVRG : 1695. Nad solnohradským erbom 
S. Rudbertus. 

Gróf Hieronymus Collorede. 1772— Irt03+l8i2. 

299. Toliar z r. 1775. Av. Kolopis a poprsie, na spodku M. Rev. 
Arcibiskupský štít, na spodku 1775; kúpený za 3 koruny. 

300. Strieb. dvadsiatnik z r. 1776. 

301. Tiež dvadsiatnik z r. 17S3. M. 

302. Tiež dvadsiatnik z r. 17S9. Dar. Peter Antal. 

303. 304. Medené dva pfenigy z r. 1782. Av. Štvorriadkový nápis : 
^\l^ PFEN — NIN(i — 1782. Na spodku tri hviezdy. Rev. V peknom 
kartuché solnohradský címer, po bokoch S : — B. Dva kusy, jeden z nich 
dar. A. Kmet. 

305. Medený pfenning z r. 1781. Av. Písmo. Rev. Ozdobený solno- 
hradský štít, po bokoch S — B. 

306. Medený p/emíi/jflf z r. 1794. Av. I — PFEN — NING — 1794. 
Dve na kríž preložené ratolesti. Rev. Štít so solnohradským címerom. 
Pod ním dve nakríž preložené vavrínové ratolesti. 

Sídelné mesto Viedeň. 

307. Medená osemuhlasti'i minca. Av. Lebensm — Mug. K. F. Nord- 
bahn — Wien — u. — Florisdorf. — Rev. 2 — Heller. 

**308. Medený pamätník železničného kon^ressu vo Viedni r. 1869. 
Av. CARL v. GHE(;A*ERBAUER DER SEMERING BAHN* V pro- 
striedku nalavo obrátené (lhefi:a-vo poprsie. Na spodku SEIDAN. Rev. 
ZUR ERINNERUNí; AN DEN DEUTSHEN EISENBAHNKONGRESS 
IN WIEN 22 JÚNI 1869. Železničiarska známka: okrýdlené koleso. 
V prostriedku na kamennej stene pomník, pod ním 5 riadkový drobný 
nápis: Durch die Eisenbahnen verschwinden — die Distanzen, die 
materiellen Interessen — werden gefordert, die Kultúr wird -r gehoben 
und verbreitet. — Ghega 1851. 

Viedenské arclblskupstYo. 

Gróf Krištof Migazzl. 1757—1803. 

309. Postriebrená bronzová medallia z r. 1761 s uškom na vrchu. 
Pr. = 5 cm. Av. CHRISTOPH S : R : E : CARD : A : MKíAZZI : AR : E : 
VIKN : S : R : I : PR : EPIS : VACIEN : ADMIN. Nalavo obrátené poprsie. 



Digitized by 



Googlí 



1 



- 160 — 

Ka spodku: GTODAF. Uev. V polkruhu: RELIGIONI ET BONIS 
ARTIBUS. V prostriedku dve, ruky si podávajúce, figúry. Dolu pod čiarou : 
A : C : I) : I) : — 1701. Dar. Dr. eT. Petrikovich. 

Česko. 

Boleslav II. 967—99. 

310. Denár, A v. Kolopis nečitateľný. V prostriedku ruka medzi W 
a A. Rev. Tiež nečitatelný kolopis a v prostriedku sv. Václav. Na vrť'hu 
kraj odlomený. Fiala III. 13/16. Kúpený za 3 marky. 

Udalrlch 1012—1037. 

311. Denár. Pr. = 20 cm. ¥. = 1-05 gr. Av. ODALRICVS : DVX. 
Naľavo obrátené poprsie s krížom pred sebou. Rev. ODALRICVS : DVX. 
Vo vrúbkovanom krúžku: kríž, v jehož uhlach sa kariky, kule a kliny 
nachodia. Fiala VII., 5. veľmi dobre zachovaný. Kúpený za 5 k. ft5 hal. 

Vratlslav. 1086-93. 

312. Denár, Av. WRATISLV.X). V prostriedku v kruhu kostolík 
a nad ním tvár. Rev. cXľWENCESLV, v prostriedku svätec s paličkou 
v pravici. Kúpený. 

Bŕetislav II. 1093—1100. 

313. Strieb. denár. Rev. SWEN— CEZLAVS. Dar. J. Gregor. 

314. Tiež taký. Av. BRAČI— SLAVX. Rev. SCS WENCEZLAVS. 
Dar. J. Gregor. 

315. Tiež taký. Av. BRACIZLAVS DVX. Rev. SCS • WEN— CEZ- 
LAVS. Dar. J. Gregor. 

316. Tiež taký. Av. BRACIZLAVS DVX. V prostriedku Bracislav. 
Rev. SCS • WEN— CEZLAVS. Svätec s krížom v ľavej ruke. Kúpený od 
J. Tesáka. 

316. a. Tiež taký. BRACIZLAVS. Kráľ v prostriedku. Rev. WEN- 
t^ESLAVS. Svätec. 

Svätopluk. 1107-llOí). 

317.' 31S. Strieb. detiár, Av. SWATOPLVC. V perlovci pod oltárom 
kľačiaca postava, za ňou menšia. Rev. WENCESLAVS 4- S. Vá<*lav 
8 mečom v ruke. Dva kusy. Cena 11 kor. Dar. A. Kmet. 

Vladisláv. 1109—1125. 

319. Strieb. denár. Av. Kolopis nečitateľný. Vladisláv na koni. Re' 

DVX W VS. Do prostá obrátená postava sv. Václava s pozdvihni 

týma rukama do hora. Dar. A. Kmef. 



Digitized by 



Googlí 



— 161 ~ 

5320. Tiež denár, dobre zachovaný. 

321. 322. Detiár. Av. WLADIZLAVS. Vojvoda s mečom v pravej 
rnke. Rev. S • WENCEZLAVS. V prostriedku svätec so složenyma rnkama 
k modlitbe. Pred tvárou krížik. Dva kusy, kúpené od J. Tesáka. 

etokár II. 1263—78. 
* 323. Str. brahteat. Pr. = 26 cm. V. = 070 gr. Český lev. 

Dlhý 6tt0. tútor Václava II. 127H— 12«3. 

324. Brákteát. Pr. = 3-5 cm. Korunovaný král s mečom v pravici 
a s českým levom v ľavej ruke. Dar. Kar. Koníček. 

Václav II. 127H— 1305. 

325. Strieb. pražský groš, dobre zachovaný. Dar. Jul. Botto. 

326. Tiež pražský groš. Slová v kolopisoch o delené. Dar. A. Kmef. 

Ján Luxemburgský. 1310—1346. 

327. strieb. pražský groš. Av. IOH.ANNES atJ. Dar. L. Semian. 
32«. 329. Tiež taký. Dva kusy. Dar. A. Kmef. 

Ferdinand I. 1526-64. 

830. Jednostranný halier t r. 1562. Av. FER • D • G • RO • IM • 15(52. 
Lev. Dar. A. Cochiusová. 

Maximilian II. 1564—1676. 

331. Medený „raitpfeuning." Av. RAITPFENING • DER CAMMER 

[ ]• Veľké dvojité korunované M. Rev. IM • KHVNIGREICH • BE- 

H.\IMB ... Dvojhlavý orol. 

332. Strieb. jednostranný halkr z r. 1572. 

Rudolf II. 157(5—1612. 

3.^3. Strieb. feieij/ groš s neurčitcľným letopočtom. .\v. RVDOL • 11 ■ 
DG-RO— IMS-.\VGHBRVLev. Rev. ARCHID • AVS • DVX 
BVR • MAR • M • 16 . . Dvojhlavý orol. Kúpený od J. Tesáka. 

Jednostranný h(Axer z r. 1591. Av. RVDOL • SECVN • 1591. Český 
lev. Dar. A. Cochiusová. 

Matlaš. 1612-19. 

335. Strieb. malý groš z r. 1618. Rev. MALEY GROSS. Kúpený. 

Ferdinand II. 1619—37. 

336. Toliar z r. 1626. Pr. = 42 cm. V. = 2880 gr. Av. FERDI- 
N ^NDVS n-D-G- — R-IM-SAGHBO- REX. V dvojitom 



Digitizecd by 



Googlí 



1 



_ 162 - 

kruhu stojaea, koľunovaná kľálova postava, v jednej ruke žezlo, v druhej 
ríšske jablko držiaca ; na boku opásaný meč. Rev. ARCHID • AVSTR • 
DVX • — BVRG • MAR • MOR. 1624. Dvojhlavý orol na prsiach v štítku, 
českého leva majúci. Na spodku m. zn. : okrýdlený lev. 

Mince českých stavov. 

(1619—1620.) 

337. Strieb. štyriadvadsiatnik z r. 1619. Pr. = 3-0 cm. V. = 6*20 gr. 
Av. MONETA REGNI BOHEMIAEQ- V perlovci pod korunou 1619. 
Rev. IN DEO FOR TITVDO + V prostriedku korunovaný český lev. 
Na spodku (24). 

Ferdinand III. 1637-57. 

338. strieb. groš z r. 1638. Av. FER • lU • D • G • — etc. poprsie, 
na spodku 3. Rev. Známy kolopis. 163S. Korunovaný dvojhlavý orol na 
prsiach českého leva majúci. M. zn. hviezda. 

339. Tiež groš z r. 1644, na kraji odlomený. 

Leopold I. 1657—1705. 

340. 341. Strieb. pamätníky z r. 1664. Av. Poprsie a kolopis. Rev. 
GER-HVNBO~HEMI.í]REX- 16— 64. Dvojhlavý orol na prsiach 
českého leva majúci. Na spodku kotva. Dva kusy. 

341. a. Strieb. 6-krajciarnik z r. 1684. Rev. Pod dvojhlavým orlom 
na prsiach českého leva majúcim (I). Kúpený. 

341. b. Strieb. groš z r. 1660. ^. 

342. Tiež groš z r. 1668. Dar. Jozef Kohút z D. Kubína. 

343. Tiež groš z r. 1681. ^. Kúpený. 

343. a. Tiež groš 1698. A v. 3 stojí medzi R a IMPER. Rev. (C^K). 
Dar. L. Rizner. 

344. Tiež groš i r. 1705. M. zn. B (kladivá) W. Kúpený. 

345. Tiež groš z r. 1707. G • E., vyoraný v Z. Podhradí. Dar. J. L. 
Holuby. 

345. a. Strieb. krajciar z r. 1()()7. Kúpený. 

346. Tiež krajciar z r. 1701. C (kladivá i K. 

347. Tiež krajciar z r. 1701 z nálezu novobaňského, kúpený. 

347. a. Tiež krajciar z r. 1705. (Kladivá.) 

348. Jednostranný halier z r. 1689. Na zadné nohy vztýčený český 
lev. Na vrchu L— I. Na spodku C (kladivá) K. 1689. Dar. Kar. Koníček. 

Jozef L 1705—1711. 

349. Strieb. groš z r. 1706. B (kladivá) W. Zle zachovaný. 

350. Tiež groš z r. 1708. B (kladiváj W. Dar. Fr. Medzihradský. 



Digitized by 



Googlí 



— 163 — 

351. Tiež fjroš z r. 1710. B (kladivá) W. prevŕtaný. Dar. A. Kmeť. 
351. a. Tiež groš z r. 1710. dobre zachovaný. 

Karol VI. 1711—1740. 

351. b. Strieb. šestkrajciarnik z r. 1725. Kúpený. 

352. Strieb. groš z r. 1714. F -S. 

352. a. Tiež groš z r. 1714. B (kladivá) W. Kúpený. 

353. Tiež groš z r. 1726 s kolopisom na vrchu sa počínajúcim, pre- 
vŕtaný. 

M. Therezla. 1740—1780. 

354. Strieb. dvadsiatnik z r. 1769. M. zn. E v. S.— A • S. 
** 355. Tiež taký z r. 1771. 

365. a. Strieb. sedemnástnik (XVII) « r. 1753. Av. Kolopis a diade- 
mové poprsie. Rev. Kolopis, dvojhlavý orol s českým levom na prsiach. 

355. b. Strieb. desiatnik z r. 1743. Kolopis a diadéraové poprsie. 
Kolopis a Y korunovanom, ozdobnom, štvordielnom štíte malý štít s če- 
ským levom. Deravý. Kúpený. 

Jozef II. 1780—1790. 

* 356. Medený krajciar (Groeschl) z r. 1782. Av. Rev. Korunovaný, 
na troje rozdelený štít : vo vrchnom český lev, v spodných oddieloch mo- 
ravská a sliezska orlica. 

Leopold II. 1790-1792. 

357. Strieb. korunovaný pamätník z r. 1791 ku korunácii Márie 
Ludovike za kráľovnú českú. Av. Pod REGINA • ET MATER koruna, na- 
kríž preložené žezlo a: vavrínová ratolesť. Rev. Šesťriadkový nápis: MAR • 
LVDOVICA • AVG • — LEOPOLDI • II • IMP • - REGINA • BOHEMIAE • 
- CORONATA • PRAGAE • XII • SEPl^ • — MDCCXCI. 

Franc II. 1792-1835. 

358. Strieb. korunovačný pamätník (jeton) z r. 1792. Av. Pod ko- 
runou osem riadkový nápis: IMP • CAES • — FRANCISCVS • II • P • F • 
AVG • — HVNGAR • BOHÉM • — REX • — ARCHID • AVST • - CORO- 
NATVS • — PPAGAE • IX AVG • — MDCCXCII. Rev. Korunovaný, na 
zadné nohy vztýčený, lavou labou rakúsky štít, pravou apoštolský kríž 
držiaci lev. Nad ním v polkruhu: LÉGE ET FIDE. 

Mince českých miest a biskupstvf. 

Mesto Llbšice. 

359. Olovený pamätník s uškom na vrchu k 50-letému panovaniu 
Jeho Veličestva. Av. NA PAMÁTKU — 50 LET. PANOVANÍ — CÍSAŔE 



Digitized by 



Googlí 



— 164 — 

— A KRÁLE ~ FRANTIŠKA JOSEFA L Malými písmenami: ŠMAKA— 
PRAHA. Palmová ratolesť. Rev. Kolopis: UPOMÍNKA SVÉCENÍ PRÁ- 
PORU VZDÉL. PODPÚR. SPOLKU — V LIBŠICÍCH N/VLT. Vo va- 
vrínovom venci: LIBÉHRAD 18*|99. Dve stisnuté ruky a otvorená kniha. 

Mesto Praha. 

360. Bronzový pamätník k shromaždeniu prírodospytcov r. 1837 od 
Lercha. Av. Vyobrazenie mestského domu, na spodku : CURIA. Pod obrazom : 
J. LERCH — FEC. PRAGAE. Rev. CONCIONI • XV • NÁTUR • SCRUT • 
ET • MEDIC • GERMANIAE • MDCCCXXXVII. V zákrutke hada: PRAGA 
CONSORTII — MEMOR • 

361. Pamätník z britanie z r. 1891 z príležitosti jubilejnej výstavy. 
Na vrchu prevŕtaný. Av. V prostriedku výstavkový palác, nad ním: 
ZEMSKÁ JUBILEJNÍ VÝSTAVA — naspodku: V PRAZE 1891. Prie- 
mysel predstavujúca sediaca ženská s českým levom. Na spodku drob- 
nými písmenami : FRITSCHE — THEIM. 

362. Gíno\ý pamätník česko-slovanskej národopisnej výstavy z r. 1895. 
Pred východom slnca dve mužské a jedna ženská postava; Na spodku: 
I • R • PICHL. Rev. NÁRODOPISNÁ VÝSTAVA ČESKOSLOVANSKÁ. 

— V prostriedku: V PRAZE — 1895. Dar. Agn. Cochiusová. 

363. Tiež taký olovený. 

364. Bronzový výstavný pamätník z r. 1895. Kolopis ako na predo- 
šlých; v ľudovom kroji oblečená ženská upravuje výšivky. Na spodku; 
MDCCCXCV. — RYL A RAZIL J. B. PICHL. Rev. Na pravom kolene 
klačiaci mladík zohýna lipovú ratolesť. Písmo ; ZÁSLUZE — O N. V. Č. 

Pražské arcibiskupstvo.* 

Alois Jozef svobodný pán Schrenk z Notzingu. 

365. Medený medallion z r. 1838. Av. Dvojriadkový kolopis : ALOIS 
JOSEF SWOBODNÝ PÁN Sí^HRENK z NOTZING. Pod hviezdou nakríž 
preložené palmové ratolesti. USAZEN NA ARCIBISKUPSKAU STOUCI 
PRAŽSKAU D. IV LISTOP • MDCCí^XXXVIIL V prostriedku štít s ro- 
dinnými a biskupskými odznakmi. Rev. Pod Božím okom osem riadkový 
nápis : MAUDROST TWÁ — POWEDE MNE — W PRACECH MYCH — 
OPATRNÉ — A OSTRJHATI MNE — BUDE — W MOCNOSTI SWE — 
K • MAUDR • IX ' II. 

Morava. 

Moravské stavy. 

36i). Strieb. J;ďkrajciarnik z r. 1()2(). Av. MONET atď. Moravská 
orlica, na spodku 12. Rev. Kolopis a letopočet. Pod pyramidou a vi- 
ničom VN— 10. Po bokoch pyramidy: B— Z. Dar. A. Kmeť. 

357. 368. Strieb. gro^e z r. 1620. Orlica. MO • NO • MA — R • MO - 



Digitized by 



Googlí 



— 165 — 

RAHP. Rev. TE STAN • — VIREBO. Pyramída 8 viuiconi. Na spodku 
VN— 10. Dva kusy. Jeden z nich dar. A. Cochiusová. 

Ferdinand II. 1619-1637, 

361). 370. Strieb. krajciare z r. 1624 a l()2ô. Av. Titulný kolopis a 
poprsie. Uev. Kolopis a korunovaný dvojhlavý orol na prsiach jednošku 
majúci. Poslednejší dar. P. Križko. 

Olomúcke arcibiskupstvo. 

Franc Distríchsteínský. 1598—1636. 

371. Strieb. groš i r. 1619. Av. FRANC D • (1 • — CA • DIETR. Hlavu 
čiapkou prikrytú majúce poprsie. Na spodku 3. Rev. EPISCOP OLOMV. 
PRIN1619. V trojke tri štítky. 

Arcikňaz Leopold Wilhelm. 1637—1662. 

372. Strieb. XV-krajciarnik z r. 1622. Dobre zachovaný. Daroval 
A. flanzlík. 

373. Strieb. kraji iar z r. 1651. Av. Poprsie; Rev. Tri štítky. Dar. 
A. Behúnek. 

373. a. Tiež taký z r. 1654. Dobre zachovaný. 

Karol Lichtenstelnský. 1664-95. 

374. Strieb. VL groši z r. 1693 s dierkou na vrchu. Dar. B. Kamenár. 

375. Strieb. groš z r. 1669. M. zn. M. 

376. Tiež groš z r. 1695. Dar. J. Kohút z Dol. Kubína. 

Karol Lotharlngský. 1695—1711. 

377. Strieb. groš z r. 1706. Av. Kolopis a poprsie, dolu 3. Uev. 
DVX LO ET BAR • — S • — R • I : PS • R : C : BO • CO • 17—06. Korunovaný 
štít. Z Kestúc. 

378. 379. Strieb. krajciare z r. 1701. 1704. 

Sliezsko. 

Maximilian II. 1564-76. 

380. Strieb. krajciar z r. 1567. Av. Titulný kolopis a dvojhlavý 
orol. Rev. ARCH— AVST— DVX SILESLí^:. Osemramenný kríž striedavo 

•atšie a dlhšie ramená s rozštiepenými konci ; na prostriedku malý štít 
sliezskou orlicou, nad ním 1 — 5, na spodku 6 — 7. 

Ferdinand II. 1619-1637. 

381. Strieb. svidnkký groš z r. 1622. A v. Známy so sliezskou orlicou, 
lev. MON • NOVÁ • SWIDNIC štvordielny štít. 



Digitized by 



Googlí 



— 166 — 

382. Strieb. Mohovský groš z r. 1622. Av. FERD • II • I) • (i • R- 
IM • SEM • AVG. Sliezska orlica, na spodku 3. Rev. MON • NOVÁ • CIVI . 
(íLOGOVIE. 1622. Štvordielny étit Dar. A. Kmeť. 

383—385. Strieb. Tcrajciare z r. 1624. 1627 a jeden s nečitateľným 
letopočtom z Petronellu. Dar. L. Holuby. 

Leopold I. 1657—1705. 

386. Strieb. päťndstnik z r. 1662. Rev. Po bokoch orla (i— H. Dar. 
A. Kmeť. 

386. a. Strieb. groš z r. 1697. M • M * W. (mincov. Vratislava). Dar. 
A. Kme(. 

387. Tiež groš z r. 1698. (C • B.) ;Dar. A. Kmeť. 

3H8. Strieb. krajciar z r. 1695. Av. Tituliiý kolopis a poprsie. Rev. 
SCHLESISC^HE— LANDMYNZE. Kí— 95. Dar. A. Kmeť. 

Karol VI. 1711-1740. 

389. 389. a. Strieb. Vl-krajeiarov z r. 1713 a 1714. Rev. Kolopis. 
Dvojhlavý orol na prsiach v oblom štítku sliezsku orlicu majúci. Druhý 
nájdený v záhrade v Martine, kúpený za 20 hal. a prvšl kúpený od J. Zôlda. 

390. Strieb. groš z r. 1712. Av. Kolopis bez &. Rev. Kolopis, ko- 
runovaný dvojhlavý orol, na spodku (F • N.) 

390. a. Groš z r. 1715. Kúpený od J. Zolda. 

391. Tiež groš z r. 1739. Dar. A. Kmeť. 

Opavské kniežatstvo. 

Karol, lichtensteinské knieža. 1614—1627. ') 

392. Strieb. groš z r. 1619. Av. CAROL • D • (í • — D • OPPAVLE. 
Kňazova nalavo obrátená hlava; na spodku 3. Rev. PRINC • DE LICH- 
TENS • 619. Korunovaní^ dva štítky, pod ním CC. Dar. A. Kmeí, 

Kráľovstvo Galícia. 

Maria Therezia. 1772-1778. 

Pre Oswiecin a Zátor. 

393. Medený schilling z r. 1774. Av. Korunovaný trojdielny štít so 
štvrtým tiež korunovaným štítkom a rakúskou stuhou v prostriedku. Rev. 
1— SCHILLING— 1774. 

394. Strieb. SO-krajciarnik z r. 1776. Dar. A. Kmeť. 

395. Strieb. Iľt-krajciarnik z r. 1775. Dar. A. Kmeť. 

') Viď. Mince klálovství českého za panovaní rodu Habsburského od Klim. 
Cermáka na str. 282 >LichteD8teinische Usnal-Múnzen.« 



Digitized by 



Googlí 



— 167 ~> 

Kráľovstvo Dalmácia. 
Pod panstvom benátskej republiky. 

396. Medený i>etiía^. Av. Pod ružou: DALMA— ET— ALBAN. liuža. 
Rev. SAN * MAEC * VEN * Levičia hlava, na spodku pod čiarou : * II * 
Zamenený. 

Dubrovník (Rrtguza). 

397. Strieb. mslino = toliar z r, 1761. Pr. = 4*0 cm. V. = 280 gr. 
Na boku prevŕtaný. Av. RECTOR • RKIP. Napravo obrátené poprsie. 
Rev. DVCAT • ET • SEM • — REIP • RAG • 1761. Korunov^mý ozdobný štít 
s mečom a berlou. Dar. Jozef Capko. 

398. Tiež taký z r. 1779. Pri poprsí: (I — A. Dobre zachovaný. Od 
Fr. Kretza. 

399. Tiež taký, ale olovený z r. 1''67. Dar. A. Kmeť. 

400. 401. Strieb. grossetto z r. I72t). Av. S. BLASIVS— RAGVSII. 
V prostriedku svätec, stojac, po bokoch 16 — 26. Rev. Vo hviezdičkách 
postava Spasiteľa. SALVS — TVTA. Dva kusy, ponichané. Dar. K. Babylon. 

402. Tiež také grosseHo z r. 1644, lepšie zachované. 

Kakúske papierové peniaze. 

403. Kefový odtisk hankovky na V O zl. z r. 1796. 

404. Kefový odtisk bankoviek na 1000, 500, 100, 50, 25, 10 a o zl. 
z r. 1800. 

405. Banknota na päť zlatých = funf (rulden, z r. 1859, 1. mája. 

406. Rakúska štátna nota na jeden zlatý r. č. Wien am 7 Júli 1R66. 
padelaná a prečiarnutá, dva kusy. 



^9t^ 



Digitized by 



Googlí 



Slovenské príslovia a porekadlá z Koštian. 

Bosbierai Ján Fárička. 

Ak si sa nenajedol, už sa nenalížeš. 

Ani neupečený, ani neuvareny. 

Budme ako bratia, a platme si ako židia. (Sr. Z. XI. 216.) 

Bystrý — ani ryba. 

Čo vydí'tó na dcéru, mysli si, ako by si to bol oblokom von vyhodil. 

Čo slovo, to pich. 

Dobrá psovi mucha a človeku jahoda. (Sr. Z. X. 630.) 

Dokiaľ ješ, dotiaT lezeš. 

Dievča do desiateho roku češ, do šestnásteho strež, a potom sa staraj, 
ako zaplatíš tomu, čo ti vezme zlodeja z domu.*) (Sr. Z. VII. 283. 284.) 

Dobrý kôň dva razy fahá. 

Fajčí ako Turek. 

Iné kraje, iné obyčaje. (Sr. Z. IV. 58. 61.) 

Ide ako po pátričkách (= pomaly). 

Idú ho straky uchytif miesto syra (= kto je biely). 

Kto sa s múkou babre, nuž sa mu prilepí voľačo z nej na ruky. 

Kt-o s koňmi kupčí, toho najviacej psota blupčí. (Sr. Z. XI. 465.) 

Klin klinom treba vyhlobif. (Sr. Z. IX. 502.) 

Ked si vezmeš do domu nevestu, máš "hotového nepriatela ; ked si 
vezmeš zata, ako by si vzal anjela. 

Kapusta je dobrá vára, ked sa mäsa do nej naváTa. 

Ked vŕba začne pučiť, už sa chlapcom nechce učiť. 

Lebo, vtáča, žer, lebo zdochni. 

Mladost pochabosť, na starost rozumu nič. (Sr. Z. VII. 3S. 39.) 

Nehľadaj tam, kde nič nejest. 

Na konci býva kyjíik. 

Nemá kolečká v poriadku (ľ= nemá dobrý rozum). (Sr. Z. III. 22ÍI) 

Na to, čo bude, nedá žid nič, ale čo je. (Sr. Z. IX. 353. 354.) 

Od hlúpeho nečakaj múdrej odpovede. (Sr. Z. V. 10.) 

Opitý ani snop. 

*) Žiadne príslovie nemá toFko variácií, ako toto. Z. 



Digitized by 



Googlí 



- 169 -^ 

Obrázdif niekoho (= oklamať). 

Pes a mačka naučia gazdinú pratať. 

Pánu Bohu slúž, čerta nerozhnevaj, nevieš, ktorému sa dostaneš. 
(Sr. Z. Vm. 198.) 

Po práve (processe) sú Lipovčania múdri. (Sr. Z. IX. 600. 601.) 

Svet je koleso. . 

Spomínaj čerta: už ti je tu. (Sr. Z. IX. 189.) 

Sprostý dva razy chodí a skúpy dva razy platí. (Sr. Z. X. 486. 916.) 

Skorej vychová jeden otec pätnásť detí, ako pätnásť detí jedného 
otca. (Sn Z. VH. 753.) 

Široká mu je cesta (= opitý). (Sr. Z. VI. 370.) 

Ukáž psovi prst, chce ti celú ruku. (Sr. Z. VII' 465.) 

Už je kaša hore dnom. 

Žaloba páter (kto rád žaluje na druhého). 

Žaba si vždy kaluž nájde (= o opilcovi). (To isté Z. II. 226. s roz- 
ličnými výklady, ale tento tu sa mi vidí byť najsprávnejší. Z.) 



>#> 



13 



Digitized by 



Googlí 



Povery a čary z KoŠtiaň. 

(Turiec.) 
Sosbieral Ján Párička, 

Ked človeka predíde mačka alebo žena, bude sa mu zle vodiť. 

V ktorom dome sliepka spieva, tam voľakto skoro umre. 

Kto vidí prvú lastovičku, nech sa hned umyje, bude cely rok čistý. 

Kto ako robí na Nový rok, txík sa mu bude vodif celý rok. 

Kto jednu rybu donesie domov, v tom dome skoro umre človek, 
alebo zdochne nejaké hovädo. 

Ked ideš na Božie narodenie popredku z kostola, pôjde ti cez celý 
rok popredku robota. 

Kde sa medzi Vianocami a Novým rokom pradie alebo motá, v tom 
dome sa celý rok škoda motá. 

Ked stojí mladucha pred oltárom, stane mladému zatovi na nohu, 
^^y j^j bolo vždy na vrchu. 

Ked príde mladucha so sobiiša domov, nech ide na povalu hore 
rebríkom; kolko dreviec hore vystúpi, za tolko rokov nebude mat detí. 
Alebo nech zamknutú zámku do studne hodí, nuž nebude maf nikdy detí. 

Ked idú mladoženísi spať, nech sami sviecu nezahasia, lebo kto ju 
zahasí, ten do roka zomre. 

Ktoré dieťa sa cez dvanástu hodinu narodí, to bude neštastlivé. 

Ked pečie gazdiná chlieb, upečie v peci najprv poddymok, alebo 
kúsok cesta do nej hodí, lebo v puči stojí anjel s čertom a tak, ked do 
pece kúsok cesta hodia alebo v nej poddymok upečú, z toho sa anjel 
raduje a čert sa zarnuíti; ked to ale neurobia, z toho sa čert raduje. 

Cez dvanástu hodinu v noci je zle vonku chodiť, lebo vtedy všetci 
zlí duchovia majú moc. 

Ked sa dievča vydáva, dajú nm do perín so pár pierkov s holuba 
a s holubice, aby sa mladoženísi tak radi mali, ako tie holúbky; ďalej 
dajú ta ešte aj cukru, aby sa mladoženíchom sladko spalo. 

Ked mladoženíchom hodí nepriatel do postele kus srstí s mačky a 
sD psa, budú sa tak neradi mat, ako pes a mačka. 



Digitized by 



Googlí 



— 171 — 

Ked mladuchu privedú do domu luladého zafa, posadia ju pod pec, 
aby skorej privykla. 

Ked mladuchinu postel postielajú, nesmú na periny búchat, ale len 
prihládzaf, lebo by muž ženu bíjal. 

Mladucha a mladý zaf nesmú sa viezt na sobáš ani na šiniloch, ani 
na čiernych koňoch, lebo by dlho nežili. 

Ked na „veselia" velký dážd prší, bude mladucha mnoho plakávať ; 
ked je ale pekný čas, budú mat mladoženísi dobrý život. 

Ked sa voTakomu čká, spomína ho niekto. 

Šatu na človeku neslobodno zašívaf, lebo by mu s tým rozum zašili. 

Ked ide mladucha pred starejších s „radostníkom", podvihne stôl, 
aby sa jej tak gazdovstvo dvíhalo. 

Ked príde nevesta domov, nech hned nezametá, lebo by ju potom 
domáci tak šíanali, ako tú metlu v kúte. 

Ked iimre gazda v dome, dajú u kováča oceľových klincov narobit, 
z ktorých po jednom zabijú do každého prahu, aby gazdovstvo aj po 
smrti gazdovej celé zostalo. 

Ked sa v dedine prv ulažie koníča, ako sa húsence začnú dobat, 
budú v ten rok husy dochnúf. 

Ked chce dievča vedief, aké meno bude mat jej muž, nech vezme 
na Vianoce prvý bialoš, čo vyjde z pece, nech ho ide na uhol jest, a 
dá pozor, kto tadial ide; aké meno má ten, tak zvat sa bude i jej bu- 
dúci manžel. 

Ak chce dievča vediet, či sa skoro vydá, nech vezme na Dohvie- 
2dny večer varečku z hríbov, nech ide do susedov, zaklope s ňou po- 
tichu na okno a nech načúva. Ak vtedy, ked načúva, vravia v izbe: 
„na", „tu máš", „najedz sa", tá sa skoro vydá ; ak ale hovoria : „nehaj", 
„nerob", „nedám"^ tak sa len neskoršie vydá. 

Alebo n€ch ide s tou varečou k chlievcom a nech zaklope na dvere. 
Ak sa jej sviňa na prvý raz ohlási, tak bude mat skoro svadbu, ak ale 
len na druhý alebo tretí raz, tak len neskoršie. 

Večer pred Ondrejom (30. nov.) chodia dievčatá ploty triasť. Ked 
trasú vravia po tri razy: 

Plote, plote, trasiem ta, 

milý Ondrej, prosím ta, 

aby si mi dal znati: 

s kým ja budem pri sobáši stati. 

V tú noc sa jej bude snívat s jej budúcim manželom. 

Ked chce dievča vediet, kto bude jej muž, vezme na Dohviezdny 
večer z každého jedla, ktoré večerajú, po kúsku a to dá do orechovej 
škrupiny. Potom to prikryje druhou škrupinou a dá do postele pod 
hlavu. V tú noc sa jej bude suívat s jej vyvoleným. 

12* 



Digitized by 



Googlí 



— 172 — 

Ked je v dedine jama vykopaná, do ktorej majú mŕtveho pochovať^ 
do tých čias, kým je nie zahrabaná, nejdú na sobáš alebo na voláku 
dlhšiu cestu (na pr. šefraníci do Ruska), lebo by mladoženíchov, pofažne 
cestovateľov neštastie potkalo, <ale počkajú, kým zomretého pochovajú. 

Komu sa na Dohviezdny večer kýchne, ten nebude viac žit ako rok. 

Ked vyháňajú na jar po prvý raz statok na pašu, dajú pred ma- 
štaľný prah vajce, aby boly statky také okrúhle, ako to vajce. 

Ked idú na jarmok so statkom, vezme gazdiná prachu zpod „ná- 
tona" (klát, na ktorom rúbajú drevo) a ho vysype na statok, aby vraj 
toľko kupcov mal gazda naň. 

Na Vianoce sa vraj presúšajú poklady. Kde sú tie poklady zako- 
pané, tam sa ukáže belasý plamienok; tam treba kopat a — poklad 
je náš. 

Kto nájde poklad, nesmie to vyzradit nikomu, ani len svojej žene, 
lebo ked sa niekto o tom dozvie, patričný hned zomre. 

Kto nájde poklad (na pr. peniaze v nádobe, v hi*ncí), nech ten hmec 
nevezme sebou, ale nech ho na tom mieste, kde ho našiel, zákope, lebo 
v protivnom páde by tiež zomrel. 

„Zmak" je dľa podania ľudu sám čert, ktorý tým ľudom, ktorí sú 
s ním v spojení, urobí všetko čo si len zažiadajú. Kto so zmakom do 
spojenia vstúpi, mu^ mu krvou z prsta svoju dušu podpísaf, ktorá po 
smrti bude jeho. 

Zmak má podobu čierneho kurata, ktoré sa dolu komínom spóšía 
k svojmu spojencovi. 

O ľudoch, ktorí chytro zbohatli a o ktorých nevedia, ako prišli 
k bohatstvu, vravia, že im zmak nosí peniaze. 

Odtiaľto pochodí aj to príslovie: „Vari ta zmak priniesol!'* (Ked 
voľakto nenazdajky príde). 

Kto chce mat zmaka, nech vezme slepačie vajce, nech si ho dá 
pod pazuchu, a nech nespí tri týždne. Po troch týždňoch sa zmak z vajca 
vyľažie a nasnáša, čo sa človeku len zažiada. 

„Svetlonoc" je tiež zlý duch, ktorý je na škodu ľudí. Chodí v noci, 
a ked nájde dakde človeka, ten sa ani nenazdá, len ked sa nájde dakde 
v močiari, vo vode alebo v trasovisku. Mnohí ľudia mi rozprávali, že 
ich „Svetlonoc" ta lebo ta zaviedla. Išli pekne, videli pred sebou chodník, 
až ked sa odrazu našli pri vode alebo trasovisku. 

Iný mi zas rozprával, že ked išiel raz v noci z Príboviec (obec 
susediaca s Košfanmi) s prázdnym vozom po poľnej ceste, počul pr i 
sebou plieskať, hrmotit, ako by celý rad furmanov bol išiel pred n i. 
Šiel tedy aj on za tým hrmotom, mysliac, že skoro príde domov. Cho 1 
len, chodil, až sa odrazu kdesi na druhej strane chotára našiel, furmar v 
ale teraz už žiadnych nevidel. „Svetlonoc" ho vraj ta zaviedla. 

Komu sa moc kýcha, ten bude v ten deň mnoho pit. 



Digitized by 



Googlí 



— 173 — 

Kde sa vietor krúti (poznaC to po prachu na ceste, ked sa krúti 
do vysoká) hovoria, že sa tam strigy bijú. Kto ta vraj hodí nôž, nájde 
ho o chvílu zakrvavený, lebo sa s ním strigy bily. 

Ked je prudký dážd s vetrom (povíchrica), hovoria, že vtedy šarkan 
tadial letí. 

Od Lucie (13. dec.) do Božieho narodenia (25. dec.) je 12 dní. 
Ľudia za starodávna, ba niektorí ešte aj teraz, pozorujú, aký čas býva 
v tieto dni a to si zapíšu. Každému dňu zodpovedá jeden mesiac 
v budúcom roku, a síce: 13. decembru január, 14. február, 15. marec 
atd. Aký čas bol v ten deň, taký bude celý jemu zodpovedajúci mesiac. 
Na pr. ak bol 13. dec. pekný, bude aj január pekný; ak na 17. dec. 
prší, bude v júni tiež moc pršaf atd. A tomuto pripisujú velkú yý- 
znamnosf. 



.HÉ^ 



Digitized by 



Googlí 



Digitized by 



Googlí 



ôbsah. 



Straáa 
PúeboTské starožitnosti. Dla nemeckého rakopiau baróna Etaiila Hoeninga 

O Caroll-a. Podáva Á, Halaša 3, 111 

Náleziská starožitnosti v Uhrách. Podáva L, V. Bizner. S predmluvou od 

Á, Kmeta . . . • 24 

Kronika ba&sko-štiavniťká ôô, 128 

O pÔTOcle niektorých zemepisných mien v Uhorsku. Píše Veterán . . 66 
Sozuam živočíchov, darovaných Museálnej slovenskej spoločnosti predsedom 

Andrejom Kmeíom. Bostavil dr. Ján Petrikooich 81 

Slovenské príslovia, ktoré zo 17 ročníkov Lichardových kalendárov, a sfce 

(1865.) 1866, 1869 po 1883 vybral A, R Z. 83 

Kellické mince v Uhorsku. (Predniesol vo valnom shromačdeni Museálnej 

slovenskej spoločnosti dňa 5. aug. 1903 dr. Ján Petrikovich 89 

Miestne báje a skazky. FiSe Veterán 99 

NázTOslovie v Orave pestovaných druhov zbožia a strukovín, dochová vaných 
knnných tráv, rastúcich ovocných, divých stromov a krovín, ako i domáceho 
statku, hydiny, divej zveriny i rýb. Z pozostalých nikopisov t St. Oravina 134 
Kataloj^ numismatickej sbierky Museálnej slovenskej spoločnosti v Turčian- 
skom Sv. Martine. Sostavil dr. Ján Petrikovich 144 

SIoTenské príslovia a porekadlá z KoSíiau. Sosbieral Ján Párička . . 168 
Povery a čary z Koätian. Sosbieral Ján Párička 170 



-<^^1^- 



Digitized by 



Googlí 



Digitized by VjOOQIC 




Prosíme všetkých priateloy dedovizne slovenskej, i týcb, ktorí už 
v Sbamihu averejnenymi vzácnymi plodmi ducha svojho podnik ná- 
rodný a vlastenecký na spôsob uznaný, cenný^. chtivo podopreli, i tých, 
ktorých s vdákou prijaté literárne príspevky pre úzkosť priestoru nemohly 
hyt uverejnené až posiaľ, a ktorým všetkým za priazeň a vrelosf k veci 
dokázanú vyslovuje správa hlboké poďakovanie ; no i všetkých tých^ ktorí 
i vedia i m^ú o iom písat v obore účinkovania Huseálnej slovenskej 
spoločnosti, všetkých prosíme, aby dielo naše 6i v&iSími, či menšími člán- 
kami, dopisami, opisami, krátkymi zprávami atď. atd. láskavé podopreť 
ráčili. 



Novým členom Museálnej slov. spoločnosti môžeme prepustif osem 
sošitov Sbamika, soš. I. a H. (r. 1896, 1897, 1898 a 1899) pri doplatku 
za každý sošit po 2 K, v to počítajúc aj porto. 

Správa, 



H<4- 



Digitized by 



Googlí 



Sbor^iik Muaeálnej slovenskej spoloénósti vychádza čo prí- 
loha Časopisu Mus. slov. spoh v neurčitých dobách, avšak každého roka 
aspoň v dvoch sväzkoch. 

Členovia Museáhiej slov. q[)oločnosti dostávajú Sbornik zdarma, no 
pri doplatku 2 kor. za ročník, ktorý doplatok ku zásielke členovského prí- 
spevku pripojit prosíme. 

Poneváč vydávanie Časopisu Mus. slov. spol. a Sbomika so znač- 
ným nákladkom je spojené, správa s po vďačnosťou prijme véetky väčáie- 
menšie na vydávanie týchto znejúce obete a príspevky. 

Všetky zásielky venované museálnym alebo knižničným sbierkam, 
ako i dopisy týkajúce sa správy MuscálneJ slovenskej spoločnosti, 
prosíme na meno tejto, všetky články a dopisy týkajúce sa SbornikOf 
prosíme zase na meno redaktora A. Sokolik-^a do Turč. Sv. Martina 
láskavé posielať. 

PI. t. priaznivci museálnych sbierok našich prosia sa úctivé, aby pri 
každom kúsku prípadnej zásielky nesťažovali si poznamenať^- nakolko 
možno — kde ktorý predmet nájdený bol, zkade pochodí, čím nález, po- 
ťažne príspevok, získa na zajímavosti. 

+^- — — 

Výťah zo stanov. 

členovia Museálnej slovenskej spoloénosti. 

Za/dadOiJúcim členom môže byť, kto raz navždy složí 50 korún. 

Riaduf/tn členom stane sa, kto ročite najmenej 4 koruny platiť 
sa zaviaže. 

Činným členom je, kto ciele spolo&iosti sbieraním a zasielai^ 
predmet museálnych a kniževných sbierok tvoriacich vecí podporovať sa 
zaviaže a aj skutočne podporuje. 

Kto chce stať sa zakladatelom, alebo riadnym a poťažne činným čle- 
nom, ten oznámi to predsedníctvu budto bezprostredne, bud kroz dakto- 
rého člena. 

S úctou prosia sa ct. členovia Museálnej slovenskej spoločnosti, aby, 
každý v svojom kruhu a podľa možnosti, hladeli budiť záujem za národno- 
vlastenecký tento ústav. Keby každý dosavádny člen behom roku získal 
aspoň jednoho ^nového člena, čo veru — aspoň po väčšine — nemožno 
pomenovať nemožnosťou, nielen že zdvojnásobnily by sa materiálne pro- 
striedky spoločnosti, ale zmohutnela by táto aj o vec zaujímajúcimi sa 
členami a účinkovanie jej stávalo by sa dalej a dalej i širším i vnika- 
vejšíni. 

Oen.a '^ Kor. 



Digitized by 



Googlí 



r 



SBORNIK 



MUSEÁLNEJ SLOVENSKEJ SPOLOČNOSTI. 



Rediguje: 

A. SOKOLÍK, 

tajoinnfk. 



Ročník IX. 



áK 



TURČIANSKY SV. MARTIN. 

Tlaínn knfhtUJianiko-fičastínárakeho spolku. — Nákladom vlniitným. 

1904. 



Digitized by 



Googlí 



Digitized by 



Googlí 



Digitized by 



Googlí 



OBSAH. 



Strana 

Veľké Pole a Pila. Miesto- a národopisná &ta. Podáva Karol A, Medvedcý 3 

O páleni mŕtvol za ŕaiiov pobansk^ch. Píde Veterán 23 

Púchovské starožitnosti. Dla nemeckého rukopisu haróna Emila Hoeninga 

O Caroll-a. Podáva A. Haiaia. (Pokračovanie) 35 

Zriedkavé a málo asnáme slová. Podáva Lremshy 43 

Horalské spevky % Oravy. Podáva lremshy 53 

Moravsko a Nltransko. Podáva i^V. V: Sasinek , 63 

Katalóg kinžDice dediéov Augusta Horislava KrČmérybo, danej do 

opatery spolnvlastnietvu ^Domu** S8 



■ — S^^UK^Sh— 



Digitized by 



Googlí 



r 



Velké Pole a Píla. 

Miesto- a národopisná črta. Podáva Karol A. Medvecký. 

Na severozápade rozložitej stolice tekovskej (ahajú sa dolinkami 
popretrhávané novobaňské vrchy, ktoré potom u prameňa Žitvy schádzajú 
sa so skupeninou vrchov, takzvaným Ptáčnikom. Tam, kde sa tieto reťaze 
vrchov, ktoré delia dolinu rieky Žitvy a Nitry s jednej, Pohronie ale 
s dmhej strany, schádzajú, tvoriac úzke priesmyky do úrodnej doliny 
Nitrianskej, začína sa a v juhovýchodnom smere, tiahne úzka dolina 
Veľkopoľsko-Žarnovická, uzavrená na jednom konci 887 metrov vysokým, 
Reichberg menovaným vrchom, na druhom ale konci pojí sa u Žarnovice 
k doline Pohronskej. Potok (bezmenný), ktorý touto dolinou sa vinie, 
niekedy dost vodnatý, prijíma do seba viac väčších-menších potôčkov. 
Hlavný prúd prýšti sa pod samým Reichbergom, ku ktorému poja sa 
niže Veľkého PoIa dva potôčky s pravá i s lava. Takto sosilnený poberie 
vySe Píly jeden potôčik, niže Píly ale potôčik vytekajúci z chotára malo- 
lehotského. Necfaleko obce Píly počína sa síce ešte jeden potôčik, ktorý 
ale, spojac sa s horskými potôčkami, uháňajúcimi od Zubkova i od Klaku, 
povyše Horných Hámrov, pri takzvanom Brode, vpadá do hlavného po- 
toka, ktorý niže H. Hámrov ešte posilnený od Čiernej uháňajúcim po- 
tôčkom, vlieva sa u Žarnovice do rýchlotokého Hrona. Tento potok a 
čiastka oslansko-žamovickej stoličnej cesty zaujíma temer celú úzku 
dolinu Velkopolsko-Žarnovickú, ponechávajúc k výžive obyvateľstva len 
velmi málo pôdy na lúky a temer žiadnej k oráčine. Nedostatok tento 
doháňajú obyvatelia námahyplným obrábaním strmých úbočí oboch strán 
doliny. Vrcholce pokryté sú zväčša hustou smrečinou. 

Obe strany doliny uzavierajúce vrchy pozostávajú z vápenca, miesty 
aj k páleniu výborného vápna upotrelované. ') 

Kedy dolina táto zaľudnená bola, nevedno. Podobne nemôžeme určiť 
dosiaľ ani národnosť praobyvateľov, keďže staré listiny začínajú spomínať 



^) V nedostatku primeranej Meho miesta pripomenieme, že neďaleko obce Píly 
v chotáre zabkovskom, nachádza aa zvláštny druh nerastov, takzv. zubkoid. Ub. Nár. 
miiseum v PeŠti má z neho niekolko kusov. 



Digitized by 



Googl( 



— 4 — 

okolité obce až v druhej polovici XIV. stoletia. Prítomné nachádzajú sa 
tu nasledujúce obce: Žarnovická Huta, Horné Hámre^), PUa a Veľké 
Pole. Prvé dve sú obce slovenské, posledné temer výlučne nemecké. 
Dla náboženstva je celá dolina katolícka. Prítomné črty obmedzujú sa 
len na posledne menované nemecké obce. 

Velké Pole, mestečko (velká obec), ešte do nedávna úradne „ Veľká 
Poľa'' zvané (nemeckí obyvatelia menujú ho Hochmesen, terajší úradný 
názov : Pálos-Nagymezó (prichádza v starých listinách po prvýkrát r. 1390 ; 
vtedy totiž bratia Vavrinec a Ján, synovia Štefana de Baracko (alebo 
snád Baračka) s privolením krála Žigmunda, spolu s troma mlynami 
darovali „possessiu" Velká Poía paulínskemu kláštoru v Lefantovciach. *) 

Pravdepodobné je, že paulíni po zaujatí tohoto panstva vystavili na 
Velkom Poli kostol a menší kláštorík. Už r. 1511 spomína sa drevený 
kostol. Murovaný vystavený bol až r. 1617, kostolík to maličký, Štýlu 
gotického, ku ktorému neskorej, r. 1716, prestrojac vtedajšiu svätyňu 
na sakristiu, kostolík na svätyňu, pristavili väčšiu loď. Kostol tento bol 
obohnatý múrom a cintorínom. 

Dla ľudového podania prvotný kláštor stál na mieste terajšej obecnej 
krčmy, a ešte do nedávna stála pri krčme primurovaná malá kaplnka, 
ktorú až na konci XIX. stoletia zrušili. 

Pohyby reformačné zasiahly aj do tohoto ináč odkútneho miesta. 
Ako prvý protestantský kazatel spomína sa r. 1588 Juraj Michalec ; avšak 
už r. 1619 spomína sa znovu katolícky farár. Roku 1638 objavujú sa 
zase protestanti. Úplný náboženský mier započína sa tu až r. 1674, od- 
kedy paulínski kňazi nepretržene spravovali tunajšiu faru až do r. 1736, 
ked posledný paulín P. Žigmund Ileinrich po zrušení tejto rehole pre- 
stúpil do novosriadeného biskupstva banskobystrického, podržiac si velko- 
poTskú faru. Matriky má tunajšia fara od r. 1674. ';, Staršie knihy a 
zápisky odniesli paulíni so sebou do Lefantoviec, odkiaľ dostaly sa ony 
do peštianskeho krajinského musea. 

Lud velkopolský len málo čo pamätá zo svojej minulosti. Dla ludo- 
vého tu dosial zachovaného podania velkopolský lud doviedli zo Saska 
paulíni. Ked prišli zo svojej pravlasti, mužskí mali biele nohavice, ne- 
mecké čierne kabáty (podobné módnym frakom) a cylindrovité biele klo- 
búky bez strechy (karimy). 

Pod velkopolským kostolom mala sa aj väčšia bitka zviesf za časov 
tureckých, o čom svedčia od kostolných múrov až po takzvaný Fibich 
(terajší nový hrobitov) siahajúca* slance, ešte dosial dobre spozorovatelné. 
Vtedy udajne istá, dla svojho remesla pomenovaná, Prachárovská rodina 



^) Tu boly kedysi bane na rudu, teraz uŽ zanechané. Obec spomína sa ni 
v XII. 8tol. Srovn. Schém, hist dieoc. Neog. str. 824. 
-•) Srov. tamže str. 336. 
*) Srov. História domus fary velkopolskej. 



Digitized by 



Googlí 



- 5 — 

sa vyznačila, lebo z kostolnej veže strielala pušným prachom na ne- 
priateľa a narobila mu mnoho škody. 

R. 1787 odtrhla sa od velkopolskej fary obec Píla, obdržiac samo- 
statnú faru. 

R. 1796 dňa 24. júla padol tu ladovec, ktorý zapríčinil obyvateľstvu 
neoceniteľnú škodu. Strana za Reichbergom bola trochu ušetrená, v me- 
stečku však a po „štáloch"* znivočilo všetku úrodu, polámalo aj ovocné 
stromy, ktoré vtedy mimoriadne hojne obrodily. Na pamiatku pohromy 
tejto, jejž následky trvalý až do r. 1803, sriaduje sa každoročne kajúcny 
prôvod. Do kamenného podstavca sochy sv. Jána Nepomuckého vytesaná 
je podoba vtedy padnuvších ľadovcov. (Ľudia spomínajú, že 1 merica 
raže stála v r. 1796. 1 zl.) 

R. 1848 chytili povstalci Laurenca Dérera, farára, rechtora, rych- 
tára a kostolníka mestečka a zavliekli poviazaných peší do Prešporka, 
kde ich k smrti odsúdili. Príčina bola, že keď sa maďarskí guerillisti 
k Veľkému Poľu blížili, začali na veži zvoniť. Už boli v dome odpra- 
vencov k smrti prichystaní. Bol piatok. Povstalci chceli ich prinútiť 
slaninu jiesť, ale títo to odopreli. Ako sa farár v smiteľných úzkostiach 
prechádzal po izbe, priblížil sa ku zamrežovanému oknu, čez ktoré videl 
so sútrpnosťou naňho sa dívajúcu vznešenú dámu. Zopäl ruky pred ňou, 
nemo prosiac o ňiilosrdenstvo. Táto sľutovala sa nad úbohými väzňami 
a vyprostredkovala im omilostenie. Prepustili ich, ale rechtor a rychtár, 
sotva čo domov prišli, zomreli následkom prestatého strachu. 

R. 1889 zakúpilo mestečko Veľké Pole od náboženských základín 
v cene 90.900 zl. niekdajšie majetky paulínov s ťarchami a s právom patro- 
nátu tamojšej fary. Z počiatku síce zakúpilo majetok tento (hory) isté 
z majetnejších občanov sostúpivšie sa konsorcium. Poneváč ale toto 
určené častice kúpnej ceny nesplácalo, a drevo z hory odpoly zadarmo 
mámilo a nadmier kynožilo, vyslovený bol na hory súdobný zatvor. 
Údovia konsorciumu (teda veľká a najzámožnejšia čiastka občanov) bolí 
by o všetko prišli. Konečne návodom ľudomilného farára celú kúpu i 
s ťarchami prevzala na seba obec, ako mravné teleso. Pri svedomitom 
a rozumnom nakladaní s pekným tým majetkom môže obec táto zkvitnút 
a zmohutnieť nad všetky okolité obce. 

Ľudnatostné pomery obce tejto z predošlých století sú nám neznáme. 
Uspokojíme sa teda s tým, že dľa hodnoverných a na základe osobného 
spočítania ľudu farármi sostavených zápisiek udáme počet všetkých duší, 
počet dospelých (k spovedi totiž, teda asi vyše lO-ročných)^ počet man- 
želských párov a konečne počet prislúchajúcich k náboženstvu židov- 
skému. 



Digitized by 



Googlí 



— 6 — 



Rok 




P 


é e t 


Židov 


duM 


dospe- 
lých 


manžel- 
ských 
párov 


1805 


2011 


1372 


436 




1851 


2273 


1473 


424 


— 


1855 


2234 


1349 


446 


16 


1856 


2233 


1338 


433 


16 


1857 


2289 


1352 


436 


24 


1858 


2300 


1340 


428 


22 


1868 


2496 


1893 


491 


14 


1896 


2750 


1619 


643 


20 


1897 


2823 


1762 


667 


21 


1898 


2890 


1996 


665 


16 


1 1899 


2955 


1980 


687 


17 


1900 


2947 


1952 


696 


15 


1901 


3066 


2062 


721 


16 



Lud veľkopolský, čo do majetkových pomerov, aeni ani príliš ma- 
jetný, ale ani chudobným ho nazvať nemožno. Velké majetkové rozdiely 
medzi jednotlivci nebadať. Svojou usilovnosťou doháňa, čo mu macošská 
príroda a skalnatá, vrchovatá pôda nedopraje. 

Každý gazda má dla možnosti v jednom kuse svoje pole, ktoré sa 
tiahne od jeho stavania často aj na poldruhej, až dvehodinovú chôdzu 
vzdiaíky. Role sú dosť dobrej úrodnosti, len keby si ich rozumnejšie a 
dokonalejšie obrábali I Rožný statok dochovávajú dosť biedny, a čo je 
najhoršie, vozia a orú aj na kravách. Kone nedržia len dvaja-traja 
gazdovia k vôli panskej furmanke, a týchto preto „koniarmi" nazývajú. 

Trikráť cez letné obdobie chodievajú húfne na Dolniaky (na Mezô- 
hedeš, okolo Trnavy, Miškovca, Bábolnej, Nitry) na poľnohospodárske 
práce, a vtedy je mestečko ako by vymreté. Mladší mužskí chodievajú 
čez zimu aj do pálenie opatrovať krmný statok. Húfne tie výlety 
za zárobkom nepôsobia — nakoľko sa to z bežného pozorovania súdiť 
dá — tak zkazonosne na mravný a fysičný vývin tohoto ľudu, ako to 
s úžasom vidíme u okolitého ľudu slovenského. Na týchto prácach usporia 
si pekné groše, a navrátiac sa, upotrebia veľkú časť svojich zárobkov 
k zveľadeniu svojho hospodárstva a k lepšiemu, pohodlnejšiemu spô- 
sobu žitia. 

Alkoholismus šarapatí aj tu v značnej miere u obojeho pohlavia. 
V nedeľný čas je krčma preplnená mužskými i ženskými. Zvlášť ?'e 
dopúšťajú sa nemiernosti v pití po cestách, ktoré musia konať po ji - 
mokoch, po súdoch, úradoch, po sklepoch a zvlášť po sporiteľňa i. 
Menovite často chodievajú do Žarnovice, na Novú-BaĎu a do Osli i. 
Tamojšie účastinárske sporiteľne berú od pôžičiek riadne do 2b\ f d 
rozličnými názvami. Obom tu spomenutým nešťastiam (alkoholisrai a 



Digitized by 



Googlí 



úžere) aby sa koniec urobil, založil chválený už ludomiľ — farár dp. 
Franc Schifferdecker r. 1900 „Yelkopolský úverkový spolok" čo účasti- 
nársku spoločnosť, ktorá mnohoslubne účinkuje na dobrom ludu, uše- 
trujúc ho od zbytočného sem a tam cestovania a s tým spojeného trovenia, 
poskytujúc mu lacný úver, priučujúc lud ku sporeniu a spoločenskému 
spoluúčinkovaniu. No, práca táto ostane polovičatá dotedy, dokial neza- 
riadi sa tu aj potravný spolok. — Konštatovať nutno, že vefkopolský lud 
dosť skoro pochopil význam takého sdruženia a myšlienka padla do 
dobrej pôdy. 

Bemeslá, čo zvláštne pramene výživy jednotlivcov, sa tu nevyvinuly. 
Prítomné je tu jeden kováč, traja obuvníci, 1 — 2 súkenní krajčíri a traja 
mlynári. Obchod vedie tu obecný krčmár (s dvoma výmermi), ktorý je 
spolu priekupcom obilia, vajec a akýchkoľvek hospodárskych výrobkov ; je 
krämárom v malom, trafíkantom, furmanom, vypožičiavačom peňazí na 
úroky, velko-hospodárom a p. Krém neho žije tu ešte jeden kupčík 
s tými najnepatrnejšími drobnosťami v rozmere cele skromnom. 

Domáci priemysel okrem Škriniarstva a brdárstva obmedzuje sa len 
na domácu potrebu. Usilovnejší a podnikavejší gazdovia narobia v slo- 
bodných chvíľach veľké zásoby takzvaných „susákov'^, skríň to na zbožie 
a iné hospodárske hotovizne a naberúc ich na voz, zavezú až do Povážsk. 
Nov. Mesta, do Nových Zámkov, do Nitry, do Prievidze, do Levíc, ba 
aj dalej, a utŕžia často za jeden voz tovaru vyše 100 zl. Podobne aj 
velkopolské brdá boly a čiastočne ešte aj sú hľadané. 

Jarmoky (dobytčie i výkladné) odbývajú sa šesť ráz do roka a síce 
3—4 febr., 27—28 marca, 30—31 mája, 12—13 jún, 29—30 aug., 
11—12 dec. V prvý deň býva dobytčí, v druhý deň výkladný jarmok. 
Jarmoky tieto sú skromne navštevované okolitou Slovačou. 

O nárečí veľkopoľského ľudu odbornú mienku vysloviť ponechávam 
odborníkom. Prítomné poukázať chcem len na vplyv v okolí panujúcej 
slovenčiny na mluvu tohoto nemeckého ostrovka. Miesto vedeckého sta- 
novenia a opisovania postačia nám niekoľké zvláštne slová i celé výrazy, 
zachytené z úst tohoto ľudu. Y ostatnom odkazujem ct. čitateľa na nižej 
uvedené velkopoľské ľudové piesne a na honové názvy. 

Cinčábal = motýľ 

Jäcrái = liek 

OM^raíhoutše = handra na utierame 

Händal = kohút 

Händale, Hänal = kurča 

Cuar, miesto: zur 

Cemovitz = Žarnovica 

Štíval = izbietka 

Tôpal = hrnček 



Digitized by 



Googlí 



- 8 — 

Povál = povala 
Jalouka = jalovica 
Rošken = rožky (pečivo) 
Capo (der) =: cap 
Čuban = pes 
Bdkan =: palica 
Moja Ätsal = moje srdiečko, 
Bo bas gebäs? = Kdes' bol? 
Ze ta vinkal = je to málo. 

Ode, ne preÄ;a7oval sofil = ale, nerozprávajže tolkot 
Fileaicbt ver i' tich palátn?! = azdaj ťa mám odprevádzafVt 
Ked jeden prejde okolo druhého pracujúceho, povie: „Gott gfb Gelek!" 
na čo býva odpoved: „Gott wol géibn!" 

Klajú a nadávajú si skoro výlučne v pokazenej slovenčine, tak ku gr.: 
„Umenenen s' Elenď Zázrak'' ; „Ber Bol" ; „Bumst" ; „Du Nimond"; 
„Mai Sil« ; „Mai Brinige Sil** a p. 

Ináčej mužskí, ktorí chodievajú na roboty, na jarmoky medzi slo- 
venský lud, hovoria, ač chybne, skoro všetci, zo žien asi 1% aj po slo- 
vensky. Zvlášť pohlavný rozdiel nevedia uhádnuť. 

Bežné a zčiastky už zaniklé (vymreté) rodinné mená na Yelkom Poli 
sú nasledujúce: 



Abale (i: Hábale) 
Anglet (i: Dranget) 
Baláž-Koniar 

— Janale 

— Muhl 
Braxator 
Budinský 

— Beim Schunem Mád 
Birtale 
Búc 
Brinsky 
Brigant 
Baldinus 
Belian 
Cieger 
Derer (i : Derale abo Darhôres) 

— Elias 
Díiresch 

— Glenda 
Fitzl 



Foltán 

— Bachibal •) 
Gašpar 

Gocián 
Gréger 
Glenda 
Greguš 

— Tobiles 
Hanuska 

Herrale (i: Herrele) 
Hemjokl 
Hóler 
Holička 
Hónig 
Ištók 
Izák 
Jónas 
Jônest 
Jachónes 
— Baláž 



1) z »Wach am HttgU. 



Digitized by VjOOSI^ 



r 



o — . 



Jakal 


Sámel 


Jókale (i: Jôkale) 


Sáler 


Kurko 


Schuster (i: Schiistale) 


Klein 


Schneider (i: Schneidale) 


Kastmacher (i: Škriuiar) 


— Gocián 


Kobes (Beim KobsD) 


Schmiedale 


Liser 


Schmiecko 


Max (Gróss/uax i: KleiaiBax) 


(Šrobár ^) 


Muller 


Schreiber 


Meschter 


Schwarz 


Miederle 


Štiacko 


Mocpäuchl 


Tuzerei 


Mirt 


Trubiansky 


Miklóš 


Thóma 


— Arak 


— Kiirbis 


— Milionär 


Teikale 


Pacolaj 


Trlica 


Prachár^) 


Urban 


Postoj 


— Bischof 


Prekop 


— Páter 


Promer 


— Rumann 


Procko 


Zlatner 


Pole 


Zimermann (i: Wilrmenessl) 


Paler 


Wenzel 


PorU 


Wolf 


Prokaj «) 


Wäldl 


Bichtár 


ŽinCica 


Slivík 


Zjaba. 



Krém týchto skoro jedenkaždý má svoje posmešné meno ; tieto však 
všetky sosbierat mi nebolo možné. 

NajoblúbenejSie hrsiné mená sú: Hans, Thés, Kébel (Jakub), Tono, 
Jôrk (Jur), Fero (Hiero), Gregor, Titus, Dionýs, Michel, Števal, Florián, 
Adolf, Baltazár, Silvester, Lúkas, Tóbis, Vendel, Thómas, Valent. — 
Hála (Amália), Barbara, Gfla, Lisa (Elisabeta), Genoféfa, Agáta, Agnesa, 
Stasa (Anastasia), Fôba (Filippina), Gertrúda, Istiena (Justína), Klára, 
Mína (Magdaléna, Hermína), Anča, Ludmilla, Pulchéra, Sofia, Uršl, Chri- 
stena, MareS (Mária), Marka (Martha), Lucia, Jozefa, Francika. 

O ľudových obyčajoch Velkopolcov ťažko hovoriť teraz, ked lud 
tento v prevažnej čiastke roka nebýva doma, lež chodí za zárobkom po 

^) Pomenovaní nž za tureckých éasov dľa jejich remesla. 
') Dfa ľudového podania táto rodina má byť eSte zo starodávnych baníkov po- 
zostalá. 

') Prisťahovalý z Klátonovejsi. 



Digitized by 



Googlí 



— 10 — 

svete. Vo všeobecnosti riecí možno, že jejich ludovó obyčaje sú totožné 
s obyčajini okolitého slovenského ľudu. Chodia s Betlehemon, s trí- 
kľálovou hviezdou, školská mládež koladuje na Rehora vajcia ; na fašiangy 
chodí mládež sberaf slaninu a s maškarmi; na Kvetnú nedeľu nosia 
Marmorienu, na Luciu a na Mikuláša tiež chodia preoblečení po domoch. 

Na ovocné stromy (na konáre), zvlášf pri ceste, naviažu malé viaza- 
ničky slamy, čo predtým robil zaiste ako aj okolitý slovenský lud 
zo slamy, ktorá bola čez Vianoce rozostlatá po izbe, na Mládatká 
pre odstránenie neplodnosti stromov ; teraz robia to udajne preto, aby 
označili zákaz trhania ovociny. 

Cez polné roboty pečú v každom dome, kde majú robotníkov, ako 
päsť velké opekance (= „Pupáčkal"), ktoré po upečení obaria vriacou 
vodou a posypú bryndzou. 

Ako spoločnú obyčaj všetkých tekovských Nemcov pripomínam zvyk 
velenia takzvaných „Purschnrichterov*'. Mládež (mužská) dospievajúca 
(16 — 22-ročná) shromaždí sa po Vzkriesení na farský dvor k volbe 
Purschnrichtera. Užší, od farára k tomu vybraný výbor menuje troch 
kandidátov, z ktorých, keď miestny farár proti nim žiadnej námietky nemá, 
jedného si vyvolí celá mládež na rok za rychtára. Tento potom je úrad- 
ným sprostredkovateľom medzi mládežou a duchovnou i svetskou vrch- 
nosťou. Bez jeho dovolenia žiadna verejná zábava sa nesmie sriadit; 
on sám, ak chce, smie ísť vyprostriedkovať k tomu dovolenie; tanečné 
zábavy konajú sa riadne v jeho dome; on ustanovuje pri takých prí- 
ležitostiach i krčmára. On udržuje kázeň medzi mládežou, trestá často 
i bitkou výstupníkov, a zase vrchnosť tiež jeho berie na zodpovednosť 
v páde nejakých výstupkov mládeže. Moc jeho nad mládežou je za rok 
neobmedzená. Po voľbe nového Purschnrichtera, sídu sa k starému (od- 
stupujúcemu), odoberú od neho*pred domom stojacu kladu, posadia novo- 
zvoleného na ňu a so spevom a veselosťou nesú ho na klade k jeho bytu. 

Ľudová stavba je rozhodne nemeckého spôsobu, bár ľud tento čím 
diaľ tým viac sa prispôsobňuje stavbe okolitej Slovače. Tak sa zdá, že 
do sedemdesiatych rokov minulého stoletia stavali napospol jednopatrové 
domy; neskorej stavali už len prízemné, vlastne polpatrové domy. Na 
takom dome strana izby (denného bydliska) bola len trošku pozdvihnutá 
(asi o tri brvná), táto však výška musela byť na druhom krýdle budovy 
rozdelená: na spodku komôrka na hospodárske hotovizne, na vrchu 
(poschodie) 2—3 komôrky, spálne to jednotlivých manželských párov 
rodiny. Konečne v poslednom desaťročí prišlo do všeobecného úžiť^" 
stavať obe krýdla budovy prízemné, následkom čoho spodná komôn 
predošlé opísaného tvaru vystala a spálne (2 — 3) sú v stejnej výške ( 
prízemí), ako predná izba. Čo však ešte dosiaľ delí stavby velkopolsk 
pílanské od okolitých slovenských, je dymník, t#.j; 3—4 brvná n 
riadnym trupom stavby; tieto sú neovakované s medzerami, kade p* 



Digitized by 



Googlí 



— u - 

chodí dym z ohnišťa. To Isté majú aj na maštalách a humnách k lep- 
šiemu ventillovaníu miestností. Niekde majú osobitné vctrilá aj na stene 
deliacej pitvor od izby, alebo nad dverami, lebo pri nich, a tieto dta 
potreby otvárajú, alebo zatvárajú. 

Varia a pečú riadne na ohnisku v izbe, toto postavené je riadne 
v kúte, vchádzajúcemu na pravej strane, v podobe obdižného štvorhranu. 
Nad ním vyvýšené je pecisko, v ktorom je otvorom na ohnište pec, na 
pečenie chleba atd. Všetko toto postavené je v rovnouhelnýbh hranoch 
v podobe veľkého dvojčlánkového a dvojbokového schoda. Vrchné plató 
slúži za ložisko detí a starcov. Prah dverí je riadne v)šší než pôda 
izby a preto pripravené sú Jzdnuká 1—2 schody. V predných rohoch 
izby sú preložené medzi dvoma susednými stenami latky, na vešania 
plachtových kolísok, alebo na prevesenia vrchných hábov. Toto je, í) 
zvlášť do očú bije v izbách velkopolských. V lavom rohu je umiestnený 
(ažký, zo spodku vyrezávaný stôl s nohami na kríž preloženými. Vôkol 
troch stien vonkoncom pripevnené sú dosky-lavice, tieto slúžia aj za 
ložiská tým údom domácej čeliadky, ktorí nenachádzajú miesta ani 
v komôrkach, ani na pecisku. Výš spomenuté čierne dymisko poprekladané 
je priečkom latkami, na ktorých sú uložené rozličné domáce i hospodárske 
nástroje: cepy, hrable, motyky, sekery, húžvy a pod. V kúte pri stole, 
na lavici umiestnené sú často dost pekne vystavené „almarky", v chudob- 
nejších domoch aspoň tíčka na mak. Steny ozdobené majú obrazmi svä- 
tých, krčiažkami, tanierkami, vo vakovke zamurovaným čriepkom zrkadla, 
kuchynským náradím: lyžičníkmi, tablami, habarkami (či: fafurkami. 
Detva), sklenenými hladidlami a válkami na cesto. Posledné sú asi na 
30 cm. dlhé a netočia sa ako iné podobnému cielu slúžiace valce kolo 
osky v hrsti valkajúcej kuchárky spočívajúcej, lež kuchárka drží taký 
valček za železnú rukoviatku a valec točí sa okolo osobitnej železnej 
a s rukoviatkou spojenej osky. 

Kedysi malý aj velkopolské bydliská zvonku ohradené pavlače, 
(tomáce), teraz také už málokde vidno; aj tie len k „ozdobe'', nie k sku- 
točnému úžitku. Zato z drevených stien stavenia ešte vždy vykukajú 
konce brvien, ktoré by malý slúžiť k zhotoveniu takej pavlače. 

V domoch, kde je väčšia čeliadka a kde viac dajú na čistotu, varie- 
vajú v pitvore a vtedy týmto sa kúri aj pec, ktorá je v izbe. Toto potom 
niekdy oddelili od pitvora daskovou stenou a povstala kuchyňa. Jestli sa 
rodina velmi rozmnožila, prerúbali stenu (protivnú hlavnému vchodu do 
d ier) a pristavili tam ešte jednu komôrku. Hospodárske stavby nestavajú 
v jednom kuse s bydliskom, ani spojeno „na pazuchu'', lež osobitne, asi 
n i 20 — 30 krokov od bývania v priečnom položení (vzhľadom totiž na 
p ličelie bydliska). 

Veľká väčšina rodín má dve bývania: jedno v mestečku, druhé 
v prostred, alebo na najpohodlnejšom bode svojho dlhočizného pozemku. 



Digitized by 



Googlí 



n 



- 12 - 

V tomto býva 6ez leto a jaseô, v tamtom trávi chladnejšiu dobu roka. 
(V letĎom období býva asi Va obyvateľstva v mestečku a % po „Štáloch"). 

Stavby stavané sú zväčša z dreva, len kde pôda nebola rovná, pod- 
murovali kamením. No najnovšie pod tlakom vrchnosti začínajú 8tava( 
z nepálenej (tunajšími cigáňmi, rečou Slovákmi! zhotovenej) tehly. No 
opísaný už dymník ani pri takýchto domoch nevynechajú. Domky stavané 
sú vždy oknami prednej izby do cesty. Brány, zatvoristých dvorov, len 
velmi poriedku vídaf. Domy sú kryté zväčša slamou, a len v najnovších 
časoch prichádzajú do úžitku aj šindle a škridlica. 

Kroj. Ľudové podanie na Veľkom Poli zachované tvrdí, že keď ich 
pavlíni doviedli sem zo Saska, prvotní obyvatelia prišly v čiernom, 
fraku podobnom kabáte, v bielych nohavicach a v bielom cylindrovitoro 
klobúku bez strežky. Ako a kedy zmenili svoj kroj — nevedno. 

Prítomné nosia mužskí po opasok siahajúcu, nedlhú, pri rukách i 
pri krku tmavočiernym a belasým pamokom úzko, a nevkusne vj'šívanú 
hrubú nebielenú košeľu, na nej čiernu vestu a biely, čiernymi šnúrami 
okrajkovaný a nazadku odliehajúcimi sošivkami opatrený úzky, valaSsko- 
súkenný kabátik. V lete nosia prostrednej širokosti i dJžky gate a krpce 
s motúzovými návlakami. V zime nosia biele, alebo barnavé nohavice 
tiež z valašského súkna, úzko k telu priliehajúce a na to bôty. Lepší 
gazdovia a starci nosia, zvlášf v zime a pri slávnostných príležitostiach 
(svadbách, krstoch a p.), širicu, prevesenú na väzoch, u krku sviazanú, 
alebo sopätú tiež vyšnurovanú a pri spinke čierno-červené výložky, 
podobne aj na konci rukávcov. Klobúk predtým nosili velikánskych 
rozmerov, s karimou z predu i zo zadu nakrívenou. Neskorej nosili vždy 
menšie a menšie klobúky, až mladá generácia nosí už malé, internacio- 
nálnym priemyslom dorábané. V zime nosia zväčša zo dvoch kusov sošité 
baranice. Furmani pud čiapkou na zakrytie uší nosiu z čiernej látky zhoto- 
venú, končitú a na konci „kvastničkou" opatrenú čiapočku. 

Ženské nosia „Pendlhemd" t. j. na spôsob zvona sošitú spodnú 
sukňu, u bedier nadšitú k pamokovému, čierno- červeno pásmovanému 
živôtku, siahajúcemu až pod plecia a tam na dvoch čez plece prevesených 
particiach visiacemu. Na tom nosia úzky, riadne zelený, alebo červený 
kvetistý, gombíkmi pozapínaný prusliak. Oplecká nosia z hrubého ne- 
bieleného plátna, u pliec na poli asi 5XltJ cm. veľkom, tmavočerveno 
a čierno vyšívané, tamže bohato riasované a u lakťov šnúrkou priviazané. 
Vrchnú sukňu nosia po členky, tiež z nebieleného, neškrobeného, drsného 
plátna bohato riasovanú. Okolo krku nosia nad prusliakom (poťažne v zime 
nad kabátikom) krajkový, posberaný kráglik. Dievky nosia vlasy dolu 
v jednom pletenci visiace, z ktorého im visia tmavo-barvisté, harasové 
stuhy niže kolien. Ženy nosia vlasy ostrihané a na hlave čepiec, opatrený 
na tyle (konkávnou) plochou, zo zelenej, červenej, alebo belasej lisklavej 
látky, vyšívanou, alebo vytkávanou kvetami a zlatými pasománmi m 



Digitized by 



I 

Google 



r 



lA ~ 



3 — 4 polia podelenou. Plocha táto je tvrdá a dáva zvláštnu podobu žen- 
skej hlave, trebárs by ona> (o zvlášť u starších žien už napospol býva, 
aj šatkou prikrytá bola. Niže tejto plochy sa čepiec sťahuje dla potreby 
a s neho visia dve široké biele partice až po klby. Tieto sa vždy vyložia 
aj nad kabátik, čo zvláštny znak, že je patričná už nié panna. Ženy v zime 
v lete nosia doma z vlny upletené a ozdobené kapce. Len hrdšie a majet- 
nejšie dievky a nevesty nosia bôty. — Na lavej ruke, ked! idú do kostola, 
nosia tsiikúy strapcami okrajkovanú, červenými pásmami popretkávanú 
plachtu, ktorú si v čas dažďa na hlavu prehodia. Ženy nosia v zime 
kabátiky, podobné kabátikom mužským, z bieleho valašského súkna. No 
najnovšie prichádzajú do úžitku aj čierne, k telu priliehajúce kabátiky. 
Velkopolský lud mnoho spieva, lež jeho spevy postrádajú melodič- 
nosti. Pôvodné ludové spevy by človek na prstoch vyrátal. Preto spievajú 
najradšej spevy slovenské, prispôsobňujúc si ich viac-menej svojmu 
vkusu, kaziac osnovu pre neznalosť slovenčiny, alebo na slovenské ná- 
pevy spievajú ustavične: ^ala, jala...''^ čo je ináčej po každej piesni 
obligátny refrain. 



^^ 



:3=t 



i 



=*=rí: 



4= 



:ä^ŕ 



Ach Mutter, Matter gebt mir ei nen Rath, soli ich dem nehtnen 



mit dem grauen Bart ? Ja, du kaust ihn nehmen, mit dem graaen Bart, 



-H h H H h- 



11 



^ 



?■= 



der Al-te wird dir sterben, krigst e' jan-gesBlut. 



^^^^EJ i^^ ^^ m^^ ^ 



tó: 



^ 
^ 



Is' ka schô - ne-re Wald i - ber anser Tonwald, Binter u - der Sammer 

s s N 



:qi- 



i; 



3É=rSi 



^ 



i-mer is erschingrín. 



^íi^i-^H^^íl 




Má'n mann bat mi läog vó - há-sn bid ma schi na Čižmao ká-fn, 

ft — f^ — r- -t^ I— -iľ^ľi^j— ľi^-J— izľfcľľV: 



^^í^iil^í^^^l^šj^ 



schinan Čižman ej, hob i' swoó libe* bul i' a' no - jes Poó. 



Digitized by 



Googlí 



1 



-14- 



i 



h 



Aof ter Tá -ne, auf ter Tú -ne bo-xen schô-ne Blú män Wa-ie-lain, 



fc 



^^¥^Ť^ 



M — m 



Nä-ge-lain 



däs sin sché-ne Schme-ke-Iain. 



^^m^^^^^^^^sm 



Hin-dl La-tOi 



fi-dl 



La-tn stit a' Fli-kl bán; 



m 



^^^kSEiE 



m 



^^^ 



ber a^ schi-ne má- dl hat, 



krft a^ scbinen Abn. 



U 



S^^^ 



-4- 



iM^im^^^ 



Ci-per-pol-ka tanz i' gér, 



Ci-per-pol-ka tanz ť gér, 



m 



fSpSi 



-ŕ — ^- 



'ňm 



g=p=t-p= j^-*— p- 



p=i= 



i= 



noit tem scbô-ne' jangem Hérr, mit tem schô-ne' jun-gem Hérr. 



H^— ^ 

::íí=:h=jĽ-:É= 



Eŕ 



mm^^ 



, N N , 



■ír-H^ 



Nim micb Hansľaj nim mich 



scbônes Mádleln 



bin ich 



i^^^i^iií^^iiŕpi 



scbbazel Augián bob ich, ru-te Sclinirlcin trog icb. 



mm^m^^m:W^ím^-m^^m 



-íl 5- 

Klá-re Nä-slán sai^ net krús, dra-je wie-re Ho-sen-nus, 



^^"^^l^iiÉÉ^^^il 



í¥ 



wie - re, wôn-wô Kirscbnkórn; di-ses Mádlein bob i gérn. 



Si - go - ra, si - go - ra, ze - Ic - ná si - go - ra, pa * da - j) 



^^ií^ii^in 



o - rie-šky do uáš-bo pi - tvo - ra. 



Digitized by 



Googlí 



r 



15 



^^^^^i^li 



1 



Ke-by som bov o tom ve-dev, rad-nej by som do-mov se-dev, 
žeten moj uaj-milej -ši neprin-dze, že jasnim tan-co-vaf ne-bu-dem. 



SE^t 



^E 



^M 



T=hP^ 



I 



-p— y- 



Ke-by mi tak bo-lo, ja-ko ša-htg te-be ver' by pri-le- 



'»= 



:^ 



l^E^^^, 



te - la jo-ra vo-du te-be. 




E - ste som ma - li-íký, už som vo -jak, 



m^^s. 



m 



už mi o-blie-ka-jú 

• — h S 



Efe 



* 



f 



-jl 



tZUÉI 



8ve-tlý ka-bát už mi o-blie - ka - jú sve-tlý ka - bát. 

Pozn. Velkopolci, nemajúc nadostač slovenských nápevov, assimi- 
lujú si nápevy maďarské. Na ukážku nech stojí tu jedna z nich. 



Keď som ja bov dvadcaf ročný mlá-denec volavsomsi švárno dievča 



^ 



^- 



i 



:y ^"F~P" 



^ 



i 



-M 



na ta-nec. Tan-cuj mi - lá du-ša mo-ja, veď ty bu-deš 



^^^ip3^í 



že- na mo-ja Cu-há-ja. 

Niektoré piesne spievajú s osnovou nemeckou i slovenskou na ten 
samý nápev. Tak na pr. 



Alán bin ich, alán 
zwischn die Frájälán, 
wie ter liebe Monschán 
zwischen die stendälán. 



Sama som ja, sama 
medzi paničkama, 
jako ten mesíček 
medzi hviezničkama. 



A s týmto by sme skoro celý piesňový poklad tohoto ludu vyčerpali. 

Lud velkopolský primerane svojmu vkusu ozdobuje svoje domáce 

pi dmety. Tak pri výšivkách rukávcov, ako aj pri vyrezávaní ovčiar- 



Digitized by 



Googlí 



- lé-^ 



skych črpákov a t. zv. susákov čo dominujúci ozdobný motiv je otvor- 
hrán s popretahovanými priečkami a kde tu trojuhlastý zárez Ai ^^ 
zvlášf radi vyplňujú prázdne polia takýchto predmetov. Na črpákoch, 
(z ktorých, ako aj z iných domácich predmetov : vatrále a iné má uhorské 
ethnografické museum značnú sbierku) zväčša tiež geometrické podoby sú 
ozdobným motívom so spomenutými zárezmi. Konštrukcia črpákového 
ucha je napodobnenie zvolensko-tekovských črpákov slovenského ladu, 
lenže architektonika je nedvižná, massivna, často opaktgú sa poloblúky. 
Stopy gotiky alebo jemnenia ludového vkusu tu nebadat. 

Náhrobné kríže zhotovujú z jedného kusa, nízke v podobe germán- 
skeho kríža, či rímskeho kríža. No v novších časoch napodobňujú aj 
v tomto okolitú Slovač a sbíjajú zo dvoch rovnomerne ostrúhaných 
užších latiek. 

Iné ornamanty tu nevídaf. 

Honové názvy na Yelkom Poli zachovalý sa dosial nasledovné (dla 
možnosti aj tu prísne foneticky udávam): 



Sakars Biegel 

PíocÄubal 

Sakarstein bei die Ziegerstauben 

Zaones Hägl 

Kromopelleiten 

Ďurohúá 

Schusternlaiten 

Huthabel 

Čabradhm. 

Sramstal 

Schwärzes HUbal 

Golnpiak Húbal ') 

Saler Hiibel 

Nidischgrund 

Staatgrund 

Golnpiak 

Pierproie wislek 

Soten 

Lamataierláten 

Raombisen 

Qilngrund 

Schlaifhoisl 



Oloshet 

Trenklpiak 

Toiwlór*) 

Busste 

Schäilesgrund ') 

Grflndl 

Poul 

Hú 

Klahood 

DľQihotterd^) 

Eršlpiaklaiten 

Schwarzwasser Húgl 

Häklpérk 

Hodldgróben 

Fatem (die) 

Grôemte 

Abalthugel 

Klaroibik 

Raipik (z= Reichberg) 

Bachhabel (= Wacbhĺbl) 

Pakúbes 

Auf der Wurzel 



^) Oalgenberg Httgl. 

^) Teuflsthor. 

') Od šelestenia vetra s liatami stromov. 

*) Tri chotáre, totiž medzi Veľkým FoTom, Pílou a Hornou Lehotou. 



Digitized by 



Googlí 



— 17 



Bonteich 

Záler Winkel 

Flaschen Gróben 

Fitzlhô 

Fíbek (Fieh Weg, či: wek!) 

Dokslechen 

Haličkahubel 

Schnecknbérg 



Urban Hubel 

Auf den Wleken, (=BeIian Hubel) 

Peeuhubal ») (= Plam Hubel) 

Plaga 

BrejsoYi 

Ostrú (Klan únd Gross) 

JEToíterd-Riegel ') 

Gocian Riegel 

Beim Schachten 

Wurzel 

Schwarzwasser 

Weiswasser 

Kláwinkl 

Tofnhô 

Eadanskrabal 

Die HôUe 

Brínzkisgräbal 

Paldineskróben 

Istokhó (= Staugouhó) 

Gasdanhó 

Sebepálgró 

Schiistaltgró 

Makró 

Grub 

JfžrtUeiten 

Funbald (= Tannenwald) 

Seenttowiesen 

Bromabansluries 

Obecná správa. Ako inde, tak aj tu nominálna hlava mestečka je 
rycbtár z občanov volený, skutočne ale všetko spravuje obecný notár 
8 usrozumenf m výboru. Administratívne vrchnosti má mestečko nasledovní^ : 
slúžnovský úrad v Oslanoch, král. sedriu v Zlatých Moravcach, berný 
úrad v Kremnici. 

Lekára jná v Oslanoch, lekáreň tamže, aj v Žarnovici. Pôrodnú 
babičku (nediplomuvanú) má jednU; lež aj tá len v samom mestečku 
pomáha. Žandermeriu má v Oslanoch. Kedysi bola tu aj väčšia stanica, 
takzvaných pandúrov. Mestečko má aj svoju poštu, ktorá prítomné sprostred- 
kuje poštový obrat obcí Velká i Malá Lehota a Píla. Poštová čiara ide 
z Veľkého PoIa na Žarnovicu a nazpiatok s denným obratom jedenkráť. 
Telegrafická stanica je v Žarnovici. Taktiež aj najbližšia železničná stanica 
je na 3 hodiny pešej cesty (1 '/^ hodiny vozmo) vzdialená stanica žarno- 



Fotôčky: 

Schwarzwasser 

Weiswasser 

Staátwasser 

Gloshetwasser 

Lametaiwasser 

Miklschwasser 

Wohlwasser 

Galbächala, 

Grúbwasser 

f/wdraschkróbcn. 

Studnice: 

Meschtebrun, 

Holbedkwól 

Stiimpelrinn, 

Milhlkwohl 

Schanzgraben. 



>) Blim HQgl. 
'; Chotár. 



Digitized by 



Googlí 



- 18 - 

vická, ležiaca na čiare Hronská Breznica — Levice. S druhej strany má 
stanicou Oslanskou (tiež tak asi ďalekou^ jako tamtá) prístup na železnicu 
doliny Nitrianskej. Stoličná cesta, nateraz ešte nie úplne sriadená, \edie 
Žarnovicko-veTkopoIskou dolinou ; na prostriedku mest jčka odbočí nalavo, 
a vedie až k takzvanému Bádobici, kde sa pripojí ku hradskej do Uheriec 
a Nitrianskou dolinou uháňajúcej. Na území Velkého PoIa udržuje sa 
ešte značná sieť privátnych i obecných ciest a cestičiek, ktoré, poneváč sa 
často dľa potreby menia, tu pominieme. — Obec drží štyroch „pougárov" 
(posluhoVy niekde boženíkmi, prísažnými i kišbírmi menovaných), 
z ktorých jeden je spolu aj doručníkom, druhý hrobárom. Obec má 
jednu krčmu a dva mlyny, ktoré dáva do prenájmu. K manipulovaniu 
svojich hôr drží si dostatočný personál hájnikov. Úrad civílno-matrikársky 
zastupuje miestny notár. 

O cirkevných pomeroch zmienili sme sa už pri pojednávaní dejín obce. 

Školstvo. Zaiste už v XIV. století, ked paulíni obdržali Velké Pole, 
sriadená tu bola nejaká primitívna škola. Školská budova bola prvoUic 
drevená a stála až do r. 1807 na vŕšku u kostola. Pozostávala z jednej 
učebnej siene a rechtorského bytu. S pomocou (1845 zl. 21 kr.) nábo- 
ženskej základiny vystavená bola konečne jednopatrová, cieluprimeraná 
školská budova, o čom svedčí i nápis nad vchodom zamurovaný : ^Provi- 
dentia Francisci I. 1807". Už n 1788 spomína sa tu aj podučitel. Škola je 
rázu katolíckeho, vyučuje sa vo dvoch učebných sieňach. R. 1895 navšte- 
vovalo ju lôO každodenných a 90 opakujúcich žiakov. Z tohoto vidno, 
že značná časť velkopolských dietok postráda školskej výučby, pre ob- 
dalečnosť „štálov"; preto sotva 15% obyvateľstva vie čítať-písať, nábo- 
ženskej výučby ani nespomínajúc. \) 

Nemocníc^ sirotincov alebo chudobincov obec táto nemá. 

Kaplnku má jednu už spomenutú, pristavenú pri školskej budove 
so sochou SV. Jána Nep., krém tejto peknú sochu prebi. Panny Márie 
naprostred mestečka, a početné polné kríže. Bývalá kaplnka u hostinca 
bola už spomenutá. 

Hrobitovy má dva, jeden starý, už zriedka kedy upotrebúvaný okolo 
kostola; a druhý nový na Fibiku s porúchanou kostnicou. Kedysi bola 
pod kostolom aj krypta. Kto je v nej pochovaný, nevedioí. Teraz je 
zamurovaná. 

Nedaleko posledne spomenutého hrobitova je trJwvisko pre rožný 
statok s ohradami a búdkou. Výkladné jarmaky odbavujú sa na úzkom 
a nerovnom námestí. 

Veľkopoľský ľud je postavy u mužských vysokej, u ženského pohlavia 
dosť nízkej. Tvár ich je trochu podlhovatá, čelo vysoké, celá tvár dos; 



^) A bessterczebánya-egybázmcgyei r. k. népiskolák és néptaoitók torténc 
névtára. Beazterczebánya IShG. str. 218-221. 



Digitized by 



Googlí 



r 



- 19 — 

plochá. Oči sivé, pleť tmavá, vlasy lanovej farby. Vymierajúce generácie 
nenosily fúzy ani brada, lež vlasy dlhé na tyle. Novšie pokolenie nosí 
ož fúzy, bez brady. Celé telo je kostnaté, svalovité. Povahy sú zväčša 
pochmúrnej, lež kedf sa sídu pri práci, radi jeden druhého prekárajú. 

V náboženskom ohľade charakterisuje ich chladnosf, temer lahostajnosf. 

V hmotných ohľadoch sú rozšafní, obozretní, usilovní, pracovití. Obeto- 
vavosti, veľkodušnosti u nich nebadaf. Hneď sa s kýmkoľvek priatelia. 
Oprpti vrchnosfam sú odmeraní, obozretní, neúprimní, často drsní a 
svojhlaví. Farské dejiny spomínajú, že v predošlých stoletiach žiaden 
farár nevydržal viac než štyri roky na Veľkom Poli. Na nemovitosti sú 
zvlášf lakomí. Lež krádeže sú tu veľmi zriedkavé, podobne aj násilníctva, 
bitky nebývajú časté. Násilné smrtné pády sa už dávno nepridaly. O spo- 
ločné veci sa zaujímajú; myšlienkam jejich hmotného zveľadenia sa týka- 
júcim, sú ľahko prístupní. Pravotiá sa zriedkakedy, ale väčšie-menšie 
sváry vypuknú medzi nimi často, kedy zvlášť ženy tými najhnusnejšími 
prezývkami sa obrážajú. K hnevu sa ťažko pohnú, ale raz rozsrdení, 

-nevedia si rady: hryzú, kopú a klajú. Svoje staré zvyky, náhľady, kroj 
i reč veľmi ťažko opúšťajú alebo premieiiajú. Okolitých Slovákov v mno- 
hom napodobňujú, lež žeby spolu s nimi súcitili, to nie. Povedomie svojej 
osobitosti je hlboko zakorenené v nich, bez všetkej pýchy a nadceňovania 
sa. Na svoju znalosť slovenskej reči, bárs je táto vždy len veľmi ne- 
dokonalá, sú hrdí. Alkoholism u nich nenie tak vyvinutý, ako u okoli- 
tého slovenského ľudu, aspoň čo do hĺbky. Pijú tu síce temer všetci 
mužskí, ženy, ba už i školské deti, keď idú zo „štálov"! do školy, do- 
stanú od rodičov pálenky; krčmy v nedeľu po službách Božích sú muž- 
skými i ženskými do večera nabité. Lež pomerne málo jesto u nich vý- 
stupných alkoholistov, opilcov zo zvyku, a toto pripisujem zvlášť jejich 
skúposti a zachmúrenosti. Žeby sa o svoj pôvod, o svoju minulosť za- 
ujímali, to som nezbadal. Nepočuť u nich porekadiel, nie bájok, porov- 
nania; onomatopoetické slová majú temer všetky zo slovenčiny prejaté. 
Lud je to nepo vedomý svojej minulosti, nezaoberajúci sa s biedami prí- 
tomnosti, neskúmajúci, nemysliaci na budúcnosť. Ľud chatrnej, temer 
éiadnej poesie, žiadnych ideálov. Či tento nepatrný ostrovík Nemectva 
udrží sa á dokiaľ v mori Slovenstva, ktorým je so vSetkých strán ob- 
kľúčený, a či podaá sa prúdu maďarisácie a stane sa klinom v tele živlu 
slovenského, ukáže budúcnosť. Stopy jedného alebo druhého vývinu dosiaľ 
nemožno pozorovať. 

Všetky tieto národopisné črty vzfahujú sa viac-nienej aj na Vílu. Čo 
sa týka kroja, rozdiel je len v tom, že Pílanky nosia rukávce až po päste 
stiahnuté. V ich reči ešte viac poznať vplyv slovenčiny. Ved Píla bola 
ešte do nedávna miešaná obec so silnou menšinou Slovákov, V tamejšom 
rím.-kat. kostole ešte do nedávna kázavalo sa každú tretiu nedeľu po 
slovensky, až predposledný farár zanechal tú v kanoničnej visitácii za- 



Digitized by 



Googlí 



1 



- 20 - 

bezpečenú obyčaj, ktorú potom aj jeho nástupca „pre strach židovský'' 
zpä( uviest nechcel. 

Obec Píla (nemecky : Pólisch, madarsky a úradne : Ľóczyfurésze) je 
alebo súčasné osedlisko Nemcov s Veľkým Polom, alebo sa ona utvorila, 
keď sa behom času Yelkopolci ludnatostne rozmnožoval a tak aj na po- 
zemkoch rozširoval začali. Pravdepodobne vystavilo tam panstvo pílu a 
okolo nej osadilo niekoľkých piliarov z Veľkého Poľa, a tak by bola po- 
vstala obec. Kedy sa odtrhla administratívne od Veľkého Poľa, v nedo- 
statku potrebných prameňov urči< nemožno. Cirkevne osamostatnela r. 1787, 
kecf prvý pílanský farár, Mauric Ortles, zaujaf miesto. *) 

Kedysi že v tejto obci malý byť bane na zlato, ba aj železná maša 
— tvrdí ľudové podanie — , a to je všetko, čo o dejinách tejto obce za- 
značiť možno. 

ĽudnatosC udávajú cirkevné pramene nasledovne : 

R. 1806 2) 1357 duší (čisto-katolíci, posledných 8 evanjelikov na- 
vrátilo sa okolo r. 1800 ku katol. cirkvi.) 



R. 1875') 1559 


n 


a 


17 Židov. 






R. 1895*) 1801 


n 


a 


10 „ 






R. 1901 *) 2053 


» 


a 


9 „ (V tomto roku počítalo sa 1 


líckych manželských párov.) 








Rodinné mená (dosiaľ jestvujúce): 






Abrahám 






Jakal 




Oravec 


Bauer 






Janes 




Pacolay 


Bartosch 






Janespal 




Pagel 


Belan 






Kokles 




Palatinus 


Borovička 






Krlička 




Palai 


Burj 






Kucheil 




Pálovský 


Burijanko 






Lacko 




Pánik 


Chotársky 






Lang 




Paulduro 


Chrenko 






Lindt 




Petluš 


Daniel 






Mátaš 




Píš 


Foltan 






Maurer 




Poljak 


Franz 






Mehrtaw 




Potocký 


Tritz 






Michal 




Pravotínský 


Gašpar 






Miháľ 




Prekale 


Hós 






Miškale 




Prok 


Hudec 






Neračok (i: 


Michal) 


Promer 


Fidler 






. Oberfranz 




Puran 



*) Schém. hist. dioec- Neosol. Str, 329. 

'^) Canonica Visitatio Ecclesiae Polischensis. A. 1805. 

^) Schém, híat Str. 329. 

*) S hem. dioec. Neoaol. r. 1902 str. 00. 

^) Egyházmegyei iskolait tort névtár. 1896. Str. 213. 



Digitized by 



Googlí 



21 — 



Rehor 


Stenzale 


Tiizera 


Samel 


Štrba 


Uhrecký 


Škarba 


Štutika 


Unterfranz 


Schmiedale 


Tabernaus 


Valenta 


Schneider 


Taliga 


Vozár 


Schwarz 


Toma 


Walf 


Stephale 


Tomáš 


Zachar 


Steindl 


Tomúš 


Zimmermann 



Ako vidno, sú to mená zväčäej čiastky slovenského pôvodu. 

Vymreté rodinné mená: Neubauer, Pálovský, Fiedler, Lenzheim. 

liekom času premenené rodinné mená: Franz na Oberfranz a Unter- 
franz. Chrenko na Szegfu, Gašparik na Gerley, 

Abrham-vrch 
Michalleiten 



Honové názvy: 
Kalwarien-Berg 
Schwarz-Wasser 
(i: Čierna voda) 
Markov vrch 
Horná Kostolná 
Schneider-Riegel 
Mackov-Biegel 
Sviniarka 
Na Eršli 
Uhlisko 
Na Salašoch 
Tabemaus-Graben 
Grúnleiten 
TomáSov vrch 
PiSon-vrch 
Bellan-vrch 
Hasen-vrch 
Štrba-Hugel 



Schwarzkoth 

Pravotina 

Hirtensleiten 

Steinbruch 

Kapsou-vrch 

Tuzera-Riegel 

Hailas-Riegel 

MaSáa-Wiese *) 

Beim-Hof 

Breten-Hĺbal -) 

Pauliner-Seite 

Grubos 

Líštacá diera 

Oberstanden 

Hoher-Stein 

Potôčky 

Weiss-Wasser 

Gruben-Wasser ^). 



Plešinka 

To, čo sme o obecnej správe Veľkého PoIa napísali, vztahuje sa 
zväčäa aj na Pílu. Pila je malá obec, patriaca do notárskeho okresu 
hämorského, do slúžnovského okresu tekovsko-sväto-krížskeho. Matri- 
kársky úrad má doma. Má rozsiahle „stále". 

Cirkevne spravovaná bola Píla zprvu velkopolskými farármi. R. 1744 
vyutavili si občania zo svojich síl svoj vlastný kostol, ktorý potom sriade- 
níii r. 1787 fary, stal sa farským kostolom..*) Cintorín majú vyše obce 



^) Tu bola kedysi Železná maSa. 

-) Tu mala byC pôvodne tá píla, od ktorej meno obce. (Ľudové podanie.) 

») Kedysi — vraj — zo zla^ch baní vychádzala. 

-•) Bcfaem. dioec Neosol. 19(^2. Str. 60. 



\ 



Digitized by 



Googlí 



\ 



— 22 — 



u cesty k Velkému PoIu vedúcej, na strmom úboči. Patrónom fary a 
kostola je kráľovská komora, ktorá tu má svoje hory. 

Dejiny pilianskeho školstva sú zo starších Časov neznáme. R. 1787 
bol učítelom a rechtorom Jozef Maizler. U&itelia boli spolu aj notármi 
obce až do r. 1856. R. 1856 navštevovalo školu 21 chlapcov a 18 dievčat 
Školskú budovu opravilo revištianske panstvo, podobne aj r. 1836 bola 
budova táto zväčšená. Prítomné udržuje ju královská hôrska komora. 
R. 1883 sriadená je podučiteľská stanica. R. 1895 navštevovalo ju 225 
každodenných a 113 opakujúcich žiakov. Aj tu teda tie isté miserie, ako 
na Yelkom Poli. Je tu aj menšia školská knižnica (86 sväzkov). Miest- 
nos(, kde podučitel vyučuje, nachodí sa na dolnom konci obce, na obec- 
nom dome.*) 



^) Besztb. egyhmegyei kath. népiakolák tort névtára. 1896. Str. 213. 



AP^ 



Digitized by 



Googlí 



o pálení mŕtvol za časov pohanských. 

Píôe Veterán. 

V živote ľudskom tri zvláštne výjavy sa rozoznávajú a síce : príchod 
človeka na tento svet, teda narodzenie, potom vstúpenie do stavu man- 
želského a odumretie. Každý národ vykonáva tieto udalosti podla svojich 
náboženských názorov, a takýto zvláštny obrad vykonávali i Staroslovania, 
keď mrtvé telá svojich príbuzných slávnostne pálili. Nebol to nejaký 
náhodný zvyk, ale obrad z náboženského názoru pochádzajúci, ktorý ked 
sa vyskúma a odhalí, vysvetlí sa i význam tohoto obradu. Mimovoľne 
teda predstavuje sa otázka : aký cieľ malo toto pálenie mŕtvol ? a v akej 
spojitosti stojí ono so životom záhrobným? 

Pálenie mŕtvol bolo vo zvyku i u iných národov^ a že i drievni Slo- 
váci tohoto obradu sa pridržovali, toho zreteľným dôkazom sú na mnohých 
miestach nalezené hlinené nádobky, takrečené popolnice a želky (urny), 
so spálenými kosfami a popolom naplnené. Takéto ložiská popolníc, už 
pred sto rokami nachodili sa v Pokoradzi, na Španom poli, v Šiveticiach, 
na Sitne; v boršodskej stolici na Cserépvári a v Ó-Hute, v Niregyházi 
atd. ') Mus. slov. spoločnost ale tieto pamiatky pilne sbiera, dá ich opi- 
sovat a kreslK, a už teraz úhľadnou sbierkou sa honosí. 

Popolnice takéto sú z hrubej, málo vypálenej hliny robené, v ktorých 
sa pozostatky spáleného tela s omrvinkami kostí, na postlanom mochu, 
nachodia ; ale nachodí sa často i strieborný barbarským menovaný peniaz, 
V4 lota (ažký. Nikdy jednoho razenia, každý iného, v stave roztopenom 
razený. Znalci ich z III. a IV. stoletia byť považujú. Na jednej strane také- 
hoto peniaza sa predstavuje kôň s dlhým chvostom, na ktorom malý muž 
sedí s vystretýma rukama napredok. Okolo tohoto jazdca patrné sú 
znaky čiže písmeny asi takéto: O A 3. Na druhej strane vidno pekne 
vyrazenú mužskú hlavu ovenčenú a dakedy i písmeny : fl H I . V popol- 
niciach nachodia sa často i bronzové ozdoby, špirále, zbroj, ale i vtá- 
čacie kosti, zvláSte nôžky s pazúrikami a drapy, a to vo veľkej zásobe 
v nireďházskych mohylách. 



^) Takýto soznam nálezisk s reľkou pilnosfou soatavený, podáva Ľ. V. Rizner 
v Sbor. MSS. r. Vín., atr. 25. 



Digitized by 



Googlí 



— 24 — 

Ložiská popolníc v zemi poukladaných a často okresaným tlapkavým 
kameňom založených, nazývaly sa hájom. Až podnes obyCajne v každom 
staršom meste hf^jom menuje sa strana na východ obrátená, a starí India 
sa rozpominajú, že tam stály lipy a jasene. Istotne tu stály i modly a 
oltáre pohanské. Takéto miesta, kde obrad pálenia sa vykonával, podla 
jednoho rukopisu (Rukopis XL 65) nazývaly sa ŽiaroviSte (rogus ligao- 
rum in quo mortui combureantur); starí mrtvé telá pálievali, odkial hroby 
požiarmi sa menovaly. Tam sa hrobné stĺpy vyzdvihujú, hrobné nápisy 
nachádzajú, a pohrabné piesne spievajú. Ale sa nazývaly i Žiare, Páleníce, 
Mutné (smutné), Pokorade (pokora znamená smútok po zomrelých), P(h 
hančeniStia, (kde sa pohania pochovávali, v Zem. Podhradí v trenč. stôl.) ; 
Želovce (nov. stôl.), Žalobina (zempl. stoL), Žaloba (hont stôl.) a Luto- 
vica sú totožného významu. 

Obrad tento záležal v tom, že mrtvé telo bolo na hranicu dreva po- 
ložené. Ženy vykladačky vykladaly dobrotu a zásluhy nebohého. Potom 
po upálení, pozostatky v popolnici boly pochránetié alebo pochované^ t j. 
do zeme ukryté, a nasledovaly obetné obrady za dušu, aby ju podzemní 
bohovia (Merot) netrápili. „Aby po smrti nechodila, ale pokoj mala, — 
obete za mrtvé a zádušnú lázeň (?) umrlčím i hody delávali^ (Rp. XL 
65). Hody takéto nazývali sa: Jcar^ karmina (krmina) i tryzna, pričom 
sa pil medovec a jedlý rezánky, naposledy sa spievalo a karemníci sa 
rozišli. 

Možno si predstaviť, že ku obradu tomuto mnoho dreva sa potre- 
bovalo, čo bez oceľových nástrojov ťažko sa hotovilo a vyžadoval sa aspoň 
za. 12 hodín silný požiar, aby sa kosti prepálily. Dnešné crematoría 
jednoho pálenia útrovy 600 k. vynášajú. Tento nákladný spôsob pocho- 
vávania nemal iný ciel, ako pozostatky telesné znivočiť, dušu osvobodiť 
od hmoty, ku ktorej bola priviazaná, aby oslávená bola a toto osvobo- 
denie len ohňom docieliť sa mohlo. Iné náboženstvá túto budúcnosť po 
smrti ináč docieliť sa usilovaly. Na pr. Egyptčania všemožným spôsobom 
telo od porušenia chránili a preto ho zabalsamovali a do skalných jaskýň 
ukladali v tej viere, že bytnosť človeka len do tedy bude trvať, pokial 
telo ; s telom že pominie sa i jeho existencia. Kresťanské učenie ale na- 
tolko odporuje páleniu a nivočeniu tela, že telo je chrám ducha Božieho 
a nádoba milosrdenstva Božieho, tento chrám teda a nádoba nesmie sa 
zohaviť a zprzuiť žiadnym spôsobom, ani za živa, ani po smrti, ale tak 
ako je, opäť de zeme matky uložiť. S tohoto stanoviska i moderné cre- 
matoria sa odsudzujú. 

Ale pálenie mŕtvol za časov pohanských dialo sa z náboženskej zé 
sady. Zásady tieto ale natoľko prostorozumné a prirodzené a názorami lud. 
slovanského podporované boly, že z nich sa utvorilo rozkolníctvo manf 
chaejské a pozdejšie bogomilské, ktoré slovom i písmom z Bulharska d 
Ruska, Srbska a do západnej Európy sa rýchle rozširovalo, u prvýe 



Digitized by 



Googlí 



— 25 — 

kresfaDov úlubu dostávalo, tak že toto rozkolnictvo (haeresis) v ciľkví 
kresfanskej, len velkým bojom a prenasledovaním zatlačené a podvrátené 
byť mohlo. 

Aby obsah tohoto učenia, pôvod a postupné vyviňovanie v súvislosti 
a jasne mohly byt predstavené, tým cielom na pomoc bereme cirkevný 
dejepis, ako spoľahlivý prameô, v ktorom rozkolnictvo manichaejsJcé a ho- 
gomilskc sa hodnoverne opisuje, lebo tieto sekty pestovaly toto učenie 
s náterom slovanským. Z neho sa vysvetľuje i pálenie mŕtvol. 

Manichaei a ich učenie. 

Cirkevní dejepis ^) udáva, že už v III. storočí, za časov poapoätol- 
ských, žil v Alexandrii nejaký Skyta (Skutianus) a svoje haeretické učenie 
doprosta po Pythagorovi sdedil. Jeho učedlník bol Trebint (Terbon), ktorý 
s naloženia Skytovho tieto štyri knihy napísal : Mystéria, Capitula, Evan- 
gelium a Thesaurus. Istý ale Kurbik, čítajúc tieto knihy, natoľko sa 
vzdelal, že premeniac si meno na Manes čiže Manichaeus, — list písal 
svojmu priateľovi do Earcharu o svojom učení. Tento priateľ ale oddal 
list tamojšiemu biskupovi Archaelovi. Biskup vyzval Manesa, aby prišiel 
sa hádai Manes nešiel, ale poslal svojho učedlníka menom Turba, ktorý 
biskupovi o Manesovom učení toto sdelil: 

Keď sa chcete poučiť o viere Manesovej, čujte, na krátce vám poviem, 
Manes učí, že na počiatku boli dvaja bohovia, nerodzení, samosebou po- 
vstali, veční, jeden druhému protipostavení. Jeden dobrý a druhý zlý, 
t. j. svetlo a tma. Baz ale zo svojho sídla vyšla Tma a začala bojovaC 
proti Svetlu. Čo ked videl dobrý otec, že temnosť na jeho kraje sa roz- 
tiahla, vypustil zo seba moc: matku života (i>^T(jT6pa t?;; Zwíj;) zvanú, aby 
stvorila človeka s päť živly, aby bojoval proti temnosti. Ale vrchnáci 
(ipX^vTs;) zmarili a porazili človeka a dušu jeho (svetlovú) hmotou ob- 
kTúčili. Čo keď videl otec života, že je potlačená duša telom, poslal 
druhú moc: živého ducha (Zwv z^/suiia). Táto moc stvorila dve svetliská 
slnce a mesiac. Mesiac totiž s dvanásť nádobami okolo zeme sa točiac, 
naberá duše na loďku, a keď sa naplní (na splne), prenesie ich do slne- 
čných krajov, a na schode obleyuje zásobu, a oddáva otcovi na večnosť, 
ako očistené od hmoty. Toto je spôsob, akým duše spasenia dochádzajú. 
Ale i každý živý tvor metempsychosou sa prečišťuje, lebo kto na svete 
jie, jie hmotu, ktorá je nie z boha (svetla) ale z temnosti a tú treba 
odstrániť. A tak tento svet je miešané kráľovstvo zo svetla a tmy. A 
I imon stvoril človekovi ženu, aby tým čiastky svetla sa mnohonásobne 
1 zdelily a hmotou obCažily ; preto manichaeovia zatracujú manželstvo. ^) 

^) Roath M. J. Beliquiae sacrae, sivé fragmenta. Vol IV. Oxonii 1818. Grécky. 
') I Tud srbský, a zéiastky i náS, manželstvo považuje za nutný hriech, a preto 
Kstoý otec syna nazýva: synom po hriechu, a syn otca: otcom po hriechu. (Čas. 
I esk. Mu8. ročn. 24. str. 139.) 



Digitizfed by 



Googlí 



— 26 — 

Ďalej rozpráva Turbo o metempsychosi toto: Ja vám poviem i to, 
ako sa duša prelieva. Duša sa kus očistí, keď sa preleje do ktorého- 
koTvek živého tvora, na pr. do psa, do velblúda atd. Yražedlaík sa pre- 
leje do slona. Ženci do nemých tiel, do bôbu alebo inej zeleniny. Bobáfi 
do tela chudobného, aby okolo chodil a žebral atd. 

Dejepis cirkevný dokladá, že už cisár Diocletian r. 287. rozkázal 
manichaeov pálif, stínať a majetky im odberaC. Sv. Augustín písal proti 
nim. Pri tom všetkom nástupcovia tohoto učenia boli pauliciani od r. 
657—1115; euchéti čiže enthusiasti v IX. storočí a bogomili. 

Bogomili. 

Sekta táto s učením Manesovým o hlavných závadách sa srovnáva- 
júca, povstala v XIL storočí. O nej písala pôvodne Anna Komnena a 
Euthymius Zygabenus Panopliae. Slovo Bogomil je pôvodu slovanského, 
značí to, čo grécke Theoíilos. Pôvodne bogomili v starom Srbsku, v Moesii, 
sídlili a ich učenie daleko-široko na Balkánskom polostrove sa rozšírilo. 
„Toto rozlične menované massilinské čili bogomilskó rozkolníctvo, píše 
Euthymius (de Massilinis p. 112) po všetkých mestách a okoliach roz- 
trúsené panuje." Ale ono i dPalej siahalo. Za panovania cára Petra v Rusku 
r. 927 — 967, objavil sa arcikacír pop Bogomil (nepochybne Jeremij, pop 
bulharský), od ktorého sa i sekta menovala. Jeho propaganda prevýšila 
všetky predošlé manichaejské pokusy, lebo sekte dal zvláštny slovansko- 
národný rázM, tak že i syn Samuela cára, menom Gabriel, a manželka 
jeho, stali sa Bogomilovými prívrženci. 

Prospech Bogomilov vysvetľuje sa z hlasov samých protivníkov. Ná- 
rodu ľúbilo sa ich zovnútorné chovanie, lebo boli prísneho života, asketi. 
Učenie svoje ale pôvabne vysvetlovali každému, kto si žiadal poznaf ta- 
jomstvo náboženské, ako je: stvorenie sveta, človeka, spasenie duše a 
život budúci. Pravoverní učitelia to nemohli učiniť, aby sa neuchýlili 
od Písma. Ich demokratické učenie: že netreba poslúchaf vladára, že 
chrámy sú zbytočné, že boháčov treba potupovaf, bolo velmi populárne. 
Ale mali i vlastnú literatúru bohatú. Knihy od Jeremija popa bulharského 
pochádzajúce, nazývajú sa: „Lživými knihami** a sú zapovedené. Sú ešte 
i iné knihy na pr. Znamenie šťastných i nešťastných dní. Knihy hve- 
zdárske, čarodejnícke a hadačské, ako je : Gromnik, Martoloj čiže Ostrolog, 
Čarovnik, Myšlenik, Volchovnik (čarodejník), Pútnik, Molnjanik, Bles- 
kovnik, Kolednik, Zvezdočtec, Trepetnik atd. Bogomilovým učením za- 
chvátené boly i prednejšie panie v Carihrade. 

Cisár Alexius Komnenus bedlivé vyšetroval správcu sekty, až i našiel 
istého Hasila, ktorého k sebe pozval, aby s ním sa hádal. Cisár v súkrom- 
nosti rozmlúval s Basilom, a bedlivé sa dopytoval na jeho učenie a zásady 



*) Pipyn hiat. lit. slov. 56. Dr. Máchal báj. slov. 11. 



Digitized by 



Googlí 



— 27 — 

ale posadil v tej dvorane í jednoho pisára za oponu, ktoiý všetko značil. 
Ta po skončenej hádke vytiahla sa opona, a senát i duchovenstvo už 
tam bolo shiomaždené, ako súdna stolica. Basil učenie svoje neodvolal, 
ačpráve mu bolo smrtou hrozené. Medzitým boli vynájdení i jeho dva- 
násti vierozvestovia, z ktorých niektorí sa priznali, že sú bogomilovia, 
iní ale to tajili. Cisár, neznajúc rozoznaf pretvarujúcich sa, vinných od 
nevinných, vymyslel poznovu podvod, a síce dal vyhlásiť všetkým výrok 
smrti a rozkázal dve hranice postaviť. Na jednej z oboch dal kríž po- 
staviť, aby tí, ktorí chcú ako praví kresťania zomret, išli na hranicu 
krížom označenú. (Bogomili totiž kríž nenávideli.) Mnohí tak učinili, 
äli, a neboli spálení, len prísne napomenutí, lebo ich cisár chcel len zkúsit. 
Ani bogomilovia neboli spálení, ovšem ale uväznení. Cisár väzňov na- 
vštevoval a omilostil každého, kto sa bogomilstva zrieknul. Basil ale 
svoje vyznanie odvolať nechcel, a ked bol i na hranicu odsúdený, neohro- 
žené podstúpil smrť r. 1119. 

Bogomilstvo týmto spôsobom nebolo vykorenené, lebo ešte patriarcha 
Germanus II. za potrebné uznal r. 1239 proti bogomilom kázať. 

Učenie Bogomilov. 

S istotou sa tvrdiť môže, že Basil z kníh manichaejských a messalin- 
ských čerpal svoje učenie. ') Malo toto velký vplyv ha národné pred- 
stavy ludu slovanského. Basil totiž prispôsoboval k bájom prostonárod- 
ným i učenie o stvorení sveta, o pôvodu človeka, o jeho pádu a vykú- 
pení, o osudu duší po smrti atd. Učenie toto natoľko je dôležité pre nás, 
že z neho mnohé pojmy, predstavy, obrady, povery a báje sa vysvetľujú, 
ktoré ináče by temné zostaly. Ale zanímavé je i preto, že dáva príle- 
žitosť nahliadnuť, ako hlboko prirodzené náboženstvo Slovanov siahalo 
do tajemství božích. Bogomilovia znali, ako dobrí theologovia, celú sú- 
stavu náboženstva na istých prirodzených základoch (dogmách) v bez- 
vadnej súvislosti a dôslednosti predniesť a záhadné veci umne vysvetlia. 
Ich hlbokomyslné ponímanie je obdivuhodné. No bogomilovia učili toto : 

6 prvom stave božstva (Theogonii). 

V nekonečnej minulosti a vo večnom pokoji ležal Vesmír. Tu dolu 
nebolo zeme, tam hore nebolo neba, ale boly len prepásť a vzduch. — 
Ďaleko na juhu ležalo kráľovstvo svetla a slávy, naproti tomu na severe 
rozkladalo sa kráľovstvo tmy a černosti. ^) Oba boly samo sebou povstalo, 
večné a jedno druhému proti postavené. 



*) Wolf Hi8t. Bogom. p. 18. Dr. Kurtz Kirchengesch. Mitau 1858. 

*) Stopy bogomilského učenia v mnohých pádoch dajú sa poznať i v naSom 
bájealoví, nii ktoré poukázať tuná príležitosť sa zavdáva. Tak jedna povesť (Rps. 
XIY. str. 17, obšírne v Bborniku už sdelená) nápadne na učenie bogomilské naráža. 



Digitized by 



Googlí 



— 28 — 

« 

Kráfovstvo svetla pozostávalo z pä< čistých prvotín, totiž zo svetla, 
čistej vody, jasného povetria, jemného ohňa a čistého vzduchu. A tu na 
juhu sídlilo dobré božstvo čiže belbožstvo, — Kráľovstvo tmy záležalo 
z päť kalných prvotín, akožto: z temnej hmoty (matérie), mútnej vody, 
víchra, žeravého ohňa bez svetla, a dymu. A tu na severe sídlilo zlé božstvo 
čiže čemobožstvo. 

Belbožstvo obklučovalo dvanásť čistých bielych z prasvetla vyvinuv- 
Sích sa duchov (aeonov), s ktorými v svetlo-svetlej krajine v mieru a svor- 
nosti panovalo. Naproti tomu černobožstvo obkľučovalo dvanásť kalných 
čiernych duchov z pratemnosti povstalých, s ktorými čemobožstvo v usta- 
vičnom rozbroji a sváru panovalo. 

Tak dlhé veky tieto kráľovstvá, poťažne božstvá, zostávaly oddelené, 
jedno v sláve a pokoji a druhé v temnosti a sváru. 

Stvorenie sveta. 

Raz černobožstvo, ked videlo slávu a blesk kráľovstva svetla, zo zá- 
visti vyrútilo sa v dvanásť prúdoch so severného stanoviska na juh, na 
králostvo svetla. Pustená hmota vždy bližšie prichádzala a začala sa topiť 
a rútiť do nekonečnej prepasti, ktorá ležala medzi oboma kráľovstvanii. 
Y prepasti hmota na hmotu sa kopila a začala ohrozovať i hranice krá- 
ľovstva svetla. Ked to pozorovalo belbožstvo, že hmota nebezpečnou sa 
stáva, poslalo zo svojich mocf Matku života v podobe teplého vetra. 
Ked ale tento teplý vietor (Matka života) do styku prišiel so stuhloa 
hmotou, táto sa síce začala topiť a ustupovať, ale zachytila aj celé kruhy 
hmoty i z tohoto teplého vetra (ducha) a zostaly oživotnené. Z veľkých 
kusov povstaly ohromné živé potvory a obrí. Z menších kusov topiacej 
sa hmoty (massy) povstaly zvery, ryby, vtáci, z malých kusov červíky, 
chrobáky a všelijaký hmyz, z iných zase, zeliny, kry, stromy a všetko, 



Povesť táto o bielom a Čiernom duchovi je asi tohoto obsahu: V jednom zámku bývali 
dvaja bratia: Biely bol dobrý a Čierny zlý, a preto sa naskrze nesnáSali. Následkom 
nesváru celý zámok i so vSetkým živým tvorom do zakliatia prišiel. — Ked do toho 
zámku zakliateho Človek prišiel, vyrútil sa naň jeden Drak a bol by ho spálil a za- 
hubil, keby mu biely duch ~ brat toho čierneho — na pomoc nebol prišiel. 
Človek ďakoval za pomoc bielemu duchovi, tento ho ale upozornil, aby sa Sememu 
duchovi nedal zviesť, lebo ináče zahynie atd. 

Čo sa ináče tohoto princípu dualistického týka, je naj primitívnej Ši spôsob & 
najprirodzenejší kosmogenické názory vysvetľovať, naproti tomu monotheism je pri 
abstraktný pochop. Z dualismu vysvetľujú sa staroiranské predstavy o spoločnom 
nepriateľskom tvorení Ormuzda a Ahrímana, tak i turecko-íinské o pôvode sveta. 
Ba práve dualistické skazky o stvorení sveta známe sú i u amerických HuronoV- 
Irokazow a Algenkincov. Z tohoto vidno. Že tieto názory boly všeobecné, všenárodné; 
bolo to všeobecné východište prirodzených náboženstvi a nedá sa tvrdiť, žeby tieto 
názory boli Slovania prijali od iných národov, alebo iné národy od Slovanov. Potom 
ale rozličným smerom sa vyviňovaly a vysvetľovaly, podľa názorov národo-indivi- 
dualných, tak že u Slovanov dnalismus temer sa stratil. 



Digitized by 



Googlí 



- 29 - 

čo žije na svete. Medzitým jwvstaly i mnohé potvory a nepodarené zvery, 
živočíchy, ktoré pod vlastnou ťarchou klesaly, iné proti iným sa brániť 
neznalý a hned i vykazené boly atd. Dobrá však Matka Života ») smilo- 
vala sa nad takýmito nepodarenými tvorami, a napravovala ich, aby na 
svete mohly žiť a svoje pokolenie zachovať. 

Týmto teda spôsobom, ked sa smiešal teplý vietor (duch) s hmotou, 
povstalo tretie miešané královstvo, a to je tento svet. 

Stvorenie prvého dokonalého človeka. 

I videl král svetla (Belboh), že král tmy (Černoboh) svoju moc roz- 
širuje, splodil s Matkou života prvého človeka^ aby sa potýkal s mocou 
temnosti. Jeho brnenie záležalo z päť čistých prvotín. Jeho telo ale z jem- 
nej svetlej hmoty ^) a tak bol ozdobný, že nad jeho krásou užasnulo sa 
i samé čemobožstvo, lebo bol božskými vlastnosťami opatrený. I potýkal 
sa tento dokonalý človek na tomto svete s tvorami zo svetla a hmoty 
povstalými za istý čas, ale moc temnosti so všetkých strán tak ho ob- 
kľúčila, že jednu čiastku svojho brnenia svetlového utratil a bol by i za- 
hynul, keby nebol prosil otca, kráľa svetla, aby ho vysvobodil. 

(Vykúpenie.) A ked videl kráľ svetla súženie prvého človeka, že sa 
udi*žat nemôže, smiloval sa nad ním a poslal mu na pomoc vykupiteľa: 
Živého ducha. Tento Živý duch postavil na nebi osem svetiel a síce: 
slnce, mesiac a hviezdy (obežnice), aby svietily v temnosti, a vyznačil 
im kruhy, v ktorých by sa točily. A pustil lod s 12 nádobami, ktorá 
by očistené (od hmoty slobodné) duše naberala a do svetlového kráľov- 
stva prenášala. Do lode tejto osadil i prvého človeka, aby lúčami svietil 
a pomáhal priťahovať tu na zemi pozostalé prvotiny. Mesiac je tá loď 



^) Pod rozličnými menami opisuje sa táto Matka života i v bájeslovi a nazýva 
sa Svetoplodzon. V jednej básni z IX. stoletia hexametrom písanej a do deštíny 
preloženej (Výbo'r lit. české) má Svetoplodza úlohu: stvorenie >ne8ličné a spotvo- 
rene* opraviť, pretvoriť a do Života schopným učiniť. Pí§e sa totiž: 

>Mám ves, svet vzplodlti svú moci, 
Neb všecko mám otchovati 
Jakož všeho sveta Mati. 

Ach I dobre by bylo, bych Človeka as jednoho mohla stvofiti slávneho, by nebylo 
ztraoeno, od počatku co stvoŕeno, bych v tom stvoru své poklady skladala i vSe 
obrady «. Svetoplodza i s cnosťami panny utvorila zo zeme Človeka a Boh udelil mu 
dušu. Panny pak obdarily ho cnostiami. Čo keď sa stalo, v radosti zapleskaly dla- 
ňsmi: > Druha druhu se vzlíbachu a všecky ho požehnachu.c 

Takej povahy je i Mája, matka plodivej prírody, ktorej brezové stromky usek- 
ni ié na poctu sa stavajú, ale i Živena, Zlatá baba; RoŽenice, pôrod a vychovávaní e 
d€ í obstarávajú, ale i Kvetná kvetov a oviec kotelnica, opatrovkyňa atd. Čo s bogo- 
mi ikým učenfm úplne sa srovnáva. 

') r.ud slovenský si báji, Že prvého človeka telo bolo biele, polo-priezračné, 
bc »C necítiace; a nechty na prstoch držia sa za pozostatok takého tela. 



Digitized by 



Googlí 



- 50- 

s dvaná8< nádobami, ktorá na nove sa naplňuje (do roka 12 ráz) dušami, 
vezie ich do slnečných končín a tam na schode ich vykladá. 

Živý duch to činí, že kde aká duša hmotou uväznená, kde aká mie- 
šanina svetla 8 tmou a v akomkolvek útvare sa nachodí, keď sa pre- 
čis í (prelievaním do iných tiel) dostane sa na lod, a prenesená býva 
opát ta zkadial pochádza, — do kráľovstva svetla. Takýmto spôsobom i 
prvý človek vykúpený bol. *} 

Stvorenie druhého človeka. 

Ked král tmy spozoroval, že okrasu sveta, prvého človeka utratil a 
iné tvory živé oslobodené bývajú, len hmota bezživotná zostáva na svete, 
rozzlobil sa náramne. I povolal do porady zloduchov a poukazujúc na 
nebezpečenstvo a ujmu ktorá sa mu čini, usniesli sa vospolok na tom, že 
podla tohe vzoru ako král svetla i oni nové nebo, novú zem a druhého 
človeka stvoria, takého asi ako ten prvý, ktorého krásu a slávu s úžasom 
obdivovali. I tak sa stalo. Zloduchovia učinili postavu človeka z preči- 
stenej hmoty a vody, vápenca a hliny, a postavili ju na nohy. Poneváč 
ale postava bola bezdušná, teda nasbierali čiastky svetla a vdúchli ich 
do postavy ludskej. Avšak čiastky svetla nebyvše náležité sústrednené, 
neujaly sa pre riedkosf hmoty, ale padlý na zem a na zemi ožívotverily 
z postavy sem a tam vytekajúcu tekutinu a táto stalo sa hadom.*) 

Král tmy (Černoboh) nevediac si dalej poradia, ako postavu ludskú 
oživotvorif, poslal s prosbou poslov ku královi svetla, aby útvar ludského 
tela dušou (životom) obdaril, že potom mu dá jednu Čiastku ludí (do- 



^) Báj teato o prevážaní du^í na druhý svet i v národnej srbskej piesni sa za- 
choval, ľravdn že prievozníci kresťanské mená majú: bv. Mikuláš a sv. Ilija. Obaah 
samej piesne je tento: 

Rástlo drevo (strom) prostred raja 

Plemenitá dafíja (oliva), 

Plemenitq rodila 

Zlatie vetve spustila, 

Listie jej je strieborné. 

Pod ňou stojí zlatá posteľ (prestol) 

Celá kvetím poknrtá, 

Naiviac ale basilikou, 

Tak tiež ruží červenými; 

Na nej odpočíva svätý, 

Svätý otec Mikuláš. 

K nemu priblíži sa EliaŠ, 

Mieronosný vývoda: 

Povstaň MikuláŠi b^rchom 

Šli na Hora pripraviť si koráb 

A prevezli duSe 

Z onoho sveta na tento. 

'') Had je báječný zemeplaz. On sa predstavuje ako múdry, lieky znajúci a po- 
klady strážiaci, má na hlave zlatú korunu. Kto nosí hadacie oČi, vidí v noci; kto 
no8Í pri sebe hlavu, nikto ho nevidí; kto mu korunu o<Iníme, boháčom sa stane 
Indovia zvládte hadov zbožňujú. 



Digitized by 



Googlí 



- 31 - 

brých), čo mu budú nebeské výsosti obývať. Král svetla dal sa nakloniť 
a poslal Matku života, čo ludskú postavu duchom a životom obdarila. 
Týmto spôsobom dostal síce človek čiastku svetla t. j. dušu, ale telo je 
z hmoty, plné zlých žiadostí a smyslností. Podobne prvému tomuto člo- 
vekovi i žena bola stvorená, ale len preto, aby čiastky svetla sa rozde- 
lily a hmotou viazané boly. 

Zprvu človek nevedel, že je on i nebeského pôvodu, že nosí čiastku 
svetla v sebe, ale to i zloduchovia všemožne pred ním ukrývali, že sa môže 
do královstva svetla dostať; a preto dovolené bolo Indom so všetkých 
stromov ovocia požívať, len so „stromu poznania** nie. Ale to nič ne- 
prospelo, lebo had ducha svetlového majúci, zradil im toto tajomstvo, že 
človek má nároky na kráľovstvo svetlové (nebeské). A v tejto viere za- 
čali ludia i žiť a zloduchom sa protiviť. 

Medzitým zloduchovia nevediac si poradiť ináč s ludmi seba pove- 
domými, premyôlovali o tom, ako by sa sami zošTachtiť a do pôvabného 
kráľovstva svetla prísť mohli. I prišli na to, že sa zošľachtia, kecf s ľud- 
skými ženami budú obcovať. Obcovali teda s ľudskými ženami a s plo- 
dili obrov. *) Títo obrovia ale aby si samostatné kráľovstvo založiť mohli, 
zprotivili sa samému kráľovi tmy. Keď ale kráľ tmy pred nimi sa ne- 
mohol obrániť, lebo boli silnejší, teda pustil potopu sveta *) a obrov vytopil. 

^) O týchto obroch i iné národy bája, na pr. Qréci Titanov opisujú ako veľkej 
postavy ľudí, ktorí nebo opovážili sa dobíjať, ale od Jupitera porazení a zničení 
boli. Židovská tradícia (L Mojž. 6. 6) asi v tom spôsobe sa predstavuje, ako bogo- 
mili učia a je zretedlnejäia. U všetkých Slovanov zachovala sa tradícia, Že obrí čiže 
velikáni, boli ohromní, vysokí aŽ do oblakov, najväčšie lesy boly im po kolená. More 
prekračovali ako nejaký potôČok. Zem sa pod nimi triasla. Ked z luka vystrelil, 
desat dní letela strela . . . (Dr. Máchal str. 16.) — V slovenských povestiach často 
sa opisujú takíto velikáni Čiže siláci. Valibuk trhal buky ako konope*, Železolej že- 
lezo miesil a ich kamarát, ked mlynský kameň stisol, mlieko z neho tieklo. Ale sa 
pripomínajú podľa mena ešte i iní, na pr. (Slov. pov. Škult Dobš. str. 415, 548, 
567.) Dlháň znal sa vytiahnuť po oblaky, Jedúch bol nenasícený. Žarook videl do 
nekonečnosti. Behúň sedem krajín pod nocou sbehal. Pijak vypil jazero. Zímko od 
zimy sa triasol atd. Všetky tieto tradície sú len varianty tohoŽe bogomilského báj u 
o obroch. 

'^ I tradícia o potope sveta u Litvanov (kmeňa to slovanského) sa zachovala 
a opisuje sa nasledovne. Ked Pramžimas, najvyšší boh, zo svojho stanu nebeského 
na svet hľadel a videl medzi ľudmi neprávosť a vojnu (iste i proti nemu), poslal 
dvoch velikánov (veľmoci) Vandu a Vejas (vodu a vietor) na hriešny svet — ktorí 
za dvadsať dní a noci všetko spustošili (vytopili). Potom zase pozrel dolu, práve ked 
nebeské oriešky jiedol (Perúnovi boli oriešky posvätné), hodil Pramžimas jednu škru- 
pina dolu, ktorá na najvyšší vrch padla, a tuná sa zvieratá a niekoľko ľudí (pred 
potopou) zachovalo, všetci vstúpili do Škrupiny a tá plávala na vodách všetko pri- 
krývajúcich. Boh ale i tretí raz obličaj na zem obrátil a rozkázal, aby sa búrka utí- 
šila a voda spľasla. Všetci ľudia vyšli a rozišli sa po svete, len